Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/86/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ľubici Bajzovej a Mgr. Mareka Anovčina v spore žalobcov: 1/ L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Za vodou XXX/XX, časť P. X., 2/ Y. X., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, XXX XX U. v K., 3/ Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, XXX XX U. v K., 4/ H. W. rod L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Za vodou XXX/XX, časť P. X., všetci právne zastúpení: JUDr. Alena Pečenkárová, advokátka so sídlom 958 03 Pažiť, proti žalovaným: 1/ N.. T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Y. XXX/XX, zastúpený: Y.. T. P., advokátom so sídlom Partizánske, Jesenského 232, 2/ P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., X. č.XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 15. júna 2021, č. k. -181 takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1/ p r i z n á v a proti žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol. Vo výroku II. žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých výške po právoplatnosti konania vo veci samej rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/ až 4/ sa podanou žalobou proti žalovaným l/ a 2/ domáhali určenia vlastníckeho práva vydržaním. Po podaní žaloby zomrela pôvodná žalobkyňa 2/ rade N. P. rod. L. nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom K. W. č. XXX, J., ČR a na jej miesto vstúpili jej deti ako žalobcovia 2/ a 3/. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný l/ v písomnom vyjadrení k žalobe a k vyjadreniu žalobcov uviedol, že žalobcovia až v roku 2016 zistili, že pozemok parc. č. 1059 nevlastnia, ale že ju vlastnia žalovaní l/ a 2/ a domnievajú sa, že tento pozemok je v ich vlastníctve a nikto ich vlastnícke právo doposiaľ nespochybnil. Žalovaný l/ uviedol, že je vlastníkom polovice spornej nehnuteľnosti , ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2008 za kúpnu cenu 14.938 eur/ v tom čase 450.000 Sk/, pričom vklad vlastníckeho práva bol vykonaný 28.01.2009 pod V 2345/08. Predávajúci v kúpnej zmluve prehlásil , že plne zodpovedá za svoje vlastníctvo a nie sú mu známe žiadne chyby nehnuteľnosti, na ktoré by bol podľa zákona povinný kupujúcich upozorniť. Podľa listu vlastníctva č. 1360, pred podpisom kúpnej zmluvy , bol predávajúci výlučným vlastníkom parcely č. 1059 a hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľnosti nebola ničím spochybnená. Žalovaní sa preto domnievajú, že uplynutím desaťročnej pokojnej a nepretržitej držby nadobudli vlastnícke právo vydržaním. Dňa 14.03.1953 bolo dané O. L., právnemu predchodcovi žalobcov povolenie na pridelenie pozemku na stavbu rodinného domu, s tým, že za pridelenie pozemku, ktorý sa mu predá za 25 Kčs za jednu siahu a to vo výške 6250 Kčs suma musí byť vyplatená skôr ako je to povolenie predložené ONV, stavba musí byť prevedená behom roka, inak povolenie stráca platnosť.

Právny predchodca žalobcov vyplatil JRD vo Veľkých Bieliciach sumu 6250 eur za stavebný pozemok, ktorý vôbec nebol identifikovaný ani parcelou ani výmerou, pričom výmera nemala presiahnuť 250 siah. Následne bolo dňa 29.04.1953 vydané O. L. stavebné povolenie na stavbu domu, ktorého platnosť bola postupne predlžovaná 29.03.1956 až do 20.12.1959 z čoho vyplýva, že dom nebol dokončený do jedného roka, ale až 20.12.1959. Právny predchodca žalobcov O. L. sa obrátil na MNV Veľké Bielice so žiadosťou o pridelenie stavebného pozemku a listom zo dňa 19.08.1970 mu bolo oznámené, že súhlasí s pridelením pozemku parc. č. 220/5 nachádzajúceho sa v intraviláne obce, na ktorej má postavený rodinný dom. V pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne územie Veľké Bielice bol právnemu predchodcovi žalobcov O. L. pridelený pozemok č. 2205/5 o výmere 10 á 60 m2 vo vlastníctve Československého štátu v správe MNV Veľké Bielice. Právne vec súd posúdil podľa , , , , , Sb; č. 141/1950 Sb. účinného od 01.01.1951 do 30.03.1964; , , , , , , účinného od 01.04.1964; , , účinného od 01.01.1992. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, no súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná. Súd poukázal na to, že z predložených listinných dôkazov a to povolenia

- pridelenia stavebného pozemku vyplýva, že ide len o pridelenie pozemku na stavbu rodinného domu, pričom stavebný pozemok v tomto liste JRD vo Veľkých Bieliciach nie je vôbec identifikovaný s uvedením, že jeho výmera nesmie presiahnuť 250 siah. Teda nie je možné zistiť, o akú parcelu sa jedná, o aký druh pozemku a nie je známa ani jeho skutočná výmera. Žalobcovia predložili súdu potvrdenie JRD Veľké Bielice o zaplatení ceny za pozemok vo výške 6.250 Kčs, pričom podľa súdu nebolo zrejmé, o aký pozemok sa jedná, tento nebol identifikovaný, teda na základe týchto dokladov nemohlo prejsť na žalobcov žiadne vlastnícke právo, išlo len o pridelenie pozemku na stavbu domu. Zo stavebného povolenia vydaného ONV v Partizánskom zo dňa 29.04.1953 súd zistil, že právny predchodca žalobcov O. L. dom dostaval až 30.12.1959. Následne požiadal ONV Veľké Bielice o pridelenie pozemku, ktorý mu bol pridelený do užívania 19.08.1970- išlo o pozemok parcela č. 220/5 , na ktorom mal postavený rodinný dom. O. L. zomrel dňa XX.XX.XXXX a v dedičskom rozhodnutí bol predmetom dedičstva len rodinný dom s.č. 305, teda len stavba bez pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve Československého štátu MNV Veľké Bielice. Žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku štátu vydržaním , nakoľko to neumožňoval ani stredný účinný od 01.01.1950 do 30.03.1964, ani 1964 Z. z. účinný od 01.01.1964, teda nebolo možné vydržať pozemok štátu ani štátom zriadených právnických osôb. Žalobcovia - deti pôvodného vlastníka a to L. L., N. P. rod. L. a H. W. rod. L., ktorým bolo dedičské rozhodnutie sp. zn. D191/76 zo dňa 15.07.1976, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.1977, doručené do vlastných rúk, sa vtedy dozvedeli, že pozemok pod domom s. č. 305podľa EN 220/5 a 220/13 v kat. úz. Veľké Bielice nie je majetkovoprávne vysporiadaný/ pričom právnemu predchodcovi bol pridelený do užívania len pozemok parc. č. 220/5 a nie č. 220/13 ako uvádza štátne notárstvo v dedičskom rozhodnutí pri identifikácii nevyporiadaného pozemku/. Tento patrí štátu a treba ho vysporiadať so štátom v správe MNV Veľké Bielice, pričom pre majetkoprávne vysporiadanie pozemku bolo potrebné uzavrieť Dohodu o osobnom užívaní pozemku s ONV Topoľčany, pre platnosť ktorej sa vyžadovala registrácia štátnym notárstvom v zmysle § a 206 . V tom prípade by v zmysle novely účinnej od 01.01.1992 prešlo právo osobného užívania priamo zo zákona do vlastníctva žalobcov. Žalobcovia sa o správu svojho majetku nezaujímali, pozemok nevysporiadali, neuzavreli Dohodu o zriadení práva osobného užívania k pozemku s príslušným ONV. Teda po roku 1976 nemohli byť oprávnenými držiteľmi, lebo vedeli, že tento pozemok nie je majetkoprávne vysporiadaný a nemohli byť teda oprávnenými držiteľmi , teda v dobrej viere, že im vlastnícke právo k pozemkom patrí . V roku 2005 bol pozemok parcela č. 1059 o výmere 596 m2 v katastrálnom území Veľké Bielice , vydaný rozhodnutím pozemkového úradu č. OPU-995-2005/3142-PE , navrátený N.. G. U. , na základe reštitučného titulu a to odňatia vlastníckeho práva pôvodnej pozemko-knižnej vlastníčke V. U. rod. X. , ktorý bol zabratý štátom na základe výmeru OMV v Partizánskom č. Zn.. IX-611-1954 zo dňa 07.01.1954 a to odňatím bez finančnej náhrady. Toto rozhodnutie bolo zapísané Okresným úradom odborom katastrálnym ako Z 905/05 zo dňa 02.11.2005 , na list vlastníctva č. 1360 pre katastrálne územie Veľké Bielice, ktorú nehnuteľnosť v roku 2008 kúpnou zmluvou zavkladovanou pod V 2345/08 predal žalovaným 1/ a 2/ každému v podiele 1. Teda žalovaný 1/ a 2/ vrátane ich právneho predchodcu nadobudli vlastnícke právo riadne kúpnou zmluvou. Žalovaní 1/ a 2/ vrátane ich právneho predchodcu sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti od roku 2005, pričom žalobcovia podali žalobcu na súd dňa 09.06.2017, teda po dobe 12 rokov, teda žalovaní sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti vydržaním v zmysle ,

keď vlastnili nehnuteľnosť po dobu viac ako 10 rokov a nadobudli ju zákonným spôsobom. Žalobcovi 1/ bolo rozhodnutie Pozemkového úradu podľa rozdeľovníka doručené, na ktoré vôbec nereagoval. Žalobcovia sa teda nezaujímali o svoj majetok, hoci z dedičského rozhodnutia po zomrelom O. L. sa dozvedeli, že prededili len rodinný dom bez pozemkov a na ich vyporiadaní sa mali dohodnúť so štátom - teda uzavrieť Dohodu o osobnom užívaní pozemku , na platnosť ktorej sa vyžadovala registrácia Štátnym notárstvom. Súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná, lebo žalobcovia nenadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žalovanému l/ a žalovanej 2/, ktorí boli v spore úspešní súd priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorých v súlade s rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca 1/. Uviedol, že v prvoinštančnom konaní žalobcovia preukázali všetky skutočnosti, a teda, že ich rodičia užívali predmetnú nehnuteľnosť oprávnene a že ju nadobudli vtedy platným a regulárnym spôsobom. O tom , podľa žalobcu 1/, svedčí aj to, že jeho otcovi vydalo v roku 1953 ONV Partizánske stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu. Rodinný dom bol dostavaný v roku 1959. Žalobca ďalej uviedol, že kvôli získaniu právnej istoty vo veci pridelenia pozemku bol tento opätovne otcovi žalobcu pridelený MNV Veľké Bielice, a to tiež z dôvodu, že pozemok prešiel zo správy JRD Veľké Bielice do správy MNV Veľké Bielice. Poukázal na to, že v minulosti žalobcovia postupovali presne podľa vtedy platných právnych predpisov a pozemok na stavbu rodinného domu získali oprávnene, čo bolo potvrdené aj ONV Partizánske, keď toto v roku 1953 vydalo stavebné povolenie bez pripomienok. Podľa žalobcu v predmetnej veci vo vzťahu k uzatvoreniu dohody o osobnom užívaní pozemku pochybil národný výbor, ktorý mal pozemok v správe. Existencia právneho vzťahu žalobcovho otca k pozemku bola daná jeho pridelením najskôr JRD Veľké Bielice, následne MNV Veľké Bielice, ktoré len potvrdilo, že jeho otec užíval pozemok. Otec žalobcov pozemok, ktorý je v súčasnosti evidovaný ako parcela registra KNC č. 1059 nadobudol legálne, a to najskôr od JRD Veľké Bielice a neskôr od MNV Veľké Bielice, ktoré si podľa žalobcu 1/ nesplnilo povinnosť uloženú zákonom. Žalobca 1/ bol toho názoru, že v jeho prípade existuje právny vzťah, a to od roku 1953, kedy jeho otec legálne nadobudol pozemok ešte od JRD Veľké Bielice. Podľa žalobcu 1/, súd nebral ohľad na to, že žalobcovia si splnili všetky povinnosti ako vlastníci pozemku, že platili dane za užívanie nehnuteľnosti a pozemok zveľaďovali. Existencia právneho titulu z roku 1953 ho oprávňuje dostať sa do postavenia oprávnených držiteľov pozemku. Súd by mal ďalej zohľadniť, že nechybili len oni ako užívatelia pozemku, ale chybil aj štát, nakoľko v roku 1970, keď bol pozemok opätovne pridelený, mal prostredníctvom ONV Topoľčany alebo príslušného národného výboru, ktorý pozemok mal v správe, spracovať Dohodu o osobnom užívaní pozemku s ich otcom. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie o odňatí pozemku je datované z roku 1954 a jeho otec mal pridelený pozemok už v roku 1953, pričom žiadosť na pozemok si dával ešte v roku 1952. Takže podľa žalobcu 1/, súčasná parcela č. 1059 nemohla byť predmetom zabratia štátom, keďže ju mal žalobcov otec v užívaní. V náhradnej pozostalosti , ktorá bola vedená v roku 2000 po V. U., nebola ani pôvodná parcela 220 ani parcela registra KNC č. XXXX predmetom dedenia a tiež to, že by bola prináležala v rámci dedičstva Ing. U.vi. Pozemok, ktorý dostal do užívania otec žalobcu ani nebol predmetom rozhodnutia ONV Partizánske č. zn. IX-611-1954 zo dňa 07.01.1954 a výmeru zn: Pod 611/12/1954-2 Krajského národného výboru v Nitre zo dňa 08.11.1954. V rozhodnutí o vrátení pozemkov sa spomína pôvodná parcela registra KNE č. 220/5 a tiež parcela č. 220/1, z ktorej parcela č. 220/5 vznikla o výmere 1060 m2, a to je presne pozemok, z ktorého sú vytvorené súčasné parcely č. 1059 a 1060, ktorých užívateľom bol už v čase zabratia O. L., a preto podľa žalobcu tieto parcely ani nemali byť v rozhodnutí o vrátení pozemkov, keďže parcela č. 1060, na ktorej je postavený rodinný dom, ktorý postavil otec žalobcu nie je predmetom tohto rozhodnutia a tiež bola vytvorená z pôvodnej parcely 220/5. Túto ponechali vo vlastníctve štátu v práve Mestského úrade Partizánske. Žalovaní žalobcov nikdy neoslovili, že neoprávnene užívajú ich parcelu a nemali záujem na riešení situácie právnou cestou. Podľa žalobcu, žalovaní nespĺňajú podmienku dobromyseľnosti a ani nepretržitej držby 10 rokov. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. V doplnení svojho odvolania poukázal na to, že žalovaní ani nevedeli, kde sa pozemky nachádzajú, pričom nikdy na parcele č. 1059 o výmere 596 m2 ani nestáli. V prípade, že odvolací súd vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, žiadali, aby sa nepojednávalo na súde v Partizánskom ani na súde v Bánovciach nad Bebravou, nakoľko sudcovia sú tam nedôveryhodní. Žiadal, aby si odvolací súd vypočul zvukový záznam z pojednávania, keďže podľa žalobcu 1/, zápisnica z pojednávania neobsahuje všetky skutočnosti. Navrhoval, aby odvolací súd vrátil vec späť, avšak nie do Partizánskeho alebo do Bánoviec nad Bebravou.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu 1/ uviedol, že v podanom odvolaní neboli uvedené žiadne nové argumenty, okolnosti alebo skutočnosti, ktoré by žalobcovia nenamietali už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1 ica na všetkých nehnuteľnostiach evidovaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. 1360, nadobudol žalovaný 1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. decembra 2008, a to za kúpnu cenu vo výške celkom: 14 938 eur (v tom čase 450 000 SKK), pričom vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený bývalou Správou katastra v Partizánskom dňa 28. januára 2009 pod č. V 2345/. Predávajúcim bol podľa kúpnej zmluvy N.. G. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X., O. XX, prechodne bytom N. XX, U., P.. V uvedenej kúpnej zmluve predávajúci prehlásil, že „plne zodpovedá za svoje vlastníctvo, že nie sú mu známe žiadne chyby nehnuteľností, na ktoré by bol podľa zákona povinných kupujúcich upozorniť“. Podľa listu vlastníctva č. 1360, ktorý pred podpisom kúpnej zmluvy predložil žalovanému 1/ predávajúci, bol predávajúci v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy výlučným vlastníkom parcely č. 1059, resp. všetkých nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. 1360, pričom hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľností nebola žiadnym spôsobom spochybnená. Podľa listu vlastníctva č. 1360 (v časti titul nadobudnutia), predávajúci vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve č. k. , D not. 185/00, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. januára 2001, a to v dedičskom konaní po por. V. U., rod. X., zomr. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom P. X.. Predmetom dedičstva bola okrem iného aj parcela č. 1059. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je namieste tam, kde sú prítomné vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Podľa žalovaného 1/, žalobcovia nepreukázali, od čoho odvodzujú dobromyseľnosť k nadobudnutiu do vlastníctva parcely č. XXXX, ktoré sú evidované vo vlastníctve žalovaných. Len samotný fakt, že parcely ohradili žalobcovia 1/ až 3/ a užívali ako vlastné, podľa žalovaného 1/ nepostačuje na to, aby získali k nim vlastnícke právo. Žalobcovia nepreukázali ani identifikáciu parcely č. 1059, že by sa pôvodné listiny vzťahovali na parcelu č. 1059. Žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku štátu vydržaním čo neumožňoval, ani stredný účinný od 01.01.1950 do 30.03.1964, ani 1964 Z. z. účinný od 01.01.1964, teda nebolo možné vydržať pozemok štátu ani štátom zriadených právnických osôb. Žalobcovia sa o správu svojho majetku nezaujímali, pozemok nevysporiadali, neuzavreli dohodu o zriadení práva osobného užívania k pozemku s príslušným ONV. Teda po roku 1976 nemohli byť oprávnenými držiteľmi, lebo vedeli, že tento pozemok nie je majetkovoprávne vysporiadaný a nemohli byť teda oprávnenými držiteľmi. Podľa žalovaného 1/, u žalobcov 1/ až 3/ absentuje na požadovanom určení aj naliehavý právny záujem a to z dôvodu, že žalobcovia 1/ až 3/ nikdy neboli v evidencii katastra nehnuteľností vedení ako vlastníci predmetných nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu preto u žalobcov 1/ až 3/ absentuje stav objektívnej právnej neistoty, ktorú možno odstrániť len rozhodnutím súdu. Navrhoval, aby odvolací súd odvolanie z 09. augusta 2021 zamietol ako nedôvodné. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

4. Žalobcovia 2/ až 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu 1/ uviedli, že parcelu registra KNC č. 1059, druh pozemku záhrady o výmere 596 m2 užívali starí rodičia a rodičia žalobkyne 4/ a následne pôvodní žalobcovia L. L., ich matka N. P. a teta H. W. nepretržite viac ako 60 rokov a o tom, že parcela, ktorú v dobrej viere užívali ich právni predchodcovia od roku 1953 bola v roku 2008 predaná žalovaným 1/ a 2/, sa dozvedeli až v roku 2016, pričom žalobcovia majú za to, že v tejto veci došlo k neoprávnenému predaju a nadobudnutiu vlastníctva žalovanými. Podľa názoru žalobcov 2/ až 4/ boli žalobcovia a ich právni predchodcovia dobromyseľní, pretože ku všetkým podstatným dokumentom týkajúcim sa parcely č. 1059 sa dostali až po tom, ako žalobca 1/ v roku 2016 zistil, že nie sú po svojich rodičoch vlastníkmi predmetnej parcely. Podľa žalobcov, pán Ing. U. dobre vedel už v roku 2005, že užívateľom parcely č. 1059 je žalobca 1/. Žalobcovia trvajú na svojom názore, že parcela č. 1059 má oprávnene patriť do vlastníctva žalobcov na základe toho, že túto parcelu nepretržite a v dobrej viere od roku 1953 užívajú. Najskôr uvedenú parcelu ako pôvodnú parcelu 220/5 užívali rodičia a prarodičia žalobcov a následne žalobcovia, pričom fakt, že požiadali opätovne o jej pridelenie v roku 1970 a bol im pozemok opätovne pridelený ONV Veľké Bielice svedčí len o tom, že tu pochybili aj ONV Veľké Bielice, ktoré pri pridelení pozemku malo hneď spracovať Dohodu o užívaní pozemku, ktorá sa vyžadovala v zmysle pôvodného . Žalobcovia 2/ až 4/ súhlasia s odvolaním žalobcu 1/. Žalobcovia 2/ až 4/ súhlasili aj s doplnením odvolania žalobcu 1/ zo dňa 09.08.2021.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len ""), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný

záujem v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobcov na tom právnom závere, že žalobcovia nenadobudli vydržaním vlastnícke právo k pozemku, parcelu registra CKN č. 1059 - záhrada o výmere 596 m2 v katastrálnom území Veľké Bielice, Okres Partizánske, Obec Partizánske evidované na LV č. 1360 (ďalej len „predmetný pozemok“). Predmetný pozemok bol vo vlastníctve štátu, pričom stredný účinný od 01.01.1950 do 30.03.1964 a ani 1964 Z. z. účinný od 01.01.1964 neumožňoval vydržať nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu. ONV Veľké Bielice, listom zo dňa 19.08.1970 oznámilo právnemu predchodcovi žalobcov - O. L. (ďalej tiež ako „právny predchodca žalobcov“) súhlas s pridelením pozemku parc. č. 220/5. Z dedičského rozhodnutia sp. zn. D191/76 zo dňa 15.07.1976, právoplatnom dňa 07.01.1977 sa žalobcovia dozvedeli, že pozemok pod domom s. č. 305 podľa EN 220/5 a 220/13 v k. ú. Veľké Bielice nie je majetkovoprávne vysporiadaný, pričom právnemu predchodcovi žalobcov bol pridelený do užívania len pozemok parc. č. 220/5. Žalobcovia neuzavreli Dohodu o zriadení práva osobného užívania k pozemku s príslušným ONV, ktorá by v zmysle novely účinnej od 01.01.1992 osobné užívanie transformovala na vlastnícke právo žalobcov. Žalobcovia neboli po roku 1976 oprávnenými držiteľmi , lebo vedeli, že predmetný pozemok nie je vysporiadaný. Žalobcovia nepostupovali s obvyklou mierou opatrnosti a neuzavreli dohodu o osobnom užívaní, pozemok nijak nevysporiadali.

7. Žalobca 1/ vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí dospel z vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca 1/ teda uplatnil odvolacie dôvody podľa , .

8. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu 1/ dodáva nasledovné:

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetný pozemok, ktorého vydržania sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú, t. j. parc. č. 1059, LV 1360 v k. ú. Veľké Bielice bol pred rokom 1948 súčasťou pôvodnej pozemkovo - knižnej parcely č. 220 a vlastníčkou bola V. U.. , kolektivizáciou vlastníctva prešlo vlastníctvo na Československý štát. V roku 1953 došlo k pridelenie pozemku ako stavebného pozemku O. L. (právnemu predchodcovi žalobcov), ktorý nebol identifikovaný s uvedením, že jeho výmera nesmie presiahnuť 250 siah. Okresný národný výbor (ONV) dal právnemu predchodcovi žalobcov stavebné povolenie. V roku 1958 bola pôvodná parcela 220 rozdelená geometrickým plánom na 220/1, 220/9 (stále bola vo vlastníctve ČSR). ONV dňa 19.08.1970 rozhodol

o pridelení pozemku do osobného užívania predchodcu žalobcov. Predchodca žalobcov zomrel, pričom v dedičskom konaní bolo vydané dedičské rozhodnutie sp. zn. D191/76 zo dňa 15.07.1976, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.1977. Predmetný pozemok nebol vyporiadaný a tento bol stále vo vlastníctve ČSR. V rokoch 1983-85 bola parcela 220/5 odčlenená a prečíslovaná na 1059 a 1060. Nebola zapísaná na LV. V roku 2005 bolo rozhodnutím OPÚ - pozemkový úrad reštitúciou predmetný pozemok vrátený V. U. , po smrti ktorej predmetný pozemok nadobudol v dedičskom konaní jej syn N.. G. U.. Z uvedeného rozhodnutia pozemkového úradu vyplýva, že parcela č. 1060 (postavený dom) ako aj 1059 je v užívaní žalobcu 1/. Záznamom v katastri bol zapísaný na LV č. XXXX vlastník G. U.. Tento kúpnou zmluvou v roku 2008, ktorá bola zavkladovaná pod V 2345/08, predal predmetný pozemok žalovaným, ktorí sú v súčasnosti vedení ako vlastníci predmetného pozemku.

12. , tzv. stredný 0/1964 Zb. účinný do 31.12.1991 neumožňoval nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. Až novela účinná od 01.01.1992 () podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (nie štátu), umožnila vydržanie aj voči štátu, ako aj možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.

13. Aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú oprávnenosť držby, nepretržitosť plynutia vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého/putatívneho) nadobudnutia vlastníctva. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu požadovať od každého subjektu, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobcovia v predmetnej veci nepreukázali existenciu ani len domnelého titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Zároveň, ako uviedol aj súd prvej inštancie, žalobcov minimálne od roku 1976 po skončení dedičského konania po ich právnom predchodcovi (rozhodnutie sp. zn. D191/76 zo dňa 15.07.1976, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.1977) nebolo možné považovať za dobromyseľných v tom, že im predmetný pozemok patrí. Súd prvej inštancie správne preskúmal aj naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení a správne tiež dospel k záveru, že na určení vlastníckeho práva majú žalobcovia naliehavý právny záujem s poukazom na to, že takýmto určením sa môže dosiahnuť súlad medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

15. Žalobcovia v konaní predložili listinu pridelenia stavebného pozemku - povolenia JRD Veľké Bielice. Súd prvej inštancie správne uviedol, že z tejto listiny nevyplývalo , o aký pozemok konkrétne ide, keďže tento nebol identifikovaný. Z ďalšej listiny predloženej žalobcami, z potvrdenia JRD Veľké Bielice zo dňa 03.03.1954 vyplývalo, že za pridelenie pozemku bola uhradená právnym predchodcom žalobcov finančná čiastka. Uvedené pridelenie stavebného pozemku, ako aj zaplatenie sumy za stavebný pozemok nebolo podľa vtedy účinného Zb titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Navyše JRD nebol oprávnený na prevod vlastníckeho práva. O pridelení pozemku do osobného užívania mohol rozhodnúť len Okresný národný výbor. Ako bolo uvedené vyššie, predmetný pozemok bol pridelený právnemu predchodcovi žalobcov O.i L. do užívania ONV Veľké Bielice dňa 19.08.1970. Takéto pridelenie pozemku do užívania ale nebolo možné považovať za zriadenie práva osobného užívania. Na zriadenie práva osobného užívania sa vyžadovalo rozhodnutie ONV o pridelení pozemku do osobného užívania, dohoda o zriadení práva osobného užívania, ktorá navyše musela byť registrovaná Štátnym notárstvom.

16. V konaní žalobcovia nepredložili dohodu o zriadení práva osobného užívania registrovanú Štátnym notárstvom, a preto žalobcom a ani ich právnemu predchodcovi nemohlo podľa predpisov účinných do 01.01.1992 vzniknúť právo osobného užívania. V tomto smere neobstojí argumentácia žalobcu 1/ ako aj ostatných žalobcov, že podiel na tom, že k uzatvoreniu takejto dohody nedošlo , mal aj štát. Rozhodnutím

o pridelení pozemku do užívania vzniklo žalobcom, resp. ich právnemu predchodcovi právo na zriadenie práva osobného užívania, pre vznik ktorého sa vyžadovala vyššie uvedená registrovaná dohoda o zriadení práva osobného užívania. Bolo na právnom predchodcovi žalobcov, resp. na žalobcoch samotných, či toto právo využijú. Štát v tomto smere nemusel byť iniciátorom takejto dohody. Doručením rozhodnutia o dedičstve žalobcovia mali vedomosť o tom, že predmetný pozemok nie je majetkovo vysporiadaný. Takáto dohoda uzatvorená nebola. účinný od 01.01.1992 ešte v ustanovení upravoval právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, ktoré ešte nebolo registrované Štátnym notárstvom do účinnosti zákona, pričom ak oprávnený neuplatnil svoje právo do jedného roka od účinnosti zákona, právo zanikne. Žalobcovia tak mali ešte aj po 01.01.1992 možnosť do jedného roka využiť právo na uzatvorenie kúpnej zmluvy k predmetnému pozemku, ktoré právo tiež žalobcovia nevyužili. Žalobcovia iný titul nadobudnutia vlastníckeho práva, a to ani len titul, ktorý by bolo možné považovať za domnelý titul nadobudnutia vlastníckeho práva ,nepreukázali.

17. Vzhľadom na uvedené, právnemu predchodcovi žalobcov a ani žalobcom preto nevzniklo právo osobného užívania pozemku, ktoré by sa transformáciou podľa účinného od 01.01.1992 ex lege zmenilo na vlastnícke právo žalobcov. Napriek tomu, že zákon účinný pred 01.01.1992 neumožňoval nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním proti štátu, ak by držiteľ pozemok užíval aj pred 01.01.1992 oprávnene sa domnievajúc, že mu patrí právo osobného užívania, ako aj po 01.01.1992 domnievajúc sa, že je transformáciou práva vlastníkom pozemku, držbu pozemku pred 01.01.1992 by bolo možné (napriek nemožnosti vydržať vlastnícke právo štátu) započítať do doby potrebnej na vydržanie. Neregistrované užívanie pozemku pred 01.01.1992 nebolo možné považovať za oprávnenú držbu pre účely vydržania (porovnaj rozhodnutie NSSR sp. zn. z 17.12.1997). Pokiaľ ide o držbu predmetného pozemku žalobcami po 01.01.1992, ani tu nebolo možné konštatovať, že by žalobcovia boli dobromyseľní v tom, že im pozemok patrí. Odvolací súd poukazuje na závery, podľa ktorých o dobromyseľnosti nemožno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl neospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu požadovať. Omyl môže byť nie len skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho právneho posúdenia dôsledkov právnych skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je omylom neospravedlniteľným. (porovnaj napr. rozhodnutia NSSR , ).

18. Ustanovenia ako aj boli celkom jednoznačné v podmienkach nadobudnutia práva osobného užívania, vlastníckeho práva, či v otázke vydržania. Takýto právny omyl žalobcov nebol ospravedlniteľným omylom. Ako konštatoval aj súd prvej inštancie, žalobcovia nepostupovali s obvyklou mierou opatrnosti napriek tomu, že mali vedomosť o tom, že predmetný pozemok nie je majetkovo vyporiadaný, (a to už od skončenia dedičského konania po ich právnom predchodcovi). Vtedy účinný žalobcom umožňoval uzatvoriť a registrovať dohodu o osobnom užívaní pozemku a napokon podľa uvedeného ustanovenia účinného od 01.01.1992 Zb. žalobcovia mali právo uzatvoriť kúpnu zmluvu. Tieto možnosti žalobcovia nevyužili, a preto nekonali s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú by bolo možné očakávať. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že u žalobcov neboli splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva pre predmetný pozemok.

19. Odvolacia námietka žalobcu 1/, že rozhodnutie o odňatí pozemku je datované z roku 1954 a jeho otec mal pridelený pozemok už v roku 1953, takže súčasná parcela č. 1059 nemohla byť predmetom zabratia štátom, nie je dôvodná. Ako už vyššie skonštatoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí- bod 23., že z povolenia - pridelenia stavebného pozemku vyplýva, že ide len o pridelenie pozemku na stavbu rodinného domu, pričom stavebný pozemok v tomto liste JRD vo Veľkých Bieliciach nie je vôbec identifikovaný, len výmera nesmie presiahnuť 250 siah.

20. Podľa , , , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

21. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

22. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Opravný prostriedok s právom tzv. novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. O žiadny z uvedených prípadov v súdenej veci nejde. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Ustanovenie vychádza zo zásady koncentrácie konania podľa a . Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

24. Odvolateľ namietal, že súd si nevyžiadal dôkaz- predloženie žiadosti ich otca I. L.. V tomto smere odvolací súd uvádza, že súd sám nevykonáva návrhy na doplnenie dokazovania, keď táto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia. Žalobca 1/ je zodpovedný, ktoré dôkazy navrhne a je na zvážení súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Žalobca 1/ v odvolacom konaní žiada o vykonanie nového dôkazu, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom nepreukázal, že tento dôkaz bez svojej viny nemohol uplatniť už skôr , preto odvolací súd naň neprihliada. Na zdôraznenie odvolací súd dopĺňa, že odvolateľ svoju procesnú aktivitu presúva na súd, ktorý si má sám vyžiadať listinné dôkazy, resp. pochybenie vidí v nečinnosti príslušných orgánov.

25. Podľa , , , námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

26. Žalobca 1/ v doplnenom odvolaní uviedol, že v prípade, že Krajský súd v Trenčíne rozhodne o vrátení veci na súd prvej inštancie na ďalšie pokračovanie, žiada, aby sa nepojednávalo na súde v Partizánskom ani na súde v Bánovciach nad Bebravou, nakoľko sudcovia sú tam nedôveryhodní. V zmysle vyššie uvedené by sa mohlo jednať o námietku zaujatosti v zmysle , keď odvolateľ vyjadril nespokojnosť spočívajúcu v rozhodovacej činnosti súdu , na ktorú však súd neprihliada. Samotná nespokojnosť odvolateľa s rozhodnutím súdu bez ďalšieho nezakladá námietku zaujatosti. Žalobca 1/ mal možnosť v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť námietku zaujatosti v lehote do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, pričom zároveň platí, že na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada.

27. Ani ďalšia odvolacia námietka žalobcu 1/, vo vzťahu k zápisnici z pojednávania, nie je dôvodná. Odvolateľ v doplnenom odvolaní uviedol, že pri pojednávaní bola vyhotovená nahrávka, avšak zo zápisnice z pojednávaní jasne vyplýva, že všetko, čo sa povedalo, sa nezapísalo. Odvolací súd uvádza, že z obsahu tohto podania nie je zrejmé, ktoré skutočnosti nie sú v zápisnici uvedené , ktoré by mohli mať prípadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V predmetnej veci sa uskutočnili 2 pojednávania, z ktorých bol vyhotovený zvukový záznam, z obsahu ktorých nevyplýva, že odvolateľ namietal ich správnosť, resp. nesprávnosť. Odvolateľ však neuviedol, ktorú zápisnicu napáda a v akom rozsahu. Súd prvej inštancie na pojednávaní vykonal protokoláciu, námietky voči protokolácii vznesené neboli, rovnako po skončení pojednávania a vyhotovení zápisnice námietky vznesené neboli. Len všeobecné konštatovanie odvolateľa, že nie všetko, čo sa povedalo, sa nezapísalo, bez ďalšieho nezakladá takú vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Odvolací súd záverom uvádza, že aj po vypočutí zvukových záznamov odvolacím súdom neboli zistené žiadne procesné vady, keď povinnosťou súdu prvej inštancie je uviesť v zápisnici o pojednávaní len podstatný obsah prednesov a ostatný priebeh pojednávania je obsiahnutý na zvukovom zázname.

28. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa CSP ako vecne správny potvrdil. 29. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol žalobca 1/ neúspešný. Úspešní boli žalovaní 1/, 2/. Trovy odvolacieho konania vznikli žalovanému 1/. Odvolací súd preto rozhodol tak, že úspešnému žalovanému 1/ proti žalobcovi 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).