Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cpr-6-2022.pdf
PDF · 111.32 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cpr/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkýň v 1/ rade A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. D., E. XXXX/XX a v 2/ rade A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. D., E. XXXX/ XX, zastúpené Ondrejka & Partners, s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Zvolen, J. Kozáčeka 5, IČO: 47 235 985, proti žalovanému VEDOS, s. r. o., so sídlom Lipany nad Torysou, Rožkovany 11, IČO: 45 626 618, zastúpený JUDr. Marián Perievozník, PhD. , advokát, s. r. o., so sídlom Košice, Krmanova 1, IČO: 47 239 573, v spore o určenie miery zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz s prísl., takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že miera zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz zo dňa XX.X.XXXX, ktorý utrpel nebohý A. A., nar. X.X.XXXX, zamr. XX.X.XXXX, naposledy bytom E. XXXX/XX, B. C. D., je v rozsahu 1 %.
Žalovaný je p o v i n n ý žalobkyni v 1/ a 2/ rade nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobkyne domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd určí mieru zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz manžela žalobkyne v 1/ rade a otca žalobkyne v 2/ rade. Podanú žalobu žalobkyne odôvodnili tým, že dňa XX.XX.XXXX utrpel manžel žalobkyne v 1/ rade a otec žalobkyne v 2/ rade A. A., nar. XX.XX.XXXX, smrteľný pracovný úraz tak, že došlo k zrážke s iným nákladným vozidlom a utrpel poranenia, ktorým na mieste podľahol. Nehodu vyšetrovalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach - okolie, odbor kriminálnej polície, Tr. SNP 35, 040 11 a to pod CVS: ORP-456/1-VYS-KS-2020. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ Košice - okolie pod ČVS: ORP-456/1-VYS-KS-2020 zo dňa 23.09.2021 vyplýva, že dopravnú nehodu spôsobil A. A., čo vyplýva zo znaleckého posudku vypracovaného v tomto trestnom konaní a rovnako zo záznamu Inšpektorátu práce Košice o vyšetrovaní závažného pracovného úrazu s následkom smrti. Príčinou úrazu bolo používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore. Žalobkyne si uplatnili okrem iného nárok na náhradu za jednorazové odškodnenie pre smrteľný pracovný úraz, teda o dávky úrazového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení z úrazového poistenia žalovaného. Žalovaný sa v konaniach na Sociálnej poisťovni listom zo dňa 24.08.2020 k miere jeho zodpovednosti za vznik smrteľného pracovného úrazu nevyjadril a v tlačive nevyplnil časť Rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za registrovaný pracovný úraz. Na doplňujúcu žiadosť Sociálnej poisťovne žalovaný síce uviedol, aby Sociálna poisťovňa dávky vyplatila, ale uviedol, že nevie určiť mieru zodpovednosti za vznik pracovného úrazu podľa § 196 Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu bola žalobkyňa v 1/ rade Sociálnou poisťovňou vyzvaná na podanie žaloby o určenie miery zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za pracovný úraz.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadrila a uviedol, že nehoda bola predmetom šetrenia polície a znaleckého skúmania. Ako vyplýva zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice – okolie, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-456/1-VYSKS- 2020 zo dňa 23.09.2021, trestné konanie vedené za prečin ublíženia na zdraví bolo zastavené z dôvodu, že nebolo možné ho viesť proti tomu, kto zomrel. Orgány činné v trestnom konaní označili za vinníka nehody p. A., ktorý porušil dopravné predpisy tým, že s vozidlom prešiel do protismeru. Alkohol ani iné omamné látky neboli zistené. Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Ladislava Imricha bola technickou príčinou nehody s najväčšou pravdepodobnosťou nesprávna technika jazdy p. A.. Inšpektorát práce ukončil riešenie so záverom, že neboli zistené porušenia právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spadajúce do kompetencie inšpektorátu práce. Podľa záznamu Inšpektorátu práce Košice č. IKO-003-50-2,2/Z-J01-21 zo dňa 02.02.2021 príčinou úrazu bolo „používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore (kód 8)“, inými slovami povedané porušenie právnych predpisov na úseku dopravy zamestnancom, resp. nesprávny spôsob jazdy. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobkýň voči Sociálnej poisťovni bol žalovaný opätovne dotazovaný na vyjadrenie percentuálnej miery svojej zodpovednosti. Žalovaný na každú takúto výzvu, ako je to zrejmé aj z listinných dôkazov priložených k žalobe, odpovedal, že sa jedná o pracovný úraz, že zamestnanec plnil pracovné úlohy, že navrhuje, aby boli žalobkyniam priznané dávky sociálneho zabezpečenia v maximálnej možnej miere, ale že nevie vyjadriť mieru svojej zodpovednosti percentuálne. Nad rámec písomnej komunikácie bola vec konzultovaná aj telefonicky s pracovníčkou Sociálnej poisťovne, ktorá žalovanému ozrejmila, že percentuálne vyjadrenie musí byť podporené aj konkrétnym pochybením zamestnávateľa, ktoré musí žalovaný preukázať. Žalovaný o takomto pochybení nemá vedomosť. Podľa žaloby spoluzodpovedá žalovaný za pracovný úraz p. A. v rozsahu 1 % z dôvodu, že znalec stanovil záver o príčine nehody len s určitou mierou pravdepodobnosti („s najväčšou pravdepodobnosťou bola príčinou nehody nesprávny technika jazdy p. A.“). Nakoľko však znalecký posudok nevylučuje existenciu aj inej možnej príčiny nehody, nemožno nepochybne uzavrieť, že by k vzniku pracovného úrazu došlo výlučne zavinením p. A.. Žalovaný rozumie prečo bola podaná táto žaloba – pretože bez stanovenia percentuálnej miery zodpovednosti zamestnávateľa súdom nebola Sociálna poisťovňa ochotná urobiť si o tejto otázke záver sama a žalobkyniam dávku priznať. Nikdy nebolo záujmom žalovaného klásť prekážky tomu, aby boli žalobkyniam priznané dávky sociálneho zabezpečenia po strate člena ich rodiny. V súlade s judikatúrou žalobkyne majú právo domáhať sa, aby percentuálnu mieru zodpovednosti určil súd. Žalovaný nemá vedomosť o porušení právnych predpisov z jeho strany, čo bolo potvrdené aj závermi inšpektorátu práce. To ale nič nemení na fakte, že sa jednalo o pracovný úraz, pri ktorom by podľa názoru žalovaného mala Sociálna poisťovňa poskytnúť pozostalým dávky ktoré im patria. Toto je základný účel pre ktorý žalovaný platí za svojich zamestnancov sociálne poistenie. So samotnou dopravnou nehodou značné náklady, či už materiálne alebo personálne – zničený kamión – totálna škoda mínus hodnota použiteľných zostatkov 2.111,- eur, spoluúčasť ťahač 2.598,24 eur, spoluúčasť náves 3.213,70 eur, odstránenie vraku z miesta nehody 1.018,10 eur, náklady na posúdenie rozsahu škôd 3.000,- eur, výsluchy na polícii, inšpektorát práce a iné. Žalovaný prispel žalobkyniam na úhradu nákladov pohrebu, vynaložil ďalšie peňažné prostriedky na úhradu rôznych nákladov a od začiatku pristupoval k veci maximálne korektne. Od žalovaného však nebolo možné spravodlivo požadovať, aby v komunikácii so Sociálnou poisťovňou uvádzal nepodložené percentuálne vyjadrenia ako dôsledky svojich pochybení, o ktorých nemá vedomosť. Ak na základe vykonaného dokazovania súd dospeje k záveru, že škoda mala príčinu, za ktorú zodpovedá žalovaný, ponechal na zvážení súdu, aké percentuálne vyjadrenie miery zodpovednosti stanoví.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Z pracovnej zmluvy zo dňa 8.12.2016 súd zistil, že neb. A. A. pre žalovaného pracoval od 9.12.2016 ako vodič s miestom výkonu práce Prešov, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú.
5. Z úmrtného listu súd zistil, že A. A., nar. X.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX a jeho úmrtie je vyznačené v knihe úmrtí matričného úradu Turňa nad Bodvou vo zväzku X, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X.
6. Zo sobášneho listu súd zistil, že neb. martin A. bol manželom žalobkyne v 1/ rade, manželstvo bolo uzavreté dňa X.XX.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Sečovce vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX.
7. Z rodného listu súd zistil, že A. A. sa narodila dňa XX.X.XXXX z matky A. A., nar. XX.X.XXXX a otca A. A., nar. X.X.XXXX, a jej narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu Vranov nad Topľou, vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.
8. Zo záznamu Inšpektorátu práce Košice č. záznamu: IKO-003-50-2.2/Z-J01-21, č. DMS: IPKE/ IPKE_BOZP-IKO/KON/2021/452, č. úrazu: 003/20-IKO/Th, zo dňa 2.2.2021 súd zistil, že pri vyšetrovaní udalosti neboli zistené porušenia právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spadajúce do kompetencie inšpektorátu práce. Záznam odkazuje na dokazovanie vykonané v trestnom konaní.
9. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ Košice-okolie, odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia vyšetrovania, ČVS: ORP-456/1-VYS-KS-2020, zo dňa 23.9.2021 súd zistil, že vyšetrovateľom odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach-okolie, uznesením zo dňa 30.11.2020, podľa § 215 ods. 1 písm. d), ods. 4 Trestného poriadku s poukázaním na § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, bolo zastavené nakoľko bolo trestné stíhanie neprípustné proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Počas vyšetrovania bolo zistené, dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 02:28 hod. na štátnej ceste 1/16 v 410 km pred obcou Turňa nad Bodvou v okr. Košice-okolie, došlo k dopravnej nehode medzi jazdnou súpravou pozostávajúcou z ťažného motorového vozidla továrenskej značky B. F. evidenčného čísla G. XXXBC s návesom Lamberet, evidenčného čísla G. XXXYC, ktoré viedol vodič A. A., a jazdnou súpravou zloženou z nákladného motorového vozidlo A. - H., evidenčného čísla H. s prívesom Schwarzmüller, evidenčného čísla H., ktoré viedol I. D.. Dopravnú nehodu spôsobil A. A., následkom čoho vodič I. D. utrpel ťažké zranenia, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a závažné narušenie a ovplyvnenie obvyklého spôsobu života viac ako 42 dní. U vodiča A. A. v dôsledku poranenia viacerých oblastí tela došlo k úmrtiu.
10. Zo znaleckého posudku Ing. Ladislava Imricha č. 56/2020 súd zistil, že na základe technicky prijateľných analýz priebehu nehodového deja je, podľa znalca možné, s najväčšou pravdepodobnosťou uviesť, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla B. F. ev. č. G. XXXBC s návesom Lamberet ev. č. G. XXXYC A. A., a to tá skutočnosť, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynulo jeho nesprávne smerové vedenie vozidla, pri ktorom prešiel do protismernej časti vozovky, čoho následkom bolo vytvorenie kolíznej situácie pre vodiča vozidla A. - H., evidenčného čísla H. s prívesom Schwarzmüller, evidenčného čísla H., ktoré viedol I. D..
11. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.11.2021 súd zistil, že žalovaný deklaroval, že nemá vedomosť o miere zavinenia vodiča vozidla, dôvodoch priebehu nehody ani vlastnom pochybení, a teda nevie vyjadriť vlastnú mieru zodpovednosti za pracovný úraz.
12. Z opakovanej výzvy Sociálnej poisťovne zo dňa 9.12.2021 súd zistil, že žalovaný bol opakovane vyzvaný na určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz v percentách spolu so zdôvodnením.
13. Zo oboznámenia Sociálnej poisťovne žalobkyni v 1/ rade zo dňa 18.3.2022 súd zistil, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená určovať mieru zodpovednosti zamestnávateľa – žalovaného za pracovný úraz a v dôsledku toho, že žalovaný neurčil sám mieru zodpovednosti, je možné túto určiť výlučne prostredníctvom súdu. Vyzvala žalobkyňu na podanie žaloby o určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz, nakoľko bez určenia miery zodpovednosti nie je možné v konaní o poskytnutí úrazovej dávky pokračovať.
14. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
15. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 111 ods. 2 zákona č. 461/2013 Z. z. o sociálnom poistení, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu a osobitný predpis neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu zníženého o mieru zavinenia poškodeného.
17. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
18. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
19. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
20. Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
21. Podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
22. Podľa § 196 ods. 3 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.
23. Podľa § 196 ods. 4 Zákonníka práce pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
24. Podľa § 196 ods. 5 Zákonníka práce za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.
25. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
26. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
27. „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020)“
28. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti strán sporu. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou strán sporu. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity strán.
29. V konaní nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX utrpel manžel žalobkyne v 1/ rade a otec žalobkyne v 2/ rade A. A., nar. XX.XX.XXXX, smrteľný pracovný úraz tak, že došlo k zrážke s iným nákladným vozidlom a utrpel poranenia, ktorým na mieste podľahol. Nebolo rovnako sporné, že v čase dopravnej nehody bol neb. A. A. zamestnancom žalovaného a k nehode došlo počas plnenia pracovných povinností. Spornou ostala miera zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca.
30. Pred vecným a právnym preskúmaním dôvodnosti žaloby sa súd primárne zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky konania, keď dospel k záveru, že podmienky konania sú splnené. Právomoc súdu na prejednanie sporu je daná § 3 C.s.p. v spojení s § 14 Zákonníka práce, podľa ktorého spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Ak je teda medzi zamestnávateľom a zamestnancom sporné, či išlo o pracovný úraz, resp. chorobu z povolania, alebo ak išlo o pracovný úraz alebo chorobu z povolania a zamestnávateľ tvrdí, že sa čiastočne, alebo úplne zbavil zodpovednosti za škodu, je povinný riešiť sporné otázky medzi nimi súd. Prejednaním súdenej veci pred súdom nebráni ani prijatie zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý komplexne upravuje konanie vo veciach sociálneho poistenia, včítane konania o úrazových dávkach, o ktorých rozhoduje Sociálna poisťovňa. Predmetným zákonom bol síce novelizovaný Zákonníka práce, a to konkrétne v rámci úpravy zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch, avšak napriek tejto novelizácii bola v Zákonníku práce ponechaná úprava posudzovania zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, ako aj liberačné dôvody na strane zamestnávateľa, pričom v sporných prípadoch o týchto otázkach naďalej rozhodujú súdy.
31. Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe vyplýva z ustanovenia § 111 ods. 2 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu neuznal vlastnú mieru zodpovednosti za pracovný úraz. Bez kladného rozhodnutia súdu vo veci o určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz sa žalobkyne nedomôžu plnenia titulom pracovného úrazu.
32. Ustanovenie § 198 Zákona o sociálnom poistení upravuje riešenie predbežných otázok Sociálnou poisťovňou, avšak nič nebráni Sociálnej poisťovni ako správnemu orgánu vyzvať účastníka dávkového konania, podať návrh na prejednanie sporných otázok týkajúcich sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom na súd. Z oboznámenia zo dňa 18.3.2022 mal súd preukázané, že žalobkyňa v 1/ rade bola Sociálnou poisťovňou vyzvaná, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia oznámenia doručila kópiu žaloby o určenie miery zodpovednosti. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že žaloba v prejednávanom spore je žalobou svojho druhu, pričom podľa konštantnej judikatúry všeobecných súdov (ktorú možno aplikovať aj po nadobudnutí účinnosti C.s.p.) žalobu o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz nemožno podriadiť pod ustanovenie § 137 C.s.p., a preto nie je potrebné, aby sa preukazoval naliehavý právny záujem na tomto určení. I keď si Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o dávkových veciach podľa § 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení môže sama urobiť úsudok o niektorej predbežnej otázke (teda aj pokiaľ ide o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom), nie je oprávnená samostatným rozhodnutím odstrániť spornosť týkajúcu sa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu ním spôsobenú, keďže rozhodnúť o tejto spornej otázke môže len súd v civilnom sporovom konaní a jeho rozhodnutím je potom Sociálna poisťovňa viazaná (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/65/2006, ZSP č. 40/2007).
33. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je objektívnou zodpovednosťou zamestnávateľa, a teda jej predpokladom nie je zavinenie. Predpokladom zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze je vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Ďalším predpokladom zodpovednosti je, že sa musí jednať o zamestnanca v pracovnom pomere, a aby k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa v právnom postavení zamestnankyne utrpela pracovný úraz pri plnení pracovných povinností. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak zamestnanec v spore preukáže, že utrpel pracovný úraz, za vzniknutú škodu zodpovedá zo zákona jeho zamestnávateľ, pokiaľ sa tento nezbaví zodpovednosti. Zákonník práce tak pripúšťa, aby sa zamestnávateľ zbavil svojej zákonnej zodpovednosti, ak súd pre toto obmedzenie zodpovednosti alebo pre úplné zbavenie sa zodpovednosti splnené zákonné podmienky. Zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom sa zamestnávateľ môže zbaviť úplne, ak v konaní preukáže, že jedinou príčinou škody boli skutočnosti prezumované v § 196 ods. 1 Zákonníka práce, prípadne sa zodpovednosti zbaví z časti, ak preukáže skutočnosti prezumované § 196 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa Zákonníka práce teda nestačí, aby pri zbavení sa zodpovednosti za škodu zamestnávateľ preukázal, že zamestnanec porušil bezpečnostný predpis, ale musí súčasne preukázať, že si ako zamestnávateľ splnil povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd, zhodnotiac všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobkyne v konaní preukázali splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti zamestnávateľa, t.j. žalovaného za pracovný úraz, ktorý dňa XX.XX.XXXX utrpel manžel žalobkyne v 1/ rade a otec žalobkyne v 2/ rade A. A.. Za jednu z príčin vzniku pracovného úrazu súd považoval porušenie povinností zamestnávateľa, ktoré nemožno vylúčiť. V tomto smere súd poukazuje na záver znaleckého posudku Ing. Ladislava Imricha č. 56/2020, ktorý konštatoval, že na základe technicky prijateľných analýz priebehu nehodového deja je možné s najväčšou pravdepodobnosťou uviesť, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča A. A.. Znalecký posudok je dôkazný prostriedok, ktorý je objektom hodnotenia zo strany konajúceho orgánu tak, ako aj iné dôkazné prostriedky. Podáva síce odpoveď na odbornú otázku, ktorú si konajúci orgán verejnej moci objektívne nie je schopný zodpovedať, no hodnotenie informácie z neho plynúcej je už úlohou konajúceho orgánu verejnej moci. (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 267/2014). Za týchto okolností, kedy nemožno celkom jednoznačne určiť výlučnú zodpovednosť zamestnanca, resp. existuje, hoci minimálna, pochybnosť o vylúčení zodpovednosti zamestnávateľa, súd prihliadol na vyjadrenie znalca „s najväčšou pravdepodobnosťou“ a dospel k záveru, že nie je dôvod na absolútne zbavenie sa zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalobkyniam právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.