Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-3-2023.pdf
PDF · 70.43 KB
Case nature
Subarea
24CoP/3/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcu z matky C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., A. F. X a z otca G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. XX, o návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 27P/297/2022-135 zo dňa 15.12.2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Otec sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27P 315/2017-1504 zo dňa 21.06.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/96/2022-2558 zo dňa 27.09.2022, a to v časti úpravy styku otca s mal. A. počas jarných prázdnin a v časti úpravy odovzdávania dieťaťa; tiež doplnenia náhradných termínov v prípade, že styk otca s maloletou sa z dôvodu neodovzdania dieťaťa otcovi v upravenom čase neuskutoční.
Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení súd uviedol, že súčasná situácia v rodine maloletej nevyžaduje zásah nariadením neodkladného opatrenia. V konaní nebolo jednoznačne osvedčené porušenie či ohrozenie najlepšiemu záujmu maloletej, ktoré by umožnilo zmenu rozhodnutia neodkladným opatrením v takom rozsahu, ako otec svojím návrhom žiada. Navyše, otcom požadované znenie výrokov je vzhľadom na množstvo vopred nepredvídateľných podmienok a neurčitých skutočností nevykonateľné, pričom výrok rozhodnutia musí spĺňať podmienku vykonateľnosti už v čase vyhlásenia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Proti uzneseniu podal odvolanie otec, navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vydal vlastné uznesenie, v zmysle uplatneného petitu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Odvolací návrh zdôvodnil otec zaujatosťou konajúcou sudkyne a jej absolútnou nekompetentnosťou. Podaný návrh sudkyňa zamietla s rýdzo formálnym a nedostatočným odôvodnením.
Matka navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Po prieskume predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil s prijatým rozhodnutím súdu prvej inštancie, aj s jeho odôvodnením. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec neosvedčil žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by mali spravodlivo dôvodiť bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a zasiahnuť tak do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Len nedávno odvolací súd v prebiehajúcom konaní vo veci samej komplexne posudzoval pomery v rodine maloletej, pritom rozsudkom zo dňa 27.09.2022 v časti úpravy styku maloletej s otcom usiloval o čo najširší rozsah, diferencujúc pritom úpravu styku počas bežných dní aj úpravu styku počas prázdnin a sviatkov. Svoje rozhodnutie odvolací súd dostatočne zdôvodnil v rozsudku č. k. 24CoP/96/2022-2558 zo dňa 27.09.2022 a na toto odôvodnenie v celom rozsahu odkazuje. Pre vykonanie akýchkoľvek zmien právoplatného rozsudku neosvedčil otec žiaden konkrétny dôvod.
Navrhované rozšírenie styku či zmena v časti odovzdávania dieťaťa nebola zo strany otca argumentovaná žiadnou okolnosťou, ktorá by mala byť toho času v neprospech dieťaťa a ohrozovať či porušovať jeho najlepší záujem. Naopak, podanie návrhu je skôr prejavom pretrvávajúceho konfliktného nastavenia otca voči matke. Ich vzájomný vzťah je poznamenaný silnou nedôverou, ktorú otec navonok explicitne prejavuje. V podstate, dôvod bezodkladnej úpravy pomerov viac-menej pramení z minulosti, keďže otec prezentuje vlastné skúsenosti s matkou a na ich základe mieni preventívne pôsobiť do budúcna, pre prípady porušovania rozsudku.
Odvolací súd však v nadväznosti na vyššie uvedené obavy otca uvádza, že prípady porušovania, resp. neplnenia záväznej súdnej úpravy by mali byť predmetom súdnej ochrany v konaniach o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých. Procedúra týchto konaní totižto dáva súdu priestor a možnosti skúmať, či povinný z vlastnej vôle, zámerne neplní súdom uloženú povinnosť alebo existujú na jeho strane ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nie je rozhodnutie súdu plnené. Podľa potreby potom má súd k dispozícii právne prostriedky na autoritatívne vynútenie súdom uloženej povinnosti, čím sa odstránia následky bezdôvodnej absencie styku otca s maloletou a dosiahne sa tak účel inak sledovaný neodkladným opatrením.
V predmetnom konaní by navyše vyhovenie návrhu otca o doplnenie náhradného styku vyvolalo len chaos, ktorý by najväčšmi postihol maloletú tým, že by ju vystavoval stresovým situáciám. Rodičia nie sú totižto v štádiu, aby mohli objektívne posudzovať dôvody, pre ktoré sa prípadne nebude realizovať styk otca s maloletou podľa rozsudku súdu. Keďže každú takto vzniknutú situáciu je potrebné posudzovať samostatne a objektívne súdom, neprichádza do úvahy generálna úprava ako ju navrhuje otec.
Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že súd správne postupoval, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Vecná správnosť rozhodnutia súdu súčasne vyvracia opodstatnenosť námietky otca o absolútnej nekompetentnosti konajúcej sudkyne.
Na námietky otca voči zaujatosti konajúcej sudkyne odvolací súd neprihliadal, keďže skoršie námietky zaujatosti otca, postavené na tých istých dôvodoch, už boli súdmi opakovane posudzované a vyhodnotené ako nedôvodné v pôvodných konaniach (§ 53 ods. 2 CSP). Okrem toho, odvolanie otca nespĺňa ani náležitosti námietky zaujatosti, vyžadované ust. § 52 ods. 2 CSP.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).