Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/26/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, so sídlom 1. mája č. 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30807484, proti povinnému: GALLY, a.s., so sídlom 059 72 Vrbov 137, IČO: 36 478 342, zaniknutému dňom 1.3.2017, o vymoženie 1.104,39 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. -14 zo dňa 11.7.2017, takto

rozhodol:

Mení uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách exekúcie súdneho exekútora tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. O trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 53,56 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Posledným výrokom vyslovil, že povinnému (správne oprávnenému - pozn. odvolacieho súdu) sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal dňa 3.8.2007 na V., návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.104,39 eur s príslušenstvom na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č. XXX- XXXXXXXXXX-Y. zo dňa 16.1.2007. Dňa 27.9.2007 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu 29.6.2017 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol dňa 1.3.2017 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Navrhol exekúciu zastaviť a zároveň oznámil súdu, že si uplatňuje exekučné trovy vo výške 53,56 eur. Exekučný súd zistil, že povinný bol ku dňu 1.3.2017 ex offo vymazaný z obchodného registra. Podľa ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. V danom prípade bolo dôvodné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, keďže povinný dňom 1.3.2017 stratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom ide o neodstrániteľný nedostatok konania, nakoľko povinný bol zrušený a vymazaný bez právneho nástupcu. Preto bolo dôvodné predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a túto zastaviť podľa Exekučného poriadku.

3. O trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol exekučný súd podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a navyše povinný v dôsledku výmazu z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie súdneho exekútora. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 53,56 eur. V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie nasledovne: odmena 23,24 eur, hotové výdavky (poštovné) 24,39 eur, 20 % DPH 8,93 eur, spolu 53,56 eur.

4. O trovách účastníkov konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvod hodný osobitného zreteľa videl exekučný súd v tom, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku zániku povinného bez právneho nástupcu. Túto skutočnosť súd vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu, a to len voči výroku o trovách exekúcie súdneho exekútora v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v tejto časti zmenil tak, že náhrada trov exekúcie sa súdnemu exekútorovi nepriznáva.

6. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. -11 zo dňa 31.8.2010 vyslovil právny názor, podľa ktorého nie je možné spochybňovať postavenie súdneho exekútora, ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na výkon exekúcie, v rámci ktorého sa mu priznáva status verejného činiteľa. Naproti tomu však súdny exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie, a to najmä tým, že výber súdneho exekútora je zverený oprávnenému, odmena je priamo úmerná procesnej aktivite a pod. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje tým, že výkon exekúcie je zverený výlučne súdnym exekútorom. Na uvedené je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983. séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

7. Z ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný. Súd môže zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi oprávneného len za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) a aj v tomto prípade zákon ponecháva súdu možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného s prihliadnutím na mieru zavinenia na zastavení exekúcie. Na druhej strane v prípade, ak súd exekúciu zastaví, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, musí na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazať oprávneného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Citované zákonné ustanovenia predstavujú výnimku zo zásady zakotvenej v ust. § 197 Exekučného poriadku, a jeho použitie prichádza do úvahy iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu zavinenia oprávneného, prípadne majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. V danom prípade sa však jedná o zastavenie exekúcie z dôvodu absencie jednej zo základných podmienok konania (zánik povinného bez právneho nástupcu), ktorá je neodstrániteľná. Oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný subjekt v priebehu exekučného konania zanikne bez právneho nástupcu, a teda zastavenie exekúcie nezavinil.

8. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle v zmysle ustanovenia a , vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

16. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

18. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

19. Zo spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 3.8.2007 domáhal vymoženia sumy 1.104,39 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX-Y. zo dňa 16.1.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2.2007 a vykonateľnosť dňa 15.3.2007. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením zo dňa 27.9.2007.

20. Dňa 29.6.2017 doručil súdny exekútor exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol dňa 1.3.2017 vymazaný z obchodného registra.

21. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku o trovách exekúcie odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 zo dňa 30.1.2019, ktorým ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa (súdneho exekútora) ako zjavne neopodstatnenú. Sťažovateľ namietal, že porušovateľ (exekučný súd) tým, že mu odoprel priznať náhradu trov exekúcie, nezákonným a protiústavným spôsobom porušil základné právo sťažovateľa vlastniť majetok a právo na ochranu pred vyvlastnením a súčasne právo na súdnu ochranu, keďže zákonné rozhodnutie o trovách konania je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces. V danej exekučnej veci súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra, pričom týmto návrhom si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím v prvom výroku exekúciu zastavil a druhým výrokom rozhodol, že náhradu trov exekúcie sťažovateľovi nepriznáva. Z odôvodnenia cit.: „V zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danej veci však súd nemôže na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, pretože tento zanikol. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady o úhrade trov exekúcie povinným a je možné len v prípadoch, keď to zákonná úprava výslovne umožňuje. Súd s poukazom na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t. j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Súd teda skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a či sú splnené podmienky pre

úhradu trov exekúcie oprávneným. Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel súd k záveru, že oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu vzhľadom na časové obdobie od podania návrhu na vykonanie exekúcie ku dňu výmazu. Zavinenie oprávneného, následkom ktorého je zastavenie exekučného konania tak ako to vyžaduje zákon, teda súd nekonštatoval. Ďalej súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu zániku povinného. Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku taktiež neprichádza do úvahy, keďže exekúcia nebola zastavená z dôvodu že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Skutočnosť, že povinný zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra - ohľadom rozhodnutia o náhrade trov exekúcie - vylučuje aplikáciu § 203 ods. 3 Exekučného poriadku. Napadnuté uznesenie okresného súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, resp. v znení neskorších predpisov“.

22. Aj v prejednávanej veci vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203 Exekučného poriadku, dospel odvolací súd k záveru, že oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu vzhľadom na časové obdobie od podania návrhu na vykonanie exekúcie (3.8.2007) ku dňu výmazu (1.3.2017). Zavinenie oprávneného, následkom ktorého je zastavenie exekúcie tak, ako to vyžaduje zákon, teda odvolací súd nekonštatoval. Pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej veci nemožno použiť ani § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, ani § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na povinného, čo však nie je tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu.

23. Odvolací súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. -11, -12, -11), kde Ústavný súd zaujal stanovisko, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd ďalej konštatoval, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia (porovnaj uznesenie Okresného súdu Dunajská streda sp. zn. zo dňa 18.10.2017).

24. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, taktiež s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, odvolaním napadnutý výrok o trovách exekúcie postupom podľa zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách odvolacieho konania bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému oprávnenému žiadne trovy v jeho priebehu nevznikli. Odvolací súd vychádzal z základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).