Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoKR/20/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému F. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. nad P. XX, XXX XX O. nad Oravou, zast. Mgr. Zlata Kapustová, advokátka, so sídlom Nemocničná 2068, 026 01 Dolný Kubín o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. -218 zo dňa 19. apríla 2023 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp.zn. -218 zo dňa 19. apríla 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zamietol žalobu o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. V druhej výrokovej vete priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.02.2020 domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Nepoctivý zámer žalovaného odôvodňoval žalobca ako dotknutý veriteľ poukázaním na ustanovenie , , , a o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „“) so zdôraznením, že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, ďalej zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzku sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom a zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 05.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 14.05.2019, bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 130.870,11 Eur. Dňa 16.08.2019 bol podaný žalobcom návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor v exekučnom konaní pod sp.zn. vydal dňa 10.09.2019 upovedomenie o začatí exekúcie, ktorú zásielku žalovaný prevzal dňa 30.09.2019. Podľa žalobcu o svojej povinnosti žalovaný vedel už z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, teda najneskôr dňa 14.05.2019, pričom v upovedomení o začatí exekúcie, doručené žalovanému dňa 30.09.2019, mu bolo zakázané nakladať bez súhlasu exekútora s jeho majetkom. Žalobca poukázal v žalobe na to, že žalovaný ako dlžník bol konateľom a súčasne spoločníkom s 50 % obchodným podielom v spoločnosti Alepo, s.r.o., IČO: 52 343 286 (ďalej aj „Alepo“). Napriek výslovnému zákazu súdneho exekútora nakladať s majetkom žalovaného, tento previedol počas prebiehajúceho exekučného

konania dňa 11.10.2019 svoj 50 % obchodný podiel na druhého spoločníka, a to M. G., ktorá je sestrou žalovaného, t.j. osobou blízkou. Konateľom obchodnej spoločnosti Alepo však žalovaný ostal. Žalobca v žalobe poukázal na to, že podal žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu, a to prevodu uvedeného väčšinového obchodného podielu, ktoré konanie sa vedie pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp.zn. . Podľa žalobcu úmyslom dlžníka bolo prevodom obchodného podielu poškodiť veriteľa, nakoľko následne dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu a deklaroval, že je insolventný, t.j. nie je schopný zaplatiť veriteľovi judikovaný nárok. Z takéhoto správania žalovaného vyplýva, že mal úmysel poškodiť veriteľa, pričom uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 27.12.2019 bol na návrh dlžníka vyhlásený konkurz na jeho majetok. Žalobca poukázal v žalobe na to, že žalovaný ako dlžník v zozname majetku a ani v návrhu na oddlženie neuviedol dôležitú informáciu ohľadne svojho majetku týkajúceho sa vyššie uvedenej majetkovej hodnoty a spoliehal sa na to, že dlhy voči veriteľovi bude riešiť konkurzom. Uviedol aj to, že žalovaný sa v spoločnosti MSI Group, s.r.o., IČO: 36 404 314 (ďalej aj „MSI Group“) nechal vymazať ako konateľ ku dňu 11.10.2019 a v tejto spoločnosti nie je žiadny konateľ, pričom v minulosti v tejto spoločnosti pôsobil žalovaný a aj jeho sestra M. Z., aktuálne G.. Jediným spoločníkom spoločnosti MSI Group je spoločnosť Arpaia, v ktorej je konateľom opätovne žalovaný. Podľa žalobcu sa žalovaný nechal účelovo vymazať z MSI Group so zámerom, že uvedenú spoločnosť súd zruší ex offo. Poukázal na ustanovenie , podľa ktorého mal súd prihliadať na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer dlžníka prísnejšie, vzhľadom na jeho postavenie štatutárneho orgánu v obchodných spoločnostiach.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že v priebehu konania žalobca poukazoval na to, že pokiaľ žalovaný v zmluve o prevode obchodného podielu v spoločnosti Alepo (ďalej aj „zmluva“) potvrdil, že prevzal za prevod obchodného podielu 2.500,- Eur, nepreukázal, čo s uvedenou sumou urobil a prečo ju nevyužil na úhradu pohľadávky v exekučnom konaní. Poukázal na to, že zmluva o prevode obchodného podielu bola uzavretá medzi osobami blízkymi, nakoľko nadobúdateľ obchodného podielu p. G. bola sestrou žalovaného, t.j. osobou blízkou, a v takom prípade veriteľ nemusí preukazovať, že žalovanému musel byť úmysel dlžníka odporovaným úkonom ukrátiť veriteľa známy, tento sa predpokladá. Poukázal aj na účinky prevodu väčšinového obchodného podielu podľa a (ďalej aj „“), ktoré nastávajú až zápisom do obchodného registra a nie osvedčením podpisov na zmluve o prevode obchodného podielu a preto konštitutívne účinky nastali až ku dňu zápisu zmeny v obchodnom registri, t.j. k 11.10.2019. Tieto úkony podľa žalobcu vykonal žalovaný s úmyslom vyhnúť sa exekúcii na jeho obchodný podiel. Ďalej doplnil, že spoločnosť MSI Group, v ktorej sa žalovaný nechal vymazať ako konateľ, od roku 2015 nepodáva účtovné závierky, pričom z poslednej účtovnej závierky za rok 2014 vyplýva, že táto vykázala zisk pred zdanením 125.645,- Eur a 100.772,- Eur po zdanení. Z tejto závierky nevyplýva, že by táto spoločnosť bola platobne neschopná alebo predlžená. Žalovaný si nesplnil povinnosti, ktoré mu ukladá , zákon o účtovníctve a . Ak by bola spoločnosť MSI Group predlžená, žalovaný mal podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Pokiaľ žalovaný predložil oznámenie o zastavení exekúcie vedenej v prospech oprávneného MSI Group voči povinnému ARTABANAN s.r.o., poukázal žalobca na to, že žalovaný nie je konateľom spoločnosti MSI Group a teda ani osobou oprávnenou na preberanie zásielok. Ak by pohľadávka, na vymoženie ktorej voči spoločnosti ARTABANAN s.r.o. bola exekúcia zastavená, mala mať negatívny dopad na fungovanie MSI Group, táto skutočnosť mala vyplývať z účtovných závierok od roku 2015-2019, ktoré však spoločnosť MSI Group nepodávala. Keďže dlhodobo táto spoločnosť nezverejňovala účtovné závierky, nie je zrejmé, čo sa od roku 2014 dialo s majetkom tejto spoločnosti. V priebehu konania žalobca poukazoval na „prax“ žalovaného týkajúcu sa zmien v rámci jednotlivých spoločností, a to v spoločnosti Axupo s.r.o, v ktorej sa žalovaný nechal vymazať ako konateľ k 22.09.2017 a spoločnosť od tohto dátumu nemá žiadneho konateľa. V spoločnosti MSI Group bol žalovaný posledným a jediným konateľom a nechal sa vymazať k 11.10.2019 a tiež spoločnosť nemá žiadneho konateľa. V spoločnosti Arpaia je žalovaný jediným konateľom od 01.08.2013, avšak spoločnosť nezverejňuje účtovné závierky, keďže posledná je z roku 2013. Uvedená spoločnosť Arpaia je pritom jediným spoločníkom Augliash Corp., , Kingston 000000, Svätý Vincent a Grenadíny, pričom žalovaný je jediným konateľom ovládajúcej osoby Arpaia s.r.o., ktorá je jediným spoločníkom v ovládanej osobe MSI Group a spoločníkom Axupo s.r.o. Podľa žalobcu sa žalovaný spoliehal na to, že MSI Group a Axupo z obchodného registra vymaže registrový súd ex offo, pričom žalovaný pôsobil aj v spoločnosti Ibise s.r.o., kde jedným z dvoch spoločníkov bola spoločnosť Arpaia a jedným z dvoch konateľov bol žalovaný. Žalovaný skončil svoje pôsobenie ako konateľ v tejto spoločnosti ku dňu 29.03.2019 a súčasne Arpaia previedla svoj obchodný podiel. Žalobca uviedol aj to, že žalovaný ku dňu podania žaloby podniká v oblasti poskytovania

finančných služieb ako podriadený finančný agent napriek tomu, že Národná banka Slovenska má povinnosť zrušiť zápis podriadeného finančného agenta, ak bol na neho vyhlásený konkurz.

4. Žalobca ďalej v priebehu konania uviedol, že v konaní vedenom pred Okresným súdom v Dolnom Kubíne pod sp.zn. , v ktorom sa žalobca domáhal určenia odporovateľnosti právneho úkonu, a to prevodu uvedeného väčsinového obchodného podielu žalovaného v spoločnosti Alepo s.r.o., okresný súd v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline žalobu zamietol. Poukázal však na to, že voči tomuto rozhodnutiu podal dovolanie a názor vyslovený súdmi v tejto veci považoval za arbitrárny v rozpore s platnou doktrínou. Výpovede žalovaného a p.A. v tejto veci považoval za pochybné, keďže sa jedná o blízke osoby. Pokiaľ bol dôvodom zamietnutia uvedenej žaloby prejudiciálny záver o absolútnej neplatnosti právnych úkonov vzhľadom na simulovaný právny úkon, s takýmto záverom sa žalobca nestotožnil, keďže zo Zmluvy jednoznačne vyplýva odplatnosť prevodu obchodného podielu. Účastníci zmluvy chceli uzavrieť zmluvu, zamýšľali previesť obchodný podiel a tento prejav mal všetky náležitosti. Podľa žalobcu skutočnosť, že došlo k zaplateniu ceny za obchodný podiel, potvrdila p.XX.XX.XXXX, v písomnom vyjadrení zo dňa 25.05.2020, kde poukázala na označené zmluvné dojednania. Pokiaľ žalovaný poukazoval v priebehu konania na to, že ponúkol žalobcovi prevod obchodného podielu, keďže prejudiciálne bola zmluva medzi žalovaným a p. G. vyhlásenou za neplatnú, toto žalobca považoval za účelový krok v súvislosti s konaním o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer. Poukázal aj na to, že spoločnosť Alepo dosiahla v roku 2020 a 2021 zisk a bolo podľa neho jednoznačne preukázané, že medzi p. G. a žalovaným prišlo k ukráteniu žalobcu.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný so žalobou nesúhlasil a nárok neuznával. Poukazoval na to, že zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá medzi žalovaným a M. G. bola uzavretá predtým, ako žalovanému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, keďže podpisy na zmluve boli úradne osvedčené dňa 18.09.2019, resp. 19.09.2019, zápisnica z valného zhromaždenia Alepo je z 18.09.2019, pričom podľa zmluvy bol prevod uskutočnený odplatne za 2.500,- Eur. Podľa pôvodných tvrdení žalovaného, teda zmluva nebola plnením bez primeraného protiplnenia a nemohlo preto dôjsť k ukráteniu žalobcu ako veriteľa. Žalovaný tvrdil, že jeho úmyslom nebolo prevodom obchodného podielu poškodiť veriteľa, keďže spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra a vznikla dňa 27.04.2019, t.j. v čase, keď pohľadávka voči žalovanému už existovala. Začiatok podnikania financovala M. G., pričom podnikateľský zámer žalovaného a jeho sestry nevyšiel. Žalovaný tvrdil, že vzhľadom na takýto výsledok podnikania, ktoré sa stalo bezpredmetným, preto M. G. svoj podiel vrátil. Uviedol, že spoločnosť Alepo je bez majetku, nezačala vykonávať riadne podnikateľskú činnosť, je neaktívna, nemá žiadne tržby. Ukončenie činnosti žalovaného ako konateľa v MSI Group súvisí s dlhodobými problémami spoločnosti ako aj s tým, že žalovaný vykonal zmeny vo viacerých spoločnostiach. Poukazoval na počiatok problému spoločnosti MSI Group, vyvolaný nezaplatením pohľadávky vo výške 611.000,- Eur spoločnosťou ARTABANAN s.r.o., čo malo negatívne následky pre MSI Group ako aj žalovaného, ktorý bol predtým spoločník a konateľ tejto spoločnosti. Z dôvodu neuhradenia tejto pohľadávky spoločnosť MSI Group prestala byť schopná splácať leasingové splátky žalobcovi, čo viedlo k zosplatneniu celej pohľadávky a k súdnemu konaniu o zaplatenie 130.000,- Eur voči žalovanému spoločne so spoločnosťou MSI Group. Táto suma nie je v reálnych silách žalovaného na jej úhradu žalobcovi. Jednalo sa primárne o pohľadávku žalobcu voči MSI Group a žalovaný bol iba ručiteľom tejto sumy na základe zmenky. Žalovaný tvrdil, že sa snažil zarobiť peniaze podľa svojich možností a jednou z možností sa javil aj podnikateľský zámer prostredníctvom spoločnosti Alepo, ktorý však nevyšiel a preto bol nútený vrátiť obchodný podiel sestre. Tvrdil, že v zozname majetku, v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení ako aj v samotnom návrhu a jeho prílohách, žalovaný uviedol všetky informácie úplné, pravdivé a v dobrej viere. V životopise ako v prílohe k návrhu na oddlženie uviedol spoločnosť Alepo ako právnickú osobu, v ktorej mal on alebo jemu osoby blízke kvalifikovanú účasť a žiadal žalobu zamietnuť.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania žalovaný zdôrazňoval skutočnosť, že zákaz žalovaného na prevod obchodného podielu sa vzťahoval voči žalovanému až odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo bolo neskôr ako bolo uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu. Nejednalo sa o nepoctivý úkon a nešlo o úmysel vyhnúť sa exekúcii na obchodný podiel žalovaného. Podnikateľský zámer v spoločnosti spolu s jeho sestrou prostredníctvom spoločnosti Alepo však nevyšiel. Poukazoval na to, že práve jeho sestra platila nielen náklady na založenie firmy, ale pomáhala žalovanému aj pri jeho osobných výdavkoch. Zopakoval, že uvedená spoločnosť nemala a ani nemá žiaden majetok, nevyvíjala žiadnu činnosť. Pochybnosti žalobcu o

predložení dokladu o zastavení exekúcie v prospech oprávneného MSI Group považoval žalovaný za irelevantné, pričom toto oznámenie bolo doručené právnemu zástupcovi uvedenej spoločnosti. Zdôrazňoval, že prevod obchodného podielu v spoločnosti Alepo nemohol byť nepoctivým úkonom, pretože uvedená spoločnosť bola v čase prevodu bez majetku, čiže nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku žalovaného, ani k ukráteniu žiadneho veriteľa. Poukázal na to, že Okresný súd v Dolnom Kubíne vo veci žalobu o určenie neúčinnosti prevodu obchodného podielu zamietol a rozhodnutie v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline je právoplatné. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatovalo, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že napriek písomnému prejavu v zmluve o tom, že prevod sa realizuje za 2.500,- Eur, v skutočnosti mali zmluvné strany vôľu realizovať daný prevod bezodplatne a preto dospel okresný súd k záveru o simulovanom právnom úkone a o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor vôle s prejavom vôle v zmluve. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj zastieraný právny úkon, t.j. bezodplatný prevod obchodného podielu, pretože nemal obligatórnu písomnú formu. Keďže odporovacou žalobou možno úspešne odporovať len platnému právnemu úkonu, žalobu o určenie odporovateľnosti právneho úkonu o prevode obchodného podielu medzi žalovaným aG. R. okresný súd zamietol. Žalovaný poukázal na to, že v tomto konaní bol predložený znalecký posudok znalkyne G. XX/XXXXč. 01/2020 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku Alepo, z ktorého vyplynul záver, že majetok spoločnosti metódou vlastného imania k 11.10.2019 mal hodnotu 241,01 Eur, čím sa preukázali tvrdenia žalovaného, že spoločnosť Alepo bola nemajetná, neaktívna, prevádzaný obchodný podiel považoval žalovaný za bezcenný. Vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu poukazoval žalovaný na to, že naďalej je majiteľom 50 % obchodného podielu, keďže prejudiciálne bola určená absolútna neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu. Tento podiel žalovaný ponúkol na prevod žalobcovi bezodplatne, ktorý na túto ponuku nereagoval. Vzhľadom na takmer nulovú hodnotu obchodného podielu, žalovaný v dobrej viere a pravdivo v zozname majetku neuviedol informácie o obchodnom podiele v Alepo, s.r.o. O absencii reálnej ekonomickej hodnoty svedčí aj správenie žalobcu, ktorý nereagoval na ponuku žalovaného o bezodplatnom prevode obchodného podielu v prospech žalobcu. Poukázal aj na to, že snahou žalovaného bolo vyriešiť dlhy v medziach svojich možností. Jeho dlhy však boli veľké, preto využil legálnu možnosť oddlženia. Konal v dobrej viere a v súčinnosti so správcom.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca na pojednávaní dňa 22.03.2023 zhrnul svoju argumentáciu odôvodňujúc podanie návrhu tým, že sa cíti dotknutý oddlžením žalovaného, pričom z úkonov žalovaného pred návrhom na podanie konkurzu vyplýva, že žalovaný mal záujem riešiť veci a zbaviť sa majetku tak, aby tento nebol súčasťou súpisu majetku a nepodliehal majetkovej podstate. Toto konanie je možné posudzovať ako poškodenie veriteľa, keďže uzavrel zmluvu so svojou sestrou, kde deklarovali prevod obchodného podielu za cenu 2.500,- Eur, t.j. odplatne, pričom tento podiel mal byť súčasťou exekučného konania, resp. následne súpisom majetku v konkurze, čo sa nestalo. Následne však žalovaný a jeho sestra v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu tvrdili iné skutočnosti, keď najskôr uvádzali, že sa jedná o odplatný prevod a potom o bezplatný. Podľa žalobcu ak zodpovedá skutočnosti tvrdenie žalovaného, že obchodný podiel platila jeho sestra, mala si uplatniť pohľadávku v konkurze ako iný veriteľ, avšak sestra žalovaného bola ako jediný veriteľ uspokojená, čím došlo k poškodeniu a zvýhodneniu veriteľa oproti iným veriteľom. Zopakoval svoje tvrdenie o pôsobení žalovaného v iných obchodných spoločnostiach, a teda žalovaný nepreukázal poctivý zámer. Nepoctivý zámer žalovaného spočíval v tom, že v zozname majetku ani v návrhu neuviedol dôležitú informáciu ohľadne svojho majetku týkajúceho sa vyššie uvedené majetkovej hodnoty, čiže prevod obchodného podielu a získaných 2.500,- Eur za takýto prevod v spoločnosti Alepo. V konkurznom spise nahliadnuť nebol, na jeho výzvu správkyňa zoznam majetku žalobcovi nedoručila, a teda žalobca nevie, čo je v zozname uvedené. Žalobca ďalej poukazoval na to, že nepatrná hodnota majetku je okolo 10,- Eur a nie viac, to znamená, že ak je spoločnosť živá a funguje a v budúcnosti dosahuje zisk, znamená to, že nešlo o bezhodnotný majetok v tomto ponímaní. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22.03.2023 uviedol, že žalobca nepreukázal nepoctivý zámer žalovaného. Znova zdôraznil záver znaleckého posudku, z ktorého vyplýva nepatrná hodnota obchodného podielu ku dňu uskutočnenia jeho prevodu. Na ponuku žalovaného o bezplatný prevod tohto podielu v prospech žalobcu tento nereagoval. Žalobcu nepreukázal svoje tvrdenia, že žalovaný mal poškodiť žalobcu zbavením sa majetku tým, že sa zbavil konateľstva a mohol mu uniknúť nejaký príjem. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že neuviedol v zozname majetku obchodný podiel, poukázal na to, že mal vedomosť a bol v tom, že obchodný podiel hodnotu nemá. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že pokiaľ správkyňa nezaslala na výzvu žalobcu zoznam majetku ako prílohy k návrhu na oddlženie, takýto dôkaz mohol žalobca navrhnúť vykonať v

priebehu konania, čo však neurobil. Podľa žalovaného preto žalobca dôkazné bremeno o nepoctivom zámere neuniesol ani v jednom bode.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na pojednávaní dňa 22.03.2023 bol vykonaný výsluch žalovaného, ktorý sa vyjadroval k vzniku sporu medzi ním a žalobcom. Uviedol, že spoločnosť MSI Group zakladal žalovaný s ďalšími dvoma osobami, pričom táto mala obrat aj 150.000.000 korún v stavebnej výrobe. Žalovaný požiadal žalobcu o preleasovanie pri začatí stavby novej prevádzky, keď žalobca požičal 60 % z hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný podpisoval úverovú zmluvu osobne aj ako ručiteľ spoločnosti MSI Group. Uviedol, že generálny dodávateľ tejto stavby im neuhradil 600.000,- Eur, na ktorú má spoločnosť MSI Group platobný rozkaz, avšak z tejto sumy nebolo nič vymožené. Celá pohľadávka žalobcu voči žalobcovi od spoločnosti MSI Group predstavuje cca 400.000,- Eur. ČSOB leasing uvedenú nehnuteľnosť, ktorú financovala, predala na dražbe za sumu menšiu ako zostatok úveru a rozdiel medzi týmito sumami predstavoval dlh zaťažujúci aj žalovaného ako ručiteľa. Žalovaný poukázal aj na to, že ponúkol žalobcovi uhradenie sumy 10.000,- Eur prostredníctvom pôžičky, žalobca však na túto ponuku nepristúpil. Po začatí exekúcie na majetok žalovaného, žiadal o vyhlásenie osobného bankrotu. Vo výpovedi uviedol, že pri spisovaní návrhu v CPP právnička tohto zariadenia oznámila žalovanému, že majetok nižšej alebo nepatrnej hodnoty uvádzať nemá, čo žalovaný aj rešpektoval. V návrhu a v prílohách uviedol všetok majetok, vrátane peňazí, ktoré mal v investíciách v spoločnosti Axa, Amundi, v životnej poistke, vrátane osobnej zbrane. Poukázal aj na to, že vykonával činnosť finančného agenta, avšak po oznámení žalobcom voči NBS mu licencia bola odňatá z dôvodu vyhláseného konkurzu. Poukázal aj na to, že medzičasom vyštudoval SPU v Nitre, vyštudoval záhradníctvo, 10 rokov robí záhradnícke práce, pričom uviedol, že nemal príjmy z konateľstva v spoločnostiach, inak by bol o tom záznam v Sociálnej poisťovni. Uviedol tiež, že v súčasnosti pracuje na živnosť v poľnohospodárstve a nie je majiteľom spoločnosti Arpaia, ani konečným užívateľom výhod. Zopakoval, že obchodný podiel nemá hodnotu 2.500,- Eur a túto sumu nikdy od nikoho nezobral a preto túto sumu nemohol uviesť v zozname majetku.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po vykonanom dokazovaní, sporné medzi stranami sporu ostalo, či žalovaný spĺňa zákonné podmienky nepoctivého zámeru podľa , c,) e), , .

10. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že žalobca má oprávnenie podať návrh na zrušenie oddlženia žalovaného v zmysle , nakoľko ide o spor medzi stranami konania vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania, pričom v konkurze na majetok žalovaného si žalobca prihlásil pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi. Žalobca je veriteľ dotknutý oddlžením a teda aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby a žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28.12.2019 a 6-ročná lehota na podanie žaloby o zrušenie oddlženie začala plynúť 29.12.2019 a keďže žaloba bola podaná 20.02.2020, bola podaná včas.

11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal okresný súd na účel osobného bankrotu, ktorým je riešenie úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje významný ekonomicko-sociálny problém v Slovenskej republike. Predpokladom možnosti uchádzať sa o oddlženie je platobná neschopnosť dlžníka. Táto sa predpokladá, avšak ide o domnienku vyvrátiteľnú, ktorá môže byť vyvrátená na začiatku konania samotným súdom alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa. Okresný súd poukázal na pozitívne ako aj negatívne vymedzenie poctivého zámeru, ktoré sú postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. ho nemá. Poukázal aj na to, že poctivý zámer súd neposudzuje len mechanicky, ale má postupovať aj na základe pomocných kritérií úvah, jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania individuálne podľa okolností každého prípadu. Dôvody, pri ktorých zákon predpokladá neprítomnosť poctivého zámeru, sú podľa okresného súdu viazané na situácie, kedy zo správania dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie, možno usudzovať určité správanie, a to podľa , ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu na vyhlásenie oddlženia možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa a v prípadoch podľa , , , ak zo správania dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie možno usudzovať, že dlžník neuviedol v zozname majetku alebo na dopyt správcu časť majetku, v návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu a pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Podľa okresného súdu dôkazné bremeno o týchto skutkových tvrdeniach, t.j.

že dlžník sa pred podaním návrhu správal spôsobmi uvedenými v týchto ustanoveniach, znáša žalobca, ktorý sa ich domáha. Ak preukáže, že dlžník sa takýmto spôsobom správal, t.j. ktorý napĺňa hypotézu právnej normy, nastane fikcia, že na strane dlžníka poctivý zámer absentoval a vtedy bude mať dlžník, v prípade, ak sa bude procesne brániť, dôkaznú povinnosť ohľadne vyvrátenia fikcie nepoctivého zámeru. Dôkazné bremeno naplnenia znakov nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. a) až h) je na žalobcovi. Podľa okresného súdu žalovaný ako dlžník predkladal skutkové tvrdenia, z ktorých vyplynula pravdepodobnosť záveru, že v jeho prípade nešlo o vedomé nepoctivé konanie.

12. Podľa okresného súdu poctivý zámer definovaný v možno konštatovať na základe správania sa dlžníka po tom, ako podal návrh na vyhlásenie konkurzu a naproti tomu nepoctivý zámer možno vyvodiť z nepoctivého konania dlžníka v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu (, , , ), v čase pred podaním na vyhlásenie konkurzu (, , ) alebo v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu (, , , ). Okresný súd nepovažoval záver žalobcu o nepoctivom zámere na základe tvrdenia a predložených dôkazov za preukázaný, keď tento záver žalobcu bol založený na nepodložených tvrdeniach. Okresný súd dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu podložené predloženými listinnými dôkazmi z jeho strany, nepreukazovali nepoctivý zámer žalovaného.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v zmysle (správne malo byť uvedené „ods. 2“) bolo na žalobcovi, aby preukázal existenciu zákonných dôvodov na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je zodpovednosťou strán sporu a súd je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové strany sa riadia zásadou formálnej pravdy. Existenciu skutkových okolností zakladajúcich absenciu poctivého zámeru žalovaného, je povinný preukázať žalobca, t.j. ten, kto tvrdí aj dokazuje. Podľa okresného súdu žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol. Skutkové tvrdenia žalobcu považoval okresný súd za všeobecné, ktoré z predložených listinných dôkazov nevyplývali. Podľa okresného súdu skutkové tvrdenie týkajúce sa úmyselného konania žalovaného v snahe ukrátiť veriteľov pri uzavretí zmluvy, úmysel žalovaného znížiť konkurznú podstatu v dôsledku uzavretia zmluvy, časový sled vzniku judikovanej pohľadávky exekučného konania a uzavretia zmluvy, nesplnenie si povinností štatutárneho orgánu v obchodných spoločnostiach a neuvedenie majetkovej hodnoty v zozname majetku, boli všeobecného charakteru a žalobca nepodložil žalobu relevantnými dôkazmi, pričom žalovaný použitými prostriedkami procesnej obrany spochybnil dôvodnosť žaloby. Podľa okresného súdu žalobca nepreukázal, že žalovaný vykonanými úkonmi pred podaním návrhu na konkurz, mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, a nepreukázal, že išlo o jeho vopred premyslený postup. Žalobca v žalobe uviedol ako dôvod zrušenia oddlženia správanie dlžníka, ktorým sa mal úmyselne priviesť do platobnej neschopnosti, t.j. tento dôvod uviedol v žalobe, avšak v ďalších písomných vyjadreniach a na pojednávaní tento dôvod netvrdil a ani nezdôvodnil. Okresný súd preto dospel k záveru, že tento dôvod zrušenia oddlženia preukázaný nebol.

14. K ďalšiemu dôvodu zrušenia oddlženia a to, že pri preberaní záväzku sa žalovaný mal spoliehať na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom a mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť iného veriteľa, poukázal žalobca na zmluvu o prevode obchodného podielu uzavretú žalovaným v priebehu prebiehajúceho exekučného konania, čím malo dôjsť k poškodeniu žalobcu ako veriteľa. V tejto súvislosti žalobca tvrdil aj to, že v návrhu a v zozname majetku žalovaný neuviedol dôležitú informáciu ohľadne svojho majetku týkajúceho sa uvedenej hodnoty. Okresný súd poukázal na to, že žalobca nekonkretizoval, akú dôležitú informáciu žalovaný v zozname majetku neuviedol, t.j. či to bol obchodný podiel alebo údajná odplata získaná za jeho prevod. Túto skutočnosť podľa okresného súdu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Na pojednávaní uviedol, že správca mu neposkytol informácie zo spisu, do konkurzného spisu nenahliadol a nenavrhol pripojiť konkurzný spis ako dôkaz. Žalobca teda nevedel, čo bolo uvedené v zozname majetku a preto ani tento dôvod zrušenia oddlženia preukázaný nebol.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že skutočnosti tvrdené žalobcom, a to podnikateľská činnosť žalovaného v iných obchodných spoločnostiach, z ktorých sa dal ako konateľ vymazať a nesplnil si povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, neukladal do registra účtovnej závierky, ďalej vykonávanie činnosti finančného agenta, ukrátenie žalobcu ako veriteľa, kroky žalovaného smerujúce pred vyhlásením konkurzu k zmenšeniu majetku tak, aby tento nebol súčasťou súpisu majetku, nie je možné podľa okresného súdu vyhodnotiť ako dôvod zrušenia oddlženia. Podľa

okresného súdu neboli predložené také dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalovaný sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom. Žalobca nepreukázal a ani neoznačil hodnotu záväzkov dlžníka, ktorá je jednou z podmienok na určenie a posúdenie platobnej schopnosti. Žalobca neoznačil ani iných veriteľov a ich pohľadávky, neuviedol, či žalovaný mal aj iné záväzky, s ktorými bol v omeškaní. Keďže neuviedol výšku záväzkov žalovaného voči veriteľom, nebolo možné posúdiť, či príjem žalovaného postačoval na úhradu záväzkov voči iným veriteľom. K výške príjmu a výške pohľadávok všetkých veriteľov žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, pričom podľa okresného súdu skutočnosť, že žalovaný uhradil záväzok voči niektorému veriteľovi, čím by poškodil žalobcu, preukázaný nebol. Okresný súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu o snahe žalovaného poškodiť ho ako veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa ako všeobecné, bez konkrétneho uvedenie spôsobu poškodenia, či zvýhodnenia konkrétneho veriteľa. Aj keď okresný súd zohľadnil skúsenosti žalovaného v podnikaní, ktoré sú dôvodom na prísnejšie posudzovanie konania dlžníka pri zisťovaní poctivého zámeru, napriek tomu žalobe vyhovieť nemohol, pretože neboli predložené také dôkazy, ktoré by odôvodňovali žalobcom uvádzané dôvody na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného. Okresný súd poukazoval na to, že konanie žalovaného je nevyhnutné posudzovať ako celok. Ani jeden zo žalobcom tvrdených dôvodov zrušenia oddlženia preukázaný nebol. Je na žalobcovi nepoctivý zámer žalovaného preukázať a nestačí popísať konanie a správanie žalovaného, označiť niektorú skutkovú podstatu a tvrdiť, že konal nepoctivo. Okresný súd z vyjadrenia a výsluchu žalovaného nemal preukázaný úmysel poškodiť žalobcu, ani kalkuláciu s neuspokojením jeho záväzku v konkurze. Poukázal na tvrdenia žalovaného, že odplata uvedená v zmluve bola dohodnutá primerane, na čo bol predložený aj znalecký posudok, avšak v skutočnosti odplatu vo výške 2.500,- Eur nikdy neprevzal. Potom, čo bola žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu zamietnutá a bolo konštatované, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, žalovaný aj ponúkol podiel žalobcovi, ktorý na to nereagoval. Podľa okresného súdu žalovaný mal snahu vyriešiť vysporiadanie záväzku, zobrať si úver, avšak navrhovaná výška úhrady nebola pre žalobcu postačujúca. Žalovaný v návrhu na konkurz uviedol všetok majetok, ktorý vlastnil. Pri príprave postupoval podľa inštrukcií pracovníčky CPP, ktorá ho inštruovala, že majetok nepatrnej hodnoty sa neuvádza, poskytol súčinnosť správkyni a jeho konanie a postup v iných spoločnostiach nesmerovali k poškodeniu veriteľov, pričom sumu 2.500,- Eur za prevod obchodného podielu nikdy neprevzal. Podľa okresného súdu preto všetky uvedené skutočnosti zakladajúce podľa žalobcu nepoctivý zámer žalovaného, ostali iba v rovine tvrdenia a žalobcom predložené listinné dôkazy tieto tvrdenia nepreukazovali, boli spochybnené a vyvrátené. Žiadna zo strán ďalšie dokazovanie nenavrhla a okresný súd ďalšie dokazovanie nevykonal. Okresný súd preto dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia podmienok pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, nemal preukázané nepoctivé konanie žalovaného, ani úmysel poškodiť veriteľov a ani uvedenie nepravdivej dôležitej informácie. Z dôvodu nepreukázania zo strany žalobcu existencie zákonných dôvodov na zrušenie oddlženia, žalobu zamietol. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania priznal žalovanému ako strane úspešnej podľa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

16. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , , a . Nesúhlasil so závermi okresného súdu v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd konštatoval, že neboli predložené dôkazy preukazujúce, že sa žalovaný spoliehal na to, že dlhy bude riešiť konkurzom, že žalobca nepreukázal a neoznačil hodnotu záväzkov dlžníka pre účely posúdenia platobnej schopnosti a neviedol ani iné skutočnosti umožňujúce posúdiť platobnú schopnosť, vrátane nepreukázania úhrady záväzku voči niektorému veriteľovi a poškodenie žalobcu. Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu o nepreukázaní úmyslu poškodiť žalobcu, ani kalkulácie s neuspokojením záväzku v konkurze a so záverom súdu o tom, že tvrdenia o nepoctivom zámere žalovaného boli zo strany žalobcu len v rovine tvrdení. Žalobca vytýkal okresnému súdu, že tieto tvrdenia sú len vo forme nepodložených hypotéz a nevyplývajú z vykonaného dokazovania. V odvolaní žalobca zopakoval skutkové tvrdenia uvedené v žalobe o existencii pohľadávky žalobcu voči žalovanému, o časových súvislostiach vykonateľnosti a právoplatnosti súdneho rozhodnutia o priznaní pohľadávky a upovedomenia o začatí exekúcie, o postavení žalovaného ako 50 % spoločníka a konateľa v spoločnosti Alepo, o prevode obchodného podielu žalovaného v tejto spoločnosti. Žalobca tvrdil, že o exekúcii sa povinný dozvedel nielen z blokácie na bankových účtoch a od spoločnosti Partners Group SK. Poukázal na datovanie zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 18.09.20191 a 19.09.2019, avšak účinky prevodu nastali až ku dňu 11.10.2019 zápisom do obchodného registra, t.j. po začatí exekučného konania, teda potom, čo sa žalovaný dozvedel o začatí exekučného konania. Žalovaný uskutočnil tento úkon prevodu s úmyslom vyhnúť sa exekúcii na svoj obchodný podiel. Z tejto zmluvy zároveň vyplýva, že išlo o odplatný prevod obchodného podielu vo

výške 2.500,- Eur, pričom článok 4.1 tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie a odovzdanie peňazí. Žalobca zopakoval, že ak žalovaný prevzal sumu 2.500,- Eur za prevod obchodného podielu, nepreukázal, čo s touto sumou urobil a prečo ju nevyužil na úhradu pohľadávky v exekučnom a následne v konkurznom konaní. Tvrdenie žalovaného o vrátení obchodného podielu považoval žalobca za tendenčné. Poukázal na to, že správkyňa vkladov obchodnej spoločnosti Alepo s.r.o. M. G. potvrdila 25.03.2019, že každý zo spoločníkov splatil vklad vo výške 2.500,- Eur. Žalobca zdôraznil, že v prípade úkonu medzi žalovaným a osobou blízkou nemusí veriteľ tvrdiť ani preukazovať, že žalovanému musel byť ukracujúci úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom známy. Takáto vedomosť sa predpokladá. Zopakoval, že žalovaný aj po prevode obchodného podielu ostal konateľom spoločnosti Alepo. Konaním žalovaného teda došlo podľa žalobcu k zmareniu uspokojenia žalobcu už v rámci exekučného konania, čo napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa. Podľa žalobcu prevodom obchodného podielu počas exekučného konania, aj napriek výslovnému zákazu súdneho exekútora (vzhľadom na oceniteľnú hodnotu obchodného podielu, z ktorého bolo možné uspokojiť veriteľa v rámci exekučného konania), je z konania dlžníka možné usúdiť, že jeho úmyslom bolo prevodom obchodného podielu poškodiť veriteľa, nakoľko následne dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu a deklaroval, že je insolventný. Zopakoval, že následne dňa 27.12.2019 uznesením Okresného súdu Žilina bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, pričom v zozname majetku, ani v návrhu neuviedol žalovaný dôležitú informáciu ohľadne svojho majetku, t.j. že previedol obchodný podiel na svoju sestru pred vyhlásením konkurzu počas exekučného konania, týkajúceho sa vyššie uvedenej hodnoty. Žalovaný dňa 22.03.2023 túto skutočnosť aj potvrdil.

17. Napriek týmto skutočnostiam okresný súd vôbec neposudzoval poctivý zámer žalovaného, pričom podľa žalobcu je zrejmé, že ide o závažné konanie v úmysle vyhnúť sa exekučnému konaniu, resp. ukrátiť z uspokojenia majetok podliehajúci jednak exekúcii a následne konkurznej podstate. Takýmto neuvedením došlo k ukráteniu veriteľov a súd sa s tým vôbec nevysporiadal.

18. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že zo správania žalovaného pred vyhlásením konkurzu vyplýva, že mal úmysel poškodiť veriteľa. Poukázal na to, že žalovaný sa ako konateľ spoločnosti MSI Group nechal vymazať z tejto funkcie ku dňu 11.10.2019 a táto spoločnosť konateľa nemá. Zopakoval skutkové tvrdenie z priebehu konania o tom, že v tejto spoločnosti pôsobil žalovaný spolu so svojou sestrou M. G., na ktorú počas exekúcie previedol obchodný podiel spoločnosti Alepo. Zopakoval, že jediným spoločníkom spoločnosti MSI Group je Arpaia s.r.o., v ktorej je konateľom žalovaný. Zopakoval, že žalovaný sa nechal účelovo vymazať zo spoločnosti MSI Group so zámerom zrušiť spoločnosť ex offo zo strany súdu. Zopakoval tvrdenia z priebehu konania o nepodávaní účtovných závierok spoločnosťou MSI Group od roku 2015, ako aj o vykázanom zisku za rok 2014. Zopakoval neplnenie povinností žalovaným vo vzťahu k tejto spoločnosti, jednak voči obchodnému registru a aj vo vzťahu k povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak by boli splnené tieto zákonné podmienky. Zopakoval pochybnosti o doručení upovedomenia o zastavení exekúcie spoločnosti MSI Group, keďže toto je zo dňa 04.02.2020, pričom žalovaný konateľom tejto spoločnosti nie je od 11.10.2019. Tvrdenia o nemajetnosti tejto spoločnosti považoval žalobca za zavádzajúce. Zopakoval nepodávanie účtovných závierok spoločnosťou MSI Group od roku 2015. Žalovaný ako konateľ teda neplnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k tejto spoločnosti. Žalobca tvrdil, že na uvedené ním uvádzané skutočnosti okresný súd vôbec nereflektoval.

19. Zopakoval svoje tvrdenia, že hoci pani G. a žalovaný v konaní o určení neúčinnosti právneho úkonu uvádzali, že uzavreli zmluvu o prevode obchodného podielu ako odplatnú, avšak uvedeným úkonom sledovali vysporiadanie vzájomných záväzkov. Úhradu kúpnej ceny potvrdila p. G. v písomnom vyjadrení zo dňa 25.05.2020, keď poukázala na príslušné zmluvné dojednanie. Žalobca poukazoval na to, že z výpovede žalovaného v konaní o určení neúčinnosti právneho úkonu zo dňa 28.09.2020 nevyplýva, že k nezaplateniu ceny za prevod obchodného podielu nedošlo. Zopakoval svoje výhrady z priebehu konania o svojom nesúhlase so záverom v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, kde prejudiciálne bola uvedená zmluva o prevode obchodného podielu posúdená ako absolútne neplatný právny úkon. Poukázal však na to, že bez ohľadu na závery v tomto rozhodnutí podstatné je len to, že ak by sa žalobca nedomáhal odporovateľnosti právneho úkonu, tak v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer by súd vychádzal len zo zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorá v čase podania návrhu na oddlženie bola považovaná za platný právny úkon. Podľa žalobcu treba posudzovať úmysel žalovaného spôsobiť právne účinky predmetnej zmluvy v čase vyhlásenia konkurzu. Keďže žalovaný ani p. G. nemohli vedieť, že následne súd v konaní o určení neúčinnosti zmluvy túto posúdi ako neplatnú, mal okresný súd posudzovať uvedený úkon ako platný v čase ku dňu vydania uznesenia o oddlžení. Posúdenie zmluvy

o prevode obchodného podielu ako neplatný právny úkon, nemá podľa žalobcu vplyv na to, že v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu na žalovaného, bola táto zmluva považovaná za platnú a účinnú, pričom súd na túto skutočnosť absolútne nereflektoval.

20. Žalobca znova zdôraznil, že pre splnenie podmienok vyhlásenia konkurzu mal žalovaný povinnosť oznámiť túto dôležitú informáciu do vyhlásení a správcovi a uviesť ju v zozname majetku a následne by sa obchodný podiel stal súčasťou majetkovej podstaty. Žalobca poukázal na to, že v čase podania žaloby vychádzal z princípu materiálnej publicity obchodného registra.

21. V odvolaní žalobca poukázal na kontrolu zákonnosti a spravodlivosti ex post vo vzťahu k preukazovaniu poctivého zámeru a tento variant považoval za najhorší v súvislosti s právnou istotou účastníkov konania. Poukázal na to, že v konaní o vyhlásení konkurzu súd neskúma poctivý zámer dlžníka. Kritériá určenia nepoctivého zámeru sú sústredené na ekonomické správanie dlžníka pred podaním návrhu a po jeho podaní. Nepoctivý zámer osvedčuje aj také konanie dlžníka, ktoré urobil v snahe zvýhodniť niektorého veriteľa alebo poškodiť niektorého veriteľa. Takéto konanie môže spočívať v úhrade alebo v čiastočnej úhrade pohľadávky veriteľa s neskoršou lehotou splatnosti a nesplnení záväzku so skoršou lehotou splatnosti, zabezpečenia niektorého záväzku a podobne. Nepoctivý zámer dlžníka sa prejavuje hlavne v zatajovaní určitých informácií vo vzťahu k správcovi, uvádzanie nesprávnych informácii, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Na nepoctivý zámer poukazuje aj také správanie dlžníka, ak v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku nie nepatrnej hodnoty, aj keď o ňom vedel alebo mohol vedieť. Podľa žalobcu spätné zhojenie nepoctivého zámeru zo strany žalovaného vo forme ponuky obchodného podielu žalobcovi je nemožné, neúprimné, keďže úkony žalovaného počas exekučného konania pred vyhlásením oddlženia preukazujú snahu ukrátiť veriteľa a riešiť dlhy konkurzom. Poukázal na to, že v zmysle , ako aj vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. , je súd povinný po podaní žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer skúmať ex offo poctivý zámer dlžníka. Podľa žalobcu okresný súd skutočne prieskum poctivého zámeru dlžníka nevykonal. Namiesto toho, aby okresný súd primárne skúmal poctivý zámer dlžníka, uveril žalovanému a stroho uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nepoctivý zámer. Nie je zrejmé, čo viac by malo súd presvedčiť o nepoctivom zámere žalovaného, ak tento vykonal úkon prevodu obchodného podielu počas exekučného konania tesne pred návrhom na vyhlásenie konkurzu. Zdôraznil, že žalovaný v súlade s tvrdením žalobcu, sám na pojednávanie 22.03.2023 potvrdil, že v zozname majetku neuviedol, že previedol kúpnou zmluvou obchodný podiel na svoju sestru.

22. Žalobca zopakoval, že z konania dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie je možné jednoznačne usúdiť, že žalovaný konal v úmysle znížiť svoj majetok a spoliehal sa, že dlhy voči veriteľovi bude riešiť konkurzom. Podľa žalobcu sa jedná o učebnicový príklad nepoctivého zámeru s cieľom dlžníka zbaviť sa dlhov a ponechať si majetok, ktorý je pro forma prevedený na tretie osoby. S odkazom na ustanovenie namietol voči rozhodnutiu súdu, že napriek tomu, že žalovaný mal postavenie konateľa vo viacerých spoločnostiach okresný súd sa s týmito tvrdeniami vôbec nevysporiadal, keď napriek tomu, že previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti Alepo túto informáciu neuviedol v zozname majetku a naďalej v nej pôsobí ako konateľ. Ak chcel žalovaný riešiť svoju finančnú situáciu prostredníctvom konkurzu nebol dôvod, aby pred podaním návrhu na oddlženie predával obchodný podiel a na druhej strane ostával konateľom spoločnosti. V rámci konkurzu by sa s obchodným podielom vysporiadal správca, resp. by ostal uvoľnený spoločnosti. Poukázal na to, že v iných spoločnostiach sa žalovaný vzdal funkcie konateľa a na druhej strane v spoločnosti Alepo konateľom ostal a s týmito tvrdeniami sa okresný súd nevysporiadal. Zopakoval, že prevodom obchodného podielu počas exekučného konania úmyslom dlžníka bolo poškodiť veriteľa. Zopakoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v zozname majetku ani v návrhu napriek vedomosti neuviedol dôležitú informáciu ohľadne svojho majetku týkajúceho sa prevedenia majetkovej hodnoty - obchodného podielu, a teda z konania dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie je možné usúdiť, že dlžník konal úmyselne s cieľom znížiť svoj majetok a spoliehal sa na to, že dlhy voči veriteľovi bude riešiť konkurzom. Žalovaný sám na pojednávaní potvrdil, že túto dôležitú informáciu v zozname majetku neuviedol. Podľa žalobcu preto svojím konaním žalovaný naplnil predpoklady nepoctivého zámeru podľa , , , , . Podľa žalobcu okresný súd vôbec neposúdil vec v súvislosti s , , , , , , , , , , , , , , a ako aj .

23. Podľa žalobcu v konaní o zrušenie oddlženia súd skúma poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Povinnosť prieskumu poctivého zámeru dlžníka má konkurzný súd ex offo. Okresný súd z návrhu a príloh zistil, avšak v rozsudku túto skutočnosť neuviedol, že žalovaný v zozname majetku, ktorý bol prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu ani v návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka neuviedol dôležitú informáciu ohľadne svojho majetku týkajúcu sa prevodu 50% podielu v obchodnej spoločnosti Alepo. Okresný súd správne dospel k záveru, že žalovaný ako dlžník počas prebiehajúceho exekučného konania previedol obchodný podiel v spoločnosti Alepo, následne podal návrh na vyhlásenie konkurzu a zároveň požiadal o oddlženie, avšak nesprávne dospel k záveru, že zo správania žalovaného nemožno usudzovať, že sa žalovaný úmyselne priviedol do platovej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu a že zo správania žalovaného nemožno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom a nepreukázal, že nemal v úmysle poškodiť a ukrátiť alebo zvýhodniť niektorého z veriteľov. Podľa žalobcu sa okresný súd vôbec nevysporiadal so svojimi tvrdeniami a hypotézami uvedenými v rozsudku a ich nezdôvodnil a zároveň sa odklonil od rozhodovacej praxe v obdobných veciach. Podľa žalobcu okresný súd svojím rozhodnutím odsúdil veriteľa pri podaní predmetnej žaloby na neúspech tým, že veriteľ nemá možnosť uniesť dôkazné bremeno ohľadne preukázania nepoctivého zámeru dlžníka. Veriteľ nemá možnosť získať relevantné informácie o majetku, príjmoch, dávkach, pohľadávkach, záväzkoch či výdavkoch dlžníka a posúdiť jeho ekonomickú kondíciu, nemá ani možnosť zistiť, či dlžník mal v dobe preberania záväzku aj ďalšie záväzky voči iným veriteľom, v akej výške a aké boli jeho majetkové pomery.

24. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 01.12.2020, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 28.09.2022 (správne malo byť uvedené „Krajského súdu v Košiciach“), ktorý sa tiež týka posúdenia prevodu obchodného podielu počas exekučného konania tesne pred podaním návrhu na oddlženie a ktorej žalobe bolo vyhovené. Poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 20.11.2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. a na rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 03.04.2019 sp. zn. .

25. Podľa žalobcu sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s uvedenými skutočnosťami, neposudzoval poctivý zámer žalovaného podľa a obrátil posudzovanie nepoctivého zámeru zo strany žalobcu, pričom žalobca dostatočne skutkovo a právne preukázal, že k úkonom žalovaného majúcim ukracujúcu povahu došlo. Nepoctivý zámer mal okresný súd posudzovať vo vzťahu k návrhu na vyhlásenie konkurzu, kde žalovaný mal povinnosť uviesť pravdivé a úplné informácie týkajúce sa majetku žalovaného a jeho záväzkov. V konaní bolo preukázané, že žalovaný neuviedol v zozname majetku dôležitú informáciu týkajúcu sa zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti Alepo, pričom žalovaný zotrval v tejto spoločnosti ako konateľ, čo musí súd posúdiť prísnejšie. Podľa žalobcu je preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepresvedčivé, keď sa okresný súd nevysporiadal ani s vyhlásením žalovaného, ktorý potvrdil, že neuviedol dôležité informácie ohľadne prevodu obchodného podielu v zozname majetku, pričom tvrdenie, že spoločnosť Alepo bola nemajetná sa nezakladá na pravde, čo žalobca vyvrátil, keďže bolo preukázané, že spoločnosť dosahovala a dosahuje zisk. Napadnuté rozhodnutie je preto podľa žalobcu predčasné a nezdôvodnené, poukázal na právo na spravodlivé súdne konanie a právnu istotu, keď obdobné situácie majú byť riešené rovnakým spôsobom.

26. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie odôvodňuje okresný súd v značnej miere hypotézami, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a je odôvodnené domnienkami, špekuláciami a nepodloženými predpokladmi. Súd mal vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a v odôvodnení rozsudku mal presvedčivo vyvrátiť právne nesprávne námietky strán sporu. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a skutkové zistenie ktoré je podkladom pre rozhodnutie okresného súdu je vadné, nakoľko z vykonaných dôkazov nevyplynulo a žalobca preto považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nepresvedčivé. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie neobsahuje logickú väzbu právnej argumentácie so zisteným skutkovým stavom, resp. v konaní nebol preukázaný a ani tvrdený tento skutkový stav a aj napriek tejto skutočnosti súd ho vo svojom odôvodnení konštatoval ako preukázaný a na jeho základe rozhodol. Žalobca teda zhrnul dôvody odvolania tým, že okresný súd neskúmal poctivý zámer žalovaného, nevysporiadal sa s tým, že žalovaný vykonal ukracujúci právny úkon počas exekučného konania pred podaním návrhu na oddlženie a v čase vykonania bol tento úkon považovaný za platný, okresný

súd síce správne uviedol predpis ktorý sa mal aplikovať avšak nesprávane neaplikoval ustanovenia tohto predpisu, v rámci dokazovania opomenul, že má ex offo posudzovať poctivý zámer žalovaného a podrobiť ho primeranému prieskumu ku dňu vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu a namietal nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie a oddlženie žalovaného zruší, resp. aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

27. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 09.06.2023. V ňom uviedol, že s odvolaním nesúhlasí, napadnutý rozsudok považuje za správny, zákonný a vyčerpávajúco odôvodnený, keď sa okresný súd vysporiadal so všetkými argumentami strán sporu a jeho závery vychádzajú z vykonaného dokazovania.

28. Poukázal na to, že žalobca síce vymenoval viaceré z odvolacích dôvodov, ale následne pod ne nepriradil konkrétnu argumentáciu a opakuje to, čo už uviedol v priebehu konania. Žalovaný zopakoval, že k podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu došlo dňa 18.09.2019, resp. 19.09.2019, t. j. predtým ako exekútor zakázal žalovanému nakladať s jeho majetkom. Nie je preto zrejmé tvrdenie žalobcu, že svoju účasť previedol napriek zákazu súdneho exekútora. Pokiaľ žalobca odkazoval na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. , toto neposudzuje skutkovo a právne rovnaký prípad, a preto ho nie je možné porovnávať a taktiež ďalšie žalobcom uvedené rozhodnutia sú nepoužiteľné.

29. Žalovaný zdôraznil, že podľa znaleckého posudku Ing. G. č. 01/2020 majetok spoločnosti Alepo bol ku dňu 11.10.2019 v sume 241,01 Eur. Bolo preto preukázané, že spoločnosť Alepo je nemajetná, neaktívna a prevádzaný obchodný podiel bol prakticky bezcenný a za takýto ho žalovaný aj považoval. Časť obchodného podielu pripadajúca na žalovaného predstavovala sumu 120,- Eur. Z tohto dôvodu preto žalovaný pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu v zozname majetku ani v návrhu informácie o prevedenom obchodnom podiele neuviedol s tým, že na toto sa výslovne pýtal pracovníčky CPP a túto skutočnosť komunikoval aj s ustanoveným správcom. Túto skutočnosť uviedol žalovaný vo svojej výpovedi dňa 22.03.2023. Keďže podľa právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. je zmluva o prevode obchodného podielu neplatná, žalovaný je naďalej majiteľom 50% obchodného podielu v spoločnosti Alepo, ktorý bol žalobcovi ponúknutý na prevod bezodplatne, ktorý na túto ponuku nereagoval. Žalobca nepreukázal nepoctivý zámer žalovaného podľa ani v jednom bode, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Naopak žalovaný predloženými dôkazmi a svojou výpoveďou na pojednávaní preukázal svoj poctivý zámer podľa . Tieto skutočnosti okresný súd dostatočne preskúmal a premietol do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa a bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

31. Z obsahu spisu a zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva, že došlo k uzavretiu a podpísaniu zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalovaným ako prevodcom a jeho sestrou ako nadobúdateľkou, predmetom ktorej bol prevod 50% obchodného podielu žalovaného v spoločnosti Alepo s.r.o. K osvedčeniu podpisu žalovaného a nadobúdateľky došlo v dňoch 18.09.2021 a 19.09.2021. K zápisu zmeny v osobách spoločníkov v obchodnom registri došlo ku dňu 11.10.2019. V konaní nebolo sporné, že došlo k vydaniu rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. dňa 05.04.2019, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 130.870,11 Eur a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.05.2019. Sporné nebolo ani to, že na vymoženie uvedenej sumy prebiehala exekúcia a súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 10.09.2019, ktoré si prevzal žalovaný dňa 30.09.2019. Sporné nebolo ani to, že prebiehalo súdne konanie na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. , v ktorom bola právoplatne zamietnutá žaloba žalobcu o určenie odporovateľnosti uvedenej zmluvy o prevode obchodného podielu. Z vykonaného dokazovania okresného ďalej vyplýva, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 17.12.2019, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 248/2019 dňa 27.12.2019, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného - dlžníka, ktorého súd zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze a to v rozsahu, v

akom nebudú uspokojené v konkurze. Okresný súd uviedol, že správkyňa dlžníka Mgr. Andrea Šperková v rámci prebiehajúceho konkurzu podávala okresnému sudu písomné správy, z ktorých vyplýva, že žalovaný poskytoval súčinnosť počas prebiehajúceho konkurzu. Nebolo v konaní sporné, že jedným z veriteľov, ktorý si prihlásil pohľadávku do konkurzu žalovaného bol aj žalobca. Na základe oznámenia správcu o zrušení konkurzu z dôvodu, že došlo k splneniu rozvrhu výťažku, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 178/2020 zo dňa 16.09.2020, bol konkurz zrušený a v zmysle sa konkurz skončil. Uvedené skutkové tvrdenia medzi stranami sporu sporné neboli.

32. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

33. Podľa súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

34. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďaleh „ZKR“) o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

35. Podľa veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

36. Podľa dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

37. Podľa dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, c) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, 38. g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, 39. h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

40. Podľa súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

41. Podľa poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

42. Podľa návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronicky do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch.

43. Predmetom konania je žaloba žalobcu ako veriteľa o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Žalobca ako dôvody zrušenia oddlženia uviedol ustanovenie , , , , a . Tieto dôvody zrušenia oddlženia mali byť podľa žalobcu dané tým, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu, ktorý zaväzoval žalovaného na zaplatenie konkrétnej sumy žalobcovi, počas exekučného konania, potom ako žalovanému bolo zakázané nakladať s jeho majetkom, žalovaný previedol svoj 50% obchodný podiel v spoločnosti Alepo na jeho blízku osobu (sestru) X.XXX,-. X,- a následne podal návrh na oddlženie, ktorému bolo vyhovené, pričom v návrhu na oddlženie a v jeho prílohách žalovaný neuviedol podstatnú okolnosť, a to prevod uvedeného obchodného podielu za cenu uvedenú v zmluve vo výške 2.500,- Eur. Podľa žalobcu nepoctivý zámer žalovaného vyplýval z úmyselného ukrátenia žalobcu ako veriteľa takýmto prevodom s cieľom vyhnúť sa postihnutiu obchodného podielu v exekúcii a následne v konkurznom konaní. Nepoctivý zámer žalovaného spočíval aj v úmyselnom privodení si platobnej neschopnosti ako aj v tom, že z takéhoto konania možno usudzovať, že pri preberaní záväzku sa žalovaný spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Žalovaný tieto tvrdenia popieral, poukazoval na nemajetnosť obchodnej spoločnosti v ktorej 50% obchodný podiel previedol, čo preukazoval znaleckým posudkom. Poukazoval aj na to, že neuviedol tento majetok v návrhu na oddlženie ani v prílohách k nemu na základe inštrukcie zamestnankyne Centra právnej pomoci (ďalej aj „CPP“).

44. Okresný súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa existencie vymáhateľnej pohľadávky, existencie exekučného konania, prevodu obchodného podielu a následného vyhlásenia konkurzu na žalovaného sporené nie sú a sporné bolo posúdenie tvrdenia žalobcu a žalovaného o účinkoch prevodu obchodného podielu v spoločnosti Alepo, ktoré podľa žalobcu má napĺňať znaky hypotéz nepoctivého zámeru pri oddlžení podľa , , , , . Okresný súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepoctivý zámer žalovaného nepreukázal, keď naopak žalovaný svojou výpoveďou a na základe vykonaného dokazovania preukázal svoj poctivý zámer. S takýmto záverom okresného súdu sa odvolací súd stotožnil.

45. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Podľa odvolacieho súdu sa okresný súd dostatočne vysporiadal s tvrdením strán sporu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a stotožňuje sa s jeho záverom, že žalobca nepreukázal nepoctivý zámer pri oddlžení žalovaného z dôvodov tvrdených žalobcom a na základe dôkazov vykonaných v súdnom konaní. Okresný súd preto postupoval správne, keď žalobu zamietol a odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie s ktorým sa stotožňuje v podstatne časti a dopĺňa k odvolaniu žalobcu nasledovné.

46. Okresný súd správne posúdil existenciu aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu a správne posúdil aj včasnosť podanej žaloby o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer (bod 20. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Predpokladom úspešnosti takejto žaloby je, že veriteľ v zmysle preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer, teda mal nepoctivý zámer. Dôkazné bremeno spočíva na veriteľovi, ktorý v spore o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka musí preukázať, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer, pričom kritériá na určenie poctivého zámeru sa týkajú najmä ekonomického správania dlžníka pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie a po jeho podaní. Skutočnosť, že v spore o zrušení oddlženia nesie dôkazné bremeno veriteľ vyplýva aj z obsahu v ktorom zákonodarca výslovne uviedol: „Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia, ... ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.“ ( Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.10.2022). Nepoctivý zámer dlžníka je vymedzený v demonštratívnym spôsobom, kde sú uvedené osobitné skutkové podstaty nepoctivého zámeru, a teda domáhať sa zrušenia oddlženia

je možné aj z iného dôvodu, ktorý však musí žalobca tvrdiť a preukázať. V je vymedzený poctivý zámer dlžníka a v odseku 2 nepoctivý zámer dlžníka. Z vyplýva, že súd skúma poctivý zámer dlžníka len v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer a neskúma ho v konkurznom konaní, resp. v konaní o určenie splátkového kalendára. Z vyplýva, že povinnosťou dlžníka je preukázať poctivý zámer (má dôkazné bremeno) na základe jeho správania po podaní návrhu na oddlženie, pričom správanie dlžníka sa posudzuje so zreteľom na jeho ekonomickú situáciu, osobné pomery a súčinnosť v oddlžovacom konaní. Kontrola poctivého zámeru prichádza do úvahy len na základe veriteľskej žaloby a týka sa obdobia po podaní návrhu na oddlženie (uvedené rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 20.10.2022). Z uvedeného potom vyplýva, že dôkazné bremeno v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer je rozdelené medzi žalobcu ako veriteľa a žalovaného ako dlžníka tak, že žalobca preukazuje nepoctivý zámer dlžníka na základe demonštratívnych skutkových podstát a naopak žalovaný ako dlžník preukazuje svoj poctivý zámer za podmienok podľa , t. j. tých, ktoré nastali po podaní návrhu na oddlženie.

47. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2023 okrem iného vyplýva: „Povinnosť veriteľa preukázať nepoctivý zámer dlžníka znamená, že dotknutý veriteľ, t. j. žalobca musí uviesť konkrétne tvrdenia prečo má za to, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer a súčasne musí tieto tvrdenia podoprieť dôkazmi, t. j. preukázať. Súd teda v konaní najskôr vyhodnocuje splnenie tejto procesnej povinnosti žalobcu a unesenie dôkazného bremena žalobcom a až následne môže vyhodnocovať, či žalovaný preukázal skutočnosti vylučujúce žalované právo.“

48. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa riadil týmito zásadami uvedenými v a , keď posudzoval najskôr preukázanie tvrdení žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného a na druhej strane v rozhodnutí poukázal a uviedol aj tie tvrdenia žalovaného, ktoré mali preukazovať existenciu jeho poctivého zámeru. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia okresný súd správne dospel k záveru o nepreukázaní nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení na základe tvrdení žalobcu a ním navrhnutého dokazovania.

49. Skutkové vymedzenie konania žalovaného, z ktorého mal vyplývať jeho nepoctivý zámeru pri oddlžení v zásade spočíva v tvrdení žalobcu, že prevod obchodného podielu po začatí exekučného konania, po ktorom nasledoval návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorému bolo vyhovené, preukazuje nepoctivý zámer, pretože žalovaný neuviedol v návrhu a prílohách dôležitú informáciu týkajúcu sa uvedenej majetkovej hodnoty, takéto konanie zároveň preukazuje úmysel žalovaného poškodiť žalobcu ako veriteľa, svedčí o úmyselnom privodení si platobnej neschopnosti ako aj o tom, že z takéhoto konania možno usudzovať, že pri preberaní záväzku sa žalovaný spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom.

50. Okresný súd v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia k skutkovému vymedzeniu nepoctivého zámeru (neuvedenie v návrhu a prílohách dôležitej informácie týkajúcej sa uvedenej majetkovej hodnoty - prevodu obchodného podielu) správne konštatoval, že žalobca nekonkretizoval akú dôležitú informáciu žalovaný v zozname majetku neuviedol, t. j. či to bolo neuvedenie existencie samotného obchodného podielu alebo odplaty údajne získanej za prevod obchodného podielu. V žalobe uviedol, že sa jedná o neuvedenie dôležitej informácie ohľadne majetku týkajúceho sa vyššie uvedenej majetkovej hodnoty, t. j. prevedeného obchodného podielu, pričom na pojednávaní dňa 22.03.2023 žalobca konkretizoval, že sa malo jednať o získaných 2.500,- Eur za prevod obchodného podielu (strana 3. zápisnice z pojednávania zo dňa 22.03.2023 v spise na č. l. 214). Okresný súd dospel k záveru, že túto skutočnosť žalobca nepreukázal, keď uviedol, že správca žalobcovi neposkytol informácie z konkurzného spisu, žalobca do spisu nahliadnuť nebol a ani ho nenavrhol pripojiť ako dôkaz. Žalobca teda nevedel čo bolo uvedené v zozname majetku, a preto okresný súd dospel k záveru, že tento dôvod zrušenia oddlženia preukázaný nebol.

51. V odvolaní napádal žalobca tento záver okresného súdu, keď poukazoval na skutočnosť, že neuvedenie dôležitej informácie týkajúcej sa prevodu obchodného podielu v rámci exekučného konania potvrdil samotný žalovaný na pojednávaní dňa 22.03.2023. Odvolací súd konštatuje, že táto výhrada žalobcu je dôvodná a v zmysle s použitím sa jedná o nespornú skutočnosť, z ktorej mal okresný súd vychádzať, t. j. že žalovaný neuviedol v majetku a v prílohách skutočnosti týkajúce sa prevodu obchodného podielu. Uvedené nesprávne vyhodnotenie dokazovania

(neprihliadnutie na nesporné tvrdenia o neuvedení tejto skutočnosti v návrhu na oddlženie a v prílohách) však nemalo vplyv na správny záver okresného súdu o nepreukázaní nepoctivého zámeru z tohto dôvodu, t. j. neuvedenia tejto dôležitej informácie v návrhu na oddlženie a v prílohách k nemu.

52. V zmysle k tomuto dôvodu, t. j. k nespornej skutočnosti o neuvedení informácie o prevode obchodného podielu v návrhu na oddlženie a v prílohách dodáva odvolací súd nasledovné.

53. Skutkové tvrdenie žalovaného o existencii tohto dôvodu na zrušenie oddlženia je možné rozdeliť do viacerých rovín. Pokiaľ žalobca namietal v odvolaní a aj v priebehu konania, že neuvedenie tejto informácie o prevode obchodného podielu je dôvodom na zrušenie oddlženia podľa a je potrebné toto tvrdenie skutkovo rozdeliť. Vzhľadom na osobitnú skutkovú situáciu v predmetnej veci, kedy nebolo sporné, že malo dôjsť k prevodu obchodného podielu žalovaného v spoločnosti Alepo s konštitutívnymi účinkami ku dňu 11.10.2019 (v tomto štádiu odôvodnenia bez ohľadu na následné prejudiciálne určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu v samostatnom súdnom konaní), t. j. v priebehu exekučného konania a po doručení upovedomenia o začatí exekúcie (aj keď podpisy na zmluve boli zmluvnými stranami osvedčené dňa 18. a 19. 09.2019) odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle týchto účinkov prevodu obchodného podielu, ktoré mali nastať predo dňom podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, už žalovaný nebol (nemal byť) majiteľom obchodného podielu, t. j. v zmysle nebolo povinnosťou žalobcu uviesť do zoznamu existujúceho majetku obchodný podiel ktorého vlastníkom nebol.

54. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu v odvolaní, že následné prejudiciálne určenie absolútnej neplatnosti tejto zmluvy o prevode obchodného podielu v konaní pred Okresným súdom Dolný Kubín, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom je pre posúdenie nepoctivého zámeru žalovaného irelevantné. V danom prípade podstatným okamihom posudzovania nepoctivého zámeru bol stav k okamihu podania návrhu na oddlženie, z ktorého účastníci zmluvy o prevode obchodného podielu vychádzali a ku ktorému okamihu obidve zmluvné strany, t.j. žalovaný aj M. G. považovali túto zmluvu za platnú. Pokiaľ preto pri podávaní návrhu na oddlženie už v obchodnom registri žalovaný nebol evidovaný ako majiteľ obchodného podielu, vzhľadom na konštitutívne účinky zmeny zápisu v obchodnom registri podľa v znení platnom k 11.10.2019, potom nebol dôvod ku dňu podania návrhu na oddlženie, aby v zmysle s použitím ds. 2 písm. c) do zoznamu aktuálneho majetku žalovaný uviedol aj obchodný podiel, o ktorom sa domnieval, že jeho vlastníkom už nie je.

55. Ďalším dôvodom, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, prečo uvedený obchodný podiel nebol spôsobilý na zápis do súpisu aktuálneho majetku žalovaného (aj keby okresný súd zohľadnil následné prejudiciálne určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu) je hodnota tohto obchodného podielu. Z ust. in fine vyplýva, že na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada. Žalovaný predložil v konaní znalecký posudok č. 1/2020, vrátane znaleckej doložky, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota majetku spoločnosti Alepo metódou vlastného imania predstavovala 241,- Eur, pričom v zmysle podiel žalobcu na čistom obchodnom imaní predstavuje 50 %, t. j. jeho hodnota predstavuje 121,-Eur. Nepatrnú hodnotu ani vykonávací predpis, t.j. neurčuje. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na totožný pojem použitý v inej právnej norme, a to na fakultatívne zastavenie dedičského konania pre existenciu majetku „nepatrnej hodnoty“ podľa . V zmysle výkladu k tomuto ustanoveniu pojem nepatrná hodnota je flexibilný a je povinnosť ho vykladať v súvislosti od miesta a času jeho aplikácie a nie je možné objektívne stanoviť presnú hraničnú hodnotu. Má sa jednať o majetok, ktorý je ťažko speňažiteľný, ktorého hodnota je nepatrná (Smyčková, Števček, Tomašovič, Kotrecová a kol.: , Veľké komentáre, C. H. Beck, 2017, str. 658).

56. V súvislosti s pojmom majetok „nepatrnej hodnoty“, na ktorý sa neprihliada pri zápise do zoznamu majetku v rámci oddlženia však poukazuje odvolací súd opätovne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z ktorého vyplýva: „V posudzovanom prípade však išlo o postúpenie pohľadávok pred podaním návrhu na oddlženie v sumách 929,34 Eur a 135,55 Eur, ktorý predstavoval majetok nepatrnej hodnoty na ktorý sa v zmysle neprihliada, keďže hodnota týchto pohľadávok nepredstavovala majetok väčšej hodnoty v zmysle vyhlášky č. , ktorou

sa vykonávajú niektoré ustanovenia , podľa ktorého majetkom väčšej hodnoty sa rozumie majetok ktorého súpisová hodnota predstavuje 2.000,- Eur.“

57. Aj keby teda bolo prihliadnuté na následné prejudiciálne určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, pokiaľ by teda žalovaný bol jeho majiteľom, vzhľadom na predložený znalecký posudok (ktorého závery neboli žalobcom účinne popreté), keďže hodnota tohto podielu pripadajúca na žalovaného predstavuje 121,- Eur, ide o majetok nepatrnej hodnoty, ktorý nespadá do súpisu majetku dlžníka podľa . V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že záväzok žalovaného voči žalobcovi predstavoval sumu 130.870, Eur. Aj z pohľadu pomeru výšky pohľadávky žalobcu a hodnoty obchodného podielu žalovaného ku dňu 11.10.2019, vzhľadom na uvedenú existujúcu právnu úpravu ako aj s prihliadnutím na vyššie uvedený záver Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, potom ani v prípade posúdenia absolútnej neplatnosti prevodu obchodného podielu s účinkami ex tunc, nebol dôvod zápisu tohto podielu do zoznamu majetku a teda nebol preukázaný nepoctivý zámer žalovaného podľa písm.) a .

58. Pokiaľ by súd vyhodnocoval tvrdenie žalobcu o tom, že v súpise majetku nebola uvedená získaná hodnota 2.500,- Eur za prevod obchodného podielu odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o prevzatí tejto sumy, ako to uviedol okresný súd v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci to vyplývalo zo zmluvy o prevode obchodného podielu. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na bod 22.3. odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 28/2019-311 zo dňa 26.11.2021, v ktorom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebol preukázaný žiaden existujúci záväzok X.XXX,- G. na vyplatenie sumy 2.500,- Eur pre žalovaného vzhľadom na skutočnú vôľu, ktorou mal byť bezodplatný prevod obchodného podielu. Žalobca v priebehu konania žiadnymi dôkazmi nepreukázal opak a odvolací súd nemá dôvod inak posúdiť tvrdenie žalovaného o neprijatí žiadnej sumy za prevod obchodného podielu. Ak teda žalobca nepreukázal, že žalovaný prevzal za prevod obchodného podielu sumu 2.500,- Eur, potom nie je dôvod, aby táto suma bola uvedená v súpise majetku ako odplata prijatá za prevod obchodného podielu, pretože obdržanie tejto sumy žalobca nepreukázal. V zmysle preto tento dôvod nepoctivého zámeru (neuvedenie konkrétneho majetku v zozname majetku) preukázaný nebol, ako to správne uviedol aj okresný súd, aj keď na základe nesprávne posúdeného nesporného tvrdenia o absencii tohto údaju v návrhu a prílohách k nemu.

59. Žalobca ďalej absenciu údaju o prevode obchodného podielu pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to v návrhu a v prílohách považoval za neuvedenie dôležitej skutočnosti odôvodňujúcej nepoctivý zámer podľa . Podľa odvolacieho súdu, v súlade s tvrdením samotného žalobcu v odvolaní, je potrebné vychádzať zo stavu ku dňu podania návrhu na oddlženie, kedy žalovaný a nadobúdateľ obchodného podielu považovali túto obchodnú zmluvu za platnú. Vychádzajúc z uvedeného predpokladu potom uvedenie obchodného podielu mohlo byť súčasťou súpisu majetku podľa , t. j. zoznamu majetku väčšej hodnoty, ktoré žalovaný vlastnil v posledných troch rokoch pred podaním návrhu na oddlženie. Ako však vyplýva z obsahu spisu a súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania, hodnota obchodného podielu určená znaleckým posudkom predstavovala 121,- Eur, ktorý záver znaleckého posudku žalobca účinne nepoprel. Keďže majetok väčšej hodnoty v zmysle vykonávacej vyhlášky č. predstavuje sumu 2.000,- Eur, ani na základe akceptovania prevodu obchodného podielu, vychádzajúc z jeho predpokladanej platnosti ku dňu podania návrhu na oddlženie, preto obchodný podiel nepodliehal zápisu do zoznamu majetku vlastneného žalovaným tri roky pred podaním návrhu, pretože nedosahoval väčšiu hodnotu (2.000,- Eur). Žalobca všeobecne konštatoval, že neuvedenie tejto skutočnosti v návrhu a v prílohách je samostatnou skutkovou okolnosťou nepoctivého zámeru podľa . Zápis v minulosti vlastneného obchodného podielu žalovaného do zoznamu jeho bývalého majetku žalovaného by pripadal do úvahy za splnenia zákonných podmienok podľa podľa . Keďže však obchodný podiel nedosahoval väčšiu hodnotu, potom žalovaný nepochybil, keď neuviedol prevedený obchodný podiel v súpise bývalého majetku, čo sporné nebolo. Ani tento dôvod nepoctivého zámeru preukázaný nebol, ako to správne uviedol aj okresný súd, aj keď na základe nesprávne vyhodnotenia vykonaného dokazovania, čo však nemalo vplyv na jeho správny záver o nepreukázaní tohto dôvodu nepoctivého zámeru.

60. Ďalším tvrdením žalobcu bolo konštatovanie, že žalovaný sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti. Žiadne konkretizovanie tohto všeobecného tvrdenia, ako to správne uviedol okresný súd

v bode 24. na str. 14 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalobca neuviedol a okresný súd správne konštatoval, že toto tvrdenie preukázané nebolo. Pokiaľ všeobecným konštatovaním o postavení žalovaného ako konateľa a spoločníka vo viacerých spoločnostiach mienil poukazovať žalobca v tejto súvislosti na konanie žalovaného na základe ktorého sa nechal vymazať ako konateľ z viacerých spoločností a naopak v spoločnosti Alepo, kde previedol obchodný podiel, ako konateľ ostal, z takého všeobecného konštatovania o majetkovom prepojení viacerých firiem a o vzdaní sa funkcie konateľa nevyplýva konštatovanie a tvrdenie žalobcu o takom úmyselnom konaní žalovaného, ktorým sa mal žalovaný priviesť úmyselne do platobnej neschopnosti. Žalobca nepoukázal na konkrétne príjmy alebo iný majetkový prospech žalovaného, z ktorých by mohol vyplynúť záver o tom, že úmyselným konaním sa zbavoval príjmu, majetkových hodnôt alebo iných majetkových benefitov. Poukazovanie na majetkové pomery spoločnosti MSI Group, ktorá podľa žalobcu bola v roku 2014 v zisku, nepreukazuje majetkové postavenie samotného žalovaného a tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti. Platobná neschopnosť fyzickej osoby je vymedzená v 3 ods. 2 , pričom úmyselné privedenie sa do platobnej neschopnosti alebo ak sa pri preberaní záväzkov dlžník spoliehal na to, že ich bude riešiť v oddlžovacom konaní sa vzájomne prekrývajú a v takom prípade súd zisťuje, aké mal dlžník príjmy, aké záväzky preberal, je povinný posudzovať konkrétne úkony a postupy dlžníka tak, ako na to poukázal samotný žalobca v odvolaní na strane 8. v poslednom odseku, kde citoval dielo autora Milana Ďuricu: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, 4. vydanie, C.H.Beck, rok 2021, str. 1156). Žiadne návrhy na vykonanie dokazovania preukazujúce úmyselné privedenie sa žalovaným do platobnej neschopnosti žalovaný neuviedol a tento dôvod nepoctivého zámeru nepreukázal, ako to správne uviedol okresný súd.

61. Žalobca ďalej tvrdil o nepoctivom zámere žalovaného aj z dôvodu, že pri preberaní záväzku sa spoliehal na to, že ich bude riešiť v oddlžovacom konaní. Ani na tento dôvod okresný súd neprihliadol, keď správne poukázal na to, že žalobca ani len neoznačil a nepreukázal hodnotu záväzkov dlžníka, ktorá je podmienkou pre určenie a posúdenie platobnej schopnosti, neoznačil iných veriteľov, ich pohľadávky, neuviedol, či žalovaný mal iné záväzky, a preto nebolo možné posúdiť všeobecné tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný sa spoliehal pri preberaní záväzku, že ich bude riešiť konkurzom. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s takýmto odôvodnením okresného súdu s tým, že fakticky žiada okresný súd nesplniteľnú úlohu od veriteľa, ktorý nemá prístup k takýmto údajom týkajúcim sa žalovaného, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca ako veriteľ má možnosť navrhnúť dôkazy, ktorými by sa tieto jeho tvrdenia preukázali. Žalobca však tak nepostupoval. Aj v tejto časti je preto záver okresného súdu o nepreukázaní nepoctivého zámeru správny.

62. Žalobca ďalej poukazoval na to, že je nepochybné, že pri prevode obchodného podielu v rámci exekučného konania a následnom podaní návrhu na oddlženie sa jednalo o ukracujúci úmysel žalovaného za účelom vyňatia obchodného podielu spod exekúcie a následne spod jeho vysporiadania a speňaženia v rámci konkurzu, čím malo dôjsť k ukráteniu žalobcu. Okresný súd ani na tento dôvod neprihliadol, keď poukázal na to, že táto skutočnosť preukázaná nebola a tvrdenia o snahe žalovaného poškodiť žalobcu boli všeobecné, bez konkrétneho uvedenia spôsobu poškodenia, či zvýhodnenia. S takýmto záverom sa odvolací súd stotožnil a dodáva nasledovné.

63. Ako už bolo uvedené vyššie, účelom oddlženia fyzickej osoby je zbaviť ju dlhov a zároveň v prípade existencie majetku pomerne uspokojiť pohľadávky veriteľov. Kritériom, ktoré určuje povinnosť dlžníka uviesť do zoznamu aktuálny majetok, je jeho hodnota, ktorá je viac ako nepatrná ( ) a v prípade bývalého majetku je povinnosť jeho uvedenia podľa ) vtedy, ak je jeho hodnota väčšia (2.000,- Eur). Uvedenie bývalého majetku do zoznamu v hodnote väčšej, t.j. aspoň 2.000,- Eur je z dôvodu zváženia postupu zo strany správcu uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu v prípade splnenia zákonných podmienok. Zároveň z ustanovenia vyplýva, že súčasťou zoznamu aktuálneho majetku úpadcu, t. j. existujúceho ku dňu podania návrhu na oddlženie je len taký majetok, ktorého hodnota je viac ako nepatrná. Jedná sa o vyjadrenie účelu a zmyslu konkurzného konania, kedy na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, pretože nezodpovedá základnému účelu pomerného uspokojenia veriteľov. Ak v konaní bolo preukázané a žalobcom nebolo účinne popreté, že hodnota obchodného podielu žalovaného predstavovala 121,- Eur, t. j. ide o hodnotu nepatrnú, potom vzhľadom na takúto hodnotu, pre účely konkurzného konania prevodom takéhoto majetku nemôže dôjsť k ukráteniu pohľadávky veriteľa, pretože kritériom na to, aby bol konkrétny majetok zaradený do zoznamu majetku, resp. bol zohľadnený pri majetkových pomeroch dlžníka je jeho hodnota v hodnote vyššej ako nepatrnej. Vzhľadom na nepatrnú hodnotu prevedeného obchodného podielu

nemohol byť preukázaný úmysel žalovaného ukrátiť žalobcu na základe kritérií stanovených v , pretože takýto majetok ani nepodlieha zápisu do zoznamu majetku určeného na uspokojenie veriteľov v rámci oddlženia. Podľa odvolacieho súdu pre účely posúdenia nepoctivého zámeru, by k ukráteniu veriteľa mohlo dôjsť v prípade scudzenia majetku v takej hodnote, ktorého úbytok v majetkovej sfére dlžníka je spôsobilý ukrátiť uspokojenie pohľadávky veriteľa, čo pri majetku nepatrnej hodnote nie je splnené, keďže sa na takýto majetok sa ani neprihliada, pokiaľ nie je uvedený v zozname majetku podľa . Všeobecné konštatovanie žalobcu, že týmto prevodom bol ukrátený na svojej pohľadávke je nepostačujúce, keď nebola špecifikovaná konkrétna hodnota, t. j. rozsah ujmy, ktorá mala nastať v majetkovej sfére žalobcu ako veriteľa. Odvolací súd preto sa stotožnil so záverom okresného súdu o všeobecnom konštatovaní žalobcu o jeho ukrátení uvedeným prevodom, ktoré nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a zistenej hodnote tohto podielu v nepatrnej hodnote.

64. Súd prvej inštancie preto správne posúdil tvrdenia žalobcu a správne dospel k záveru, že nepreukázal existenciu nepoctivého zámeru zo strany žalovaného. Žalobu preto správne zamietol.

65. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd sa vôbec nezaoberal ex offo zisťovaním poctivého zámeru žalobcu, s takýmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.

66. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na vyjadrenia žalovaného ako strany sporu, ktoré žalobcom popreté neboli. Okresný súd konštatoval vykonávanie činnosti žalovaného v priebehu konkurzu v postavení finančného agenta, konštatoval vykonávanie ďalšej poľnohospodárskej činnosti žalovaným v priebehu konkurzu, ktoré zodpovedajú úkonom podľa preukazujúcich snahu dlžníka získať zamestnanie v rámci príkladmo uvedených skutočností spôsobilých preukázať poctivý zámer dlžníka. Okresný súd poukázal aj na ponuku prevodu obchodného podielu od žalovaného v prospech žalobcu (po prejudiciálnom určení absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode medzi žalovaným a Y. G.), poukázal snahu žalovaného zobrať si úver a čiastočne uhradiť dlh žalobcovi, poukázal na postup žalovaného pri podávaní návrhu podľa inštrukcií pracovníčky CPP, na uvedenie celého majetku žalovaného v návrhu na vyhlásenie konkurzu, na poskytovanie súčinnosti správkyni (bod 24. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

67. Odvolací súd zdôrazňuje v zmysle vyššie vedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ako aj sp. zn. , že poctivý zámer preukazuje úpadca ako žalovaný v tomto konaní, pričom sa jedná a o také úkony a postupy, ktoré nasledujú po podaní návrhu na oddlženie. Práve tvrdenia žalovaného uvedené v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (napr. ponuka na prevod obchodného podielu v prospech žalobcu, snaha žalovaného zobrať si úver a čiastočne uspokojiť pohľadávku žalobcu, uvedenie v návrhu všetkého majetku, postup v zmysle inštrukcií pracovníčky CPP, keď majetok nepatrnej hodnoty neuviedol, poskytovanie súčinnosti správkyni) predstavujú také úkony a postupy, ktoré má na mysli ust. pri preukazovaní poctivého zámeru dlžníka. Pokiaľ v odvolaní žalobca namietal, že pri ponuke na prevod obchodného podielu zo žalovaného v prospech žalobcu sa jedná len o zavádzajúce konanie, ktoré nie je spôsobilé odstrániť nepoctivý zámer, poukazuje odvolací súd na to, že podľa ponuka z dedenia, darovania a podobne v rámci konkurzu je podľa znenia právnej normy príkladmo uvedeným konaním, ktorým dlžník preukazuje poctivý zámer. Podľa odvolacieho súdu nie je dôvod inak posudzovať ani ponuku žalovaného na prevod obchodného podielu. Ak by bolo zámerom a záujmom žalovaného vyňať obchodný podiel spod exekúcie, resp. konkurzného konania, k uvedenej ponuke by nedošlo. Ponuka na bezplatný prevod obchodného podielu v prospech žalobcu je v rozpore so žalobcom tvrdeným úmyslom žalovaného vyňať obchodný podiel spod konkurzného konania tým, že ho pred podaním návrhu previedol na blízku osobu.

68. Na jednej strane žalobca tvrdí, že práve prevodom obchodného podielu bol ukrátený na uspokojení svojej pohľadávky, avšak na druhej strane na ponuku nadobudnúť túto majetkovú hodnotu, ktorá podľa tvrdenia žalobcu ušla z majetku žalovaného tesne pred návrhom na oddlženie, nereflektoval.

69. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalobcu v odvolaní, že následne v roku 2020 a 2021 obchodná spoločnosť ALEPO vykazovala zisk, čím sa snažil spochybniť tvrdenia o nepatrnej hodnote obchodného podielu. Hodnota obchodného podielu po tom, ako malo dôjsť k jeho prevodu a po podaní návrhu na oddlženie je irelevantná. Ako správne uviedol aj žalobca, podstatné je vyhodnotiť tie úkony a postupy žalovaného, vrátane určenia hodnoty obchodného podielu, v stave ku dňu podania návrhu na oddlženie, pričom k tomuto dátumu bola hodnota obchodného podielu v sume 121,- Eur, t. j. nepatrná.

70. Na základe vyššie uvedeného preto okresný súd postupoval správne, keď dospel k záveru o nepreukázaní nepoctivého zámeru na základe tvrdení žalobcu a žalobu zamietol. Pokiaľ žalobca poukazoval na nepresvedčivosť napadnutého rozhodnutia s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Aj napriek čiastočne nesprávnemu posúdeniu nesporných tvrdení, ktoré však nemalo vplyv na správny záver o nepreukázaní nepoctivého zámeru a na zamietnutie žaloby, dáva napadnuté rozhodnutie odpoveď na žalobcom uvádzané skutkové okolnosti, ktorými sa snažil preukazovať nepoctivý zámer žalovaného a ktorý okresný súd nemal preukázaný.

71. Žalobca v odvolaní vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd sa vôbec nevenoval kritériu prísnejšieho posúdenia konania žalovaného podľa , vzhľadom na jeho postavenie štatutárneho orgánu vo viacerých spoločnostiach. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.

72. V bode 24. na strane 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na požiadavku žalobcu prísnejšie hodnotiť konanie žalovaného, vzhľadom na jeho pôsobenie v podnikateľskej sfére. Okresný súd konštatoval, že na túto skutočnosť prihliadol, vzal do úvahy skúsenosti žalovaného v podnikaní, napriek tomu však žalobe vyhovieť nemohol, keďže neboli predložené také dôkazy, ktoré by odôvodňovali žalobcom uvádzané dôvody pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. S takýmto záverom sa odvolací súd stotožnil a dodáva, že prísnejšie posúdenie pri zisťovaní nepoctivého zámeru sa vzťahuje k hodnoteniu osoby dlžníka. Pokiaľ však nie sú preukázané základné predpoklady nepoctivého zámeru dlžníka, ako to správne konštatoval okresný súd vo vzťahu k žalovanému, potom ani kritérium prísnejšieho hodnotenia samo o sebe nemôže zakladať nepoctivý zámer žalovaného. Jedná sa o pomocné kritérium hodnotenia osoby dlžníka a jeho úkonov, avšak za splnenia základného predpokladu preukázania niektorej zo skutkových podstát nepoctivého zámeru, čo v danom prípade preukázané nebolo.

73. Pokiaľ žalobca poukazoval na zásadu právnej istoty, keď tvrdil, že v rovnakej právnej veci Okresný súd Prešov sp. zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Košice sp. zn. rozhodli opačne a zrušili oddlženie, uvedené rozhodnutia nie sú použiteľné na danú skutkovú situáciu. Zásadný rozdiel v skutkovom stave v prejednávanej veci oproti veci vedenej pred Okresným súdom Prešov je v tom, že z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zverejneného v systéme ASPI vyplýva, že vlastné imanie obchodnej spoločnosti (ktorej obchodný podiel bol predmetom namietaného prevodu) bolo vo výške vo výške 61.755,- Eur. Zásadný skutkový rozdiel je teda v tom, že v uvedenej veci pred Okresným súdom Prešov došlo k prevodu takého obchodného podielu počas exekúcie, z ktorého hodnoty bolo možné uspokojiť veriteľa, na rozdiel od prejednávanej veci, v ktorej sa jednalo o obchodný podiel nepatrnej hodnoty, vzhľadom na hodnotu vlastného imania spoločnosti Alepo vo výške 240,- Eur.

74. Žalobca poukazoval aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. z ktorého vyplýva, že žalovaná v tomto konaní nepreukázala konanie v zmysle usmernenia Centra právnej pomoci a aj keby to preukázala, malo by to za následok len vznik nároku žalovanej na náhradu škody voči pracovníkovi CPP. Ani tento záver nie je použiteľný na prejednávanú vec. Žalovaný poukazoval na usmernenie pracovníčky CPP, na základe ktorého neuviedol hodnotu obchodného podielu do návrhu a jeho príloh, pričom táto skutočnosť popretá žalobcom nebola, t. j. nebola ani sporná. Na rozdiel od veci , v prejednávanej veci bola takáto inštrukcia pracovníčky CPP voči žalovanému správna, pretože v konaní sa preukázala hodnota obchodného podielu v nepatrnej výške. Ani výhrada žalobcu o rozhodovaní v rozpore s ustálenou judikatúrou preto nezodpovedá skutkovému stavu, nakoľko žalobcom citované rozhodnutia v odvolaní sú pre daný skutkový stav nepoužiteľné.

75. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že vo vyjadrení zo dňa 28.04.2020 v spise na č. l. 52pv žalovaný poukázal na to, že v životopise, ktorý bol prílohou k návrhu na oddlženie uviedol kvalifikovanú účasť spoločnosti ALEPO, s. r. o.

76. Zohľadňujúc všetky skutočnosti na základe vykonaného dokazovania okresný súd správne konštatoval nepreukázanie nepoctivého zámeru a spochybnenie tvrdení žalobcu o nepoctivom zámere uvedenými úkonmi žalovaného. Odvolací súd preto záver okresného súdu o nepreukázaní nepoctivého zámeru zo strany žalovaného na základe tvrdení žalobcu považoval za správny.

77. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t. j., aj voči jeho druhej výrokovej vete o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobu zamietol, v súlade so zásadou úspechu podľa priznal žalovanému aj nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Aj v tejto časti je preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie správne.

78. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v zmysle v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.

79. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa s použitím a pretože žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalobcovi, ktorý úspešný v odvolacom konaní nebol.

80. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).