Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoKR-24-2022.pdf
PDF · 149.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/24/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Scania Finance Slovak Republic s. r. o., so sídlom Diaľničná cesta 4570/2A, 903 01 Senec, IČO: 43 874 746, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: W. W., narodený XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX M., zastúpenému: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Žižkova 4D, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 2Odi/3/2018-144 z 1. decembra 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 2Odi/3/2018-144 z 1. decembra 2020.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Zrušuje oddlženie žalovaného W. W., narodeného XX. X. XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX M., o ktorom bolo rozhodnuté Okresným súdom Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 2OdK/621/2018 zo dňa 24.10.2018.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.11.2018 sa domáhal, aby súd prvej inštancie zrušil oddlženie žalovaného (dlžníka), o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/621/2018 z 24.10.2018, nakoľko dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že pohľadávka žalobcu bola vymáhaná v rámci exekučného konania na základe exekučného titulu právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 11Cb/43/2014 z 30.10.2017 ( pohľadávka žalobcu vo výške 36.345,44 eura ) a uznesenia sp. zn. 11Cb/43/2014 z 2.3.2018, súdnym exekútorom JUDr. Brozinom, pod sp. zn. 12EX330/18 ( pohľadávka žalobcu vo výške 9.377,42 eura ). Súdny exekútor doručil dlžníkovi ( ďalej len žalovaný ) dňa 28.8.2018 upovedomenie o začatí exekúcie. V upovedomení o začatí exekúcie bolo žalovanému zakázané, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie bez písomného súhlasu súdneho exekútora nakladal so svojim majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podliehal exekučnému
konaniu, a to, aby žalovaný takýto majetok nepreviedol na inú osobu, nezaťažil takýto majetok a nezriadil záložné právo pre iného veriteľa, okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke. Žalovaný bol jediným konateľom a súčasne jediným spoločníkom so 100,00 % obchodným podielom v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o., Hurbanova 232/20, 069 01 Snina, IČO: 46 703 535. Žalovaný, aj napriek výslovnému zákazu súdneho exekútora nakladať so svojím majetkom, previedol počas prebiehajúceho exekučného konania sp. zn. 12EX330/18 dňa 15.9.2018 a dňa 25.9.2018 svoj 100,00 % obchodný podiel v spoločnosti BONUM SLOVAKIA na spoločnosť MEHANA, s. r. o. a na W.. R. M.. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že z účtovnej závierky spoločnosti BONUM SLOVAKIA ku dňu 31.12.2017 vyplýva, že vlastné imanie predmetnej spoločnosti malo hodnotu 61.755,00 eur, pričom výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení predstavoval sumu 13.971 eur. Žalobca preto dospel k záveru, že konaním žalovaného došlo k zmareniu uspokojenia žalobcu ako veriteľa v rámci exekučného konania, čo samo o sebe napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 239 ods. 1 a 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon - poškodzovanie veriteľa. Žalobca zároveň konštatoval, že prevodom obchodného podielu počas exekučného konania, aj napriek výslovnému zákazu súdneho exekútora ( vzhľadom na oceniteľnú hodnotu obchodného podielu, z ktorého bolo možné uspokojiť veriteľa v rámci exekučného konania ), je z konania žalovaného možné usúdiť, že úmyslom dlžníka ( žalovaného ) bolo prevodom obchodného podielu poškodiť veriteľa, nakoľko dlžník žalobcu ( žalovaný ) následne podal návrh na vyhlásenie konkurzu, a teda deklaroval, že je insolventný a nie je schopný zaplatiť veriteľovi jeho judikovaný nárok.
4. Žalobca v žalobe uviedol aj to, že dlžník v predmetnom konkurznom konaní v zozname majetku, ani v návrhu neuviedol dôležitú informáciu týkajúcu sa majetku dlžníka - predmetnej majetkovej hodnoty, a to hodnotu 100,00 % obchodného podielu žalovaného v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o., z čoho je možné jednoznačne usúdiť, že žalovaný (dlžník) konal úmyselne, s cieľom znížiť svoj majetok a spoliehal sa, že dlhy voči žalobcovi (veriteľovi) bude riešiť konkurzom. Uvedené konanie je učebnicovým príkladom nepoctivého zámeru zo strany dlžníka, s cieľom zbaviť sa dlhov a ponechať si majetok, ktorý je „pro forma“ prevedený na tretie osoby, pretože v predmetnej spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. dlžník vystupoval ako konateľ a po prevode svojho obchodného podielu, ako konateľ predmetnej spoločnosti vystupuje naďalej a predmetnú spoločnosť naďalej riadi, pričom v zmysle ustanovenia § 166g ods. 3 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) súd má prihliadať prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby, alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
5. Žalobca pre objasnenie a preukázanie nepoctivého zámeru žalovaného taktiež poukázal na okolnosti od samého počiatku vzniku ich zmluvných vzťahov, kde žalovaný vystupoval ako ručiteľ. 5.1. Žalobca uviedol, že žalovaný bol do 11.4.2012 prokuristom v spoločnosti BORA SK, s. r. o., so sídlom Hurbanova 232/20, 069 01 Snina, IČO: 36 469 271 („ďalej len BORA SK“). Isté obdobie žalovaný pôsobil aj ako konateľ tejto spoločnosti. W.. R. M., bola konateľkou spoločnosti BORA SK, a to v období od 16.2.2008 do 24.8.2010. Spoločnosť BORA SK uzavrela so žalobcom niekoľko leasingových zmlúv, pričom žalovaný ako ručiteľ sa zaviazal k splneniu záväzkov vyplývajúcich z týchto zmlúv v prípade, že spoločnosť BORA SK ako dlžník nesplní svoj dlh voči žalobcovi ako veriteľovi. Spoločnosť BORA SK svoje záväzky riadne a včas neplnila a z uvedeného dôvodu došlo neskôr k spísaniu dohody o zaplatení dlžnej sumy, a to formou notárskej zápisnice č. N 99/2010, Nz 18523/2010 z 25.5.2010, notárky V.. W. K., kde BORA SK ako dlžník vyhlásila, že uznáva záväzok veriteľa ( žalobcu ) a súhlasí s exekúciou. Spoločnosť BORA SK však ani po spísaní uvedenej zápisnice svoj záväzok riadne a včas nesplnila a tak bol žalobca, ako veriteľ, nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie bolo vedené Exekútorským úradom JUDr. Romana Fogtu. Dňa 11.9.2017 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené oznámenie Okresného súdu Prešov o začatí konania o zrušení spoločnosti BORA SK bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. Spoločnosť BORA SK bola zrušená ku dňu 30.5.2018. Spoločnosť BORA SK bola ex offo vymazaná ku dňu 13.7.2018 z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Žalobca preto podal dňa 23.4.2013 žalobu voči žalovanému ako ručiteľovi. Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 11Cb/43/2014-253, z 30.10.2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 36.345,44 eura s príslušenstvom. Okresný súd Humenné uznesením č. k. 11Cb/43/2013-257 z 2.3.2018 uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 7.196,92 eura a ostatné trovy konania vo výške 2.180,50 eura. Rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 11Cb/43/2014-253 z 30.10.2017 nadobudol právoplatnosť 30.12.2017. Uznesenie Okresného súdu Humenné č. k. 11Cb/43/2014-257 z 2.3.2018 nadobudlo právoplatnosť 6.4.2018. Žalobca ako oprávnený
podal 24.7.2018 návrh na vykonanie exekúcie na podklade uvedených právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí. 5.2. Dňa 5.9.2018 vydal súdny exekútor Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, v ktorom upovedomil povinného (žalovaného) a spoločnosť BONUM SLOVAKIA, s. r. o., ktorej žalovaný ako povinný bol spoločníkom, že vykoná exekúciu postihnutím obchodného podielu v obchodnej spoločnosti. Upovedomenie o začatí exekúcie si žalovaný prevzal 28.8.2018. V ten istý deň žalovaný rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia BONUM SLOVAKIA, s. r. o., rozhodol o udelení súhlasu s rozdelením obchodného podielu žalovaného ako jediného spoločníka v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. v hodnote 5 000,00 eur na dve časti: prvú časť obchodného podielu v hodnote 4.250,00 eur predstavujúcu 85 % vkladu jediného spoločníka, druhú časť obchodného podielu v hodnote 750,00 eur predstavujúcu 15 % vkladu jediného spoločníka. Zároveň v predmetnom rozhodnutí žalovaný, ako jediný spoločník, rozhodol o udelení súhlasu s prevodom časti obchodného podielu v hodnote 4.250,00 eur, v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s .r. o., na W.. R. M., pričom podiel v hodnote 750,00 eur, si ponechal žalovaný. Uvedené prevody obchodného podielu však neboli poslednými, keďže následne nasledovali ďalšie prevody obchodných podielov spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. Dňa 15.9.2018 previedla W.. R. M. svoj obchodný podiel v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. v hodnote 4.250,00 eur, na spoločnosť MEHANA, s. r. o., so sídlom Mierová 91, 066 01 Humenné, IČO: 50 832 875 (ďalej aj MEHANA s. r. o.). V spoločnosti MEHANA, s. r. o. bola v čase od 19.4.2017 do 16.5.2017 jediným spoločníkom a zároveň konateľom W.. R. M., ktorá 17.5.2017 previedla celý svoj obchodný podiel na svoju matku F. W., pričom od dátumu 17.5.2017 F. W. sa stala aj konateľom spoločnosti MEHANA, s. r. o. Dňa 25.9.2018 žalovaný previedol zvyšok svojho obchodného podielu v spoločnosti BONUM SLOVAKIA v hodnote 750,00 eur, na W.. R. M.. Žalobca zdôraznil, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by vôbec došlo k podaniu návrhu na zriadenie záložného práva k obchodnému podielu do obchodného registra a tobôž je zrejmé, že o zriadení záložného práva na „prevádzaný" obchodný podiel žalovaného v spoločnosti BONUM SLOVAKIA s. r. o. nebolo príslušným registrovým súdom rozhodnuté, a preto záložné právo žalobcu na obchodný podiel žalovaného nevzniklo. W.. R. M. ako konateľka spoločnosti BORA SK si musela byť vedomá uvedeného záväzku spoločnosti BORA SK, ktorý mal žalobca voči spoločnosti BORA SK, pričom rovnako si musela byť vedomá toho, že žalovaný sa zaviazal ako ručiteľ za splnenie záväzkov vyplývajúcich z leasingových zmlúv. W.. R. M., ako konateľka spoločnosti BORA SK, bola povinná postupovať s odbornou starostlivosťou pri výkone funkcie štatutárneho orgánu, preto akékoľvek tvrdenia, že o tomto záväzku nevedela, neobstoja. 5.3. Žalobca zdôraznil, že žalovaný bol taktiež jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o., pričom rozhodol o prevode obchodného podielu v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. v čase, kedy už prevzal upovedomenie o začatí exekúcie.
6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že dôvodom prevodu obchodného podielu bolo to, že dňa 17.5.2017 s R. M., uzavrel zmluvu o pôžičke v sume 20.000,00 eur, splatnú do 30.7.2018, pričom za túto pôžičku ručil svojim podielom v obchodnej spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. Plnenie zo zmluvy bolo realizované formou postupného požičania finančných prostriedkov v rôznej výške, celkom v sume, ktorá sa uviedla do zmluvy o pôžičke. Keďže v stanovenej lehote pôžičku nevrátil, previedol na ňu svoj obchodný podiel, všetko v súlade so zákonom. 6.1. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v mesiaci marec 2017 sa vrátil po dvoch rokoch z výkonu trestu z Francúzska, nemal finančné prostriedky, a preto si musel požičiavať. Jednou z tých, ktorí mu požičali, bola W.. R. M., rodená W., s ktorou mal v minulosti vzťah a ktorá predmetnú pôžičku podmienila zabezpečením - záložným právom na obchodný podiel. Keďže žalovaný peniaze nevracal, došlo k prevodu obchodného podielu v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. Žalovaný ďalej uviedol, že aj naďalej zostal konateľom obchodnej spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. a fakticky ju riadi, keďže W.. R. M. má voči nemu dôveru, že ju bude zastupovať a konať v jej prospech.
7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 9.10.2018 bol Okresnému súdu Prešov podaný návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka. Súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu bol výpis z centrálneho registra exekúcií, z ktorého vyplýva, že voči žalovanému bolo vedené exekučné konanie Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 58Ek/1126/2018 na vymoženie istiny 36.345,44 eura s príslušenstvom voči oprávnenému (žalobcovi). Z pripojeného životopisu dlžníka súd prvej inštancie zistil, že žalovaný pracoval v rokoch 1992 až 1997 v spoločnosti Vihorlat Snina, s. r. o. ako údržbár a od roku 1997 až doposiaľ žalovaný pôsobí ako samostatne zárobkovo-činná osoba. Súd prvej inštancie zistil z opisu aktuálnej životnej situácie v čase podania návrhu na konkurz uvedeného zo strany žalovaného, že v roku 2007 začal vykonávať činnosť medzinárodnej kamiónovej dopravy, na základe čoho uzavrel
leasingové zmluvy na nákladné motorové vozidlá. V dôsledku ekonomickej krízy v rokoch 2008 - 2009 žalovaný prišiel o zákazky, nemal z čoho uhrádzať leasingové splátky, vznikli mu finančné záväzky, a preto musel predčasne ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom a žalobcovi vrátiť vozidlá. V návrhu na vyhlásenie konkurzu, ani v zozname majetku, žalovaný ako dlžník neuviedol informáciu týkajúcu sa prevodu obchodného podielu v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o.
8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 2Odk/621/2018 z 24.10.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku číslo 211/2018 dňa 2.11.2018, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - žalovaného a za správcu ustanovil W.. L. W.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2018.
9. Súd prvej inštancie zistil aj to, že žalobca ako veriteľ si riadne prihlásil v predmetnom konkurznom konaní dlžníka svoju pohľadávku, o čom správca konkurznej podstaty vystavil žalobcovi potvrdenie z 26.11.2018.
10. Súd prvej inštancie zistil z listinných dôkazov aj to, že dlžník previedol počas prebiehajúceho exekučného konania dňa 15.9.2018 a dňa 25.9.2018 svoj 100,00 % obchodný podiel v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. na spoločnosť MEHANA, s. r. o. a na W.. R. M.. Dňa 17.5.2017 žalovaný uzatvoril ako dlžník s W.. R. W. ako veriteľom zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej veriteľ sa zaviazal požičať dlžníkovi finančnú čiastku v sume 20.000,00 eur, ktorá bude vyplatená jednorazovo veriteľom priamo k rukám dlžníka po podpise zmluvy. Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prevzatie sumy 20.000,00 eur a zaviazal sa pôžičku vrátiť k rukám veriteľa najneskôr do 30.7.2018. V čl. IV. tejto zmluvy žalovaný vyhlásil, že za dlh z tejto zmluvy ručí svojím podielom v obchodnej spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o., pričom zmluvné strany sa dohodli, že v prípade nezaplatenia dlhu, resp. jeho časti, dlžník - ako jediný spoločník - a zároveň aj konateľ sa zaväzuje previesť na veriteľa svoj podiel v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o., resp. jeho časť. Zmluvné strany sa dohodli, že pre prípad vyššej moci dlžník splnomocňuje veriteľa na všetky právne úkony súvisiace s prevodom obchodného podielu v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. na veriteľa, resp. ním určenú tretiu osobu, a to všetko za účelom vyrovnania dlhu s tým, že veriteľ- W.. R. M. je oprávnená podpísať zmluvu o prevode obchodného podielu a vstúpiť do všetkých práv spoločníka - žalovaného. Dňa 3.8.2018 bol stranami zmluvy podpísaný dodatok č. 1 k predmetnej zmluve o pôžičke, v ktorom veriteľ vyhlásil, že dlžník (žalovaný) požičanú sumu v dohodnutý čas a v dohodnutej výške nevrátil. Žalovaný vyhlásil, že uznáva svoj záväzok voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky a z objektívnych dôvodov nie je schopný daný záväzok splniť, na základe čoho opätovne vyslovil súhlas, aby veriteľ, resp. ním určená tretia osoba, nadobudol podiel žalovaného, resp. jeho časť, v obchodnej spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. a taktiež žalovaný vyslovil svoj súhlas s prevodom obchodného podielu v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. a splnomocnil veriteľa na všetky právne úkony s tým súvisiace.
11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 2 ZKR, ktorý definuje platobnú neschopnosť dlžníka - fyzickej osoby, § 166i ods. 3 ZKR, ktorý upravuje povinnosť správcu poučiť dlžníka o jeho povinnostiach, ako aj následkoch ich nesplnenia, § 166f ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 ZKR, ktoré upravujú zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, § 166g ods. 1, ktorý definuje poctivý zámer, § 166g ods. 2 písm. a), c), e), g), h) ZKR, ktorý definuje príklady nepoctivého zámeru, § 166g ods. 3 ZKR, ktorý upravuje podmienky, za akých má súd posudzovať skutočnosti ovplyvňujúce nepoctivý zámer prísnejšie, § 166g ods. 4 ZKR, ktorý upravuje podmienky, za akých má súd posudzovať skutočnosti ovplyvňujúce nepoctivý zámer miernejšie, § 166g ods. 5 ZKR, ktorý upravuje, kedy má súd skúmať poctivý zámer dlžníka, podmienky zrušenia oddlženia, § 166g ods. 6 ZKR, ktorý upravuje náležitosti poučenia uznesenia o vyhlásení konkurzu, § 167 ods. 2 písmena c) ZKR, ktorý upravuje spôsob podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, § 4 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, upravujúceho zákaz platby v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000,00 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi.
12. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný ako dlžník si bol vedomý svojich záväzkov voči žalobcovi, ktoré majú majetkový charakter, a to aj v súvislosti s prevodom obchodného podielu v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. Žalovaný však súčasne s prebiehajúcim exekučným konaním, poznajúc svoje majetkové pomery, podal návrh na vyhlásenie konkurzu, čím prispel k dosiahnutiu právnych následkov z vyhlásenia konkurzu vyplývajúcich a zároveň požiadal aj o povolenie oddlženia. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný ako dlžník v zozname majetku ani v návrhu, napriek jednoznačnej vedomosti, neuviedol dôležitú informáciu ohľadne svojho majetku,
týkajúceho sa prevedenej majetkovej hodnoty ( 100,00 % obchodného podielu v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. ), a teda z konania dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie súd prvej inštancie dospel k záveru, že dlžník konal úmyselne s cieľom znížiť svoj majetok a spoliehal sa na to, že dlhy voči veriteľovi bude riešiť konkurzom. Takýmto konaním preto žalovaný ako dlžník naplnil hmotnoprávne predpoklady nepoctivého zámeru v konaní o oddlženie v zmysle § 166g ods. 2 písm. a), c), e), g) a h) ZKR, pričom keďže dlžník v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. aj po prevode obchodného podielu pôsobí ako konateľ, a teda naďalej predmetnú spoločnosť fakticky riadi, v zmysle § 166g ods. 3 ZKR súd prvej inštancie preto prihliadal prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce u tohto dlžníka poctivý zámer.
13. Súd prvej inštancie konštatoval, že tvrdenia žalovaného o prevode obchodného podielu v súvislosti s ručením za poskytnutú pôžičku formou postupného požičania finančných prostriedkov v rôznej výške boli relevantným spôsobom spochybnené zo strany žalobcu, najmä z hľadiska plnenia reálneho kontraktu, aj pre rozpor s § 4 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti a sú v zjavnej nezhode aj s obsahom písomného vyjadrenia W.. R. M., ktorá doslova uviedla, že pri podpise zmluvy odovzdala žalovanému dohodnutú pôžičku v hotovosti, pričom prevzatie pôžičky žalovaný potvrdil svojím podpisom. Vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa možnej neplatnosti záväzku žalovaného ako dlžníka previesť obchodný podiel v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. na W.. M. ako veriteľa, podľa súdu prvej inštancie, nie sú predmetom preskúmavania v konaní o zrušenie oddlženia, osvedčujú však dôvodné pochybnosti o skutočnom význame prevodu obchodného podielu, najmä ak obchodná spoločnosť BONUM SLOVAKIA, s. r. o. v čase prevodu vykazovala dlhodobý majetok v účtovnej hodnote 275.733,00 eur, krátkodobé pohľadávky v hodnote 26.174,00 eur a finančný majetok v hodnote 12.916,00 eur, a teda žalovaný v tom čase disponoval bonitným majetkom, ktorého sa zbavil, napriek obmedzeniam vyplývajúcim z ustanovení Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že odplatnosť prevodu majetku pritom, napriek tvrdeniam žalovaného, nebola ničím preukázaná. Na prijatý záver súdu prvej inštancie nemá vplyv ani návrh žalovaného, aby si súd vyžiadal od správcu konkurznej podstaty úpadcu W.. L. W. písomnú správu o tom, akým spôsobom bol vo vzťahu k žalovanému vnímaný poctivý zámer pri konkurznom konaní, nakoľko táto okolnosť z hľadiska posudzovania podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov nemôže byť posudzovaná len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania.
14. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o poctivom zámere pri podaní návrhu na oddlženie. Súd prvej inštancie - v zmysle zásad sudcovskej koncentrácie (§ 153 C. s. p.) zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania, poukázal pritom na zásadu hospodárnosti konania, ku ktorej nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu súdu, ako aj v súvislosti so záverom, ku ktorému súd už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel.
15. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný a preto zrušil oddlženie žalovaného.
16. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 365 ods. 1 písmena d) C. s. p. ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písmena f) C. s. p. ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písmena h) C. s. p. ). 17.1. Uviedol, že súd prvej inštancie dôsledne sa nevysporiadal s charakterom a pôvodom pohľadávky, ktorú si žalobca prihlásil do konkurzu na majetok žalovaného, pretože súd prvej inštancie nevzal zreteľ na charakter pohľadávky žalobcu, ktorým je pohľadávka z titulu ručenia. Nemožno žiadnym spôsobom sa domnievať, že žalovaný sa nedbanlivostným alebo úmyselným konaním podieľal na nesplácaní žalobcovej pohľadávky voči spoločnosti BORA SK. V období, keď žalovaný sa podieľal na riadení spoločnosti BORA SK, táto spoločnosť bola zasiahnutá dopadmi ekonomickej krízy a dostala sa do ekonomických ťažkostí. Napriek uvedeným ťažkostiam spoločnosť BORA SK si plnila voči žalobcovi svoje záväzky rádovo stotisíc eur. Po roku 2012 už žalovaný na riadení spoločnosti BORA SK sa nepodieľal a nemal vedomosť o neplnení záväzkov spoločnosti BORA SK voči žalobcovi.
17.2. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že o nepoctivom úmysle žalovaného nesvedčí ani počet veriteľov a charakter a pôvod ich pohľadávok. 17.3. Konštatoval, že v spore nebolo preukázané, že v čase rozhodnutia žalovaného ako jediného spoločníka BONUM SLOVAKIA, s. r. o. o prevode obchodného podielu žalovaného, žalovaný nemal vedomosť o začatí exekučného konania voči žalovanému. Žalovaný týmto prevodom obchodného podielu nemal v úmysle poškodiť, ukrátiť, ani zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov, snažil sa iba plniť si svoje záväzky. Zároveň dodal, že obe zmluvné strany zmluvy o pôžičke preukázali reálnosť tejto zmluvy, pretože nereálnosť zmluvy o pôžičke nemožno konštatovať iba tým, že W.. R. M. nevyhotovila právne perfektné listiny. 17.4. Za nesprávny považoval žalovaný záver súdu prvej inštancie, že spoločnosť BONUM SLOVAKIA, s. r. o. v čase prevodu obchodného podielu žalovaného disponovala bonitným majetkom, pretože v účtovnej závierke za rok 2017 spoločnosť BONUM SLOVAKIA, s. r. o. evidovala aj záväzky vo výške 255.628,00 eur. 17.5. Žalovaný uviedol aj to, že skúmanie poctivosti zámeru dlžníka podľa ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vychádza z porovnávania pozitívneho a negatívneho vymedzenia poctivého zámeru dlžníka a iba týmto porovnaním možno dospieť k spoľahlivému záveru o úmysle dlžníka. Ak súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania - písomnou správou zo strany správcu W.. L. W., súd fakticky odňal žalovanému možnosť konať pred súdom tak, aby dosiahol priaznivejší výsledok sporu a odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa koncentrácie konania a hospodárnosti konania nie je spravodlivé, nakoľko vykonanie takéhoto dôkazu by mohlo viesť k inému meritórnemu rozhodnutiu v spore. 17.6. Žalovaný v odvolaní konštatoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, sa nedostatočne vysporiadal s obranou žalovaného, nezodpovedal zásadné argumenty žalovaného produkované v spore a tým porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. 17.7. Žalovaný preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.
18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. 18.1. Žalobca - vzhľadom na podanie odvolania žalovaným - poukázal na § 90 ods. 1 C. s. p., ktorý upravuje povinné zastúpenie strán sporu advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom okrem prípadu, ak je stranou sporu fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Súd prvej inštancie počas konania poučil žalovaného podľa § 90 ods. 1, 2 C. s. p. Podmienka povinného zastúpenia advokátom má všeobecný charakter a musí byť splnená v spore pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní a preto navrhol odvolaciemu súdu konanie zastaviť pre nedostatok procesnej podmienky a v súlade s § 90 ods. 2 C. s. p. neprihliadať na žalobu alebo odvolanie. 18.2. Žalobca zároveň považoval za nepravdivé tvrdenia žalovaného o tom, že žalovaný sa nepodieľal na podnikaní spoločnosti BORA SK. Spoločnosť BORA SK uzavrela so žalobcom niekoľko lízingových zmlúv a žalovaný - ako ručiteľ - sa zaviazal k splneniu záväzkov vyplývajúcich z týchto zmlúv v prípade, ak BORA SK ako dlžník nesplní svoj dlh voči žalobcovi. Spoločnosť BORA SK v notárskej zápisnici č. N 99/2010, Nz 18523/2010 z 25.5.2010, ktorá sa následne stala exekučným titulom dňa 18.7.2011 uznala dlh voči žalobcovi a žalovaný pôsobil v spoločnosti BORA SK až do 11.4.2012. 18.3. Žalobca zároveň zopakoval, že dňa 24.4.2018 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie na základe exekučných titulov, a to rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 11Cb/43/2014-253, z 30.10.2017, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36.345,44 eura s príslušenstvom a uznesenia Okresného súdu Humenné č. k. 11Cb/43/2013-257 zo dňa 2.3.2018, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 7.196,92 eura a ostatné trovy konania vo výške 2.180,50 eura. Upovedomenie o začatí exekúcie žalovaný prevzal dňa 28.8.2018. Súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie súčasne s vydaním upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom dal príkaz banke zablokovať prípadné finančné prostriedky na účte žalovaného. Aj z blokácie účtov v banke žalovaný sa taktiež mohol dozvedieť o začatí exekučného konania. 18.4. Žalobca zopakoval aj to, že žalovaný bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. a Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, v ktorom súdny exekútor upovedomil povinného (žalovaného) a spoločnosť BONUM SLOVAKIA, s. r. o., že vykoná exekúciu postihnutím obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti BONUM SLOVAKIA, bolo žalovanému doručené 28.8.2018. Dlžník - teda žalovaný, aj napriek výslovnému zákazu súdneho exekútora nakladať so svojím majetkom previedol dňa 15.9.2018 a 25.9.2018 počas prebiehajúceho
exekučného konania sp. zn. 12EX330/18, spolu 100,00 % svojho obchodného podielu v spoločnosti BONUM SLOVAKIA na W.. R. M., ktorá následne časť tohto obchodného podielu previedla na spoločnosť MEHANA, s. r. o. Žalovaný v spoločnosti BONUM SLOVAKIA naďalej vystupoval a aj v súčasnosti vystupuje ako konateľ. Následne uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/621/2018 zo dňa 24.10.2018 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. 18.5. Žalobca konštatoval, že z konania žalovaného pred podaním návrhu na oddlženie jednoznačne vyplýva, že dlžník konal úmyselne s cieľom znížiť svoj majetok a spoliehal sa, že dlhy bude riešiť konkurzom. Ide teda o nepoctivý zámer zo strany dlžníka s cieľom zbaviť sa dlhov a ponechať si majetok, ktorý bol formálne prevedený na tretie osoby. 18.6. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
19. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu mu bolo doručené dňa 12.2.2021.
20. Odvolací súd skôr, ako prejednal odvolanie žalovaného skúmal, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou s poukazom na § 90 ods. 1, 2 C. s. p. tým, že bolo podané samotným žalovaným, ktorý nemá právnické vzdelanie druhého stupňa.
21. Podľa § 90 ods. 1 C. s. p., strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
22. Podľa § 90 ods. 2 C. s. p., ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.
23. Podľa § 166k ZKR, pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
25. K povinnému zastúpeniu žalovaného advokátom podľa § 90 ods. 1 C. s. p. v konaní o zrušenie oddlženia, odvolací súd udáva:
26. Vzhľadom na § 196 ZKR, ktorý upravuje použitie Civilného sporového poriadku iba v prípade, ak Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neustanovuje inak a zároveň Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 166k ZKR ustanovuje povinné zastúpenie dlžníka Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci iba pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, odvolací súd dospel k záveru, že § 90 ods. 1 C. s. p. na konanie o zrušenie oddlženia sa nepoužije a teda žalovaný nebol povinný dať sa v prejednávanom spore o zrušenie oddlženia zastúpiť advokátom a preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - žalovaným aj bez zastúpenia advokátom, v čase podania odvolania.
27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd následne prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379
- § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
28. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 379 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
29. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Rozsudok spĺňa všetky formálne náležitosti, je riadne odôvodnený. Odvolací súd si osvojil dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.).
30. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, k odvolaniu žalovaného a k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného, odvolací súd udáva:
31. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer, ktorý spočíval v tom, že žalovaný - ako jediný konateľ a spoločník so 100,00 % obchodným podielom v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o., ako dlžník, napriek výslovnému zákazu súdneho exekútora nakladať so svojím majetkom previedol počas exekučného konania svoj 100 % obchodný podiel na spoločnosť MEHANA, s. r. o. a na W.. R. M.. Zároveň dlžník v zozname majetku, ktorý bol prílohou návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, ani v návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, neuviedol dôležitú informáciu týkajúcu sa majetku dlžníka, a to informáciu týkajúcu sa prevodu 100,00 % obchodného podielu žalovaného v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o.
32. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p., odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) C. s. p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
33. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol a ani riadne neodôvodnil inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 C. s. p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
35. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
36. Odvolací súd preskúmal aj ďalšie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného a dospel k záveru, že nebol naplnený žiaden z predmetných dôvodov odvolania žalovaného.
37. K námietke žalovaného uvedenej v odvolaní, že sa súd prvej inštancie dôsledne nevysporiadal s charakterom a pôvodom pohľadávky, ktorú si žalobca prihlásil do konkurzu, pretože súd prvej inštancie nevzal zreteľ na to, že išlo o pohľadávku z titulu ručenia a žalovaný sa nedbanlivostným, alebo úmyselným konaním nepodieľal na nesplácaní žalobcovej pohľadávky voči spoločnosti BORA SK, s. r. o. odvolací súd udáva, že táto námietka žalovaného nie je dôvodná.
38. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že v prejednávanom spore o zrušenie oddlženia nebolo sporné, že žalobca si riadne a včas prihláškou pohľadávky, prihlásil v konkurznom konaní dlžníka - žalovaného svoju pohľadávku v celkovej výške 95.019,50 eura titulom ručenia za záväzok dlžníka - spoločnosti BORA SK, s. r. o. zo zmluvy o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci. Odvolací súd udáva, že samotný charakter pohľadávky, ktorú si veriteľ riadne a včas prihlásil do konkurzného konania, na posúdenie, či dlžník má poctivý zámer, nedopadá. Zároveň odvolací súd konštatuje, že žalovaný pôsobil v spoločnosti BORA SK ako konateľ a spoločník do 26.3.2012, čo odvolací súd zistil z výpisu z obchodného registra spoločnosti BORA SK, s. r. o.ň
39. K ďalším námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní, spočívajúcim v tvrdeniach žalovaného o tom, že v čase prevodu svojho 100,00 % obchodného podielu v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. nemal vedomosť o začatí exekučného konania v prospech žalovaného a uvedeným prevodom nemal v úmysle poškodiť, ukrátiť, alebo zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov, teda ani žalobcu, odvolací súd udáva, že ani tieto námietky žalovaného nie sú dôvodné.
40. Odvolací súd zistil z obsahu predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie v spore o zrušenie oddlženia správne vykonaným dokazovaním zistil, že Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, v ktorom súdny exekútor upovedomil povinného (žalovaného) a spoločnosť BONUM SLOVAKIA, s. r. o., o vykonaní exekúcie postihnutím obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti BONUM SLOVAKIA, bolo žalovanému doručené 28.8.2018. Dlžník previedol počas prebiehajúceho exekučného konania sp. zn. 12EX330/18 dňa 15.9.2018 a 25.9.2018, spolu 100,00 % svojho obchodného podielu v spoločnosti BONUM SLOVAKIA na W.. R. M.. Odvolací súd pre úplnosť udáva, že žalovaný v rozhodnom čase prevodu svojho 100,00 % obchodného podielu a dosiaľ, je konateľom obchodnej spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. čo vyplýva aj z výpisu z obchodného registra spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, preto dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že žalovaný nemal vedomosť o začatí exekučného konania voči žalovanému a uvedeným prevodom nemal v úmysle poškodiť, ukrátiť, alebo zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov.
41. Odvolací súd k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal poctivosť zámeru žalovaného sa oddlžiť a to aj vzhľadom na zamietnutie návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania - písomnou správou správcu W.. W. o súčinnosti dlžníka v prebiehajúcom konkurznom konaní, odvolací súd udáva, že rovnako nie je dôvodná.
42. Odvolací súd k zákonnej úprave týkajúcej sa oddlženia dlžníka udáva, že konkurzný súd posudzuje návrh na vyhlásenie konkurzu a povolenie oddlženia iba formálne, teda, či sú splnené všetky podmienky stanovené Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Následne však, na návrh veriteľa, je súd prvej inštancie povinný skúmať poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 166g ods. 1 definuje správanie sa dlžníka odôvodňujúce jeho poctivý zámer vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov a zároveň v § 166g ods. 2 uvádza prípady, kedy dlžník takýto poctivý zámer nemá a zároveň v § 166g ods. 3 citovaný zákon stanovuje podmienky, za akých má súd prihliadať na dlžníka prísnejšie a v § 166g ods. 4 stanovuje podmienky, za akých má súd na dlžníka prihliadať prísnejšie.
43. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie, pri posudzovaní poctivého zámeru dlžníka, na žalovaného správne prihliadal prísnejšie, pretože žalovaný bol spoločníkom a konateľom v spoločnosti BORA SK, s. r. o. a taktiež žalovaný bol spoločníkom a aj v súčasnosti je konateľom spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. tak, ako to upravuje § 166g ods. 3 ZKR, podľa ktorého súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
44. Odvolací súd zároveň zistil, že dlžník počas prebiehajúceho exekučného konania podal návrh na vyhlásenie konkurzu a zároveň požiadal o oddlženie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie z predmetného návrhu a príloh správne zistil, že žalovaný ( dlžník ) v zozname majetku, ktorý bol prílohou návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu a ani v návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, neuviedol dôležitú informáciu ohľadne svojho majetku týkajúceho sa prevodu 100,00 % obchodného podielu v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o.
45. Odvolací súd k uplatneniu ustanovenia § 153 ods. 1 C .s. p. o sudcovskej koncentrácii konania súdom prvej inštancie v prejednávanom spore udáva:
46. Podľa článku 10 C. s. p. (1) Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. (2) Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. (3) Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.
47. Tento princíp arbitrárneho poriadku a koncentrácie konania, na ktorom je založený Civilný sporový poriadok, je premietnutý do ustanovenia § 153 ods. 1, 2 C. s. p. o tzv. „sudcovskej koncentrácii konania“, podľa ktorej, každá strana sporu je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
- vyjadrenia, návrhy, dôkazné prostriedky včas tak, aby konanie bolo vedené hospodárne a aby bolo o právach a povinnostiach strán sporu rozhodnuté v primeranej lehote. Má sa tým zabrániť zbytočným prieťahom v súdnom konaní. To, či je na mieste uplatniť sudcovskú koncentráciu konania, závisí od okolností konkrétneho prípadu.
48. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že na pojednávaní dňa 3.11.2020 žalovaný, zastúpený právnym zástupcom, nepredložil žiadne nové dôkazy a ani neuvádzal nové tvrdenia, o ktorých žalovaný dosiaľ nevedel. Napriek uvedenému žalovaný navrhol, aby súd prvej inštancie si vyžiadal od správcu podstaty úpadcu W. písomnú správu o správaní sa žalovaného počas konkurzného konania. Súd prvej inštancie uvedený návrh žalovaného zamietol.
49. Odvolací súd za danej procesnej situácie, keď súd prvej inštancie žalobcovi, ako aj žalovanému poskytol rovnakú možnosť na uplatňovanie ich práv a právom chránených záujmov, považuje za správny procesný postup súdu prvej inštancie, ak využil podľa § 153 ods. 2 C. s. p. sudcovskú koncentráciu konania a neodročil pojednávanie na návrh žalovaného. Ak by súd prvej inštancie návrhu žalovaného na odročenie pojednávania z dôvodu vyžiadania si správy od správcu podstaty úpadcu vyhovel, spôsobil by tým zjavnú nerovnováhu procesných práv strán sporu v neprospech žalobcu. Žalovanému nič nebránilo uvedený listinný dôkaz predložiť. Súd prvej inštancie tým, že zamietol návrh žalovaného na odročenie pojednávania, vytvoril žalobcovi, ako aj žalovanému rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane.
50. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne a v súlade s § 188 C. s. p. vykonal dokazovanie, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery uvedené súdom prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia, je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
51. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože žiaden z odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného nie je naplnený. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zrušil oddlženie žalovaného, pretože žalobca preukázal, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer tým, že v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu neuviedol dôležitú informáciu ohľadne svojho majetku týkajúceho sa prevodu 100,00 % obchodného podielu v spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o., aj keď žalovaný ako konateľ spoločnosti BONUM SLOVAKIA, s. r. o. vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu týkajúcu sa majetku dlžníka. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný, ako dlžník, počas prebiehajúceho exekučného konania previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti BONUM SLOVAKIA s. r. o. a následne podal návrh na vyhlásenie konkurzu, a zároveň požiadal o oddlženie, a zároveň súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zo správania sa žalovaného možno usudzovať, že sa žalovaný úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a zároveň zo správania sa žalovaného ako dlžníka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov žalovaný sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, a v prejednávanom
spore žalovaný ani nepreukázal, že nemal v úmysle poškodiť, ukrátiť, alebo zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov.
52. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zrušení oddlženia žalovaného v celom rozsahu ako vecne správny, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania pre úspešného žalobcu.
53. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdom prvej inštancie.
54. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C. s. p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.
V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).