Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/38/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu FEZ - LOG s.r.o., organizačná zložka, v mene zahraničnej osoby FEZ- LOG s.r.o., Lovčická 322, Praha 9, Česká republika, so sídlom 065 11 Kolačkov č. 21, IČO: 50 411 217, právne zastúpeného URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava

- Staré Mesto, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 20. apríla 2020 číslo: XXXXXXXXX/XXXX, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 22. novembra 2019 číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe všeobecnej správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 20.04.2020 č. XXXXXXXXX/XXXX bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 22.11.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým bol podľa Daňového poriadku daňovému subjektu určený rozdiel v sume 11 942,83 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018.

2. K odvolacím námietkam žalobcu, po sumarizácii priebehu daňového konania žalovaný uviedol, že dokazovanie je procesným postupom, ktorého cieľom je čo najúplnejšie zistenie objektívnych skutočností rozhodujúcich pre vyrúbenie dane. Daňový poriadok rozdeľuje dôkaznú povinnosť medzi daňový subjekt a správcu dane. Splnenie podmienok podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku na uplatnenie nároku na odpočet dane preukazuje daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní. Daňový subjekt je zároveň povinný preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť všetkých evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, pričom dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. Správca dane pritom hodnotí všetky predložené dôkazy podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom postupuje objektívne za účelom zabezpečenia pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu. Každý dôkaz sa hodnotí samostatne, vo vzájomnej súvislosti, pričom prioritu má pravdivosť a preukazná hodnota.

3. Vo vzťahu k § 49 a § 51 Zákona o DPH uviedol, že právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu k skutočne splatným daniam, t.j. daniam, zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. Ak teda zdaniteľný obchod uvedený na faktúre nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH. Podmienky dané § 49 a § 51 Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a ich na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane, pričom platiteľ musí byť schopný preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre nárok na odpočítanie dane stanovené zákonom. Ich splnenie nie je možné odpustiť, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno neunesie, nemôže byť úspešný v uplatňovaní nároku na odpočítanie dane. Overenie oprávnenosti odpočtu dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver, že podmienky splnené boli. Ako dôkaz pri tom možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Skutočný stav pritom má prednosť pred stavom formálne právnym, t.j. neprihliada sa na simulované právne úkony, zastierané, či deklarované obchody, ktoré sa v skutočnosti neprebehli.

4. Z obsahu predloženého administratívneho spisu mal žalovaný za preukázané, že správca dane v priebehu konania využil všetky dostupné prostriedky na objasnenie okolností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval tiež súlad deklarovaných obchodov so stavom formálnym, v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti a úplnosti predložených dokladov, nevychádzal len z faktúr a dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie (vypočutie svedkov, dožiadanie na Sociálnej poisťovni, získanie informácií zo spisov z daňovej kontroly tretích subjektov zo systémov finančnej správy, a pod.) za účelom preverenia informácií a získania dôkazov o tom, či zo strany daňového subjektu došlo k prijatiu služieb a tovaru od deklarovaného dodávateľa, a či teda skutočnosti tvrdené na dokladoch odrážajú skutočné plnenia. Správca dane následne vyhodnotil všetky zabezpečené dôkazy, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.

5. Za rozhodujúcu skutočnosť, na základe ktorej nebolo zo strany správcu dane uznané uplatnené právo na odpočítanie dane bolo, že preverovania spochybnili reálne dodanie fakturovaných tovarov a služieb spoločnosťami uvedenými na faktúrach, a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľov z titulu oddania služieb a tovaru, a to u spoločností Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., KARDAX, s.r.o a XADRAK, s.r.o., u ktorých nebolo preukázané reálne dodanie služieb a tvarov, tvrdenia neboli podložené relevantnými dôkazmi. Správca dane v priebehu konania nespochybnil dodanie tovarov a služieb, ale konštatoval, na základe vykonaného dokazovania, že fakturované služby neboli vykonané a tovar nebol dodaný týmito spoločnosťami. Porovnaním zoznamu pracovníkov predložených Sociálnou poisťovňou so zoznamom pracovníkov predložených spoločnosťou TESCO STORES SR a.s. bolo zistené, že všetci zamestnanci uvádzaní spoločnosťou TESCO STORES SR a s. sú zhodní so zamestnancami uvádzanými daňovým subjektom, za ktorých daňový subjekt plnil odvodové povinnosti. Fakturované práce tak vykonávali zamestnanci daňového subjektu. Svedkovia S. K. a M. L. síce vyhlásili, že medzi daňovým subjektom a predmetnými spoločnosťami obchod prebehol a že tovar a služby boli dodané týmito spoločnosťami, no nevedeli tieto tvrdenia nijako preukázať, nevedeli uviesť ktorých zamestnancov mali zabezpečiť spoločnosti Marfi minus s.r.o, Profi Auto Progres s.r.o, KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o. pre daňový subjekt. Zoznam osôb predložený TESCO STORES SR a.s. sa nezhodoval so zoznamom, ktorý mal správca dane k dispozícii od daňového subjektu, čo mal byť zoznam zamestnancov zabezpečovaný predmetnými spoločnosťami, navyše, z evidencie Sociálnej poisťovne bolo zistené, že tieto spoločnosti neevidovali žiadnych svojich zamestnancov, za žiadne osoby, ktoré mali vykonávať práce pre daňový subjekt, neodvádzali poistné, okrem: S. K., M. L., F. O., B. O., B. K., ktorí boli vedení ako dohodári v spoločnosti XADRAK s.r.o. a tiež ako zamestnanci spoločnosti FEZ

- LOG s.r.o. Spoločnosť Marfi minus s.r.o. neevidovala v rozhodnom období žiadnych zamestnancov, spoločnosť Proti Auto Progres s.r.o. jedného zamestnanca a to konateľa, Q. C.. Táto spoločnosť nepredložila v priebehu daňového konania žiadne daňové ani účtovné doklady, žiadne podklady ku fakturácii, nevedeli uviesť mená osôb, ktoré mali vykonávať práce, t.j. nepredložili žiadne doklady, ktoré by mali preukazovať deklarované skutočnosti na faktúrach. Q. E., konateľ spoločností KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o. v súvislosti s dodaním prác a tovarov nevedel predložiť účtovné doklady, pracovné zmluvy, či obdobné zmluvy s osobami, ktoré mali práce vykonať v prospech daňového subjektu, nevedel uviesť, kto vykonával skladové práce, kto manipulačné, či upratovacie práce. V súvislosti s dodaním tovaru (ochranné pracovné prostriedky) nevedel uviesť, od koho bol tovar nakúpený, či to bolo na základe zmluvy, objednávky, nebol zistený pôvod tovaru. Existenciu tovaru nepreukázali ani evidenčné karty zamestnancov pre výdaj osobných ochranných pracovných prostriedkov, čím de facto nebola preukázaná reálnosť dodania tvarov týmito spoločnosťami daňovému subjektu. Vo vzťahu k dodaniu ubytovacích služieb spoločnosť XADRAK s.r.o. nevedela predložiť podklady, dochádzku, počet nocí, objednávky, zmluvy a pod.; neviedli knihu dochádzok, nevedeli predložiť zoznamy ubytovávaných hostí. Konateľ tejto spoločnosti nevedel uviesť adresu, na ktorej malo byť ubytovanie poskytované. Táto adresa nebola uvedená ani na faktúre týkajúcej sa poskytovaného ubytovania, napriek tvrdeniu konateľa kontrolovaného daňového subjektu.

6. Keďže základným predpokladom vzniku práva na odpočítanie dane u príjemcu tovarov a služieb je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, s odkazom na § 19 Zákona o DPH, pričom v tomto prípade u dodávateľa daňová povinnosť z fakturovaných dodávok nevznikla, kontrolovanému daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb nevznikol. V priebehu konania nebolo preukázané, kto tovar služby poskytli, keďže bolo spochybnené dodanie deklarovanými subjektmi.

7. Vo vzťahu k navrhovaným dôkazom, výsluchu svedkov M. L. a S. K., výsluchu zamestnancov skladových priestorov, žalovaný uviedol že rozsah realizovaného dokazovania je na správcovi dane, na jeho úvahe a posúdení relevancie návrhov strán. V priebehu daňového konania boli vypočutí pán K. a L., pričom splnomocnený zástupca daňového subjektu sa tohto výsluchu zúčastnil, mal možnosť a právo klásť svedkom otázky. Výsluchov svedkov Q. C. a Q. E. sa zástupca daňového subjektu napriek upovedomeniu o ich konaní nezúčastnil. Rovnako bol zrealizované vypočutie konateľa daňového subjektu, kde mu boli kladené otázky, mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým zisteným skutočnostiam, bol oboznámený so všetkými skutočnosťami zistenými v priebehu kontroly. Realizovanie ďalších výsluchov by nemalo silu zvrátiť závery prijaté správcom dane, keďže dokazovanie vykonané správcom dane, dostatočne vyhodnotené, hodnoverne preukázalo, že k deklarovaným obchodom nedošlo tými subjektmi uvedenými na faktúrach.

8. K odvolacej námietke, že daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť a dôkazné bremeno za tretie subjekty, žalovaný v rozhodnutí zdôraznil, že podmienky podľa § 49 ods. 1, 2 a § 51 Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a ich bezpodmienečné splnenie sa viaže na nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti iného subjektu za vady faktúry, a to ani pri dobromyseľnosti platiteľa prijímajúceho zdaniteľný obchod. Ak spoločnosti Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o. v postavení dodávateľov disponovali faktúrami a potvrdili dodanie tovarov a služieb, no tieto nevedeli preukázať žiadnymi dodatočnými dokladmi, účtovnými podkladmi, evidenciami, či inými relevantnými informáciami k priebehu obchodu, je tým spochybnené, že zo strany týchto subjektov reálne k dodaniu tovarov a služieb došlo a že im vznikla daňová povinnosť v tomto rozsahu. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných obchodov zaťažuje daňový subjekt.

9. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. žalovaný zdôraznil, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť pod kontrolou daňového subjektu, ktorý ako platiteľ dane má možnosť zaobstarať si dostatok dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu. V tomto rozsahu nie je dôvodná námietka daňového subjektu, že správca dane nezákonne preniesol dôkazné bremeno a zodpovednosť za zabezpečovanie dôkazov na daňový subjekt. Je to práve daňový subjekt, kto musí preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak daňový subjekt tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované spoločnosťami Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o. skutočne realizovali tieto spoločnosti, musí byť schopný tieto tvrdenia preukázať. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, správca dane nevyhľadáva za daňový subjekt dôkazy, ktoré majú potvrdiť vyhlásenia daňového subjektu. Citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , kde tento súd o.i. uviedol, že právo na odpočet dane vzniká vtedy, ak je preukázané, že plnenia boli uskutočnené subjektom uvedeným na faktúre. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Ak dôjde k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení osobou uvedenou na daňových dokladoch, je na daňovom subjekte, v prípade daňovej kontroly, preukázať deklarované skutočnosti, a to aj s odstupom času.

10. Správca dane vykonal dokazovanie, získal primerané množstvo dôkazov, na základe ktorých dospel k záveru, že daňový subjekt odpočítal daň z dodávateľských faktúr neoprávnene, keďže dodania deklarované preverovanými faktúrami sa neuskutočnili prostredníctvom deklarovaných subjektov. Daňový subjekt nepreukázal, že fakturované služby boli skutočne dodané deklarovaným dodávateľom a pochybnosti zadefinované správcom dane neodstránil; samotná existencia faktúry na preukázanie existencie obchodu nepostačuje. Skutočný stav veci musí mať prednosť pred stavom formálne právnym, t.j. tovar a služby deklarované na faktúre musia byť preukázateľne dodané platiteľom uvedeným na faktúre.

11. V priebehu daňovej kontroly, ani následne v odvolacom konaní daňový subjekt nepredložil žiadne nové dôkazy, neuviedol žiadne také skutočnosti, ktorými by preukázal, že k dodaniu tovarov a služieb reálne došlo dodávateľom uvedeným na faktúrach, aby tak spochybnil závery správcu dane. Správca dane neuprel v priebehu daňového konania daňovému subjektu žiadne práva, ustanovenia Daňového poriadku boli dodržané. Žalovaný preto uzavrel, že ak dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z predmetných obchodov, kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Postup správcu dane a následné rozhodnutie, ktorým bol daňovému subjektu vyrúbený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018, bol v súlade s relevantnými právnymi predpismi.

II.

12. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti predmetného rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov, navrhol rozhodnutia zrušiť a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. V prvom rade poukázal na nesprávne označenie daňového subjektu, čo má za následok vecnú nesprávnosť, nulitnosť samotného rozhodnutia, jeho nezrozumiteľnosť a zmätočnosť, keďže daňovým subjektom je organizačná zložka žalobcu, spoločnosť FEZ-LOG s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Továrenská 1806/46, Stará Ľubovňa (pozn. správne má byť Kolačkov č. 21; od 01.04.2019), zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Po, vložka č. 10338/P, a nie spoločnosť FEZ - LOG s.r.o.so sídlom Lovčická 322, Klánovice, Praha 9, Česká republika. Samotný tento dôvod je dostatočný pre zrušenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane pre jeho nulitnosť.

13. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nedostatočnému zisteniu skutkového stavu, odkazom na nedostatky zistené u obchodných partnerov žalobcu v priebehu daňovej kontroly poukázal žalobca na to, že nemal a nemá žiaden dosah na vedenie účtovníctva u svojich obchodných partnerov (Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o.) a tam zistené nedostatky nemôžu byť pričítané na ťarchu jemu, ak si on svoje povinnosti riadne splnil. Takýto postup správcu dane je nezákonný. Ak správca dane poukázal na nedostatky vo výpovediach svedkov, dodávateľov daňového subjektu, mal vykonať dôkazy navrhované žalobcom, t.j. mal vykonať konfrontáciu konateľa daňovníka so zástupcami týchto spoločností, Q. E. a P.. Q. C. a s ďalšími svedkami, zamestnancami týchto partnerov, M. L. a S. K.. Nebol vykonaný navrhovaný výsluch svedkov, zamestnancov žalobcu, koordinátorov prác, vedúcich skladov pre sklady TESCO Prešov a TESCO Beckov. Ak svedok vypovedá, že si na dotazované skutočnosti nepamätá, neznamená to, že sa tieto skutočnosti nestali, ako tento fakt nesprávne vyhodnotil správca dane. Poukázal na to, že jeho dodávatelia (Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o.) spolupracovali s ním, a nie s konečnými odberateľmi, BILLA s.r.o. a TESCO STORES, a.s., čo správca dane nezohľadnil. Ak konečný odberateľ daňovníka, spoločnosti BILLA s.r.o. a TESCO STORES, a.s. potvrdili v priebehu daňovej kontroly existenciu zdaniteľného obchodu, nie je dôvod neuznať odpočet DPH daňovému subjektu od jeho dodávateľov (Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o.). Existencia týchto obchodov bola výpoveďami svedkov dostatočne preukázaná. Taktiež boli správcom dane nesprávne vyhodnotené zistenia, ktoré potvrdila aj Sociálna poisťovňa, že v rozhodnom období spoločnosť KARDAX s.r.o. zamestnávala troch zamestnancov a štyroch dohodárov, spoločnosť XADRAK, s.r.o. zamestnávala jedného zamestnanca a siedmich dohodárov, spoločnosť Profi Auto Progres s.r.o. mala jedného zamestnanca v rozhodnom období, tieto spoločnosti si voči týmto osobám riadne plnili odvodové povinnosti, no správca dane ani výkon prác týmito osobami neuznal ako základ pre priznanie odpočtu dane ako dôvodné, čím konal priamo v rozpore s preukázanými skutočnosťami. Žalobca trvá na tom, že výpovede svedkov, M. L. a S. K. jasne preukazujú požitie dodávok od predmetných dodávateľských spoločností, pri prácach žalobcu v prospech spoločností BILLA s.r.o. a TESCO STORES a.s., ktorým bol výkon týchto prác následne fakturovaný. Skutkový stav tak nebol zistený riadne, rozhodnutie je predčasné a svojvoľné, bez opory vo vykonanom dokazovaní, dôkazy neboli hodnotené riadne, jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom správca dane sa nevysporiadal riadne s námietkami daňového subjektu vznesenými počas daňového konania ohľadne prenosu dôkazného bremena.

14. Ak reálne došlo k zdaniteľnému obchodu, dodávateľom žalobcu vznikla daňová povinnosť, žalobcovi vzniklo právo uplatniť si v zdaňovacom období nárok na uplatnenie odpočtu dane v zmysle podaného daňového priznania za obdobie jún 2018, keďže z jeho strany boli predložené všetky doklady pre preukázanie splnenia formálnych predpokladov oprávňujúcich daňovníka uplatniť si odpočet dane. Žalobca preukázal, že mu vzniklo právo na odpočet dane na vstupe, keďže u jeho dodávateľov (Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o.), ktorí vystavili faktúry, vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH v súvislosti s dodaním tovaru a služieb, ktoré následne žalobca použil na výkon zdaniteľných DPH činností. Žalobca tiež naplnil podmienok podľa § 49 ods. 2, prvá teta Zákona o DPH, keďže preukázal použitie DPH z platby za tovary, pri ktorých vznikla daňová povinnosť z titulu dodávky tovaru, na ich ďalšie použitie ako platiteľ DPH na základe realizácie konkrétnych zdaniteľných obchodov žalobcu, keďže žalobca preukázal, že mal úmysel a zámer ďalšieho použitia predmetných služieb a tovaru pri výkone vlastných ekonomických činností, a to všetko s odkazom na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty (ak vznikne daňová povinnosť v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby, vzniká povinnosť zaplatiť a odviesť DPH na výstupe a súčasne odberateľovi tovaru alebo služby vzniká právo na uplatnenie nároku na nadmerný odpočet DPH).

15. Pri uskutočňovaní hospodárskej činnosti za účelom dosahovania zisku, v rámci ktorej žalobca nakúpi tovary a služby, z ktorých si následne odpočíta daň, nie je možné preukázať všetky skutočnosti, prevažne z dôvodu, že tovar bol nakúpený za účelom jeho použitia na podnikateľské aktivity žalobcu.

16. Žalobca poukázal na to, že správca dane sa v priebehu kontroly sústredil len na tie skutočnosti a tvrdenia svedčiace v jeho neprospech, pričom okolnosti, výpovede svedčiace v prospech uskutočnených obchodov (výpovede svedkov M. L. a S. K.) nevzal do úvahy, čím správca dane konal nezákonne, v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, pričom zároveň nezákonne prenáša dôkaznú povinnosť, ktorú by mal znášať správca dane voči nespolupracujúcemu, nekontaktnému tretiemu daňovému subjektu (Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o.), keďže za žiadne pochybenia takýchto subjektov (nevedenie účtovníctva, neodvedenie dane, nepodávanie daňových priznaní) nemôže niesť v konečnom dôsledku zodpovednosť žalobca.

17. Na podporu svojich tvrdení žalobca odkazoval na početnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. , , ), Ústavného súdu Českej republiky (č. , , Pl , , ), rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (sp. zn. , , , , , , ), rozsudky Súdneho dvora vo veciach č. C 80/11 a C 142/11.

18. Žalobca zdôraznil, že dôkazné bremeno vo vzťahu k tretím subjektom nemôže ležať na daňovom subjekte, ak si ten vo vzťahu k správcovi dane riadne splnil všetky zákonné povinnosti. Taktiež nemôže daňový subjekt niesť zodpovednosť za neplnenie si zákonných odvodových , daňových povinností týmito tretími subjektmi.

19. Vo vzťahu k namietanej zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca poukázal na to, že žalovaný nevykonal navrhované dôkazy, pričom sa s týmto postupom a vznesenými námietkami nedostatočne vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Vykonané dôkazy boli vyhodnotené jednostranne, v neprospech žalobcu, hoci niektoré boli protirečiace, no správca dane sa s týmito rozpormi nevysporiadal. Ak správny orgán nereaguje v rozhodnutí na zásadné námietky účastníka konania, ide o prejav arbitrárnosti a svojvoľnosti pri rozhodovaní. Nedostatok primeraného, vyčerpávajúceho odôvodnenia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, či sa dá analogicky aplikovať aj na administratívne konanie pred správnym orgánom, čím došlo k porušeniu práva na súdnu a inú právnu ochranu žalobcu.

20. K námietke o porušení ustanovení o priebehu správneho konania žalobca namieta nezohľadnenie výpovedí svedkov, M. L. a S. K., nerealizovanie konfrontácie svedkov s konateľom daňového subjektu, pričom sa správny orgán nevysporiadal v rozhodnutí s týmto postupom.

21. Z uvedených dôvodov má žalobca za to, že rozhodnutia žalovaného sú nezákonné, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania.

III.

22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.09.2020 uviedol, že rozhodnutie správcu dane vrátane druhostupňového rozhodnutia je v súlade s § 63 Daňového poriadku, odôvodnenie obsahuje všetky relevantné skutočnosti; poukázal na to, že žalobné námietky sú zhodné s odvolacími námietkami, pričom s nimi sa správny orgán dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

23. S odkazom na § 49, § 19 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH uviedol, že podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie DPH sú hmotnoprávnej povahy, ktorých dodržanie je nevyhnutné pre priznanie nároku, pričom dôkazné bremeno znáša platiteľ dane. Ak dodávateľskej spoločnosti daňového subjektu nevznikne daňová povinnosť z fakturovaných služieb, daňovému subjektu nevznikne nárok na odpočítanie dane z nákupu tovaru a služieb. V tomto prípade kontrolné zistenia správcu dane spochybnili reálne dodanie fakturovaných služieb spoločnosťami uvedenými na faktúrach, čím došlo k spochybneniu vzniku daňovej povinnosti u dodávateľov z titulu dodania služieb, čo viedlo k neuznaniu uplatneného práva na odpočítanie dane. Dodávatelia daňového subjektu, spoločnosti Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o. nepreukázali reálne dodanie služieb a tovaru, ich tvrdenia neboli podložené relevantnými dôkazmi. Zdôraznil, že správca dane zohľadňoval výpovede svedkov M. L. a S. K., ktorí mali opísať spoluprácu so spoločnosťou TESCO STORES SR, a.s., no nevedeli uviesť žiadne konkrétne, overiteľné informácie, napr. o akých zamestnancov šlo pri tvrdenom sprostredkovaní, na základe čoho správca dane uzavrel, že fakturované služby neboli vykonávané spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Správca dane sa tiež zaoberal návrhom daňového subjektu na konfrontáciu štatutárneho zástupcu daňového subjektu so zástupcami dodávateľských spoločností, poučil daňový subjekt o procesných právach a povinnostiach, zaoberal sa vznesenými pripomienkami a návrhmi a vysporiadal sa s nimi v napadnutom rozhodnutí, oboznamoval daňový subjekt so zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly. Daňový subjekt bol upovedomený o výsluchoch svedkov, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, a nevyužil tak právo klásť svedkom otázky. Správca dane preto v rozhodnutí skonštatoval, že všetky dôkazy riadne vyhodnotil, pričom opakované vykonanie navrhovaných výsluchov by nemalo schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z už vykonaného dokazovania.

24. Vo vzťahu k námietke nezákonného prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní pri vykonávanom dokazovaní žalovaný zdôraznil, že žalobca v odkazoch na judikatúru nepreukázal, že ide o obdobné právne veci, obdobný skutkový stav ako v tomto konaní. právo na odpočítanie dane vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné obchody boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach, pričom dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V tomto konaní došlo k pochybnostiam o reálnom dodaní plnení deklarovaným subjektom na faktúrach, kedy je na daňovom subjekte, aby vyvrátil zistené nezrovnalosti a pochybnosti. Zabezpečovanie podkladov na preukázanie obchodných transakcií a obchodných vzťahov by malo byť súčasťou všetkých obchodných činností daňových subjektov, minimálne z dôvodu, že preukazovanie nárokov na vrátenie dane je na strane týchto daňových subjektoch.

25. Žalovaný trvá na svojich právnych záveroch a skutkových zisteniach riadne prezentovaných v napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane. Závery správcu dane vychádzali z preverovania deklarovaného priameho obchodného partnera daňového subjektu a deklarovaných subdodávateľov a ich prevádzkových možností v konkrétnom čase realizovať obchody s daňovým subjektom. Na základe zistení správca dane vyslovil pochybnosti o reálnom základe uplatnených faktúr, pričom tieto pochybnosti neboli zo strany daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vyvrátené. Posúdenie skutkového stavu a prijaté závery týkajúce sa porušení ustanovení Zákona o DPH boli vecne správne, postup správcu dane bol v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, procesné práva žalobcu porušené neboli.

IV.

26. Daňová kontrola začala u daňového subjektu, žalobcu, na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.09.2018 vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018.

27. Dňa 17.10.2018 boli správcovi dane predložené daňové doklady; evidencia DPH, došlé faktúry (č. XXXXX - XXXXX, XXXXX - XXXXX), vystavené faktúry č. U - U výdavkové a príjmové pokladničné doklady, bankové výpisy účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., iné interné doklady (protokoly o zaúčtovaní miezd 6/2018, výkazy stravných lístkov za 6/2018, preúčtovanie DPH, zoznam majetku k 05.10.2018, evidencie jázd, vyúčtovanie poistného.

28. Dožiadaním Sociálnej poisťovne správca dane zistil, že daňový subjekt v rozhodnom období 6/2018 zamestnával 95 zamestnancov s pravidelným príjmom a 43 dohodárov. Spoločnosť XADRAK, s.r.o. bola v rozhodnom čase prihlásená do registra zamestnávateľov (od 09/2016 - 12/2018), pričom za svojich siedmich zamestnancov bolo riadne odvedené poistné. Spoločnosť KADRAX, s.r.o. bola v rozhodnom čase prihlásená do registra zamestnávateľov (od 05/2008), pričom za troch riadnych zamestnancov a štyroch dohodárov bolo riadne odvedené poistné.

29. Dňa 27.02.2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti Profi Auto Progres s.r.o., P.. Q. C.; daňový subjekt bol o konaní pojednávania upovedomený, nedostavil sa. Spoločnosť sa v rozhodnom čase zaoberala veľkoobchodom so stavebným a hutným materiálom, sprostredkovaniu služieb, predaju osobných ochranných pracovných pomôcok, predajom náhradných dielov a výkonom drobných stavebných prác. Konateľ bol zároveň jediným zamestnancom spoločnosti, pričom zároveň viedol účtovníctvo. Uviedol, že spoločnosť v rozhodnej dobe nevlastnila žiaden majetok, žiadne skladové či výrobné priestory, prenajímala si kancelársko-skladové priestory v Košiciach, od spoločnosti Bavaria s.r.o. Žiadne účtovné resp. daňové doklady za obdobie 6/2018 predložiť nevie, po ukončení funkcie konateľa ich odovzdal. Konateľa daňového subjektu, A. M. pozná, mali spolu obchodný vzťah, ktorého obsahom bolo nájsť uplatnenie pre pracovníkov spoločnosti FEZ-LOG s.r.o., či vybaviť pre nich pracovníkov, zabezpečenie osobných ochranných pracovných prostriedkov, zabezpečovanie ubytovania. Boli mu predložené k nahliadnutiu faktúry č. XXXXXXXX a XXXXXXXX (zabezpečovanie 23 zamestnancov pre skladové a manipulačné práce a v zmysle mandátnej zmluvy zabezpečenie skladových manipulačných prác a upratovacie služby 6x 168 hod) a dve mandátne zmluvy s totožným obsahom medzi spoločnosťou Profi Auto Progres s.r.o. a FEZ - LOG s.r.o., vo vzťahu ku ktorým uviedol, že nevie, prečo boli uzavreté dve, v dňoch 05.10.2017 a 06.10.2017. V zmysle týchto mandátnych zmlúv mandatár (Profi Auto Progres s.r.o.) zariaďuje v prospech mandanta (FEZ - LOG s.r.o.) obchodné záležitosti (personálne zabezpečenie kompletizácie tovarov v skladových priestoroch tretích subjektov v prospech FEZ - LOG s.r.o.) a vykonáva všetku potrebnú činnosť v prospech mandanta. Reálny obsah pozostával z vyhľadávania, nájdenia a zabezpečenia pracovnej príležitosti, pričom Profi Auto Progres s.r.o. vystupovala ako subdodávateľ vo vzťahu k tretím subjektom, s nimi však priamo neobchodovala nikdy. Tieto zmluvy boli vyhotovené ako právny rámec pre fakturáciu dohodnutých služieb. Predmetné faktúry boli vystavené svedkom za činnosti tam uvedené, t.j. za zabezpečenie pracovných príležitostí pre pracovníkov daňového subjektu, pričom miesto výkonu boli priestory Kaufland Slovenská Republika v.o.s., Coca - cola HBC Slovenská republika s.r.o, BILLA s.r.o. a TESCO STORES SR a.s.. Svedok nevedel predložiť zoznamy zamestnancov, súpisy vykonávaných prác. Sprostredkúvaní zamestnanci boli v pracovnom pomere so spoločnosťou FEZ - LOG s.r.o., táto spoločnosť vykonávala prihlasovanie do Sociálne poisťovne a viedla ich evidenciu. Svedok s týmito zamestnancami nemal uzavretý žiaden pracovno-právny či iný zmluvný vzťah. Všetky jednania s týmito zamestnancami viedol daňový subjekt. K vyhľadávaniu či samotnému zabezpečovaniu zamestnancov uviedol, že vyhľadávanie prebiehalo skôr na náhodnej báze, ak sa dozvedel o voľných pracovných silách, ponúkol ich daňovému subjektu. Zároveň bol tento svedok vyslúchnutý ako konateľ spoločnosti Marfi minus s.r.o., kde uviedol, že táto spoločnosť neevidovala v rozhodnom období žiadnych zamestnancov, rozsah obchodnej činnosti bol zhodný s Profi Auto Progres s.r.o. Spoločnosť nemala žiaden majetok, žiadne výrobné priestory, účtovníctvo viedol v tom čase on, daňovými dokladmi v čase vypočutia už nedisponuje. K nahliadnutiu boli svedkovi predložené faktúry č. XXXXXXXX (pre TESCO STORES SR s.r.o. dohodnutá provízia) a č. XXXXXXXX (práca s VZV podľa mandátnej zmluvy) a dve totožné mandátne zmluvy z 03.11.2017 a 01.11.2017. Predmetné mandátne zmluvy mali poskytovať právny rámec poskytovaných služieb pre FEZ

- LOG s.r.o., ich obsah a rozsah bol totožný so zmluvami uzavretými medzi spoločnosťami Profi Auto Progres s.r.o. a FEZ - LOG s.r.o., ako aj aktivity realizované na ich základe. K dodaniu fakturovaných služieb malo dôjsť tak, že zamestnancov spoločnosti FEZ - LOG s.r.o mali možnosť nastúpiť na konkrétne pracovné miesta pre spoločnosti uvedené v zmluve (Kaufland Slovenská Republika v.o.s., Coca - cola HBC Slovenská republika s.r.o, BILLA s.r.o. a TESCO STORES SR a.s.), pričom svedok aj vo vzťahu k tejto spoločnosti uviedol, že jeho spoločnosť priamo miesta výkonu nekontaktovala, vystupoval v pozícii subdodávateľa, subjekt, ktorý spolupracoval priamo s týmito subjektmi, uviesť nevedel. Predmetná provízia v zmysle faktúry bola účtovaná za poskytnutie pracovných príležitostí zamestnancov FEZ - LOG s.r.o. pre spoločnosť TESCO STORES SR a.s.

30. Dňa 05.03.2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti XADRAK s.r.o., Q. E.; daňový subjekt bol o konaní vypočúvania upovedomený, nedostavil sa. Do zápisnice svedok uviedol, že bol v rozhodnom období jediným konateľom tejto spoločnosti, na jej zastupovanie nebolo splnomocnená iná osoba. Účtovníctvo viedla spoločnosť THALLIA, s.r.o, Prešov, Sabinovská 77. Predmetom podnikania bol obchod, doprava. V rozhodnom období zamestnával sedem zamestnancov, dohodárov, na pozícii skladník. Majetok spoločnosti pozostával z pozemkov, na ktorých sa nachádzali garáže, tri úžitkové motorové vozidlá. Žiadnymi účtovnými dokladmi ani inými písomnosťami nedisponuje, dňa 17.01.2019 boli odovzdané prokuristovi spoločnosti. S A. M., konateľom daňového subjektu sa pozná, obchodoval s ním, pričom predmetom bolo zabezpečovanie pracovníkov do skladových priestorov a zabezpečovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, pričom zabezpečoval tiež ubytovanie. Svedkovi boli predložené faktúry č. U a U (služby v zmysle mandátnej zmluvy, skladové a upratovacie práce, manipulačné práce v zmysle objednávky č. XXXXXX), č. U (poskytnutie OOPP) a fa č. U (ubytovanie zamestnancov; 23 osôb x 28 x 16,50), vystavené spoločnosťou XADRAK s.r.o. spolu s rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 10.08.2016, ktorá mala tvoriť právny podklad pre fakturáciu ku fa č. U Svedok nevedel uviesť, prečo neboli ním podpísané. Potvrdil, že zdaniteľné obchody boli realizované v rozsahu činností, ako je uvedené na faktúrach, faktúry boli vedené v účtovnej evidencii spoločnosti, v záznamoch DPH, ale keďže odovzdal doklady, nevie sa vyjadriť k otázkam, či bola daň priznaná a odvedená. K dodaniu fakturovaných služieb (poskytnutie zamestnancov) dochádzalo spravidla tak, že dostali požiadavku od p. M. alebo od p. L., že potrebujú pracovníkov, tak im boli poskytnutí ich kmeňoví zamestnanci, alebo to zabezpečovali subdodávateľsky. Žiadne podklady predložiť nevie. Svedok sa odmietol vyjadriť k otázke, kto rokoval so spoločnosťou TESCO STORES SR a.s., či bola spísaná zmluva, keďže v objednávke č. XXXXXX je uvedené, že miesto výkonu prác je v Tesco Beckov. Nevyjadril sa ani k otázke, kto reálne vykonával skladové práce, kto manipulačné a kto upratovacie práce, nedisponuje zoznamami konkrétnych pracovníkov, ktorí mali byť poskytnutí daňovému subjektu. Pracovníkov mimo spoločnosti XADRAK s.r.o. zabezpečoval subdodávateľsky, cez kontakty v pracovnej agentúre. Svedok neopísal rokovania s osobami vykonávajúcimi práce v zmysle predmetných faktúr, nevedel doložiť dokumentáciu, zmluvy, a pod., nevedel sa vyjadriť ku konkrétnym prácam. Práce v zmysle fa č. U a č. U vykonávali jeho dohodári, prihlášky do Sociálnej poisťovne riešila p. E.. K fa č. U uviedol, že išlo o zabezpečenie OOPP (pracovné topánky, reflexné vesty, rukavice, tričká, termobundy), obchod prebehol dodaním týchto OOPP, odberateľovi tento tovar doviezol jeho človek na ich aute. Nevedel uviesť, dodávateľa tohto tovaru, nevedel predložiť žiadne nadobúdacie doklady, nevedel uviesť, či bola na ich zabezpečenie uzavretá nejaká zmluva. Tento tovar mali dočasne uskladnený na ulici Radlinského v Prešove. K fa č. U uviedol, že ide o faktúru za poskytnutie ubytovania pre 23 osôb, zamestnancov, pričom išlo o zamestnancov spoločnosti FEZ

- LOG s.r.o. Žiadne doklady k tomuto obchodu, zoznamy ubytovaných, a.i. predložiť nevedel, uviedol, že išlo o ubytovanie v Trnave, bližšie údaje uviesť nevedel, išlo o prenajaté priestory, adresu ani vlastníka neuviedol. Tento svedok vypovedal aj ako konateľ spoločnosti KARDAX s.r.o., ktorá mala v rozhodnej dobe desať zamestnancov (štyroch v pracovnoprávnom pomere, šiestich dohodárov), náplň práce neuviedol. V rozhodnom čase si prenajímala ich spoločnosť zamestnancov od spoločností Profi Auto Progres s.r.o a Marfi minus s.r.o., ich zoznamy uviesť nevedel. Spoločnosť vlastnila hnuteľný majetok, motorové vozidlá, účtovníctvo robila spoločnosť THALLIA s.r.o. (pani E.), spoločnosť využívala prenajaté priestory na Radlinského ulici v Prešove. Správcovi dane predložil účtovné doklady, mandátnu zmluvu z 25.07.2016, podklady pre kontrolný výkaz DPH za 03/2018 a 06/2018, fa č. U až č.

U fa č. FV XXXXXX a č. U výdajky zo skladu k fa č. U a č. U V rozhodnom období 06/2018 spoločnosť mala obchodné vzťahu s daňovým subjektom, konateľa A. M. pozná. Predmetom obchodov bolo zabezpečovanie pracovníkov do skladových priestorov a zabezpečovanie OOPP. Pracovníkov zabezpečoval prostredníctvom spoločností Profi Auto Progres s.r.o. a Marfi minus s.r.o. a komunikáciou s pracovnou agentúrou. K faktúram č. U a č. U uviedol, že ide o faktúry vystavené za vykonané služby podľa mandátnej zmluvy (skladové, manipulačné a upratovacie práce 7x 168h á 6 eur) vrátane objednávky č. XXXXXX, že obchod sa realizoval, že z dokladov je jasné, že tieto faktúry boli evidované v záznamoch DPH, že za ne bola odvedená daň. K otázkam kde boli predmetné práce vykonávané, s kým jednali pri zabezpečovaní obchodov, či konal so zástupcami TESCO STORES SR a.s., či vie predložiť zoznamy zabezpečovaných zamestnancov s konkretizáciou, kto ktoré práce vykonával, s kým mali tieto osoby uzavretý pracovnoprávny vzťah, svedok neodpovedal. K tomu, ako sa na zabezpečovaných pracovníkov nakontaktoval, uviedol, že cez pracovné agentúry resp. subdodávateľsky. K rokovaniam s nimi nevedel uviesť žiadne dôkazy, podklady.

31. Dňa 23.05.2019 sa konalo ústne pojednávanie, na ktoré bol predvolaný daňový subjekt, za ktorého sa dostavil konateľ spoločnosti spolu so splnomocneným zástupcom, A.. X. V., Z.. Priamo na ústnom pojednávaní daňový subjekt neodpovedal na žiadne z položených otázok, vyhradil si možnosť odpovedať písomne v lehote 15 dní.

32. V podaní zo dňa 07.06.2019 daňový subjekt uviedol, že mandátna zmluva medzi daňovníkom a spoločnosťou Profi Auto Progres s.r.o. bola uzavretá len jedna, ide o totožné zmluvy a pri rozdielnych dátumoch /05.10.2017 a 06.10.2017/ šlo len o pisársku chybu. Zmluvy boli súčasťou obchodnoprávneho vzťahu medzi daňovým subjektom ako objednávateľom (mandantom) a mandatárom, spoločnosťou Profi Auto Progres s.r.o. uzatvorené za účelom v zmluve uvedeným. K dodaniu služieb došlo tak, ako bolo fakturované, v uvedenom rozsahu a množstve, a to na základe uzavretého obchodnoprávneho vzťahu medzi daňovníkom a Profi Auto Progres s.r.o., pričom predmetom zdaniteľného plnenia bolo dodanie skladových a manipulačných prác a upratovacích služieb, plus zabezpečenie zamestnancov pre tieto práce. Zabezpečovanie zamestnancov, aj skladové a manipulačné práce sú zdaniteľné DPH plnenia. Konkrétny spôsob udržiavania obchodnoprávneho vzťahu daňovníka a klienta, TESCO STORES SR a.s. a BILLA sú predmetom obchodného tajomstva. Miestom dodania oboch faktúr je Stará Ľubovňa, tak ako je uvedené na faktúrach. Daňovník nevedel uviesť konkrétne mená zamestnancov, ani konkrétny rozsah fakturovaných prác, to je otázka pre Profi Auto Progres s.r.o. ako dodávateľa týchto služieb, keďže predmetné práce neboli vykonávané zamestnancami daňovníka. Totožné skutočnosti daňovník uviedol o obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou Marfi minus s.r.o. a k skutočnostiam ohľadne realizovaných plnení, t.j. že ide len o jednu mandátnu zmluvu, bez ohľadu na dátumy 03.11.2017 resp. 01.11.2017, že obsahom obchodnoprávneho vzťahu je výkon všetkej potrebnej činnosti zohľadňujúc nevyhnutnú odbornú starostlivosť, činnosť vykonávanú v rozsahu a za podmienok uvedených v uzavretej mandátnej zmluve, v mene a na účet daňovníka (mandanta), pričom konkrétna činnosť, spôsob dodržiavania obchodnoprávneho vzťahu medzi mandantom a VIP klientami (TESCO STORES SR a.s., BILLA s.r.o., Coca - Cola) je predmetom obchodného tajomstva. Odmena v zmysle predložených faktúr bola fakturovaná a vyplatená na základe obchodnoprávneho vzťahu, za vykonanie fakturovaných prác, v tam uvedenom rozsahu. Daňovník nevedel uviesť konkrétne mená zamestnancov, ani konkrétny rozsah fakturovaných prác, to je otázka pre Marfi minus s. r.o. ako dodávateľa týchto služieb, keďže predmetné práce neboli vykonávané zamestnancami daňovníka. Vo vzťahu k spoločnosti XADRAK, s.r.o. uviedol, že vystupovali v postavení subdodávateľa, pričom činnosti fakturované touto spoločnosťou boli vykonané tak, ako je v predmetných faktúrach uvedené. Nevedel uviesť, či spoločnosť XADRAK s.r.o. mala uzavretú zmluvu so spoločnosťou TESCO STORES SR a.s., ide o tretí subjekt a daňovník nie je kompetentný sa o ich obchodných vzťahoch vyjadrovať. O konkrétnom výkone plnení a výkone prác nemá informácie, t.j. nevie, aké osoby zabezpečovala táto spoločnosť v zmysle uzavretej mandátnej zmluvy, nešlo o zamestnancov daňovníka. Rozsah činnosti bol uvedený na faktúrach. Tovar dodaný spoločnosťou XADRAK s.r.o. bol dodaný tak, ako to deklaruje faktúra, daňovník nemá povinnosť preverovať, odkiaľ tovar dodávateľ zaobstaral. Išlo o osobné ochranné pracovné pomôcky pre zamestnancov daňovníka. Vo vzťahu k faktúre za ubytovacie služby, k otázke kde bolo poskytované ubytovanie, pre koľko osôb, kto bol ubytovaný a kedy, uviedol, že relevantné údaje sú uvedené na faktúre, pričom žiaden právny predpis mu neukladá povinnosť mať vedomosť o tom, kto je vlastníkom poskytnutých ubytovacích priestorov. Vo vzťahu k obchodnému vzťahu so spoločnosťou KADRAX s.r.o. uviedol, že nemá vedomosť, prečo boli faktúry nepodpísané, také mu boli zaslané. Faktúry boli vystavené na základe obchodnoprávneho vzťahu medzi ním a touto spoločnosťou. Nemá vedomosť o tom, aby spoločnosť KADRAX s.r.o. mala uzavreté zmluvy s TESCO STORES SR a.s., ale na túto otázku nie je kompetentný odpovedať. O konkrétnom výkone plnení a výkone prác nemá informácie, t.j. nevie, ktorých zamestnancov zabezpečovala táto spoločnosť v zmysle uzavretej mandátnej zmluvy, nešlo o zamestnancov daňovníka. Rozsah činnosti bol uvedený na faktúrach. Ak spoločnosť KADRAX s.r.o. realizovala obchod prostredníctvom subdodávateľov, daňovník o tom nemá vedomosť, je to otázka pre túto spoločnosť. Pri kontaktoch so spoločnosťami XADRAK s.r.o. a KARDAX s.r.o. komunikoval daňovník s Q. E., pri obchodoch so spoločnosťami Marfi minus s.r.o. a Profi Auto Progres s.r.o. s P.. Q. C., pričom za daňovníka spravidla konal M. L. resp. S. K..

33. Podaním č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.07.2019 správca dane oboznámil daňový subjekt so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, pričom mu umožnil sa ku kontrolným zisteniam vyjadriť v určenej lehote. V oznámení o.i. zadefinoval pochybnosti:

- či spoločnosť XADRAK s.r.o. bola vlastníkom tovaru v zmysle ňou vystavenej faktúry č. U a či tento tovar reálne dodala daňovému subjektu, keďže v priebehu konania nebolo potvrdené dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované predmetnou faktúrou, nebol preukázaný pôvod tovaru ani jeho nadobudnutie spoločnosťou XADRAK, s.r.o. ,

- či reálne došlo k dodaniu služby, poskytnutie ubytovania v zmysle faktúry č. U keďže daňový subjekt nevedel uviesť adresu poskytnutého ubytovania, ani vlastníka ubytovacích priestorov, pričom ani spoločnosť XADRAK, s.r.o nevedela predložiť zoznam ubytovaných osôb, počet nocí, prípadné objednávky, nevedela uviesť adresu, kde bolo ubytovanie poskytované, t.j. ani svedok, ani daňový subjekt nepredložili žiaden doklad, dôkaz o tom, že k poskytnutiu služby reálne došlo a to spoločnosťou XADRAK, s.r.o.,

- či reálne došlo k dodaniu služieb, poskytovanie zamestnancov, zabezpečovanie prác, v zmysel faktúr č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, U U U a U keďže v zmysle dožiadaní od Sociálnej poisťovne a od spoločnosti TESCO STORES SR a.s. bolo zistené, že zamestnanci evidovaní ako pracovníci pre TESCO STORES SR, a.s. sú zároveň všetci zamestnancami daňového subjektu, či už na pracovnú zmluvu, alebo dohodári, t.j. nebolo nijako preukázané, aby spoločnosti XADRAK, s.r.o., KARDAX, s.r.o, Marti minus s.r.o. či Profi Auto Progres s.r.o. reálne vykonali fakturované služby, zabezpečenie zamestnancov, či sprostredkovanie pracovného miesta, sprostredkovanie pracovného uplatnenia, či už pre svojich zamestnancov, alebo pre tretie osoby (spoločnosti Marfi minus s.r.o. a Profi Auto Progres s.r.o. v rozhodnom období neevidovali žiadneho zamestnanca, okrem konateľa, P.. C. a zamestnanci spoločností XADRAK, s.r.o. a KARDAX, s.r.o. sa nenachádzali v zoznamoch predložených TESCO STORES SR a.s.), čo je v rozpore s tvrdením daňového subjektu z podania zo dňa 07.06.2019, že nemá vedomosť o konkrétnom výkone plnení a výkone prác v zmysle deklarovaných faktúr, t.j. nevie, aké osoby na pracovné príležitosti zabezpečovali spoločnosti Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., XADRAK, s.r.o., KARDAX, s.r.o., v zmysle uzavretých mandátnych zmlúv, keďže nešlo o zamestnancov daňovníka. Nebolo teda nijako preukázané, že predmetné obchodné spoločnosti vykonávali, či zabezpečovali práce fakturované daňovému subjektu, či inak vystupovali ako dodávatelia vo vzťahu k výkonu prác pre spoločnosť TESCO STORES SR a.s., keďže zo získaných podkladov správca dane zistil, že skladové práce pre odberateľa (TESCO STORES SR a.s.) boli vykonávané priamo zamestnancami daňového subjektu, ktorý ich evidoval, odvádzal za nich poistné. Zároveň bolo dožiadaním zistené, že zástupcovi spoločnosti TESCO STORES SR a.s. nie je známa ani jedna z predmetných spoločností, nepozná osoby ich konateľov, nikdy s nimi neobchodovala, t.j. je spochybnený samotný výkon prác v zmysle mandátnych zmlúv, keďže zástupca TESCO STORES SR a.s. prehlásil, že v rámci obchodnoprávnych vzťahov na zabezpečenie skladovacích prác vždy konal výlučne so zástupcami spoločnosti FEZ - LOG s.r.o., nikdy nie s tretími subjektmi. Týmito zistenými rozpormi tak mal správca dane za preukázané, že daňovým subjektom neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 Zákona o DPH.

34. Vo vyjadrení k týmto zisteniam daňový subjekt, v podaní zo dňa 31.07.2019 namietal, že správca dane nezákonne a svojvoľne preniesol dôkazné bremeno na daňový subjekt, keďže ten nie je oprávnený preukazovať skutočnosti týkajúce sa tretích subjektov, plnení od tretích subjektov, a tak v plnom rozsahu neuznáva závery správcu dane. Opakovane trvá na vypočutí svedkov, D. L. a P. K., na vzájomnej konfrontácii svedkov R. E. a R. C. s daňovým subjektom a jeho zamestnancami, pričom bez týchto výpovedí sú závery správcu dane predčasné, ničím nepodložené. Ako predčasný uznal záver správcu dane, že k dodaniu služieb nedošlo len na tom základe, že TESCO STORES SR a.s. nepotvrdili rokovania so spoločnosťami Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., XADRAK, s.r.o. a KARDAX, s.r.o., keďže daňový subjekt nikdy netvrdil, že tieto spoločnosti konali priamo s odberateľom, ale pri zabezpečovaní prác konali subdodávateľsky, čomu správca dane nevenoval pozornosť. Ak konečný odberateľ služieb, TESCO STORES SR a.s. a BILLA s.r.o. potvrdili, že zdaniteľný obchod prebehol, ak došlo z ich strany k úhrade faktúr a tento zdaniteľný obchod ani sám správca dane nenamieta, daňový subjekt nevidí dôvod neuznania odpočtu DPH v jeho prospech. Taktiež namietal neuznanie výkonu prác dodávateľmi, ak aj spoločnosť KADRAX s.r.o. aj XADRAK s.r.o. evidovala v rozhodnom období zamestnancov, a spoločnosť Profi Auto Progres s.r.o. evidovala jedného zamestnanca, čím nie je vylúčené, že fakturované práce nemohli byť realizované týmito osobami.

35. Dňa 03.09.2019 sa konalo vypočutie svedka S. K., zamestnanca daňového subjektu na základe uzavretej dohody o pracovnej činnosti, na pozícii zástupcu manažéra firmy. Do jeho pracovnej náplne patrí starostlivosť o sklady, o skladníkov, aby daňový subjekt plnil objednávky pre odberateľov v lehote. Konkrétne má na starosti sklady TESCO STORES SR a.s. Beckov a Prešov. Uviedol, že zároveň má pracovnú zmluvu s firmou ELDOS - EZ, s.t.o. s rovnakou náplňou práce, a tiež mal dohodu v pekárni IMEX Ilava. Prácu reálne vykonáva v kancelárii, Kolačkov 21. Nových zamestnancov zabezpečujú prostredníctvom inzerátov, resp. cez subdodávky, cez známych. Keď prijíma nových zamestnancov, stará sa o BOZP školenia, o lekárske prehliadky, a celkovo o proces nástupcu nového zamestnanca. Priamo v skladoch kontroluje zamestnancov pán Cieplik, v každom sklade, kde pracujú, majú svojich koordinátorov, ktorý sú vedúci pre ten ktorý sklad. Osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnancom odovzdávajú, evidujú aj karty, ktoré potvrdzujú, že zamestnanci preberajú OOPP. Na otázku, ako priamo spolupracujú zamestnanci, ako sa vykonávajú práce v skladoch, svedok odpovedal, že koordinátor konkrétneho skladu dostáva pokyny, zamestnanci nie sú označení menami, len čipovými kartami, nosia vesty s označením loga FEZ - LOG, s.r.o. Ak dostanú koordinátori informáciu, že sú objednávky nadštandardné, dopĺňajú ľudí do skladu z iných skladov na výpomoc, stále bez označenia menami, evidujú sa len počty ľudí, koľko pracuje na smene. Vedúci skladov, zamestnanci odberateľov, ani nemajú možnosť vedieť, kto pre nich pracuje, či interný zamestnanec spoločnosti FEZ - LOG s.r.o., alebo externý zamestnanec, keďže všetci sú označení logom ich spoločnosti. Uviedol, že má vedomosť o tom, že spolupracovali s firmami Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., XADRAK, s.r.o. a KARDAX, s.r.o. cez subdodávky, ak nedokázali pokryť potrebu zamestnancov pre celú objednávku pre odberateľov, komunikoval s pánom C. alebo pánom E. v takýchto prípadoch. Takto získaní zamestnanci pracujú pod logom FEZ - LOG s.r.o. K poskytovaniu OOPP uviedol, že každý zamestnanec dostáva pridelené príslušné ochranné prostriedky, on má vedomosť o tom, že ich objednával u pána E.. Tieto ochranné pracovné prostriedky zamestnanci dostávajú proti podpisu na karty, bez nich nemôžu vykonávať prácu. K zmluvným záležitostiam, na akom právnom základe jeho zamestnávateľ spolupracuje s predmetnými spoločnosťami, kto a ako sa fakturujú služby a tovary, on uviesť nevedel, to nie je náplňou jeho práce.

36. Dňa 03.09.2019 sa konalo tiež vypočutie svedka M. K. L., zamestnanca daňového subjektu na pozícii hlavného manažéra. Pracovnou náplňou je kontrola výkonu prác v skladoch, riešenie objemov prác, objednávania a prideľovanie ľudí, riešenie objednávok, denných, týždenných a mesačných plánoch, prijíma nových zamestnancov, robí s nimi pohovory. Jeho zamestnávateľ spolupracuje prevažne so skladmi spoločností BILLA s.r.o., TESCO STORES SR a.s. (Prešov a Beckov) na základe uzavretých zmlúv o dielo s týmito odberateľmi. V rozhodnom období 06/2018 mal okrem pracovnej zmluvy s daňovým subjektom uzavretú pracovnú zmluvu so spoločnosťou ELDOS - EZ, s.r.o. a dve dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťami KARDAX s.r.o. a XADRAK, s.r.o. Tieto posledné spoločnosti im dodávali ľudí v kritických obdobiach pri náhlej potrebe zamestnancov a taktiež s nimi riešil dodávky OOPP. S Q. E. sa pozná osobne, s P.. C. komunikoval telefonicky. Uviedol, že všetky práce pre dodávateľov vykonávajú ich zamestnanci, vždy ide o ich zamestnancov, aj keď im ľudí dodajú subdodávatelia. Ani R. E. ani P.. C. ich firmy nikdy nespolupracujú priamo s ich obchodnými partnermi, s odberateľmi, ale len s nimi. Na otázku, či by vedel uviesť, či pozná nejakého konkrétneho zamestnanca, ktorého im v rozhodnom období pre nich zabezpečili tieto subdodávateľské spoločnosti, uviedol, že si momentálne nepamätá meno žiadneho. Ku konkrétnemu priebehu prác na skladoch uviedol, že je úlohou ich koordinátorov regulovať a riadiť výkon práce ich zamestnancov. Vedúci skladu (zamestnanec odberateľa) nepozná mená zamestnancov, nezadáva im úlohy, vie len počet ľudí na smene. Zamestnancov FEZ - LOG s.r.o. riadia ich koordinátori, ktorí sa stále nachádzajú v týchto skladoch. Všetci zamestnanci FEZ - LOG s.r.o. sú označení firemnými tričkami, vestami s logom. Vo vzťahu k dodávaniu OOPP uviedol, že tieto pracovné pomôcky objednáva u pána E., ktorý im ich následne dodá a tie sú tak prideľované zamestnancom, bez ochranných pracovných pomôcok nemôžu nastúpiť na smenu.

37. Dňa 12.09.2019 bol z priebehu daňovej kontroly vyhotovený správcom dane Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX. S odkazom na § 19 ods. 1, 2, § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH správca dane posudzoval oprávnenosť nároku na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr v období 06/2018, kde neuznal daň vypočítanú daňovým subjektom 17 508,56 EUR, určil sám daň vo výške 29 451,39 EUR, čím zistil rozdiel v sume 11 942,83 EUR z dôvodu neoznania odpočtu DPH z faktúr č. U U (spoločnosť XADRAK, s.r.o.), č. XXXXXXXX a XXXXXXXX (spoločnosť Profi Auto Progres s.r.o.), č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX (Marfi minus s.r.o.), č. U a U (XADRAK s.r.o.) a z faktúr č. U a U (KADRAX, s.r.o.), všetky s dátumom dodania 30.06.2018. Z priebehu daňovej kontroly, predložených odpovedí na dožiadania, výpovedí svedkov a zástupcu daňového subjektu správca dane uzavrel, že v priebehu konania vyvstali pochybnosti o tom, či tovar (osobné ochranné pracovné prostriedky), ktorý mal byť dodaný daňovému subjektu v zmysle fa č. U bol skutočne dodaný touto spoločnosťou, keďže nebolo preukázané ich vydanie zamestnancom (na 15 kartách bol vpísaný dátum jún resp. júl 2018, na 14 osobných kartách zamestnancov pre výdaj OOPP nebol uvedený žiaden dátum), a tiež z dôvodu, že nebolo dokázané, že k uskutočneniu tohto obchodu reálne došlo, keďže nebolo možné zistiť pôvod tovaru, dodávateľa nevedel uviesť, od koho bol tento tovar nakúpený, nebolo preukázané vydanie tovaru, či jeho prevzatie daňovým subjektom, nebola predložená žiadna zmluva, objednávka, na základe ktorých by malo dôjsť k obchodu. Nebola tak splnená podmienka na odpočítanie DPH, kedy právo na odpočet dane z tovarov alebo služieb vzniká platiteľovi vtedy, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť dodávateľskému subjektu. K dodaniu ubytovacích služieb v zmysle fa č. U vystavenej spoločnosťou XADRAK, s.r.o. správca dane spochybnil, či došlo k reálnemu dodaniu fakturovaných služieb daňovému subjektu, keďže k priebehu tohto obchodu neboli predložené žiadne iné doklady, dôkazy potvrdzujúce, že došlo k poskytnutiu ubytovania. Daňový subjekt, ani jeho dodávateľ v zmysle faktúry nevedeli uviesť mená ubytovaných osôb, dni, kedy bolo poskytnuté ubytovanie, nevedeli uviesť adresu, kde malo byť ubytovanie poskytované, kto bol vlastníkom priestorov, kde malo byť ubytovanie poskytnuté. V tomto rozsahu daňový subjekt nesplnil podmienku pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, keďže nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť platiteľovi dane. K faktúram za poskytnutie služieb, zabezpečenie zamestnancov pre skladové a manipulačné práce, za vykonané skladové a manipulačné práce, provízia v zmysle mandátnej zmluvy za poskytnuté služby správca dane konštatoval, že v priebehu daňovej kontroly nebolo žiadnymi dôkazmi preukázané, že zo strany dodávateľov reálne došlo k poskytnutiu predmetných služieb, nebol predložený zoznam zamestnancov, ktorí mali byť zabezpečení pre daňový subjekt, nebolo preukázané, aby zamestnanci dodávateľov pracovali pre daňový subjekt alebo pre ich odberateľov, nebolo preukázané, aby spoločnosti Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o. dodali osoby zamestnancov pre daňový subjekt, nebolo preukázané, aby zabezpečovali nové pracovné príležitosti zmluvne, aby rokovali s odberateľmi, či inak konali v zmysle predložených mandátnych zmlúv, keďže odberatelia potvrdili, že obchodnoprávny vzťah je len medzi nimi a spoločnosťou FEZ - LOG s.r.o., že nikdy v tomto rozsahu nerokovali so žiadnymi sprostredkovateľmi. Zo strany daňového subjektu alebo jeho deklarovaných dodávateľov neboli predložené dohody o dočasnom pridelení zamestnancov v zmysle ustanovení , žiadne zmluvy o obchodnoprávnom vzťahu v tomto rozsahu.

38. Daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu zo dňa 08.10.2019 uviedol, že správca dane nezákonne nezohľadnil vyjadrenie zo dňa 31.07.2019 ako podané po lehote určenej na vyjadrenie, keďže Daňový poriadok umožňuje daňovému subjektu vyjadriť sa ku všetkým zisteniam až do ukončenia daňovej kontroly. Namietal, že správca dane v protokole nezohľadnil svedecké výpovede M. L. a S. K. zo dňa 03.09.2019, nijako vecne sa nevysporiadal so vznesenými námietkami a tvrdeniami daňovníka v priebehu konania. Opakovane trvá na konfrontácii svedkov, konateľov dodávateľov, Q. E. a Q. C. so zástupcom daňového subjektu a s jeho zamestnancami. Taktiež navrhol výsluch svedkov, hlavných koordinátorov jednotlivých skladov odberateľov, ktoré majú preukázať subdodávky, poskytnutie služieb, od deklarovaných dodávateľov. Bez vykonania výsluchu daňovníka a svedkov sú závery správcu dane nepodložené a predčasné. Poukázal na to, že ak si svedok nevie spomenúť na určité skutočnosti, neznamená to, že sa udalosť, skutočnosť nestala a to tak vyhodnotiť v neprospech daňovníka. Zdôraznil, že nikdy v priebehu konania netvrdil, že spoločnosti Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o. rokovali, či zabezpečovali spoluprácu priamo s odberateľmi daňovníka (TESCO STORES SR a.s. a BILLA s.r.o.), ale len subdodávateľsky zabezpečovali tieto obchody, čo je úplne odlišný obchodný vzťah, pričom správca dane sa tejto skutočnosti nijako nevenoval. Inak by bolo zrejmé, že skutočnosť, že koneční odberatelia nerokovali a nekomunikovali s týmito spoločnosťami, nesvedčí o tom, že k výkonu služieb pre daňový subjekt nedošlo. Ak konečný odberateľ potvrdil existenciu obchodnoprávneho vzťahu a existenciu zdaniteľného obchodu s daňovým subjektom, ktorý priamo vykonával všetky služby a práce v prospech odberateľov, správca dane nemá zákonný podklad odmietnuť uznanie odpočtu DPH od dodávateľov daňového subjektu v súvisiacich obchodoch. Správca dane tiež nesprávne vyhodnotil skutočnosti, že spoločnosti XADRAK s.r.o. a KARDAX s.r.o. evidovali v rozhodnom období zamestnancov, riadne si plnili svoje odvodové povinnosti, čím tak preukázateľne títo zamestnanci vykonávali zdaniteľné obchody v prospech daňovníka. Rovnako tak spoločnosť Profi Auto Progres s.r.o. evidovala jedného zamestnanca v júni 2018, P.. C., t.j. tento zamestnanec tak preukázateľne vykonával práce subdodávateľským spôsobom pre daňovníka. Na základe uvedeného tak daňový subjekt v plnom rozsahu namieta protokol z daňovej kontroly, trvá na tom, že svedecké výpovede M. L., S. K. dokazujú existenciu zdaniteľných obchodov medzi daňovníkom a dodávateľmi, spoločnosťami Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o., čím je dokázaná oprávnenosť odpočtu DPH na vstupe z predmetných faktúr, pričom daňovník následne tieto služby faktúroval na výstupe pre spoločnosť TESCO STORES SR a.s., ktorý túto DPH odviedol do štátneho rozpočtu.

39. Dňa 13.11.2019 sa konalo ústne pojednávanie, kde daňový subjekt do zápisnice uviedol výhrady voči protokolu z daňovej kontroly.

40. Správca dane k námietkam daňového subjektu uviedol, že v priebehu konania nedošlo k odstráneniu pochybností, ktoré u správcu dane vznikli pri šetrení zdaniteľných obchodov daňového subjektu, neboli predložené také dôkazy, ktoré by preukázali, že k zdaniteľným obchodom došlo, a to tak, ako deklarujú faktúry, t.j. aby bolo preukázané, že daňovému subjektu vznikol nárok na odpočítanie dane. Poukázal na to, že skutočnosť, že zamestnanci daňového subjektu, M. L., S. K., F. O., F. O. a B. K. boli v rozhodnom období zároveň vedení ako dohodári v spoločnostiach XADRAK, s.r.o. a KARDAX, s.r.o., nie je dôkazom toho, že bol naplnený obchodnoprávny vzťah zabezpečovania zamestnancov pre daňový subjekt, či výkon skladových prác v zmysle, ako to deklarovali vydané faktúry, a to predovšetkým, aj keď nielen s odkazom na skutočnosť, že všetky tieto osoby sú zároveň vedení ako zamestnanci daňového subjektu. Daňový subjekt, jeho zamestnanci P. K. a D. L. opakovane potvrdili počas výsluchu, že všetky práce vykonávané v skladoch odberateľa TESCO STORES SR a.s. boli vykonávane zamestnancami daňového subjektu, pod jeho logom a označením, čo spochybňuje opodstatnenosť faktúr vydaných za „výkon skladových a manipulačných prác“ od dodávateľov. Ak odberateľ, spoločnosť TESCO STORES SR a.s. potvrdil, že zmluvy o dielo má uzatvorené priamo s daňovým subjektom, že neprebiehali žiadne rokovania so sprostredkovateľmi tohto obchodu, že nepoznajú spoločnosti KARDAX, s.r.o., XADRAK, s.r.o. a Profi Auto Progres, s.r.o., je tým spochybnená opodstatnenosť účtovania provízie v zmysle mandátnej zmluvy za sprostredkovanie obchodu, bez ohľadu na to, či malo ísť o priame sprostredkovanie, či prostredníctvom subdodávateľa. Tieto pochybnosti daňový subjekt nijako nevyvrátil, ani konanie prostredníctvom subdodávateľa nijako nepreukázal. Správca dane opakovane uviedol, že termín konfrontácia svedka Daňový poriadok nepozná, pričom zdôraznil, že na výsluch svedkov R. E. a R. C. bol daňový subjekt prizvaný, no nezúčastnil sa ho a svoje právo klásť svedkovi otázky nevyužil. A. M. nie je možné vypočuť ako svedka, keďže figuruje ako vedúci kontrolovaného daňového subjektu, ktorý nemôže vystupovať v pozícii svedka pri vlastnej daňovej kontrole. Ak daňový subjekt navrhuje predvolanie svedkov, vedúcich skladov, potreba týchto výsluchov je spochybnená priamo vyhlásením svedkov daňového subjektu, že títo vedúci skladov sami nemali informácie o menách zamestnancov daňového subjektu, keďže evidovali len počty ľudí na smenách podľa čipov a bekov, pričom všetky osoby spadajúce pod FEZ - Log, s.r.o. pracovali pod logom FEZ - LOG, s.r.o. Vo vzťahu k tomuto vyhláseniu A. M., vedúci organizačnej zložky, do zápisnice uviedol, že svedkovia museli mať na mysli vedúcich skladov ako zamestnancov odberateľa (TESCO a BILLA) a nie vedúcich zamestnancov, ktorí sú zamestnancami FEZ - LOG, s.r.o., ktorí samozrejme vedú menné zoznamy zamestnancov, a preto výsluchy týchto vedúcich koordinátorov sú relevantné. K tejto informácii správca dane uviedol, že ani výpoveď týchto osôb by teoreticky nemala silu zvrátiť závery a odstrániť vzniknuté pochybnosti, keďže správca dane preverovaním skutkového stavu veci, reality vecného plnenia vo všetkých vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že k plneniu v zmysle predložených faktúr nedošlo tak, ako deklarujú faktúry, nie subjektmi na nich uvedenými. Splnomocnený zástupca daňového subjektu do zápisnice ďalej uviedol, že obchodnoprávne vzťahy sú založené na zmluvnej slobode, a tak jedna firma môže vykonať akýkoľvek rozsah prác pre inú firmu, na čo použije svojich zamestnancov, pričom je v tomto vzťahu bezpredmetné, či títo zamestnanci sú evidovaní v sociálnej poisťovni, alebo nie, a má pri takomto obchode nárok na vyúčtovanie týchto služieb. Ak má daňový subjekt uzavreté pracovné zmluvy s S. K., či M. L., pričom tieto osoby sú zároveň zamestnancami spoločností XADRAK, s.r.o. a KARDAX, s.r.o., ich zamestnávateľmi de iure sú tieto spoločnosti a daňový subjekt využíva na základe osobitných dohôd ich prácu a pracovné výkony ako externých zamestnancov tretích subjektov na podklade vzájomnej dohody a túto službu tak tento subdodávateľ fakturuje daňovému subjektu.

41. Na základe uvedených zistení správca dane rozhodnutím zo dňa 22.11.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX vyrúbil daňovému subjektu rozdiel v sume 11 942,83 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018, na základe záverov vykonanej daňovej kontroly, po vyhodnotení získaných dôkazov, prihliadajúc na všetko, čo v priebehu kontroly vyšlo najavo, konštatujúc, že deklarované práce neboli vykonané a tovar nebol dodaný subjektmi fakturujúcimi tieto služby a tovary tak, ako to tvrdil daňový subjekt.

42. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, v ktorom namietal nezákonnosť vydaného rozhodnutia, jeho arbitrárnosť, vecnú nesprávnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatočné zdôvodnenie. Namietal tiež nezákonný prenos dôkazného bremena na daňový subjekt zo strany správcu dane, nevykonanie navrhovaných dôkazov, čím tak v konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav. Vo vzťahu ku konkrétnym dôvodom, skutkovým otázkam odvolateľ poukázal na obsah písomných podaní daňovníka v priebehu daňového konania, obsah jeho vyjadrenia zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 13.11.2019.

43. O podanom odvolaní daňového subjektu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.04.2020 č. XXXXXXXXX/XXXX tak, že prvostupňové rozhodnutie daňového úradu potvrdil. Toto rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou.

V.

44. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle (ďalej len ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, v súlade s a miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v zákonnej lehote na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná.

45. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

46. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

47. Podľa žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

48. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

49. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení S.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

50. V predmetnom daňovom konaní žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, Daňového úradu Prešov zo dňa 22.11.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým bol žalobcovi, daňovému subjektu určený rozdiel dane v sume 11 942,836 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018.

51. Podľa Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

52. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

53. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

54. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

55. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

56. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

57. Podľa § 36 ods. 1 Daňového poriadku správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu.

58. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

59. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

60. Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

61. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

62. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

63. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

64. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

65. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

66. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

67. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

68. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

69. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

70. Základnou otázkou v tomto konaní je otázka unesenia dôkazného bremena daňovým subjektom vo vzťahu k hodnovernému preukázaniu skutočného dodania tovarov a služieb vrátane materiálu v zmysle údajov uvedených na predložených faktúrach, t.j. či došlo k realizácii služieb subjektom uvedeným na faktúre, či bol reálne dodaný materiál tak, ako deklarujú predložené faktúry; či vo veci došlo k oprávnenému nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty z takto fakturovaných služieb.

71. Správa daní, vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu, je príslušnými právnymi predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň tvrdené skutočnosti hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania daňový subjekt nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej rozhodnutiu o uplatnenom nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale podlieha zákonom stanovenému postupu, kedy je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 Daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

72. Úlohou daňových orgánov je stanoviť pevné hranice a pravidlá dokazovania, aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti sa žiadanými dôkazmi majú preukázať; dbať na to, aby bolo dokazovanie vedené v súlade s platnou právnou úpravou a následne zo získaných dôkazov vyvodiť logické a presvedčivé závery, ktoré budú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

73. Správny súd poukazuje na to, že podmienky stanovené § 49 a § 51 Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a nárok na odpočet sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie, pričom nesplnenie týchto podmienok nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon obligatórne stanovuje pre nárok na odpočet. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý má ako platiteľ DPH možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečujú preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie DPH, zohľadňujúc, že odpočítanie DPH nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty je výsostne viazaný na obchodnoprávny vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, t.j. daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre, a to tak, ako je to predmetným daňovým dokladom deklarované. Zároveň musí byť splnená podmienka, že platiteľ použije túto službu na účely svojho podnikania a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane zo služieb v tuzemsku. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia fakturovaných súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa Zákona o DPH. Formálne vystavená faktúra nie je sama osebe dôkazom, že právo na odpočet dane z nej je oprávnené. Takým dôkazom je až vtedy, ak bola vystavená na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom a údaje na nej uvedené vychádzajú z reálneho plnenia.

74. Daňový poriadok v § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, skutočnosti preverované v priebehu daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania), na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť. Toto ustanovenie zakotvuje, že daňový subjekt je povinný preukázať, že si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uplatňuje oprávnene, dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 zo dňa 23.02.2011).

75. Správca dane v rámci dokazovania posudzuje závažnosť všetkých dôkazných prostriedkov, pričom je v jeho výlučnej právomoci posudzovať ich vierohodnosť, rozhodnúť o ich preukaznosti, ako aj rozhodnúť, aké dôkazy sa budú preverovať. Daňový poriadok neukladá správcovi dane povinnosť získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu. Daňový subjekt má právo predkladať v priebehu celej daňovej kontroly dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

76. Pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednacia zásada, nie vyhľadávacia/vyšetrovacia zásada. Správca dane nevyhľadáva a nezisťuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby platca mohol uplatniť nárok na zníženie daňovej povinnosti resp. na priznanie odpočtu dane. Povinnosťou správcu dane je prerokovať nároky platiteľa, umožniť preukázanie tvrdených relevantných skutočností, pričom správca dane preukazuje len tie skutočnosti, ktoré zo zákona nemá povinnosť predložiť kontrolovaný daňový subjekt. Povinnosť správcu dane podľa § 3 ods. 3, 6 Daňového poriadku uplatnenie tejto zásady nenarušuje, nemení dôkaznú povinnosť daňového subjektu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane v rámci dokazovania posudzuje závažnosť a vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a posudzuje ich preukaznosť. Zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia kontrolovaného subjektu ohľadne tvrdených a preverovaných skutočností. Je na správcovi dane a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu vyvodí z realizovaného dokazovania, predovšetkým s prihliadnutím na všetky iné zistené skutočnosti, ktoré má správca dane k dispozícii.

77. K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania správny súd poukazuje na to, že judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol, a pod., ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , , , a iné). Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 14.11.2018 č.

- 53 o.i. uviedol: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“.

78. Obdobné závery vyplývajú tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 28.02.2017, kde tento súd o.i. zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si daňové výdavky. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

79. Správny súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.05.2018, kde tento súd uviedol, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti“.

80. Správny súd zdôrazňuje, s odkazom na uvedenú argumentáciu a citovanú judikatúru, že pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení tak je podstatné preukázanie, že k obchodu reálne došlo tak, ako to preukazujú faktúry resp. iné relevantné doklady, t.j. že je zrejmý obsah a rozsah poskytnutých služieb, resp. dodaného tovaru, že tieto služby boli poskytnuté dodávateľom na dokladoch uvedených, že je zrejmé, kedy došlo k zdaniteľnému plneniu a aká je cena jednotlivých plnení.

81. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach logickej správnej úvahy, s oporou v zistenom skutkovom stave, žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu a správny orgán dospel k správnym právnym záverom. Rovnako správny súd konštatuje, že procesné práva žalobcu v konaní boli dodržané a nedošlo k takým procesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca mal vytvorený priestor, aby sa k zisteniam vyplývajúcim z prebiehajúcej kontroly mohol vyjadriť a realizovať svoje procesné práva, o.i. právo predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení.

82. Správny súd zároveň konštatuje, že daňové orgány vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena. Zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti a odbornej starostlivosti predpokladanej pri výkone podnikateľskej činnosti mal možnosť zabezpečiť hodnoverné dôkazy súvisiace s realizáciou deklarovaných plnení.

83. Správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v súlade s príslušnými procesnými predpismi. V napadnutom rozhodnutí boli uvedené zákonné ustanovenia, ktoré mal daňový subjekt porušiť (§ 49 až § 51 Zákona o DPH), pričom v opise skutkového stavu, konštatovaním, že daňový subjekt nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na odpočítanie DPH, keď nepreukázal, že služby boli dodané tak, ako bolo deklarované predloženými faktúrami, je jasne vyslovené, na akom právnom a skutkovom základe správca dane rozhodol. Ak odvolací orgán po vyhodnotení prvostupňového rozhodnutia, po posúdení odvolacích námietok dospeje k záveru, že rozhodnutie je vecne správne, že konanie prebehlo v súlade s príslušnými procesnými predpismi, nevykazuje procesné vady, a že odvolacie námietky nie sú dôvodné, vlastné hodnotenie skutkového stavu či právnej kvalifikácie je totožné s hodnotením prvostupňového správneho orgánu, je možné na neho odkázať.

84. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v zásade totožnými námietkami, ktoré obsahovala správna žaloba, žalobca argumentoval aj v podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Správny súd tak konštatuje, že so všetkými relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Súd do rozsahu ako odvolacích, tak žalobných námietok zdôrazňuje, že v prevažnej miere boli námietky teoretického rozsahu, žalobca rozsiahlo poukazoval na otázku prenosu, či unesenia dôkazného bremena v daňovom konaní s podporou početnej judikatúry, no možno konštatovať, že žiaden argument žalobcu k veci samej nebol podložený dôkazom, ktorý by tvrdenia správcu dane vyvrátil, že žalobné námietky nie sú takého vecného charakteru, aby odstránili pochybnosti vo vzťahu k priebehu fakturovaných obchodov, či samotnej reálnej existencii poskytnutých služieb od deklarovaných dodávateľov žalobcu. Nemožno preto ani v konaní pred správnym súdom konštatovať, aby žalobca uniesol dôkazné bremeno.

85. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca v správnej žalobe nevzniesol žiadne vecné žalobné námietky, nijako skutkovo nerozporoval nepriznanie DPH vo vzťahu k faktúram za poskytnutie ubytovania a dodanie tovaru (faktúry č. U a č. U vystavené spoločnosťou XADRAK, s.r.o.). Správny súd sa preto k týmto zisteniam správcu dane a žalovaného ďalej nevyjadruje.

86. Vo vzťahu k ďalším fakturovaným obchodom, poskytnutým službám, ktoré boli správcom dane spochybnené, k predloženým dôkazom a tvrdeniam žalobcu, na podporu záverov prijatých správnym orgánom, správny súd odkazuje na zistenia správcu dane a stotožňuje sa so záverom, že tieto zistenia spochybňujú priebeh dodania služieb tak, ako je tvrdené deklarovanými faktúrami. V priebehu daňovej kontroly nebola zo strany žalobcu preukázaná existencia materiálneho plnenia tak, ako to vyžaduje Zákon o DPH, t.j. nebolo preukázané, že došlo reálne, fakticky k dodaniu služieb v zmysle deklarovaných faktúr. Počas daňového konania žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ani vysvetlenia, aby rozpory, na ktoré poukázal správca dane, odstránil a reálne uskutočnenie plnenia hodnoverne preukázal. Svedkovia opísali, ako dochádza k výkonu práce pre objednávateľa, spoločnosť TESCO STORES SR a.s., no nijako neozrejmili, ako presne malo dochádzať k zabezpečeniu týchto prác dodávateľským spôsobom od spoločností Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., KARDAX, s.r.o a XADRAK, s.r.o., nevysvetlili, akým spôsobom boli zabezpečovaní noví zamestnanci, resp. ako boli od týchto spoločností zabezpečované pracovné príležitosti pre zamestnancov žalobcu, neboli predložené kompletné zoznamy dotknutých zamestnancov, ktoré mali byť zabezpečení cez dodávateľov, nebolo preukázané, ako malo dochádzať k sprostredkovaniu práce, pracovných príležitostí. Nemožno akceptovať ani argumentáciu žalobcu, že zamestnávanie D. L. resp. P. K. sú príkladom toho, ako dochádzalo k zabezpečovaniu zamestnancov dodávateľskou spoločnosťou, keďže tieto osoby majú okrem pracovného pomeru (resp. výkonu práce na základe dohody) uzavreté dohody o výkone práce tiež so spoločnosťami KARDAX, s.r.o a XADRAK, s.r.o., t.j. aj takto mohli byť poskytnutí na výkon konkrétnych skladových prác v prospech žalobcu. Takýto postup však postráda akýkoľvek logický prvok, hospodársku účelnosť, efektivitu, či bežný spôsob zamestnávania, aby zamestnávateľ, ktorý ma dlhodobo v pracovnom pomere zamestnanca, platil za toho istého zamestnanca tretiemu subjektu za jeho sprostredkovanie na výkon určitých prác, a to bez ohľadu na to, či tento zamestnanec je alebo nie je vedený u tohto tretieho subjektu ako dohodár. V tomto smere možno konštatovať, že ide o účelový postup daňového subjektu, fakturovanie služieb bez hospodárskej opodstatnenosti len za účelom získania daňového zvýhodnenia.

87. Správny súd sa tiež stotožňuje so záverom správcu dane, že zo strany žalobcu, ani zo strany dodávateľa nebolo nijako preukázané, aby reálne došlo k výkonu činnosti, zabezpečenia sprostredkovania uzavretia zmluvy s odberateľom, spoločnosťou TESCO STORES SR, a.s. v zmysle mandátnej zmluvy, na základe čoho by vznikol nárok na fakturovanie odmeny (fa č. XXXXXXXX). Zástupca spoločnosti TESCO STORES SR a.s. v priebehu daňovej kontroly potvrdil, že nikdy nerokoval so žiadnym tretím subjektom, len so žalobcom, že priamo s ním má uzavretú zmluvu o dielo, že spoločnosť Profi Auto Progres, s.r.o. nepozná, ani jej zástupcu, P.. C.. Ak žalobca namietal, že k tejto službe malo dôjsť subdodávateľsky, prostredníctvom tretej strany, aj tento argument je vyvrátený práve tvrdením odberateľa, že tí rokovali vždy priamo so žalobcom, jeho zástupcami, nikdy nie so žiadnym tretím subjektom, t.j. ani P.. C., ani so žiadnou inou osobou. Žalobca tento záver nijako nevyvrátil, nepreukázal, že k poskytnutiu služby, sprostredkovaniu obchodu došlo v zmysle mandátnej zmluvy, neuviedol, kto tento obchod sprostredkoval, aby bolo možné takéto tvrdenie preveriť. Všeobecné námietky žalobcu v tomto rozsahu, či odkaz na obchodné tajomstvo, sú len účelovým tvrdením bez ďalšieho. Nie je preto možné prisvedčiť žalobcovi, že došlo k plneniu v zmysle predloženej fakturácie tak, aby dôvodne tretej strane vznikol nárok na províziu na základe mandátnej zmluvy, z čoho by oprávnene vznikol nárok na odpočet DPH.

88. Správny súd preto konštatuje, že žalobca v priebehu daňového konania, ani na výzvu správcu dane nepredložil žiadne dodatočné doklady k zdaniteľným obchodom, nepreukázal, že došlo k plneniu v zmysle faktúr a ani inak nevysvetlil nezrovnalosti a rozpory, na ktoré poukázal správca dane, napriek tomu, že tie boli jasne určené a vymedzené správcom dane vo vyhotovenom protokole, v zápisnici o prerokovaní podmienok a dôkazov a tiež v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane. Žiaden argument správcu dane nebol žalobcom vyvrátený vecnými námietkami, či predložením dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať, ako malo dochádzať k deklarovaným obchodom.

89. Vo vzťahu k námietke o nedostatočne vedenom dokazovaní správcom dane, námietke žalobcu o nevyhnutnosti konfrontácie ako dôkazného prostriedku, a to medzi daňovým subjektom, konateľmi spoločností Marfi minus s.r.o., Profi Auto Progres s.r.o., KARDAX, s.r.o a XADRAK, s.r.o., súd poukazuje na to, že výsluch svedkov, R. Kardoheliho a R. C. správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal, týchto výsluchov sa však zástupca daňového subjekt napriek oznámeniu nedostavil, čím sa tak sám ukrátil o právo konfrontácie týchto svedkov. Správca dane výsledok výsluchov ostatných svedkov, P. K. D. L., spolu s obsahom vyjadrení samotného daňového subjektu posúdil ako dostatočné pre zistenie skutkového stavu, pričom ani v rámci nich neboli zistené žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybnili prijaté závery správcu dane, t.j. vyvrátili pochybnosti a rozpory v zisteniach, čo malo za následok nepriznanie odpočtu DPH. Navyše, žalobca nijako nezdôvodnil potrebu vykonania ďalších výsluchov, t.j. čo konkrétne by sa malo týmito výsluchmi, resp. navrhovanou konfrontáciou dokázať, ozrejmiť, aké relevantné informácie/ dôkazy by mali byť takto získané.

90. Správny súd sa na základe uvedených nezrovnalostí, pochybností vyplývajúcich z predložených dokladov, stotožnil so závermi správneho orgánu, ktorý v priebehu daňovej kontroly dôvodne spochybnil priebeh deklarovaných zdaniteľných obchodov v rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služieb dodávateľom a dodanie tovaru tak, ako bolo uvedené na faktúrach), čím tak deklarované faktúry neodrážajú reálne dodanie deklarovaných služieb a tovaru, pričom nemožno konštatovať, aby daňový subjekt/žalobca tieto pochybnosti odstránil. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, čím nie je v konaní splnená primárna hmotnoprávna podmienka na uplatnenie odpočtu DPH.

91. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

92. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa v spojení s , veta prvá Žalobca nebol v konaní úspešný, na náhradu trov konania mu nevznikol nárok, zároveň nebol naplnený ani zákonný dôvod v zmysle

93. Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).