Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-96-2022.pdf
PDF · 104.53 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/96/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov: matky Q.. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., S. č. X, právne zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, a otca H.. X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Q. XX, za účasti Komisára pre deti - Úrad komisára pre deti, Bratislava, Odborárske námestie 3, o úprave styku s maloletou, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27P/315/2017-1504 zo dňa 21.06.2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výrokov II., VII. a VIII. rozsudku v spojení s opravným uznesením.
II. Mení rozsudok vo výroku II. v časti úpravy styku otca s mal. S. počas letných prázdnin tak, že otec je oprávnený a povinný stretávať sa s mal. S. počas letných prázdnin vždy od 01.07. od 08.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 08.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod..
III. V prevyšujúcej časti výrok II. rozsudku potvrdzuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zmeny úpravy styku mal. S. s otcom.
2. Otec s podaným návrhom matky nesúhlasil. V priebehu konania podal návrh na zverenie mal. S. do jeho osobnej starostlivosti, za súčasnej úpravy styku maloletej s matkou.
3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol, cit.: „I. mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 30P/172/2014-3130 zo dňa 20.10.2016 v časti úpravy styku otca s mal. S. tak že:
II. otec je oprávnený stretávať sa s mal. S. K., nar. XX.XX.XXXX, takto:
úprava počas bežného roka:
- každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 18:00 hod. do nedele do 17:00 hod.,
úprava počas sviatkov a prázdnin:
- počas letných prázdnin prvý týždeň v mesiaci júl a prvý týždeň v mesiaci august od pondelka od 08:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,
- počas Vianoc každý nepárny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 25.12. do 17:00., každý párny rok od 26.12. od 17:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 17:00 hod.,
- počas Veľkej noci každý nepárny rok od štvrtka od 09:00 hod. do nedele do 14:00 hod., každý párny rok od nedele od 16:00 hod. do pondelka do 18:00 hod.,
- počas jarných prázdnin každý nepárny rok od 09:00 hod. prvého dňa jarných prázdnin do 18:00 hod. tretieho dňa jarných prázdnin,
III. otec je povinný prevziať a odovzdať maloletú pred vchodom do bytového domu v mieste bydliska matky a matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť,
IV. otec je povinný spolu s maloletou prevziať aj osobné veci maloletej o ktoré maloletá pri odovzdávaní prejaví záujem, predovšetkým školské potreby, knihy a zošity,
V. úprava styku otca s maloletou „Počas bežného roka“ sa neuplatňuje v čase úpravy styku „Počas sviatkov a prázdnin“,
VI. návrh otca na zverenie mal. S. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamieta, VII. návrh otca na zverenie mal. S. do osobnej starostlivosti otca zamieta,
VIII. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta,
IX. v prevyšujúcej časti návrh matky na zmenu úpravy styku zamieta,
X. návrh otca na zmenu úpravy styku zamieta,
XI. rodičia sú oprávnení a povinní v prípade potreby bezodkladne, vo veciach ktoré neznesú odklad, navzájom komunikovať o záležitostiach týkajúcich sa mal. S. prostredníctvom e-mailu matky a@b.c, a emailu otca K.,
XII. rodičia sú povinní si na tieto e-mailové adresy navzájom zasielať informácie o mal. S., vo veciach ktoré znesú odklad, vždy v posledný deň v kalendárnom mesiaci,
XIII. matka je oprávnená a povinná v prípade potreby kontaktovať otca maloletej v záležitostiach týkajúcich sa mal. S. na telefónnom čísle XXXX XXX XXX,
XIV. otec je oprávnený a povinný v prípade potreby kontaktovať matku maloletej v záležitostiach týkajúcich sa mal. S. na telefónnom čísle XXXX XXX XXX,
XV. otec je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 212,45 Eur, na účet Okresného súdu Prešov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
XVI. matka je povinná nahradiť trovy konania štátu vo výške 212,45 Eur, na účet Okresného súdu Prešov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
XVII. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
4. Proti rozsudku podal odvolanie otec, navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a rozhodnúť o zverení maloletej do striedavej starostlivosti rodičov.
5. Ustanovený opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Totožný odvolací návrh predniesla v odvolacom konaní aj matka.
6. Matka v odvolacom konaní žiadala o splátkový kalendár o splatenie súdom uloženej povinnosti nahradiť trovy konania štátu vo výške 212,45 eur.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom
- účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné len sčasti.
8. Z obsahu spisu aj vlastnej rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu vo veciach starostlivosti súdu o mal. S. je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Mal. S. žije s matkou, otec sa na jej výchove podieľa formou upraveného pravidelného styku. Doterajšia úprava nie je pre rodičov vyhovujúca, avšak pre výrazne konfliktné vzájomné nastavenie nie sú schopní dohodnúť sa, preto podávajú návrhy o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. V zmysle uplatnených petitov sa súd v preskúmavanom prípade zaoberal otázkou osobnej starostlivosti o dieťa, tiež úpravou styku otca s maloletou.
9. Postupujúc podľa návrhov otca od širšieho k užšiemu, otec sa domáhal zverenia mal. S. do svojej osobnej starostlivosti. Výrokom VII. rozsudku súd zamietol tento návrh, odôvodňujúc pritom osobnosťou otca ako bola popísaná v predložených znaleckých posudkoch, tiež jeho negatívnym správaním a nastavením voči matke, čím však škodí aj mal. dieťaťu. Ďalším z návrhov otca na úpravu výkonu osobnej starostlivosti bolo zverenie mal. S. do striedavej starostlivosti rodičov, od ktorej už otec neupustil ani v rámci podaného odvolania.
10. Otec neustále namieta zaujatosť konajúcej sudkyne, resp. súdu, dôvodiac pritom služobným pomerom matky na Okresnom súde Prešov. Predostretú odvolaciu argumentáciu otca považuje odvolací súd za nedôvodnú, poukazujúc pritom na opakované rozhodnutia odvolacieho súdu o nevylúčení zákonnej sudkyne z konania a rozhodovania veci, keďže v konaniach nebola preukázaná zaujatosť konajúcich sudkýň z dôvodov uvádzaných otcom. Vyhovené nebolo ani návrhu otca na prikázanie veci Okresnému súdu Košice I (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2021).
11. Podľa § 52 ods. 2 CSP, v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
12. Podľa§ 53 ods. 1 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
13. Prehľadom spisu odvolací súd vzhliadol aj namietanie zaujatosti člena odvolacieho senátu, Mgr. Miloša Koleka, zo strany otca, ktorý tak učinil v rámci podania zo dňa 01.07.2022. Otec opakovane poukazuje na vzťah nadriadenosti, v ktorej namietaný člen senátu vystupoval voči matke v čase svojho pôsobenia na Okresnom súde Prešov. V tomto kontexte odvolací súd uvádza, že na námietku zaujatosti otca nie je ex lege možné prihliadať, a to z dôvodu nesplnenia zákonom vyžadovaných obsahových náležitostí. Poukazujúc na citované ust. § 52 ods. 2 CSP, otec v námietke neuviedol, kedy sa dozvedel o skutočnosti, zakladajúcej dôvod pre vylúčenie člena senátu. Len na margo však odvolací súd uvádza, že namietaný člen senátu Mgr. Miloš Kolek už dlhodobo pôsobí na Krajskom súde v Prešove, pritom už v minulosti v pozícii odvolacieho senátu rozhodoval v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. ako zákonný sudca.
14. Z hľadiska dokazovania otec namieta nedostatočné zohľadnenie záverov všetkých predložených znaleckých posudkov, pritom dva z nich znejú v jeho prospech. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
zrejmé, že súd prvej inštancie vzal do úvahy celkovo tri znalecké posudky. Podľa znaleckého posudku č. 53/2015, vypracovaného znalkyňou V.. X. E., otec netrpí duševnou chorobou alebo poruchou v zmysle psychózy, ale ide o osobnosť nevyrovnanú s akcentáciou paranoidných rysov pri záťaží. Psychiater nepredpokladá závažný negatívny vplyv jeho osobnostnej štruktúry na ďalší vývin maloletého dieťaťa, nemožno však u dieťaťa vylúčiť postupné učenie sa dysfunkčným paranoidným schémam vnímania a reagovanie na podnety z okolitého sveta. Na ďalší vývin maloletej by pozitívne vyplývalo, ak by sa otec podrobil ambulantnej psychoterapeutickej alebo psychiatrickej liečbe.
15. Otec v konaní predložil znalecký posudok č. 3/2016, vypracovaný znalkyňou Q.. I. P. J.. Podľa záverov posudku, otcovi vo všeobecnosti emočné prežívanie nie je príjemné, preto sa snaží emočným podnetom vyhnúť. Obava z emócii môže vyplývať aj zo zlostného postoja voči svetu, ktorý je preň ťažké kontrolovať. Zlosť, vzdor si dovolí prejaviť len v subtílnejšej neohrozujúcej pasívno-agresívnej podobe. Vzťahy s druhými ľuďmi sú skôr povrchnejšie, menej si ich k sebe pripustí. Je viac zaujatý osobným priestorom. Pritom primárne je voči druhým ľuďom nastavený skôr pozitívne, schopný interpersonálnej empatie, aj keď môže chybne interpretovať sociálne gestá. Sociálnym interakciám pristupuje s očakávaním akceptácie, ale zároveň má pochybnosti, že bude kritizovaný, čo vytvára určité vnútorné napätie, ktoré môže niekedy vzťahy poškodzovať. V záťažovej situácii sa preň formou obrany stáva emočné stiahnutie sa a zvýšená ostražitosť, opatrnosť, či podozrievavosť, ktoré môžu v situácii silnej frustrácie prechodne nadobudnúť až rozmer paranoidného prejavu. Jedná sa o stav prechodný, podmienený stresom. Vzhľadom na takto predložený znalecký posudok súd konštatoval, že aj otcom vyhľadaná psychologička dospela prakticky k rovnakým záverom ako znalkyňa V.. X. E..
16. V poradí tretie znalecké skúmanie nariadil v konaní súd. Znalecký posudok vyhotovila znalkyňa Q.. I. O.. Podľa jej záverov obaja rodičia svoje dieťaťa milujú, pritom majú primerané osobnostné predpoklady na výchovu maloletej, samozrejme v hodnotových postojoch badať mierne odchýlky, vzhľadom na rolu muža a ženy. Aktuálna komunikácia je z oboch strán málo konštruktívna, v prípadne nezhôd je nevhodná, miestami nevľúdna, agresívna, čo odzrkadľuje emočnú zainteresovanosť a nedostatočný vzájomný odstup oboch rodičov. Na základe aktuálnych sporov možno predpokladať, že rodičia nie sú schopní komunikovať a dohodnúť sa na výchove s druhým rodičom s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa. Citová väzba maloletej k obom rodičom je rovnako pozitívna a dôverná. Znalkyňa apelovala vzhľadom na maloleté dieťa, aby rodičia zvolili optimálnejšiu formu komunikácie, pretože súčasná situácia má negatívny vplyv na zdravý vývin ich dieťaťa. Striedavá starostlivosť rodičov sa toho času nejaví podľa znalkyne ako vhodná. Je potrebné si vybudovať medzi rodičmi primeranú komunikáciu nielen kvôli maloletej, ale aj im samým.
17. V rámci odvolacieho prieskumu sa odvolací súd s predloženými znaleckými posudkami oboznámil, osobitne s ich závermi. Prienikom výsledkov vyšetrovania zo strany znalcov odvolací súd abstrahuje, že otec je osobou inteligentnou, avšak v emočne vypätých situáciách má sklon k paranoidným predstavám, prerastajúcim až do schizoidných stavov. Neutrálne konanie iných vníma ako nepriateľské, následne má tendenciu k tvrdošijnému boju za svoje práva. U otca nejde o duševnú poruchu, ale o trvalú celoživotnú povahovú charakteristiku. Z psychologického aj psychiatrického hľadiska je otec spôsobilý vychovávať dieťa, aj keď postupne nemožno u dieťaťa vylúčiť postupné učenie sa jeho dysfunkčným (paranoidným) schémam vnímania sveta. V nadväznosti na uvedené nie je odvolací súd toho názoru, že by súd prvej inštancie účelovo vykladal znalecké posudky v neprospech otca, ale zdravotný stav otca, resp. jeho emočné prežívanie vykladal vo svetle názorov odborníkov.
18. Napriek paranoidným prejavom v správaní otca, ten je spôsobilý vychovávať mal. dieťa a z toho zrejme usudzuje, že striedavá starostlivosť bude vhodným modelom pre mal. S.. Takto prezumované zmýšľanie otca však nepovažuje odvolací súd za dostatočné. Ako to vyplynulo zo znaleckého posudku znalkyne Q.. I. O., osobná starostlivosť matky je vhodnejšia vzhľadom na vývinové potreby dieťaťa, kontraindikáciou striedavej starostlivosti je súčasne výrazne nepriateľská komunikácia medzi rodičmi. Vychádzajúc z tohto odborného posúdenia súd zamietol aj návrh otca na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti, pričom toto rozhodnutie bolo podporené aj odporúčaniami kolízneho opatrovníka a Komisára pre deti, ktorý je účastný konania.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu zamietnutie návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti je založené na dostatočných dôvodoch, súladných s rozhodovacou činnosťou súdov.
Nielen zo znaleckých posudkov, ale aj z podaní účastníkov konania (osobitne otca) je zrejmé výrazne nepriateľské nastavenie medzi rodičmi. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 48/04 zo dňa 27. 01.2005, podľa ktorého zverenie dieťaťa do striedavej výchovy rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu; to predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej výchove maloletého dieťaťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov.
20. Samozrejme je žiaduce, aby striedavá starostlivosť bola východiskom kooperujúcich rodičov, no nie je ojedinelé, že vzťahy medzi rodičmi nie sú po rozpade ich vzťahu idylické. Aby boli slová odvolacieho súdu interpretované správne, len nedostatočná či nevhodná komunikácia rodičov nebráni striedavej starostlivosti. S poukazom aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, napríklad vo veci sp. zn. II. ÚS 361/2016, je však v každej individuálnej veci rozhodujúca intenzita napätia a nezhôd medzi rodičmi a tiež hodnotenie tejto skutočnosti v kontexte s ďalšími okolnosťami, ktoré je potrebné vyhodnotiť. V preskúmavanom prípade je pritom odvolací súd toho názoru, že konflikty medzi rodičmi už presiahli únosnú mieru a negatívne to vplýva na maloletú, čo potvrdili aj znalci. Rodičia navzájom nekomunikujú, otec dokonca mieni umiestniť matku na pozorovanie do zdravotníckeho zariadenia pre účely skúmania jej duševnej poruchy, ktorá mimochodom nebola ani znaleckým posudzovaním zistená. Za týchto okolností je prinajmenšom pochybné, akým spôsobom bude sledovaný najlepší záujem dieťaťa, komunikované a vnímané jeho potreby počas výkonu osobnej starostlivosti toho-ktorého rodiča. V súčasnosti sa javí najvhodnejšie zvoliť model zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, pričom lepšie predpoklady podľa názoru odborníkov má matka, s ktorou maloletá aj žije.
21. Odhliadnuc nateraz od vzájomného nastavenia rodičov, v každej veci starostlivosti súdu o maloletých je prioritný najlepší záujem dieťaťa, ktorý súdy štandardne posudzujú podľa demonštratívnych kritérií ustanovených zákonodarcom v čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“). Mal. S. vo veku dvanástich rokov je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne rozumovo vyspelá na to, aby samostatne vyjadrila svoj názor na situáciu v rodine a tiež predostrela súdu vlastný pohľad na budúci výkon osobnej starostlivosti zo strany rodičov. Názor maloletej mal pritom odvolací súd v konaní zistený sprostredkovane, napríklad znalkyňou Q.. I. O., V... Tá z rozhovoru s maloletou zistila, že dieťa chce po rozvode ostať bývať s matkou, s otcom sa chce však stretávať, keďže vrúcny vzťah má maloletá s obidvomi rodičmi. Uvedenému názoru maloletej pritom najväčšmi zodpovedá spôsob úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ako ju učinil súd prvej inštancie, a teda, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, za súčasnej úpravy styku s otcom.
22. Osobná starostlivosť matky zachováva stabilitu výchovného prostredia, tiež je praktickým riešením s ohľadom na školskú dochádzku maloletej. V preskúmavanej veci je totižto relevantné brať zreteľ na vzdialenostnú priepasť bydlísk rodičov. Maloletá žije s matkou v V., kde navštevuje aj zariadenie povinnej školskej dochádzky. Naproti tomu, otec žije s partnerkou v S., v dôsledku čoho by striedavá starostlivosť počas pracovného týždňa nevyhnutne vyžadovala pravidelné cestovanie, čo smie maloletú časovo aj fyzicky zaťažovať, obzvlášť za situácie, keď otec nie je vlastníkom motorového vozidla.
23. Zhrnúc teda vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožnil so zamietnutím návrhu otca na zverenie mal. S. do striedavej starostlivosti. V súčasnosti sa javí najvhodnejším modelom osobnej starostlivosti zverenie maloletej matke, za súčasnej úpravy styku s otcom, pričom rozsah tohto styku bol tiež podrobený prieskumu vecnej správnosti zo strany odvolacieho súdu.
24. Východiskovým bodom pre úpravu styku mal. S. s otcom by mal byť vrúcny vzťah maloletej s obidvomi rodičmi, ktorý je potrebné udržiavať a naďalej citovo sýtiť. Ako už bolo odôvodnené vyššie, striedavá starostlivosť nie je vhodný model osobnej starostlivosti, je však žiaduce, aby styk otca s maloletou bol podľa možností upravený čo najširšie. Zrejme opakovane je potrebné poukázať na vzdialenostnú priepasť bydlísk rodičov, ktorá sa v dňoch pracovného týždňa dotýka aj možností úpravy styku maloletej s otcom. Je v záujme odvolacieho súdu maloletú chrániť pred emočným vypätím, spôsobeným rozvodom rodičov, no tiež pred jej fyzickým vyčerpaním v nadväznosti na budúcu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Aby maloletá nebola zaťažovaná cestovaním do zariadenia školskej dochádzky, odvolací súd považuje úpravu styku počas bežného roka za správnu, zameranú na víkendy každého nepárneho týždňa kalendárneho roka. Uvedená úprava navyše zohľadňuje aj jednu
z alternatív otca ohľadne petitu súdneho rozhodnutia. Nad rámec bežného styku správne súd prvej inštancie postupoval, keď osobitne upravil sviatky a prázdniny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je namieste hľadať možnosti úpravy širšieho styku, najmä v prípadoch dní, kedy maloletá nenavštevuje školu. Sviatky a prázdniny upravil súd prvej inštancie tak, aby maloletá trávila čas s rodičmi rovnocenne, rozdielne v párnom a nepárnom kalendárnom roku. Určitú odchýlku od rovnocennosti vzhliadol odvolací súd v úprave počas letných prázdnin, s čím sa však nestotožnil. V úmysle vytvoriť maloletej dostatočný čas na trávenie s otcom pristúpil v čase letných prázdnin odvolací súd k zmene napadnutého rozsudku postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. V konaní pritom nebolo preukázané, aby maloletá nebola ochotná či schopná tráviť čas s otcom nepretržite dobu 14 dní, zároveň sa týmto spôsobom bude kompenzovať úprava styku otca s maloletou počas bežného roka.
25. Osobitnú úpravu styku počas bežného roka a počas prázdnin a sviatkov nemožno kumulovať. Mimo dní povinnej školskej dochádzky dieťaťa súdy oboch inštancií usilovali zabezpečiť dieťaťu tráviť rovnaký čas s rodičmi, čo by mohlo byť vylúčené práve kumuláciou úprav. Z tohto dôvodu nepovažoval odvolací súd návrh otca za dôvodný. Nejde totižto len o rovnocenný výkon rodičovských práv a povinností, ale predovšetkým o záujem dieťaťa. Niektoré zo sviatkov v roku (veľkonočné, vianočné) sú typické tým, že rodina spolu trávi čas, a nepochybne bude v záujme mal. S. byť počas týchto rodinných sviatkov s obidvomi rodičmi. Ak by však odvolací súd vyhovel návrhu otca na kumuláciu stykov, mohlo by sa stať, že maloletá by niektoré zo sviatkov vôbec nebola s matkou, čo nepovažuje odvolací súd za žiaduce.
26. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, s výnimkou výrokov II. v časti úpravy letných prázdnin, a výrokov VII., VIII..
27. Žiadosť matky o povolenie splátkového kalendára posudzoval odvolací súd z hľadiska obsahu ako odvolanie voči výroku o náhrade trov konania štátu. Vychádzajúc zo sumy priznanej náhrady a doby, ktorá od času vydania napadnutého rozhodnutia uplynula, odvolanie matky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu, matka už momentom vydania rozhodnutia mohla rozumne predpokladať právoplatnosť uloženej povinnosť nahradiť trovy konania štátu, a pre ten účel si ukladať mesačne finančné prostriedky na úhradu tejto povinnosti. Keďže vydanie viacerých procesných rozhodnutí zapríčinilo, že od vydania napadnutého rozhodnutia uplynul viac ako rok, presiahla táto doba zároveň aj obdobie, na ktoré matka mienila rozvrhnúť splatenie štátu priznanej náhrady trov konania.
28. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).