Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-13-2021.pdf
PDF · 258.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu Lentech s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hraničná 2, IČO: 45 885 702, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krivá 3, za ktorú koná JUDr. Pavol Gomboš, konateľ a advokát, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101875853/2020 zo dňa 01.12.2020 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkov konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy dňa 04.02.2021 správnu žalobu, ktorou žiadal preskúmať zákonnosť postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.12.2020, č. 101875853/2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, správcu dane Daňového úradu Košice č. 100989602/2020 zo dňa 04.06.2020, ktorým správca dane určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 25.690,20 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018. Žalobca v správnej žalobe považoval skutkový stav tvoriaci podklad pre rozhodnutie administratívneho daňového orgánu za nedostatočne zistený, čo malo za následok aj nesprávne právne posúdenie nároku žalobcu. Zároveň mal za to, že aj správnym orgánom zabezpečené dôkazy boli vyhodnotené nesprávne, resp. sa správne orgány nimi vôbec nezaoberali. Ďalej žalobca vytýkal žalovanému, že sa nezaoberal všetkými ním uplatnenými argumentmi uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, čo má za následok vadu nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Rovnako správca dane nedôsledne vyhodnotil dôkazy vo vzťahu ku konkrétnym zdaniteľným obchodom, z ktorého dôvodu sú závery, z ktorých preskúmavané rozhodnutie vychádza nedostatočne odôvodnené.
2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 101875853/2020 zo dňa 01.12.2020 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa - správcu dane Daňového úradu Košice č. 100989602/2020 zo dňa 04.06.2020, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený daňovému subjektu, t.j. žalobcovi rozdiel dane v sume 25.690,20 EUR na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2018 rozhodol tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
3. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie august 2018, ktorá začala dňa 25.04.2019, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100665671/2020 zo dňa 11.03.2020, súčasťou ktorého bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu daňovému subjektu dňa 02.04.2020 (v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ daňového poriadku) a vyrubovacie konanie začalo nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, t.j. dňa 03.4.2020. V zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. v znení účinnom do 24.04. 2020 boli všetky daňové konania, ktoré začali počas obdobia pandémie (t.j. od 12.03.2020) prerušené odo dňa nasledujúceho po dni jeho začatia (ak ods. 3 neustanovuje inak). V zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. v znení účinnom od 25.04.2020 sa vo vyrubovacom konaní pokračovalo a lehota vo vyrubovacom konaní začala plynúť nasledujúci deň po ukončení jeho prerušenia, t.j. od 25.04.2020. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 8 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z. v znení účinnom od 25.04.2020, podľa ktorého ak daňový subjekt nepožiada o prerušenie daňového konania podľa ods. 1, pri úkonoch v daňovom konaní sa odpustenie zmeškania lehoty podľa § 4 tohto zákona neuplatní, t.j. lehoty na vykonanie úkonov začnú plynúť odznova. V zmysle uvedeného lehota na podanie vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole (20 pracovných dní odo dňa jeho doručenia) uplynula dňa 26.05.2020. Daňový subjekt sa v tejto lehote k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril, a ani nepodal žiadosť o prerušenie daňového (vyrubovacieho) konania v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 v znení účinnom od 25.04.2020, preto správca dane vydal v súlade s § 68 ods. 2 písm. c/ daňového poriadku dňa 04.06.2020 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.
4. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu boli závery správcu dane o porušení ust. § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 a 2 označeného zákona, keď správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie august 2018 v celkovej sume 25.690,20 EUR a to:
- „v sume 12 778,20 eur z faktúry č. 2018083125 zo dňa 31.08.2018 (celková fakturovaná suma: 76 669,20 eur, základ dane: 63 891,00 eur) od spoločnosti NIVELA GROUP, a.s., Hrčeľ 129, 076 15 Hrčeľ, IČO: 35756021 (ďalej len „NIVELA GROUP, a.s“), predmet fakturácie: vysielanie reklamných spotov s názvom „LENTECH" v období od 01.08.2018 do 31.08.2018 na LED obrazovkách Košice - Palackého, Prešov - križovatka Masarykova, Liptovský Mikuláš - OC Nikolaus, Bratislava - OC Tesco, Cesta na Senec, Bratislava - Slovnaftská, Svornosti;
- v sume 4 312,00 eur z faktúry č. 29180001 zo dňa 24.08.2018 (celková fakturovaná suma: 25 872,00 eur, základ dane: 21 560,00 eur) od spoločnosti M - Bio, s.r.o., Čs. armády 16/A, 040 01 Košice, IČO: 46859861 (ďalej len „M-Bio, s.r.o.), predmet fakturácie: pumpa vodná pre Magtronik KN-21 - 3 ks, PCB Control CV425/510(505) - 1 ks, PCB PD-5-1 LF33 - 1 ks, vonkajšia hubica 220740 - 30 ks, vonkajšia hubica 220637 - 20 ks, dýza 260A 220542 B, - 400 ks, elektróda 260A 220541 - 400 ks, krytka 260A 220741 - 400 ks, vírivý krúžok 260A 220436 - 400 ks;
- v sume 5 000,00 eur z faktúry č. 29180002 zo dňa 27.08.2018 (celková fakturovaná suma: 30 000,00 eur, základ dane: 25 000,00 eur) od spoločnosti M - Bio, s.r.o., predmet fakturácie: sprostredkovanie predaja výrobnej CNC linky FICEP 1003DZB, výr. číslo 28183, vo výške 225 000,00 eur bez DPH;
- v sume 3 600,00 eur z faktúry č. 29180003 zo dňa 27.08.2018 (celková fakturovaná suma: 21 600,00 eur, základ dane: 18 000,00 eur) od spoločnosti M - Bio, s.r.o., predmet fakturácie: na základe zmluvy o dielo, čistenie, montáž technologickej CNC linky 1003 DZB.“
5. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že hlavným predmetom činnosti daňového subjektu bola v danom čase obchodná činnosť, pozostávajúca z kúpy a predaja väčšinu zváračskej techniky, ako aj nákup a predaj CNC zariadení (linka na spracovanie oceľových plechov). Nákup materiálu a tovaru bol z tuzemska a zo zahraničia, hlavne z členských štátov Európskej únie. Dodávateľsko-odberateľské vzťahy prebiehali hlavne na základe písomných a telefonických objednávok. Daňový subjekt mal web stránku www.lentech.sk (v čase ústneho pojednávania v rekonštrukcii) a www.ficep.sk (stránka len na CNC zariadenia). K dodávateľsko-odberateľským vzťahom sa vyjadril konateľ daňového subjektu A. Q. v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 24.06.2019, keď uviedol:
„K dodávateľsko - odberateľským vzťahom so spoločnosťou NIVELA GROUP. a.s. a k faktúre č. 2018083125 p. Q. uviedol, že medzi daňovým subjektom ako objednávateľom a spoločnosťou NIVELA GROUP, a.s. ako poskytovateľom bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí reklamného priestoru zo dňa 01.03.2018. Podľa vyjadrenia p. Q. kontakt s daňovým subjektom nadviazal telefonicky p. U., ktorý
ho oslovil, či nechce využiť reklamné služby od nich na LED obrazovkách. Potom p. U. prišiel ku daňovému subjektu, odprezentoval, kde majú LED obrazovky, ako to celé funguje a keďže daňový subjekt mal na to prostriedky, tak súhlasil s tou reklamou. Zmluvu uzatváral a podpisoval osobne p. Q., za spoločnosť NIVELA GROUP. a.s. to bol asi jej konateľ, meno si už nepamätal, p. Q. jednal ohľadom zabezpečenia reklamy s p. U. - bližšie sa vyjadrí e-mailom v termíne do 04.07.2019 (uvedenie mena, priezviska, kontaktov konateľa p. U.). Ďalej p. Q. uviedol, že taktiež bola vystavená aj objednávka č. 180032 z 20.07.2018, ktorú vyhotovil a podpísal tiež on osobne. Jednalo sa o reklamné spoty s názvom „LENTECH" odvysielané na LED obrazovkách umiestnených na miestach v zmysle objednávky a faktúry (Košice - Palackého, Prešov - križovatka Masarykova, Liptovský Mikuláš - OC Nikolaus, Bratislava
- OC Tesco, Cesta na Senec, Bratislava - Slovnaftská, Svornosti). Obsahom reklamného spotu bola prezentácia daňového subjektu - dôraz na jeho dve portfólia - dodávky LINCOLN electric (zváracie zariadenia) a CNC zariadenia FICEP. Daňový subjekt dodal spoločnosti NIVELA GROUP, a.s. reklamný spot na CD nosiči, spot už mal p. Q. k dispozícii predtým, už si nepamätal, kto ho vyrobil. Uviedol, že podklady, kto vyrobil spot, aj s dokladmi, predloží e-mailom v termíne do 04.07.2019. Od spoločnosti NIVELA GROUP, a.s. obdržal daňový subjekt faktúru a fotografie - dokumentáciu, kde bol zaznamenaný priebeh odvysielania preloženej reklamy. Pán Q. reálne odkontroloval odvysielanie na LED obrazovke v Košiciach na Palackého. Odvysielanie reklamných spotov malo aj reálny dopad na daňový subjekt, jeho výkon, hlásili sa mu potencionálni zákazníci. Bola to jediná spolupráca medzi daňovým subjektom a spoločnosťou NIVELA GROUP, a.s. Úhrada faktúry prebehla bankovým prevodom v dňoch 12.03.2019 v sume 20 000,00 eur, 18.03.2019 v sume 20 000,00 eur, 06.03.2019 v sume 23 000,00 eur, 08.03.2019 v sume 6 584,00 eur a 23.04.2019 v sume 7 085,20 eur, t. j. spolu v sume 76 669,20 eur. K dodávateľsko-odberateľským vzťahom so spoločnosťou M-Bio, s.r.o. p. Q. uviedol, že s uvedenou spoločnosťou mal daňový subjekt uzatvorenú Zmluvu o dielo č. 01/07/2018 zo dňa 25.07.2018 a Zmluvu o sprostredkovaní č. 01/07/2018 zo dňa 07.06.2018 - spolupracovali len na základe týchto zmlúv. Spoločnosti M-Bio, s.r.o. odporučil daňový subjekt nejaký známy a potom konateľ tejto spoločnosti - p. I. telefonicky kontaktoval daňový subjekt, či vedia uzatvoriť nejaký obchod pokiaľ ide o dodávku CNC zariadenia, že vie v tom pomôcť. Daňový subjekt súhlasil a taktiež súhlasil aj s províziou za sprostredkovanie obchodu. Jednania prebehli niekde na káve v reštaurácii. K faktúre č. 29180001 zo dňa 24.08.2018 od spoločnosti M-Bio, s.r.o. p. Q. uviedol, že sa jedná o dodávku náhradných dielov k zváracím zariadeniam, ich prepravu zabezpečila spoločnosť M - Bio, s.r.o., tovar bol dodaný do skladu daňového subjektu na Hraničnej 2 v Košiciach. Tovar prevzal buď p. Q. alebo niekto z jeho firmy, kto odovzdal tovar za spoločnosť M - Bio, s.r.o., nevedel. Úhrada prebehla bankovým prevodom v dňoch 11.10.2018 v sume 4 148,00 eur, 23.10.2018 v sume 8 000,00 eur, 25.10.2018 v sume 9 230,00 eur a 12.11.2018 v sume 4 494,00 eur, t. j. spolu v sume 25 872,00 eur. K faktúre č. 29180002 zo dňa 27.08.2018 od spoločnosti M-Bio, s.r.o. p. Q. uviedol, že k tejto faktúre bola uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní č. 01/07/2018 zo dňa 07.06.2018, ktorú uzatváral a podpisoval on osobne, za spoločnosť M - Bio, s.r.o. jej konateľ - p. N. I.. V zmysle predmetnej zmluvy sa spoločnosť M - Bio, s.r.o. ako sprostredkovateľ zaviazala vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal daňový subjekt ako záujemca príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu, resp. zrealizovať obchod, predmetom ktorého je dodanie výrobných CNC zariadení (dodanie použitej technologickej CNC linky 1003 DZ B). Výsledkom sprostredkovania bola objednávka od zákazníka - spoločnosti EUCOS SK s.r.o. Pán Q. ďalej uviedol, že napriek skutočnosti, že poznal túto spoločnosť, potreboval s istotou zabezpečiť svoj predaj, čo mu sľúbil konateľ spoločnosti M-Bio. s.r.o., lebo ako uviedol, túto spoločnosť dobre pozná. Na základe uvedeného došlo k realizácii obchodu, dodaniu CNC linky FICEP 1003DZB pre spoločnosť EUCOS SK s.r.o. Úhrada faktúry prebehla bankovým prevodom v dňoch 12.11.2018 v sume 4 506,00 eur, 13.11.2018 v sume 9 000,00 eur, 14.11.2018 v sume 6 000,00 eur, 15.11.2018 v sume 6 000,00 eur a 20.11.2018 v sume 8 000,00 eur, t. j. spolu v sume 33 506,00 eur. K faktúre č. 29180003 zo dňa 27.08.2018 od spoločnosti M-Bio, s.r.o. p. Q. uviedol, že k predmetnej faktúre bola uzatvorená Zmluva o dielo č. 01/07/2018 zo dňa 25.07.2018, ktorú podpísal on osobne a za spoločnosť M-Bio, s.r.o. konateľ N. I.. Predmetom uvedenej zmluvy bolo čistenie a montáž použitej technologickej CNC linky 1003DZB (jedná sa o linku nakúpenú od spoločnosti FICEP S.p.A.Via Mattcotti 21, 21045 Gazzada Schianno Vajtaly, DIČ: IT00355760125 na základe faktúry č. 1892/C /FP40/08/18/ zo dňa 27.08.2018). Predmetné služby boli realizovane spoločnosťou M-Bio. s.r.o., p. Q. nevedel, či jej zamestnancami. Služby boli vykonané v mieste zákazníka daňového subjektu - v priestoroch spoločnosti EUCOS SK s.r.o. (výrobná hala na Kováčskej 38 v Medzeve). Vykonanie prác odkontroloval p. Q. osobne na mieste. Pán Q. uviedol, že preberací protokol o vykonaných prácach predloží e-mailom v termíne do 04.07.2019. Úhrada prebehla bankovým prevodom v dňoch 27.09.2018 v sume 7 748,00 eur, 10.10.2018 v sume 9 000,00 eur, 11.10.2018 v sume 4 852,00 eur, t. j. spolu v sume 21 600,00 eur.
Počas ústneho pojednávania dňa 24.06.2019 sa p. Q. vyjadril aj k obchodným vzťahom s dodávateľskými spoločnosťami PIERCE CONTROL AUTMATION - SK, spol. s r. o. a FICEP S.p.A.Via a s odberateľskou spoločnosťou EUCOS SK s.r.o. (podrobne uvedené na 6. - 9. strane napadnutého rozhodnutia). Z vyjadrenia p. Q. vyplynulo, že výrobnú CNC linku FICEP 1003DZB, sprostredkovanie predaja ktorej je predmetom fakturácie spornej faktúry č. 29180002 zo dňa 27.08.2018 od spoločnosti M-Bio, s.r.o., daňový subjekt kúpil od talianskej spoločnosti FICEP S.p.A.Via (dodávateľská faktúra č. 1892/C zo dňa 27.08.2018, cena celkom: 80 000,00 eur) a následne ju predal spoločnosti EUCOS SK s.r.o. (odberateľská faktúra č. 180186 zo dňa 27.08.2018, cena celkom: 270 000,00 eur, základ dane: 225 000,00 eur, DPH 20%: 45 000,00 eur).“
6. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po jeho vyhodnotení konštatoval, že mu nebola preukázaná oprávnenosť odpočítania dane v zdaňovacom období august 2018 z faktúr od dodávateľov NIVELA GROUP a. s. (faktúra č. 2018083125) a M - Bio, s.r.o. (faktúry č. 29180001, č. 29180002 a č. 29180003). Správcovi dane nebolo preukázané, že k dodaniu tovarov a služieb zo strany spoločnosti NIVELA GROUP a. s. a M- Bio, s.r.o. došlo tak, ako to bolo deklarované na predložených dokladoch. Podľa záveru správcu dane deklarovaným dodávateľom, t.j. spoločnostiam NIVELA GROUP, a.s. a M-Bio, s.r.o., tým, že vystavili faktúry v zmysle § 71 zákona o DPH a uviedli daň na vystavených faktúrach, vznikla povinnosť túto daň zaplatiť v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH. Na základe výsledkov vykonaných šetrení nákupu v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti ako podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH týkajúcich sa prijatia tovaru a služieb od deklarovaných dodávateľských spoločností NIVELA GROUP, a.s. a M-Bio, s.r.o. tak daňový subjekt Lentech, s.r.o. nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane pri splnení podmienok § 49 a 51 v nadväznosti na § 19 zákona o DPH, čím došlo k porušeniu uvedených ustanovení.
7. Správca dane zhrnul jednotlivé zistenia, na základe ktorých dospel k uvedeným záverom, poukázal aj na skutočnosti, ktoré o tomto závere svedčia. V súvislosti so záverom o tom, že fakturované reklamné služby neboli dodané daňovému subjektu deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou NIVELA GROUP, a. s., ide o tieto skutočnosti: „ - Konateľ daňového subjektu, Ing. A. Q. uviedol, že jednal s p. U., ktorý mu bol predstavený ako obchodný zástupca spoločnosti NIVELA GROUP, a.s., pričom daňový subjekt nepreukázal, že sa jednalo o osobu oprávnenú akýmkoľvek spôsobom jednať za uvedenú spoločnosť.
- Daňový subjekt rovnako nepreukázal ani svoje tvrdenie, že p. S. J. bol splnomocneným zástupcom spoločnosti NIVELA GROUP, a.s. a podpisoval aj zmluvu. Uvedené nebolo preukázané ani daňovým subjektom, ani p. S. J., ktorý ako svedok síce potvrdil, že bol splnomocneným zástupcom spoločnosti, ale splnomocnenie nepredložil, ani nevedel či p. U., ktorý sa mal starať o chod firmy, takéto oprávnenie na udelenie plnej moci mal, nevedel či splnomocnenie bolo overené na matrike alebo notárom. Uviedol, že on mal podpisovať prípadné zmluvy a kontrolovať ich plnenia, pričom ani nevedel, čím sa spoločnosť zaoberala a ani ho to nezaujímalo. Taktiež poprel skutočnosť, ktorú uviedol konateľ daňového subjektu, že on podpisoval zmluvu.
- Skutočnosti, že za spoločnosť NIVELA GROUP, a.s. boli oprávnené akýmkoľvek spôsobom konať osoby uvedené konateľom daňového subjektu, a to p. S. J. a p. U. F., teda neboli správcovi dane preukázané. Taktiež ani na predloženej Zmluve o poskytnutí reklamného priestoru zo dňa 01.03.2018 nie sú uvedené žiadne osoby, ktoré mali zastupovať zúčastnené osoby za poskytovateľa, ani za objednávateľa.
- Šetrením správcu dane bolo zistené, že pokiaľ ide o umiestnenie a vysielanie reklamného spotu podľa údajov uvedených na spornej faktúre č. 2018083125 zo dňa 31.08.2018 od spoločnosti NIVELA GROUP, a.s., objednávateľom vysielania reklamného spotu na LED obrazovkách v Liptovskom Mikuláši, v Košiciach a v Prešove bola na základe uzatvorenej zmluvy so spoločnosťou OM TRADE, s.r.o. spoločnosť Medikov s.r.o., v Bratislave na základe zmluvy s DYNAMIC MÉDIA s.r.o. to bola spoločnosť Top trade solutions s.r.o.
- Spoločnosť NIVELA GROUP, a.s. na základe vykonaných šetrení a zistení správcu dane žiadnym spôsobom nezabezpečovala vysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách v zmysle spornej faktúry č. 2018083125 zo dňa 31.08.2018 vystavenej daňovému subjektu.
- Na základe výpisov z Obchodného registra SR bolo zistené, že spoločnosti, ktoré boli zistené ako objednávatelia reklamných služieb pod názvom „LENTECH“, a to spoločnosti Medikov s.r.o., ako aj Top trade solution, s.r.o., boli prepojené cez osobu S. J., ktorý bol v spoločnosti Medikov s.r.o. od 17.11.2017 do 01.02.2018 jej konateľom aj spoločníkom a v spoločnosti Top trade solutions, s.r.o od 05.07.2017 do
20.01.2018 jej konateľom aj spoločníkom. (Zmluva medzi spoločnosťami DYNAMIC MEDLA s.r.o. a Top trade solutions, s.r.o. zo dňa 31.10.2017 bola popísaná p. S. J. ako konateľom spoločnosti)
- V zmysle výpisu z Obchodného registra SR spoločnosť NIVELA GROUP, a.s. nemala v roku 2018, a nemá ani v súčasnosti žiadneho štatutárneho zástupcu, jediným akcionárom bola spoločnosť TOMI trade s.r.o., u ktorej došlo od 05.04.2018 k zmene názvu spoločnosti na Kodra group s.r.o., ako aj k zmene jej sídla spoločnosti. Ani spoločnosť Kodra group s.r.o. nemá (od 30.03.2018) štatutárneho zástupcu, jediným spoločníkom je občan Rumunska.
- Všetky tieto spoločnosti sú nekontaktné, čo je možné považovať za účelové, a to z dôvodu znemožnenia predkladania účtovných dokladov a tým aj preverovania reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov.
- Uvedená zmena nie je v Obchodnom registri SR spoločnosti NIVELA GROUP, a.s. zaznamenaná, čo svedčí o skutočnosti, že uvedená spoločnosť nemá žiadnu osobu oprávnenú za ňu konať, ako aj o skutočnosti, že uvedená spoločnosť nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť.
- Doklady spoločnosti NIVELA GROUP, a.s. správcovi dane neboli predložené, t. j. nebolo možné zo strany správcu dane preveriť reálnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu.“
8. V súvislosti so záverom, že fakturované reklamné služby neboli dodané daňovému subjektu deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou - M - Bio, s.r.o., ide o nasledovné skutočnosti: „K sprostredkovaniu predaja výrobnej CNC linky FICEP 1003DZB (faktúra č. 29180002) konateľ daňového subjektu v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101530191/2019 zo dňa 24.06.2019 uviedol, že nejaký známy ho odporučil a potom ho kontaktoval konateľ spoločnosti M - Bio, s.r.o. - p. I., či vedia uzatvoriť nejaký obchod, pokiaľ ide o dodávku CNC zariadenia, že vie v tom pomôcť. Bývalý konateľ spoločnosti M - Bio, s.r.o. - p. N. I. ako svedok v zápisnici o ústnom pojednávam č. 102872129/2019 zo dňa 13.12.2019 uviedol, že s p. Q. sa poznal už dlhšie, ozval sa mu p. Q., predmetom jednaní bol obchod ohľadom zváračských komponentov, CNC linky, ďalej uviedol, že p. Q. mal zákazku pre jednu spoločnosť v Medzeve (EUCOS), tak ho oslovil, či mu nevie zohnať stroj na spracovanie profilov - CNC linku zánovnú
- Svedok N. I. v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102872129/2019 zo dňa 13.12.2019 najprv uviedol, že mal pre daňový subjekt zohnať stroj na spracovanie profilov, a na základe dokladov, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu, uviedol, že p. Q. ho oslovil, či vie sprostredkovať predaj stroja CNC linky
- Konateľ daňového subjektu p. Q., ako aj konateľ spoločnosti EUCOS SK s.r.o. sa poznali už dlho, čo vyplynulo z vyjadrení oboch konateľov (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101530191/2019 zo dňa 24.06.2019, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100136205/2020 zo dňa 14.01.2020). Konateľ spoločnosti EUCOS SK s.r.o. taktiež počas svedeckej výpovede dňa 14.01.2020 uviedol, že on oslovil p. Q., keď zháňal stroje pre svoju spoločnosť EUCOS SK s.r.o., oslovil ho na dodávku obidvoch strojov, ktoré mu daňový subjekt dodal v zdaňovacom období august 2018 (CNC rezacie zariadenie RUR 2500GP a CNC linka 1003DZB), a to na základe cenových ponúk ku každému stroju, ktoré boli obe vystavené dňa 09.07.2018, objednávky na obidva stroje boli vystavené spoločnosťou EUCOS SK s.r.o. dňa 23.07.2018, z čoho vyvstáva otázka, prečo len k jednému stroju bolo potrebné sprostredkovanie, napriek skutočnosti, že konatelia sa poznajú a spolupracujú aj v súčasnosti.
- Podľa vyjadrenia konateľa daňového subjektu v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101530191/2019 zo dňa 24.06.2019 spoločnosť EUCOS SK s.r.o. ako odberateľa CNC linky 1003DZB sprostredkovala daňovému subjektu spoločnosť M- Bio, s.r.o., pričom bývalý konateľ spoločnosti M - Bio, s.r.o. - svedok N. I. v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102872129/2019 zo dňa 13.12.2019 uviedol, že spoločnosť EUCOS SK s.r.o. nepozná. To isté vyplynulo aj zo svedeckej výpovede konateľa spoločnosti EUCOS SK s.r.o.. p. N. J. v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100136205/2020 zo dňa 14.01.2020, pričom p. J. uviedol, že pri dodaní obidvoch strojov od daňového subjektu neboli zainteresované ďalšie osoby, dodanie sa uskutočmlo len na zaklade jednania medzi spoločnosťou EUCOS SK s.r.o. a daňovým subjektom. K čisteniu a montáži CNC linky 1003 DZB na základe zmluvy o dielo (faktúra č. 29180003) bývalý konateľ spoločnosti - p. N. I. v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102872129/2019 zo dňa 13.12.2019 uviedol, že práce, ktoré mali byť vykonané ich spoločnosťou na základe faktúry č. 29180003, boli vykonané živnostníkmi, ich mená uviesť nevedel, ani následne neoznámil ich údaje správcovi dane, taktiež uviedol, že stroj bol v Medzeve už namontovaný a oni potom stroj znovu rozmontovali a tak vykonávali práce. Konateľ spoločnosti EUCOS SK s.r.o., p. N. J. však v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100136205/2020 zo dňa 14.01.2020 uviedol, že predmetný stroj bol namontovaný len raz ihneď po jeho dodaní.
- Zo znenia a obsahu dokladu zo dňa 28.09.2018 od MTL AUSTRIA - SERVICE GmBH Rakúsko (Service report), predloženého spoločnosťou EUCOS SK s.r.o., vyplýva, že sa vykonávala obhliadka stavu stroja 1003DZB v spoločnosti EUCOS SK s.r.o., Kováčska 38, Medzev, pričom z technickej
správy vyplýva, ktoré časti stroja je potrebné vymeniť, opraviť, obsahuje aj požiadavku zákazníka, aby softvér k uvedenému stroju bol v anglickom alebo slovenskom jazyku, taktiež obsahuje súpis prác, ktoré sa vykonali (kontrola jednotlivých častí stroja, čistenie niektorých častí). Z uvedeného vyplýva, že jednotlivé práce boli vykonané touto rakúskou spoločnosťou, ktorá podľa zistení správcu dane je výhradným zástupcom spoločnosti FICEP Taliansko, ktorá bola dodávateľom predmetného stroja. O tejto skutočnosti svedčí aj Preberací protokol č. 24/2018 taktiež zo dňa 28.09.2018, ktorý okrem iného obsahuje aj požiadavku spoločnosti EUCOS SK s.r.o. na dodanie ovládacieho softvéru MINOSE v anglickom, slovenskom alebo českom jazyku, čo je obsahom aj dokladu od uvedenej rakúskej spoločnosti.
- Pokiaľ išlo o dodanie tovaru fakturovaného faktúrou č. 29180001 zo dňa 24.08.2018 (pumpa vodná, vonkajšia hubica, dýza, elektróda...) bývalý konateľ spoločnosti M-Bio, s.r.o. ako svedok síce potvrdil dodanie tovaru, údaje vyčítal z faktúry, ktorá mu bola predložená k nahliadnutiu. Uviedol, že tovar bol nakúpený od spoločnosti Kúpeľná investičná s.r.o., avšak dokazovaním vykonaným správcom dane bolo zistené, že táto spoločnosť je nekontaktná, bola jej zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty, pričom posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala za zdaňovacie obdobie máj 2018. Pravdivosť tvrdenia svedka nebolo možné overiť relevantnými dokladmi.
- Spoločnosť M-Bio, s.r.o. zmenila názov od 06.02.2019 na 5CMT s.r.o, pričom došlo aj k zmene jej sídla a od 30.11.2019 došlo k zmene na 5CMI s.r.o. v likvidácii, a opäť aj k zmene sídla. Zánikom spoločnosti došlo aj k zmene konateľa, čo je možné považovať za účelové, a to z dôvodu znemožnenia predkladania účtovných dokladov, a tým aj preverovania reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov.
- Doklady spoločnosti M-Bio, s.r.o. neboli správcovi dane predložené, zo strany správcu dane nebolo možné preveriť reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov.“
9. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí k námietkam daňového subjektu uplatneným v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane (po citácii relevantných ustanovení daňového poriadku) konštatoval (vo vzťahu k úvahám daňového subjektu týkajúcich sa prednosti komunitárneho práva pred právom vnútroštátnym), že s právnym rozborom danej problematiky súhlasí, avšak daňový subjekt žiadnym spôsobom neobjasnil súvislosť tejto problematiky s postupom správcu dane, resp. ním namietanou nezákonnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia. Daňový subjekt v podanom odvolaní poukázal aj na právny záver vyplývajúci z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci PPUH Stehcemp, C-227/14, v zmysle ktorého, ak daňový subjekt disponuje bezvadnou faktúrou, je táto sama osebe dôkazným prostriedkom preukazujúcim prijatie plnenia od na faktúre uvedeného dodávateľa. Žalovaný uviedol, že pokiaľ sa daňový subjekt v daňovom konaní odvolával na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, tak bolo jeho povinnosťou preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z uvedených rozsudkov, nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené.
10. Ďalej žalovaný zdôraznil, že správca dane počas daňovej kontroly preveroval skutkový stav dodaní, pri ktorých si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona o DPH. Správca dane sa pri preverovaní týchto skutočností neobmedzil len na predložené doklady a skutočnosti deklarované daňovým subjektom (pri ktorých mal pochybnosti o ich vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti), ale zisťoval aj súvisiace skutočností, a to napr. formou ústnych pojednávaní s daňovým subjektom, výziev na predkladanie dôkazov, výsluchu svedkov. Podľa žalovaného konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, je plne v súlade s procesnou právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 daňového poriadku. Následne správca dane zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že daňový subjekt nepreukázal, že splnil podmienky pre odpočítanie dane uvedené v ustanoveniach § 49 až 51 zákona o DPH. Správca dane svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite odôvodnil a z odôvodnenia jednoznačne vyplynulo, že počas daňovej kontroly nebolo preukázané (ani správcom dane, ani daňovým subjektom, a ani jeho deklarovanými dodávateľmi), že daňovému subjektu boli fakturované tovary a služby dodané tak, ako to daňový subjekt deklaroval spornými faktúrami od spoločnosti NIVELA GROUP, a.s. (správca dane v prípade faktúr od tejto spoločnosti nespochybnil reálnu existenciu služieb, ale spochybnil, že tieto služby boli dodané daňovému subjektu práve touto spoločnosťou) a M - bio, s.r.o.. Ďalej k námietkam daňového subjektu týkajúcich sa záveru o porušení označených ustanovení zákona o DPH žalovaný uviedol, že k odpočítaniu dane v zmysle uvedených ustanovení môže dôjsť iba za kumulatívneho splnenia predpokladov:
- k dodaniu tovaru alebo služby skutočne došlo, pričom tento tovar alebo službu dodala osoba uvedená na faktúre ako dodávateľ a dodaním tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť;
- platiteľ dane má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s § 71 zákona o DPH;
- platiteľ dane vie preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočítal daň na svoje podnikanie, t.j. na dodanie tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane.
11. V danej veci (aj keď daňový subjekt predložil správcovi dane listinné doklady, ktorými deklaroval, že mu boli tovary a služby dodané) sa však vykonaným dokazovaním nepotvrdili tvrdenia daňového subjektu o tom, že fakturované tovary a služby mu boli dodané tak, ako je to deklarované na sporných faktúrach, pretože: „Spoločnosť NIVELA GROUP, s.r.o., ktorá je bez konateľa, ako aj jej jediný akcionár - spoločnosť Kodra Group, s.r.o. (do 05.04.2018 TOMI Trade s.r.o., ktorá je od 30.03.2018 taktiež bez konateľa), spoločníkom ktorej je občan Rumunskej republiky, boli počas daňovej kontroly nekontaktní, účtovníctvo spoločnosti NIVELA GROUP, a.s. nebolo správcovi dane predložené.
- Daňový subjekt žiadnym spôsobom nepreukázal, že osoby (p. U. F. a p. S. J.), s ktorými mal podľa svojho vyjadrenia jednať ohľadom reklamných služieb (faktúra č. 2018083125), boli oprávnené zastupovať spoločnosť NIVELA GROUP, a.s. Toto tvrdenie nebolo preukázané ani dokazovaním vykonaným správcom dane - p. U. F. bol nekontaktný, p. S. J. nemal splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti, ktoré mu mal udeliť p. F. k dispozícii, pričom ani nevedel, či mal p. F. nejaké oprávnenie na udelenie plnej moci.
- Vykonaným dokazovaním správcu dane nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že zabezpečenie vysielania reklamných spotov daňového subjektu na LED obrazovkách v zmysle spornej faktúry zabezpečila práve spoločnosť NIVELA GROUP. a.s. Spoločnosti, ktoré boli dokazovaním vykonaným správcom dane zistené ako zadávatelia reklamných služieb s názvom „Lentech“, t. j. spoločnosti Medikov s.r.o. - od 29.06.2018 zmena názvu na RECOMAND s.r.o. (LED obrazovky Košice - Palackého, Prešov - Križovatka. Liptovskv Mikuláš - OC Nikolaus) a Top trade solutions, s.r.o. - od 12.05.2018 zmena názvu na VERSE one s.r.o. (LED obrazovky Bratislava - OC Tesco, Cesta na Senec a Bratislava - Slovnaftská, Svornosti), boli počas daňovej kontroly nekontaktné. Spoločnosti Medikov s.r.o. a Top trade solutions, s.r.o. boli v minulosti prepojené prostredníctvom p. S. J., ktorý bol v týchto spoločnostiach konateľom a spoločníkom, pričom za spoločnosť Top trade solutions podpisoval zmluvu zo dňa 31.10.2017 so spoločnosťou DYNAMIC MEDIA s.r.o., ktorá mala podpísanú nájomnú zmluvu na LED obrazovku na ceste na Senec so spoločnosťou TESCO STORES SR, a.s.
- Účtovníctvo spoločnosti M-Bio, s.r.o. (od 06.02.2019: 5CMI, s.r.o.) podľa vyjadrenia jej konateľa, p. S. D. (od 28.12.2018) zhorelo.
- Spoločnosť Kúpeľná investičná s.r.o., od ktorej mala spoločnosť M-Bio, s.r.o. podľa vyjadrenia jej bývalého konateľa, p. N. I. (od 06.03.2017 do 28.12.2018), nakúpiť tovar fakturovaný daňovému subjektu spornou faktúrou č. 29180001, so správcom dane dlhodobo nekomunikovala, pričom daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018 nepodala (posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala za zdaňovacie obdobie máj 2018).
- Tvrdenie daňového subjektu, že za účelom zdaniteľného obchodu - sprostredkovania predaja výrobnej CNC linky FICEP 1003 DZB (faktúra č. 29180002) ho oslovil konateľ spoločnosti M-Bio, s.r.o., p. N. I., nebolo potvrdené svedeckou výpoveďou menovaného, ktorý uviedol, že za týmto účelom kontaktoval konateľ daňového subjektu Ing. Q., jeho, navyše spoločnosť EUCOS SK s.r.o., ktorej daňový subjekt uvedené zariadenie predal (faktúra č. 180186), p. I. ani nepoznal. Skutočnosť, že bývalý konateľ spoločnosti M-Bio, s.r.o., p. N. I., a konateľ spoločnosti EUCOS SK s.r.o., p. N. J., sa nepoznali a medzi týmito spoločnosťami nebol žiadny obchodný vzťah, potvrdil počas svedeckej výpovede aj konateľ spoločnosti EUCOS SK s.r.o., ktorý navyše vyslovene uviedol, že pri dodaní predmetného zariadenia neboli zainteresované žiadne ďalšie osoby, dodanie sa uskutočnilo len na základe jednania medzi daňovým subjektom (ktorého oslovil p. J.) a spoločnosťou EUCOS SK s.r.o. Obchodná spolupráca medzi daňovým subjektom a spoločnosťou EUCOS SK s.r.o. trvala v danom čase už dva roky, pričom v rovnakom zdaňovacom období daňový subjekt dodal spoločnosti EUCOS SK s.r.o. aj ďalšie zariadenie (CNC rezacie zariadenie RUR2500GP), a to na základe cenových ponúk na obidva stroje, ktoré boli vystavené dňa 09.07.2018 a objednávok vystavených spoločnosťou EUCOS SK s.r.o. dňa 23.07.2018. Daňový subjekt žiadnym spôsobom neodstránil pochybnosti správcu dane a nepreukázal, že k sprostredkovaniu predaja výrobnej CNC linky FICEP 1003 DZB došlo práve pôsobením spoločnosti M-Bio, s.r.o.
- Podľa vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti M-Bio, s.r.o., p. N. I., mali práce fakturované daňovému subjektu faktúrou č. 29180003 (čistenie, montáž technologickej linky 1003 DZB na základe zmluvy o dielo) vykonať živnostníci, ktorých ale počas svedeckej výpovede nevedel identifikovať a napriek tomu, že uviedol, že potrebné údaje oznámi správcovi dane e-mailom, tak ani následne neurobil. Podľa
svedeckej výpovede konateľa spoločnosti EUCOS SK s.r.o., p. N. J., bol predmetný stroj namontovaný len raz - hneď po spustení, čo je v rozpore s tvrdením p. I., ktorý uviedol, že tento stroj bol v Medzeve (vo výrobnej hale spoločnosti EUCOS SK s.r.o.) už namontovaný a živnostníci stroj znovu rozmontovali a tak vykonávali práce. Zo znenia a obsahu dokladu zo dňa 28.09.2018 od MTL AUSTR1A - SERVICE GmBH Rakúsko (Service report), predloženého spoločnosťou EUCOS SK s.r.o., vyplýva, že sa vykonávala obhliadka stavu stroja 1003DZB v spoločnosti EUCOS SK s.r.o., Kováčska 38, Medzev, pričom z technickej správy vyplynulo, ktoré časti stroja je potrebné vymeniť, opraviť, obsahuje aj požiadavku zákazníka, aby softvér k uvedenému stroju bol v anglickom alebo slovenskom jazyku, taktiež obsahuje súpis prác, ktoré sa vykonali (kontrola jednotlivých častí stroja, čistenie niektorých častí). Z uvedeného vyplýva, že jednotlivé práce boli vykonané touto rakúskou spoločnosťou, ktorá podľa zistení správcu dane je výhradným zástupcom spoločnosti FICEP Taliansko, ktorá bola dodávateľom predmetného stroja. O tejto skutočnosti svedčí aj Preberací protokol č. 24/2018 taktiež zo dňa 28.09.2018, ktorý okrem iného obsahuje aj požiadavku spoločnosti EUCOS SK s.r.o. na dodanie ovládacieho softvéru MINOSE v anglickom, slovenskom alebo českom jazyku, čo je obsahom aj dokladu od uvedenej rakúskej spoločnosti.“
12. Práve vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný považoval za neopodstatnenú námietku daňového subjektu, že dodanie tovarov a služieb daňovému subjektu zo strany deklarovaných dodávateľov bolo preukázané v celom rozsahu, a to prostredníctvom dôkazov predložených daňovým subjektom a jeho dodávateľmi, ako aj výpoveďami svedkov. Zo strany dodávateľov neboli predložené žiadne dôkazy o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov, pretože spoločnosť NIVELA GROUP, s.r.o., ako aj jej jediný akcionár (Kodra Group s.r.o.), boli nekontaktní, a rovnako boli nekontaktné aj spoločnosti, ktoré správca dane zistil ako zadávateľov reklamy „Lentech“ na LED obrazovkách uvedených na spornej faktúre a účtovníctvo spoločnosti 5CMI, s.r.o. (do 05.02.2019 M - Bio, s.r.o.) podľa vyjadrenia jej súčasného konateľa zhorelo. Ani svedecké výpovede pána S. J. a pána N. I., na ktoré poukázal daňový subjekt v podanom odvolaní, nie je možné považovať za dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako je to deklarované na sporných faktúrach. Daňový subjekt nepreukázal, že p. S. J. bol osobou oprávnenou konať za spoločnosť NIVELA GROUP, a. s. a vzhľadom na vzájomné rozpory v jednotlivých výpovediach svedkov vypovedajúcich k zdaniteľným obchodom fakturovaným daňovému subjektu spoločnosťou M-bio, s.r.o. (konateľa daňového subjektu, bývalého konateľa spoločnosti M-bio s.r.o. a konateľa spoločnosti EUCOS SK, s.r.o.). Svedkovia síce uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdili, ale tieto tvrdenia nevedeli podložiť žiadnymi dôkazmi.
13. K námietke žalobcu, že správca dane oprel napadnuté rozhodnutie o pochybnosti reálnosti dodania tovarov a služieb zo strany deklarovaných dodávateľov, žalovaný uviedol, že ak správca dane pri preverovaní písomných dokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Pokiaľ daňový subjekt v tomto zmysle neunesie dôkazné bremeno a pochybnosti správcu dane neodstráni, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane. V danom prípade správca dane jednoznačne spochybnil vierohodnosť a pravdivosť sporných faktúr a daňový subjekt jeho pochybnosti žiadnym spôsobom počas daňovej kontroly neodstránil. Daňový subjekt ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, resp. nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako je to deklarované na sporných faktúrach.
14. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že správca dane nedával daňovému subjektu na ťarchu nekontaktnosť spoločnosti NIVELA GROUP, a. s., TOMI trade s.r.o., Medikov, s.r.o., ako aj spoločnosti M-bio, s.r.o. a Kúpna investičná, resp. že by voči daňovému subjektu vyvodzoval absolútnu dôkaznú povinnosť požadovaním takých dôkazov, ktoré by daňový subjekt nebol schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia. Zdôraznil, že daňový subjekt nenesie zodpovednosť za interné a externé vzťahy jeho dodávateľov, ani za neplnenie si ich daňových povinností, avšak daňový subjekt nesporne zodpovedá za preukázanie reálnosti uskutočnenia preverovaných deklarovaných obchodov, a to tak, ako je to uvedené na faktúre.
15. K námietke daňového subjektu, že vo vyrubovacom konaní mu bola odňatá možnosť (nesprávnym doručením protokolu) odstrániť pochybnosti správcu dane, a to doplnenými návrhmi na dokazovanie, žalovaný uviedol, že daňový subjekt mal takúto možnosť aj počas daňovej kontroly, avšak napriek tomu,
že o výsluchu svedkov bol riadne upovedomený, svoje právo zúčastňovať sa výsluchu týchto svedkov (S. J. O. N. I.) a klásť im otázky, nevyužil. Daňový subjekt sa zúčastnil výpovede svedka N. J. (konateľa spoločnosti EUCOS SK, s.r.o.), no napriek tomu, že jeho výpoveď bola vo viacerých vyjadreniach v rozpore s vyjadreniami daňového subjektu, daňový subjekt nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky.
16. K námietke daňového subjektu týkajúcej sa pochybení pri doručovaní protokolu z daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že podľa § 2 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia druhého stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS- COV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá (ďalej aj: „obdobie pandémie“) a až do uplynutia neskoršej lehoty podľa tohto zákona. Doručovanie písomnosti počas obdobia pandémie je upravené v § 5 zákona č. 67/2020, pričom podľa ods. 1 tohto ustanovenia, ak sa počas obdobia pandémie doručuje písomnosť do vlastných rúk prostredníctvom poštového podniku, postupuje sa podľa podmienok doručovania poštových zásielok určených poštovým podnikom. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia ak si nevyzdvihne fyzická osoba alebo právnická osoba písomnosť do konca lehoty, v ktorej bola uložená poštovým podnikom, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa takáto fyzická osoba alebo právnická osoba o uložení nedozvedela. Slovenská pošta, a. s. pritom počas obdobia pandémie (od 19.03.2020 do 22.04.2020) upravila svoje podmienky doručovanie poštových zásielok, a v tomto období zásielky do vlastných rúk nedoručovala opakovane, ale tieto zásielky boli uložené na pobočkách pôšt a zákazník dostal do schránky oznámenie o uložení zásielky (tzv. žltý lístok). V súlade s usmernením Regulačného úradu odberná lehota pre zásielky so skrátenou odbernou lehotou ostala nezmenená, teda pre zásielky so skrátenou odbernom lehotou sa nepredlžovala. Žalovaný pritom z obsahu spisového materiálu zistil, že protokol ktorého súčasťou bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, bol daňovému subjektu doručovaný úradnou zásielkou „do vlastných rúk“, a na tejto zásielke bola správcom dane vyznačená úložná lehota „15 dní“, zásielka bola na pošte uložená dňa 18.03.2020 a správcovi dane sa vrátila späť s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalovaný konštatoval, že predmetná zásielka bola uložená na pošte dňa 18.03.2020 a Slovenská pošta odo dňa 19.03.2020 nedoručovala zásielky určené do vlastných rúk opakovane, preto protokol bol doručený daňovému subjektu v súlade s § 5 ods. 2 zákona č. 67/2020 v posledný deň lehoty od jeho uloženia, t.j. dňa 02.04.2020. Postup správcu dane preto žalovaný vyhodnotil ako súladný s daňovým poriadkom, ako aj príslušnými ustanoveniami zákona č. 67/2020 Z. z. a námietku žalobcu v danom smere vyhodnotil ako neopodstatnenú.
17. Vo vzťahu k námietke daňového subjektu týkajúcej sa odpustenia zmeškania lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, žalovaný zaujal stanovisko, že protokol, súčasťou ktorého bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, bol daňovému subjektu doručený dňa 02.04.2020, čím bola daňová kontrola ukončená. Vyrubovacie konanie začalo v zmysle § 68 ods. 1 daňového poriadku nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, t.j. dňa 03.04.2020, ale v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. v znení účinnom do 24.04.2020 boli všetky daňové konania, ktoré začali počas obdobia pandémie, prerušené odo dňa nasledujúceho po dni jeho začatia (ak ods. 3 neustanovuje inak). Vo vyrubovacom konaní sa pokračovalo až od dňa 25.04.2020 (v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. v znení účinnom od 25.04.2020). Následne daňovému subjektu (ktorý nepodal žiadosť o prerušenie daňového konania v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. v znení účinnom od 25.04.2020) lehota na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole uplynula dňa 26.05.2020. Daňový subjekt mal možnosť podať odo dňa pokračovania vo vyrubovacom konaní, t.j. odo dňa 25.04.2020 žiadosť o prerušenie daňového konania, preto žalovaný považoval námietku daňového subjektu, že uplatnenie § 8 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z. v znení účinnom od 25.04.2020 by voči nemu pôsobilo retroaktívne, za neopodstatnenú. V súvislosti s námietkou daňového subjektu, že k uplatneniu lehoty na podanie vyjadrenia nedošlo ani z dôvodu, že ustanovenie § 8 ods. 3 zákona č. 67/2020 v znení účinnom od 25.04.2020 neurčuje, dokedy má daňový subjekt požiadať o prerušenie daňového konania, vzhľadom na čo môže o prerušenie požiadať do konca obdobia pandémie, žalovaný uviedol, že uvedené ustanovenie síce neurčuje, dokedy má daňový subjekt podať žiadosť o prerušenie daňového konania, ale určuje, že lehoty na vykonanie úkonov začali plynúť odznova, teda daňovému subjektu v zmysle príslušného ustanovenia začala plynúť lehota na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, ktorá uplynula dňom 26.05.2020. Daňový subjekt žiadosť o prerušenie daňového (vyrubovacieho) konania v tejto lehote nepodal, v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 67/2020 v znení účinnom od 25.04.2020 preto nebolo možné uplatniť odpustenie
zmeškania lehoty podľa § 4 tohto zákona. Daňový subjekt ani následne nepodal žiadosť o prerušenie daňového (vyrubovacieho) konania a správca dane v súlade s ustanovením § 68 ods. 2 písm. c) daňového poriadku vydal dňa 04.06.2020 odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 08.06.2020. Keďže dňom doručenia odvolaním napadnutého rozhodnutia (t.j. prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu) bolo daňové (vyrubovacie) konanie v zmysle § 68 ods. 1 daňového poriadku ukončené, daňový subjekt následne už nemohol podať žiadosť o jeho prerušenie.
18. Napokon, k námietke daňového subjektu v súvislosti s doručovaním protokolu, pretože protokol mu nebol doručovaný elektronickými prostriedkami tak, ako to ukladá § 30 ods. 1 daňového poriadku, žalovaný uviedol, že podľa § 60f ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-govermente) nie sú orgány verejnej moci, ktoré k 01.11.2017 na účely zabezpečenia funkcie elektronickej podateľne používajú vlastnú elektronickú podateľňu alebo začali verejné obstarávanie na účely jej nadobudnutia, do 31.12.2020 povinné využívať modul centrálnej elektronickej podateľne. Podľa § 33 ods. 4 daňového poriadku podmienky a podrobnosti o elektronickej komunikácií a o poskytovaní elektronických služieb uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle. Zároveň sa v ustanovení § 165b ods. 3 daňového poriadku uvádza, že podľa § 14 sa postupuje od 01.01.2014 a podľa § 32, 33 ods. 1 a 3 a § 56 sa postupuje najskôr od 01.01.2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle. Z uvedených ustanovení daňového poriadku, ako aj zákona o e - governmente je zrejmé, že obojstranná elektronická komunikácia bude spustená vtedy, keď to finančné riaditeľstvo zverejní na svojom webovom sídle, čo sa od roku 2016 týka len spotrebných daní, preto aj v tomto smere námietka daňového subjektu je neopodstatnená.
19. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že daňový subjekt síce v podanom odvolaní deklaroval svoj nesúhlas s prijatými závermi, avšak žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukázal žiadne skutočnosti alebo nepredložil dôkazy, ktoré by mali viesť k tomu, že závery, ku ktorým dospel správca dane, nie sú správne. Žalovaný zistil, že postup správcu dane nebol v rozpore so základnými zásadami v správe daní uvedenými v § 3 daňového poriadku a postup správcu dane pri dokazovaní zodpovedal aj § 24 daňového poriadku. Aj žalovaný z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o neuznaní práva daňového subjektu na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti NIVELA GROUP, a. s. a M-bio, s.r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH a daňového poriadku. Postup správcu dane bol v súlade s platnými právnymi predpismi a zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska ich obsahu, pravdivosti a preukaznosti, práva daňového subjektu neboli porušené, a preto žalovaný považoval všetky námietky uplatnené v podanom odvolaní za neopodstatnené.
20. V podanej správnej žalobe žalobca predovšetkým poukázal na zásadu prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnym právom členských štátov Európskych spoločenstiev, resp. Európskej únie (ďalej aj „EÚ“), pričom základným prameňom komunitárneho práva je Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, teda medzinárodná zmluva medzi suverénnymi štátmi. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej aj „ESD“) sa stala zdrojom „vlastného právneho poriadku“ a možno teda komunitárne právo označiť ako supranacionálny právny poriadok sui generis. Podľa žalobcu tak možno konštatovať, že ESD zhrnul zásadu prednosti komunitárneho práva do troch kľúčových bodov: 1/ akákoľvek vnútroštátna právna norma odporujúca komunitárnemu právu je neaplikovateľná; 2/ existujúce komunitárne právo znemožňuje prijatie neskoršej vnútroštátnej normy, ktorá by s ním bola v rozpore; 3/ vnútroštátny súd je v prípade rozporu bez ohľadu na spôsoby kontroly ústavnosti ustanovené vo vnútroštátnej ústave povinný „ignorovať“ vnútroštátnu normu a aplikovať komunitárnu normu. Žalobca zdôraznil, že povinnosť rešpektovať prednosť komunitárneho práva musia dodržiavať všetky zložky štátnej moci vrátane súdnych orgánov. V zmysle týchto zásad žalobca argumentoval ďalšími skutočnosťami odôvodňujúcimi opodstatnenosť podanej správnej žaloby.
21. Namietal aj porušenie povinnosti správcu dane podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, ako aj porušenie povinnosti správcu dane v protokole vyhodnotiť dôkazy podľa § 47 písm. h/ daňového poriadku. Mal za to, že aby bolo možné o daňovej kontrole hovoriť ako o zákonne vykonanej, musí byť vykonaná zákonne od počiatku a počas celého jej priebehu, pretože výsledkom nezákonne začatého a prebiehajúceho
procesu nemôže byť zákonný akt. V tej súvislosti žalobca namietal, že žalovaný ako odvolací orgán vo všetkých prípadoch bez výhrad prijal postup a argumenty správcu dane, čím u žalobcu vzniklo dôvodné podozrenie, že nezákonne koordinuje celý postup daňových kontrol vedených voči žalobcovi, ako aj voči ďalšiemu daňovému subjektu, ktorým je fyzická osoba - podnikateľ, ktorou je jediný spoločník a konateľ žalobcu (čiže subjekt personálne prepojený so žalobcom). Takáto nezákonná koordinácia v konečnom dôsledku viedla k tomu, že rozhodnutie žalovaného vo všetkých prípadoch obsahuje len formálnu časť odôvodnenia, keďže žalovaný už „koordinoval“ daňovú kontrolu, aj vyrubovacie konanie a úvahy a závery správcu dane sú vlastne úvahy a závery žalovaného. Týmto postupom podľa žalobcu bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, čím bol žalobca hrubo poškodený na svojich právach. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný v odvolacom konaní sa k jeho odvolacím námietkam vyjadril iba okrajovo, príp. sa nevyjadril vôbec. Predložené dôkazy preukazujú, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje vysporiadanie sa s konkrétnymi námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní, čo znamená, že rozhodnutie žalovaného je vydané v rozpore s ustanovením § 74 ods. 2 a § 63 ods. 5 daňového poriadku. Pre nedostatok dôvodov považoval žalobca rozhodnutie žalovaného zároveň za nepreskúmateľné.
22. Vo vzťahu k procesným pochybeniam v priebehu daňovej kontroly žalobca namietal nesprávny postup správcu dane pri doručovaní protokolu z daňovej kontroly, čím mu bolo znemožnené uskutočniť riadne vyjadrenie k protokolu č. 100665671/2020 zo dňa 11.03.2020. Zdôraznil, že daňový poriadok výslovne uvádza povinnosť opätovného doručovania v prípade zásielok do vlastných rúk, preto protokol o daňovej kontrole nemohol byť žalobcovi doručený v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z., pretože opakované doručenie malo byť vykonané od 19.03.2020 a označený zákon nadobudol účinnosť dňa 02.04.2020. Ďalej tvrdil, že zákon o COVID-19 definuje pandémiu, ktorá vznikla z dôvodu tohto ochorenia ako obdobie od vyhlásenia mimoriadnej situácie dňa 12.03.2020, ktorého ukončenie je ohraničené odvolaním tejto mimoriadnej situácie. Vzhľadom na to, že mimoriadna situácia na území Slovenskej republiky stále trvá (t.j. ku dňu podania správnej žaloby), trvá naďalej aj obdobie pandémie v zmysle ustanovení tohto zákona. Nastáva preto zákonný predpoklad odpustenia zmeškania lehoty daňového subjektu na vyjadrenie sa k protokolu a uplatnenie ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 96/2020 Z. z. (ktoré vstúpilo do účinnosti až po doručení protokolu, aj keď v zmysle vyššie uvedeného podľa žalobcu k doručeniu nedošlo), ktorým sa mení a dopĺňa zákon o COVID-19 o podmienku potreby podania žiadosti o prerušenie daňového konania, aby tieto ustanovenia pôsobili voči daňovému subjektu retroaktívne, čo právny poriadok nepripúšťa. Podľa žalobcu, ak by aj správca dane považoval doručenie a uplatnenie § 8 ods. 3 označeného zákona za zákonné, v zmysle tohto ustanovenia podľa názoru žalobcu nedošlo k uplynutiu lehoty na podanie vyjadrenia. Uvedené ustanovenie síce určuje, že ak daňový subjekt nepožiada o prerušenie daňového konania podľa ods. 1, pri úkonoch v daňovom konaní sa odpustenie lehoty podľa § 4 neuplatní, avšak toto ustanovenie neurčuje, dokedy má o prerušenie daňový subjekt požiadať. Vzhľadom na to, že žalobca o prerušenie môže v zmysle označeného zákona požiadať do konca obdobia pandémie, nedošlo podľa názoru žalobcu ani k uplynutiu lehoty na podanie vyjadrenia. Zároveň žalobca namietal, že písomnosť (t.j. označený protokol) mal byť v zmysle platného právneho poriadku doručovaný elektronicky, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu § 30 daňového poriadku. Správcom dane nesprávne využitá forma doručovania (t.j. listinnou formou a nie elektronicky) spôsobila uvedenú nezákonnosť doručovania, a tým pádom aj nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného k tomuto bodu, keď tvrdil, že zákonné ustanovenia a dôvodová správa jasne definovali povinnosť elektronickej komunikácie, ktoré žalovaný nemôže ignorovať s odôvodnením, že pokiaľ sa sám (ako štátny orgán, ktorý môže konať len na základe zákona) nerozhodne takúto skutočnosť zverejniť, tak nemá takúto povinnosť. Navyše § 30 ods. 1 daňového poriadku jasne definuje, že sa doručovanie elektronickou formou má využiť, ak je to účelné a možné, pričom v danom prípade sa jednalo o doručovanie počas vyhlásenej pandémie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia.
23. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca vo vzťahu k dodaniu služieb zo strany deklarovaného dodávateľa spoločnosti NIVELA GROUP a.s. zdôraznil, že správca dane nielenže nikdy nespochybnil, že žalobcovi boli reklamné služby poskytnuté, ale sám uviedol, že k zdaniteľnému plneniu - dodaniu reklamných služieb došlo. Žalovaným potvrdené rozhodnutie správca dane oprel o svoje pochybnosti o reálnosti dodania služieb žalobcovi zo strany práve deklarovaného dodávateľa spoločnosti NIVELA GROUP a. s., opierajúc pritom svoje tvrdenia aj vo vzťahu k spoločnostiam TOMI trade s.r.o. a RECOMAND s.r.o. (do 28.06.2018 s obchodným názvom Medikov s.r.o.), ktoré naviac preveroval nie v čase realizácie sporných obchodov, ale až s odstupom času. V tej súvislosti žalobca zdôraznil,
že predložil pre potreby daňového konania všetky požadované doklady a informácie, ktoré mal k dispozícii, ktoré podľa jeho názoru potvrdzujú aj splnenie materiálnej stránky pre uplatnenie daňovej výhody. Dodávateľ - spoločnosť NIVELA GROUP a. s. a v jej mene osoba konajúca za túto spoločnosť S. J. podľa žalobcu výslovne potvrdil vykonanie služieb v predmetnom zdaňovacom období, pričom uviedol, že vie, že prezentovali žalobcu na veľkoplošných obrazovkách v Košiciach, Prešove, Liptovskom Mikuláši a asi aj v Bratislave. Dodanie tovaru zo strany deklarovaného dodávateľa tak podľa názoru žalobcu bolo dostatočne preukázané a neakceptovanie ním predložených dôkazov je popretím zmyslu a obsahu zákonných ustanovení o dokazovaní v rámci daňového konania. Za takejto situácie preto nemožno akceptovať žalovaným potvrdené závery správcu dane o tom, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu (dodaniu reklamných služieb) zo strany deklarovaného dodávateľa. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie podľa žalobcu už len samotná faktúra vystavená dodávateľom je dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa uskutočnilo dodanie tovaru. Naviac spolupráca s deklarovaným dodávateľom bola pre žalobcu ekonomicky výhodná, a preto aj k tejto spolupráci pristúpil. Prípadná nekontaktnosť spoločností NIVELA GROUP a.s., TOMI trade s.r.o. a Medikov s.r.o. nemôže byť žalobcovi na ťarchu, ak správca dane žiadnym spôsobom nepreukázal, že nekontaktnosť týchto subjektov akýmkoľvek spôsobom súvisí s obchodovaním so žalobcom. Vyslovil názor, že ak má správca dane pochybnosti o určitej skutočnosti, táto situácia neznamená, že jeho závery zodpovedajú skutkovému stavu, a to až do času, kedy sú jednoznačne preukázané. Vyvodzovanie absolútnej dôkaznej povinnosti voči daňovému subjektu je v rozpore so zákonom. Správca dane neberie v úvahu dôkazy predložené daňovým subjektom a naopak bez odôvodnenia ich vyhodnocuje ako nedostačujúce (aj keď ich v predchádzajúcom procese sám vyžadoval). Takýmito postupmi je možné nekonečné požadovanie predloženia ďalších dôkazov zo strany daňového subjektu (ktoré navyše zákon nevyžaduje) na preukázanie jeho tvrdenia, ktoré z logiky a zásad dokazovania už boli preukázané inými zákonnými prostriedkami. Opakovane žalobca zdôraznil, že splnil všetky povinnosti uložené mu zo strany správcu dane potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu v rámci predmetnej daňovej kontroly a nemôže mu byť na ťarchu to, že iný subjekt, s ktorým udržiaval v predmetnom kontrolovanom období obchodný vzťah, je prípadne s odstupom času po uplynutí predmetného kontrolovaného obdobia nekontaktný.
24. Vo vzťahu k dodaniu služieb žalobcovi zo strany dodávateľa - spoločnosti M - bio, s.r.o. žalovaný argumentoval, že žalovaným potvrdené rozhodnutie správcu dane sa opiera o tvrdenie vzťahujúce sa na deklarovaného dodávateľa žalobcu, ktoré správca dane preveroval nie v čase realizácie sporných obchodov, ale s odstupom času. Správca dane konštatoval, že mu nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru a služieb medzi daňovým subjektom a M - bio s.r.o. došlo tak, ako je uvedené v predložených dokladoch. Žalobca zdôraznil, že po objednaní si tovaru a služieb u deklarovaného dodávateľa mu bola ním vystavená riadna faktúra a získané tovary a služby žalobca ďalej využil na uskutočňovanie svojej podnikateľskej činnosti vo vzťahu k svojim odberateľom. Realizáciu obchodnej činnosti uvedeným spôsobom žalobca považuje za bežnú. V rámci daňovej kontroly predložil správcovi dane všetky požadované doklady a informácie potrebné k prevereniu zdaniteľného plnenia - dodaniu reklamných služieb, ktoré podľa žalobcu aj v tomto prípade potvrdzujú splnenie materiálnej stránky na uplatnenie daňovej výhody. Zároveň poukázal na to, že dodávateľ - spoločnosť M - bio, s.r.o. a v jej mene osoba konajúca - N. I. výslovne potvrdil dodanie tovarov a vykonanie služieb pre žalobcu v predmetnom zdaňovacom období, teda obsah výpovede tohto svedka potvrdzuje dodanie tovarov a služieb, pričom ide o zákonný dôkaz rovnakej právnej sily ako všetky ostatné dôkazy. Už takéto dokazovanie podľa názoru žalobcu dostatočným spôsobom preukazuje reálne dodanie tovaru a služieb zo strany deklarovaného dodávateľa. Nemožno preto akceptovať závery správcu dane o tom, že nebolo preukázané, že k zdaniteľnému plneniu zo strany spoločnosti M - bio, s.r.o. došlo tak, ako to bolo deklarované. Ako v predchádzajúcom prípade aj tu žalobca argumentoval, že už len samotná faktúra vystavená dodávateľom je v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa uskutočnilo dodanie tovaru. Dodal, že Súdny dvor v rozsudku vo veci PPUH, Stehcemp C-227/14, ECLI:EU:C:2015:719 konštatuje, že : „Ak disponuje daňový subjekt bezvadnou faktúrou, je táto samo osebe dôkazným prostriedkom preukazujúcim prijatie plnenia od na faktúre uvedeného dodávateľa“. Nemožno preto považovať preverované dodávateľské faktúry od deklarovaného dodávateľa iba za „vytlačený papier“, pretože obsahujú (okrem zákonných náležitostí) aj jasné identifikačné údaje vystaviteľa, čím jasne deklaruje, kto bol jej vystaviteľom. Žalobca opakovane zdôrazňoval, že všetky povinnosti uložené mu zo strany správcu dane potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu v rámci predmetnej daňovej kontroly si v súlade so zákonom splnil, a preto mu nemôže byť na ťarchu to, že iný subjekt, s ktorým udržiaval v predmetnom kontrolovanom období obchodný vzťah
(v rámci ktorého si daňový subjekt s týmto iným subjektom riadne splnil svoje záväzky), je prípadne s odstupom času po uplynutí predmetného kontrolovaného obdobia nekontaktný, následkom čoho správca dane nedokáže preveriť určitú skutočnosť, o opaku ktorej neexistuje jediný dôkaz, a na základe čoho následne správca dane požaduje od daňového subjektu splnenie povinnosti, ktorých uloženie nemá oporu v zákone.
25. V závere správnej žaloby na základe všetkých uvedených skutočností žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného uvedenými v napadnutom rozhodnutí, pretože ich považoval za predčasné. Takéto závery žalovaného naviac vychádzajú z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý má za následok aj nesprávne posúdenie právneho nároku žalobcu. Zároveň žalobca mal za to, že aj dôkazy, ktoré mal správca dane a žalovaný k dispozícii, boli vyhodnotené nesprávne, resp. sa nimi vôbec nezaoberali. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí naviac nezaoberal všetkými argumentmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane.
26. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.05.2021 k správnej žalobe so žalobnými dôvodmi žalobcu nesúhlasil v celom rozsahu, a preto navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uplatnil argumentáciu zhodnú s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a ďalej uviedol nasledovné: „Žalobca, tak ako aj v odvolaní, aj v žalobe všeobecne poukazuje na zásadu prednosti komunitárneho práva pred právom vnútroštátnym, ale žiadnym spôsobom neobjasnil súvislosť tejto problematiky s postupom správcu dane a žalovaného a s vyvodenými závermi vo veci neuznaného práva na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia a nepreukázania podmienok pre odpočítanie dane stanovených v zákone č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný zastáva názor, že nedošlo ku konaniu, ktoré by bolo v rozpore s komunitárnym právom, ani v rozpore s vnútroštátnym právom. Žalovaný považuje žalobný dôvod žalobcu o porušení povinnosti správcu dane v protokole vyhodnotiť dôkazy podľa ustanovenia § 47 písm. h) Daňového poriadku za neopodstatnený, pretože správca dane v protokole uviedol všetky zistenia a dôkazy, ktoré dokazovaním vykonaným počas daňovej kontroly zaobstaral, následne ich vyhodnotil a zrozumiteľne a jasne uviedol dôvody, na základe ktorých neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie zo sporných faktúr od spoločností NIVELA GROUP, a.s. a M- Bio, s.r.o., ako aj zákonné ustanovenia, ktoré žalobca porušil. Ku všeobecným tvrdeniam o nezákonnosti daňovej kontroly žalobca neuviedol žiadny dôkaz, žiadny dôvod, ktorý by zakladal nezákonnosť daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018 vykonanej u žalobcu. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný tieto žalobné dôvody za neopodstatnené. K namietanému porušeniu dvojinštančnosti konania (žalovaný bez výhrad prijíma postup a argumenty správcu dane; úvahy správcu dane sú úvahy žalovaného, ktorý koordinoval celý postup daňových kontrol voči žalobcovi a jeho konateľovi ako fyzickej osobe; odvolací orgán sa k odvolacím námietkam vyjadril len okrajovo a k niektorým sa nevyjadril vôbec; odvolací orgán bez akéhokoľvek zdôvodnenia dospel k protichodnému právnemu záveru, ako preukazujú vykonané dôkazy), žalovaný uvádza, že v danom prípade odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané správcom dane - Daňovým úradom Košice a odvolacím orgánom je Finančné riaditeľstvo SR - v zmysle Organizačného poriadku Finančného riaditeľstva SR je to odbor daňového konania. Odvolací orgán preskúmal v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100989602/2020 zo dňa 04.06.2020, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo - v rozsahu a z dôvodov uvedených v podanom odvolaní, teda zásada dvojinštančnosti nebola porušená. Odvolací orgán sa v žalobou napadnutom rozhodnutí dôkladne zaoberal a vysporiadal sa so všetkými odvolacími námietkami (ktoré vo svojej podstate korešpondujú aj so žalobnými dôvodmi), o čom svedčí odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Podozrenie žalobcu o nezákonnej koordinácii predmetnej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žalovaným je neodôvodnené a neopodstatnené, keďže závery správcu dane vychádzali z vykonaného dokazovania a z vyhodnotenia zabezpečených zistení a dôkazov, o čom svedčí predložený spisový materiál v danej veci, ako aj protokol z daňovej kontroly a odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane. Skutočnosť, že žalobca nevedel počas daňovej kontroly preukázať právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr a nepredložil také dôkazy, ktoré by jasne a bez pochýb preukázali uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov, by ani nemohlo byť dôsledkom prípadnej koordinácie daňovej kontroly. Žalovaný trvá na svojom stanovisku ohľadom doručovania protokolu z daňovej kontroly tak, ako to uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí (na 30. strane) a k žalobnému dôvodu žalobcu, že protokol nemohol byť žalobcovi doručený v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z., nakoľko opakované doručovanie malo byť vykonané dňa 19.03.2020 a zákon č. 67/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 02.04.2020, uvádza, že zákon č. 67/2020 Z. z. v ustanovení § 2 ods. 1 výslovne
ustanovuje, že opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá, ak odsek 3 neustanovuje inak (ďalej len „obdobie pandémie") a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. sa pri doručovaní písomnosti do vlastných rúk prostredníctvom poštového podniku postupovalo podľa podmienok doručovania poštových zásielok určených poštovým podnikom (v danom prípade spoločnosťou Slovenská pošta, a.s.). Z dôvodu, že spoločnosť Slovenská pošta, a.s. počas obdobia pandémie zmenila a upravila svoje podmienky doručovania poštových zásielok, postupovalo sa od 19.03.2020 do 23.04.2020 pri doručovaní písomností daňovým subjektom podľa týchto podmienok (čo je zrejmé aj z verejne dostupných zdrojov, napr. z internetovej stránky doporucenych-zasielok_final.pdf). Zavedením tejto právnej úpravy sa v danom období pandémie neuplatňovali postupy pri doručovaní stanovené v ustanovení § 31 ods. 2, 3 a 5 Daňového poriadku. Žalovaný uvádza, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V zmysle uvedeného postupoval správca dane tak, ako mu to umožňoval platný a účinný zákon, ktorého ustanoveniami bol viazaný. V súvislosti so žalobnými dôvodmi týkajúcimi sa odpustenia zmeškania lehoty na vyjadrenie k protokolu a nesprávne využitej formy doručovania listín správcom dane, ktoré sú zhodné s odvolacími námietkami, žalovaný poukazuje na svoje stanovisko uvedené na 30. až 32. strane žalobou napadnutého rozhodnutia, na ktorom taktiež trvá. Žalovaný k žalobným dôvodom uvedeným v IV. a V. bode podanej žaloby, ktoré sú totožné s odvolacími námietkami, nad rámec odôvodnenia uvedeného v žalobou napadnutom rozhodnutí uvádza, že z konania správcu dane a žalovaného nevyplýva, že by boli dávané na ťarchu žalobcu skutočnosti o dodávateľoch, že by bola voči žalobcovi vyvodzovaná absolútna dôkazná povinnosť požadovaním takých dôkazov, ktorými by žalobca nemohol disponovať alebo by nebol schopný zabezpečiť ich z dôvodu svojho postavenia. Žalobca nepredložil vecné dôkazy a argumenty, ktoré by preukazovali a potvrdzovali uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov, pričom nešlo o také dôkazy a argumenty, predloženie ktorých by bolo z jeho strany objektívne nesplniteľné. .......... ........Žalobca nepreukázal skutočnosti požadované správcom dane, čím neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. ...... ......Žalobca v VI. bode podanej žaloby nad rámec odvolacích námietok poukazuje na to, že vyslovene uviedol, že nemá vhodných zamestnancov a všetky služby si objednával u svojich dodávateľov a namieta, že je v rozpore s logikou, aby správca dane uznal žalobcovi výstupné faktúry, na základe ktorých obdržal reálne príjmy, pričom mu neuzná vstupné faktúry, na základe ktorých obdržal službu, ktorú následne predal (bez jej získania by ju nevedel poskytnúť svojmu odberateľovi). Žalovaný k tomuto žalobnému dôvodu uvádza, že neuznaný nárok na odpočítanie dane nevyplynul zo skutočnosti, že daňový subjekt nezabezpečil vykonanie fakturovaných služieb sám, resp. vlastnými zamestnancami (žalovaný, ani správca dane v žiadnom prípade nespochybňovali, že takýto spôsob obchodovania je legálny a legitímny), ale na základe skutočnosti, že nebolo preukázané, že fakturované služby dodala žalobcovi osoba, ktorá je na preverovaných faktúrach uvedená ako dodávateľ. V súvislosti s vystavenými faktúrami žalovaný poukazuje na ustanovenie § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade daň, povinná túto daň zaplatiť.“
27. Žalobca k vyjadreniu žalovaného replikou svoje stanovisko nezaujal, a to napriek tomu, že výzva súdu zo dňa 04.06.2021 spolu s vyjadrením žalovaného bola právnemu zástupcovi žalobcu preukázateľne doručená dňa 15.06.2021.
28. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu vyžiadaného súdom, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
29. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 22.09.2022 sa zástupca žalobcu nezúčastnil, zaslal do spisu podanie zo dňa 21.09.2022, doručené súdu pred pojednávaním, v ktorom ospravedlnil svoju
neprítomnosť na pojednávaní a žiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ako aj jeho zástupcu. Zástupca žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 20.09.2022, a to z dôvodu dlhodobo plánovaných pracovných aktivít poverených zamestnancov. Zároveň oznámil súdu, že berie na vedomie, že sa môže vec pojednávať v neprítomnosti zástupcu žalovaného. Súd preto na pojednávaní konal a rozhodol v neprítomnosti zástupcov účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 114 Správneho súdneho poriadku.
30. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
31. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
32. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bol postup, ako aj rozhodnutie žalovaného č.: 101875853/2020 zo dňa 01.12.2020, ktorým bolo v odvolacom konaní potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice č.: 100989602/2020 zo dňa 04.06.2020, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel v sume 25.690,20 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018 daňovému subjektu, t.j. žalobcovi v tomto konaní.
33. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
34. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
35. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
36. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
37. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní - daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
38. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
39. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť
40. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
41. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
42. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
43. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
44. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
45. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dane dodané.
46. Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa ust. § 71.
47. Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
48. Správny súd pre potreby tohto súdneho preskúmavacieho konania zdôrazňuje, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom
stanovenému postupu, keď správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a je na ňom, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 401/2009-17, ktorý vychádza aj z ustálenej judikatúry (napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2000 sp. zn. 4Sž/136/1999) vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.
49. Obdobne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/38/2021 zo dňa 28.06.2022 k tejto problematike uviedol nasledovné : „31. Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku kasačného súdu sp. zn. 8Sžf/l9/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu... " 32. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018. sp. zn. I.ÚS 377/2018-53). 33. Podľa názoru kasačného súdu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Z uvedených dôvodov vyhodnotil kasačný súd námietku sťažovateľa o nesprávnom posúdení dôkazného bremena sťažovateľa ako nedôvodnú. Na sťažovateľom poukázanú judikatúru kasačného súdu týkajúcej sa dôkazného bremena v daňovom konaní kasačný súd uvádza, že ide o ojedinelé názory kasačného súdu a táto judikatúra je dávno prekonaná. 34. Kasačný súd uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014) 35. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. 36. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti. 37. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 241/07-44, podľa ktorého zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. 38. Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené na predloženej faktúre. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na
daňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo. 39. Kasačný súd k veci dodáva, že v daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba, či tovar dodaná osobou, deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie.“
50. Aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sfk/35/2021 zo dňa 28.09.2022 argumentoval nasledovne : „14. Najvyšší súd už vo svojej judikatúre viackrát zdôraznil (napríklad rozsudok sp. zn. 1Sžf/76/2017 zo dňa 26. októbra 2017), že predmetom DPH je zdaniteľný obchod v rôznych formách (viď § 2 ods. 1 zákona o DPH), čím je okrem iného aj dodanie tovaru/poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku vykonané platiteľom dane prostredníctvom ekonomickej, najčastejšie zmluvne dohodnutej činnosti. S prihliadnutím na takto vymedzený zdaniteľný obchod len pri jeho reálnom splnení vzniká dodávateľovi daňová povinnosť a protistrane, ako odberateľovi (v preskúmavanej veci sťažovateľovi), následne vzniká právo na odpočítanie DPH, ktorého uplatnenie sa viaže u odberateľa na preukázanie vecných a formálnych podmienok. 15. Splnenie iba formálnych podmienok prostredníctvom predloženia listinných dôkazov (najmä faktúry) na záver o vzniku práva na odpočítanie DPH vo veci samej, ako správne tvrdí žalovaný, nepostačuje. Podnikateľ, ktorý je obchodnou spoločnosťou založenou podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, znáša svoje povinnosti preukázať hodnovernosť údajov faktúry dodávateľa (t. j. „cudzej“ listiny) prostredníctvom štatutárneho orgánu (v prípade žalobcu ako spoločnosti s ručením obmedzeným ide o konateľa alebo viacerých konateľov) alebo ním splnomocneného zástupcu, prípadne iným spôsobom, ktorý vyplýva z vnútorných organizačných predpisov právnickej osoby, či jej organizačného členenia (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžfk/8/2019 zo dňa 25. augusta 2020). 16. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/26/2014). 17. Faktúra, doklad o jej zaplatení a iné doklady vystavené deklarovaným dodávateľom nepochybne sú dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie daňového subjektu obsiahnuté v daňovom priznaní, že tento dodávateľ mu naozaj tovar alebo službu dodal. Obvykle ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou. Ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Ak však správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, je namieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané a vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Takým dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 prvá veta Daňového poriadku). Nie je presne predpísané, aké dôkazy je potrebné predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností. ..... 21. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to má daňový subjekt ako platiteľ dane, možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom, resp. subdodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Účelom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt.
22. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj argumentáciu sťažovateľa, týkajúcu sa neprimeraného rozloženia dôkazného bremena. K uvedenému kasačný súd konštatuje, že judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017. Aplikácia sťažovateľom citovaného rozhodnutia vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011 sa tak viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej. Nemožno preto ako opodstatnené vyhodnotiť námietky sťažovateľa týkajúce sa neúmerného prenosu dôkazného bremena. 23. Navyše v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalovaný správne poukázal na iný rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžfk/43/2019, v ktorom súd uvádza, že záver, že disponovanie s materiálnym plnením, ktoré je podporené existenciou faktúr a podrobných príloh v prípade zdaniteľných obchodov prenáša dôkazné bremeno na správcu dane, bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou. 24. Kasačný súd poznamenáva, že pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena však postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní služby. Pre rozhodnutie žalovaného nebola dôležitá otázka, aké boli konkrétne právne vzťahy medzi dodávateľom a subdodávateľom, ani úplnosť účtovníctva (hoc jeho absenciu použil ako jeden z podporných argumentov), ale či dodávateľ naozaj (teda nielen „na papieri“) vykonal alebo obstaral vykonanie prác, hoci aj prostredníctvom deklarovaného subdodávateľa, ktorý však, ako už bolo vyššie uvedené zanikol ešte pred poskytnutím služby.“
51. Uvedené právne závery z označených rozhodnutí najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky dávajú zároveň odpovede na žalobné námietky uplatnené žalobcom v správnej žalobe týkajúce sa tvrdenia o nedostatočnom zaobstaraní podkladov pre rozhodnutie administratívneho daňového orgánu, ako aj vo vzťahu k tvrdenému uneseniu dôkazného bremena zo strany žalobcu tým, že v rámci daňovej kontroly (a neskôr) predložil správcovi dane, ako aj žalovanému všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii a označil aj všetky dôkazy, ktorými disponoval. Správny súd opakovane poukazuje na zásadu objektívnej pravdy ovládajúcich daňové konanie, ktorá však nepredstavuje povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu. Súd zdôrazňuje, že v prípade deklarovaného dodávateľa Nivela Group, a.s. vznikli oprávnené pochybnosti o dodaní služieb touto obchodnou spoločnosťou, a to práve z dôvodu, že správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť účtovníctvo tejto spoločnosti z dôvodu, že táto spoločnosť bola nekontaktná. V priebehu daňovej kontroly, a ani neskôr sa tiež nepreukázalo oprávnenie S. J. túto spoločnosť zastupovať (v zmysle záverov týkajúcich sa výsledkov dokazovania o skutkovom stave, ktoré sú uvedené vyššie), ktoré skutočnosti objektívne vytvárajú oprávnenú pochybnosť o dodaní služieb práve deklarovaným dodávateľom. Aj ostatné spoločnosti (v určitej forme subdodávatelia - Medikov s.r.o., Top Trade solutions, s.r.o.) boli počas daňovej kontroly nekontaktné, čo znemožnilo preverovať tvrdenia daňového subjektu o deklarovaných skutočnostiach. V prípade deklarovaného dodávateľa M - Bio, s.r.o. (od 06.02.2019 pod obchodným menom 5CMI, s.r.o.) tak isto bolo spochybnené dodanie tovaru v zmysle predložených faktúr, pretože aj keď vypočutí svedkovia (konateľ daňového subjektu, bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa, ako aj konateľ subdodávateľa) uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré sa premietli do faktúr vystavených spoločnosťou M - Bio, s.r.o. v označenom zdaňovacom období potvrdili, tieto tvrdenia ale neboli preukázané žiadnymi dokladmi, a to aj z dôvodu, že podľa vyjadrenia konateľa deklarovaného dodávateľa účtovníctvo tejto spoločnosti zhorelo. Pochybnosti o dodávkach fakturovaného tovaru vznikli aj u subdodávateľov, a to v zmysle záverov o výsledkoch skutkových zistení, ktoré sú uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia a vyplývajú tak z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného. Práve v týchto súvislostiach je potrebné zdôrazniť, že účelom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Žalobcom uplatnený nárok (predložením jeho daňového priznania za označené zdaňovacie obdobie) má dosah na verejné financie SR a preto zákonodarca ako základnú podmienku priznania takéhoto nároku stanovil povinnosť správcu finančných prostriedkov štátu, aby preveril, či sa
zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Nestačí preto predložiť iba formálne bezchybné listiny deklarujúce určitý obchodný prípad ako základ pre priznanie uplatneného nároku, ale povinnosťou administratívneho orgánu je preveriť aj reálne naplnenie formálne deklarovaných skutočností. V opačnom prípade by dochádzalo k zneužitiu zákonného inštitútu priznania nadmerného odpočtu DPH, a teda aj podvodnému, resp. protizákonnému konaniu. Cez prizmu takéhoto pohľadu je potrebné pristupovať aj k povinnosti daňového subjektu, preukázať ním deklarované skutočnosti, pretože uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod jeho kontrolou a preto má aj možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. V tomto konkrétnom prípade preto bolo iba na žalobcovi, aby si pre potreby uplatneného nároku zabezpečil dostatok dôkazov na preukázanie reálnosti poskytnutého plnenia zo strany deklarovaných dodávateľov, pretože aj v priebehu daňovej kontroly vznikli oprávnené pochybnosti správcu dane o dodaní služieb, resp. tovarov v zmysle predložených faktúr z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené, bolo iba na žalobcovi, aby produkoval dôkazy, ktoré by takéto pochybnosti vyvrátili. Pri nesplnení tejto povinnosti žalobcu možno prijať oprávnený záver o neunesení dôkazného bremena z jeho strany, čo má za následok v konečnom dôsledku nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok na priznanie uplatneného nároku na nadmerný odpočet DPH vyplývajúcich z ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH a následné rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku.
52. Správny súd ako nedôvodné vyhodnotil aj procesné námietky žalobcu týkajúce sa postupu správcu dane pri doručovaní protokolu z daňovej kontroly, ako aj lehoty na vyjadrenie sa k uvedenému protokolu. V tej súvislosti v súlade s názormi žalovaného (ktoré sú koncentrované v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 17.05.2021 k správnej žalobe) a sú uvedené vyššie aj v odôvodnení tohto rozhodnutia, správny súd konštatuje oprávnenosť postupu správcu dane, ktorý doručoval protokol v listinnej forme z dôvodu, že tak, ako to vyplýva z príslušných ustanovení daňového poriadku, ako aj zákona o e-governmente, v čase doručovania predmetného protokolu nebola ešte na webovom sídle žalovaného zverejnená možnosť obojstranná komunikácia medzi správcom dane a daňovými subjektmi aj pri takomto type dane, čo vytváralo priestor pre procesný postup, ktorý pri doručovaní protokolu zvolil správca dane. K námietke týkajúcej sa pochybení pri doručení tohto protokolu sa správny súd stotožňuje s právnym názorom povinného, že v období pandémie ochorenia COVID - 19, ktoré je vymedzené zákonom č. 67/2020 Z.z. , podľa § 5 tohto zákona (ods. 1) pri doručovaní písomností sa postupuje podľa podmienok určených poštovým podnikom. Tieto podmienky boli upravené (a to v aj v čase doručovania protokolu) tak, že zásielky do vlastných rúk neboli doručované do vlastných rúk opakovane, ale boli uložené na pobočkách pôšt a zákazník dostal do schránky oznámenie o uložení zásielky (tzn. žltý lístok). Žalobca si takto doručovanú zásielku na pošte preukázateľne nevyzdvihol (pri plynutí lehôt tak, ako to je konštatované v ods. 17 odôvodnenia tohto rozhodnutia), preto pri náhradnom doručení písomnosti nastúpila fikcia jej doručenia dňom 02.04.2020. Následne v zmysle § 68 ods. 1 daňového poriadku dňa 03.04.2020 začalo vyrubovacie konanie. Správny súd sa stotožňuje so záverom, že daňové konanie bolo vzhľadom na obdobie pandémie prerušené, a vo vyrubovacom konaní sa pokračovalo až od dňa 25.04.2020 (v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. v znení účinnom od 25.04.2020). Až následne žalobcovi, ktorý nepodal žiadosť o prerušenie daňového konania (v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. v znení účinnom od 25.04.2020) lehota na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole márne uplynula dňa 26.05.2020. Žalobca nepodal ani žiadosť o prerušenie daňového konania odo dňa pokračovania vo vyrubovacom konaní, čo však nespravil. V súvislosti s námietkou, že k uplatneniu lehoty na podanie vyjadrenia nedošlo ani z dôvodu, že ustanovenie § 8 ods. 3 zákona č. 67/2020 v znení účinnom od 25.04.2020 neurčuje, dokedy mal žalobca požiadať o prerušenie daňového konania, vzhľadom na čo môže o prerušenie požiadať do konca obdobia pandémie, aj správny súd uvádza, že uvedené ustanovenie síce neurčuje, dokedy mal žalobca podať žiadosť o prerušenie daňového konania, ale určuje, že lehoty na vykonanie úkonov začali plynúť odznova, teda žalobcovi v zmysle príslušného ustanovenia začala plynúť lehota na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, ktorá uplynula dňom 26.05.2020. Žalobca žiadosť o prerušenie daňového (vyrubovacieho) konania v tejto lehote nepodal, v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 67/2020 v znení účinnom od 25.04.2020, preto nebolo možné uplatniť odpustenie zmeškania lehoty podľa § 4 tohto zákona. Ani následne žalobca takúto žiadosť nepodal a správca dane v súlade s ustanovením § 68 ods. 2 písm. c) daňového poriadku vydal dňa 04.06.2020 odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 08.06.2020. Keďže dňom doručenia odvolaním napadnutého rozhodnutia (t.j. prvostupňového
rozhodnutia správneho orgánu) bolo daňové (vyrubovacie) konanie v zmysle § 68 ods. 1 daňového poriadku ukončené, žalobca už nemohol podať žiadosť o jeho prerušenie.
53. Vzhľadom na tieto skutočností správny súd postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
55. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).