Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75S/64/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: UNICOM SLUK, spol. s r. o. , Pod Dráhami 16, 960 01 Zvolen, IČO: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Mária Kuttnerová, advokátka, Advokátska kancelária Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101410044/2021 zo dňa 05. augusta 2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2014. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.09.2015, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole dňa 25.09.2015.

2. Správca dane v následnom vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101067237/2018 zo dňa 30.05.2018 vyrubil žalobcovi podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší predpisov (ďalej aj len „“ alebo „Daňový poriadok“) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 28 200,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014.

3. Žalobcom vykázaný nadmerný odpočet v sume 28 200,00 Eur v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2014, neuznal správca dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa ISY 3P s.r.o., so sídlom Sabinovská 10, 821 02 Bratislava, IČO: XX XXX XXX - zrušená registrácia pre DPH k 30.06.2015 v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“ alebo „“), vystavenej pod č. XXXXXXXX, int. č. XXXXXXX, s dátumom dodania a vystavenia dňa 08.07.2014, so základom dane v sume 141 000,00 Eur, 20% DPH v sume 28 200 Eur, spolu v sume 169 200,00 Eur za sprostredkovanie služieb

- paušálna odmena za sprostredkovateľskú činnosť inkasa pohľadávky a za technické služby spojené s ukončením montáže linky a jej spustením do regulárnej prevádzky v Mincovni NBU Kyjev (ďalej len „NBU“). Správca dane nezistil oprávnenosť nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu z dôvodu porušenia a , keď podľa správcu dane

z dodávateľskej faktúry 02072014 nevzniklo právo na odpočítanie dane, nakoľko služby uvedené vo faktúre neboli reálne dodané, ich dodanie bolo účelovo simulované dohodou zástupcov odberateľa NBU, kontrolovaného platiteľa - žalobcu a spoločnosti ISY 3P s.r.o. K službe, ktorá bola uvedená na faktúre „sprostredkovanie inkasa pohľadávky“ správca dane uviedol, že podľa vyjadrení žalobcu odberateľ NBU spôsobom nátlaku vyjadril záujem uhradiť časť dohodnutej protihodnoty (pohľadávky kontrolovaného platiteľa) len v prípade, ak kontrolovaný platiteľ - žalobca bude súhlasiť s tým, že NBU vopred určí tzv. sprostredkovateľa inkasa tejto pohľadávky - tuzemskú spoločnosť ISY 3P s.r.o., ktorá vyfakturuje kontrolovanému platiteľovi vopred dohodnutú sumu za sprostredkovanie aj s DPH. Uvedené konanie posúdil správca dane ako konanie, ktoré viedlo k simulovaniu zdaniteľného obchodu (sprostredkovanie inkasa pohľadávky medzi ISY 3P s.r.o. a žalobcom). K službe „technické služby spojené s ukončením montážnej linky a jej spustením do prevádzky v Mincovni NBU v Kyjeve“ správca dane uviedol, že odberateľ NBU počas trvania súdneho sporu znefunkčnil predmetnú linku tak, že ju v roku 2014 nebolo možné uviesť do prevádzky. Žalobca v administratívnom konaní uviedol, že na sfunkčnenie predmetnej linky po ukončenom súdnom spore bolo potrebné podľa požiadaviek bezpečnostných predpisov Ukrajiny prizvať certifikovaných ukrajinských špecialistov. Avšak správca dane mal za to, že linka bola zmontovaná, vyskúšaná a prevádzkyschopná už v priebehu roku 2012, a preto technické práce na sfunkčnenie linky boli vykonané už v roku 2012. Keďže na následné sfunkčnenie linky v roku 2014 neuzatvoril žalobca žiadnu ďalšiu samostatnú zmluvu s odberateľom NBU, ani nebol dohodnutý dodatok k pôvodnému kontraktu č. N. mal za zrejmé, že ide o práce naviac.

4. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. 101860421/2018 zo dňa 21.09.2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane. Aj podľa žalovaného došlo k simulovanému zdaniteľnému obchodu medzi dodávateľom a žalobcom, služby uvedené na faktúre neboli dodané, teda nemali ekonomické opodstatnenie. Dodanie služieb sa nepreukázalo, preto nárok na odpočítanie dane z fakturovaných služieb nemohol byť uznaný. Stotožnil sa s právnym posúdením veci o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH.

5. Na základe podanej správnej žaloby správny súd - Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -147 zo dňa 12.06.2019 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.09.2018, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zo dňa 30.05.2018 a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Správny súd nepovažoval za sporné, že kontrakt N. z 08.04.2014 bol uzavretý ako novácia pôvodných záväzkov vyplývajúcich z pôvodného kontraktu N., avšak za sporné a zároveň rozhodujúce považoval skutočnosť, či sa tak stalo na základe sprostredkovania spoločnosťou ISY 3P s.r.o. Zároveň správny súd mal za to, že argumentácia správcu dane, že preukázal, že služby uvedené na faktúre č. XXXXXXXX neboli reálne dodané, pričom išlo o vedomé a účelovo simulované dohody zástupcov: odberateľa NBU, žalobcu a spoločnosti ISY 3P s.r.o., je predčasná. Správca dane síce preukázal, že žalobca nemal inú možnosť ako uzavrieť sprostredkovateľskú zmluvu so spoločnosťou ISY 3P s.r.o., avšak nepreukázal, že by predmetná sprostredkovateľská činnosť nebola dodaná (bod 24, bod 27, bod 28). Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bolo objasniť - doplniť dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre posúdenie fiktívnosti zrealizovaného obchodu vo vzťahu k ekonomickej činnosti žalobcu, vo svetle obchodných rizík spojených s obchodmi mimo EÚ (bod 31). Podľa správneho súdu vychádzalo právne posúdenie veci z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, závery správcu dane aj žalovaného označil správny súd za predčasné (bod 21), preto boli rozhodnutia daňových orgánov zrušené z dôvodov podľa a .

6. Správca dane vo veci druhýkrát rozhodol vydaním rozhodnutia č. 100953722/2020 zo dňa 28.05.2020, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 28 200,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014. Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101427045/2020 zo dňa 10.09.2020 zrušil rozhodnutie správcu dane a zo dňa 28.05.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane sa dôsledne neriadil usmernením správneho súdu, nepostupoval v súlade s právnym názorom uvedeným v rozsudku správneho súdu sp. zn. zo dňa 12.06.2019. Doplnenie dokazovania považoval za nedostačujúce s tým, že uložil správcovi dane v ďalšom konaní odstrániť vady vytýkané správnym súdom najmä objasniť - doplniť dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre posúdenie fiktívnosti zrealizovaného obchodu.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

7. Správca dane v ďalšom vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 100650636/2021 zo dňa 20.04.2021 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 28 200,00 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014. Rozhodol tak po doplnení dokazovania, z ktorého vyvodil záver o porušení a v nadväznosti na ustanovenie z dôvodu, že dodávateľovi uvedenému na faktúre č. 02072014 nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania služieb v zmysle Povinnosť odviesť túto daň spoločnosti ISY 3P s.r.o. vznikla z titulu jej uvedenia na faktúre v zmysle citovaného zákona.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

8. Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101410044/2021 zo dňa 05.08.2021 rozhodnutie správcu dane č. 100650636/2021 zo dňa 20.04.2021 potvrdil.

9. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že správca dane uviedol svoje zistenia a stanoviská k jednotlivým bodom rozsudku správneho súdu, v ktorých uviedol akým spôsobom odstránil súdom vytýkané vady a doplnil dokazovanie v rozsahu, ktorý je dostatočný pre posúdenie fiktívnosti deklarovaného obchodu. Správca dane viazaný právnym názorom správneho súdu a odvolacieho orgánu doplnil dokazovanie o výsluch svedka - bývalého konateľa spoločnosti ISY 3P s.r.o., doplnil informácie o finančných operáciách spoločnosti ISY 3P s.r.o. a vyhodnotil všetky zabezpečené dôkazy o činnosti daňového subjektu UNICOM SLUK, spol. s r. o. a spoločnosti ISY 3P s.r.o., ktorá mala daňovému subjektu poskytnúť služby uvedené vo faktúre, z ktorej si odpočítal DPH. Považoval za nesporné, že pre žalobcu bolo dôležité získať finančné prostriedky od NBU za dodávku linky realizovanú v roku 2012, ale ani žalobca, ani spoločnosť ISY 3P s.r.o. nepreukázali, že k inkasu pohľadávky a vráteniu zádržného od NBU došlo sprostredkovateľskou činnosťou spoločnosti ISY 3P s.r.o. a že táto spoločnosť vykonala alebo zabezpečila aj technické služby spojené s ukončením montáže a úprav linky, zapracovania zmien do jej dokumentácie a spustenia linky do prevádzky. Z dôkazov zabezpečených správcom dane je zrejmé, že spoločnosť ISY 3P s.r.o., ktorá vystavila faktúru za sprostredkovanie služieb, tieto služby sprostredkovania nedodala, daň z faktúry nepriznala v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty, ani neodviedla do štátneho rozpočtu, ani neargumentovala iným režimom dane z pridanej hodnoty pri službách. Správcovi dane neboli predložené žiadne doklady spoločnosti, jej bývalý konateľ neposkytol žiadne informácie o sprostredkovaní, o dodaní fakturovaných služieb, pričom doklady, ktoré predložil žalobca nepreukazujú tiež dodanie týchto služieb spoločnosťou ISY 3P s.r.o. Skutočnosť, že žalobca, ak chcel získať finančné prostriedky od NBU musel pristúpiť na podmienky NBU, a teda musel pristúpiť na sprostredkovanie spoločnosťou ISY 3P s.r.o. ešte nepreukazuje, že daňovému subjektu vzniklo právo na odpočítanie dane.

10. Žalovaný uviedol, že z rozhodnutia správcu dane ako aj z predloženého spisového materiálu nezistil také konanie správcu dane, aké opísal daňový subjekt v odvolaní, t. j., že by bolo nezákonné, v rozpore s a Daňového poriadku, v rozpore s právnym názorom správneho súdu a odvolacieho orgánu, v rozpore s SR, že by boli porušované práva a právom chránené záujmy daňového subjektu a že by bolo došlo k zneužívaniu právomoci verejného činiteľa. Skutočnosť, že daňový subjekt nesúhlasí so spôsobom vyhodnotenia dôkazov správcom dane, ešte nepreukazuje nesprávnosť tohto hodnotenia a vyvodených záverov. K námietke, ktorá sa týka nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, žalovaný uviedol, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s Daňového poriadku.

11. Podľa žalovaného rozsiahlym dokazovaním správca dane vykonal nie len formálnu kontrolu predložených dokladov, ale preveroval aj reálnosť zdaniteľných obchodov. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, je plne v súlade s procesnoprávnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s ustanoveniami § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Z výsledkov vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom bolo prihliadnuté na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo správca dane dospel k odôvodnenému záveru, že spoločnosti ISY 3P s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z titulu podania sprostredkovateľských fakturovaných služieb, preto žalobca nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z tejto faktúry, nakoľko skutočnosti v nej uvedené nezodpovedajú reálnemu plneniu. Žalovaný vyhodnotil všetky odvolacie námietky daňového subjektu za neopodstatnené.

Žaloba a argumentácia žalobcu (žalobné body)

12. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101410044/2021 zo dňa 05.08.2021, ktoré navrhoval zrušiť ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane a zároveň uložiť žalovanému zastaviť daňové konanie, „ktoré bolo začaté vydaním Protokolu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014 č. 20855982/2015 z 21.09.2015“. Žalobca uplatnil aj náhradu trov konania.

13. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane považoval žalobca za nezákonné z dôvodov § 191 ods. 1 písm. c) - rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d) - je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; písm. e) - zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; písm. f) - skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi; a písm. g) - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

14. Žalobca namietal nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly v dôsledku jej predčasného účelového ukončenia, a to pred úplným a správnym zistením a preverením všetkých skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Daňová kontrola nebola vykonaná v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie jej účelu v zmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Dôkazom o predčasnom ukončení daňovej kontroly je skutočnosť, že protokol uvádza úplne iné závery ako rozhodnutie správcu dane. Vytýkal žalovanému, že neskúmal namietané nesplnenie zákonného účelu daňovej kontroly, ale sa uspokojil s uvedením termínov začatia a „svojvoľného“ ukončenia daňovej kontroly. Podľa žalobcu daňové orgány ignorovali právny názor správneho súdu ohľadom nezákonnosti vykonanej kontroly, keď správny súd uviedol, že daňová kontrola u žalobcu bola ukončená predčasne.

15. Podľa žalobcu z konania žalovaného, ktorý nerešpektoval právny názor správneho súdu, vyplýva jeho nezákonný formalistický prístup, pretože pokiaľ by bol mal odôvodnené námietky voči zrušovaciemu rozsudku správneho súdu, mal možnosť využiť podanie kasačnej sťažnosti. Pokiaľ tak neurobil, konkludentne potvrdil súhlas s právnym názorom správneho súdu vysloveného v rozsudku č. k. -147 z 12.06.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.09.2019.

16. Z celého napadnutého rozhodnutia žalovaného je preukázané formalistické vysporiadanie sa s odvolaním žalobcu, keď bez zákonného skúmania a hodnotenia opisuje závery prvostupňového daňového orgánu, pričom bez jasného, zrozumiteľného a správneho odôvodnenia považuje odvolacie námietky za nedôvodné. Podľa žalobcu žalovaný nepravdivo tvrdí, že už správca dane sa vyporiadal s námietkami žalobcu uplatnenými v konaní. Žalovaný preto vec nesprávne právne posúdil.

17. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje dostatočný argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Rozhodnutie žalovaného aj správcu dane sú preto nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a sú vydané predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalobcovi nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané. Žalovaný nekonal pri právnom posúdení veci zákonne, čo v nadväznosti na skutkové okolnosti - skutočnosti, ktoré neboli nepochybne zistené, nebolo ani možné, lebo právne nie je možné posúdiť nezistené skutočnosti.

18. Žalobca namietal, že protokol neobsahoval súpis všetkých kontrolovaných dokladov v zmysle § 47 písm. g) Daňového poriadku, pričom žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal. Žalovaný sa vôbec nezaoberal dôvodmi, prečo správca dane nevykonal navrhovaný dôkaz výsluch svedka B. D., ktorý bol daňovým poradcom dodávateľa žalobcu, a ktorý kontaktoval správcu dane. Žalovaný sa bez zákonného odôvodnenia stotožňuje s názorom správcu dane, že reálnosť, pravdivosť a bezvadnosť faktúry od spoločnosti ISY 3P s.r.o. preukázaná nebola. Akými dôkazmi bola preukázaná táto tvrdená informácia však žalovaný neuvádza.

19. Žalobca predložil pri výkone daňovej kontroly aj ďalšie dôkazy, a to účtovné doklady, preberací protokol, zápisnice z valných zhromaždení žalobcu, cestovné správy výkonného štatutárneho orgánu žalobcu, výpisy z bankového účtu žalobcu, korešpondencia s vtedajším veľvyslanectvom SR na Ukrajine, kópiu rozhodcovského rozsudku pri OPK Kyjev, doklady ukrajinských špecialistov, ktorí realizovali inštaláciu predmetu kontraktu. Tieto dôkazy, ktoré správca dane zákonne nehodnotil,

bez zákonného odôvodnenia potvrdzujú rozpor deklarovaného skutkového stavu správcom dane a potvrdený žalovaným, so skutkovým stavom.

20. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu absencie vlastných záverov žalovaného, z ktorých by bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci a akými úvahami sa žalovaný pri ich vyhodnotení riadil. Namiesto zrozumiteľného popisu predmetu konania, vymedzenia sporných otázok a následného logického a právneho zhodnotenia zisteného skutkového stavu ako aj vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu, žalovaný obsiahlo opísal všetky podklady, ktoré vo veci zhromaždil, avšak následne už neuviedol, aké konkrétne závery z tých - ktorých skutkových zistení vyvodil. Žalobca vytýkal žalovanému, že úmyselne na škodu práv a právom chránených záujmov žalobcu upravoval výpoveď svedka Yuriya Polishchuka zo dňa 17.03.2021, alebo sa ňou vôbec nezaoberal, ale prevzal tvrdenia správcu dane. Žalovaný uvádzal, aké dôkazy správca dane vykonal - ďalšie informácie o účtoch spoločností, ktoré mali byť obchodnými partnermi spoločnosti ISY 3P s.r.o., získaval informácie o pobyte bývalého konateľa dodávateľa, ktorého vypočul ako svedka, vyžiadal ďalšie dôkazy k linke v Mincovni NBU Kyjev a k preverovanému predmetu fakturácie, avšak žalovaný z týchto uvádzaných skutkových zistení nevyvodzuje žiaden konkrétny záver, teda o čom to- ktoré skutkové zistenie svedčí.

21. Podľa žalobcu žalovaný rozsiahlo opisuje dôkazné bremeno daňového subjektu, avšak ustálená právna prax potvrdzuje, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Dôkazné bremeno daňového subjektu nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností, aj takých, na preukázanie ktorých neexistuje zákonná povinnosť, resp., ktorých preukázaním sú zaťažené iné subjekty.

22. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia upriamuje pozornosť na dodávateľa žalobcu, spoločnosť ISY 3P s.r.o. a poukazuje na skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že sa jedná o problematický daňový subjekt, avšak absentujú úvahy žalovaného ako tieto skutočnosti zaťažujú žalobcu, v akej miere a z akých konkrétnych dôvodov možno pričítať na vrub žalobcu, že si zvolil tohto dodávateľa.

23. Žalobca namietal, že žalovaný nesplnil všetky zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozhodnutia stanovené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď v napadnutom rozhodnutí neozrejmil, aké závery vyvodzoval z jednotlivých čiastkových dôkazov a z akých podkladov a akými úvahami sa riadil.

24. Podľa žalobcu je v rozpore so skutkovým stavom tvrdenie žalovaného, že správca dane preukázal, že služby uvedené vo faktúre č. XXXXXXXX neboli reálne dodané, pričom ich dodanie bolo len vedome a účelovo simulované dohodou zástupcov odberateľa NBU, žalobcu a spoločnosti ISY 3P s.r.o. Uviedol, že v protokole z daňovej kontroly z 21.09.2015 správca dane nespochybňoval, že sprostredkovateľská činnosť inkasa a technické služby boli dodané, pričom sa nepodarilo len odstrániť pochybnosti o tom, že služby boli dodané práve dodávateľom ISY 3P s.r.o. Až v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.05.2018 správca dane uviedol, že žalobca pod tlakom ukrajinskej strany vstúpil do vzťahu so spoločnosťou ISY 3P s.r.o. a deklarované služby neboli dodané. Podľa správcu dane to uviedol aj sám žalobca vo svojich vyjadreniach, avšak žalobca v žalobe namietal, že v takomto obsahu to neuviedol v žiadnom zo svojich vyjadrení.

25. Vo vyrubovacom konaní neboli správcom dane doložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali podvodné konanie. Žalobca namietal, že správca dane obvinil bez akéhokoľvek zákonného dôkazu najvyššiu bankovú inštitúciu cudzieho suverénneho štátu NBU Kyjev z podvodu a navádzania na podvod. Správca dane neuniesol dôkazné bremeno podvodu, a tak žalobcovi nezákonne zadržiava zákonne uplatnený nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014.

26. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí arbitrárnosťou (svojvôľou) pre nevysporiadanie sa správne, úplne, zákonne so všetkými námietkami žalobcu a je porušením základného práva na spravodlivý proces.

Vyjadrenie žalovaného

27. Podľa žalovaného postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a dôvody žalobcu uvedené v žalobe nie je možné akceptovať,

nie sú opodstatnené, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na tom, že skutkový stav bol dostatočne zistený, že boli vyvodené závery majúce oporu v zistenom skutkovom stave a v predloženom administratívnom spise, pričom odôvodnenia rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného, sú v súlade Daňového poriadku. Prijaté závery o porušení v nadväznosti na označil za vecne správne.

28. K žalobnému dôvodu týkajúcemu sa nezákonnej daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola zákonným spôsobom začatá dňa 16.10.2014, vykonaná v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku a zákonným spôsobom bola aj ukončená dňa 25.09.2015. Ukončená bola v zákonom stanovenej ročnej lehote v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 12.06.2019 je zrejmé, že súd konštatoval predčasné ukončenie daňovej kontroly vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie neni a zaviazal správcu dane doplniť dokazovanie, čo vzhľadom na zákonne ukončenú daňovú kontrolu, bolo možné iba vo vyrubovacom konaní. Tvrdenia žalobcu o svojvoľnom a predčasnom účelovom ukončení daňovej kontroly nie sú ničím podložené, rovnako ako tvrdenia o ignorovaní právneho názoru správneho súdu. Správca dane síce v časti protokolu označenej ako Súpis kontrolovaných dokladov a iných písomností predložených ku kontrole neuviedol úplne všetky doklady a písomnosti, ktoré mu žalobca predložil, ale v ďalšej časti protokolu označenej ako Preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov uviedol a hodnotil aj ďalšie konkrétne dôkazy, ktoré mu boli počas daňovej kontroly predložené. V samotnom protokole sú preto uvedené dôkazy, ktoré mal správca dane k dispozícii počas daňovej kontroly. Je úplne legitímne, že zistenia uvedené v Protokole nie sú totožné so zisteniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí, pretože v napadnutom rozhodnutí správcu dane sú v postupom slede uvedené aj ďalšie zistenia a dôkazy, ktoré správca dane vykonal nie len počas daňovej kontroly, ale aj vo vyrubovacom konaní, keďže správca dane dopĺňal dokazovanie v intenciách uvedeného rozsudku správneho súdu.

29. Žalovaný k namietanému formálnemu a formalistickému postupu žalovaného v odvolacom konaní, keď žalobca poukázal na závery súdu, žalovaný uviedol, že žalobca opomína, že správca dane viazaný právnym názorom správneho súdu doplnil dokazovanie a na základe jeho výsledkov vyvodil a dostatočne odôvodnil záver, že podmienky pre odpočítanie dane uvedené v ustanoveniach a v prípade odpočítania dane z predmetnej faktúry neboli splnené. Žalobca preukazoval splnenie zákonom stanovených podmienok faktúrou a dôkazmi, ktoré súviseli s dodávkou linky do Mincovne NBU v Kyjeve, ale napriek opakovaným rozsiahlym popisom spôsobu obchodovania s NBU a problémom pri vymáhaní úhrady dlžnej sumy, nepredložil správcovi dane žiadne jednoznačné dôkazy, ktoré by boli schopné preukázať, že spoločnosť ISY 3P s.r.o. reálne dodala služby uvedené na faktúre, teda, že sprostredkovala činnosť inkasa pohľadávky a dodania technických služieb, a tým žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane.

30. Žalobca síce namieta, že žalovaný sa nezaoberal dôvodmi nevypočutia svedka B. D., ale z odvolania takáto požiadavka nevyplynula. V odvolaní žalobca namietal výsluch svedka A. B. a nevypočutie svedka Q. A., k čomu sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vyjadril. Poukázal na to, že správca dane uviedol k jednotlivým bodom rozsudku správneho súdu (k bodu 21), v ktorom súd uviedol v súvislosti s nevypočutím bývalého konateľa spoločnosti ISY 3P s.r.o. A. B., že sa mohol pokúsiť o predvolanie osoby, ktorá bývalého konateľa opakovane ospravedlňovala z ústneho pojednávania (B. D.), za účelom podania vysvetlenia k prítomnosti konateľa. Správca dane dňa 17.03.2021 vykonal výsluch svedka A. B., ktorý sa pri výsluchu nevedel konkrétne vyjadriť k dodaniu sprostredkovateľských služieb uvedených na faktúre č. XXXXXXXX, nepredložil žiadne doklady spoločnosti ISY 3P s.r.o. a nevedel uviesť, kde sa v súčasnosti tieto doklady nachádzajú. Správca dane k týmto odvolacím námietkam uviedol, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane od spoločnosti ISY 3P s.r.o., ktorá daň nepriznala a ani neodviedla a preto by získanie účtovných dokladov od spoločnosti ISY 3P s.r.o. od účtovníka nič na tejto skutočnosti už nezmenilo.

31. Žalovaný odmietal tvrdenia žalobcu, že správca dane zákonne nehodnotil všetky predložené dôkazy, že sa žalovaný dôkladne nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami a uviedol, že je logické, že sa mohol vysporiadať iba s tými námietkami, ktoré boli uvedené v odvolaní. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s vyvodenými závermi správcu dane a žalovaného, sama o sebe nepreukazuje nesprávnosť záverov a nezakladá nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Podľa žalovaného rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

32. Žalovaný zdôraznil, že základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane je uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Reálnosť, pravdivosť a bezvadnosť faktúry od spoločnosti ISY 3P s.r.o. (ktorá nepodala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2014, jej doklady nie sú k dispozícii, jej aktuálny konateľ Q. A. nemá vedomosť o tom, že je konateľom a spoločníkom a bývalý konateľ a spoločník A. B. na konkrétne otázky správcu dane nedal jednoznačné a preveriteľné odpovede, jeho odpovede boli všeobecné, rozporné alebo si nepamätal), teda nebola preukázaná. Podľa žalovaného žalobca nepreložil správcovi dane také doklady, ktoré by boli schopné preukázať, že spoločnosť ISY 3P s.r.o. mu sprostredkovala konkrétnu spoločnosť alebo osobu na vymoženie pohľadávky, ale tým, že si žalobca vybral (musel vybrať) práve spoločnosť ISY 3P s.r.o. ako sprostredkovateľa, splnil odporučenie z prostredia NBU na zaplatenie pohľadávky. Spoločnosť ISY 3P s.r.o., teda nedodala žalobcovi žiadnu službu, iba mu fakturovala „sprostredkovanie inkasa pohľadávky“. Vykonanie alebo zabezpečenie fakturovaných „technických služieb“ spoločnosťou ISY 3P s.r.o. nepreukázal ani žalobca, ani spoločnosť ISY 3P s.r.o. Z konania správcu dane a žalovaného nevyplýva, že by boli dávané na ťarchu žalobcu skutočnosti o dodávateľovi, že by bola voči žalobcovi vyvodzovaná absolútna dôkazná povinnosť požadovaním takých dôkazov, ktorými by žalobca nemohol disponovať, alebo by nebol schopný zabezpečiť ich z dôvodu svojho postavenia.

33. Žalovaný nezistil zo strany správcu dane obvinenie NBU Kyjev z podvodu a navádzania na podvod. Správca dane vychádzal z vyjadrení žalobcu, ktorý uviedol, že vstúpil do vzťahu so spoločnosť ISY 3P s.r.o. na základe odporučenia z prostredia NBU pod tlakom ukrajinskej strany, keď dostal správu, že sú ochotní pohľadávku spoločnosti uhradiť, pokiaľ sa bude v jej deblokácii angažovať aj spoločnosť ISY 3P s.r.o. Žalobca sa zúčastnil na tomto obchode, pretože pre neho bolo dôležité získať finančné prostriedky od NBU za dodávku linky realizovanú v roku 2012, ale ani on, ani spoločnosť ISY 3P s.r.o. nedokázali preukázať, že k inkasu pohľadávky a vráteniu zádržného od NBU došlo sprostredkovateľskou činnosťou spoločnosti ISY 3P s.r.o. a že táto spoločnosť vykonala alebo zabezpečila aj technické služby spojené s ukončením montáže a úprav linky, zapracovania zmien do jej dokumentácie a spustenia linky do prevádzky. Z dôkazov zabezpečených správcom dane je zrejmé, že spoločnosť ISY 3P s.r.o., ktorá vystavila žalobcovi faktúru za sprostredkovanie služieb (paušálna odmena za sprostredkovateľskú činnosť inkasa pohľadávky a za technické služby) tieto služby nedodala, daň z faktúry nepriznala v daňovom priznaní k DPH a ani neodviedla do štátneho rozpočtu, ani neargumentovala iným režimom DPH pri službách. Tvrdenie, že ak chcel žalobca získať finančné prostriedky od NBU, musel pristúpiť na podmienky NBU, a teda musel pristúpiť aj na sprostredkovanie spoločnosťou ISY 3P s.r.o., ešte nepreukazuje, že žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane z faktúry vystavenej spoločnosťou ISY 3P s.r.o. za služby, ktoré táto spoločnosť reálne nedodala. Podmienky a spôsoby obchodovania nezakladajú žiadne úľavy pre daňové subjekty vo vzťahu k právu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktoré je jednoznačne upravené v v znení neskorších predpisov.

34. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku, keď nepredložil konkrétne dôkazy o reálnom dodaní fakturovaných služieb. Správca dane nerozširoval dôkazné bremeno žalobcu na skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľa, len žiadal preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok, teda, že pri službách fakturovaných spoločnosťou ISY 3P s.r.o. vznikla daňová povinnosť z titulu ich reálneho dodania. Podľa žalovaného posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení v znení neskorších predpisov boli vecne správne, keď zotrval na závere o porušení v nadväznosti na citovaného zákona.

Replika žalobcu

35. Žalobca v replike zotrval na podanej žalobe. Podľa žalobcu tak odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ako aj vyjadrenie k žalobe neobsahuje dôkaz, ktorým by žalovaný odôvodňoval výrok rozhodnutia, čím žalovaný potvrdzuje nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Namietol nekompletnosť administratívneho spisu, nevykonanie úradných záznamov z telefonických hovorov so žalobcom a navrhol zvážiť potrebu nariadenia pojednávania vo veci.

Duplika žalovaného

36. Žalovaný v duplike uviedol, že dôkazy, ktoré žalobca predložil ako prílohy vyjadrenia a netýkali sa priamo výkonu predmetnej daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania neboli ani súčasťou administratívneho spisu. Žalobca neuviedol aký súvis majú žurnalizované dokumenty s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, ktoré je právoplatné a o zákonnosti ktorého rozhoduje správny súd. Nepovažoval za relevantné ani ďalšie námietky žalobcu uvedené v replike a zotrval na stanovisku uvedenom vo vyjadrení k žalobe. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s vyvodenými závermi správcu dane a žalovaného sama o sebe nepreukazuje nesprávnosť záverov a nezakladá nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobné dôvody uvedené v žalobe nie sú opodstatnené.

Posúdenie veci správnym súdom

37. Nakoľko žiaden z účastníkov konania nenavrhol vo veci nariadiť pojednávanie podľa a správny súd sám nezistil niektorý z dôvodov uvedených v ustanovení až e) , rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa verejným vyhlásením rozsudku dňa 28.09.2022 (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 11.08.2022.

38. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na prejednanie veci, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

39. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa ; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

43. Vzhľadom na dispozičnú zásadu uplatňovanú v predmetnom konaní nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený žalobnými bodmi uplatnenými v zákonom stanovenej lehote na podane žaloby. Rozsah súdneho prieskumu je teda daný žalobnými bodmi o tvrdenej nezákonnosti. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Všeobecne uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov správnej žaloby, neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. Žalobca musí v zmysle v správnej žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia žalovaného za nezákonné. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). V danom prípade správny súd posudzoval zákonnosť postupu a rozhodnutí správcu dane a žalovaného, či vykonaným dokazovaním v rámci daňovej kontroly i v rámci vyrubovacieho konania, na základe námietok uplatnených v danom konaní žalobcom, zohľadniac závery správneho súdu v zrušujúcom rozsudku č. k. -147

zo dňa 12.06.2019, dospel žalovaný k správnym skutkovým a právnym záverom, a či tieto vyústili do zákonného rozhodnutia.

44. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia vrátane rozhodnutia správcu dane, ktoré boli založené na nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH. Spornou otázkou je právne vymedzenie splnenia formálnych a vecných podmienok uplatneného odpočítania DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014, teda, či daňové orgány dospeli k správnemu právnemu záveru o neuznaní nadmerného odpočtu DPH z vyššie označenej faktúry č. 02072014 od dodávateľa ISY 3P s.r.o. s predmetom fakturácie odmeny za sprostredkovanie služieb, a to 1. za sprostredkovateľskú činnosť inkasa pohľadávky od NBU a dodávky linky na čistenie kvapalných priemyselných odpadov z produkcie Mincovne NBU v Kyjeve a 2. technických služieb spojených s ukončením montáže linky a spustenie linky do regulárnej prevádzky v Mincovni NBU Kyjev, celkovo v sume 160 200,00 Eur (základ dane 141 000,00 Eur a 20% DPH v sume 28 200,00 Eur), z dôvodu, že dodávateľovi, ktorý je uvedený na faktúre č. XXXXXXXX nevznikla daňová povinnosť (podľa ) z titulu dodania služby - sprostredkovania služieb tak, ako je uvedené vo faktúre.

45. Podľa (Zákon o DPH); daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

46. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

47. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

48. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže uplatniť platiteľ, ak pri odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

49. Podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku; na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

50. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

51. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

52. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

53. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

54. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

55. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

56. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

57. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

58. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

59. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku; lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

60. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku; správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

61. Z administratívneho spisu vyplýva zistený skutkový stav veci, podľa ktorého odberateľovi NBU bola dňa 11.05.2012 dodaná linka na čistenie kvapalných priemyselných odpadov vyrobených rakúskym výrobcom, na základe kontraktu č. N. zo dňa 02.09.2011. Správny súd mal za nesporné, že v danom prípade došlo k zaplateniu 50% sumy z celkovej hodnoty linky. Zároveň bolo zistené, že linka bola zmontovaná a vyskúšaná, prevádzkyschopná v priebehu roku 2012, kedy však odberateľ odmietol vydať prehlásenie o kompletnosti dodávky. Súčasne nebolo sporné, že predmetom rozhodcovského konania na Ukrajine bolo potvrdenie kompletnosti dodávky, pričom výsledkom tohto konania bolo, že rozhodcovský súd na Ukrajine požiadavku odberateľa NBU na vrátenie zaplatenej zálohy a vrátenie zariadenia dodávateľovi zamietol, t. j. ukrajinský odberateľ nebol v súdnom spore úspešný. Ďalej bolo zistené, že odberateľ rozhodnutie rozhodcovského súdu nerešpektoval a dodávateľovi dobrovoľne nezaplatil zvyšok 50% časti hodnoty dodávky zariadenia, dopravných nákladov a poistení vo výške 420 425,00 Eur. Uzavretý kontrakt č. N. zo dňa 08.04.2014 bol nováciou pôvodných záväzkov, vyplývajúcich z pôvodného kontraktu. Za sporné správny súd považoval skutočnosť, či sa tak stalo na základe sprostredkovania spoločnosťou ISY P3 s.r.o., za ktoré žalobca zaplatil odmenu na základe faktúry č. XXXXXXXX, z ktorej vykázal žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2014 nadmerný odpočet v sume 28 200,00 Eur.

62. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správny súd poukazuje na to, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (žalobcovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z článku 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú 1. že poskytovateľom plnenia (deklarovaným

dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), 2. že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a po 3. že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Tieto podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do tak, že platiteľ dane (žalobca) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň dňom vzniku daňovej povinnosti ( Zákona o DPH), keď daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby ( Zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané ( Zákona o DPH) a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar/služby dodaný ( Zákona o DPH), čo je však formálnou, a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

63. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH patrí aj materiálna existencia plnenia. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci daňovými orgánmi o nesplnení tejto hmotnoprávnej podmienky, keďže na základe výsledkov vykonaného dokazovania nebola preukázaná existencia sprostredkovateľskej služby ohľadom sprostredkovania činnosti inkasa pohľadávky od NBU a dodávky linky na čistenie kvapalných priemyselných odpadov z produkcie Mincovne NBU v Kyjeve a tiež sprostredkovanie dodania technických služieb spojených s ukončením montáže linky a spustenia linky do regulárnej prevádzky v Mincovni NBU Kyjev. Ani doplneným dokazovaním za účelom ktorého bolo zrušené súdom predchádzajúce rozhodnutie žalovaného a správcu dane nevyvrátilo závery správcu dane a žalovaného, že tieto sprostredkovateľské služby neboli reálne dodané, boli vedome účelovo simulované dohodou zástupcov odberateľa NBU, žalobcu a spoločnosti ISY 3P s.r.o., teda išlo len o fiktívnu sprostredkovateľskú činnosť, za ktorú bola fakturovaná odmena.

64. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správny súd uvádza, že žalobca sa nedôvodne dovoláva použitia v žalobe uvedenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá je použiteľná v prípade, ak je vecná a materiálna stránka nespochybnená, čo ale v danom prípade neplatí. Európska judikatúra (Súdneho dvora EÚ, resp. ESD) je teda založená v zásade na tom, resp. podala výklad práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky pre odpočítanie DPH splnené boli. V takom prípade sa dôkazné bremeno posúva na správcu dane, ktorý môže odoprieť právo na odpočítanie dane len za predpokladu, že preukáže podvod vo vzťahu k DPH, o ktorom daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, alebo, že zo strany daňového subjektu išlo o zneužitie práva na odpočet DPH. V predmetnej veci rozhodnutie správcu dane a žalovaného nie je založené na týchto skutočnostiach, ale je založené na tom, že žalobca v daňovej kontrole a ani v následnom vyrubovacom konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie DPH. Preto posudzovať úmysel žalobcu pri nedodržaní zákonných podmienok, resp. preverovať podvodné konanie, či konanie zneužívajúce právo presahuje rozsah administratívneho daňového konania, účelom ktorého je len zisťovať splnenie Správca dane nemal dôvod preverovať, či došlo k podvodu, resp. zneužitiu práva v súvislosti s predmetným vykázaným nadmerným odpočtom v sume 28 200,00 Eur.

65. Postup správcu dane je plne súladný s rozsudkom Súdneho dvora EÚ v spojených veciach SGI a Valériane H., v zmysle ktorého na nepriznanie odpočítania DPH postačuje, aby správca dane preukázal, že plnenie zodpovedajúce faktúre nebolo skutočne poskytnuté. V predmetnej veci vo svetle objektívnych zistení bolo preukázané, že fakturované služby - sprostredkovanie bolo len fiktívnym dojednaním, ktoré nebolo dodané deklarovaným dodávateľom, čo vyplynulo z celého komplexu vykonaného dokazovania. Z tohto rozsudku SD EÚ tiež vyplýva, že dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby, ktorá žiada o odpočítanie DPH, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru (alebo v prejednávanom prípade služby), keďže samotné uskutočnenie zdaniteľného plnenia má objektívny charakter, a teda jeho absencia je sama o sebe predpokladom odmietnutia odpočtu DPH. Z uvedeného vyplýva, že v prípade preukázania, že žalobca nesplnil hmotnoprávnu podmienku odpočtu DPH, správca dane nemusí na odmietnutie odpočtu DPH preukazovať jeho účasť na podvodnom reťazci.

66. Neobstojí preto obrana žalobcu, ktorý s odkazom na judikatúru Súdneho dvora poukazoval na to, že jeho vedomosť o prípadnom podvodnom konaní mu nebola preukázaná. Z judikatúry SD EÚ vyplýva potreba rozlišovať medzi nepriznaním nároku na základe preukázania nedostatku hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie DPH a medzi nepriznaním nároku z dôvodu preukázania existencie podvodu v súvislosti s uplatnením nároku na odpočet DPH (Ferimet C-281/20, bod 41), čo však žalobca v správnej žalobe zamieňa, resp. spája. Skúmanie preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok nároku na vrátenie DPH predchádza povinnosti daňových orgánov preukazovať, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že poskytnutie uvedených tovarov alebo služieb súvisí s podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Správny súd sa stotožňuje s konštatovaním žalobcu, že v prípade preukazovania skutočností, že daňový subjekt sa zapojil do daňového podvodu, resp. do konania zneužívajúceho právo je dôkazné bremeno na strane správcu dane. Avšak v predmetnej veci je právne posúdenie veci založené na nesplnení hmotnoprávnej podmienky na odpočet DPH, a preto už nebolo povinnosťou daňových orgánov preukazovať podvod (porovnaj závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.04.2022, bod 100; rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.08.2022, bod 20).

67. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal v danej veci rozsiahle dokazovanie, na overenie pravdivosti deklarovaných skutočností žalobcom, ktorého zaťažuje preukázanie týchto skutočností primárne. Správny súd v zhode so žalovaným zastáva názor, že záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v danom konaní ustálený, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad, tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

68. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nepredstavuje mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako faktov a neumožňuje prehliadať absenciu splnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré zákon o DPH pre uplatnenie odpočítania dane požaduje. Tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a) tohto zákona, ktoré pre priznanie nároku na odpočítanie DPH musia byť bezpodmienečne splnené. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto práva zákon požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatní nárok na odpočítanie dane, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch. Práve toto nebolo zo strany žalobcu preukázané, a nebolo to preukázané ani následnou verifikáciou pravdivosti deklarovaných skutočností v procese dokazovania správcom dane. Správny súd nezistil žiadne tvrdené pochybenia v procese dokazovania, dokazovanie bolo vykonané v súlade s ustanoveniami § 24 Daňového poriadku v spojení so základnými zásadami uplatňovanými v daňovom konaní, najmä zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Nie je pravdou, že by správca dane, aj žalovaný z uvádzaných skutkových zistení nevyvodili žiaden konkrétny záver. Naopak, z odôvodnení rozhodnutí tento vyplýva. Navyše predmetná žalobná námietka je nedostatočne konkretizovaná. To, že žalobca nesúhlasil s hodnotením vykonaných dôkazov samo o sebe nespôsobuje nesprávnosť postupu žalovaného pri hodnotení dôkazov, resp. nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

69. Rovnako námietka nedostatočne vykonaného dokazovania vyznieva vo všeobecnej rovine, nie je náležite konkretizovaná, ak absentuje v žalobe informácia o tom, aké ďalšie dôkazy by mali byť podľa žalobcu vykonané. Takéto námietky žalobcu nie je možné považovať za dostatočne kvalitatívne vymedzené tak, aby bolo možné posúdiť ich dôvodnosť.

70. Správny súd má za to, že žalovaný a správca dane na základe zisteného skutkového stavu veci vec správne právne posúdili, ak žalobcovi nebolo uznané uplatnené odpočítanie DPH. S poukazom na výsledky dokazovania je správny súd toho názoru, že nebola preukázaná existencia zdaniteľného plnenia v dôsledku absencie fakturovaných sprostredkovateľských služieb, preto dodávateľovi spoločnosti ISY 3P s.r.o. nemohla vzniknúť pri deklarovanom obchode na základe spornej faktúry daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je pritom základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Ak táto skutočnosť nie je preukázaná, je udržateľný záver daňových orgánov len o formálnej existencii

faktúry a ani samotné zaplatenie fakturovanej sumy nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.04.2019).

71. V rámci súdneho prieskumu nebol zistený žalobcom jednak tvrdený nedostatočne zistený skutkový stav veci na riadne právne posúdenie a ani tvrdené samotné nesprávne právne posúdenie veci. Správca dane v ďalšom vyrubovacom konaní po tom, čo došlo k zrušeniu predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného a správcu dane doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozsudku, ktorým bola odstránená predčasnosť argumentácie daňových orgánov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre priznanie uplatneného nároku žalobcom.

72. Neobstojí ani žalobná námietka o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane, nakoľko rozhodnutia daňových orgánov sú zrozumiteľne odôvodnené, v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Nejedná sa o arbitrárne rozhodnutia, vydané na základe svojvôle rozhodujúcich orgánov. Žalovaný adekvátne reagoval na relevantné odvolacie námietky. Skutkový stav, ktorý bol zistený na základe doplneného dokazovania zodpovedá obsahu administratívnych spisov. Navyše, tak ako už bolo uvedené vyššie, žalobná námietka v tomto smere je nekonkrétna, je všeobecná, keď nie je zrejmé, v čom spočíva nedostatočnosť zisteného skutkového stavu a aké skutočnosti, akými dôkazmi by mali byť preukázané.

73. Nie je zrejmé, v čom spočíva tvrdený rozpor zisteného skutkového stavu s administratívnymi spismi. Špecifickosť predmetnej veci spočíva v tom, že aj samotný žalobca v zásade potvrdil skutočnosť, že v záujme vymoženia jeho pohľadávky pristúpil na podmienky a zaplatil fakturovanú sumu za sprostredkovanie, čo však automaticky nezakladá nárok na odpočítanie DPH z takto fakturovanej sumy, ak fakturovanému plneniu nezodpovedá predmet fakturácie, teda skutočné reálne dodanie fakturovaných služieb. Sledovaný účel obchodného kontraktu bol naplnený (pohľadávka uhradená, realizované technické služby), avšak sprostredkovanie na tom ako také prostredníctvom dodávateľskej spoločnosti nebolo preukázané, preto neexistuje predmet dane, logicky ani daňová povinnosť dodávateľa, následne právo na odpočítanie takejto dane odvíjajúcej sa od nepreukázaného uskutočnenia zdaniteľného plnenia.

74. Ďalšie tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane v dôsledku tvrdeného podstatného porušenia namietaných ustanovení Daňového poriadku pri postupe v konaní, vrátane daňovej kontroly, sú taktiež neopodstatnené. K námietke súvisiacej s nesprávnym postupom ohľadom predčasného účelového ukončenia daňovej kontroly správny súd konštatuje, že Daňový poriadok umožňuje ukončiť daňovú kontrolu pred uplynutím lehoty na jej vykonanie. Ustanovenie § 44 ods. 1 a § 46 ods. 10 Daňového poriadku neukladá, že by daňová kontrola nemohla skončiť skôr, upravuje len lehotu, v ktorej musí byť ukončená. Správny súd zastáva názor, že v danom prípade bola daňová kontrola ukončená včas, po naplnení jej účelu. To, že protokol z vykonanej daňovej kontroly uvádza iné závery ako rozhodnutie správcu dane je logické, pokiaľ rozhodnutie správcu dane obsahuje aj vyhodnotenie vykonaného dokazovania v priebehu následného vyrubovacieho konania. Napokon správny súd poukazuje na nesprávnosť tvrdenia v žalobe ohľadom vyslovenia nezákonnosti vykonanej daňovej kontroly v predchádzajúcom rozsudku správneho súdu, v ktorom však nezákonnosť daňovej kontroly nebola konštatovaná. V kontexte celého odôvodnenia predchádzajúceho rozsudku správneho súdu, že súd právne posúdenie veci považoval za predčasné vzhľadom na neúplnosť zistenia skutkového stavu veci pre záver k akému dospeli daňové orgány. Relevantným je to, že daňové orgány mali v zmysle záveru správneho súdu doplniť dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre posúdenie fiktívnosti zrealizovaného obchodu vo vzťahu k ekonomickej činnosti žalobcu, čo aj bolo daňovými orgánmi vykonané a práve z výsledkov tohto dokazovania vyplynula správnosť záveru, ku ktorému dospeli daňové orgány už v prvotnom rozhodnutí, ktoré však správny súd ešte považoval za nedostatočne podložené zisteniami v procese dokazovania. Správny súd nedal záväzný právny záver, čo do právneho posúdenia veci, pretože v zásade nie je možné k meritu veci prijať právny názor pred riadnym zistením skutkového stavu veci, ktorý sa stáva podkladom pre rozhodnutie ako také.

75. Z dôvodov vyššie uvedených sa správny súd stotožňuje s právnym posúdením veci žalovaným a správcu dane, keď daňové orgány založili rozhodnutie na nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH. Žalobca v konaní pred správnym súdom žalobnými bodmi nespochybnil vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia vrátane rozhodnutia správcu dane. Argumentácia žalobcu nebola relevantná privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca tvrdil,

že správcom dane neboli doložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali podvodné konanie, ako aj to, že daňové orgány obvinili bez akéhokoľvek zákonného dôkazu najvyššiu bankovú inštitúciu cudzieho suverénneho štátu NBÚ Kyjev z podvodu a navádzanie na podvod, tieto tvrdenia sú bezvýznamné pre rozhodnutie daňových orgánov, nakoľko rozhodnutia sú založené na nesplnení hmotnoprávnej podmienky pre možné priznanie uplatneného odpočítania dane. Ako už bolo vyššie uvedené správny súd nespochybňuje dôkazné bremeno na strane správcu dane preukázať podvod, avšak v prejednávanej veci nešlo o tento prípad, keďže žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno pri preukazovaní hmotnoprávnej podmienky na odpočet DPH a preto nebolo vôbec povinnosťou daňových orgánov preukazovať podvod a tento ani nepreukazovali. V tejto veci bolo podstatným to, že išlo o simulovaný právny úkon sprostredkovania fakturovaných služieb, na ktorý úkon dôvodne daňové orgány neprihliadli s poukazom na § 3 ods. 6 Daňového poriadku, teda absentoval predmet dane, teda deklarované zdaniteľné plnenie bolo len v podobe umelo deklarovanej služby sprostredkovania, v dôsledku čoho nemohla dodávateľovi vzniknúť daňová povinnosť a logicky ani žalobcovi právo na odpočítanie dane a to bez ohľadu na skutočnosť, že fakturovanú sumu vrátane DPH dodávateľovi zaplatil.

76. K namietanému porušeniu základného práva na spravodlivý proces, správny súd preskúmaním veci nezistil, že by v konaní pred daňovými orgánmi došlo k zásahu do podstaty a zmyslu základných práv a slobôd žalobcu. Súd poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazom (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ), ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.04.2010. Uvedené je použiteľné aj pre daňové konanie. V predmetnej veci žalovaný odôvodnil, prečo nebol vypočutý ďalší svedok - B. D., keďže takýto návrh v odvolaní ani nebol podaný. Nie je zrejmé, k akým skutkovým otázkam by mal byť svedok vypočutý. Správny súd ho v zrušujúcom rozsudku uviedol ako kontaktnú osobu, ktorá by sa mala vedieť vyjadriť k prítomnosti bývalého konateľa spoločnosti ISY 3P s.r.o. A. B., ktorého sa nepodarilo daňovým orgánom vypočuť a ktorého opakovane ospravedlňoval práve B. D..

77. Dňa 17.03.2021 bol správcom dane vykonaný výsluch svedka A. B., s obsahom ktorého sa správny súd oboznámil. Správny súd nezistil chybu pri hodnotení tohto dôkazu daňovými orgánmi, pričom sa stotožňuje s tým, že jeho výpoveď bola neurčitá, keď sa nevedel vyjadriť konkrétne k dodaniu sprostredkovateľských služieb uvedených na faktúre XXXXXXXX, nepredložil žiadne doklady spoločnosti ISY 3P s.r.o. a nevedel uviesť, kde sa v súčasnosti tieto doklady nachádzajú. Na konkrétne otázky nedal jednoznačné a preveriteľné odpovede, jeho odpovede boli všeobecné, rozporné alebo si nepamätal. Svedok ako bývalý konateľ dodávateľa nepredložil správcovi dane také doklady, ktoré by boli schopné preukázať, že spoločnosť ISY 3P s.r.o. sprostredkovala žalobcovi konkrétnu spoločnosť alebo osobu na služby - vymoženie pohľadávky a na vykonanie technických služieb. Správny súd nezistil, že by boli dávané na ťarchu žalobcu skutočnosti o dodávateľovi, že by bola voči nemu vyvodzovaná absolútna dôkazná povinnosť požadovaním takých dôkazov, ktorými by žalobca nemohol disponovať. Navyše, žalobná námietka nie je konkrétna, žalobca neuviedol, čo bolo od neho požadované nad rámec preukázania obchodného prípadu, ktorého bol priamo účastný.

78. Z dôvodu uplatňovanej koncentračnej zásady v predmetnom súdnom konaní, správny súd neprihliadol na nové žalobné body uvedené v replike, keďže takýto návrh (rozšírenie/zmena žaloby) bol podaný po lehote, nie je v súlade s ustanovením v spojení s , pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, čo výslovne vyplýva z ustanovenia . Rovnako správny súd nemohol prihliadnuť ani na požiadavku zvážiť potrebu nariadenia pojednávania prednesenú až v replike ( ), nakoľko takýto návrh nie je v súlade s ), v zmysle ktorého takúto požiadavku je potrebné uplatniť najneskôr v žalobe a na neskoršiu žiadosť súd neprihliada. Správny súd pritom ani sám nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania v zmysle až e) .

79. Keďže právny záver, ktorý bol vyvodený daňovými orgánmi bol správny, súladný jednak s vnútroštátnou právnou úpravou, právom EÚ, s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou súdov vyššej autority SR, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

80. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa a contrario.

81. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.