Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-7C/203/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, o zaplatenie 464,32 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v prvej inštancii a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.05.2016 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 464,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 16,36 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % zo sumy 157,77 Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 41,24 Eur od 26.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 26.04.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 24.03.2013 so žalovaným Zmluvu č.XXXXXXXXZXXX, predmetom zmluvy ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe Zmluvy č. XXXXXXXXZXXX poskytol postupca žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami a vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky a to: faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.04.2013 na sumu 16,36 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.05.2013 na sume 157,77 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.06.2013 na sumu 41,24 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.04.2014 na sumu 248,95 Eur. Žalovaný k dnešnému dňu odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradil dlžnú sumu ani v časti. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný v zmysle dostal do omeškania, a preto si žalobca uplatňuje i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžných súm od splatnosti faktúr do zaplatenia.

2. Dňa 24.08.2016 tunajší súd vyhlásil rozsudok č. k. - 54, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 199,01 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 157,77 Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 41,24 Eur od 26.06.2013 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na

náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že z predloženej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXZXXX zo dňa 24.03.2013 a dodatku k nej č. XXXXXXXXXDXXX zo dňa 24.03.2013 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby

- program služieb Happy S prostredníctvom SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a žalovaný sa zaviazal za služby riadne platiť. Právny predchodca žalobcu služby vyúčtoval v zmysle zmluvy a cenníka a vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.04.2013 na sumu 16,36 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.05.2013 na sumu 157,77 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.06.2013 na sumu 41,24 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.04.2014 na sumu 248,95 eur ako zmluvnú pokutu, ktoré žalovaný neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. V danom prípade uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku je typom spotrebiteľskej zmluvy. Splatnosť faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 16,36 eur bola dňa 25.04.2013, teda najneskôr týmto dátumom bol žalovaný povinný dlžnú sumu uhradiť. Ak teda žalobca podal žalobu na súd až dňa 16.05.2016, urobil tak po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto musel súd v časti zaplatenia sumy 16,36 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania žalobu zamietnuť. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný riadne a včas neplatil za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu v mobilnej telekomunikačnej sieti v období 25.05.2013 až 25.06.2013, v dôsledku čoho mu vznikol nedoplatok v celkovej výške 199,01 eur. V tejto časti súd žalobe vyhovel. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur uplatnenú faktúrou č.XXXXXXXXXX, v tejto časti súd prvej inštancie návrh zamietol z dôvodu, že vyhodnotil ustanovenia dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb (bod 4), ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože poškodzuje žalovaného ako spotrebiteľa. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, preto v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Výrok o trovách konania zdôvodnil tým, že obe strany konania mali vo veci úspech, resp. neúspech v zásade rovnaký.

3. Po doručení tohto rozsudku (v lehote na podanie odvolania) žalovaný zaslal súdu prvej inštancie podanie z 05.10.2016, označené ako Oznámenie, v ktorom uviedol, že nemá nič spoločné s týmto prípadom. Po dôkladnom preštudovaní Dodatku k zmluve o poskytovaní verejnej služby zo dňa 06.01.2013 zistil v kolónke rodné číslo, že ide o 30 rokov mladšiu osobu, jeho syna, ktorý býva na tej istej adrese. Požiadal o nápravu, pretože si nie je vedomý dlhu vo výške 464,32 eur.

4. Vzhľadom k nejasnosti podania žalovaného zo dňa 05.10.2016 tunajší súd predvolal žalovaného na informatívny výsluch. Zo súdneho spisu vyplýva, že až v deň informatívneho výsluchu bola žalovanému priamo na súde doručená žaloba s prílohami a poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach. Počas informatívneho výsluchu žalovaný uviedol, že svojím podaním zo dňa 05.10.2016 chcel podať odvolanie proti rozsudku, č.k. -54 zo dňa 24.08.2016. Dodal, že zmluvu nikdy nepodpísal a na zmluve uzatvorenej so Slovak Telekom, a.s. je síce správne jeho rodné číslo a adresa bydliska, ale číslo občianskeho preukazu je nesprávne a podpis na zmluve nie je jeho. Z tohto dôvodu navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril dňa 24.03.2013 so žalovaným Dušanom Maximom, nar. 15.03.1960 Zmluvu č. XXXXXXXXXZXXX spolu s dodatkom, predmetom ktorých bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Nakoľko si žalovaný neplnil svoje povinnosti v súlade so zmluvou a dodatkom riadne a včas, žalobca uplatnil svoj nárok žalobou na príslušnom súde. Z podania žalovaného vyplýva, že žalovaný hovorí o zmluve a dodatku zo dňa 06.01.2016, ktoré sa netýkajú tohto konania. Tohto konania sa týka zmluva a dodatok zo dňa 24.03.2013, na ktorých je uvedené rodné číslo žalovaného.

6. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a (ďalej len "") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom - nedoručením žaloby žalovanému pred rozhodnutím o tejto žalobe - znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, keďže dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci by prekračovalo rozsah odvolacieho konania a tiež preto, že žalovanému bola žaloba doručená až v

odvolacom konaní, čo mu znemožnilo nielen akúkoľvek obranu v konaní pred súdom prvej inštancie, ale aj kvalifikované podanie odvolania. Z toho dôvodu súd o odvolaní žalovaného rozhodol uznesením č. k. - 78 zo dňa 27. februára 2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez doručenia žaloby žalovanému. Až z rozsudku nadobudol žalovaný vedomosť o tomto konaní (aj to len v obmedzenom rozsahu, keďže nemal k dispozícii listiny, ktoré boli pripojené k žalobe). Preto je pochopiteľné, že žalovaný reagoval na doručenie rozsudku vo veci, o ktorej predtým nemal žiadnu vedomosť, rozpačitým vyjadrením, označeným ako Oznámenie, pričom z obsahu tohto podania žalovaného vyplýva, že nevedel, akej zmluvy sa toto konanie týka. Bez ohľadu na označenie podania však podľa obsahu ( ) treba toto podanie žalovaného považovať za odvolanie. Nedoručenie žaloby s prílohami žalovanému pred rozhodnutím vo veci považuje odvolací súd za závažný nedostatok v postupe súdu prvej inštancie, vedúci k porušeniu práv žalovaného s dôsledkom nutnosti zrušenia vydaného rozhodnutia. Z dôvodu potreby nového konania a rozhodovania vo veci samej už odvolací súd ďalej neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku. V ďalšom konaní súd prvej inštancie má postupovať v zmysle ustanovení tak, aby boli zachované zákonné podmienky a práva oboch strán, preskúma právny dôvod jednotlivých súm uplatňovaných žalobcom (jednotlivých položiek, ktoré sú uvedené na faktúrach predložených žalobcom) a znovu vo veci rozhodne, pričom v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

7. Vzhľadom k tomu, že žalovaný osobne prevzal žalobu s prílohami na tunajšom súde dňa 22.06.2017, súd listom zo dňa 19.03.2019 vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a označenie návrhov na vykonanie dokazovania v lehote 20 dní.

8. Dňa 09.04.2019 žalovaný doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorom tvrdí, že žiadnu zmluvu so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. neuzatváral. Je majiteľom staršieho mobilného telefónu zn. NOKIA kúpeného v bazári, ktorý využíva na volanie a SMS komunikáciu. Žalovaný nemá záujem o nové typy mobilných telefónov, internetové služby, nakoľko nevie tieto technické vymoženosti vrátane počítačových využívať. Svoje telefónne číslo využíva asi 15 rokov, takže nechápe, prečo by mal v tejto spoločnosti vybavovať nový mobil s programom služieb Happy S, o ktorom v podstate nič nevie. Zaslal súdu spornú zmluvu o poskytovaní verejných služieb s dátumom 24.03.2013, na ktorej je jeho meno, jeho rodné číslo, nesprávne číslo občianskeho preukazu a taktiež podpis na zmluve nepatrí žalovanému. Na dodatku k zmluve zo dňa 06.01.2013 je správne iba jeho meno, pričom rodné číslo, číslo OP aj podpis nepatria žalovanému, tento však nebol prílohou a podkladom k žalobnému návrhu. Žalovaný tvrdí, že žiaden dlh mu voči tejto spoločnosti nevznikol, pričom nechápe, ako ho niekto môže obviniť z nedoplatkov a vymáhať „pokuty“, pričom má za to, že spoločnosť mala overovať údaje z občianskeho preukazu, používať záznamy z bezpečnostných kamier, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. Žalovaný nevidí dôvod, pre ktorý by mal žalovanú pohľadávku žalobcu zaplatiť. Žalovaný záverom dodáva, že má do náhradnej starostlivosti zverené maloleté dieťa, o ktoré sa stará.

9. Dňa 02.05.2019 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že na základe vyjadrenia žalovaného zo dňa 31.03.2019 opravuje označenie žalovaného nasledovne: T. P., O.X. XXX, nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, číslo OP: B.. Žalobca tvrdí, že pôvodný veriteľ v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.04.2013 uviedol síce správne meno a priezvisko spolu s adresou žalovaného, avšak žalovanému bolo priradené nesprávne rodné číslo, dátum narodenia a číslo občianskeho preukazu. Na základe týchto chybných údajov bola následne podaná žaloba. Nesprávne údaje boli žalovanému priradené z dôvodu chyby interného systému pôvodného veriteľa. O tejto chybe sa žalobca dozvedel až na základe vyjadrenia a dokumentov, ktoré predložil žalovaný. Z dokumentov, ktoré predložil žalovaný vyplýva, že pôvodný veriteľ nesprávne označil údajmi žalovaného ako T. P. “staršieho“ pričom zmluvu s pôvodným veriteľom uzavrel T. P. “mladší“ t. j. jeho syn. Žalobca zastáva názor, že v rozsudku č. k. - 54 došlo k zrejmej nesprávnosti, keďže súd vo vyhotovení rozhodnutia uviedol nesprávne identifikačné údaje žalovaného. Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Ustanovenie má povahu generálneho procesného ustanovenia týkajúceho sa skúmania procesných podmienok. V zásade teda platí, že súd danosť alebo nedanosť procesných podmienok skúma ex officio, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. V zmysle dôsledného uplatňovania princípu jednotnosti konania, čiže tzv. arbitrárneho poriadku, konanie tvorí jeden celok od momentu jeho začatia až do právoplatného skončenia. Pretože však toto ustanovenie má povahu generálneho ustanovenia, osobitné ustanovenia

tento všeobecný postup derogujú. Ak ide o odstrániteľnú vadu konania spôsobenú nedostatkom procesnej podmienky, musí súd využiť všetky procesné možnosti na to, aby nedostatok procesnej podmienky odstránil. Zákon stanovuje, že ak je vada konania spôsobená nedostatkom procesnej podmienky odstrániteľná, spravidla môže súd v konaní pokračovať, avšak nesmie vo veci meritórne rozhodnúť, kým vada konania nebude odstránená. Až keď súd vyčerpá všetky procesné možnosti nápravy a vada konania sa neodstráni, môže toto konanie zastaviť. Konanie pred súdom prvej inštancie trpelo nedostatkom procesnej podmienky, ktorá spočívala v nesprávnom označení žalovaného, a teda Okresný súd bol povinný v súlade s ust. urobiť vhodné opatrenia na jej odstránenia, pričom v žiadnom prípade nemohol vydať konečné rozhodnutie. Takéto chybne vydané rozhodnutie zároveň nemohlo nadobudnúť právoplatnosť s poukazom na ust. . V prípade, že súd neopraví vyššie uvedený rozsudok, spôsobí nesprávnym procesným postupom žalobcovi škodu, nakoľko v konaní nepostupoval v zmysle ust. , keďže v žalobe bol nedostatočne označený subjekt, išlo o nedostatok procesnej podmienky, kde bol súd povinný urobiť vhodné opatrenia na odstránenie tohto nedostatku, a ak by sa nepodarilo tento nedostatok odstrániť, potom mohol súd konanie zastaviť. V zmysle ust. , však súd nesmel vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, čo však urobil, a preto ak neopraví chybu v písaní, spôsobí žalobcovi škodu. Žalovaný je fyzická osoba. Nakoľko žalobca do podania žaloby nedisponoval inými identifikačnými údajmi, dovolil si uviesť údaje na označenie žalovaného vyplývajúce z uzatvorenej Zmluvy. Na základe uvedeného ako aj vyjadrenia žalovaného a ním priložených dokumentov, si žalobca zdvorilo dovoľuje požiadať konajúci súd o preverenie, resp. doplnenie identifikačných údajov žalovaného. Zároveň si dovoľuje poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. januára 2011, v zmysle ktorého aplikáciu ustanovenia (v súčasnosti ) nevylučuje okolnosť, že do súdneho rozhodnutia sa dostane chyba v písaní a počítaní ako aj iná zrejmá nesprávnosť v dôsledku chyby spôsobenej žalobcom v žalobe, ktorá zostane súdom aj účastníkmi počas konania nepovšimnutá. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu vykonať opravu aj bez návrhu, ak ide o chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pričom môže tak urobiť aj po právoplatnosti opravovaného rozsudku. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.01.2018, č. k. -29 „Ďalej z obsahu spisu nevyplýva, že by súd prvej inštancie pred vydaním platobného rozkazu lustroval odporcu v registri obyvateľov. Podanie adresované na súd musí spĺňať kritéria správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. (... ) Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancii v predmetnej veci nepostupoval správne, keď po podaní návrhu na začatie konania vydal platobný rozkaz bez toho, aby podľa navrhovateľa vyzval na odstránenie vád podania. Zo súdneho spisu je zrejmé, že meno odporcu uvedené v návrhu na začatie konania je odlišné od mena odporcu uvedeného v Zmluve o dodávke plynu, preto po podaní návrhu bolo potrebné uznesením vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád podania. A to za účelom uvedenia správneho mena odporcu. Ak súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, pochybil, keď vydal platobný rozkazu, v ktorom je nesprávne uvedené priezvisko odporcu.“ Na základe vyššie uvedeného žalobca žiada Okresný súd Nové Mesto nad Váhom o opravu Rozsudku č. k. - 54 zo dňa 24.08.2016 v zmysle vyššie uvedeného.

10. Dňa 20.06.2022 bol na pojednávaní súdu prítomný žalovaný, nedostavil sa žalobca ani jeho právny zástupca, ktorý požiadal súd o ospravedlnenie neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania podaním zo dňa 16.06.2022. Žalovaný vypovedal, že v žiadnej spoločnosti nebral telefón na paušál. Nevie, kedy sa táto skutočnosť udiala, nebol pri tom prítomný. Čuduje sa, ako sa mohli jeho osobné údaje objaviť v zmluvnom vzťahu bez jeho prítomnosti. O celej veci sa dozvedel až po prevzatí súdneho rozhodnutia, na základe ktorého mal zaplatiť žalobcovi sumu 464,32 Eur. Po vzhliadnutí Zmluvy o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom zo dňa 17.04.2013 žalovaný konštatuje, že podpisy nie sú jeho, ale synove. Žalovaný uviedol, že telefóne číslo zo zmluvy XXXXXXXXX nevlastnil, pričom uviedol svoje telefónne číslo XXXXXXXXXX (vybral si ho podľa toho, že sa v ňom nachádza dátum jeho narodenia). Nevie, čie telefónne číslo to mohlo byť. Súčasne používa číslo XXXX XXX XXX. Synovi svoj občiansky preukaz nedával do ruky, pričom syn mu povedal, že tejto spoločnosti už nejakých 400,- Eur zaplatil cez banku.

11. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu a ich prílohami, výpoveďou žalovaného na pojednávaní súdu, ostatným spisovým materiálom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. , pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

12. Nespornou skutočnosťou je, že dňa 24.03.2013 bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb (ďalej aj ako „Zmluva“) a súčasne bol uzatvorený Dodatok k Zmluve medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, ako dodávateľom a fyzickou osobou T. P., r. č. XXXXXXXXXX, číslo OP: X., bytom XXX XX O. XXX, na základe ktorých boli fyzickej osobe aktivované dátové služby Internet v mobile 100, Happy mobilný telefón, CLIP, CLIR, Euro Roaming, povolenie medzinárodných hovorov, notifikácie o faktúrach, MMS, kontrola dát, a tiež program služieb Happy S, mobilné zariadenie HTC Desire C White. Predmetnú Zmluvu (spolu s jej dodatkom) posúdil súd ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovenia , nakoľko bola uzatvorená medzi dodávateľom - obchodnou spoločnosťou a fyzickou osobou - nepodnikateľom ako spotrebiteľom, a teda spotrebiteľ ako slabšia strana požíva zákonnú ochranu spotrebiteľa. Spornou skutočnosťou bola predovšetkým správnosť a jednoznačnosť osobných údajov účastníka zmluvného vzťahu - fyzickej osoby ako spotrebiteľa, a teda subjektu, ktorého žalobca v žalobe označil ako žalovaného. Súd sa v prvom rade zaoberal procesnými podmienkami, na základe ktorých môže konať a rozhodovať vo veci, a síce procesnou subjektivitou strán sporu. Žalobca ako aktívne legitimovaný subjekt nadobudol žalovanú pohľadávku od spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, na základe ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila predmetnú žalovanú pohľadávku na žalobcu. Spornou skutočnosťou je pasívna vecná legitimácia žalovaného subjektu v danom spore. Žalovaný bol v Zmluve označený menom T. P., bydliskom XXX XX O. XXX, pričom len tieto dva údaje sú k spoľahlivej a nezameniteľnej identifikácii subjektu nepostačujúce, pretože je možné, že na základe týchto údajov dôjde k zámene osôb. Ďalšími identifikačnými údajmi zo Zmluvy bol žalovaný označený rodným číslom XXXXXXXXXX a číslom občianskeho preukazu X.. Na základe týchto identifikátorov možno spoľahlivo určiť, o akú osobu sa jedná, a to i osobitne. Podpis, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť procesu uzatvorenia zmluvného vzťahu, mal podľa zmluvných strán patriť synovi žalovaného. V rámci konania a v ňom (ne)preukázaných skutočností nie je možné spoľahlivo určiť, komu patrilo číslo občianskeho preukazu X. uvedeného v Zmluve, nakoľko táto skutočnosť nebola stranami konania preukázaná (ozrejmená), pričom žalobca uviedol vo svojom písomnom podaní číslo občianskeho preukazu syna žalovaného B. a žalovaný sa preukázal občianskym preukazom s číslom M.. Predmetné konanie je konanie kontradiktórne. Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania. Súd teda vychádza z toho, čo strany v konaní predložia, preukážu a na základe uvedeného zisťuje skutkový stav veci. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že osobné údaje žalovaného, ktorý mal byť účastníkom zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy, boli uvedené nesprávne, pričom je zrejmé, že žalovaný neprejavil vôľu uzatvoriť zmluvný vzťah so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Žalobca má za to, že sa jednalo o chybu pri uzatváraní zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti žalobca žiadal súd vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 02.05.2019 o opravu žalovaného, a to tak, že ho označil nasledovne: T. P., O. XXX, nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, číslo OP: B.. Zároveň žalobca požiadal o opravu rozsudku tunajšieho súdu č. k. - 54 zo dňa 24.08.2016. Súd konštatuje, že oprava rozsudku je bez ďalšej relevancie, nakoľko uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 78 zo dňa 27.02.2019 bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rovnako sa súd nestotožňuje so žalobcom namietaným nedostatkom skúmania procesných podmienok, v zmysle ktorého je súd ex officio povinný tieto skúmať, a to s poukazom žalobcu na spoľahlivú identifikáciu a lustráciu strán sporu. Súd takto namietaný nedostatok procesnej podmienky s ohľadom na úradné povinnosti súdu považuje toto vyjadrenie žalobcu za absurdné, ak má za to, že súd je povinný lustrovať účastníkov konania s cieľom opravy (resp. zhojenia) Zmluvy, ktorá tvorí právny podklad pre žalobcom uplatňovaný nárok. Súd vykonal všetky úkony smerujúce k spoľahlivej identifikácii strán sporu, pričom konštatuje, že označenie žalovaného nepovažuje za vadu, ktorú by bolo možné odstrániť, nakoľko nesprávne označenie žalovaného vyplýva priamo zo zmluvného vzťahu, ergo zo Zmluvy a jej dodatku, ktoré majú tvoriť titul, z ktorého žalobca odvodzuje uplatnenie jeho práva na zaplatenie žalovanej sumy od žalovaného. Súd sa stotožňuje s konštatáciou strán sporu, že žalovaný nebol skutočným účastníkom Zmluvy a jej dodatku, pričom sa malo jednať o jeho syna, ktorého meno, priezvisko a adresa pobytu sú zhodné so žalovaným. Na základe uvedeného nie je možné vyhovieť oprave označenia žalovaného, rovnako tak neprichádza v tomto štádiu konania do úvahy ani zmena strany sporu (ktorú žalobca ani nenavrhoval) v subjekte žalovaného, nakoľko ani touto cestou by nebolo možné docieliť nápravu vady, ktorá primárne spočíva v chybnom označení účastníka zmluvného vzťahu v Zmluve a jej dodatku.

13. Podľa (ďalej len „“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

14. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti. Ak sa to v konaní nedokáže súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. januára 2012, sp. zn. ).

15. Súd v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v predmetnom spore konštatuje, že žalobca žaloval osobu, ktorá nie je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti, teda žalovanému neprislúcha pasívna vecná legitimácia v predmetnom spore, nakoľko súd nemá za preukázané, že by žalovaný uzatvoril s pôvodným veriteľom, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Zmluvu a jej dodatok, pričom tieto dokumenty trpia vadami spočívajúcimi v nejednoznačnej resp. nesprávnej identifikácii účastníka zmluvného vzťahu, a z toho vyplývajúce nesprávne označenia žalovaného v predmetnom konaní. Pôvodný žalobca teda žaloval žalovaného nesprávne, nakoľko žalovaný nie je v danom spore nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, teda nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Z tohto dôvodu súd žalobu voči žalovanému zamietol.

16. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa odseku 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s , v spojitosti s a tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v prvej inštancii a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný má možnosť zaslať súdu vyčíslenie trov konania, v opačnom prípade súd o výške náhrady trov konania rozhodne na základe skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).