Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/73/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo VINOHRADY Choňkovce, 250 Choňkovce, 072 63 Choňkovce, IČO: 00 197 271, právne zastúpený JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 31 303 064, proti žalovanému: Východoslovenská energetika, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, právne zastúpený KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., sídlo: Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 14.422,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti II. výroku uznesenia Mestského súdu Košice č. k. -122 z 5. marca 2024, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie Mestského súdu Košice č. k. -122 z 5. marca 2024 v napadnutom II. výroku. II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.7.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 40.272,14 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 22.264,90 eura od 19.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 18.007,24 eura od 18.7.2015 do zaplatenia; zároveň žiadal náhradu trov konania. Súd prvej inštancie (v čase podania žaloby Okresný súd Košice I) o žalobe viedol spor pod sp. zn. . 2. Žalobca nárok odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 19.11.2014 uzavretá Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE_169_2011_15_VSE (ďalej len „Zmluva“). V zmysle čl. I Zmluvy, predmetom uvedenej Zmluvy, bol aj záväzok žalobcu dodať elektrinu žalovanému v zmysle ustanovení o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom v čase fakturácie. Záväzku žalobcu korešpondoval záväzok žalovaného odobrať od žalobcu elektrinu vyrobenú obnoviteľnými zdrojmi a zaplatiť za ňu určenú cenu a prevziať záväzok zodpovednosti za odchýlku žalobcu v zmysle ustanovení . Žalobca v mesiacoch máj a jún 2015 vyrobil a žalovanému dodal elektrinu v množstvách uvedených vo faktúrach (faktúra č. 310520152 zo dňa 04.06.2015 za dodanú elektrinu v mesiaci máj 2015; faktúra č. 30062015 zo dňa 03.07.2015 za dodanú elektrinu v mesiaci jún 2015) vystavených v súlade so zmluvnými dojednaniami, so Zmluvou a za dodanú elektrinu si vyúčtoval cenu spolu s doplatkom v zmysle ustanovení určeného Cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) vydaného žalobcovi. Žalovaný v lehotách splatnosti vystavené faktúry v mesiacoch máj a jún 2015 neuhradil. 3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov, ktoré špecifikoval vo vyjadreniach k žalobe. 4. Súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol v zmysle (ďalej len „“) t.č. už právoplatným rozsudkom zo dňa 4.6.2019, č.k. -123

tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 25.849,51 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 13.101,46 eura od 19.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 12.748,05 eura od 18.7.2015 do zaplatenia a výrokom II. v prevyšujúcej časti spor o zaplatenie, v ktorom konaní 14.422,63 eura spolu s príslušenstvom, vylúčil na samostatné konanie, s tým že vo vylúčenom konaní rozhodne aj o trovách celého konania. Súd o prevyšujúcej časti v zmysle výroku II. rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4.6.2019, č.k. -123, rozhodol v samostatnom súdnom spore, ktoré je súdom prvej inštancie vedené pod sp. zn. . 5. V spore vedenom pod sp. zn. podaním, doručeným súdu prvej inštancie elektronicky dňa 23.10.2023, žalobca žalobu zobral v celom rozsahu späť, konanie žiadal zastaviť. Žiadal, aby mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,18% podľa jeho úspechu v celom súdnom spore. 6. Žalovaný, písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.2.2024 súhlasil so zastavením konania na základe späťvzatia žalobcu v prevyšujúcej časti žalobného návrhu v spore vedenom súdom prvej inštancie pod sp. zn. . Žalovaný nesúhlasil s výpočtom náhrady trov konania, ktoré žalobca žiadal priznať a poukázal na nesprávny výpočet pomeru úspechu a neúspechu strán sporu, pri zohľadnení priznaného a vyplateného nároku s príslušenstvom žalobcovi a žalobcom pôvodne uplatneného nároku s príslušenstvom. 7. Súd prvej inštancie rozhodol v spore s poukazom na , a . Súd prvej inštancie na základe dispozitívneho úkonu žalobcu - späťvzatie žaloby v rozsahu prevyšujúceho nároku a so súhlasom žalovaného, rozhodol v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami tak, že konanie v prevyšujúcom rozsahu, v rozsahu zaplatenia istiny vo výške 14.422,63 eura s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 9.163,44 eura od 19.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 5.259,19 eura od 18.07.2015 do zaplatenia) zastavil. 8. Súd prvej inštancie v uznesení uviedol, že predmetom celého súdneho sporu bolo uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť peňažnú sumu vo výške 40.272,14 eura s prísl. titulom kúpnej ceny za žalobcom dodanú a žalovaným odobratú elektrinu v zmysle medzi stranami sporu uzavretej zmluvy a tiež titulom prevzatia záväzku zodpovednosti za odchýlku (druh podpory) v zmysle ustanovení . V priebehu súdneho sporu nebol spor o tom, že nárok (predmet konania) si uplatnil výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov voči odberateľovi elektriny (žalobca) a tiež o tom, že žalobca má nárok na kúpnu cenu za dodanú a žalovaným odobratú elektrinu. O nespornej časti uplatneného nároku súd prvej inštancie rozhodol t.č. už právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 4.6.2019, č.k. -123 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 25.849,51 eura s príslušenstvom. Spornou otázkou bolo to, či žalobcovi vznikol nárok aj na podporu od žalovaného v zmysle ustanovení a teda, či žalobca ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov si splnil zákonné povinností pre kalendárny rok 2015. K ustáleniu právneho názoru vyšších súdnych autorít k sporným otázkam v tomto spore došlo až po podaní žaloby a podľa súdu prvej inštancie ustálený právny názor vyšších súdnych autorít mal s najvyššou pravdepodobnosťou vplyv aj na úkon žalobcu učinený voči súdu prvej inštancie - späťvzatie žaloby v prevyšujúcom rozsahu (predmet sporu vedeného pod sp. zn. ), o zaplatenie 14.422,63 eura s prísl. bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Súd prvej inštancie tento procesný postup žalobcu vyhodnotil ako žalobcom procesne zavinené zastavenie konania, a teda žalobca v tejto časti súdneho sporu (istina vo výške 14.422,63 eura s príslušenstvom) bol neúspešný. 9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z v spojení s a z celej žalovanej istiny bez príslušenstva, pretože príslušenstvo istiny nebolo samostatným predmetom konania. Súd prvej inštancie zhodnotil, že žalobca bol úspešný v časti istiny vo výške 25.849,51 eura a neúspešný v časti istiny vo výške 14.422,63 eura. Úspech žalobcu v rozsahu 64,18 % (zaokrúhlene 64%) a jeho neúspech v rozsahu 35,82% (zaokrúhlene 36%), preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov celého konania (súdne konanie vedené pod sp. zn. a sp. zn. ) v rozsahu 28% (úspech 64% - neúspech 36%). 10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie sp.zn.: zo dňa 5.3.2024 podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým napadol uznesenie vo výroku II. teda čo do výroku o trovách konania. Odvolanie podal z nasledujúcich dôvodov: súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania žalovaného mal podľa odvolateľa nesprávne aplikovať zákonné ustanovenia v spojení s namiesto v spojení s , z ktorého dôvodu súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu výpočtu percentuálnej miery úspešnosti žalobcu a žalovaného v spore a z neho vyplývajúceho percentuálneho

vymedzenia výšky nároku žalobcu na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a vyhodnocovaní úspechu či neúspechu žalobcu a žalovaného v spore podľa odvolateľa nesprávne vychádzal len z výšky priznanej a zastavenej časti istiny, bez zohľadnenia príslušenstva žalovanej istiny. Poukázal na komentár k (, 2. vydanie, 2022, s. 1024 - 1035: A. B.) kde je uvedené, že zásada úspechu sa uplatní aj v otázke príslušenstva uplatneného nároku. Samotná skutočnosť, že neúspech žalobcu sa v značnej časti dotýka len príslušenstva uplatnenej pohľadávky neznamená, že sa jedná o neúspech v nepatrnej časti a že by uvedená skutočnosť nemala byť zohľadnená pri vyhodnocovaní pomeru úspechu strán v spore. Poukazujúc na komentár k , ako aj ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, bolo podľa odvolateľa potrebné posúdiť pomer úspechu strán sporu spolu s prihliadnutím na príslušenstvo žalovanej istiny (úroky/ úroky z omeškania), pričom uplatnené nároky na zaplatenie príslušenstva (úroky/ úroky z omeškania) bolo potrebné zohľadniť vyčíslené ku dňu rozhodovania súdu, t.j. v prípade príslušenstva z istiny priznanej v zmysle čiastočného rozsudku ku dňu vydania čiastočného rozsudku, t.j. k dátumu 4.6.2019 a v prípade príslušenstva z istiny zastavenej v zmysle napadnutého uznesenia ku dňu vydania napadnutého uznesenia, t.j. k dátumu 5.3.2024. 11. Odvolateľ argumentoval, že čiastočným rozsudkom zo dňa 4.6.2019 žalobcovi priznaný nárok pozostáva z nasledovných častí: istina vo výške 25.849,51 eura a úrok z omeškania zo sumy 13.101,46 eura vo výške 8,05 % p.a. od 19.6.2015 až do zaplatenia – k dátumu vydania čiastočného rozsudku 4.6.2019 predstavoval sumu vo výške 4.181,11 eura a úrok z omeškania zo sumy 12.748,05 eura úrok vo výške 8,05 % p.a. od 18.7.2015 až do zaplatenia – k dátumu vydania čiastočného rozsudku 4.6.2019 predstavoval sumu vo výške 3.986,85 eura. Čiastočným rozsudkom zo dňa 4.6.2019 žalobcovi priznaný nárok, teda nárok, vo vzťahu ku ktorému bol žalobca v konaní úspešný predstavoval celkovo sumu vo výške 34.017,47 eura. Zvyšný nárok, vo vzťahu, ku ktorému bolo konanie napadnutým uznesením zo dňa 5.3.2024 zastavené a vo vzťahu, ku ktorému je žalobca neúspešný pozostáva z: istiny vo výške 14.422,63 eura a úroku z omeškania zo sumy 9.163,44 eura vo výške 8,05 % p.a. od 19.6.2015 až do zaplatenia – k dátumu vydania napadnutého uznesenia 5.3.2024 predstavuje sumu vo výške 6.432,84 eura a úrok z omeškania zo sumy 5.259,19 eura úrok vo výške 8,05 % p.a. od 18.7.2015 až do zaplatenia – k dátumu vydania napadnutého uznesenia 5.3.2024 predstavuje sumu vo výške 3.658,32 eura. Napadnutým uznesením zo dňa 5.3.2024 bolo konanie zastavené vo vzťahu k sume 14.422,63 eura, a teda žalobca bol neúspešný vo vzťahu k žalobnému nároku celkovo v sume vo výške 24.513,79 eura. Odvolateľ tvrdil, že celkový žalobcom uplatnený nárok predstavoval sumu vo výške 58.531,26 eura (34.017,47 eura + 24.513,79 eura). Časť istiny a príslušenstva, vo vzťahu ku ktorým mal úspech žalobca, predstavuje celkovo sumu vo výške 34.017,47 eura a časť istiny a príslušenstva, vo vzťahu ku ktorým mal úspech žalovaný, predstavuje celkovo sumu vo výške 24.513,79 eura. Úspech žalobcu v spore zodpovedajúci priznanej časti istiny a príslušenstva vyčísleného ku dňu vydania čiastočného rozsudku (4.6.2019) vo výške 34.017,47 eura, predstavuje len 58,12 %. Úspech žalovaného v spore zodpovedajúci zastavenej časti istiny a príslušenstva vyčísleného ku dňu vydania napadnutého uznesenia (5.3.2024), vo výške 24.513,79 eura, prestavuje 41,88 %. Pomer úspechu žalobcu v rozsahu 58,12 % ponížený o úspech žalovaného v rozsahu 41,88 % tak predstavuje podľa odvolateľa celkový pomer úspechu žalovaného v spore v rozsahu 16,24 %. Odvolateľ preto navrhol odvolaciemu súdu uznesenie Mestského súdu Košice, sp.zn.: zo dňa 5.3.2024 vo výroku II. zmeniť tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému priznať proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Ak by mal odvolací súd za to, že v danom prípade nie je dôvod na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, navrhol, aby odvolací súd v zmysle , uznesenie Mestského súdu Košice, sp.zn.: zo dňa 5.3.2024 vo výroku II. zmenil a rozhodol tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,24 % a žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 14. Odvolací súdu postupoval pri prejednaní odvolania v zmysle a . Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol správne o nároku na náhradu trov konania.

15. Podstata odvolacieho dôvodu podľa na ktorý odvolateľ poukazoval spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. 16. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov, teda či na správne zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ) a dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa a neboli naplnené. 18. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanom spore nebolo sporné, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Zásada zavinenia je inštitútom procesného práva, preto aj pojem zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené ( v konkrétnom prípade čiastočne zastavené), pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba v časti, v ktorej bolo konanie zastavené podaná dôvodne, vzniká predmetnej strane sporu zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 19. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 20. Podľa každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. 21. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 23. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 24. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Súd prvej inštancie zastavil konanie v časti, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie v dôsledku späťvzatia žalobcu a zaoberal sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené a zároveň bral do úvahy úspech žalobcu v časti o zaplatenie istiny vo výške 25.849,51 eura s prísl. Odvolací súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva. Otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu v časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo súd prvej inštancie aj správne posúdil. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Kritérium procesného zavinenia súd posudzuje z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Nebolo však v prejednávanom prípade sporné procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania čo do výšky

14.422,63 eura s prísl.. Predmetom odvolania bolo či zásada úspechu ( zavinenia) sa uplatní aj v otázke príslušenstva uplatneného nároku napriek tomu, že príslušenstvo pohľadávky nebolo samostatným predmetom konania.

27. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: , evidovaného v zbierke súdnych rozhodnutí pod R 34/2005, v ktorom sa okrem iného uvádza, že napriek tomu, že žalobný petit nepozostával z dvoch samostatných nárokov a tento pozostával rovnako ako v posudzovanom prípade z istiny a jej príslušenstva, akýkoľvek neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (hoci toto nebolo samostatným žalovaným nárokom), nemôže byť prehliadaný a musí byť považovaný za čiastočný neúspech žalobcu premietnutý do výpočtu náhrady trov konania.........Odvolateľ poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.: zo dňa 28.9.2022 a Krajského súdu v Trnave sp.zn.: zo dňa 04.02.2019, ktoré pri odôvodnení trov konania vychádzali z toho, že úroky z omeškania sú síce príslušenstvom pohľadávky ( ), však neznamená to, že sa na ne nemá prihliadať pri rozhodovaní o trovách.

28. Odvolací súd konštatuje, že zásada úspechu v spore sa premieta v § 255 ako základné kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá bola transformovaná do a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.

29. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku úplného alebo čiastočného späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovanej. Ako vyplýva z obsahu napadnutého uznesenia, späťvzatie žaloby o sumu 14.422,63 eura s prísl. súviselo s ustálením právneho názoru vyšších súdnych autorít k sporným otázkam v tomto spore, a to malo vplyv aj na úkon žalobcu učinený voči súdu prvej inštancie

- späťvzatie žaloby v prevyšujúcom rozsahu (predmet sporu vedeného pod sp. zn. ), o zaplatenie 14.422,63 eura s prísl. bez uvedenia konkrétneho dôvodu.

30. Odvolací súd poukazuje na to, že v čiastočnom rozsudku zo dňa 04.06.2019 bol žalobcovi priznaný nárok na zaplatenie istiny vo výške 25.849,51 eura a úrok z omeškania zo sumy 13.101,46 eura vo výške 8,05 % p.a. od 19.06.2015 až do zaplatenia a úrok z omeškania zo sumy 12.748,05 eura vo výške 8,05 % p.a. od 18.7.2015 až do zaplatenia, nie k dátumu vydania čiastočného rozsudku 4.6.2019 tak, ako úspech vyčísľoval žalovaný v podanom odvolaní. Žalovaný ako odvolateľ v odvolaní ani neuviedol, či a kedy priznaný úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky uhradil žalobcovi pokiaľ vyvodzuje, že je spravodlivé kapitalizovať úrok z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu a takto kapitalizovaný úrok z omeškania spolu s istinou brať do úvahy pri rozhodovaní o trovách konania podľa § a 256 . Aj z uvedených dôvodov nemožno preto považovať výpočet pomeru úspechu strany sporu zo strany odvolateľa za vecne správny. Odvolací súd sa s názorom odvolateľa nestotožňuje, že v prejednávanom spore je potrebné prihliadať aj na pomer úspechu týkajúci sa príslušenstva a nepovažuje za spravodlivé ( Základných princípov ), aby boli strany procesne zodpovedné za výsledok konania nielen vo vzťahu k istine, ale aj k príslušenstvu, pričom procesná zodpovednosť sa prejavuje najmä zodpovednosťou za trovy konania. Späťvzatie žaloby a zastavenie konania sa netýkalo sumy tvoriacej základ celého konania t.j. istiny žalovanej sumy, možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že pri zisťovaní úspechu je potrebné vychádzať výlučne z úspechu strany sporu k uplatňovanej istine, nakoľko príslušenstvo istiny netvorí osobitný predmet konania. Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že pri platení súdneho poplatku za podanú žalobu sa v zmysle o súdnych poplatkoch vychádza len z ceny predmetu sporu, resp. hodnoty predmetu sporu a cena príslušenstva sa zahrnie do základu len vtedy, ak toto je samostatným predmetom poplatkového úkonu. Aj z uvedeného dôvodu možno podľa názoru odvolacieho súdu konštatovať, že matematické operácie odvolateľa, ktorými vyčísľoval žalobcom uplatnenú výšku úroku z omeškania z istiny a následný výpočet čistého úspechu žalobcu bol nadbytočný, pretože stačilo zistiť úspech, či neúspech sporových strán vo vzťahu k žalobcom uplatnenej istine, čo súd prvej inštancie aj realizoval.

31. Pokiaľ sa odvolateľ odvolával na súdnu prax (napr. rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 116/1967), ktorá už mala vyložiť, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky a zdôraznil, že aj keď v prejednávanej veci žalobný petit nepozostával z dvoch samostatných nárokov (žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo za také nemožno považovať), má mať vyššie uvedený právny názor ten význam, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný. Odvolací súd sa nestotožňuje s týmto názorom a tvrdí, že pri zisťovaní úspechu je potrebné vychádzať výlučne z úspechu strany sporu k uplatňovanej istine, nakoľko príslušenstvo istiny netvorí osobitný predmet konania tak ako je to uvedené v odseku 29. odôvodnenia tohto uznesenia. Rozhodnutia krajských súdov a pasáže z nich, ktoré citoval odvolateľ v odvolaní nie sú pre odvolací súd záväzné a nepredstavujú záväznú judikatúru pre všeobecné súdy.

32. Odvolací súd konštatuje, že viaceré rozhodnutia všeobecných súdov vychádzajú zo záveru, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky ( ) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku. Z uvedeného vyplýva, že späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania žalobcom po začatí konania nemá na rozhodnutie o náhrade trov konania žiaden vplyv.

33. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie v II. výroku ako vecne správne podľa potvrdil, pretože súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 28% účelne vynaložených trov čo je v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu.

34. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa . V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).