Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 149/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej

advokátom JUDr. Miroslavom Lehotským, Milana Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. z 5. augusta 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) vydaným 5. augusta 2019 v konaní vedenom pod sp. zn.

a zverejneným 12. augusta 2019 v Obchodnom vestníku č. 154/2019 (ďalej len

„uznesenie“).

2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum

ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období

od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola

prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že pri vydávaní uznesenia neboli

splnené podmienky pre vyhlásenie oddlženia, resp. konkurzu na majetok dlžníka

, a to z dôvodu, že v skutočnosti dlžník nemal byť platobne neschopný, nebol

vedený poctivým zámerom a v jeho prípade prichádza do úvahy aj majetkový prírastok

z dedičstva po jeho v roku 2019 zomrelom otcovi. Sťažovateľka argumentuje aj osobnými

a majetkovými pomermi dlžníka a opisuje jeho podnikateľskú činnosť či rozsiahle

cestovateľské aktivity za ostatné roky, ktoré majú preukázať jeho dostatočnú solventnosť.

4. Sťažovateľka je vo vzťahu k dlžníkovi v postavení veriteľky z pohľadávok, ktoré

si musela uplatniť v súdnom a následne v exekučnom konaní a ktorých zaplateniu sa dlžník

vyhýbal prostredníctvom rozsiahlych obštrukcií. Jej nárok je pritom daný zodpovednosťou

dlžníka za škodu a má pôvod v jeho protiprávnom konaní, čo mal okresný súd

v rozhodovaní zohľadniť, rovnako aj skutočnosť, že konkurz dlžník inicioval krátko

po ukončení základného súdneho konania, ktoré proti nemu sťažovateľka viedla.

5. Sťažovateľka uznesenie považuje za „vydané v rozpore s právnymi predpismi

a dobrými mravmi, nakoľko porušovateľ nevzal do úvahy jednu z obligatórnych náležitostí -

ktorú musí obsahovať návrh na oddlženie, a to poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané

úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou

konkurzného súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia - a to záujem na strane

dlžníka (fyzickej osoby), ako aj záujmy doposiaľ neuspokojených veriteľov. Posudzovanie

podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich

veriteľov nemôže byť konkurzným súdom posudzované len z hľadiska formálneho plnenia si

povinností dlžníka počas konkurzného konania.“.

6. Sťažovateľka zdôrazňuje, že v prípade dlžníka úplne absentoval poctivý zámer,

keďže „v medziach svojich možností a schopností doposiaľ nevyvinul ani len tú najmenšiu

snahu uspokojiť svoje záväzky voči sťažovateľke.“. Okresný súd podľa názoru sťažovateľky

v uznesení neobjasnil, čo ho viedlo k záveru, že u dlžníka je daný poctivý zámer

pre vyhlásenie konkurzu. Všetky sťažovateľkou uvádzané skutočnosti potom významne

spochybňujú poctivosť dlžníkovho zámeru uspokojiť svojich veriteľov, a teda aj

sťažovateľku ako osobu poškodenú konaním dlžníka. Sťažovateľka sa tak stala

„účastníčkou“ nespravodlivého rozhodnutia okresného súdu, ktoré má priamy dopad

na podobu jej základného práva na súdnu ochranu – majetkového práva, pretože sa stalo

neexekvovateľným (k tomu sťažovateľka predkladá upovedomenie o zastavení exekúcie),

a tak definitívne nevymožiteľným.

7. V postupe okresného súdu, resp. v uznesení sťažovateľka vidí porušenie čl. 46

ods. 1 a a 13 dohovoru a žiada ústavný súd o preskúmanie, či podmienku

poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov

uplatnil okresný súd v súlade s jej základným právom na súdnu ochranu tak, ako to

vyžaduje , podľa ktorého nielen výklad, ale aj uplatnenie ústavných

zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade

s .

8. Sťažovateľka uvádza, že nemôže uplatniť opravné prostriedky a ani právne

prostriedky na ochranu svojich základných práv alebo slobôd inak než touto ústavnou

sťažnosťou. Ústavná sťažnosť je z jej strany podávaná v zákonom ustanovenej lehote 2

mesiacov, keďže uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. augusta 2019.

9. Vzhľadom na uvedené dôvody a právne posúdenie sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„Rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn.:1 zo dňa 05.08.2019,

o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka:

, boli porušené základné práva

sťažovateľky

, podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky, článku 6 ods. 1 a článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (č. ).

Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp.zn.: zo dňa 05.08.2019, ktoré

bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 154/2019, vydanom dňa: 12.08.2019, sa zrušuje

a uvedená vec sa vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.

Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 415,51 €, ktoré

je porušovateľ povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet

právneho zástupcu žalobkyne advokáta - JUDr. Miroslava Lehotského, M. Pišúta 936/16,

031 01 Liptovský Mikuláš.“

10. Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd „odložil vykonateľnosť

rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp.zn.: zo dňa 5.8.2019, o vyhlásení

konkurzu na majetok dlžníka:

, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku

č. 154/2019, vydanom dňa: 12.08.2019, až do právoplatného rozhodnutia o tejto ústavnej

sťažnosti, a po prevedenom konaní.“.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o konkurze a reštrukturalizácii“) každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou

osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom

podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 166f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ, ktorý bol

dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie

oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia

konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení,

ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd

ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

19. Podľa § 166g ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii poctivý zámer dlžníka

súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer

dlžníka neskúma.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

20. Jadrom ústavnej sťažnosti je námietka nezákonnosti vyhlásenia oddlženia

konkurzom na majetok dlžníka, a to predovšetkým z dôvodu nenaplnenia podmienky

dlžníkovho poctivého zámeru pri oddlžení.

21. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti sťažovateľky

zistil, že je daná jeho právomoc, sťažovateľka je zastúpená advokátom, ústavná sťažnosť má

náležitosti ustanovené zákonom a bola podaná včas, avšak ústavný súd je nútený

skonštatovať, že nebola podaná oprávnenou osobou.

22. Ústavný súd konštantne rozhoduje (z aktuálnych rozhodnutí napríklad sp. zn.

alebo s viacerými odkazmi na staršie rozhodnutia),

že ústavnú sťažnosť môže úspešne uplatniť sťažovateľ vtedy, ak medzi namietaným

postupom alebo rozhodnutím porušovateľa existuje príčinná súvislosť vo vzťahu k osobe

sťažovateľa. Takýto vzťah typicky neexistuje vtedy, ak sťažovateľ nie je účastníkom alebo

stranou napadnutého konania, resp. rozhodnutia. Rovnako tak je ústavným súdom ustálené,

že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo

právnická osoba len v záujme ochrany svojich základných práv alebo slobôd, čo v zásade

znamená, že v procesoch predchádzajúcich konaniu o ústavnej sťažnosti bol sťažovateľ ich

účastníkom alebo stranou.

23. Napriek tomu, že veriteľ (v tomto prípade sťažovateľka) má k oddlžovanému

dlžníkovi priamy vzťah, nie je podľa súčasnej právnej úpravy oddlžovania fyzických osôb

účastníkom konania vo fáze skúmania podmienok pre vyhlásenie oddlženia konkurzom,

ktoré môže iniciovať výlučne dlžník. Z pohľadu súčasného modelu ústavnej sťažnosti tak

sťažovateľka nie je subjektom, ktorý sa môže jej prostredníctvom domáhať ochrany svojich

práv.

24. Nad rámec rozhodujúceho dôvodu na odmietnutie ústavnej sťažnosti musí

ústavný súd podotknúť, že východisková téza sťažovateľky o nutnosti skúmať poctivosť

zámeru vo fáze vyhlasovania oddlžovania konkurzom je mylná. Ako z dôvodovej správy

k , ktorým došlo s účinnosťou od 1. marca 2017 k zavedeniu

dnešnej podoby takzvaného osobného bankrotu do zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

vyplýva, kontrolné mechanizmy pre oddlženie fyzickej osoby konkurzom majú „ex post“

povahu. Kontrolný mechanizmus je zhmotnený predovšetkým v inštitúte návrhu na zrušenie

oddlženia pre nepoctivý zámer (§ 166f a § 166g zákona o konkurze a reštrukturalizácii),

ktorým môže veriteľ dotknutý oddlžením, prípadne prokurátor iniciovať súdny spor,

výsledkom ktorého môže byť zrušenie oddlženia konkurzom pre nepoctivý zámer.

Z právnej úpravy (§ 166g ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) výslovne vyplýva,

že osobitné súdne konanie je jediným nástrojom na posúdenie poctivosti zámeru dlžníka

a súd nemá dovolené ju skúmať pri rozhodovaní o oddlžení konkurzom. Ak chce

sťažovateľka presvedčiť orgány súdnej moci o ňou tvrdených skutočnostiach, slúži na tento

účel práve uvedený samostatný typ súdneho konania.

25. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd uzatvára, že sťažovateľka nie je

aktívne legitimovaná na podanie ústavnej sťažnosti smerujúcej proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu, preto ide o ústavnú sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou

osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona

o ústavnom súde.

26. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Miroslav Duriš predseda senátu