Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/77/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, V., zastúpeného advokátom Q.. V. W., K. XX, A., proti žalovaným: 1/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, 2/ S. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. H. X. XXX/XX, W., o zaplatenie 12 332,-eur s príslušenstvom na odvolania žalobcu aj žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -164 zo dňa 24. novembra 2020 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 12 332,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 332,- eur od 01.03.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca má proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. -468 zo dňa 27.6.2017 že žalobcovia (tu žalovaní) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na prízemí vo vchode č. XX bytového domu s. č. XXXXX v W.. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd ako prejudiciálnu otázku posudzoval platnosť či neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 19.4.2013 medzi žalobcami (tu žalovanými 1/ a 2/) ako predávajúcimi a žalovaným (tu žalobcom) ako kupujúcim, pričom uzavrel, že táto zmluva je absolútne neplatná. Z odôvodnenia tiež vyplýva, že v uvedenom konaní nebolo sporné, že žalovaný (tu žalobca) uhradil za žalobcov (tu žalovaných) v prospech C. E.. sumu 12 332,- eur - túto skutočnosť uviedli žalobcovia (tu žalovaní) už v žalobe a potom aj pri výsluchu vo veci . Rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. -468 nadobudol právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne dňa 3.4.2019.

1.2 Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že z výpisu z účtu žalobcu vedeného vo M. vyplýva, že dňa 29.4.2013 bola zrealizovaná z účtu žalobcu platba 12 332,- eur v prospech C. E.. Podľa aktuálneho LV sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu žalovaní 1/ a 2/ s titulom nadobudnutia: rozsudok OS č. v spojení s KS Trenčín č. - určenie neplatnosti zmluvy. Žalovaný 1/ síce označil pohľadávku žalobcu za spornú, avšak spornosť nevedel vysvetliť. Žalovaná 2/ počas výsluchu pred súdom prvej inštancie uviedla, že až po podpise zmluvy sa dozvedeli, že žalobca zaplatil za nich úver C. E. vo výške 12 332,- eur, keď im prišla kvitancia z C. E. Nie sú ochotní vrátiť žalobcovi 12 332,- eur, pretože to bolo všetko urobené podvodom a je to premlčané.

1.3 Aplikujúc ustanovenia , , , , a súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako predávajúci z neplatnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu má právo na vrátenie plnenia prijatého žalovanými, ktorí boli v uvedenej neplatnej zmluve v postavení predávajúcich. K námietke premlčania uviedol, že tu na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčuje (právo na peňažné plnenie) a na druhej strane nepremlčateľné právo (vlastnícke právo), preto je potrebné aplikovať . Toto ustanovenie vylučuje vznik neprípustnej nevyváženosti, ktorá by mohla vzniknúť typicky pri kúpnej zmluve, keď vydanie veci pri nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je ohrozené uplynutím doby, kým právo na vydanie peňažného protiplnenia premlčaniu podlieha. V tomto prípade vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti bolo na základe predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu prevedené na žalobcu a následne na základe rozhodnutia súdu späť na žalovaných. Keďže vlastnícke právo sa podľa nepremlčuje, a teda druhá strana by nemohla premlčanie namietať, súd na námietku premlčania predmetného peňažného záväzku žalovaných neprihliadol. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že za kvalifikovanú žiadosť o splnenie dlhu (ak nedošlo k požiadaniu skôr, čo žalobca v tomto spore netvrdil) treba považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe je deň po doručení žaloby žalovanému. V tomto prípade bol platobný rozkaz spolu so žalobou doručený žalovanému 1/ dňa 28.2.2020 a žalovanej 2/ dňa 27.2.2020. S prihliadnutím na bolo povinnosťou žalovaných zaplatiť žalovanú sumu dňa 29.2.2020 a keďže tak neurobili, od 1.3.2020 sú v omeškaní. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania od 1.3.2020 a pokiaľ ho žalobca žiadal priznať od skoršieho dňa (od 30.4.2013), súd žalobu čo do zvyšku zamietol. Žalovanými predložené listiny - obžalobu na obvinených Q. W. a Q. M. a zápisnicu o výsluchu žalovaného 1/ ako svedka - poškodeného považoval súd prvej inštancie za irelevantné pre tento spor.

1.4 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a (ďalej len „“). Žalobca žiadal priznať istinu vo výške 12 332,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.4.2013 do zaplatenia. Úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 332,- eur od 30.4.2013 do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie (do 24.11.2020) je 4 672,64 eur a spolu s istinou celkom 17 004,64 eur. Úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 332,- eur od 1.3.2020 do dňa rozhodnutia (do 24.11.2020) je 454,42 eur a spolu s istinou celkom 12 786,42 eur. Žalobca mal vo veci úspech v rozsahu 75 % a neúspech v rozsahu 25 %. Pomer jeho úspechu a neúspechu je teda 50 %. Takto pomerne úspešný žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobca aj žalovaní 1/ a 2/. Žalobca sa odvolaním domáhal zmeny napadnutého rozsudku vo výrokoch II. a III. Odvolanie zdôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Postup súdu, ktorý žalobcovi nepriznal úrok z omeškania v zmysle žalobného návrhu od 30.4.2013 (deň nasledujúci po uhradení časti kúpnej ceny, ktorej vrátenie bolo predmetom konania) považuje za nesprávny z dôvodu, že Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 27.6.2017 č. k. -468, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2019 a vykonateľnosť dňa 18.6.2019 určil, že žalovaní 1/ a 2/ (v uvedenom konaní ako žalobcovia) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu a zmluva o prevode vlastníctva tohto bytu, na základe ktorej žalobca (v uvedenom konaní žalovaný) uhradil dňa 29.4.2013 časť kúpnej ceny v sume 12 332 eur, je absolútne neplatná. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť uvedenej zmluvy (t. j. od jej počiatku) boli zmluvné strany povinné si vrátiť plnenia, ktoré obdržali, t. j. v prípade žalovaných kúpnu cenu 12 332 eur. V nadväznosti na to má žalobca za to, že prvým dňom omeškania žalovaných je 30.4.2013, najneskôr však 19.6.2019, t. j. deň nasledujúci po vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -468, a to bez potreby akejkoľvek výzvy zo strany žalobcu. K výroku o trovách konania žalobca uviedol, že krátenie nároku považuje za nesprávny postup, nemajúci oporu v zákone, nakoľko má za to, že bol v konaní úspešný v plnom rozsahu. Pokiaľ by sa aj odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, výška trov resp. úspechu či neúspechu vo veci by podľa žalobcu závisela od rozhodnutia odvolacieho súdu o výroku II., ktorý žalobca považuje za nesprávny a ktorého zmena by následne mala za následok aj zmenu výšky náhrady trov konania.

3. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi neprizná nárok na náhradu trov konania. Odvolanie zdôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že pri posúdení platnosti či neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu súd v konaní pod sp. zn. uzavrel, že táto zmluva je absolútne neplatná pre nedostatok slobody vôle a vážnosti vôle na strane predávajúcich uzavrieť predmetnú zmluvu, pre rozpor s dobrými mravmi a pre obchádzanie zákona. Predmetné konanie žalobcu je súčasťou aj trestného konania ČVS: K.-XX/X-VYS-ZA-XXXX pre obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva (Q. W., Q. M.), čím boli žalovaní 1/ a 2/ uvedení do omylu za účelom získania majetkového prospechu, využijúc ich zlú finančnú situáciu a bola im tým spôsobená škoda vo výške 14 391,56 eur. Na základe uvedeného zastávajú žalovaní názor, že zo strany žalobcu išlo od samého začiatku o podvodné konanie so snahou pripraviť ich o byt a peniaze. V konaní pod sp. zn. súd predbežnou otázkou posúdil zmluvu ako absolútne neplatnú. Žalovaní ďalej v odvolaní uviedli, že namietajú premlčanie žalobcovho nároku. Majú za to, že objektívna premlčacia lehota na vrátenie bezdôvodného obohatenia začala žalobcovi plynúť dňa 29.4.2013, kedy došlo k vyplateniu druhej časti kúpnej ceny žalobcom na základe absolútne neplatnej zmluvy o prevode bytu. Žalobca si mal svoj nárok na vrátenie dlžnej sumy uplatniť najneskôr do 29.4.2016, kedy už mal dokonca vedomosť o tom, že sa žalobou domáhajú neplatnosti zmluvy. Zároveň ak by nárok žalobcu nemal byť premlčaný, žalovaní namietajú, že žalobca ich nijakým spôsobom nevyzval k vráteniu dlžnej sumy, teda nemali vedomosť, či, koľko a kam dlžnú sumu majú zaplatiť, čím vzniklo nemalé príslušenstvo dlžnej sumy.

4. Podobne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaní poukázali na to, že predmetné konanie žalobcu je súčasťou trestného konania a že podľa nich išlo zo strany žalobcu od samého začiatku o podvodné konanie so snahou pripraviť ich o byt a peniaze. Preto majú za to, že išlo o konanie v omyle, do ktorého ich zaviedol žalobca, a teda o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota. Preto - aj s poukazom na konanie vo veci sp. zn. zopakovali, že zastávajú názor, že nárok žalobcu je premlčaný a že žalobca ich nijakým spôsobom nevyzval k vráteniu dlžnej sumy.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že žalovaní v odvolaní opätovne poukázali na trestné konanie vedené voči obvineným Q. W. a Q. M.. K tomu súd prvej inštancie správne uviedol, že táto skutočnosť je pre predmet tohto sporu irelevantná a nijako nevyvracia skutočnosť, že žalobca uhradil za žalovaných v prospech spoločnosti C. E. sumu 12 332 eur, ktorej vrátenie (z dôvodu neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu v zmysle rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -468) tvorí predmet tohto konania. Žalovaní podľa žalobcu uviedli ďalšie skutočnosti, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, pričom opätovne potvrdili, že žalobca za nich uhradil spoločnosti C. E.s. žalovanú sumu 12 332 eur. Tvrdenie žalovaných, že zo strany žalobcu išlo od začiatku o podvodné konanie, označil žalobca za zmätočné, nakoľko je zrejmé, že žalobca v celom procese vystupoval len na strane kupujúceho, vyplatil za žalovaných ich dlh spoločnosti C. E. pričom žalobca nemôže zodpovedať za konanie či nesplnené sľuby p. W. resp. p. M.. V situácii, kedy súd určil predmetnú zmluvu za neplatnú, t. j. žalovaní sú opäť vlastníkmi predmetného bytu, došlo preukázateľne z ich strany k bezdôvodnému obohateniu v sume minimálne 12 332 eur. Pokiaľ ide o námietku premlčania, žalobca zotrváva na právnom názore, že vzhľadom na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva žalobca nemohol namietať premlčanie a z toho dôvodu súd prvej inštancie správne na žalovanými vznesenú námietku premlčania neprihliadol. Čo sa týka námietky žalovaných, že ich pred podaním žalobného návrhu nevyzval k vráteniu dlžnej sumy, žalobca uviedol, že takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, a na strane druhej, žalovaní ako vyplýva aj z ich prednesov, sú si dobre vedomí, že žalobca za nich uhradil žalovanú sumu, a teda najneskôr od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -468 vedeli o svojej povinnosti túto vrátiť žalobcovi.

6. V ďalších písomných vyjadreniach žalobca aj žalovaní len uviedli, že nesúhlasia s vyjadrením druhej strany a trvajú na svojich dovtedajších vyjadreniach, resp. že nepovažujú za potrebné sa ďalej vyjadrovať k vyjadreniam druhej strany.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa .

8. Skutočnosť, že žalobca za žalovaných uhradil v prospech C. E., sumu 12 332 eur, bola dostatočne preukázaná (najmä výpisom z účtu žalobcu, ale aj výpoveďami účastníkov konania vedeného pod sp.

zn. ) a nebola žalovanými v odvolaní rozporovaná. K námietke žalovaných, že predmetné konanie žalobcu je súčasťou trestného konania ČVS: KRP-XX/X-VYS-ZA-XXXX pre obzvlášť závažný zločin podvodu, odvolací súd uvádza, že podľa uvedenej obžaloby síce išlo o podvodné konanie, avšak ako obvinení sú stíhaní Q. W. a Q. M., nie žalobca. Napriek tomu, že v obžalobe na Q. W. a Q. M. je žalobca pri viacerých skutkoch označený ako „Q. W. nastrčený investor“, bol vypočutý len v postavení svedka, nie spolupáchateľa. Z listín predložených žalovanými nevyplýva, že by vo vzťahu k predmetnému prevodu ich bytu bol žalobca odsúdený alebo stíhaný za podvod a nevyšlo to najavo ani z iných dôkazov. V civilnom konaní pritom súd nemôže nahrádzať orgány činné v trestnom konaní a zisťovať, či niekto nekonal podvodne. Vo všeobecnosti možno v civilnom konaní označiť nejaké konanie za rozpor s dobrými mravmi, prípadne za zneužitie tiesne druhej strany, a práve z týchto dôvodov bola predmetná kúpna zmluva vyhlásená za neplatnú. V tu preskúmavanej veci už ide len o vrátenie časti kúpnej ceny, ktorú žalobca preukázateľne žalovaným poskytol (tým, že za nich vyrovnal dlh v spoločnosti C. E..). Nárok kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej kúpnej zmluvy (po tom, čo vlastníctvo už bolo vrátené predávajúcim v inom súdnom konaní) titulom bezdôvodného obohatenia nemožno označiť za výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

9. Pokiaľ ide o námietku premlčania, judikatúra nie je ustálená v tom, či je možné aplikovať ustanovenie aj v prípade, ak síce bola uzavretá kúpna zmluva k nehnuteľnosti, ale vlastnícke právo na kupujúceho neprešlo (napríklad preto, že vlastníkom nehnuteľnosti už v čase uzavretia kúpnej zmluvy bola tretia osoba) - v takom prípade možno uvažovať o tom, že pri nároku z bezdôvodného obohatenia nejde o vzájomné vydanie plnení, ktoré zmluvné strany dostali, ale len o jednostranný záväzok kupujúceho vrátiť kúpnu cenu (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , ; opačný názor napr. v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

10. V preskúmavanej veci však vôbec nejde o takýto prípad. Naopak, vlastnícke právo bolo reálne prevedené na žalobcu, žalobca bol aj zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník bytu a až na základe žaloby (vedenej pod sp. zn. ) bolo vlastnícke právo k bytu vrátené žalovaným (z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy). V tomto prípade si teda zmluvné strany kúpnej zmluvy poskytli vzájomné plnenia a po vyhlásení kúpnej zmluvy za neplatnú bolo potrebné, aby si strany tieto plnenia vzájomne vrátili ako bezdôvodné obohatenie. Bola tak naplnená hypotéza ustanovenia (teda predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia) a súd prvej inštancie správne dospel k právnemu záveru, že je potrebné toto ustanovenie aplikovať na preskúmavanú vec. Súčasne toto ustanovenie aplikoval správnym spôsobom, keď uviedol, že tu na jednej strane stálo právo, ktoré podlieha premlčaniu (právo na peňažné plnenie), a na druhej strane nepremlčateľné právo (vlastnícke právo) a keďže žalobca by nemohol namietať premlčanie predmetného práva (vlastníckeho práva žalovaných), nemožno prihliadať ani na námietku premlčania práva na vrátenie peňažného plnenia (kúpnej ceny) vznesenú žalovanými.

11. V tejto súvislosti možno ešte uviesť, že podľa niektorých rozhodnutí slovenských a českých súdov nie je možné ustanovenie aplikovať po právoplatnosti rozsudku, na základe ktorého došlo (alebo má dôjsť) k vráteniu vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti predávajúcemu (hoci ide iba o deklaratórny rozsudok). V tejto situácii už totiž - podľa zástancov tohto právneho názoru - nemožno hovoriť o vzájomných plneniach, ale zostáva len jednostranný nárok predávajúceho na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, teda akoby sa okamihom právoplatnosti rozsudku určujúceho vlastnícke právo v prospech predávajúceho (ktorého dôvodom bola neplatnosť kúpnej zmluvy) zmenil právny dôvod existencie záväzkového vzťahu bezdôvodného obohatenia z pôvodného vzájomného vrátenia poskytnutých plnení na jednostranné vrátenie poskytnutého peňažného plnenia, čím zanikli predpoklady pre aplikáciu ustanovenia (napr. Krajský súd v Žiline v zrejme vychádzal z toho, že na námietku premlčania je v takejto situácii potrebné prihliadať). Odvolací súd však zastáva opačný názor (zhodne s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ): Ustanovenie určuje, že ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní vrátiť si navzájom plnenia, ktoré podľa nej dostali, prihliada sa na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol namietať premlčanie. V preskúmavanej veci by zjavne žalobca premlčanie namietať nemohol (na strane žalovaných išlo o vlastnícke právo, ktoré sa nepremlčuje), pričom súčasne išlo o prípad, kedy si účastníci neplatnej zmluvy vzájomne poskytli na základe tejto zmluvy plnenia (žalovaní žalobcovi previedli vlastnícke právo a žalovaný žalobcom poskytol peňažné plnenie), ktoré boli z dôvodu

neplatnosti zmluvy povinní si vzájomne vrátiť. Jednoznačne sú tak naplnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia , teda pre neprihliadanie na námietku premlčania vznesenú žalovanými. Na tom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že jedno zo vzájomných plnení už bolo vrátené (na základe rozsudku vo veci ). Stále ide o vzájomné vrátenie plnení poskytnutých na základe neplatnej kúpnej zmluvy.

12. Aj keby súd teoreticky pripustil vyššie naznačený výklad v tom zmysle, že od právoplatnosti rozsudku o určení vlastníckeho práva v prospech predávajúcich (ktorého dôvodom bola neplatnosť kúpnej zmluvy) už nešlo o vrátenie vzájomných plnení z neplatnej kúpnej zmluvy, ale o vrátenie iba jednostranného obohatenia na strane žalobcu, tento (nový) právny titul bezdôvodného obohatenia by nastal dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -468 (jeho výroku II., ktorý bol tým určujúcim výrokom), t. j. dňom 3.4.2019. Keďže žaloba (návrh na vydanie platobného rozkazu) bola podaná na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 5.2.2020, v deň jej podania neuplynula ani subjektívna ( ) ani objektívna ( ) premlčacia doba tohto (nového) bezdôvodného obohatenia, počítaná od 3.4.2019. Primárne však má odvolací súd za to, že na námietku premlčania nemožno prihliadať z dôvodov uvedených vyššie. 13. K úroku z omeškania (a v tej súvislosti aj k námietke žalovaných, že ich žalobca nevyzval k vráteniu dlžnej sumy) odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Z toho vyplýva, že bezdôvodné obohatenie zakladá záväzkový vzťah, a preto je potrebné naň primerane aplikovať aj ustanovenia ôsmej časti (záväzkové právo). Súd prvej inštancie teda správne vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V tomto prípade čas plnenia nebol dohodnutý, určený v rozhodnutí, ani ustanovený právnym predpisom, preto povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vznikla žalovaným až dňom nasledujúcim po dni, keď ich k tomu žalobca vyzval. Keďže nebolo preukázané doručenie skoršej výzvy žalovaným (a žalobca ani netvrdil, že by pred podaním žaloby vyzval žalovaných na vrátenie bezdôvodného obohatenia), je potrebné za doručenie výzvy žalobcu považovať v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov deň, keď súd doručil žalovaným žalobu. V tomto prípade bola žaloba (ako príloha k platobnému rozkazu) doručená žalovanému 1/ dňa 28.2.2020 a žalovanej 2/ dňa 27.2.2020. Nasledujúci deň po doručení (t. j. 29.2.2020) mali žalovaní dobrovoľne uhradiť požadované peňažné plnenie a keďže tak neurobili, dostali sa od ďalšieho dňa (od 1.3.2020) do omeškania. Súd prvej inštancie teda správne priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania od 1.3.2020.

14. Napokon vo vzťahu k výroku o trovách konania je potrebné uviesť, že úroky z omeškania sú síce príslušenstvom pohľadávky ( ), to však neznamená, že sa na ne nemá prihliadať pri rozhodovaní o trovách. Najmä v prípade, ak je požadované príslušenstvo vysoké v pomere k istine, je potrebné považovať za spravodlivé ( Základných princípov ), aby boli strany procesne zodpovedné za výsledok konania nielen vo vzťahu k istine, ale aj k príslušenstvu, pričom procesná zodpovednosť sa prejavuje najmä zodpovednosťou za trovy konania. Súd prvej inštancie teda pri určení rozsahu nároku na náhradu trov konania správne vychádzal zo vzťahu medzi súčtom istiny a úrokov z omeškania v žalobcom požadovanej výške ku dňu vyhlásenia jeho rozsudku a súčtom istiny a úrokov z omeškania vo výške priznanej súdom. Pritom dospel k správnemu záveru, že žalobca mal vo veci úspech 75 % (12 786,42 eur z požadovaných 17 004,64 eur) a neúspech 25 %, čo predstavuje tzv. čistý úspech žalobcu (po odpočítaní úspechu žalovaných) vo výške 50 %. 15. Odvolací súd teda po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých troch výrokoch ako vecne správny potvrdil.

16. Žalobca ani žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní (pričom neúspech žalovaných čo do výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je možné považovať za úspech žalobcu a naopak neúspech žalobcu čo do výroku II. je možné považovať za úspech žalovaných, pričom proti výroku o trovách podali odvolanie obe strany a boli neúspešné), preto odvolací súd v súlade s ustanoveniami , , a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )