Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_56C-24-2018.pdf
PDF · 205.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-56C/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcu: F.. F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: ProCare, a.s., so sídlom Einsteinova 23-25, Bratislava, IČO: 35 890 568, právne zastúpenému: ACRES spol. s r. o., advokátska kancelária so sídlom Einsteinova 19, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 27.6.2018 po jej zmene podaním zo dňa 1.7.2019, ktorú súd pripustil uznesením č. k. 56C/24/2018-167 zo dňa 28. júla 2020, domáhal uloženia povinnosti žalovanému poskytnúť žalobcovi údaje osoby, ktorá na internetovej stránke https://lekar.pluska.sk/ XXXX/F.-F.-P. dňa 14. októbra 2017 pod užívateľským menom „M.“ zverejnila príspevok v rámci hodnotenia žalobcu, a to v rozsahu údajov meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, e-mailová adresa a IP adresa.
2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 14. októbra 2017 bol na internetovej stránke https:// lekar.pluska.sk/XXXX/F.-F.-P. pod užívateľským menom „M.“ zverejnený príspevok, ktorý zasiahol do osobnostných práv žalobcu tým, že ho očiernil a vykreslil v negatívnom svetle, pretože jeho obsahom boli nepravdivé informácie a neprimeraná kritika, ktoré sú vzhľadom na publicitu zásahu objektívne spôsobilé privodiť ujmu a zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Žalobca dňa 6.12.2017 vyzval žalovaného ako prevádzkovateľa predmetnej internetovej stránky, aby dotknutý príspevok odstránil a poskytol žalobcovi identifikačné údaje osoby vystupujúcej pod užívateľským menom „M.“. Žalovaný vyhovel tejto výzve iba čiastočne, príspevok odstránil, avšak odmietol poskytnúť identifikačné údaje anonymnej osoby, ktorá bola pôvodcom príspevku. Žalobca identifikačné údaje anonymného prispievateľa potrebuje za účelom uplatňovania svojich nárokov súdnou cestou a teda na ochranu svojich osobnostných práv. Žalobca bol toho názoru, že nemožno poskytovať neprimeranú ochranu osobným údajom v situáciách, kedy určité osoby vystupujúce anonymným spôsobom zverejňujú príspevky zasahujúce do práv tretích osôb bez toho, aby tieto tretie osoby mali právo sa proti príspevkom zasahujúcim do ich osobnostných práv brániť dostupnými právnymi prostriedkami vrátane podania žaloby na ochranu osobnosti a uplatnenia nároku na primerané zadosťučinenie nemajetkovej ujmy. Slovenská právna úprava obsahuje aj tzv. informačný nárok. Ide o hmotnoprávny nárok, ktorý má za cieľ pomôcť jeho veriteľovi získať všetky potrebné informácie na to, aby mohol uplatniť svoj peňažný, prípadne obranný nárok. Informačný nárok zvykol byť predovšetkým nárokom voči porušiteľovi. Úniové právo však vyslovene umožňuje jeho uplatnenie aj voči deliktuálne nezodpovedným tretím osobám - neporušiteľovi (O., M.: Zodpovednosť na internete podľa
českého a slovenského práva. CZ. NIC, z. s. p. o. 1. vydanie. Praha 2014, ISBN 978-80-904248-8-3, str. 171 a nasl.). V oblasti ochrany osobnosti je možné zahrnúť informačný nárok pod § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o exemplifikatívny výpočet hmotnoprávnych prostriedkov ochrany. Osobné údaje možno vydať s poukazom na § 10 ods. 3 písm. g) zákona o ochrane osobných údajov. V zmysle § 4 ods. 3 písm. a) bod 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov sa spracovaním osobných údajov rozumie aj ich sprístupňovanie a poskytovanie tretej strane, pričom podľa § 10 ods. 3 písm. g) citovaného zákona prevádzkovateľ poskytuje, resp. sprístupňuje osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak to je nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov tretej strany. V tejto súvislosti podotkol, že tieto údaje potrebuje žalobca na ochranu svojich osobnostných práv v zmysle ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, t. j. aby mohol uplatniť svoje právo na ochranu osobnosti súdnou cestou. Podľa § 133 ods. 1 CSP je totiž žalovanú fyzickú osobu potrebné označiť v rozsahu meno, priezvisko, adresou trvalého pobytu a dátum narodenia. Bez poskytnutia týchto údajov zo strany žalovaného je teda žalobcovi zmarená možnosť chrániť svoje práva na súde.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný a neprimeraný. Súčasne je nárok žalobcu v rozpore s platným právom ochrany osobných údajov. Žaloba je datovaná ku dňu 2.2.2018, bola Okresnému súdu Bratislava V doručená až dňa 7.6.2018, a teda konanie bolo začaté po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy ochrany osobných údajov v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné´ nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len ako „GDPR“), v spojení so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len ako „zákon č. 18/2018 Z. z.“). Žalovaný mal za to, že predmetný nárok žalobcu na poskytnutie osobných údajov dotknutej osoby je nevyhnutné posudzovať s prihliadnutím na povinnosti a záväzky vyplývajúce z novej právnej úpravy ochrany osobných údajov. Žalovaný v tejto súvislosti citoval článok 5 ods. 1 písm. b) a článok 6 ods. 1 GDPR Spracúvanie osobných údajov prevádzkovateľom musí v súlade s novou právnou úpravou ochrany osobných údajov spĺňať viaceré požiadavky na to, aby sa mohlo považovať za zákonné a spravodlivé. Je predovšetkým nevyhnutné, aby osobné údaje boli spracovávané na právnom základe a na konkrétne vymedzený účel, pričom konkrétne účely, na ktoré sa osobne´ údaje spracúvajú, by mali bytˇ výslovne uvedene´ a legitímne a stanovene´ v čase získavania osobných údajov. Súčasne žalovaný zdôraznil, že spracúvané osobné údaje by mali bytˇ primerane´, relevantne´ a obmedzene´ na rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú. To si vyžaduje najmä zabezpečenie toho, aby obdobie, počas ktorého sa tieto osobne´ údaje uchovávajú, bolo obmedzene´ na nevyhnutný rozsah. S cieľom zabezpečiť, aby sa osobne´ údaje neuchovávali dlhšie, než je to nevyhnutne´, by mal prevádzkovateľ stanoviť lehoty na vymazanie, alebo pravidelne´ preskúmanie. Osobne´ údaje by sa mali spracúvať tak, aby sa zabezpečila primeraná bezpečnosť a dôvernosť osobných údajov vrátane predchádzania neoprávnenému prístupu k osobným údajom, alebo neoprávnenému využitiu týchto osobných údajov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobca zdôraznil, že poskytnutie osobných údajov hodnotiacej osoby ako dotknutej osoby žalovaným by bolo v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou ochrany osobných údajov, a to z nasledovných dôvodov: (1.) Neexistencia súhlasu s takýmto spracovaním osobných údajov, ako ani iného právneho základu. Dotknutá osoba neudelila súhlas so spracovaním osobných údajov na takýto účel a neexistuje iný právny základ, ktorý by odôvodňoval zákonnosť spracovávania osobných údajov a ich poskytnutia žalobcovi (čl. 6 GDPR v spojení s § 13 zákona č. 18/2018 Z. z.). (2.) Zásada minimalizácie uchovávania osobných údajov. Žalovaný s prihliadnutím na zásadu minimalizácie uchovávania osobných údajov v zmysle GDPR a zákona č. 18/2018 Z. z. už nespracováva, ako ani neuchováva osobné údaje o dotknutej osobe v rozsahu, v akom ich žalobca požaduje sprístupniť, nakoľko uplynula doba ich potrebného a nevyhnutného spracovávania a na ich ďalšie spracúvanie žalovaným, neexistuje žiadny účel, ako ani právny základ. Žalovaný predmetné hodnotenie dotknutej osoby na výzvu žalobcu z webového portálu odstránil, a nakoľko samotná nová právna úprava ochrany osobných údajov požaduje, aby osobné údaje neboli uchovávané dlhšie, než je to nevyhnutné, by ich ďalšie uchovávanie zo strany žalovaného malo za následok porušenie povinnosti v zmysle GDPR a zákona č. 18/2018 Z. z. (čl. 5 ods. 1 písm. e) GDPR, v spojení s § 10 zákona č. 18/2018 Z. z.). (3.) Zásada minimalizácie osobných údajov. Žalovaný obdobne s prihliadnutím na predchádzajúci bod a zásadu minimalizácie osobných údajov nedisponuje osobnými údajmi v rozsahu, v akom ich sprístupnenie požaduje žalobca v žalobe, nakoľko na ich ďalšie spracovávanie nemá žalovaný žiadny právny základ, ako ani konkrétny stanovený účel, pričom súčasne poskytnutie takýchto osobných údajov žalobcovi by nebolo odôvodnené samotným účelom spracúvania
osobných údajov, na ktorý boli poskytnuté (čl. 5 ods. 1 písm. c) GDPR, v spojení s § 8 zákona č. 18/2018 Z. z.). (4.) Neexistencia oprávnenia žalovaného poskytovať a sprístupňovať osobné údaje. Oprávnenie žalovaného sprístupňovať a poskytovať osobné údaje tretej osobe v danom prípade nevyplýva z platnej právnej úpravy ochrany osobných údajov práve naopak, žalovaný je povinný zachovávať mlčanlivosť o spracúvaných osobných údajoch (čl. 90 GDPR v spojení s § 79 zákona č. 18/2018 Z. z.). Nad rámec vyššie uvedeného žalovaný tiež uviedol, že nemal zákonnom uloženú povinnosť sprístupniť spracovávané osobné údaje ani v zmysle pôvodnej právnej úpravy ochrany osobných údajov v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. Pokiaľ išlo o tzv. informačný nárok rozoberaný žalobcom v jeho žalobe, predmetný hmotnoprávny nárok žalobca nesprávne aplikoval na posudzovaný prípad poskytnutia osobných údajov. Informačný nárok vo vzťahu k spracovávaným osobným údajom bol v publikácii, na ktorú poukazuje žalobca, formulovaný najmä v nadväznosti na prípadné porušenie práv duševného vlastníctva, žalovaný z daného článku tiež citoval a zdôraznil najmä nasledovnú časť: „Aby bolo poskytnutie osobných údajov možné, právo Únie vyžaduje, aby povinnosť uchovávania bola stanovená vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá spresni´ kategórie uchovávaných údajov, účel uchovávania, dobu uchovávania a osoby, ktoré k týmto údajom môžu matˇ prístup. Používanie existujúcich údajov, ktoré už existujú na iné účely než tie, ktoré boli pôvodne stanovene´ zákonodarcom, by bolo v rozpore so zásadami ochrany osobných údajov. Na zaver treba pripomenúť, že základne práva v oblasti ochrany osobných údajov a súkromného života na jednej strane a v oblasti ochrany duševného vlastníctva na strane druhej musia pozívať rovnakú ochranu. Majiteľov práv duševného vlastníctva teda nemožno zvýhodňovať tým, že sa im umožní používať osobne´ údaje, ktoré boli v súlade so zákonom získane ´ alebo uchovávané na účely nesúvisiace s ochranou ich práv. Ak ma´ bytˇ dodržane právo Únie v oblasti ochrany osobných údajov, zhromažďovanie a použitie uvedených údajov na uvedene´ účely si vyžaduje, aby vnútroštátny zákonodarca už predtým prijal podrobne´ ustanovenia v súlade s článkom 15 smernice 2002/58. [...] Zložitejšia situácia však je v prípade, ak by sa mali vydať osobne´ údaje, ktoré sú uchovávane a sprístupňované v osobitnom režime. Takými údajmi sú prevádzkové a lokalizačne´ údaje podľa § 57 zákona o elektronických komunikáciách. Typickým prípadom prevádzkových údajov sú dynamické IP adresy. Pre bežné prevádzkové a lokalizačné údaje platí sprísnený režim upravený v § 57, podľa ktorého prevádzkové údaje týkajúce sa účastníkov a užívateľov sa nesmú bez súhlasu dotknutej osoby uchovávať a podnik je povinný ich po skončení prenosu správy bezodkladne zlikvidovať alebo anonymizovať. [...] V § 57 ods. 5 a 6 je pritom uvedene´ komu možno takéto údaje sprístupniť [...]. Je teda zrejme´, že sem nepatri´ súd konajúci v civilnom konaní.“ Žalobcom uvádzaný ‚‚informačný nárok“ s určitosťou neodôvodňuje právo žalobcu na sprístupnenie osobných údajov. Žalobca súčasne nepreukázal žiadnym hodnoverným a relevantným spôsobom s predložením jasných dôkazov, k akému zásahu do jeho osobnostných práv skutočne došlo a akú ujmu následkom takéhoto zásahu údajne utrpel, prípadne aké nároky voči hodnotiacej osobe uplatňuje. S poukazom na § 13 Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že žaloba na ochranu osobnosti je určená na ochranu osobnosti fyzickej osoby v prípade ohrozenia, alebo porušenia práva na ochranu jeho osobnosti. Žalobcom podaná žaloba má za cieľ vydanie rozsudku, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť poskytnúť požadované osobné údaje a nevzťahuje sa na samotnú ochranu osobnosti žalobcu. Opätovne zdôraznil, že žalobca súčasne nepreukázal neoprávnený zásah do práva na ochranu jeho osobnosti, ako ani vznik ujmy spôsobenej následkom údajného neoprávneného zásahu do práva na ochranu jeho osobnosti žiadnym relevantným a hodnoverným spôsobom.
4. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného repliku. Uviedol v nej, že nová právna úprava ochrany osobných údajov je čo do svojho obsahu totožná s predchádzajúcou právnou u pravou citovanou v žalobe. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. f) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov je spracúvanie osobných údajov zákonné, ak sa vykonáva na za klade aspoň jedného z právnych za kladov vymenovaných v tomto ustanovení, pričom podľa písmena f) platí, že tieto údaje možno spracúvať, ak je spracúvanie osobných údajov nevyhnutné na účel oprávnených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany. Rovnako podľa článku 6 bod 1 písm. f) GDPR je spracúvanie osobných údajov zákonné, ak je nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana. Právnym základom je v tomto prípade oprávnený záujem žalobcu ako tretej strany (tzv. legitimate interest), pričom nevyhnutnosť získania požadovaných osobných údajov bola zdôvodnená v žalobe tým, že tieto údaje sú potrebné na domáhanie sa ochrany osobnostných práv žalobcu, do ktorého osobnostných práv zasiahol anonymný prispievateľ tým, že ho očiernil a vykreslil v negatívnom svetle, pretože obsahom anonymného príspevku boli nepravdivé informácie a neprimeraná kritika, ktoré sú vzhľadom na publicitu zásahu objektívne spôsobilé privodiť ujmu a zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce problematiku osobných údajov umožňujú
a poskytujú žalobcovi možnosť domáhať sa poskytnutia osobných údajov, čomu zodpovedá povinnosť prevádzkovateľa požadované osobne údaje sprístupniť. Navyše samotné všeobecné podmienky používania portálu www.lekar.sk upravujú v bode 6.4 oprávnenie prevádzkovateľa poskytnúť údaje o registrovanom užívateľovi pre účely uplatňovania práv a ochrany právom chránených záujmom hodnotenou osobou. Informačný nárok bol v citovanej publikácii formulovaný nielen v nadväznosti na prípadne porušenie práv duševného vlastníctva, ale výslovne sa spomína aj v súvislosti s ochranou osobnosti, a to na strane 180 predmetnej publikácie. Výpočet hmotnoprávnych na rokov vyplývajúcich z práva na ochranu osobnosti je demonštratívny, t. j. možno uplatňovať aj iné nároky ako tie, ktoré sú v § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne uvedene. Medzi nároky, ktoré možno uplatňovať v rámci práva na ochranu osobnosti, podľa žalobcovho názoru nepochybne patrí aj tzv. informačný nárok, ktorého cieľom je zabezpečiť ochranu osobnostných práv, keďže vedie k identifikácii osoby, ktorá sa dopustila neoprávneného zásahu. Navyše samotný nárok uplatnený žalobou na sprístupnenie osobných údajov vyplýva z článku 6 bod 1 písm. f) GDPR. Účelom ochrany osobných údajov nie je ochrana súkromia takých osôb, ktoré anonymným spôsobom zasahujú do práv iných - tieto osoby môžu požívať právnu ochranu osobných údajov len vtedy, ak sa sami nedopúšťajú protiprávneho konania. Ochrana osobných údajov nemôže vo svojich dôsledkoch znamenať poskytnutie absolútnej imunity pred vyvodením právnej zodpovednosti voči týmto osobám. Takýto stav by predstavoval celospoločensky nežiaduci fenomén, ak by internetoví „ohovárači“ nemohli byť kvôli ochrane osobných údajov nijako postihnuteľní. V tomto smere je na mieste aplikácia zásady, podľa ktorej nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania (nemo turpitudinem suam allegare potest), resp. z protiprávneho konania nevzniká právo (ius ex iniuria non orfitur). V predsúdnej korešpondencii ako aj v samotnej žalobe žalobca uviedol, že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu došlo na tom skutkovom základe, že predmetný anonymný príspevok obsahoval nepravdivé vyjadrenia, ktoré mali očierňujúci a negatívny charakter a boli objektívne spôsobilé privodiť nemajetkovú ujmu na osobnostných právach žalobcu. V zmysle ustálenej judikatúry sa za neoprávnený zásah do osobnostných práv považuje v zásade každé nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie, pričom pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, aby bol zásah objektívne spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe. Navyše ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.9.2009, sp. zn. 4 Cdo 212/2007). Z toho vyplýva, že žalobca ani nie je povinný preukazovať nepravdivosť vyjadrení anonymného prispievateľa, ale naopak, anonymný prispievateľ je povinný preukazovať v konaní o ochranu osobnosti pravdivosť svojich vyjadrení. Tiež je potrebne doplniť, že skutočnosti uvedene anonymným prispievateľom sa nestali tak ako ich prezentoval, pričom ich neexistenciu nie je objektívne možné preukázať - uvedene vyplýva z tzv. negatívnej dôkaznej teórie, ktorá je uplatňovaná aj v judikatúre (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 13/2009 zo dňa 24.2.2010). Žalobca žiadal odstránenie príspevku v zmysle ustanovenia § 6 ods. 5 druhej vety zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode odstránenie predmetného príspevku, podľa ktorého, ak sa poskytovateľ dozvie o protiprávnosti zverejnených informácií, je povinný odstrániť ich z elektronickej komunikačnej siete alebo aspoň zamedziť k nim prístup. Tým, že došlo zo strany žalovaného k ich odstráneniu v podstate uznal, že boli protiprávne. Žalobca v dostatočnom rozsahu osvedčil nevyhnutnosť a oprávnený záujem na sprístupnení požadovaných osobných údajov. Žalobca napokon vyjadril, že nie je úplne presvedčeným o tom, že žalovaný neuchováva osobné údaje o dotknutej osobe v rozsahu, v akom ich žalobca žiada sprístupniť. Dňa 6.12.2017 žalobca adresoval žalovanému výzvu na odstránenie sporných údajov z jeho internetovej stránky, pričom tejto požiadavke bolo v danom čase vyhovené, avšak medzičasom (v mesiaci júl 2018) žalobca zaregistroval, že spornú údaje boli opätovne zverejnene na stránke žalovaného. Keď žalobca opakovane vyzval žalovaného na ich odstránenie, žalovaný odpovedal nasledovne: „Profil spolu s hodnoteniami bol na základe Vašej žiadosti zrušený v roku 2017, bohužiaľ po aktualizácii databázy kvôli GDPR sa nedopatrením opäť objavil na portáli“. Na za klade tejto skutočnosti sa žalobca domnieval, že žalovaný disponuje potrebnými údajmi, ktoré sú v jeho systéme archivované, resp. sa k nim možno po technickej stránke dopátrať.
5. K replike žalobcu podal žalovaný dupliku. Uviedol v nej opätovne, že žalovaný nespracúva osobné údaje o danom užívateľovi webového portálu www.lekar.sk v rozsahu vymedzenom v žalobe. V súlade so zásadou minimalizácie údajov žalovaný ako prevádzkovateľ spracúva len tie osobné údaje, ktoré nevyhnutne potrebuje na vopred zadefinované účely, ktoré sleduje, a to len v takom rozsahu, aký je nevyhnutný na ich dosiahnutie. Žiadny z osobných údajov, ktoré žalovaný požaduje, žalovaný vo svojich informačných systémoch nespracúva a ani nikdy nespracúval. Žalovaný spracúva o registrovaných
používateľoch webového portálu iba minimum informácií na to, aby zabezpečil základné funkcionality webového portálu. Nie je možné stotožniť sa s názorom, že v tomto prípade je daný právny základ v zmysle čl. 6 bod 1 písm. f) GDPR (oprávnený záujem). Tento právny základ takisto nemožno aplikovať, ak nad záujmami prevádzkovateľa alebo tretej strany prevažujú záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby. Podľa názoru žalovaného nemôže za žiadnych okolností v rámci porovnávacieho testu (resp. testu proporcionality) prevážiť nad záujmom osoby, ktorá zverejnila príspevok na webovom portáli, záujem žalobcu. Odborná verejnosť sa zhoduje aj na tom, že čím môže byť vplyv spracúvania na dotknuté osoby negatívnejší, tým je menej pravdepodobné, že oprávnené záujmy prevádzkovateľa alebo tretej strany v porovnávacom teste prevážia nad záujmami, základnými právami a slobodami dotknutých osôb. Je tiež nevyhnutné skúmať, či vybraný právny základ možno považovať za legitímny - ide o posúdenie z hľadiska nevyhnutnosti, vhodnosti, proporcionality a aplikácie primeraných záruk pre ochranu práv a slobôd dotknutých osôb. Tieto podmienky podľa nášho názoru v tomto prípade vybraný právny základ nespĺňa a nemožno ho vykladať takýmto zneužívajúcim a extenzívnym spôsobom, ako to požaduje žalobca. Ako už žalovaný uviedol vo svojich predchádzajúcich písomných podaniach, do úvahy neprichádza ani právny základ - súhlas dotknutej osoby, na základe ktorého by osobné údaje (ak by nimi prevádzkovateľ disponoval) mohli byť poskytnuté tretej osobe. Tento sa vyžaduje pre každú spracovateľskú operáciu, ktorú prevádzkovateľ vykonáva, vrátane poskytnutia osobných údajov inému subjektu. Pri posúdení vzťahu, resp. priority jednotlivých práv žalobcu a osoby, ktorej osobné údaje žalobca žiada, je potrebné vziať do úvahy nasledovné skutočnosti. Osoba, ktorej osobné údaje žalobca požaduje, je používateľom, ktorý sa zaregistroval na webovom portáli a následne pridal hodnotenie k odborníkovi, u ktorého absolvoval vyšetrenie. Využil teda funkcionalitu, ktorú mu portál ponúka a ktorá zároveň patrí medzi jeho hlavné a najzaujímavejšie prvky pre návštevníkov webového portálu. Účelom hodnotení je zdieľanie skúseností používateľov portálu s jednotlivými lekármi na základe ich osobných skúseností. Je prirodzené, že skúsenosti užívateľov budú rôznorodé
- pozitívne, neutrálne alebo negatívne podľa toho, ako zhodnotia jednotlivé aspekty týkajúce sa daného lekára, najmä jeho odbornosť, prístup k pacientovi a pod. V prípade, že je príspevok v súlade so všeobecnými podmienkami používania webového portálu a prijatými Etickými princípmi prevádzkovateľa, prevádzkovateľ ho môže zverejniť. Hoci predmetom tohto konania nie je posúdenie, či predmetný príspevok bol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, je potrebné posúdiť súvisiacu otázku, či predmetný príspevok presahoval rámec práva slobody prejavu používateľa, ktorý toto hodnotenie lekára napísal. Zdôrazňujeme, že predmetný príspevok, o ktorého odstránenie z webového portálu žalobca požiadal, neporušoval žiadnu zo zásad všeobecných podmienok alebo ustanovení etického kódexu; príspevok nemal očierňujúci a negatívny charakter, ako to uvádza žalobca a nemožno sa stotožniť ani so zveličenými tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých ide o „internetového ohovárača“, ktorý sa dopúšťa protiprávneho konania. Pokiaľ ide o samotný obsah príspevku, tiež nemožno dospieť k záveru, že obsahuje neprimeranú kritiku alebo že je objektívne spôsobilý privodiť žalobcovi ujmu. Príspevok tohto užívateľa je skonštruovaný tak, že sa sústreďuje najmä na priebeh vyšetrenia a nie na osobu lekára. Používateľ svojím príspevkom neporušil žiadny právny predpis vrátane ustanovení týkajúcich sa ochrany osobnosti - ide o príspevok matky, ktorá bola počas tehotenstva vystavená enormnému stresu a ktorá sa podelila o svoju negatívnu osobnú skúsenosť s lekárom, u ktorého absolvovala vyšetrenie. Ak by každému registrovanému používateľovi portálu, ktorý napíše iný ako pozitívny príspevok na webový portál, hrozila žaloba o ochranu osobnosti zo strany lekárov, potom by nebolo možné hovoriť o spravodlivej rovnováhe práv v demokratickej spoločnosti. Okrem slobody prejavu by takto došlo v neposlednom rade aj k zmareniu informačného účelu webového portálu. V tomto prípade tiež nemožno opomenúť ani právo na ochranu súkromia používateľa, ktorý predmetné hodnotenie lekára - žalobcu napísal. Je nevyhnutné dospieť k záveru, že v rámci zachovania spravodlivej rovnováhy medzi konkurujúcimi si právami, akými sú právo na ochranu osobnosti a právo na slobodu prejavu, vzhľadom na skutkové okolnosti nemožno vyvodiť prioritu práva žalobcu na ochranu osobnosti. V tomto prípade ide o absenciu právneho základu - oprávneného záujmu - pre spracúvanie osobných údajov. Príspevok z webového portálu (ako aj celý informačný profil lekára - žalobcu) nebol odstránený z dôvodu, že by jeho obsah bol v rozpore s pravidlami fungovania portálu, ale bola zohľadnená výslovná žiadosť žalobcu o ich odstránenie, ktorému žalovaný vyšiel v ústrety. Tento krok zo strany žalovaného v žiadnom prípade nemožno vyhodnocovať ako uznanie protiprávnosti predmetného konania, ako to uvádza žalobca vo svojom vyjadrení. Ak by mal žalovaný poskytnúť akékoľvek osobné údaje žalobcovi, porušil by tým povinnosť mlčanlivosti, ktorú mu ukladá § 79 zákona č. 18/2018 Z. z. V prípade, že by žalobca so svojou žalobou v tomto konaní uspel, bezpochyby by sa jednalo o porušenie základných pilierov, na ktorých je postavená právna úprava ochrany osobných údajov. Ak by sme čo i len teoreticky
pripustili, že došlo k zásahu do práv žalobcu, tento zásah (porušenie) nemožno ošetriť porušením práva druhého.
6. Žalobca podal k duplike žalovaného svoju tripliku. K rozsahu údajov spracúvaných žalovaným uviedol, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, podľa ktorého žalovaný nespracúva žiadny z osobných údajov, ktoré žalobca požaduje. Žalobca citoval bod 4.2 všeobecných podmienok používania portálu lekar.pluska.sk a bod 2.3 pravidiel ochrany osobných údajov spracúvaných prostredníctvom portálu lekar.pluska.sk, z ktorých vyplýva, že žalovaný spracúva z požadovaných údajov minimálne údaj o IP adrese dotknutej osoby, pričom nie je vylúčené, že môže spracúvať aj ďalšie osobné údaje poskytnuté dotknutou osobou. Navyše spracúvanie údaja o IP adrese potvrdil žalovaný prostredníctvom e-mailu zo dňa 23. júla 2018, ktorý je súčasťou spisu. Žalobca bol toho názoru, že poskytnutie osobných údajov v tomto prípade (na účely uplatňovania nárokov žalobcu súdnou cestou) spadá pod oprávnený záujem ako právny základ spracúvania osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR. Potvrdzujú to aj samotné pravidlá ochrany osobných údajov spracúvaných prostredníctvom portálu lekar.pluska.sk, ktoré v bode 4.1 uvádzajú: „Ak ste Registrovaným užívateľom, v zmysle bodu 5.5 v spojení s bodom 6.4. Podmienok sme oprávnení poskytnúť Vaše osobné údaje pre účely uplatňovania práv a ochrany právom chránených záujmov osobou, ktorá tvrdí, že ste ako Registrovaný užívateľ zasiahol do jej práv na ochranu osobnosti, súkromia alebo dobrého mena“. Podľa bodu 5.5 v spojení s bodom 6.4 všeobecných podmienok používania portálu lekar.pluska.sk: „Ak ste lekár, ktorý bol hodnotený a zverejnené Hodnotenie považujete za nesúladne s Etickými pravidlami alebo za protiprávne z iného dôvodu, môžete sa obrátiť so svojím podnetom na Prevádzkovateľa správou elektronickej pošty na e-mailovú adresu uvedenú nižšie. V prípade, že hodnotenie lekára protiprávne, tak prevádzkovateľ zmaže napadnuté hodnotenie. Registrovaný užívateľ osobitne berie na vedomie, že Hodnotením môže zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, súkromia alebo dobrého mena hodnoteného lekára alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Registrovaný užívateľ plne zodpovedá za akýkoľvek obsah Hodnotenia a súhlasí, že Prevádzkovateľ je v prípade dôvodnej žiadosti (podnetu) osoby dotknutej Hodnotením Registrovaného užívateľa oprávnený poskytnúť takejto osobe údaje, ktoré o danom Registrovanom užívateľovi vedie pre účely uplatňovania práv a ochrany právom chránených záujmov takouto hodnotenou osobou. Požiadavku žalobcu je potrebné považovať za legitímnu, pretože tento informačný deficit v osobe zasahujúcej do osobnostných práv, je možné prekonať jedine poskytnutím požadovaných údajov od žalovaného ako prevádzkovateľa. Informačný nárok je prirodzenou súčasťou aj iných právnych odvetví (napr. autorské právo - § 58 autorského zákona, ochranné známky - § 11 zákona o ochranných známkach a pod.), pretože z pohľadu efektívneho vymáhania práv je nevyhnutné, aby oprávnené osoby (autori, majitelia ochranných známok) poznali identitu porušovateľa. Žalobca citoval bod 47 preambuly GDPR a zdôraznil, že (i) poskytnutie osobných údajov zodpovedá primeraným očakávaniam dotknutej osoby, ktorá si musí byť vedomá, že v prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv tretej osoby (ako prispievateľ na webovej stránke prevádzkovateľa) môže byť žalovateľná a teda, že na tento účel budú použité jej osobné údaje, (ii) ako vyplýva zo všeobecných podmienok a pravidiel ochrany osobných údajov žalovaného, tento si splnil v tomto smere voči dotknutej osobe informačnú povinnosť, z čoho vyplýva, že dotknutá osoba mohla primerane očakávať, že k spracúvaniu jej osobných údajov na daný účel môže dochádzať. V prípade poskytnutia osobných údajov žalobcovi sa nemôže jednať o porušenie žiadnych práv dotknutej osoby aj z toho hľadiska, že žalobca predmetnými osobnými údajmi disponuje, pretože ich spracúva na základe vzťahu lekár - pacient. Účelom ich poskytnutia je iba stotožniť osobu, ktorá vystupovala pod pseudonymom a zasiahla do práv žalobcu. Poskytnutie osobných údajov žalobca považuje za nevyhnutné, pretože bez informácie od žalovaného je žalobcovi znemožnené domáhať sa svojich práv na všeobecnom súde, keďže stotožnenie osoby vie objektívne dosiahnuť jedine poskytnutím osobných údajov zo strany žalovaného. Navyše dotknutou osobou nie je dieťa, kde sa vyžaduje zvýšená ochrana a nejde ani o kategóriu osobitných (citlivých) kategórií osobných údajov. Neprimerané riziká pre práva a slobody dotknutej fyzickej osoby nie sú žiadne, pretože žalobca týmito údajmi už disponuje. Navyše o tom, či došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu bude rozhodovať nezávislý všeobecný súd, čím je garantované právo dotknutej osoby na súdnu ochranu. V tomto smere existuje rovnováha medzi oprávneným záujmom žalobcu a záujmami alebo základnými právami a slobodami dotknutej osoby. Čo sa týka argumentácie žalovaného slobodou prejavu, v tomto smere žalovaný opomína, že sloboda prejavu nie je bezbrehá a má svoje limity. Sloboda prejavu sa v zásade musí pohybovať v medziach pravdy, t. j. byť založená na pravdivom skutkovom základe. Ochranu totiž nepožívajú také prejavy, ktoré obsahujú nepravdivé skutkové tvrdenia alebo neprimerané hodnotiace úsudky (neoprávnená kritika). Žalovanému v tomto smere neprináleží, resp. objektívne nevie zhodnotiť zásah do osobnostných práv, pretože nedisponuje
potrebnými skutkovými poznatkami a okolnosťami vyšetrenia. Napokon táto otázka nie je predmetom tohto konania a bez účasti dotknutej osoby ako strany sporu sa ňou nie je možné v rámci zachovania rovnosti zbraní zaoberať. S argumentáciou žalovaného, podľa ktorej „vzhľadom na skutkové okolnosti nemožno vyvodiť prioritu práva žalobcu na ochranu osobnosti“ nemožno súhlasiť - z čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR totiž vyplýva, že na uplatnenie oprávneného záujmu ako právneho základu spracúvania postačuje, aby existovala rovnováha medzi oprávneným záujmom tretej osoby, na ktorý sa odvoláva a záujmami alebo základnými právami a slobodami dotknutej osoby - iba ak záujmy dotknutej osoby prevažujú, potom toto spracúvanie nebude zákonné. V danom prípade nemožno povedať, že záujmy dotknutej osoby prevažujú nad záujmami žalobcu, pretože tieto záujmy sú rovnocenné.
7. Žalovaný sa ďalej v priebehu konania k veci písomne vyjadril podaním zo dňa 9.1.2020. Špecifikoval v ňom rozsah údajov získavaných prevádzkovateľom portálu lekar.pluska.sk. Pri registrácií je potrebné vyplniť nasledovné údaje: prezývka (meno), e-mail, heslo, potvrdenie hesla, informácia o súhlase so zasielaním newslettera, informácia o súhlase s podmienkami používania, informácia o súhlase s pravidlami ochrany osobných údajov. Po registrácií môže užívateľ dobrovoľne uviesť ďalšie údaje v rozsahu: pohlavie, mesto, rok narodenia. Nad rámec týchto údajov môže prevádzkovateľ v zmysle bodu 2.3.1 Pravidiel ochrany osobných údajov spracúvať aj: hodnotenie lekára (ak toto predstavuje osobný údaj), zoznam obľúbených lekárov (ak ich registrovaný používateľ uvedie), IP adresu a prípadne osobné údaje, ktoré môže registrovaný používateľ poskytnúť dobrovoľne počas využívania portálu. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že medzi množinou údajov získaných žalovaným a množinou údajov požadovaných žalobcom, neexistuje takmer žiaden prienik. Používateľ s názvom „M.“ sa zaregistroval na webovom portáli s uvedením nevyhnutného minima údajov, potrebných pre vytvorenie registrácie, ktorými sú: prezývka (ktorá sa uvádza pri hodnoteniach lekárov), e-mailová adresa (ktorá slúži ako prihlasovacie meno na webovom portáli) a heslo (takisto potrebné pre prihlásenie na webový portál). Je dôležité si uvedomiť, že pokiaľ ide o dodatočné osobné údaje tohto používateľa, neexistuje logický dôvod na ich dobrovoľné uvádzanie na webovom portáli. Poskytnutie údajov, ktorých poskytnutie žalobca žiada, t.j. meno, priezvisko, bydlisko či dátum narodenia, by bolo neštandardné, nakoľko na ich uvádzanie na webovom portáli nie je logický dôvod a ani priestor, resp. technická možnosť registrovaného používateľa takéto údaje prevádzkovateľovi poskytnúť. E-mailovou adresou tohto používateľa žalovaný disponoval do momentu jej vymazania spolu s hodnotením lekára týkajúcim sa žalobcu, ako aj samotným profilom žalobcu, a to z dôvodu interného prepojenia týchto údajov v databázach žalovaného. Nie je však v možnostiach žalovaného predložiť priamy dôkaz o výmaze tohto údaja, nakoľko po podrobnom preskúmaní funkcionalít spojených s databázami žalovaného bolo zistené, že technické možnosti extrakcie údajov (o zápise/zmene/výmaze údajov v databázach žalovaného) neumožňujú získať tieto údaje, nakoľko systém záznamy o týchto zmenových operáciách (tzv. logy) neuchováva. Vo vzťahu k IP adrese predmetného používateľa, ktorú žalovaný má k dispozícii, pre doplnenie dosiaľ uvedených skutočností žalovaný uviedol, že sa jedná o IP adresu nadradeného sieťového uzla (resp. IP adresu siete operátora); ide o tzv. metadáta, ktoré neidentifikujú priamo daného používateľa. V tomto prípade sa teda jedná o verejnú IP adresu, prostredníctvom ktorej sa určitý počítač pripája k internetu a ktorá mohla byť v tom čase priradená viacerým užívateľom v určitej geografickej oblasti; inými slovami - nejde o lokálnu (privátnu) IP adresu, ktorá je jedinečná pre určitého používateľa internetu. Opätovne žalovaný uviedol, že zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách neposkytuje možnosť poskytnutia tohto údaja súdu v rámci civilného konania. K vyjadreniu žalobcu, že skutočnosť, že žalovaný týmito údajmi nedisponuje, nemôže byť na ťarchu žalobcu a že osobné údaje by mal spracúvať v takom rozsahu, aby vedel realizovať jednotlivé právne základy, žalovaný uviedol, že žalovaný ako prevádzkovateľ spracúva osobné údaje v takom rozsahu a takým spôsobom, ako je nevyhnutné na účely, ktoré si vopred určil (a ku každému z nich si stanovil relevantný právny základ). Nemožno však od žalovaného ako prevádzkovateľa očakávať, že bude extenzívne spracúvať osobné údaje o každom používateľovi webového portálu tak, aby ich prípadne mohol v budúcnosti poskytnúť tretím osobám za účelom uplatňovania si svojich právnych nárokov. To je zjavne extenzívny a neprimeraný výklad obsahu oprávneného záujmu tretej osoby, ako aj ustanovení všeobecných podmienok používania webového portálu. Ustanovenie bodu 6.4. veta druhá Všeobecných podmienok používania webového portálu nemožno vykladať tak, že prevádzkovateľ vedie osobitnú databázu na účely uplatňovania týchto práv so všetkými osobnými údajmi na to nevyhnutnými. Toto ustanovenie hovorí, že ak prevádzkovateľ disponuje nejakými údajmi o určitej osobe, ktoré o danom registrovanom užívateľovi vedie, môže ich za určitých okolností a za splnenia určitých podmienok (kvalifikovaná/ dôvodná žiadosť) a v súlade so zákonom poskytnúť pre účely uplatňovania práv a ochrany právom chránených záujmov dotknutej hodnotenej osobe. Ako už však bolo uvedené v predchádzajúcich
podaniach žalovaného, tieto podmienky splnené neboli. Pokiaľ je žalovanému známe, tak neexistuje internetová stránka alebo akýkoľvek internetový portál v Slovenskej republike alebo v ktorejkoľvek inej krajine, ktorý by od svojich používateľov požadoval ich osobné údaje, ktoré prevádzkovateľ bude spracúvať špeciálne na ten účel, aby ich tretie strany mohli žalovať na súde. Išlo by o rozpor so základnými zásadami spracúvania osobných údajov zakotvenými v GDPR uvedenými v článku 5 GDPR (najmä so zásadou obmedzenia účelu a zásadou minimalizácie údajov) a ak by prevádzkovateľ (žalovaný) žiadal od používateľov webového portálu takéto osobné údaje, nikto by webový portál nevyužíval a v dôsledku toho by celkom stratil zmysel. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je na mieste údajný analogický príklad, ktorý právny zástupca žalobcu uviedol na pojednávaní dňa 6.11.2019, pri ktorom prirovnáva tento spor k sporu o zaplatenie pohľadávky, kedy je pre rozhodnutie irelevantné, či dlžník disponuje akýmkoľvek majetkom, alebo nie. Žalovaný požadovanými osobnými údajmi nikdy nedisponoval, pretože neexistuje právny dôvod na to, aby takéto osobné údaje spracúval a ak by k takémuto spracúvaniu došlo, nebolo by v súlade s vnútroštátnou a úniovou právnou úpravou.
8. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 20.2.2020. Nesúhlasil v ňom, že poskytnutie predmetných údajov by bolo neštandardné - ak totiž žalovaný má realizovať jednotlivé právne základy (vrátane oprávneného záujmu tretích strán), tak je jeho povinnosťou zabezpečiť spracovanie osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu, pričom túto skutočnosť má žalovaný upravenú aj vo svojich podmienkach. Tvrdenie žalovaného, že „ak by prevádzkovateľ žiadal od používateľov webového portálu takéto osobné údaje, nikto by webový portál nevyužíval a v dôsledku toho by celkom stratil zmysel“, popiera všetky princípy právnej zodpovednosti za protiprávne konanie. Žalovaný inými slovami tvrdí, že vytvoril platformu, v rámci ktorej môže hocikto zverejniť anonymným spôsobom akýkoľvek údaj bez toho, aby znášal za svoje protiprávne konanie zodpovednosť. V tejto súvislosti považoval žalobca za účelový aj výklad samotných všeobecných podmienok zo strany žalovaného. Údaje, ktoré predložil aj žalovaný na printscreenoch, by mal mať žalovaný zálohované v rámci interného serveru, keďže účet pisateľky ostal i po vymazaní profilu žalobcu ďalej aktívny. Žalobca vychádzal aj z toho, že sporné údaje boli žalovaným opätovne zverejnené v dôsledku (podľa žalovaného) aktualizácie databázy.
9. Napokon sa ešte písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 7.4.2020. Uviedol, že netvrdí, ani nikdy netvrdil, že v rámci webového portálu môže ktokoľvek zverejniť anonymným spôsobom akýkoľvek údaj bez toho, aby znášal za svoje protiprávne konanie zodpovednosť - toto tvrdenie žalobcu je celkom nesprávne a tendenčné. Každé hodnotenie (osoby lekára), ktoré na webový portál pridá registrovaný užívateľ, je pred jeho zverejnením predmetom kontroly zo strany prevádzkovateľa v zmysle prijatých Etických princípov prevádzkovateľa zverejnených aj na webovom portáli. V zmysle uvedeného dokumentu znamená, že pred zverejnením každé hodnotenie podlieha kontrole súladu s týmito princípmi, a to na základe jednotlivých bodov, ktoré posudzujú zamestnanci žalovaného, u ktorých je táto činnosť súčasťou ich popisu práce (nejde teda o strojovú kontrolu automatickým vyhľadávaním určitých slov, resp. vulgarizmov v texte apod.). Týmto spôsobom žalovaný zabezpečuje, aby na webovom portáli neboli zverejňované príspevky užívateľov, ktoré sú nevhodné, prekračujú rámec Etických princípov alebo ktoré zjavne zasahujú do práv a oprávnených záujmov iných osôb. Žalovaný pri spracúvaní osobných údajov v súvislosti s webovým portálom postupuje v súlade s GDPR, ako aj príslušnou vnútroštátnou úpravou. Práve spracúvanie údajov v rozsahu, v akom ich poskytnutie požaduje žalobca, by bolo v rozpore s uvedenou úpravou, a to najmä so základnými zásadami, na ktorých je postavená ochrana osobných údajov: so zásadou zákonnosti, spravodlivosti a transparentnosti v zmysle článku 5 bod 1 písm. a) GDPR, so zásadou obmedzenia účelu v zmysle článku 5 bod 1 písm. b) GDPR a so zásadou minimalizácie údajov v zmysle článku 5 bod 1 písm. c) GDPR. Na jednej strane žalovaný ako prevádzkovateľ neustále a pri každom jednotlivom príspevku (hodnotení registrovaného používateľa) dbá na dodržiavanie podmienok stanovených najmä v Pravidlách ochrany osobných údajov a Etických princípoch (pravidlách), na strane druhej sa zároveň snaží zabezpečiť, aby bol naplnený primárny ciel' webového portálu, akým je informovanie širokej verejnosti a umožnenie zverejnenia príspevkov, ktoré sú v súlade s (vyššie uvedenými) pravidlami stanovenými žalovaným ako prevádzkovateľom. Údaje, o ktorých žalobca uvádza, že by ich mal žalovaný mať zálohované v rámci interného serveru, žalovaný už neuchováva, a to najmä s poukazom na dodržiavanie zásady minimalizácie údajov v zmysle GDPR. Po internom audite v oblasti spracúvania osobných údajov boli aj v súvislosti s opätovným zverejnením predmetných osobných údajov v tomto čase tieto údaje trvalo vymazané. Žalovaný týmito údajmi nedisponuje a funkcionality spojené s databázami žalovaného neumožňujú získať údaje o zmenových operáciách (logy). K žalobcom uvádzanému
zohľadneniu celospoločenského významu je podľa žalovaného potrebné zohľadniť aj ďalší aspekt - s uložením povinnosti žalovanému ako prevádzkovateľovi na poskytnutie údajov žalobcovi o predmetnom registrovanom používateľovi webového portálu by bol nesporne spojený škodlivý vplyv na všetkých prevádzkovateľov rôznych internetových portálov, platforiem a iných webových stránok, ktorých účelom je zdieľanie príspevkov/skúseností prispievateľov. V jeho dôsledku môže mať uloženie takejto povinnosti odradzujúci, resp. zastrašujúci účinok (angl. chilling effect) v kontexte využívania nielen webového portálu prevádzkovaného žalovaným, ale aj množstva iných internetových stránok, ak by prevádzkovateľ musel zbierať od všetkých užívateľov svojej platformy osobné údaje na účely uplatňovania práv na súde, a to vo dvoch smeroch - (i) došlo by k poklesu počtu užívateľov, ktorí sa za takýchto okolností zaregistrujú na portáli, a zároveň (ii) už registrovaní používatelia by obmedzili svoju aktivitu, pretože by museli pri pridaní akéhokoľvek príspevku počítať s tým, že subjektívne hodnotenie ich príspevku inou osobou bez riadneho odôvodnenia povedie k záveru, že príspevok zasahuje do ich práv, a teda môžu byť žalovaní na súde. Takýmto spôsobom by bolo značne sťažené naplnenie účelu webového portálu a iných internetových platforiem všeobecne, akým je zdieľanie informácií a individuálnych skúseností v rámci širšej verejnosti. Uvedený prístup by bol v príkrom rozpore so základnými piliermi demokratickej spoločnosti.
10. K poslednému písomnému vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.
11. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 27.9.2022 v prítomnosti strán sporu.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
13. V čase začatia konania bola prevádzkovateľom internetového portálu lekár.pluska.sk spoločnosť mediworx software solutions, a.s., IČO: 36 601 748, tento subjekt bol tiež žalobcom pôvodne označený ako žalovaný. Dňa 31.7.2018 došlo k uzavretiu zmluvy o predaji časti podniku medzi spoločnosťou mediworx software solutions, a.s., IČO: 36 601 748, ako predávajúcim a spoločnosťou NeoHealth s.r.o., IČO: 48 007 889, ako kupujúcim, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k organizačnej zložke prevádzkujúcej portál www.lekar.sk. Došlo tak k singulárnej sukcesii do práv a povinností, o ktorých sa v tomto konaní koná. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť NeoHealth s.r.o., IČO: 48 007 889, dňa 10.11.2020 zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť mediworx software solutions, a.s., IČO: 36 601 748. Aj spoločnosť mediworx software solutions, a.s., IČO: 36 601 748 v priebehu konania dňa 10.2.2022 zanikla zlúčením, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť ProCare, a.s., IČO: 35 890 568, t.j. súčasný žalovaný, o pokračovaní v konaní s ktorým súd rozhodol uznesením č. k. 56C/24/2018-203 zo dňa 4. marca 2022.
14. Žalobca výzvou zo dňa 5.12.2017 zaslanou prevádzkovateľovi internetového portálu lekar.pluska.sk e-mailom vyzval žalovaného na odstránenie príspevku užívateľa M. zo dňa 14.10.2017 z uvedenej internetovej stránky, odstránenie profilu žalobcu a vydanie údajov o používateľovi M. v rozsahu meno, priezvisko, trvalý pobyt, IP adresa. Prevádzkovateľ portálu žalobcovi odpovedal podaním zo dňa 8.1.2018, v ktorom žalobcovi oznámil, že bezodkladne vyhovel jeho žiadosti a príspevok ako aj profil žalobcu odstránil. Požadované údaje mu odmietol vydať.
15. Zo snímky obrazovky z internetového portálu lekar.pluska.sk vyplýva, že používateľ s prezývkou M. na ňom uverejnil nasledovné hodnotenie žalobcu: „Tak to že je "pán doktor" veľmi milý, niet ani pochýb, ale žeby mal ľudský prístup? To teda nie, veľký omyl. Veľmi dobre vedel, že som otehotnela už len na liekoch a že nám hrozilo umelé oplodnenie ak sa nám to nepodarí takto. Bolo to naše vytúžené dieťatko. Na prvom vyšetrení sa vyjadril že je všetko v poriadku no ako som prišla na druhé vyšetrenie tak nepriamo ma začal posielať na potrat, tiež sa ma pýtal dookola že kto mi povedal že je všetko v poriadku, že taká hlúposť... Že moje dieťa bude postihnuté, bude mať dawnov syndróm a skrátené dlhé končatiny... Ten strach a stres nikomu v živote neprajem. Do konca života nezabudnem na jeho poslednú vetu: Nebojte sa veď takto už dnes išli tri ženy na potrat. A spokojne to povedal, skoro som odpadla, bola som v 22tt, keď ma poslal na amniocentezu, vďaka Bohu toto moja dr v žiadnom prípade nedovolila a dieťatko skontrolovala ešte trikrát a všetko bolo v poriadku. Okrem toho mi "pán doktor" v ten deň povedal aby som prišla ešte na kontrolu v 28 tt, že to budem mať zadarmo. Samozrejme ako som prišla tak si odo mňa vypýtal ďalších 35 €. Čo som ja odmietla, pretože on sám povedal že za to platiť nebudem. Potom sa so mnou už ani nebavil. A 19.10.2014 sa mi narodila krásna a zdravá dcérka, ktorá má teraz
problém s nohavicami, pretože má dlhé nohy. Tento doktor má veľmi ďaleko k doktorovi. Jednoznačne ho neodporúčam ani keby som bola na smrteľnej posteli sa nedám od neho vyšetriť.“
16. Zo snímok z obrazovky registračného formulára portálu lekár.pluska.sk vyplýva, že používateľ pri registrácií zadáva prezývku (meno), e-mail, heslo a potvrdenie hesla a vyjadruje súhlas so zasielaním newsletter-a, podmienkami používania a pravidlami ochrany osobných údajov. Zo snímok obrazovky profilu používateľa portálu lekár.pluska.sk vyplýva, že používateľ môže do svojho profilu doplniť údaje o svojom pohlaví, meste a roku narodenia. V profile sa nachádza aj zoznam „Moji lekári“ a zoznam „Moje hodnotenia“.
17. Z e-mailovej správy zo dňa 23.7.2018 vyplýva, že prevádzkovateľ portálu žalobcovi oznámil, že profil spolu s hodnoteniami bol na základe žiadosti žalobcu zrušený v roku 2017, bohužiaľ pri aktualizácií databázy kvôli GDPR sa nedopatrením opäť objavil na portáli. Uistil žalobcu, že profil bol natrvalo odstránený a za vzniknutú situáciu sa ospravedlnil.
18. Z bodu 6.4 Všeobecných podmienok používania portálu www.lekar.sk vyplýva, že Registrovaný užívateľ osobitne berie na vedomie, že Hodnotením môže zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, súkromia alebo dobrého mena hodnoteného lekára alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Registrovaný užívateľ plne zodpovedá za akýkoľvek obsah Hodnotenia a súhlasí, že Prevádzkovateľ' je v prípade dôvodnej žiadosti (podnetu) osoby dotknutej Hodnotením Registrovaného užívateľa oprávnený poskytnúť takejto osobe údaje, ktoré o danom Registrovanom užívateľovi vedie pre účely uplatňovania práv a ochrany právom chránených záujmov takouto hodnotenou osobou.
19. Na pojednávaní žalobca uviedol podľa neho analogický príklad, že ak ide o typický spor o zaplatenie pohľadávky, tak je v podstate právne irelevantné pre rozhodnutie súdu, či žalovaný disponuje nejakým majetkom, teda či má peniaze, rozhodujúce v tomto smere je to, či je tu daná hmotnoprávna povinnosť. Z nariadenia o ochrane osobných údajov, ako aj z predchádzajúcej právnej úpravy, teda zákona o ochrane osobných údajov, vyplýva, že subjekt, ktorý spracováva osobné údaje, by ich mal spracovať v takom rozsahu, aby vedel realizovať jednotlivé právne základy. V tomto spore sa zaoberáme právnym základom, ktorý je označený ako oprávnený záujem tretej strany, medzi ktoré patrí aj uplatňovanie práva tretej strany súdnou cestou, čo mimochodom potvrdzujú aj podmienky zverejnené na stránke žalovaného, a aby bol tento oprávnený záujem tretej strany realizovaný, prevádzkovateľ je povinný spracovať údaje minimálne v rozsahu predpokladanom v CSP pre označenie žalovaného. To, že v tomto prípade žalovaný uvádza, že týmito údajmi nedisponuje v požadovanom rozsahu, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoCsp/29/2021, ktoré považoval za analogické s prejednávanou vecou. Sám žalovaný uvádza možnosť vydať údaje užívateľov vo svojich Všeobecných podmienkach používania portálu, ak užívateľ zasiahne do práv tretích osôb. Týmto sám žalovaný založil právny základ pre nárok, ktorého sa žalobca domáha. Pokiaľ ide o skutkovú otázku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, táto bude predmetom ďalšieho konania, v ktorom sa nebude preukazovať, či došlo, ale či objektívne mohlo dôjsť k zásahu. Žalobca je lekár, na internetovom portáli zaoberajúcom sa recenziami lekárov bola zverejnená jeho recenzia, o ktorej má žalobca za to, že ide o neoprávnenú kritiku.
20. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobca síce správne uviedol, že v doterajšej, alebo predchádzajúcej e-mailovej komunikácii žalovaný uviedol, že disponuje IP adresou, avšak v tomto prípade sa jedná o IP adresu siete operátora, nejedná sa teda o IP adresu konečného užívateľa. Pokiaľ ide o poskytnutie takého údaja - IP adresy siete operátora, alebo IP adresy konečného užívateľa, takýto typ údaja nemôže byť poskytnutý na pokyn súdu v civilnom konaní. Žalovaný nezľahčuje zodpovednosť každého internetového používateľa za obsah svojich príspevkov, ktoré zverejňuje. Je správne, aby každý zvážil vopred obsah toho, čo chce zverejniť tak, aby neboli porušované práva iných. Zneužívanie tohto práva je však druhý extrém, ak žiadosť osoby, v tomto prípade žalobcu, nie je ani v základných črtách dôvodná, nemožno jej vyhovieť. Nápravu jeho subjektívnej vnímanej ujmy dosiahol už odstráneným predmetného príspevku, domáhanie sa údajov o registrovanom používateľovi prostredníctvom žaloby hrubo presahuje hranicu primeranosti. Na otázku súdu žalovaný výslovne uviedol, že nedisponuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia ani e-mailovou adresou. Pokiaľ ide o e-mailovú adresu, tento údaj žalovaný spracúval, vzhľadom na to, že to bol údaj, ktorý bol nevyhnutný na registráciu na portáli, avšak tento údaj bol zo všetkých databáz žalovaného ako prevádzkovateľa vymazaný, a to v nadväznosti na e-mail zo dňa 23.7.2018, kde žalovaný odkazuje
na zmenu právnej úpravy na ochranu osobných údajov. Spolu s profilom žalobcu bol vymazaný aj profil registrovaného používateľa a takisto aj obsah všetkých jej príspevkov. Žalovaný teda disponuje len IP adresou siete operátora. Žalobca sa síce odvoláva na obsah všeobecných podmienok, avšak opomína skutočnosť, že sa musí jednať o žiadosť dôvodnú, dosiaľ v tomto konaní nepreukázal, že by boli splnené nejaké materiálne podmienky, ktoré by odôvodňovali takýto postup žalobcu. Samotný obsah tohto príspevku priemerným človekom nie je vyhodnocovaný ako neprimeraný, očierňujúci. Účelom tohto portálu je práve informovanie verejnosti, lebo vytvorenie priestoru kde si pacienti majú možnosť vymieňať svoje skúsenosti a je zrejmé, že nie všetky skúsenosti budú len pozitívne. Internet je skutočne miesto, ktoré umožňuje bezbrehé a často nepostihnuteľné porušenie práv jednotlivcov, s ktorými je potrebné bojovať. Žalobca však začal tento boj na mieste, kde jeho kroky nie sú primerané, dokonca sú zjavne neprimerané. Používateľ M. nie je internetovým trollom, ohováračom, hejterom, ktorý šíri dezinformácie s cieľom ubližovať iným, je to osoba, matka, ktorá si žiaľ musela prejsť traumatizujúcou skúsenosťou v situácii, kedy sa odborník do ktorého vložila svoju dôveru hrubo pomýlil a mysliac na možné konsekvencie, ktoré by utrpela, ak by sa pridržiavala odporučenia lekára, napísala svoj príspevok s cieľom podeliť sa o svoju skúsenosť s inými. GDPR stanovuje podmienky, za akých je možné spracovávať a uchovávať dáta, ale nepredpisuje povinnosť spracovávať a uchovávať dáta prispievateľov. Je irelevantné, či podmienky pre spracovanie údajov boli splnené. Päť z požadovaných údajov žalovaný nikdy nemal a jeden (e-mail) už nemá. Žalobca sa v tomto konaní domáha uloženia nemožného plnenia žalovanému. K analógii žalobcu prirovnávajúcej toto konanie ku konaniu, v ktorom sa žalobca domáha zaplatenia peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný nemá, žalovaný uviedol, že táto pokrivkáva a toto konanie je skôr analogické tomu, keby sa žalobca domáhal vydania konkrétnej veci, o ktorej bolo preukázané, že neexistuje.
21. Podľa § 11 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
22. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
23. Podľa § 5 písm. e) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení na účely tohto zákona sa rozumie spracúvaním osobných údajov spracovateľská operácia alebo súbor spracovateľských operácií s osobnými údajmi alebo so súbormi osobných údajov, najmä získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie, bez ohľadu na to, či sa vykonáva automatizovanými prostriedkami alebo neautomatizovanými prostriedkami.
24. Podľa § 8 zákona č. 18/2018 Z. z. spracúvané osobné údaje musia byť primerané, relevantné a obmedzené na nevyhnutný rozsah daný účelom, na ktorý sa spracúvajú.
25. Podľa § 10 zákona č. 18/2018 Z. z. osobné údaje musia byť uchovávané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutej osoby najneskôr dovtedy, kým je to potrebné na účel, na ktorý sa osobné údaje spracúvajú; osobné údaje sa môžu uchovávať dlhšie, ak sa majú spracúvať výlučne na účel archivácie, na vedecký účel, na účel historického výskumu alebo na štatistický účel na základe osobitného predpisu a ak sú dodržané primerané záruky ochrany práv dotknutej osoby podľa § 78 ods. 8.
26. Podľa § 13 písm. f) zákona č. 18/2018 Z. z. spracúvanie osobných údajov je zákonné, ak sa vykonáva na základe aspoň jedného z týchto právnych základov: spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účel oprávnených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany okrem prípadov, keď nad týmito záujmami prevažujú záujmy alebo práva dotknutej osoby vyžadujúce si ochranu osobných údajov, najmä ak je dotknutou osobou dieťa; tento právny základ sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov orgánmi verejnej moci pri plnení ich úloh.
27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobu je ako nedôvodnú potrebné zamietnuť.
28. V konaní nebolo sporné, že na internetovom portáli lekar.pluska.sk (konkrétne na stránke https:// lekar.pluska.sk/XXXX/mudr-F.-P.), bolo dňa 14. októbra 2017 zverejnené hodnotenia žalobcu ako lekára osobou vystupujúcou pod prezývkou (používateľským menom) M. (ďalej len ako „používateľ“). Predmetné hodnotenie obsahovalo kritiku postupu žalobcu ako lekára pri výkone jeho povolania z pohľadu pacientky. V konaní ďalej nebolo sporné ani to, že prevádzkovateľ portálu hodnotenie, ako aj celý profil žalobcu, zo svojho portálu na základe žiadosti žalobcu zo dňa 5.12.2017 vymazal. Žalobca uvedenou žiadosťou taktiež požiadal o sprístupnenie osobných údajov používateľa, čomu však prevádzkovateľ portálu nevyhovel. Subjekt, ktorý vystupuje v konaní ako žalovaný, je právnym nástupcom spoločnosti mediworx software solutions, a.s., IČO: 36 601 748, ktorá bola v čase zverejnenia hodnotenia žalobcu prevádzkovateľom vyššie uvedeného internetového portálu a bola tiež pôvodne žalovaným subjektom.
29. V konaní bola spornou predovšetkým skutková otázka, či žalovaný disponuje osobnými údajmi, ktorých sprístupnenia sa žalobca svojou žalobou domáhal. Žalobca po zmene petitu požadoval sprístupnenie údajov osoby, ktorá zverejnila vyššie špecifikované hodnotenie žalobcu, a to v rozsahu: meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, e-mailová adresa a IP adresa. Z vyjadrení žalovaného vyplynulo, že tieto údaje nemá. Pokiaľ ide o údaje: meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia - tieto žalovaný podľa svojho vyjadrenia nikdy nespracúval. E-mailovú adresu spracúval, avšak po vymazaní hodnotenia a profilu žalobcu ju zo svojho informačného systému vymazal, v tejto súvislosti treba ešte zdôrazniť, že žalovaný v rámci svojej obrany tiež uviedol, že nedisponuje dôkazmi o odstránení e-mailovej adresy používateľa, nakoľko jeho informačný systém o tejto skutočnosti neobsahuje príslušné zmenové záznamy (logy). IP adresou používateľa rovnako nedisponoval, žalovaný uviedol, že má iba IP adresu nadradeného sieťového uzla (resp. IP adresu siete operátora), k tomu treba dodať, že hoci to žalobca výslovne nešpecifikoval, z kontextu jeho žaloby je zjavné, že sa nedomáhal IP adresy nadradeného sieťového uzla, ale IP adresy konkrétneho zariadenia, z ktorého bolo odoslané príslušné hodnotenie.
30. Rozsah údajov získavaných od používateľovi pri registrácií na portáli lekar.pluska.sk žalovaný v rámci svojej procesnej obrany preukázal predložením snímok registračného formulára, z ktorého nepochybne vyplýva, že spomedzi žalobcom požadovaných údajov v rámci procesu registrácie a vyplnenia používateľského profilu žalovaný získal iba údaj o e-mailovej adrese. Žalovaný nevyžaduje od používateľov uvedenie údajov: meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, ani takéto údaje používatelia nemajú možnosť dobrovoľne uviesť.
31. Žalobca v reakcii na obranu žalovaného uviedol, že žalovaný by napriek vymazaniu hodnotenia a profilu žalobcu mal určitými údajmi disponovať, nakoľko ako priznal sám žalovaný, v dôsledku chyby pri aktualizácií databázy v roku 2018 bolo hodnotenie žalobcu znova na portáli lekar.pluska.sk zverejnené, na základe čoho žalovaný žalobcu opätovne vyzval na jeho odstránenie. Z tohto dôvodu mal žalobca za to, že žalovaný požadovanými údajmi v určitej forme disponuje. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pokiaľ aj žalovaný priznal, že došlo k chybe pri aktualizácií databázy, v jej dôsledku sa mohol obnoviť iba údaj o e-mailovej adrese používateľa, ostatné žalobcom požadované údaje sa ani v dôsledku tejto chyby obnoviť nemohli, nakoľko o nich naďalej platilo tvrdenie žalovaného, že nimi nikdy nedisponoval.
32. Napokon ešte žalobca na procesnú obranu žalovaného reagoval tým, že žalovaný je podľa jeho názoru povinný údaje v rozsahu potrebnom na prípadné uplatňovanie si práv dotknutých (hodnotených) osôb v civilnom sporovom konaní, teda v rozsahu potrebnom na označenie fyzickej osoby v žalobe podľa § 133 ods. 1 CSP (t.j. podľa žalobcu minimálne meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia). Pritom žalobca použil argument, že jeho nárok uplatňovaný v tomto konaní je analogický nároku na peňažné plnenie, ktorý si žalobca môže žalobou úspešne uplatniť bez ohľadu na to, že žalovaný subjekt peňažné prostriedky nemá. Na tomto mieste sa súd musí stotožniť s protiargumentáciou žalovaného, nakoľko táto analógia je zjavne nespráva. Žalobca sa v tomto konaní domáhal plnenia v podobe poskytnutia osobných údajov konkrétnej osoby, ktoré sú unikátne a nezameniteľné, a to práve z dôvodu, aby túto osobu mohol nezameniteľným spôsobom označiť v žalobe proti nej, ktorú žalobca v prípade úspechu v tomto spore mienil podať. Ak by bolo potrebné hľadať analógiu - ide, ako uviedol aj žalovaný, o vec analogickú žalobe o vydanie individuálne určenej veci. Prirodzene teda nie je nepodstatnou tá otázka, či žalovaný požadovanými údajmi disponuje. Naopak preukázanie existencie osobných údajov a skutočnosti, že ich žalovaný má, je nevyhnutným predpokladom pre to, aby bolo vôbec teoreticky možné uvažovať o tom, že súd žalobe vyhovie.
33. Dôkazné bremeno v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ako jednej z najvyšších súdnych autorít predstavuje procesnú zodpovednosť strany sporu za preukázanie svojich tvrdení produkovaných v spore. Následkom nesplnenia si procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, je neúspech strany v spore. Zmyslom a účelom dôkazného bremena zaťažujúceho strany sporu je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v prípadoch, keď určitá skutočnosť významná pre rozhodnutie vo veci z hľadiska aplikovateľného hmotného práva nebola alebo nemohla byť v konaní preukázaná, v dôsledku čoho výsledok hodnotenia dôkazov neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti, ani o nepravdivosti určitého tvrdenia. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno spočíva na tom subjekte konania, ktorý od existencie ním tvrdených skutočností odvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, a ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 52/2010 zo dňa 24. júna 2010).
34. Na základe všetkého vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalobcovi sa v tomto konaní nepodarilo preukázať, že osobné údaje, ktorých poskytnutia sa žalobca domáha, sa u žalovaného nachádzajú. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany nad rámec svojich procesných povinností predložením registračného formulára a používateľského profilu portálu lekár.pluska.sk dostatočne hodnoverným spôsobom preukázal, že údaje v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu od používateľov vôbec nezískava. Pokiaľ išlo o e-mailovú adresu, túto žalovaný podľa svojho tvrdenia zo svojho informačného systému vymazal (hoci definitívne až na druhýkrát), pričom o tejto skutočnosti v dôsledku technických vlastností svojho informačného systému nemal dôkaz; poprel tiež, že by mal IP adresu konkrétneho používateľa (resp. zariadenia), uviedol iba, že má adresu nadradeného sieťového uzla (resp. IP adresu siete operátora). S poukazom na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu nebolo povinnosťou žalovaného preukazovať tieto negatívne skutočnosti, teda že dané osobné údaje nemá. Bolo povinnosťou žalobcu navrhnúť dôkazy smerujúce k preukázaniu pozitívnych skutočností, teda že žalovaný predmetnými osobnými údajmi disponuje. Žalobca žiadne dôkazné návrhy v tejto súvislosti neprodukoval a neuniesol tým svoje dôkazné bremeno v tomto spore.
35. V súvislosti so skutkovým stavom je ešte vhodné zdôrazniť, že žalobca nepreukázal ani existenciu neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu zverejnením jeho hodnotenia používateľom. Žalobca síce správne poznamenal, že ak zásah do osobnostných práv spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví svojej zodpovednosti, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé, avšak tvrdený zásah v tomto prípade spočíval v hodnotiacich úsudkoch a navyše subjekt žalovaný v tomto konaní nebol podľa žalobcu pôvodcom neoprávneného zásahu, pôvodcom mala byť tretia osoba, používateľ internetového portálu žalovaného. Súd zdôrazňuje, že nie každá verejne prednesená kritika fyzickej osoby predstavuje neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, na to musí byť táto kritika neoprávnená, teda nemajúca pravdivý skutkový základ. Skutkové tvrdenie o nepravdivosti skutkového základu kritiky žalobca ničím nepreukázal. Unesenie dôkazného bremena v tejto časti by si od žalobcu nevyžadovalo preukazovanie negatívnych skutočností, teda že v hodnotení popísaný dej sa nestal. Žalobca sám pripustil, že vie určiť, o aký prípad išlo, preto mohol preukazovať pozitívnu skutočnosť, ako skutočne v hodnotení uvedený skutkový dej prebehol. Pravdaže v tomto odseku riešená otázka neoprávnenosti zásahu do osobnostných práv žalobcu je svojim významom len vedľajšia, nakoľko, ako už bolo uvedené, v konaní nebola preukázaná rozhodujúca skutková otázka, teda že by žalovaný disponoval osobnými údajmi, ktoré požadoval žalobca.
36. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom tak, ako bolo podrobne vysvetlené vyššie, je samé o sebe dôvodom pre zamietnutie jeho žaloby. Okrem toho však nie je daný ani právny základ nároku, ktorého sa žalobca domáhal, s čím sa súd považuje za potrebné pre úplnosť tiež aspoň stručne vysporiadať.
37. Žalobca svoj nárok, ktorý pomenoval ako tzv. informačný nárok, odvodzoval z § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca síce pripustil, že predmetné ustanovenie takéto právo výslovne neustanovuje, avšak argumentoval tým že výpočet nárokov uvedených v § 13 ods. 1 je len exemplifikatívny, pričom medzi tieto nároky možno podľa neho zaradiť aj tzv. informačný nárok, aký slovenská právna úprava už pozná najmä v prípadoch porušenia práva duševného vlastníctva.
38. Je nutné so žalobcom súhlasiť v tom, že ustanovenie § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka neobsahuje taxatívny výpočet prostriedkov ochrany fyzickej osoby, do ktorej práva na ochranu osobnosti bolo
neoprávnene zasiahnuté. Zákon nemôže pojať všetky do úvahy prichádzajúce formy neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti a tomu zodpovedajúce formy právnej obrany voči nim, preto predmetné ustanovenie obsahuje iba ich otvorený výpočet, no množinu nárokov vyplývajúcich z tohto ustanovenia nie je možné rozširovať úplne voľne a bez obmedzení. Osobe, do ktorej práva na ochranu osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté, prislúchajú iba také nároky, ktoré svojim charakterom druhovo zodpovedajú prostriedkom ochrany výslovne uvedeným v § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z jeho dikcie je zrejmé, že prostriedkami ochrany osobnosti sú: negatórna žaloba - právo domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov, reštitučná žaloba - právo domáhať sa odstránenia následkov neoprávnených zásahov a satisfakčná žaloba - právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Konkrétny obsah žaloby, teda akým spôsobom sa má dosiahnuť upustenie od neoprávnených zásahov, akým spôsobom má dôjsť k odstráneniu ich následkov a ako má byť dosiahnuté primerané zadosťučinenie, už závisí od danej formy neoprávneného zásahu a jeho prípadných následkov. Z povahy týchto prostriedkov ochrany je tiež zrejmé, že zákon ich použitie pripúšťa iba voči pôvodcovi zásahu. Fyzickej osobe neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti nevznikajú práva voči tretím osobám. Zákon síce pasívne vecne legitimovaný subjekt nevymedzuje priamo v § 13, avšak jasne ho pomenúva v § 16, ktorý je systematicky zaradený v tom istom oddiele.
39. Extenzívnosť výkladu ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobcom siaha mimo prijateľné medze. Žalobcova konštrukcia tzv. informačného nároku, ktorý si touto žalobou uplatnil, svojim charakterom nezodpovedá negatórnej, reštitučnej ani satisfakčnej žalobe, a ani nesmeruje voči pôvodcovi zásahu. Ide o nárok smerujúci k zabezpečeniu vymožiteľnosti chráneného práva, ktorého úspešné uplatnenie by bolo len predpokladom pre následné uplatnenie niektorého z prostriedkov ochrany podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka voči pôvodcovi zásahu. Povahovo sa teda úplne vymyká exemplifikatívnemu výpočtu prostriedkov ochrany podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
40. Tzv. informačný nárok osoby, do ktorej práv bolo neoprávnene zasiahnuté, v slovenskom právnom poriadku existuje v určitej forme napríklad v prípade ochrany obchodného tajomstva (§ 12 Obchodného zákonníka), ochrany ochranných známok (§ 11 zákona o ochranných známkach) alebo ochrany práva duševného vlastníctva (§ 58 Autorského zákona). Vo všetkých prípadoch je tento nárok výslovne zákonom upravený, nevyplýva len z extenzívneho výkladu príslušných ustanovení. Na analogické rozširovanie informačného nároku aj na ochranu iných práv chýba akákoľvek opora v platnom práve. Občiansky zákonník, v rámci ktorého je upravené právo na ochranu osobnosti, ustanovuje v § 853 ods. 1 princíp analogia legis, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Občiansky zákonník tzv. informačný nárok v žiadne forme nepozná, preto § 853 ods. 1 nie je uplatniteľný. Do úvahy v tomto prípade neprichádza ani použitie princípu analogia iuris, ktorým možno rovnako vypĺňať medzery v právnom poriadku. Absencia právnej úpravy tzv. informačného nároku v rámci právnych prostriedkov ochranu pred neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti nie je medzerou v práve. Na informačný nárok nie je možné nahliadať ako na bežnú súčasť právneho poriadku, tento inštitút zasahujúci do práv tretích osôb je naopak netypický pre súkromné právo a je uplatniteľný iba tam, kde ho zákon výslovne normuje, pričom ide len o úzku množinu privilegovaných práv, ktorých vymožiteľnosť je takýmto spôsobom chránená. Pokiaľ teda tento zvláštny inštitút nie je na ochranu určitého práva zákonom ustanovený, nie je to opomenutie zákonodarcu. Právo na ochranu osobnosti medzi takto privilegované práva nepatrí.
41. Právna argumentácia oboch strán sporu sa extenzívne sústreďovala na otázku ochrany osobných údajov, ktorá však v tomto prípade bola len podružná. Aby bolo možné uvažovať o sprístupnení osobných údajov žalobcovi, musela by byť v konaní najskôr preukázaná ich existencia a následne právny nárok žalobcu na prístup k nim. Ich existencia preukázaná nebola a tzv. informačný nárok osoby, do ktorej práva na ochranu osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté, neexistuje. Je tým bez ďalšieho vylúčené, aby mal žalobca oprávnený záujem na sprístupnenie osobných údajov dotknutej osoby a aby ich mohol žalovaný sprístupniť (t.j. za týmto účelom spracovať), a teda nie je možné aplikovať na tento prípad článok 6 ods. 1 písm. f) GDPR, resp. tomu zodpovedajúci § 13 písm. f) zákona č. 18/2018 Z. z.
42. Už len na podporu vyššie uvedených záverov možno dodať, že vzhľadom na predmet činnosti žalovaného, povahu a účel spracúvania osobných údajov, by bolo protiprávne, ak by žalovaný spracúval osobné údaje v celom žalobcom požadovanom rozsahu. Spracúvanie osobných údajov sa spravuje viacerými zásadami, medzi ktoré patrí aj zásada minimalizácie osobných údajov ustanovená v § 8
zákona č. 18/2018 Z. z., podľa ktorej spracúvané osobné údaje musia byť primerané, relevantné a obmedzené na nevyhnutný rozsah daný účelom, na ktorý sa spracúvajú. Za účelom registrácie na internetovom portáli a uverejnenia hodnotenia určitej osoby nie je nutné, aby používateľ o sebe prevádzkovateľovi portálu uvádzal prakticky všetky základné identifikačné údaje o sebe ako fyzickej osobe. Žalovaný by mohol zo žalobcom požadovaných osobných údajov legitímne nanajvýš spracovávať osobné údaje v rozsahu e-mailová adresa a IP adresa, ako technicky nevyhnutné údaje pre zriadenie unikátneho účtu používateľa. Za prípustné by sa dali považovať ešte údaje o mene a priezvisku, hoci tieto údaje žalovaný nespracúva. Pokiaľ by žalovaný spracúval osobné údaje nad nevyhnutný rozsah, išlo by protiprávne konanie a takto protiprávne spracúvané osobné údaje by tým viac nebolo možné sprístupniť tretím osobám. U žalovaného ako prevádzkovateľa internetovej služby neexistuje oprávnený účel (§ 7 zákona č. 18/2018 Z. z.) spracúvať osobné údaje používateľov v rozsahu na ich prípadnú identifikáciu ako žalovanej strany v civilnom sporovom konaní, nakoľko tretie osoby eventuálne dotknuté uverejnených hodnoteniami nemajú voči žalovanému právnu možnosť úspešne sa domáhať vydania osobných údajov používateľov, a to s poukazom na v tomto rozsudku už vysvetlenú neexistenciu tzv. informačného nároku. Navyše v súlade so zásadou minimalizácie uchovávania (§ 10 zákona č. 18/2018 Z. z.) by žalovaný nesmel predmetné osobné údaje uchovávať po vymazaní príslušného hodnotenia, resp. profilu. Právo žalobcu na poskytnutie osobných údajov používateľa nevyplýva ani z bodu 6.4 Všeobecných podmienok používania portálu www.lekar.sk. Toto ustanovenie upravuje iba vzťah žalovaného ako prevádzkovateľa s používateľmi portálu, nevyplývajú z neho práva tretím osobám. Vyplýva z neho právo žalovaného v určitých prípadoch poskytnúť osobné údaje používateľa, nie však právo tretích osôb na ich poskytnutie. Zaoberať sa súladnosťou tohto ustanovenia s právnou úpravou ochrany osobných údajov by bolo už zjavne nad rámec predmetu tohto konania. Pokiaľ ide o uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn 10CoCsp 29/2021 z 30. septembra 2021, na ktoré poukázal žalovaný, toto sa týka zásadne odlišnej veci. Išlo o spor žalobcu ako prevádzkovateľa internetového obchodu proti svojmu zákazníkovi, ktorého žalobca nedokázal v žalobe označiť dátumom narodenia, argumentujúc tým, že v zmysle zásady minimalizácie osobných údajov (§ 8 zákona č. 18/2018 Z. z.) takýto údaj od zákazníka nemohol požadovať. Súd v tejto veci konštatoval, že žalobca v danom konaní mohol takýto údaj od zákazníka požadovať, nakoľko založenie záväzkového vzťahu v sebe implikuje aj predpoklad vymáhania pohľadávky prostredníctvom súdneho konania, čo legalizuje požiadavku získavania nevyhnutného identifikačného údaja v podobe dátumu narodenia. Tento spor sa teda zjavne netýkal tzv. informačného nároku tretej osoby.
43. Možno ešte doplniť, že prípadné poskytnutie osobných údajov v rozsahu e-mailová adresa a IP adresa by nemalo pre žalobcu žiaden význam v súvislosti s ním tvrdeným dôvodom, pre ktorý sprístupnenie osobných údajov žiada. Žalobca by na základe týchto osobných údajov nedokázal určiť konkrétnu fyzickú osobu, ktorej patria. Absentuje tu teda racionálne prepojenie medzi tým, čoho sa žalobca domáha a ním sledovaným cieľom. Pokiaľ žalobca deklaruje, že sprístupnenie osobných údajov žiada z dôvodu, aby si mohol uplatniť svoje práva podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka voči fyzickej osobe, ktorá mala neoprávnene zasiahnuť do žalobcovho práva na ochranu osobnosti, údaje v rozsahu e-mailová adresa a IP adresa na tento účel nie sú použiteľné. Žalovaného v civilnom sporovom konaní nemožno označiť e-mailovou adresou, ani IP adresou. Žalobca by hypoteticky musel na základe prípadného poskytnutia týchto údajov len žalovať ďalšie subjekty, aby mohol zistiť identitu osoby, ktorá danú e-mailovú adresu a IP adresu používala. Ak by aj žalobca mienil ďalej žalovať prevádzkovateľa príslušnej e-mailovej domény a takto získať IP adresu a následne žalovať telekomunikačný podnik, ktorému prislúcha určitá IP adresa, resp. rovno žalovať telekomunikačný podnik, ktorému prislúcha IP adresa evidovaná žalovaným, k tomu treba uviesť, že priradenie IP adresy k určitej fyzickej alebo právnickej osobe je predmetom telekomunikačného tajomstva podľa § 63 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktoré môže byť sprístupnené len postupom podľa § 63 ods. 5 a ods. 6 tohto zákona ozbrojenému bezpečnostnému zboru, ozbrojenému zboru, tzv. spravodajskej službe na výkon ich pôsobnosti alebo menovaným štátnym orgánom a orgánom činným v trestnom konaní na účely trestného konania na základe príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke vydáva predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora podľa § 116 Trestného poriadku. Sprístupňovanie takýchto citlivých osobných údajov podlieha verejnoprávnym reguláciám, ktoré nie je možné obchádzať cez civilné žaloby.
44. V súvislosti s ďalšími argumentami strán sporu, ktoré presahovali predmet tohto sporu, súd uvádza, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je ustálená v tom, že sa
nevyžaduje, aby súd dal v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný. Špecifická odpoveď sa vyžaduje, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci (napr. J. K. proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, O. B. proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, U. proti Grécku z 29. mája 1997, O. proti Francúzsku z 19. februára 1998). Podľa Ústavného súdu SR súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 alebo jeho nález sp. zn. III. ÚS 119/03 zo dňa 16. septembra 2003).
45. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.