Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-56-2022.pdf
PDF · 81.28 KB
Case nature
Subarea
14CoE/56/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinným: 1. F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, 2. P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, 3. R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, 4. A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 2211/2018, o vymoženie 630,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.03.2021, č. k. 10Er/3493/2000-27 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.01.2022, č. k. 10Er/3493/2000-74, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol (I. výrok) a návrh na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. zamietol (II. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný oprávnený (Slovenská sporiteľňa, a.s.) podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky s príslušenstvom, ktorú povinní nezaplatili napriek tomu, že im tak ukladá platobný rozkaz sp. zn. Ro/136/1993 zo dňa 04.02.1993 vydaný Okresným súdom Michalovce. Následne tento súd aj poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci. Podaním doručeným dňa 10.09.2020 súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, v ktorých oprávnený namietal, že toto upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, že súdny exekútor nepreukázal, že exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do 30.06.2016 a že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie tejto exekúcie odôvodňujú. Oprávnený sa domnieval, že zákon č. 233/2019 Z. z. je v rozpore s Ústavou SR, keďže vylučuje jeho právo na súdnu ochranu a preto žiadal o podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR. Súd prvej inštancie citoval ust. § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 a 2 písm. d/, § 6 ods. 4 písm. b/, § 7 ods. 1 a 3, § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 211a ods. 1, § 233a a § 243d ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a poukázal na znenie ust. § 6 ods. 4 písm. b/ zákona č. 233/2019 Z. z., ktoré priamo odkazuje na § 211a a § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle týchto ustanovení je súdny exekútor povinný do 30.06.2016 vykonať zápis všetkých právoplatne
neskončených exekúcií, v ktorých mu súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií. Strata nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov je dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií. Lustráciou v tomto registri však súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor si uvedenú povinnosť splnil. Naopak, oprávnený svoje pochybnosti o včasnosti zapísania exekúcie do centrálneho registra exekúcií ničím nepodložil, čím neuniesol dôkazné bremeno. Preto mal súd prvej inštancie za to, že sú splnené podmienky na vznik nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov. Tiež poukázal na to, že napriek námietkam oprávneného upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky náležitosti vyžadované ust. § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. Súd prvej inštancie ďalej citoval ust. § 9a Exekučného poriadku, § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a čl. 125 ods. 1 písm. a), čl. 130 ods. 1 písm. d) a čl. 144 ods. 2 Ústavy SR a uviedol, že účelom zákona č. 233/2019 Z. z. nie je odňatie práva účastníkovi konania obrátiť sa na ustanovený orgán s cieľom vymáhania jeho vykonateľnej pohľadávky ale v prípade zastavenia exekúcie zo zákona má oprávnený možnosť ďalšieho vymáhania svojej pohľadávky prostredníctvom opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania za účelom podania návrhu na začatie konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
4. Namietal, že súd v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže z ust. § 7 ods. 3 a § 10 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z. vyplýva, že proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť. Súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho podľa neho proti uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá. Oprávnený zároveň namietal, že o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd prvej inštancie v uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s § 10 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z. a rovnako súd sa nezmienil o tom, že by v tejto veci o námietkach oprávneného sudca mohol rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom, a to rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého dôvodu rozhodoval vylúčený sudca resp. nesprávne obsadený súd. Oprávnený ďalej namietal, že zákon č. 233/2019 Z. z. celkom jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, kde z ustanovení Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva to, dokedy ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť do siedmich dní, odkedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis a zároveň do 30.06.2016 v zmysle § 211a ods. 3, § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhl. MS SR č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií bol zriadený zákonom č. 335/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 a bol týmto dňom spustený. Keďže poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené v roku 2000, mal súdny exekútor zabezpečiť zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr do 07.01.2015. Nemôže byť potom správny záver o tom, že by pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie postačovalo to, aby bola stará exekúcia v Centrálnom registri exekúcií len zapísaná. Neskorší zápis exekúcie do centrálneho registra exekúcií vo vzťahu k paušálnej náhrade trov starej exekúcie relevantný nie je. Súd sa v napadnutom uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného zápisu do registra exekúcií nevysporiadal takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne trovy starej exekúcie mohol byť daný. Súd prvej inštancie tiež nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR. Z uvedených dôvodov tak podľa oprávneného uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a je nepreskúmateľné.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 CSP skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. c) CSP.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
7. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
12. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom ust. § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol a ktorým súd námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti týmto výrokom súdu Civilný sporový poriadok nepripúšťa, a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo súdny exekútor. Ani Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach v zmysle ust. § 7 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z. z.
13. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného odmietol.
15. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v zmysle v § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi, ale nestanovuje výlučne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne sudca. Zákon tak poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, pričom však v prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.
16. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 502/2019 zo dňa 26.05.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj s tým, že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30.01.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinným preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 CSP).