Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14Csp-80-2020.pdf
PDF · 106.33 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/80/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou A. B. C.: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava- Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava – Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, právne zastúpenej: Mgr. Ondrej Barna, advokát so sídlom Zámocká 529/34, Stropkov, o zaplatenie 395 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu v časti prevyšujúcej nárok priznaný I. výrokom rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14Csp/80/2020 – 146 zo dňa 28.4.2021 z a m i e t a .
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 40 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.2.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 395 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.12.2019 postúpil postupca – Slovenská sporiteľňa, a.s. – na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzavrel so žalovanými dňa 4.11.2014 Zmluvu č. 5064376376, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastával názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 721,51 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 397,61 EUR, riadneho úroku vo výške 263,27 EUR, z úroku z omeškania vo výške 52,63 EUR a z poplatkov vo výške 8 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaroval, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 1 000 EUR,
ktorý mal žalovaný splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 39,50 EUR vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.12.2014 a s končenou splatnosťou dňa 20.11.2017. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.2.2017 do 20.11.2017 v počte 10 a celkovej výške 395 EUR (10 x 39,50 EUR = 395 EUR) . Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonal žiadnu úhradu. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej splátky.
Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe žalobcu platobným rozkazom sp. zn. 6Up/326/2020 zo dňa 3.3.2020, voči ktorému žalovaný podali včas odpor. Keďže žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejedanie veci podľa CSP, spor bol dňa 28.4.2020 postúpený na prejednanie tunajšiemu súdu.
Žalovaný v odpore okrem námietok smerujúcich priamo voči platobnému rozkazu ako forme rozhodnutia súdu poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom súd je zo zákona povinný skúmať, či je zmluva v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom. Uviedol, že od spotrebiteľského združenia sa dozvedel, že predmetná úverová zmluva nemá náležitosti vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Peňažný nárok uplatnený v žalobe neuznal z dôvodu, že zmluva neobsahuje náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho plnenia. Z dôvodu absencie tejto náležitosti preto žalovaný považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný tiež poukázal na to, že pokiaľ žalobca žiada uhradiť 10 posledných splátok úveru splatných od 20.02.2017 do 20.11.2017, tak z toho, podľa názoru žalovaného jasne vyplýva, že uhradených bolo 26 splátok (36 – 10 = 26) a úhrn 26 splátok po 39,50 EUR predstavuje sumu 1.027 EUR, preto keďže mu bol poskytnutý úver 1.000 EUR, úver je preplatený o 27 EUR. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.
Žalobca sa k odporu žalovaného nevyjadril.
Vo veci súd rozhodol rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 14Csp/80/2020-146 zo dňa 28.4.2021 tak, že prvým výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 276,50 EUR a 5 % - tný ročný úrok z omeškania
- zo sumy 39,50 EUR od 21.05.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 39,50 EUR od 21.06.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 39,50 EUR od 21.07.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 39,50 EUR od 21.08.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 39,50 EUR od 21.09.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 39,50 EUR od 21.10.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 39,50 EUR od 21.11.2017 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, druhým výrokom žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a tretím výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 40 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Voči predmetnému rozsudku, konkrétne voči výroku II. a II., podal žalovaný dňa 9.6.2021 odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č.k. 17CoCsp/30/2021-17 zo dňa 12.10.2021 tak, že rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie prvoinštančnému súdu.
Rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 14Csp/80/2020-146 zo dňa 28.4.2021 tak v rozsahu, v ktorom nebol napadnutý odvolaním, t.j. vo výroku I. nadobudol dňa 16.6.2021 právoplatnosť a dňa 22.6.2021 vykonateľnosť.
Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí o odvolaní žalobcu uviedol, že prvoinštančný súd nevyhodnotil správne okolnosti aplikácie § 297 písm. b) CSP správne a dopustil sa pochybenia, pokiaľ vo veci nenariadil pojednávanie a pokiaľ neumožnil stranám sa k sporným okolnostiam vyjadriť, resp. zaujať procesnú obranu alebo procesný útok, keďže v danej veci nebola splnená podmienka v zmysle § 297 písm. b/ CSP týkajúca sa bezspornosti skutkových tvrdení strán. Toto pochybenie nie je možné odstrániť v odvolacom konaní, preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v zamietavom výroku a o výroku o trovách konania rušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom úlohou prvoinštančného súdu bude vo veci nariadiť pojednávanie a na pojednávaní odstrániť spornosť tvrdených skutkových okolností strán sporu, pre ktoré žalobu zamietol. Zároveň uložil súdu aj povinnosť zaoberať sa vecnou legitimáciou sporných strán vzhľadom na hmotnoprávny prevod pohľadávky. V tejto súvislosti pritom odvolací súd poukázal na to, že písomnosťou zo dňa 22.8.2019 Slovenská sporiteľňa, a.s. upozornila žalovaného na výšku splatnej a nezaplatenej pohľadávky v sume 685,96 EUR podľa § 53 ods. 9 OZ, avšak zo spisu nevyplýva, že by táto listina preukázateľne došla do dispozičnej sféry žalovaného. Spis neobsahuje ani informáciu o zosplatnení dlhu. Ďalej poukázal na to, že v spise sa nenachádzajú ďalšie listiny, okrem oznámenia o postúpení pohľadávky, osvedčujúce riadne postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Výzvou zo dňa 22.8.2022, doručenou žalobcovi dňa 30.8.2022, súd vyzval žalobcu na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky banky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý paragraf súd zároveň v plnom rozsahu citoval. Prvoinštančný súd vo výzve poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, a teda požadoval predloženie písomnej výzvy pred postúpením pohľadávky spolu s dôkazom preukazujúcim, že sa táto dostala, resp. mohla dostať, do dispozičnej sféry žalovaného. Zároveň súd vyzval žalobcu, aby špecifikoval, akú sumu žalovaný doposiaľ celkovo zaplatil za účelom splatenia dlhu a koľko z toho bolo započítané na úhradu splátok a koľko na iné poplatky, pričom súd žiadal, aby žalobca výslovne uviedol, koľko úhrad žalovaného bolo započítaných na úhradu poplatkov za upomienku každý vo výške 25 EUR (z predloženej platobnej histórie totiž vyplývalo, že žalovanému bolo celkovo vygenerovaných 6 prvých upomienok, z toho 5 poplatkov za predmetné upomienky po 25 EUR už boli pokryté úhradami zo strany žalovaného). Súd taktiež žiadal o zdôvodnenie uvedenej výšky poplatku za upomienku pre účely posúdenia potenciálnej neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Žalobca v stanovenej lehote nereagoval na predmetnú výzvu.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 27.9.2022, na ktoré strany sporu, ani ich právny zástupcovia nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 20.9.2022, o odročenie pojednávania nežiadal, žiadal, aby súd konal bez osobnej účasti sporových strán. Neúčasť žalovaného a jeho právneho zástupcu bola ospravedlnená podaním žalovaného zo dňa 26.9.2022 z dôvodu práceneschopnosti žalovaného a kolízie termínov pojednávaní na strane jeho právneho zástupcu. O odročenie pojednávania žalovaný nežiadal, súhlasil, aby bola vec prejednaná v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Preto súd postupom podľa § 180 CSP rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (na čl. 5 príloha k zmluve o postúpení pohľadávok medzi Slovenská sporiteľňa a.s. a EOS KSI Slovensko s.r.o. zo dňa 9.12.2019, na čl. 6 pokus o zmier zo dňa 13.1.2020, na čl. 7 podací hárok č. EPH 186253571, na čl. 8 výzva zo dňa 22.8.2019, na čl. 9 zmluva o postúpení pohľadávok č. 1013/2019/CE zo dňa 9.12.2019, na čl. 15 oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2019, na čl. 16 a nasledujúcich výpis z účtu č. 5064376376, za obdobie od 4.11.2014 do 3.12.2019, na čl. 25 Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne a.s. účinný od 1. januára 2015 v znení dodatkov č. 1, 2, 3 a 4, na čl. 49 zmluva o splátkovom úvere zo dňa 4.11.2014, na čl. 51 rubovej strane štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, na čl. 53 informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov, na čl. 55 Všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou dňa 1.8.2002, na čl. 71 Obchodné podmienky B. B. G. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a MIKRO podnikateľom s účinnosťou dňa 1.7.2007), oboznámil sa s obsahom žaloby, odporu a vyjadreniami strán a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný a právny predchodca žalobcu – Slovenská sporiteľňa, a.s.. uzavreli dňa 4.11.2014 zmluvu o splátkovom úvere č. 5064376376, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému „spotrebný úver na čokoľvek“ pri nasledovných podmienkach:
- výška úveru: 1.000 EUR, slovom: jedentisíc EUR
- druh úveru: spotrebný úver na čokoľvek
- typ a výška úrokovej sadzby: fixná do splatnosti, 23,40 % p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, v ktorej je zohľadnená zľava z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo zverejnení
- úrok z omeškania: 5 % p.a.
- spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo
- výška splátky a splatnosť: 39,50 EUR mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci
- splatnosť prvej splátky: 20.12.2014
- splatnosť úrokov a poplatkov: mesačne, ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci
- počet splátok: 36
- konečná splatnosť úveru: 20.11.2017
- spôsob splácania: odpísaním z účtu pre splácanie
- účet na splácanie: XXXXXXXXX/XXXX
- účet pre poskytnutie úveru: uvedený v doklade, ktorý dlžník predloží pred čerpaním úveru podľa bodu 2 tohto článku
- účet dlžníka: XXXXXXXXX/XXXX, na ktorý banka poukáže zostatok úveru po poskytnutí úveru podľa bodu 2. tohto článku
- ročná percentuálna miera nákladov: 26,47 %
- priemerná hodnota RPMN: 44,06 %
- celková čiastka spojená s úverom: 1.421,18 EUR
- bankou požadované ručenie alebo poistenie: nevyžaduje sa
- predpoklady použité na výpočet RPMN: úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške. Dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v úverovej zmluve. Dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platí až do skončenia úverového vzťahu za predpokladu, že dlžník počas celého obdobia trvania úverového vzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby uvedené vo zverejnení.
Z platobnej histórie k účtu daného úveru vyplýva, že žalovaný čerpal dňa 4.11.2014 úver vo výške 1 000 EUR a celkovo uhradil 1 181,50 EUR (prípadne minimálne 1 170,50 EUR zohľadňujúc, že poplatok za upomienku vo výške 11 EUR v máji 2015 bol zrejme stornovaný). Žalovaný najprv úver riadne splácal, prvýkrát sa dostal do omeškania s úhradou splátky v s úhradou v júni 2015. Z platobnej histórie nevyplýva, že by došlo k predčasnému zosplateniu úveru. Zosplatnenie úveru je evidované až ku dňu 20.11.2017, čo bol termín konečnej splatnosti v zmysle zmluvného dojednania.
Dňa 22.8.2019 právny predchodca žalobcu vyhotovil výzvu, ktorou hodlal oznámiť žalovanému, že pohľadávka banky zo zmluvy je splatná v celom rozsahu a žalovaný je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace. Súčasne mu oznamoval, že výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu 22.8.2019 sumu 685,96 EUR a vyzýval žalovaného na úhradu dlhu s upozornením, že v prípade, ak žalovaný uvedenú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1013/2019/CE zo dňa 9.12.2019 a Prílohy k uvedenej zmluve vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere žalobcovi. O tejto skutočnosti vyhotovil právny predchodca žalobcu oznámenie dňa 10.12.2019, ktoré adresoval žalovanému.
Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úver.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 3 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
V predmetnej veci bolo vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušnej právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku a zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka povinnosti dodávateľa – banky sú upravené aj zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách.
Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou v spore, keďže odvolací súd poukázal na nedostatky v predložených listinných dôkazoch, predovšetkým aj ohľadom toho, či sa výzva zo dňa 22.8.2019 dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Keďže žalobca nereagoval na výzvu súdu ohľadom doplnenia listinných dôkazov preukazujúcich platné postúpenie pohľadávky, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej aktívnej vecnej legitimácie v spore a z tohto dôvodu súd žalobu v zostávajúcej časti konania zamietol.
Pôvodným veriteľom žalovanej pohľadávky bola banka, ktorá mala pri postúpení pohľadávky povinnosť postupovať podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku inej banke alebo aj nebankovému subjektu. V § 92 ods. 8 predmetného zákona sú uvedené zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky voči banke (pobočke zahraničnej banky) alebo jej časti, a to: pohľadávka musí byť splatná, postúpenie možno realizovať až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne musí byť klient v omeškaní so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, zmluva o postúpení musí byť písomná. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (obdobne viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018 /R 60/2018/ alebo sp. zn. 1Obdo/92/2018 zo dňa 20.11.2019).
Hoci žalobca súdu predložil samotnú výzvu na zaplatenie dlžnej pohľadávky s upozornením, že banka bude oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe, súd mal (aj v intenciách naznačených odvolacím súdom) za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom toho, či sa uvedená výzva dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobcovi pritom bolo rozhodnutie odvolacieho súdu známe minimálne od 12.11.2021 a výzva súdu na doplnenie dôkazných prostriedkov bola žalobcovi doručená dňa 30.8.2022.
K tomuto sa žiada dodať, že po vyhlásení rozsudku súdu na pojednávaní dňa 27.9.2022 bolo konajúcemu sudcovi predložené podanie žalobcu zo dňa 26.9.2022 (doručené súdu elektronicky dňa 26.9.2022 o 21:33 hod.), preto pri vyhlasovaní rozsudku nebola zohľadňovaná požiadavka žalobcu na dodatočnú lehotu pre predloženie dôkazov podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Súd nemal pri vyhlasovaní rozsudku vedomosť o predmetnom podaní žalobcu zo dňa 26.9.2022 a žiada sa dodať, že dňa 20.9.2022 žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom o dodatočnú lehotu, prípadne odročenie pojednávania nežiadal.
Keďže už uvedený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore je postačujúcim pre rozhodnutie vo veci samej, súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania vyžiadaním kompletnej predzmluvnej dokumentácie týkajúcej sa povinnosti odbornej starostlivosti právneho predchodcu žalobcu ohľadom skúmania bonity žalovaného. Súd nepovažoval za účelné vykonanie tohto úkonu, nakoľko by si vykonanie tohto úkonu vyžadovalo odročenie pojednávania i v prípade, ak zistený skutkový stav postačoval pre rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP na základe pomeru úspechu strán v konaní tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 40 % (úspech žalobcu 70 % - úspech žalovaného 30 %). Žalobca bol totiž úspešný v časti o zaplatenie 276,50 EUR s príslušenstvom, čo v pomere k predmetu konania predstavuje 70 % úspešnosť a žalovaný bol úspešný v zamietavej časti rozhodnutia (vo zvyšku predmetu konania predstavujúcom 118,50 EUR), a teda v pomere k predmetu konania v rozsahu 30 %. O výške trov konania pritom bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.