Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31C/30/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľov: 1) O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, Ž., 2) O.. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, Ž., obaja navrhovatelia práv. zas.: JUDr. Sabína Hodoňová,, advokátka, so sídlom Mariánske námestie č.31, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Hlava s. r. o., so sídlom Oravská cesta 11, Žilina, právne zastúpený spoločnosťou JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s. r. o., so sídlom Krmanova 1, Košice, o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, o určenie, že nájom bytu trvá a o vzájomnom návrhu odporcu, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Navrhovatelia s ú p o v i n n í vypratať priestory so samostatným vchodom číslo T.. Z. B. Č. prízemia stavby školy súp. č. XXXX na U. R. XX Z. Ž., zapísanej na LV č. XXXX, trakt K., vedľajší vchod, pozostávajúce z troch miestností, kuchyne, predsiene, komory, kúpeľne a WC a odovzdať ich odporcovi, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.743,86 Eur, Eur k rukám právneho zástupcu odporcu, v lehote do troch dní od jeho právoplatnosti.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania v znení jeho zmeny (č.l. 84) domáhali, aby súd určil, že výpoveď z nájmu z 19.08.2005, ktorým odporca vypovedal nájom bytu navrhovateľovi v rade 1) a navrhovateľke v rade 2), je neplatná a nájom navrhovateľa v rade 1) a navrhovateľky v rade 2) k priestorom špecifikovaným vo výpovedi z nájmu zo dňa 19.08.2005, nachádzajúcim sa v dome s č. XXXX, vo vchode T., G. U. R. Č.. T., Ž., trvá.

Návrh na začatie konania odôvodnili tým, že tým, že sú nájomcami bytu nachádzajúceho sa pri budove školy vo vlastníctve spoločnosti odporcu nachádzajúcej sa na U. R. Č.. T. Z. Ž.; napriek tomu, že uvedené miestnosti boli v stavebnom povolení označené ako byt, ktorý sa v zmysle stavebného povolenia nachádzal pri budove základnej školy, pri kolaudácii stavby bola skolaudovaná iba budova základnej školy a miestnosti, ktoré mali byť v zmysle stavebného povolenia bytom, neboli skolaudované; v priebehu realizácie stavby, t. j. v období od vydania stavebného povolenia do kolaudácie stavby, pritom nedošlo k zmene tohto stavebného povolenia v tom zmysle, že aj miestnosti v stavebnom povolení označené ako byt by mali byť nebytovým priestorom. V zmysle § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Vzhľadom na to, že miestnosti, ktoré majú navrhovatelia v nájme neboli skolaudované, účel ich užívania je určený v stavebnom povolení. V stavebnom povolení

boli tieto označené ako byt. Definícia bytu obsiahnutá v § 2 ods. 1 zákona č. l82/l993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je definíciou na účely tohto zákona, t.j. nadobúdanie vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov bytových domov a práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V prípade navrhovateľov ide o nájomný vzťah k miestnostiam, ktoré boli v stavebnom povolení označené ako byt, pričom tento byt nie je bytom v bytovom dome. Z uvedeného dôvodu nemožno pri posudzovaní nájomného vzťahu navrhovateľov k sporným miestnostiam vychádzať z definície bytu obsiahnutej v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Skutočnosť, že právny predchodca odporcu ako aj príslušný stavebný úrad urobili chybu, keď sporné miestnosti opomenuli skolaudovať, nesmie byť navrhovateľom na škodu. Miestnosti sú navrhovateľmi užívané na účel určený v stavebnom povolení, t. j. ako byt. Ich nájom tohto bytu je zákonom chránený. Navrhovatelia užívajú byt od decembra 1981, a to na základe výmeru a „dohody o odovzdaní, prevzatí a úhrade za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu v zmysle vyhlášky číslo 60/1964 Zb.“. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: však bolo konštatované, že priestory užívané navrhovateľmi nie sú bytom. Predmetom vyššie uvedeného konania bolo posúdenie platnosti výpovede z nájmu tohto bytu. Okresný súd vo vzťahu k výpovedi konštatoval, že „Nakoľko nedošlo k platnému vzniku nájomného vzťahu k bytu a tam, kde niet nájomného vzťahu nemôže dôjsť ani k výpovedi z nájmu, zaslaná výpoveď z nájmu nemá právnu relevanciu a v takom prípade nemožno uvažovať ani o neplatnosti tohto právneho úkonu.“ Vychádzal pritom z definície bytu na účely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z uvedeného súdneho rozhodnutia vyplýva, že výpoveď zaslaná navrhovateľom je nerelevantná - je len bezvýznamným listom, pretože ide o výpoveď z nájmu bytu v prípade, keď priestory, vo vzťahu ku ktorým sa nájom vypovedá, nie sú bytom. Ide teda o výpoveď z nájmu absolútne neplatnú. Napokon súd síce s poukazom na zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ktorý však neupravuje nájomný vzťah) vyvodil, že miestnosti nie sú bytom, neustálil však, či sú nebytovým alebo iným priestorom. Navrhovatelia trvajú na tom, že miestnosti, ktoré užívajú, sú bytom. Ak by aj priestor užívaný navrhovateľmi nebol bytom, poukázali na § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľom na základe dohody o odovzdaní bytu vzniklo právo na užívanie týchto priestorov, a to bez ohľadu na to, či sú bytom, nebytovým priestorom alebo inou nehnuteľnosťou. V zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dlhšiu dobu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Z uvedeného vyplýva, že ak sú priestory užívané navrhovateľmi bytom, trvá ich nájom najmenej do právoplatnosti rozhodnutia súdu vydaného v tomto konaní, a ak nie sú bytom, trvá ich nájom z dôvodu, že sa obnovil, pretože odporca nepodal v lehote 30 dní od domnelej účinnosti výpovede, ktorej platnosť je predmetom tohto konania, návrh na vypratanie nehnuteľnosti.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť, poukazoval najmä na predchádzajúce súdne rozhodnutia, ktoré riešili otázku či sa jedná alebo nejedná o byt v danej veci. Za konania uplatnil svoje právo vzájomným návrhom, ktorým žiadal, aby súd uložil navrhovateľom predmetné miestnosti z dôvodu, nakoľko navrhovatelia užívajú predmetné priestory bez právneho dôvodu.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. - 156 zo dňa 24. októbra tak, že žalobu zamietol, navrhovateľom uložil povinnosť vypratať priestory nachádzajúce sa na prízemí stavby školy číslo súpisné XXXX na U. R. XX Z. Ž., v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a tiež povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 531,74 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, v lehote do troch od právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č.k. - 208 zo dňa 30. júna 2014, právoplatným dňa 20. augusta 2014, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyslovil pritom, že po preskúmaní výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľov o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, resp. nebytových priestorov a určenie, že nájom bytu trvá, zamietnutý, dospel k záveru, že odôvodnenie vyššie označeného výroku nedáva dostatočné odpovede na základné skutkové a právne otázky tohto prípadu. Všetky argumentačné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku totiž vychádzajú zo záverov rozhodnutia v obdobnej veci (vedenej na Okresnom súde po sp. zn.: ) a to bez toho, aby boli zohľadnené návrhy a argumenty navrhovateľov, ktorými preukazovali (resp. chceli preukázať) oprávnenosť ich žalobného návrhu.

Ďalej odvolací súd vyslovil, že okresný súd v prejednávanej veci nielenže nevykonal dokazovanie čítaním všetkých listinných dôkazov doložených účastníkmi konania, ale tieto dôkazy v odôvodnení napadnutého rozsudku ani bližšie nevyhodnotil.

Tiež odvolací súd vyslovil, že nepresvedčivo vyznieva i záver odôvodnenia napadnutého rozsudku, že výpoveď z nájmu bytu a zároveň z nájmu nebytových priestorov zo dňa 19.05.2005 nemá právnu relevanciu, pretože nemožno uvažovať ani o neplatnosti tohto právneho úkonu a preto bolo potrebné návrh navrhovateľov zamietnuť (ide v podstate o doslovné prevzatie záverov z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 24.05.2012, sp. zn. ) s tým, že nepresvedčivosť vyššie uvedeného záveru spočíva v tom, že navrhovatelia v konaní namietali nezrozumiteľnosť a neurčitosť vyššie uvedeného jednostranného právneho úkonu odporcu a z týchto dôvodov ho považovali za neplatný, ku ktorej argumentácii okresný súd nedal odpoveď.

Odvolací súd tiež vyslovil, že pokiaľ okresný súd vyhovel vzájomnému návrhu odporcov a navrhovateľom uložil povinnosť vypratať priestory nachádzajúce sa na prízemí stavby školy číslo súpisné XXXX G. U. R. XX Z. Ž., tak takýto výrok je neurčitý a v podstate nevykonateľný a takýmito vadami trpí i samotný vzájomný návrh, z preskúmavaného spisového materiálu sa nedá zistiť, či priestory, ktoré sa majú podľa napadnutého rozsudku vypratať, sú bližšie špecifikovateľné (napr. číselným označením, ich bližším popisom) alebo nie a či navrhovatelia ich v skutočnosti užívajú a v akom rozsahu.

V ďalšom konaní súd postupoval v zmysle záverov odvolacieho súdu a v zmysle uložených povinností.

V ďalšom konaní navrhovatelia zmenili návrh na začatie konania, zmena bola pripustená uznesením, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní nariadenom na deň 04.02.2016 (č.l.324) a zmeneným návrhom sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že výpoveď z nájmu z 19.08.2005, ktorým odporca vypovedal nájom bytu navrhovateľovi v rade 1/ a navrhovateľovi v rade 2/ je neplatná a nájom bytu navrhovateľa v rade 1/ a navrhovateľky v rade 2/, ktorý byt sa nachádza v dome č.s. XXXX G. U. R. XX Ž., trvá.

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania v znení jeho zmeny, pripustenej uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 04.02.2016 navrhovali, aby súd určil, že výpoveď z nájmu z 19.08.2005, ktorým odporca vypovedal nájom bytu navrhovateľovi v rade 1/ a navrhovateľovi v rade 2/ je neplatná a nájom bytu navrhovateľa v rade 1/ a navrhovateľky v rade 2/, ktorý byt sa nachádza v dome č.s. XXXX G. U. R. XX Ž., trvá. Poukazovali na to, že výpoveď zo dňa 19.08.2005 považujú za neurčitú a nezrozumiteľnú z toho dôvodu, že je výpoveď formulovaná tak, je že súčasne výpoveďou z nájmu bytu, kde nie je špecifický zákonný dôvod a súčasne druhá výpoveď, ktorá je výpoveďou z nájmu nebytových priestorov, ktorú nepovažujeme za platnú práve preto, že tieto priestory sú bytom, a to z toho dôvodu, že v rámci schválenej projektovej dokumentácie bol zakreslený priestor užívaný navrhovateľmi ako byt. Obdobne boli tieto priestory takto označené aj v stavebnom povolení ako byt, ďalej však už neboli ako byt označené v kolaudačnom rozhodnutí, toto je však len čiastočné, pretože sa vzťahuje iba na parcelu XXXX kat. územie Ž. a nie na všetky parcely, na ktorých je predmetná budova školy vrátane sporného bytu postavená. Ďalej poukázali na to, že navrhovatelia a právny predchodca odporcu uzavreli dohodu v rámci ktorej tie priestory užívané navrhovateľmi si tiež definovali ako byt a tento vzťah medzi sebou akceptovali. Právny predchodca odporcu sám zo svojej vôle navrhovateľom prenechal do užívania priestor, ktorý sám označil ako byt a týmto svojim konaním na seba prevzal všetky záväzky, ktoré sú aj s nájmom bytu spojené. Argumentovali aj tým, že zákon nemôže poskytnúť ochranu takému konaniu, keď niekto inému prenechá do užívania priestor, ktorý sám označí ako byt a následne takmer po 30 rokoch trvania vlastne užívania mu dá výpoveď z nájmu nebytových priestorov s odôvodnením, že tieto priestory ako byt neboli kolaudované. Navrhovatelia boli riadnymi nájomcami služobného bytu a tento byt následne stratil charakter služobného bytu, pretože nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorý bol nájom bytu viazaný a pokiaľ zo strany prenajímateľa nedošlo do troch mesiacov k výpovedi nájmu už v tom čase, keď byt stratil charakter služobného bytu, transformoval sa tento nájom služobného bytu na chránený nájom.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť poukazoval najmä na predchádzajúce súdne rozhodnutia, ktoré riešili otázku či sa jedná alebo nejedná o byt v danej veci a súdy túto otázku vyriešili so záver, že predmetné miestnosti nie sú bytom. Právny zástupca odporcu poukázal na to, že z projektovej dokumentácie, ktorá bola pripojená ako aj zo stavebného povolenia tejto stavby nie je možné vychádzať, nakoľko

je evidentné aj zo súčasného stavu, čo ani navrhovateľ nespochybňuje, že oproti tej dokumentácií došlo k viacerým zmenám pre účelové určenie daných priestorov. Pre určenie či sa jedná o byt je rozhodujúce kolaudačné rozhodnutie a nie stavebné povolenie, nakoľko kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na konkrétny účel a v danom prípade takéto kolaudačné rozhodnutie neexistuje. Vzájomného návrhu po jeho špecifikácii, žiadal vyhovieť, nakoľko navrhovatelia užívajú predmetné priestory bez právneho dôvodu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým výpoveďou z nájmu bytu z 19.8.2005, výmerom o pridelení služobného bytu z 21.12.1981, dohodou o odovzdaní, prevzatí a úhrade za užívanie bytu z 21.12.1981, stavebným povolením vydaným býv. Mestským národným výborom, odbor územného plánovania architektúry v Ž. č.j. ÚPaA 1783/76 zo dňa 02.11.1976 kolaudačným rozhodnutím - dodatočne z 03.09.1985 a faktúrou č.1015108 zo dňa 01.12.2015 a zistil nasledovný skutkový stav.

Výmerom bývalého Mestského národného výboru v Ž., odbor školstva a kultúry č. škol/1981/595 zo dňa 21.12.1981 bol navrhovateľovi v rade 1/ pridelený služobný byt v budove ZDŠ I. Z.. Z. Ž. s tým, že právo užívať tento byt vznikne navrhovateľovi v rade 1/ po podpise dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Dohodou o odovzdaní, prevzatí a úhrade za užívanie bytu bez uvedenia dátumu uzavretia tejto dohody Mestský národný výbor, odbor školstva a kultúry v Ž. odovzdal do osobného užívania byt, ktorý pozostáva z troch izieb, jednej kuchyne, jednej predsiene, jednej komory, jednej kúpeľne s WC O. J. - školníkovi ZŠ I. Z.. Z. Ž..

Kolaudačným rozhodnutím Mestského národného výboru, odbor územného plánovania v Ž. č.j. UP 1358/ c-5547/84 zo dňa 03.09.1985 bolo povolené užívanie stavby 9/22, triedna škola I. Z.. Ž., postavenej na pozemku parc. č. XXXX, ktorá obsahuje vlastný objekt - učebne, telocvičňu, spojovaciu chodbu, TV k stavbe - prípojky vodovodu, kanalizácie, el. energie, plynovodu, parovodu, terénne úpravy, oplotenie, chodníky, nákladný výťah nosnosti 100 kg, výrobné č. XXXX XXXX v šj.

Odporca listom zo dňa 19.08.2005 adresovaný navrhovateľom v rade 1/ a 2/ dal výpoveď z časti priestorov školy, ktoré už netvoria súčasť bytového fondu, teda sa jedná o nebytové priestory s tým, že výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť prvým dňom budúceho mesiaca. Pre prípad, že tieto priestory sú naďalej bytom dal odporca týmto listom aj výpoveď nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. b), e) Občianskeho zákonníka, s tým, že výpovedná lehota bola tri mesiace a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď s odôvodnením, že odporca prevádzkuje v predmetnej nehnuteľnosti základnú školu a strednú školu a preto je potrebné z dôvodu verejného záujmu naložiť tak, že byt už nemožno užívať, a tiež s odôvodnením, že nehnuteľnosti sú v schátranom stave a vyžadujú opravy, ktoré už v súčasnosti na základe ohlásenia stavebnému úradu prebiehajú a pri postupnom vykonávaní nebude možné nehnuteľnosť vrátane bytu najmenej počas šiestich mesiacov užívať. Tento list prevzali navrhovatelia dňa 12.09.2005.

Podľa § 2 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že miestnosti, ktoré navrhovatelia užívali ako byt, nie sú bytom tak ako je tento definovaný v § 2 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. s poukazom na to, že miestnosti, ktoré navrhovatelia užívali v minulosti ako byt, nikdy neboli a nie sú rozhodnutím stavebného úradu určené na bývanie.

Z kolaudačného rozhodnutia bývalého MsNV Ž., odboru územného plávania č. ÚP 1358/C/3547/84 zo dňa 5.9.1985 totiž jednoznačne vyplýva, že stavebný úrad povolil užívanie stavby 9/22 trieda škola I. Z. Ž., ktorá obsahuje vlastný objekt : - učebne, telocvičňu, spojovaciu chodbu, TV k stavbe - prípojky vodovodu, kanalizácie, el. energie, plynovodu, parovodu, terénne úpravy, oplotenie, chodníky, nákladný výťah nosn. 100kg, výr.č. 41790145 ŠJ. V odôvodnení kolaudačného rozhodnutia stavebný úrad uvádza, že stavba bola uskutočnená podľa schválenej projektovej dokumentácie a boli splnené podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Rozhodnutie neobsahuje žiaden údaj o

účelovom určení stavby alebo jej časti na bývanie, ani žiaden údaj o byte. Stavba školy tvorí jednotný celok a nebola ani v jedinej časti určená na bývanie. Kolaudačným rozhodnutím stavebného úrade, sa dáva oprávnenie na užívanie stavby, tak ako je v ňom uvedené.

Keďže súd je viazaný skutkovým vymedzením návrhu na začatie konania, súd sa v ďalšom konaní primárne zaoberal otázkou, či v danom prípade predmetom nájmu bol byt ako samostatný predmet občiansko-právnych vzťahov podľa ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to s poukazom na to, že v ďalšom konaní sa navrhovatelia po zmene návrhu na začatie konania pripustenej uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 04.02. 2016 domáhali, aby súd určil, že výpoveď z nájmu z 19.08.2005, ktorým odporca vypovedal nájom bytu navrhovateľovi v rade 1/ a navrhovateľovi v rade 2/ je neplatná a nájom bytu navrhovateľa v rade 1/ a navrhovateľky v rade 2/, ktorý byt sa nachádza v dome č.s. 3242 na U. R. XX Ž., trvá.

Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku spis. zn. zo dňa 29.05.2002, vyslovil právny názor: „Pojmovým znakom bytu, ako predmetu občiansko-právnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria, na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občiansko-právnych vzťahov ako byty.“. Súd v tomto kontexte poukazuje aj na obdobné súdne rozhodnutie ako bolo vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, a to rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 12.04.2007, v ktorom súd poukazuje na to, že vo veľkom množstve prípadov slovenská súdna prax vychádza aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, a to vzhľadom k príbuznosti, ba až totožnosti právnej úpravy platnej na území SR a ČR, a to aj po 01.01.1993, čo je možné konštatovať aj v tomto prípade, z ktorého odôvodnenia si súd dovolí odcitovať: „V súdnej praxi nie je pochýb (a to aj preto, že ust. § 685 a 686 Občianskeho zákonníka iný výklad ani nepripúšťa) o tom, že predmetom právneho vzťahu (v zmysle ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nájmu bytu upraveného v ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka je byt ako celok (porov. odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 07.02.2000, spis. zn. , uverejneného pod č. 53 v zošite č. 6 z roku 2003 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk /citované rozhodnutie bolo uverejnené aj pod č. 144 v zošite č. 8 z roku 2002 časopisu Soudní judikatura/). Ustálená súdna prax takisto vyvodila, že pri posudzovaní otázky, či je súbor miestností (prípadne jednotlivá obytná miestnosť) bytom, je nutné vychádzať zo stavebno-právnych predpisov; rozhodujúci je pritom kolaudačný stav, nie faktický spôsob ich užívania (porov. Občiansky zákonník, komentár, 1. vydanie, SEVT Praha 1991, str. 510, Jehlička, O., Švestka, J., Škárová, M., Vodička, A. a kolektív, Občiansky zákonník, komentár, C.H.Beck, Praha 1994, 2. vydanie, str. 484, zhodne tiež napr. 3. vydanie, 1996, str. 601 a 6. vydanie, 2001, str. 1068). Tomuto názoru korešponduje aj vymedzenie pojmu „byt“ v rozhodnutiach Najvyššieho súdu. Najvyšší súd už v rozsudku z 22.10.1999, spis. zn. , vyvodil právny záver, že vymedzenie bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka zásadne predpokladá právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o tom, že súbor miestností (prípadne jednotlivá miestnosť) je spôsobilý na trvalé používanie a je určený na trvalé bývanie. K uvedenému záveru sa Najvyšší súd prihlásil aj v rozsudku z 29.05.2001, spis. zn. , v ktorom vyvodil, že pojmovým znakom bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria, na trvalé bývanie, dané právoplatným kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu. Zostáva dodať, že ústavná sťažnosť, podanú proti citovanému rozhodnutiu, Ústavný súd ČR odmietol uznesením z 07.01.2002, spis. zn. . K obsahovo rovnakému záveru Najvyšší súd dospel tiež v rozsudku z 29.01.2002, spis. zn. , uverejnenom pod č. 90 v zošite č. 10 z roku 2003 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, v ktorom vyvodil, že bytom sa na účely právneho vzťahu nájmu bytu (§ 685 a nasl. Občianskeho zákonníka) rozumie súbor miestností (prípadne jednotlivá obytná miestnosť), ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na bývanie; rozhodujúci je teda právny stav založený právoplatným rozhodnutím o povolení užívania stavby, prípadne o zmene účelu jej užívania, nie faktický stav v užívaní alebo vôle účastníkov zmluvy. O tom, že právna prax je v tomto ohľade ustálená, svedčia aj závery, ktoré Najvyšší súd vyvodil aj v ďalších svojich rozhodnutiach (porov. napr. rozsudky z 30.07.2001, spis. zn. , z 06.02.2002, spis. zn. , spis. zn. , spis. zn. , z 14.02.2002, spis. zn. , z 17.07.2003, spis. zn. , z 08.06.2004, spis. zn. , a uznesenie z 09.04.2003, spis. zn. ).“.

S poukazom na citované súdne rozhodnutia tak súd nepovažoval za relevantnú skutočnosť, že Výmerom bývalého Mestského národného výboru v Ž., odbor školstva a kultúry č. škol/1981/595 zo dňa 21.12.1981 bol navrhovateľovi v rade 1/ pridelený služobný byt v budove ZDŠ I. Z.. Z. Ž. s tým, že právo užívať tento byt vzniklo navrhovateľovi v rade 1/ po podpise dohody o odovzdaní a prevzatí bytu a že dohodou o odovzdaní, prevzatí a úhrade za užívanie bytu bez uvedenia dátumu uzavretia tejto dohody Mestský národný výbor, odbor školstva a kultúry v Ž. aj odovzdal do osobného užívania byt, ktorý pozostáva z troch izieb, jednej kuchyne, jednej predsiene, jednej komory, jednej kúpeľne s WC O. J. - školníkovi ZŠ I. Z.. Z. Ž. a tento aj navrhovatelia ako byt v minulosti užívali, keďže rozhodujúci je právny stav založený právoplatným rozhodnutím stavebného úradu o povolení užívania stavby teda kolaudačným rozhodnutím, nie faktický stav v užívaní stavby alebo vôle účastníkov zmluvy či dohody. V danom prípade, miestnosti, ktoré navrhovatelia užívali ako byt, nie sú rozhodnutím stavebného úradu určené na bývanie.

Základným predpokladom úspešnosti žaloby ako takej je to, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Toto postavenie môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je navrhovateľom), má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa (vykonaným dokazovaním) preukáže, že navrhovateľovi patrí uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd návrhu vyhovie (navrhovateľ má aktívnu vecnú legitimáciu) a naopak, ak sa nepreukáže, že navrhovateľovi patrí uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd návrh bez ďalšieho zamietne (navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu). Pri preukázaní aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa však súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ zároveň žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní (vykonaným dokazovaním) nepreukáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu.

Podľa ust. § 711 ods.6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Predpokladmi úspešnosti návrhu podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré možno vyvodiť z jeho znenia, ako aj systematiky zaradenia tohto ustanovenia do osobitných ustanovení o nájme bytu (§ 685 až § 716), sú 1. existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania založeného zmluvou o nájme bytu podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, 2. existencia výpovede nájmu bytu zo strany prenajímateľa, ktorá je v rozpore zo zákonom, 3. podanie návrhu na súde v prekluzívnej lehote troch mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia výpovede. Zároveň je potrebné uviesť, že návrh podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka nie je určovacou žalobou podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., pri ktorej musí byť preukázaný naliehavý právny záujem, ale je inou žalobou, pri ktorej právny záujem vyplýva priamo z hmotnoprávneho predpisu. Z hľadiska vecnej legitimácie účastníkov v súdnom konaní potom možno ustáliť, že na podanie návrhu podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka je aktívne vecne legitimovaný nájomca bytu, čo vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia. Keďže predmetom konania o návrhu podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka je určenie platnosti, resp. neplatnosti, jednostranného právneho úkonu prenajímateľa bytu, t. j. výpovede nájmu bytu, je možné z uvedeného ustanovenia vyvodiť pasívnu vecnú legitimáciu prenajímateľa bytu v tomto konaní.

V konaní nebolo preukázané, že v danom prípade miestnosti, ktoré navrhovatelia v minulosti užívali na bývanie sú bytom, ktorý by bol predmetom nájmu byt ako samostatná vec v právnom zmysle podľa ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tak ako je byt definovaný v ust. § 2 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. Naopak, bolo preukázané, že predmetné priestory, ktoré navrhovatelia v minulosti užívali na bývanie, nie sú rozhodnutím stavebného úradu určené na bývanie. Z kolaudačného rozhodnutia bývalého MsNV Ž., odboru územného plávania č. ÚP 1358/C/3547/84 zo dňa 5.9.1985 totiž jednoznačne vyplýva, že stavebný úrad povolil užívanie stavby 9/22 trieda škola I. Z. Ž., ktorá obsahuje vlastný objekt :

- učebne, telocvičňu, spojovaciu chodbu, TV k stavbe - prípojky vodovodu, kanalizácie, el. energie, plynovodu, parovodu, terénne úpravy, oplotenie, chodníky, nákladný výťah nosn. 100kg, výr.č. 41790145 ŠJ. Rozhodnutie neobsahuje žiaden údaj o účelovom určení stavby alebo jej časti na bývanie, ani žiaden údaj o byte. Stavba školy tvorí jednotný celok a nebola ani v jedinej časti určená na bývanie. Nedošlo tak k preukázaniu existencie záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi založeného zmluvou o nájme

bytu. Preto súd byť viazaný v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p. dôvodmi žalobného návrhu danými opisom rozhodujúcich skutočností, nemohol návrhu na navrhovateľov, aby súd určil, že výpoveď z nájmu z 19.08.2005, ktorým odporca vypovedal nájom bytu navrhovateľovi v rade 1/ a navrhovateľovi v rade 2/ je neplatná a nájom bytu navrhovateľa v rade 1/ a navrhovateľky v rade 2/ , ktorý byt sa nachádza v dome č.s. XXXX na U. R. XX Ž., trvá, vyhovieť a bez ďalšieho musel tento zamietnuť so záverom o nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie účastníkov konania, nakoľko na podanie návrhu podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka je aktívne vecne legitimovaný nájomca bytu a pasívnu vecnú legitimáciu má prenajímateľ bytu.

Pokiaľ sa navrhovatelia snažili preukázať schválenou projektovou dokumentáciou, že dané miestnosti sú bytom, k tomu súd opakovane uvádza, že pre určenie či miestnosť alebo súbor miestností je bytom, je rozhodujúci právny stav založený právoplatným rozhodnutím stavebného úradu o povolení užívania stavby teda kolaudačným rozhodnutím, nie faktický stav v užívaní stavby alebo vôle účastníkov zmluvy či dohody, ani stav podľa projektovej dokumentácie.

Pokiaľ by mal súd dať odpoveď na otázku navrhovateľov, či predmetná výpoveď je neplatná aj pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, ako argumentovali, k tomu súd uvádza, že v súdenej veci žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov konania (aj aktívnej aj pasívnej), ktorý záver je odôvodnený podrobne vyššie a teda touto otázkou sa v ďalšom konaní už ani nemohol zaoberať, nakoľko platí, že ak súd zamietne žalobu so záverom o nedostatku vecnej legitimácie účastníkov konania, musí žalobu zamietnuť bez ďalšieho teda bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Odporca svojim písomným podaním doručeným súdu dňa 25.11.2014 (č.l.234) v zmysle záverov odvolacieho súdu špecifikoval svoj vzájomný návrh a žiadal, aby súd uložil navrhovateľom povinnosť vypratať priestory so samostatným vchodom číslo II. v juhozápadnej časti prízemia stavby školy súp. č. XXXX na U. R. XX Z. Ž., zapísanej na LV č. XXXX, trakt B, vedľajší vchod, pozostávajúce z troch miestností, kuchyne, predsiene, komory, kúpeľne a WC a odovzdať ich odporcovi, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V ďalšom konaní doplnením dokazovaním bolo preukázané, že navrhovatelia v predmetných miestnostiach už vôbec nebývajú, priestory sú odpojené od elektrickej energie, plynu aj vody, majú tam uložené len zariadenie bytu a iné hnuteľné veci. Navrhovatelia však nepreukázali existenciu relevantného právneho titulu, ktorý by ich oprávňoval na to, aby si v týchto miestnostiach mohli uložiť svoje veci. Relevantnými právnymi titulmi, ktoré by oprávňovali navrhovateľov na uskladnenie svojich vecí nemôže byť ani Výmer bývalého Mestského národného výboru v Ž., odbor školstva a kultúry č. škol/1981/595 zo dňa 21.12.1981, ktorým bol navrhovateľovi v rade 1/ pridelený služobný byt v budove ZDŠ I. Z.. Z. Ž. ani Dohoda o odovzdaní, prevzatí a úhrade za užívanie bytu bez uvedenia dátumu uzavretia, nakoľko tak výmer ako i dohoda sa viazali k bytu, pričom v konaní bolo preukázané, že predmetné miestnosti nie sú bytom. Existencia inej zmluvy či dohody, ktorá by oprávňovala navrhovateľov na uskladnenie si svojich vecí v konaní preukázaná nebola, navrhovatelia tak tieto miestnosti tým, že v nich majú uskladnené svoje veci užívajú bez právneho dôvodu, preto súd vzájomnému návrhu odporcov vyhovel.

Odporca mal vo veci plný úspech, v konaní bol zastúpený advokátom, preto mu súd proti navrhovateľom ako neúspešným účastníkom podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby:

1.prevzatie a príprava veci 01.06.2013 v hodnote úkonu 60,07 Eur 2.vyjadrenie k žalobe 12.06.2013 v hodnote úkonu 60,07 Eur 3. účasť na pojednávaní 24.10.2013 v hodnote úkonu 60,07 Eur 4.písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu v hodnote úkonu 61,87 Eur 5.písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 24.11.2014 v hodnote úkonu 61,87 Eur 6. účasť na pojednávaní 27.11.2014 v hodnote úkonu 15,02 Eur 7.účasť na pojednávaní 17.03.2015 v hodnote úkonu 64,53 Eur 8.účasť na pojednávaní 17.03.2015 v hodnote úkonu 66,00 Eur

+ režijný paušál na každý úkon 3 x á 7,81 Eur , 3x á 8,04 Eur, 1 x 8,39 Eur, 1 x á 8,58 Eur Spolu teda 64,52 Eur.

Cestovné 4x C. - Ž. a späť v hodnote ( 4 x 484 km x 0,3 ) 580,80 Eur

Náhradu za stratu času 4x 14 zač. polhodín x 11,59 Eur 649,04 Eur

Celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 1.743,86 Eur, pri tarifnej odmene za jeden úkon vo výške 1/13 výpočtového základu pre daný rok.

Trovy právneho zastúpenia sú účtované podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.