Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/40/2025

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo VINOHRADY Choňkovce, 250 Choňkovce, 072 63 Choňkovce, IČO: 00 197 271, zastúpený: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 31 303 064, proti žalovanému: Energetika Slovensko, a.s., Čulenova 6, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 483 767, zastúpený KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s. r. o., Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 10.699,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti IV. výroku rozsudku Mestského súdu Košice č. k. – 492 z 18. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice – 492 z 18. septembra 2024 v napadnutom IV. výroku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 18. septembra 2024 ( v poradí druhým ) rozhodol takto: I. Konanie v časti istiny 419,33 eura z a s t a v u j e . II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 10.280,22 eura a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a. IV. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 92 % proti žalovanému.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu 31.10.2019 sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.699,55 eura, s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 10.699,55 eura od 25.11.2015 do zaplatenia. 2.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16. júna 2021 žalobe v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd v Košiciach, uznesením sp. zn. zo dňa 13. septembra 2022 zrušil predmetný rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 2.2. Žalobca podaním z 6.11.2023 podal návrh na zmenu petitu žaloby a čiastočné späťvzatie. 3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov, ktoré špecifikoval vo vyjadreniach k žalobe. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení , až 3, a , o podpore , podľa ustanovení , , , (ďalej len „“), podľa ustanovenia Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . 5. Súd prvej inštancie na základe čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu konanie o zaplatenie istiny 419,33 eura zastavil ( I. výrok ).

6. Súd prvej inštancie následne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.280,22 eura ( II. výrok ) dôvodiac, že súd prvej inštancie zistil, že žalobcom uplatnený nárok za október 2015 ( z faktúry č. 311020152) je vo výške 10.280,22 eura (202,574 MWh x 42,290 eura + 20% DPH) je dôvodný a medzi stranami sporu nesporný v rámci vykonaného dokazovania. 6.1. Súd prvej inštancie mimo iného uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah, na základe uzavretej nepomenovanej Zmluvy, ktorá má charakter zmluvného formulára vypracovaného žalovaným, resp. PDS a ktorý odkazuje na Obchodné podmienky zahrnuté v prevádzkovom poriadku PDS. Zmluvou je upravený aj vzťah medzi žalobcom a žalovaným; charakter týchto zmluvných ustanovení má najbližšie ku kúpnej zmluve (povinnosť predávajúceho vyrobiť a dodať tovar a povinnosť kupujúceho prevziať dodaný tovar a zaplatiť za neho kúpnu cenu). Súd prvej inštancie dôvodil, že aj v prípade nevystavenia faktúry, je žalovaný ako kupujúci za dodaný tovar povinný uhradiť kúpnu cenu minimálne vo výške ceny obvyklej. 6.2. Podľa názoru súdu obrana žalovaného nebola v tejto časti úspešná, ktorý sa vyjadril, že nepopiera množstvo žalobcom dodanej a žalovaným prevzatej elektriny za mesiac september 2015, ale namieta, že žalobcom vystavená faktúra neobsahuje dohodnuté náležitosti podľa zmluvy, najmä nie je v nej uvedená správna cena, preto ju žalovaný nie je povinný uhradiť, až do času, kým žalobcom vystavená faktúra nebude „správna“ a teda sa nemôže dostať ani do omeškania s úhradou. 6.3. Súd prvej inštancie námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože k omeškaniu žalovaného so zaplatením ceny ako predmetu sporu (podľa faktúry č. 311020152) došlo najskôr dňom 24.11.2015 (doba splatnosti za plnenie zo záväzku); súdne konanie začalo 4.11.2019 (dňom prijatia žaloby - podania súdom) a teda v zmysle premlčacia doba prestala plynúť. Podanie žalobcu, ktoré súd posúdil podľa obsahu a vyhodnotil ho ako čiastočné späťvzatie žalobného nároku s jeho následnou úpravou bola len špecifikácia nároku, teda úprava výšky žalovanej istiny s príslušenstvom a nemal za to, že v danom prípade ide o zmenu petitu ( vzťahujúce sa na zmenu podstatných skutkových okolností sporu).

7. Súd prvej inštancie s poukazom na charakter zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a zmluvnú voľnosť úpravy vzájomných práv a povinností mal za to, že k určeniu „správnej ceny“ za dodaný tovar došlo až rozhodnutím súdu ( a v tejto časti žalovaný ani nenamietal jej zaplatenie, len podmieňoval vystavenie „ správnej“ faktúry na túto sumu 10.280,22 eura), a teda v zmysle dohody sa žalovaný nedostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti (časť príslušenstva žalovanej istiny - úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo súdom priznanej istiny 10.280,22 eura odo dňa 25.11.2015 do zaplatenia a sumy 40,00 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) zamietol ako nedôvodnú ( III. výrok ).

8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania ( IV. výrok ) vychádzal z v spojení s Z dôvodu, že žalobca mal vo veci čiastočný úspech, priznal mu súd prvej inštancie náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 92 %, pretože žalobca bol úspešný v časti istiny vo výške 10.280,22 eura (96% ) a neúspešný v časti istiny vo výške 419,33 eura ( 4% ), preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92%.

9. Žalovaný odvolaním napadol iba IV. výrok predmetného rozsudku. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 9.1. Tvrdil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval ustanovenia , z ktorého dôvodu súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu výpočtu percentuálnej miery úspešnosti žalobcu a žalovaného v spore a z neho vyplývajúceho percentuálneho vymedzenia výšky nároku žalobcu na náhradu trov konania. 9.2. Poukázal na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a vyhodnocovaní úspechu, či neúspechu žalobcu a žalovaného v spore nesprávne vychádzal len z výšky priznanej a zastavenej časti istiny, bez zohľadnenia príslušenstva žalovanej istiny. 9.2.1. Poukázal na komentár k (, 2. vydanie, 2022, s. 1024 - 1035: J. Baricová) kde je uvedené, že zásada úspechu sa uplatní aj v otázke príslušenstva uplatneného nároku. Samotná skutočnosť, že neúspech žalobcu sa v značnej časti dotýka len príslušenstva uplatnenej pohľadávky neznamená, že sa jedná o neúspech v nepatrnej časti a že by uvedená skutočnosť nemala byť zohľadnená pri vyhodnocovaní pomeru úspechu strán v spore.

9.2.2. Poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, a tvrdil, že v prejednávanom spore bolo potrebné posúdiť pomer úspechu strán sporu spolu s prihliadnutím na príslušenstvo žalovanej istiny (úroky/ úroky z omeškania), pričom uplatnené nároky na zaplatenie príslušenstva (úroky/ úroky z omeškania) bolo potrebné zohľadniť vyčíslené ku dňu rozhodovania súdu, t. j. v prípade príslušenstva z istiny priznanej v zmysle čiastočného rozsudku ku dňu vydania čiastočného rozsudku, t. j. k dátumu 18.9.2024. 9.3. Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie odôvodňoval aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: , ktoré výslovne zdôrazňuje, že napriek tomu, že žalobný petit nepozostával z dvoch samostatných nárokov a tento pozostával rovnako ako v posudzovanom prípade z istiny a jej príslušenstva, akýkoľvek neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (hoci toto nebolo samostatným žalovaným nárokom), nemôže byť prehliadaný a musí byť považovaný za čiastočný neúspech žalobcu premietnutý do výpočtu náhrady trov konania. 9.3.1. V predmetnom rozhodnutí bolo výslovne konštatované, že: „Súdna prax (napr. rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 116/1967) už vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). Napriek tomu, že v prejednávanej veci žalobný petit nepozostával z dvoch samostatných nárokov (žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo za také nemožno považovať), má vyššie uvedený právny názor ten význam, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, resp. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s následkami uvedenými v ustanovení (...) Na základe uvedeného dovolací súd zastáva názor, že ak súd prizná žalobcovi žalovanú pohľadávku a neprizná mu uplatnené príslušenstvo, nemožno v odôvodnených prípadoch vylúčiť, ak pri posudzovaní úspechu vo veci „príslušenstvo" žalovanej pohľadávky nebude predstavovať „neúspech v pomerne nepatrnej časti" podľa , ale „čiastočný úspech" podľa Odôvodnenosť takýchto prípadov treba posudzovať nielen z pohľadu toho, čo je v predmete konania hlavné a čo sprevádzajúce, ale tiež pomerom priznanej žalovanej pohľadávky a nepriznaného „príslušenstva" v čase rozhodovania.“ 9.3.2. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd uviedol aj to, že: „...nie je v rozpore s ustanovením , aby odvolací súd pre účely procesného rozhodovania o trovách konania zistil predbežnú výšku príslušenstva k času svojho rozhodovania a túto zohľadnil pri posúdení „úspechu" v konaní.“ 9.4. Žalovaný následne konštatoval, že žalobou uplatnený nárok žalobcu pozostával z istiny vo výške 10.699,55 eura a 8,05% úroku z omeškania ročne zo sumy 10.699,55 eura od 25.11.2015 až do zaplatenia – teda k dátumu rozhodnutia 18.09.2024 predstavoval sumu vo výške 7.600,92 eura. Celkový žalobcom uplatnený nárok teda predstavoval sumu vo výške 18.300,47 eura (10.699,55 eura + 7.600,92 eura ). Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi len istinu vo výške 10.280,22 eura. Žalovaný konštatoval, že úspech žalobcu v spore, zodpovedajúci priznanej časti istiny vo výške 10.280,22 eura, predstavuje len 56,17 % a úspech žalovaného v spore, zodpovedajúci zastavenej časti istiny a zamietnutej časti príslušenstva vyčísleného ku dňu vydania napadnutého rozsudku (18.9.2024) vo výške 8.020,25 EUR, prestavuje 43,83 %. Pomer úspechu žalobcu v rozsahu 56,17 % ponížený o úspech žalovaného v rozsahu 43,83 % teda predstavuje podľa žalovaného celkový pomer úspechu žalobcu v spore v rozsahu 12,34 %. 9.5. Žalovaný preto vyčítal súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie pri aplikácii a určovaní výšky pomeru úspechu jednotlivých strán v spore a v nadväznosti na to aj vyčísľovaní percentuálneho rozsahu výšky nároku na náhradu trov konania strán sporu nepostupoval správne. 9.6. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom IV. výroku zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, prípadne, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,34 %. 10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu označil predmetné odvolanie žalovaného za nedôvodné. 10.1. Poukázal na to, že viaceré rozhodnutia všeobecných súdov vychádzajú zo záveru, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky ( ) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe), za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo pri istine ako kapitalizované úroky z omeškania, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku. 10.1.1. Tvrdil, že späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania žalobcom po začatí konania nemá na rozhodnutie o náhrade trov konania žiaden vplyv.

10.2. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý IV. výrok predmetného rozsudku potvrdiť ako vecne správny. 11. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odvolaní. 12. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu. 13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 14. Odvolací súd postupoval pri prejednaní odvolania v zmysle a Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol správne o nároku na náhradu trov konania ( IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie ). 15. Odvolací súd uvádza, že podstata odvolacieho dôvodu podľa , na ktorý odvolateľ poukazoval spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. 16. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov, teda či na správne zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ) a dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa naplnené. 18. Odvolací súd konštatuje, že aj v prejednávanom spore náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie čiastočného zastavenia konania. 18.1. Odvolací súd vo vzťahu k zásade zavinenia udáva, že zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, a je uložená rozhodnutím súdu tomu, kto vznik predmetných trov zavinil. Vzhľadom na to, že zásada zavinenia je inštitútom procesného práva, samotné zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a predmetné zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené ( v konkrétnom prípade čiastočne zastavené), pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba v časti, v ktorej bolo konanie zastavené podaná dôvodne, vzniká predmetnej strane sporu zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 18.2. Odvolací súd vo vzťahu k zásade úspechu vo veci udáva, že súd skúma v akom rozsahu bol v spore úspešný žalobca a v akom rozsahu bol úspešný žalovaný. Následne rozhodne podľa miery úspechu strán sporu o náhrade trov konania. 19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci ( ods. 1 ). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( ods. 2 ). 20. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 21. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ods. 1 ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ods. 2 ).

22. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia 419,33 eura z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie pritom správne vec posúdil, ak dospel k záveru, že zastavenie konania v časti o zaplatenie 419,33 eura nastalo zavinením žalobcu, ktorý v prejednávanom spore nepreukázal zavinenie žalovaného na zastavení konania v tejto časti sporu. 23. Žalovaný v odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k posúdeniu miery úspechu a zavinenia strán sporu vychádzal výlučne iba z priznanej/nepriznanej istiny uplatnenej predmetnou žalobou a zásadu úspechu neuplatnil aj v otázke nepriznaného príslušenstva uplatneného nároku s odôvodnením súdu prvej inštancie, že nebolo samostatným predmetom konania. Žalovaný však zdôraznil, že predmetné súdom nepriznané príslušenstvo pohľadávky tvorilo významnú časť úspechu žalovaného. 24. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že v prejednávanom spore je potrebné prihliadať aj na pomer úspechu týkajúci sa príslušenstva a zároveň nepovažuje za spravodlivé ( Základných princípov ), aby boli strany procesne zodpovedné za výsledok konania nielen vo vzťahu k istine, ale aj k príslušenstvu, pričom procesná zodpovednosť sa prejavuje najmä zodpovednosťou za trovy konania. Odvolací súd dodáva, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky ( ) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku. 24.1. Odvolací súd poukazuje na to, že pri platení súdneho poplatku za podanú žalobu sa v zmysle o súdnych poplatkoch vychádza len z ceny predmetu sporu, resp. hodnoty predmetu sporu a cena príslušenstva sa zahrnie do základu len vtedy, ak toto je samostatným predmetom poplatkového úkonu. 25. Žalovaný v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, , evidované v zbierke súdnych rozhodnutí pod R 34/2005, v ktorom sa okrem iného uvádza, že napriek tomu, že žalobný petit nepozostával z dvoch samostatných nárokov a tento pozostával rovnako ako v posudzovanom prípade z istiny a jej príslušenstva, akýkoľvek neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (hoci toto nebolo samostatným žalovaným nárokom), nemôže byť prehliadaný a musí byť považovaný za čiastočný neúspech žalobcu premietnutý do výpočtu náhrady trov konania.........Odvolateľ poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.: zo dňa 28.9.2022 a Krajského súdu v Trnave sp.zn.: zo dňa 4.2.2019, ktoré pri odôvodnení trov konania vychádzali z toho, že úroky z omeškania sú síce príslušenstvom pohľadávky ( ), avšak neznamená to, že sa na ne nemá prihliadať pri rozhodovaní o trovách. 26. Odvolací súd zotrváva na svojom závere uvedenom v odseku 24. odôvodnenia tohto rozhodnutia a dodáva, že aj Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že „ak súd prizná žalobcovi žalovanú pohľadávku a neprizná mu uplatnené príslušenstvo, nemožno v odôvodnených prípadoch vylúčiť, ak pri posudzovaní úspechu vo veci „príslušenstvo" žalovanej pohľadávky nebude predstavovať „neúspech v pomerne nepatrnej časti" podľa , ale „čiastočný úspech" podľa Odôvodnenosť takýchto prípadov treba posudzovať nielen z pohľadu toho, čo je v predmete konania hlavné a čo sprevádzajúce, ale tiež pomerom priznanej žalovanej pohľadávky a nepriznaného „príslušenstva" v čase rozhodovania“. 27. Odvolací súd je toho názoru, že za odôvodnené prípady možno považovať napríklad prípady, ak žalobca (z dôvodu snahy o zaplatenie minimálneho, resp. čo najmenšieho súdneho poplatku) uplatní istinu v minimálnej výške oproti uplatnenému príslušenstvu z pohľadávky, pričom predmetné (súdom nepriznané) príslušenstvo v značnom rozsahu prevyšuje istinu. (napr. žaloba o zaplatenie 100,- eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 150.000,- eur od ..... do zaplatenia ). 28. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade uplatnenia adekvátnej (dohodnutej, resp. zákonnej) výšky úrokov z omeškania z uplatnenej istiny ( v prípade, ak by boli tvrdenia žalovaného v predmetnom odvolaní relevantné), by takto kapitalizovaná výška úrokov z omeškania nepochybne závisela aj od samotnej dĺžky súdneho sporu (do rozhodnutia vo veci samej), čo nemožno v žiadnom prípade pričítať na ťarchu neúspešnej strany sporu vo vzťahu k nepriznanému príslušenstvu uplatnenej istiny. 29. Odvolací súd zistil z obsahu žaloby, že žalobca si uplatnil iba zákonné úroky z omeškania, a to iba z uplatnenej istiny. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v prejednávanom spore nie je spravodlivé (na základe zásady spravodlivosti) a ani odôvodnené prihliadať na neúspech žalobcu týkajúci sa nepriznaného príslušenstva uplatnenej pohľadávky.

30. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom IV. výroku potvrdil ako vecne správny podľa , pretože súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 92% a odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. 31. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a , že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).