Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcov: X. D. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom U. P. XX N., Y., X. D. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. P. XX N., Y., obaja zastúpení Mgr. Petrom Volochom, advokátom so sídlom Hollého 745/34, Senica, proti žalovaným: 1. Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, 2. U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpený STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., advokátskym spoločenstvom so sídlom Dunajská 15, Bratislava, IČO: 36 795 038, X. M.. G. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/XX, P. V., zastúpený JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom so sídlom Štefánikova 34, Nitra, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. -316 zo dňa 18.2.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. -316, zo dňa 18.02.2019, p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í nahradiť žalovaným 1/, 2/ a 3/ trovy odvolacieho konania každému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom č.k. -316 zo dňa 18.2.2019 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti dražby uskutočnenej dňa 29.2.2016 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, Okresného úradu Y., katastrálny odbor, pre okres Y. M., obec Y. - D..Č.. E. Y., katastrálne územie- E. Y. a to X izbový byt č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, vo vchode T. XXXX/XX, Y., na pozemkoch parcelné čísla XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a k pozemkom v podiele XXXX/XXXXXX, konkrétne k pozemkom parcela registra „., parcelné čísla XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX. Dražba bola organizovaná žalovaným 2/ ako dražobníkom na návrh žalovaného 1/ za účelom výkonu záložného práva zriadeného k označeným nehnuteľnostiam. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou sp.zn. P., P. XXXX/XXXX, P. XXXX/XXXX, vyhotovenou dňa 29.2.2016, Mgr. Svetlanou Palkovou, notárkou so sídlom na Štefánikovej ul. č. 698/7 v Senici.

2. Podľa žalobcov záložná zmluva nebola platne uzatvorená a zabezpečovala neexistujúci záväzok žalobcov, keďže žalobcovia nie sú dlžníkmi žalovaného 1/ ani jeho právneho predchodcu. Žalovaný 1/ neposkytol žalobcom žiadne plnenie. Predmetný záväzok žalobcov má vychádzať z ich ručiteľského záväzku, ktorý však platne nevznikol, pretože ručiteľské vyhlásenia žalobcov neboli platne uzavreté a podpísané žalobcami. Žalovaný 1/ porušoval svoju povinnosť kedykoľvek oznamovať žalobcom ako ručiteľom na požiadanie výšku svojej pohľadávky. Na záväzok žalobcov sa vzťahovali ustanovenia , nakoľko sú spotrebitelia a ide o spotrebiteľskú zmluvu. Zo strany žalovaného

1/ nedošlo k písomnej výzve pôvodnému dlžníkovi, nevznikla tak povinnosť žalobcov ako ručiteľov dlh splniť. Došlo tiež k premlčaniu pohľadávky zabezpečenej ručením, čím došlo aj k premlčaniu ručiteľského záväzku žalobcov. Rovnako došlo k premlčaniu záložného práva. Žalovaný 2/ ako dražobník si nesplnil povinnosti, keď nezverejnil oznámenie o dražbe najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej tabuli, nezverejnil oznámenie o dražbe ani v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. Žalovaný 2/neumiestnil na predmet dražby najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie a neumiestnil naň ani oznámenie o dražbe alebo opakovanej dražbe. Žalovaný 2/ nezaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby a neurčil cenu predmetu dražby znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Z oznámenia žalovaného 2/o opakovanej dražbe zo dňa 1.2.2016 vyplýva, že hodnota predmetu dražby bola zistená podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 26.5.2015, ktorý vypracoval znalec M.. M. Š.. Žalovaný 2/ spôsobil, že predmet dražby bol predaný za neadekvátnu cenu. Žalovaný 2/ nezabezpečil odoslanie výzvy na sprístupnenie nehnuteľností najmenej tri týždne pred uskutočnením obhliadky predmetu dražby za účelom vykonania jeho ohodnotenia. Žalovaný 2/ nesplnil svoju povinnosť zaslať žalobcom ako vlastníkom predmetu dražby znalecký posudok najmenej 30 dní pred dňom konania dražby, v dôsledku čoho bolo znemožnené využitie ich práva vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu nehnuteľností. Žalobcovia spochybnili aj to, že bola uzatvorená zmluva o výkone dražby a zákonnosť v poradí prvej dražby ich nehnuteľností, v dôsledku čoho mohli žalovaní 1/ a 2/ pristúpiť k zníženiu najnižšieho podania pod 90 % hodnoty predmetu dražby a uverejnenie oznámenia o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby a tiež, že žalovaný 2/ poslal oznámenie o dražbe ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Tvrdili, že im zo strany žalovaného 1/ nebola poskytnutá žiadna dokumentácia, vzťahujúca sa k záväzku, ktorý mal byť zabezpečený záložným právom. Spochybňovali, že bola uzatvorená zmluva o vykonaní opakovanej dražby a že bola uzavretá do 10 dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe. Namietali, že žalovaný 2/ si nesplnil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách, a že ako dražobník si voči výťažku dražby uplatnil iba zákonom dovolenú odmenu. Žalovaný 2/ neodovzdal výťažok z dražby. Proti vôli žalobcov majú byť uhrádzané pohľadávky aj iných veriteľov, najmä nebankových spoločností, ktorým majú byť pohľadávky vyplácané vo výške v akej si ich sami vyčíslia.

3. Súd prvej inštancie ustálil, že dňa 19.3.2010 uzavreli žalovaný 1/ a D. Š. narodený X.X.XXXX, bytom H.Č. XX/X, Y. D., zmluvu o poskytnutí bezúčelového úveru č. XX/XXX/XX vo výške 29.000,- eur. Zároveň, v tento deň uzavreli žalovaný 1/ a žalobcovia zmluvu č. XX/XXX/XX o zriadení záložného práva na označené nehnuteľnosti, vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Záložne právo zabezpečovalo pohľadávku žalovaného 1/ z úveru poskytnutého D. Š.. Z článku 4.1.1. záložnej zmluvy vyplýva, že v prípade porušenia podmienok dohodnutých v úverovej zmluve, najmä ak nedôjde k dohodnutému finančnému plneniu, po predchádzajúcom upozornení záložcu záložným veriteľom, je záložný veriteľ oprávnený, aby predal záloh na dobrovoľnej dražbe. Podľa 4.3. záložnej zmluvy, náklady realizácie záložného práva sú súčasťou pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi a ich zaplatenie je zabezpečené záložným právom. Záložné právo na dražené nehnuteľnosti bolo zriadené rozhodnutím správy katastra, číslo vkladu J. XXXX/XX, zo dňa 9.4.2010. Právne účinky vkladu nastali dňom 9.4.2010. Listom zo dňa 22.10.2013, z dôvodu neplnenia povinností z úverovej zmluvy, oznámil žalovaný 1/ dlžníkovi D. Š. predčasnú splatnosť úveru. Začatie výkonu záložného práva k draženým nehnuteľnostiam žalovaný 1/ oznámil žalobcom listom zo dňa 13.3.2014. Z oznámenia o dražbe zn. XXX/XXXX vyplynulo, že termín prvého kola dražby bol určený na deň 17.7.2014. Z Notárskej zápisnice P. XXXX/XXXX, P. XXXXX/ XXXX, P. XXXXX/XXXX, zo dňa 17.7.2014 vyplynulo, že prvé kolo dražby dražených nehnuteľností bolo neúspešné. Zmluvu o vykonaní opakovaného piateho kola dražby č. XXX/XXXX uzatvorili žalovaný 1/ a žalovaný 2/ dňa 8.10.2015. Z prefoteného vydania časopisu Dražobné Listy, č. X zo dňa XX.X.XXXX, ročník X, predloženého žalovaným 2/ vyplynulo, že dražobník v predmetnom časopise uverejnil údaje o mieste a čase opakovaného piateho kola dražby dražených nehnuteľností, s uvedením informácii o ich obhliadke. Opakované piate kolo dražby bolo dňa 1.2.2016 pod značkou XX/XXXX oznámené na deň 29.2.2016 o 13,20 hodine. Dňa 29.2.2016 boli sporné nehnuteľnosti vydražené žalovaným 3/, o čom notárka Mgr. Stanislava Palková spísala notársku zápisnicu P. XX/XXXX, P. XXXX/XXXX, P. XXXX/XXXX. Podľa notárskej zápisnice P. XXX/XXXX, S. XX/XXXX, rovnako spísanej notárkou JUDr. Stanislavou Pavlovičovou zložil žalovaný 2/ u notárky dňa 23.3.2016 do notárskej úschovy peniaze vo výške 21.828,90 eur, ako zostávajúci výťažok z dražby zo dňa 29.2.2016 so žiadosťou, aby ich po vydaní predmetu dražby vydražiteľovi, vydala žalobcom. Záverečná správa o výkone záložného práva bola žalobcom doručená dňa 20.5.2016.

4. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa , ,, , , až 4, , , , - a podľa , , , , , , , a , , , , o dobrovoľných dražbách a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že záložné právo sa premlčí vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá je podľa trojročná, pričom lehota začína plynúť od momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať po prvýkrát. Vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva je potrebné prihliadať na možnosť premlčania zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo sa nepremlčí skôr, ako sa premlčí zabezpečená pohľadávka. Žalovaný 1/ rozhodol o predčasnej splatnosti úveru poskytnutého D. Š. dňa 22.10.2013 s lehotou splatnosti do 13.11.2013. Dňom nasledujúcim po dni márneho uplynutia lehoty na plnenie, teda dňom 14.11.2013, začala plynúť premlčacia lehota na výkon záložného práva. Dňa 13.3.2014 odoslal žalovaný 1/ žalobcom oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Výkon záložného práva bol zrealizovaný predajom zálohu na opakovanej dražbe dňa 29.2.2016, a preto k premlčaniu záložného práva nemohlo dôjsť. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia uvádzali len všeobecné, ničím nepodložené námietky neplatnosti záložnej zmluvy a na preukázanie svojich tvrdení nepredložili žiaden relevantný dôkaz. Žalobcami namietaná neplatnosť záložnej zmluvy, ktorú spájajú s ručiteľským záväzkom vyznieva zmätočne. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobcovia v súdenej veci nevystupujú ako ručitelia, a preto sa na nich právne ustanovenia o ručení nevzťahujú. Samotná zmluva o zriadení záložného práva spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti pre jej platnosť a záložné právo na dražené nehnuteľnosti bolo zriadené rozhodnutím správy katastra. Žalobcovia riadne podpísali zmluvu o zriadení záložného práva, z ktorej ustanovenia 7.5 vyplýva, že bola vyhotovená v 6 origináloch, z čoho 2 sa priložili k návrhu do katastra, 2 obdržal záložný veriteľ a po jednom každý ďalší účastník zmluvy. Z rozhodnutia správy katastra č. J. XXXX/XX o vklade záložného práva vyplýva, že toto rozhodnutie bolo doručované záložnému veriteľovi ako aj záložcom, teda žalobcom, preto námietku žalobcov, že im nebola poskytnutá žiadna dokumentácia vyhodnotil ako špekulatívnu. Pokiaľ žalobcovia namietali zákonnosť prvého kola dražby, súd prvej inštancie konštatoval, že Zákon o dobrovoľných dražbách v ustanovení stanovuje, že zmarením dražby je neuhradenie ceny vydraženého predmetu dražby vydražiteľom v ustanovenej lehote. Z notárskej zápisnice z prvého kola dražby predloženej žalovaným 2/ ale vyplynulo, že k zmareniu dražby nedošlo. Samotnej dražby sa zúčastnili dvaja dražitelia, ktorí na výzvu licitátora neurobili podanie ani vo výške najnižšieho podania, preto bola dražba ukončená. V danom prípade tak nemožno hovoriť o zmarenej dražbe. Tvrdenia žalobcov o tom, prečo dražitelia na prvej dražbe neurobili ani najnižšie podanie sú nepodložené špekulácie a samé o sebe nie sú spôsobilé preukázať nezákonnosť priebehu prvej dražby. Predpokladom úspechu žalobcu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je preukázanie kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov, pre ktoré by bolo možné vysloviť neplatnosť dobrovoľnej dražby. Ustanovenie Zákona o dobrovoľných dražbách za takéto podmienky považuje porušenie ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, osoba, ktorá sa neplatnosti dražby domáha musí byť dotknutá na svojich právach a zároveň musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením zákona a poškodením práv žalobcu. Len za kumulatívneho splnenia uvedených podmienok a unesenia dôkazného bremena v tomto zmysle, možno hovoriť o nezákonnosti dobrovoľnej dražby. K námietke žalobcov, že žalovaný 2/ v procese prípravy opakovaného piateho kola dobrovoľnej dražby nesplnil zákonné povinnosti v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 2/ zabezpečil zverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli Miestneho úradu Bratislava - Podunajské Biskupice v lehote od 8.2.2016 do 1.3.2016, teda v dostatočnom časovom predstihu pred termínom konania dražby (29.2.2016) a splnil aj povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec a to zverejnením oznámenia v periodiku Dražobné Listy. Predmetné oznámenie obsahovalo údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní opakovanej dražby. Podľa fotodokumentácie označil žalovaný 2/ dňa 11.2.2016, t.j. osemnásť dní pred konaním dražby predmet dražby oblepením vchodových dverí predmetu dražby s umiestnením oznámenia o dražbe. Je síce pravdou, že z predmetných fotografií nie je zrejmé, že sa jedná skutočne o vchodové dvere draženého bytu, vzhľadom však na skutočnosť, že žalobcovia súdu nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by takéto označenie na predmete dražby v lehote 15 dní pred konaním dražby chýbalo, súd prvej inštancie sa pri vyhodnocovaní unesenia dôkazného bremena v tejto časti priklonil na stranu žalovaného 2/. K námietke žalobcovi, ktorou rozporovali stanovenie všeobecnej hodnoty dražených nehnuteľností, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o opakovanú dražbu, kedy postačuje znalecký posudok nie starší ako jeden rok. Znalecký posudok vyhotovil znalec M.. M. Š.

pod číslom XX/XXXX, ku dňu 21.5.2015, pričom termín opakovanej dražby bol dňa 29.2.2016, teda skôr ako uplynul jeden rok. Určenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Dražobník na rozdiel od znalca nie je osobou odborne spôsobilou na vykonanie odhadu ceny nehnuteľností či prehodnocovanie správnosti záverov znalca. Výzvu na sprístupnenie nehnuteľností najmenej tri týždne pred uskutočnením obhliadky predmetu dražby žalovaný 2/ odoslal dňa 30.4.2015. Z predložených poštových doručeniek vyplynulo, že žalobcovia si po opakovanom doručovaní v dňoch 4.5.2015 a 5.5.2015, výzvy prevzali až dňa 15.5.2015. Lehota tri týždne po odoslaní výzvy bola zachovaná, keďže termín obhliadky bol stanovený na deň 21.5.2015. Žalovaný 2/ rovnako v konaní predložil aj poštové doručenky, ktoré preukazujú doručovanie znaleckého posudku žalobcom v tridsať dňovej lehote pred dňom konania dražby. Žalovaný 2/ splnil aj povinnosť uverejnenia oznámenie o dražbe v registri dražieb a jej zverejnené v obchodnom vestníku a to v dostatočnom časovom predstihu. Neopodstatnenou zostala aj námietka žalobcov, či bola uzatvorená zmluva o vykonaní opakovanej dražby do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe, pretože túto vyvrátila skutočnosť, že štvrté kolo dražby sa uskutočnilo dňa 1.10.2015, jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou spísanou JUDr. Martou Pavlovičovou. Zo zmluvy o vykonaní opakovanej dražby č. 128/2015, že bola uzatvorená dňa 8.10.2015, teda v lehote stanovenej zákonom. Žalovaný 2/ predložil aj oznámenie o výsledku dražby, zverejnené v NCRdr. č. 1406/2016, ako aj v Obchodnom vestníku č. 42/2016. Odmena žalovaného 2/ predstavovala 3 408 eur, čo je odmena v súlade so zákonom. Žalovaný 2/ predložil poštové doručenky, podľa ktorých záverečná správa bola žalobcom doručená dňa 20.5.2016, a teda mali vedomosť o vyúčtovaní súvisiaceho s dražbou, ako aj o tom, že prevyšujúci výťažok z dražby bol zložený do notárskej úschovy notárky JUDr. Marty Pavlovičovej. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nevykonal dokazovanie skutočností uvádzaných žalobcami v ich vyjadrení doručenom súdu dňa 15.2.2019, keďže tieto súdu predložili v rozpore so zákonnou ako aj sudcovskou koncentráciou konania, teda po vyhlásení uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené, na pojednávaní dňa 17.1.2019. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Vo vyjadrení uvedené skutočnosti mohli žalobcovia v konaní uplatniť skôr, a preto na ne v konaní neprihliadal. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia v konaní uvádzali len všeobecné, vágne a hypotetické domnienky, nepodložené žiadnymi dôkazmi. Citovali len ustanovenia zákona a spochybňovali každú povinnosť zo zákona vyplývajúcu pre žalovaných a to bez toho, aby porušenie zákonných povinností žalovaných akýmkoľvek spôsobom preukázali. Potom ako súd prvej inštancie preskúmal zákonný postup v procese dobrovoľnej dražby, v ktorom nezistil nedostatky spôsobilé skonštatovať neplatnosť dobrovoľnej dražby, žalobu zamietol. O nároku žalovaných na náhradu trov konania plne úspešných žalovaných rozhodol súd prvej inštancie podľa .

5. Proti rozsudku podali žalobcovia odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýkajú, že im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia namietajú, že na pojednávaní dňa 17.1.2019 bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a následne konajúci sudca uviedol, že záverečné reči majú sporové strany poslať písomne, a to do ďalšieho pojednávania, ktoré súd prvej inštancie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 18.2.2019. Podľa ustanovenia záverečné reči musia obligatórne predchádzať vyhláseniu dokazovania za skončené, čo v predmetnom prípade nebolo dodržané, keď konajúci sudca na poslednom meritórnom pojednávaní dňa 17.1.2019 najprv vyhlásil dokazovanie za skončené a až následne umožnil stranám predniesť záverečné reči, aj to iba písomne, keď náhle ukončil pojednávanie a odročil ho na vyhlásenie rozsudku na termín 18.2.2019. Pritom práve zváženie obsahu záverečných rečí slúži súdu na posúdenie toho, či je potrebné vykonať ešte ďalšie dôkazy, a teda či môže uznesením rozhodnúť o vyhlásení dokazovania za skončené. Upretie, respektíve odňatie práva sporovej strany predniesť pred skončením dokazovania záverečnú reč predstavuje zásadný zásah do jej základného práva na súdnu ochranu podľa SR, práva na spravodlivé súdne konanie podľa . Táto vada zakladá odvolací dôvod v zmysle . Súd vyhlási uznesením dokazovanie za skončené iba za predpokladu, že po záverečných rečiach nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy. To súčasne znamená, že skončenie dokazovania nemôže predchádzať

záverečným rečiam sporových strán. Súd prvej inštancie preto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím naplnil odvolací dôvod podľa . Tento nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie predstavuje aj nesplnenie procesných podmienok, a je teda odvolacím dôvodom podľa . Súčasne má konanie inú vadu (teda odopretie možnosti na prednesenie záverečnej reči pred vyhlásením dokazovania za skončené, v dôsledku čoho súd neprihliadal ku skutočnostiam uvedeným v záverečnej reči žalobcov zo dňa 11.2.2019), ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy (uvedené v záverečnej reči žalobcov zo dňa 11.2.2019 a predložené súdu prvej inštancie ako jej príloha, teda zoznam periodickej tlače na stránke Ministerstva kultúry SR - detail pre Dražobné listy, ktorých vykonanie odmietol s odôvodnením uvedeným v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku), potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím naplnil odvolací dôvod podľa . Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (že žalovaný 2/preukázal, že si splnil povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec a to zverejnením oznámenia v periodiku Dražobné Listy), čo zakladá dôvod odvolania na základe . Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (t.j. skutkové tvrdenia žalobcov a návrhy na vykonanie dôkazov v ich záverečnej reči zo dňa 11.2.2019), čo predstavuje odvolací dôvod podľa . Nakoniec, rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalobcov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (že zverejnením oznámenia v periodiku Dražobné Listy si žalovaný 2/ splnil povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec Bratislavu), čím je daný dôvod odvolania na základe . Žalobcovia namietajú, že pokiaľ súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.1.2019 pojednávanie odročil na termín 18.2.2019 za účelom vyhlásenia rozsudku mal mať už v zmysle pripravené písomné vyhotovenie rozsudku, ktoré mal doručiť prítomným stranám a odoslať neprítomným stranám do 3 dní, čo sa však nestalo. Ak súd prvej inštancie na odročenom pojednávaní dňa 18.2.2019 nedoručil sporovým stranám písomné vyhotovenie rozsudku, ako mu prikazuje , tak v takomto prípade nemožno pojednávanie dňa 18.2.2019 považovať za odročené na vyhlásenie rozsudku, ale za bežné meritórne pojednávanie, po skončení ktorého mali sporové strany dostať priestor na záverečné reči a až následne malo byť vydané uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, čo súd prvej inštancie na tomto pojednávaní dňa 18.2.2019 neurobil. Súd prvej inštancie mal možnosť na základe skutočností uvedených v písomnom podaní žalobcov zo dňa 11.2.2019, označených ako záverečná reč, a to aj pre prípad, že nestíhal do odročeného pojednávania 18.2.2019 vypracovať písomné vyhotovenie rozsudku, zrušiť uznesenie o odročení pojednávania na vyhlásenie rozsudku na termín 18.2.2019 a nariadiť riadne pojednávanie, na ktoré predvolá strany, resp. ich zástupcov, aby sa na takomto novom riadnom pojednávaní so skutočnosťami uvedenými v záverečnej reči žalobcov zo dňa 11.2.2019 vysporiadal, čo však neurobil, namiesto toho danú situáciu využil na to, aby odmietol prihliadať na skutočnosti uvedené v tejto záverečnej reči žalobcov. Žalobcovia poukazovali na to, že už v žalobe namietali, že žalovaný 2/ ako dražobník si nesplnil povinnosti, keď nezverejnil oznámenie o dražbe najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli obce, alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec a rovnako nezverejnil oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. K tejto námietke žalovaný 2/ v priebehu konania predkladal a produkoval dôkazy, ktoré mali preukázať, že si splnil svoju povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. Ku kópii periodika „Dražobné listy“, s dátumom vydania dňa 11.2.2016, bol priložený list formátu A4, opatrený nečitateľným podpisom a pečiatkou spoločnosti VENDITIO, a.s., ktorá má byť vydavateľom tohto periodika, pričom podľa zoznamu periodickej tlače, zverejnenej na stránke Ministerstva kultúry SR, sú osobami, ktorých podiel na hlasovacích právach dosiahol aspoň 20 % alebo ktorého majetková účasť dosiahla aspoň 20 %, D.. E. J., bytom X. D. X, E. (osoba s rovnakým menom a priezviskom, ako aj s bydliskom ako jediný člen predstavenstva žalovaného 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., t. č. U9, a.s.) a D.. G. J. (jeho brat, otec, syn, iný príbuzný?), spolu teda majú J. viac ako 40 % podiel na hlasovacích právach v tomto vydavateľovi VENDITIO, a.s., pričom žiadna iná fyzická ani právnická osoba nemá väčší ako 20 % podiel. V tomto prípade tak spoločnosť VENDITIO, a.s., ovládaná J.Á., potvrdzuje pre žalovaného 2/, kde je D.. E. J. jediným členom predstavenstva, že predmetné periodikum Dražobné listy zo dňa 11.2.2016 skutočne distribuoval prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., teda vlastne to potvrdzujú sami sebe, čo nemožno pokladať za dôkaz toho, že toto periodikum bolo skutočne distribuované. Pri periodiku, ktoré je distribuované iba prostredníctvom pošty je potrebné preukázať, že tak bolo

skutočne distribuované, nie iba vytlačené a napríklad rovno vyhodené do zberu odpadu, inak nemožno považovať oznámenie o dražbe za zverejnené v zmysle , teda verejnosti dostupné. Potvrdenie, ktoré si zainteresované vzájomne personálne a zrejme aj majetkovo prepojené osoby navzájom poskytujú, nemôže byť dôkazom tejto skutočnosti. Navyše, pri takomto periodiku, ktoré nie je distribuované prostredníctvom stánkového predaja, ale prostredníctvom pošty, je potrebné preukázať, kedy došlo k jeho distribúcii (lebo až distribúciou dochádza k jeho skutočnému zverejneniu, dátum údajného vydania tohto periodika nedokazuje jeho skutočné zverejnenie, pretože „.E. V. J., najmä ak je to pre spriaznenú osobu), a teda či je naplnená lehota pre toto zverejnenie najmenej 15 dní pred konaním dražby podľa Podľa žalobcov jediným presvedčivým dôkazom o skutočnom zverejnení oznámenie o dražbe by bolo potvrdenie Slovenskej pošty, a.s., teda osoby nezávislej od rodinného klanu J., o skutočnej distribúcii tohto periodika a skutočnej dobe tejto distribúcie, vzhľadom k lehote najmenej 15 dní pred konaním dražby pre túto distribúciu (teda pre skutočné zverejnenie oznámenie o dražbe). Žiaden zo žalovaných takýto presvedčivý dôkaz v priebehu konania nevyprodukoval, pričom tu žalobcovia poukazujú na sudcovskú aj zákonnú koncentráciu konania. Skutočné zverejnenie oznámenia o dražbe najmenej 15 dní pred konaním dražby v periodickej tlači tak nebolo v konaní preukázané, čo je dôvodom na určenie neplatnosti predmetnej dražby. Okrem toho, podľa predmetného potvrdenia s pečiatkou vydavateľa VENDITIO, a.s. malo byť toto periodikum distribuované v meste Hlohovec, teda nie v Bratislave, kde sa dražené nehnuteľnosti nachádzajú. Keďže účelom daného ustanovenia je prostredníctvom publikácie oznámenie o dražbe zabezpečiť čo najširšiu možnú účasť potencionálnych dražiteľov na dražbe, tak zverejnením tohto oznámenia v inom meste nie je tento účel naplnený, ide tak o porušenie daného ustanovenia zákona. Žalobcovia argumentujú, že ustanovenia prikazuje, aby išlo o periodickú tlač s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, pričom predmet dražby sa nachádza v obci Bratislava, nie v obci Podunajské Biskupice. Podunajské Biskupice nie sú obcou, sú iba časťou obce Bratislava. Podľa a o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa územie obce môže členiť na časti obce. Časť obce má vlastný názov; časť obce nemusí mať vlastné katastrálne územie. Mestská časť Podunajské Biskupice nie je uvedená v zozname obcí a ich častí, ktoré uverejnilo Ministerstvo vnútra SR na svojom webovom sídle, nie je teda obcou. Navyše, táto mestská časť nie je obcou ani podľa legálnej definície obce. Mestská časť nie je samostatným územným a správnym celkom, na rozdiel od mesta Bratislava, nie je obcou podľa o obecnom zriadení. Mestská časť má len postavenie obce, ale výlučne v rozsahu vykonávania samosprávy Bratislavy a prenesenej pôsobnosti v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy, v ostatnom rozsahu (teda aj vo vzťahu k ustanoveniu Zákona o dobrovoľných dražbách) nemá ani len postavenie obce a nie je obcou. Žalovaný 2/ tak porušil ustanovenie tým, že nezverejnil oznámenia o dražbe 15 dní pred konaním dražby v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza (teda obec Bratislavu), ale len v jej časti (mestskej časti Podunajské Biskupice), ktorá nie je obcou. Porušenie tohto ustanovenia zákona má pritom zásadný vplyv na poškodenie práv žalobcov, nakoľko obmedzenie publikácie dražby na oveľa menšie územie a oveľa menší počet obyvateľov, ako ukladá o dobrovoľných dražbách, zásadným spôsobom obmedzuje účasť potencionálnych dražiteľov na dražbe a teda následne aj vygenerovanie vyššej ceny predmetu dražby na dražbe. Počet obyvateľov mestskej časti Podunajské Biskupice je 19 977 (pričom aj tu mala byť táto periodická tlač distribuovaná iba do počtu 1 000 domácností), zatiaľ čo počet obyvateľov Bratislavy v roku 2016 (teda v čase konania dražby) bol 424 428, publikácia dražby v periodickej tlači (ak sa vôbec uskutočnila) iba v mestskej časti Podunajské Biskupice tak mohla zasiahnuť iba 4,70 % obyvateľov Bratislavy, teda obce, v ktorej celej mal žalovaný zverejniť oznámenie o dražbe v periodickej tlači, ak by žalovaný v 2. rade dodržal zákon a zverejnil oznámenie o dražbe v periodickej tlači s pôsobnosťou pre celé územie a všetkých obyvateľov obce Bratislava, tak táto publikácia dražby mohla teda zasiahnuť viac ako 20-násobok obyvateľov (a aj potencionálnych dražiteľov) ako v skutočnosti zasiahla pri nedodržaní zákona. Žalobcovia tvrdia, že potom je úplne právne bezvýznamné, že dražby dňa 29.2.2016 sa podľa notárskej zápisnice údajne zúčastnilo 13 účastníkov, keď najnižšie podanie 60 000,- eur urobili iba traja účastníci (načo sa teda zúčastňovali ostatní, keď neurobili ani najnižšie podanie?) a predmet dražby bol nakoniec vydražený žalovaným v 3/ za sumu 71 000,- eur, pretože ak by bola dražba publikovaná pre celú Bratislavu (a nie iba pre 4,70 % jej obyvateľov), účasť na dražbe by bola nepochybne vyššia, čo mohlo vygenerovať oveľa vyššiu cenu za predmet dražby. Žalobcovia argumentujú, že je všeobecne známe, že obdobný trojizbový byt v Bratislave (navyše podľa fotografie v periodiku Dražobné listy, predloženým žalovaným 2/ v peknom zachovanom a udržiavanom stave) v tejto lokalite sa bežne predáva za trhovú cenu okolo 100 000,- eur,

jeho ocenenie v znaleckom posudku č. 90/2015 zo dňa 26.5.2015, ktorý vypracoval znalec M.. M. Š., na sumu 60 000,- eur, ako ani cena dosiahnutá vydražením v sume 71 000, - eur nezodpovedá jeho trhovej hodnote, pričom predmetná dražba v dôsledku vyššie vytýkaných porušení zákona rozhodne nevygenerovala skutočnú trhovú cenu predmetu dražby. S poukazom na uvedené žalobcovia tvrdia, že v predmetnej veci existuje priama príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušeniami zákona zo strany žalovaného 2/, najmä tým, že oznámenie o dražbe v periodickej tlači vôbec nezverejnil (pretože nevie preukázať skutočnú distribúciu prostredníctvom pošty, a teda aj skutočné zverejnenie periodickej tlače), alebo ju nezverejnil najmenej 15 dní pred konaním dražby (pretože nepreukázal, kedy ju skutočne poštou distribuoval) alebo ak toto oznámenie o dražbe aj hypoteticky zverejnil, tak ho zverejnil v inej obci (Hlohovec), a ak aj v správnej obci, tak ho zverejnil nie v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza (teda obec Bratislavu), ale len v jej časti (mestskej časti Podunajské Biskupice) a medzi poškodením práv žalobcov, keď došlo k vydraženiu predmetu dražby za nižšiu ako trhovú cenu a žalobcovia tak boli pozbavení svojho majetku za cenu, ktorá nezodpovedá jeho hodnote, čím boli poškodení a ukrátení. Nakoniec žalobcovia namietajú, že v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení akého zákona dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný 2/ splnil povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec a to zverejnením oznámenia v periodiku Dražobné Listy. Žalobcovia odvolaciemu súdu na vrhli, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby tento zmenil, tak že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

6. Žalovaný 1/ k odvolaniu uviedol, že žalobcovia v priebehu konania pred súdom prvej inštancie paušálne namietali a spochybňovali oprávnenosť konania žalovaných bez toho, aby podporili svoje tvrdenia potrebnými dôkazmi. Nerešpektovali sudcovskú koncentráciu konania vyhlásenú na pojednávaní dňa 17.1.2019, keď 3 dni pred pojednávaním, na ktorom mal byť vyhlásený rozsudok (t.j. 18.2.2019) doručili podanie, v ktorom poukázali na nové skutočnosti napriek tomu, že ich mohli predložiť už skôr, ak by konali starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania v súlade s vyššie citovaným ustanovením . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (nové skutočnosti alebo dôkazy), ktoré neboli riadne uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť iba vtedy, ak je splnená niektorá z podmienok taxatívne uvedených v . Z priebehu konania pred Okresným súdom Bratislava II je podľa žalovaného 1/zrejmé, že nedošlo k naplneniu ani jednej z nich.

7. Žalovaný 2/ k odvolaniu uviedol, že žalobcovia nepreukázali žiadne porušenie ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách (ZoDD) počas prípravy a konania dražby a rovnako nepreukázali vznik ujmy na ich právach. Žalobcovia v samotnom konaní neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení a v priebehu konania uvádzali len všeobecné a špekulatívne domnienky, ktoré nepodložili dôkazmi. Žalobu a svoje tvrdenia opierali iba o citácie zákonných ustanovení, pričom spochybňovali splnenie takmer všetkých povinností žalovaného 2/ vyplývajúcich zo ZoDD, avšak ich porušenie nijakým spôsobom nepreukázali. Vo vzťahu k žalobcami namietaným procesným pochybeniam v konaní súdu prvej inštancie, dal do pozornosti to, že pokiaľ žalobcovia namietajú niektorý z dôkazov predložených žalovaným 2/, všetky dôkazy žalovaný 2/ predložil v rámci svojho vyjadrenia k žalobe, ktoré bolo súdu zaslané dňa 2.7.2018. Prvé pojednávanie vo veci sa konalo dňa 4.10.2018, teda žalobcovia mali dostatok času, aby tieto dôkazy namietli už na tomto pojednávaní. V súlade so zásadou koncentrácie konania mali svoje námietky uplatniť včas, čo však neurobili. Vzhľadom na priebeh prvoinštančného konania je žalovaný 2/ toho názoru, že žalobcovia mohli, ale predovšetkým mali, svoje námietky voči dôkazom predloženým žalovaným 2/ uplatniť v konaní skôr, a to už v čase, keď im súd prvej inštancie doručil vyjadrenie žalovaného 2/ k žalobe. Žalobcovia sú v konaní od počiatku zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom. Skutočnosti uvádzané žalobcami až vo vyjadrení zo dňa 15.2.2019, boli súdu predložené v rozpore so zásadou koncentrácie konania, a preto súd prvej inštancie postupoval procesné správne. K námietkam žalobcov o porušení ustanovenia § 11 ods. 4 ZoDD žalovaný 2/ uviedol, že v rámci prvoinštančného konania dostatočne preukázal listinnými dôkazmi splnenie svojich povinností vyplývajúcich z predmetného ustanovenia, pričom nie je pravdou tvrdenie žalobcov uvádzané v odvolaní, že žalovaný 2/ distribuoval Dražobné listy v meste Hlohovec, pretože z listinného dôkazu - potvrdenia spoločnosti VENDITIO, a.s. vyplýva, že Dražobné listy boli distribuované aj v územnom obvode mestskej časti Podunajské Biskupice prostredníctvom pošty Bratislava 214. Nie je zrejmé, ako žalobcovia dospeli k záveru, že predložené potvrdenie preukazuje distribúciu Dražobných listov iba v meste Hlohovec. Absurdne vyznieva argumentácia žalobcov týkajúca sa nesplnenia povinnosti žalovaného 2/ zverejniť

oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce, v ktorej sa predmet dražby nachádza. Samotný žalobcovia uvádzajú, že mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy a podstatné je, že Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy a v tomto rozsahu má postavenie obce. Rozdielne ako žalobcovia vníma skutočnosť, že je právne irelevantné, že dražby sa zúčastnilo 13 záujemcov. Podľa názoru žalovaného 2/ je to veľmi podstatné, pretože to jednoznačne preukazuje vysokú informovanosť verejnosti o konanej dražbe, čo zabezpečilo účasť práve trinástich záujemcov a navýšenie konečnej ceny až o 11.000,- eur. Je však rozhodnutím každého z účastníkov dražby, či v konečnom dôsledku podanie urobí alebo nie, a žalovaný 2/ v pozícii dražobníka nie je oprávnený v takomto rozhodnutí kohokoľvek ovplyvňovať. Tvrdenia žalobcov o účasti „komparzu" na dražbe žalovaný 2/ odmietol. Vo vzťahu k namietanej cene predmetu dražby určenej v znaleckom posudku č. XX/XXXX ako aj vo vzťahu k výške ceny dosiahnutej vydražením, poukázal na to, že každý predmet dražby musí byť ohodnotený, aby bolo možné zistiť cenu predmetu dražby. Osobitný režim ohodnotenia nasleduje v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, alebo ak je dražená kultúrna pamiatka, alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy. V týchto prípadoch sa vyžaduje určenie ceny znaleckým posudkom. Hodnotu predmetu dražby stanovuje znalec z príslušného odboru ako osoba, ktorá je z hľadiska svojich znalostí, erudície, praktických skúseností a splnenia zákonných kritérií pre zápis do zoznamu znalcov, plne kvalifikovaná na vypracovanie znaleckého posudku. V prípade, ak je pre určenie všeobecnej ceny predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, splnil si dražobník všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby. Nie je úlohou ani právom dražobníka preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. Dražobník na rozdiel od znalca nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal odhad ceny predmetu dražby alebo aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca. Na podporu tohto tvrdenia žalovaný 2/ odkázal aj na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp.zn. zo dňa 3.10.2013, Krajského súdu v Prešove, sp.zn zo dňa 28.10.2013. Ohodnotenie predmetu dražby M.. M. Š., znalcom v odbore stavebníctvo, v odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov pod evidenčným číslom 914405 si ako dražobník riadne splnil svoju zákonnú povinnosť ustanovenú v § 12 ods. 1 ZoDD. Vo vzťahu k spochybňovaniu všeobecnej hodnoty predmetu dražby žalovaný 2/ poukázal na to, že najlepším indikátorom skutočnej trhovej ceny je práve samotná dražba, obzvlášť v prípadoch výkonu záložného práva, pretože na výslednú cenu dosiahnutú dražbou má prirodzene vplyv skutočnosť spočívajúca v nutnosti predaja predmetu dražby formou dražby s čím sú spojené určité právne riziká napr. zvýšené riziko súdneho sporu, čo potvrdzuje aj tento prípad, ďalej neochota bývalých vlastníkov opustiť vydraženú nehnuteľnosť a umožniť pokojné užívanie nehnuteľnosti vydražiteľom, čo je takisto tento prípad a pod.), ktoré môžu byť zo strany záujemcov o predmet dražby zohľadňované a môžu ovplyvňovať ich ekonomické rozhodovanie.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, v medziach odvolacích dôvodov, na odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie obsahom listín - zoznamom periodickej tlače na stránke Ministerstvo kultúrna SR pre Dražobné listy, výpisom z obchodného registra spoločnosti Dražobná spoločnosť, a. s., VENDITIO, a. s., potvrdením Slovenskej pošty, a. s. o podaní Dražobných listov dňa 12.2.2016 a s postupom podľa dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

9. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, čo znamená, že strany súdneho sporu majú mať reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany. Rozhodnutiu všeobecného súdu preto musí predchádzať postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení . Žalobcovia namietajú, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle , keď v prejednávanej veci vyhlásil dokazovanie za skončené skôr, ako strany sporu vyzval k prednesu záverečných rečí a neprihliadol na skutočnosti prednesené žalobcami v záverečnej reči. V zmysle ustanovenia je obsahom záverečnej reči stručné a vecné zhrnutie skutkových tvrdení, vyjadrenie k priebehu a výsledkom dokazovania a k právnej stránke veci. Záverečná reč sporovej strany nemá nahrádzať úkony, ku ktorým bola povinná v predchádzajúcich štádiách konania. V zmysle po štádiu prednesu záverečných rečí nastáva moment zákonnej koncentrácie konania tým, že súd vyhlási uznesením dokazovanie za skončené a strany sporu už potom nemôžu uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany ( ). Uznesenie o skončení dokazovania vyhlási súd

za predpokladu, že po záverečných rečiach nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy. Zákonnej koncentrácii konania môže predchádza sudcovská koncentrácia konania v zmysle .

10. Z obsahu spisu je nepochybné, že vyjadrenie žalovaného 2/ k žalobe bolo doručované stranám sporu a aj právnemu zástupcovi žalobcov pokynom súdu prvej inštancie zo dňa 17.7.2018 (č. l. spisu 231) a bolo predmetom prednesu žalovaného 2/ na pojednávaní dňa 4.10.2018, kde žalobcovia proti procesnej obrane žalovaného 2/ nepredniesli žiadne vecné námietky a nestalo sa tak ani na pojednávaní dňa 17.1.2019. Žalobcovia vecnú argumentáciu k procesnej obrane žalovaného 2/ do momentu ukončenia pojednávania dňa 17.1.2019 nepodali ani písomne. Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania. V zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazov až na pojednávaní nie je včasné, tento záver však predpokladá aj rešpektovanie procesného postupu podľa . Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe ( a ) a prostriedky procesného útoku, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe ( ) sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách určených súdom. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie žalobcom lehotu na podanie vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného 2/ a k vyjadreniu ostatných žalovaných (replika) neurčil, respektíve žalobcov na podanie repliky ani nevyzval, čo znamená, že v súvislosti s vyjadrením žalobcov k vyjadreniam žalovaných nemohli nastať v procesných okolnostiach danej veci následky spojené so sudcovskou koncentráciou konania, o ktorej súd prvej inštancie stany sporu ani nepoučil. Povinnosťou súdu je postupovať v konaní v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany a v súlade s ustanoveniam o dokazovaní ( ). V prejednávanej veci súd pristúpil k úkonom doručovania žaloby osobám žalovaných dňa 3.5.2018 (č. l. spisu 75), avšak označený postup predpokladaný ustanovením , z ktorého pre účinky sudcovskej koncentrácie konania vyplýva aj obligatórna poučovacia povinnosť podľa , nebol súdom prvej inštancie dodržaný. Preto aj keď žalobca skutočne objektívne mohol skutkové tvrdenia a námietky uvedené v podaní zo dňa 14.2.2019 predniesť skôr, súd prvej inštancie z dôvodu vád riadneho vedenia sporu aplikoval ustanovenie vo vzťahu k žalobcom nesprávne. Skončenie dokazovania nemôže predchádzať záverečným rečiam sporových strán, čo v podmienkach danej veci, kde súd prvej inštancie tento zákonný procesný postup nedodržal znamená, že žalobcovia dôvodne spochybnili správnosť súdu prvej inštancie o uzavretí momentu uplatnenia prostriedkov procesného útoku, čomu ale korešponduje aj nesprávnosť uzavretia momentu práva protistrany na procesnú obranu. Namietaným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces. Odvolací súd pochybenie súdu prvej inštancie napravil svojim postupom, keď na prejednanie odvolania žalobcov nariadil pojednávanie, na ktoré strany sporu predvolal, priznal procesnému útoku žalobcov v zmysle ich podania zo dňa 14.2.2019 účinky (jeho obsah je aj obsahom odvolania), v spojení s korešpondujúcim právom protistrany na procesnú obranu. Preto odvolaciu argumentáciu žalobcov nevyhodnotil ako neprístupné novoty v odvolacom konaní.

11. Podľa o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti v znení k 29.2.2016, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

12. Pokiaľ ide o výkon záložného práva realizovaného žalovaným 1/ prostredníctvom dobrovoľnej dražby, tento sa uskutočňuje na zmluvnom základe zmluvy o zriadení záložného práva a zákonným spôsobom vyplývajúcim z ustanovení a o dobrovoľných dražbách. Podľa žalobcov nedošlo k splneniu oznamovacej povinnosti podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, pretože žalovaný 2/ nezverejnil oznámenie o dražbe 15 dní pred konaním dražby v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza.

Podľa § 21 odsek 2 veta prvá Zákona o dobrovoľných dražbách účinného k 29.2.2016, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže

osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Účelom ustanovenia § 11 odsek 4 Zákona o dobrovoľných dražbách je zabezpečiť vysokú mieru informovanosti a prispieť k transparentnosti dobrovoľnej dražby, a to tak, že sa vytvoria podmienky pre čo najširší okruh možných účastníkov dražby, čo má potenciál pôsobiť pozitívne na konečné vydraženie predmetu dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách preto koncipuje povinnosť v zákonnej lehote zverejniť oznámenie o dražbe. Na obec, v ktorej sa nachádza predmet dražby, je viazaná aj povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca mal záujem favorizovať predovšetkým informovanosť obyvateľov obce, v ktorej sa nehnuteľnosť označená v § 11 odseku 4 Zákona o dobrovoľných dražbách nachádza.

13. Podunajské Biskupice, v ktorých sa vydražený predmet - byt žalobcov nachádza, sú mestskou časťou Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej republiky. Postavenie obcí v Slovenskej republike upravuje o obecnom zriadení, ktorý obec definuje ako samostatný samosprávny, územný celok Slovenskej republiky. V ustanovení tento zákon upravuje, že mestami sú obce, ktoré za mestá vyhlási Slovenská národná rada na návrh vlády, pričom podľa odseku 5 označeného ustanovenia má hlavné mesto SR Bratislava osobitné postavenie. Toto postavenie, vrátane štruktúry a orgánov je upravené osobitným o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.

14. Podľa ustanovenia je Bratislava samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (ďalej len „"). Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci (ďalej len „samospráva Bratislavy") a plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom (ďalej len „prenesená pôsobnosť"). Mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje ov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len „štatút"); v tomto rozsahu má postavenie obce. Z uvedeného zákonného ustanovenia výslovne vyplýva, že status obce nemá len hlavné mesto SR Bratislava, ale aj mestská časť Podunajské Biskupice, čo pre danú vec znamená, že pokiaľ žalovaný plnil oznamovaciu povinnosť podľa Zákona o dobrovoľných dražbách v územnom obvode Podunajských Biskupíc, na území ktorého sa predmet dražby nachádza, teritoriálnu podmienku oznamovacej povinnosti podľa ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách neporušil, a preto predmetná odvolacia námietka žalobcov neobstojí.

15. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka žalobcov ohľadom preukázania samotného zverejnenia opakovanej dražby najmenej 15 dní pred konaním dražby v periodickej tlači. Periodickou tlačou sa rozumejú noviny, časopisy alebo iná tlač, vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave, najmenej dvakrát v kalendárnom roku ( o periodickej tlači). Žalovaný 2/ opakovanú dražbu inzeroval prostredníctvom periodika Dražobné listy č. X, vydanie XX.X.XXXX, ročník X, ktorý vychádza týždenne, poprípade aj v mimoriadnom vydaní, a ktorého výtlačok predložil vo fotokópii súdu (č . l. spisu - 153). Z obsahu tohto periodika je zrejmé, že bol určený výlučne na propagovanie dražených nehnuteľností, špecializuje sa na dobrovoľné dražby, a propagoval nielen opakovanú dražbu bytu z namietanej dražby, ale dražbu nehnuteľností v územnom obvode Koplotovce, Veľký Meder, Trstice, Dunajská Streda, Senica, Lehnice, Svätý Peter, Kolta, Výčapy, Neded, Trenčín, z ktorého dôvodu podľa potvrdenia vydavateľa VENDITIO, a. s. bolo toto periodikum distribuované celkovo do 19 900 domácností, regionálne podľa miesta predmetu dražby, z čoho je zrejmé aj to, že publicita namietanej dražby prekročila územnú pôsobnosť obce Podunajské Biskupice. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného 2/ bola týmto spôsobom spoľahlivo preukázaná skutočnosť zverejnenia oznámenia o dražbe aj v periodickej tlači, ktorú nie je spôsobilá spochybniť námietka žalobcov o personálnom prepojení vydavateľa tohto periodika a žalovaného 2/, respektíve tvrdenie, že žalovaný 2/ si potvrdzuje splnenie oznámenia sám sebe a skutočnú distribúciu tlačoviny nepreukázal. Dražobné listy sú periodikum registrované na Ministerstve kultúry SR pod reg. Č. EV 2423/03, rozširované priamo k odberateľovi Slovenskou poštou, a. s., ktorá predmetné periodikum špecializované práve na dobrovoľné dražby prevzala na doručenie dňa 12.2.2016. Vzhľadom na obsah predmetného čísla dražobných listov, ktorého zmyslom bolo práve naplnenie dikcie ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách pre výkon nielen dražobnej činnosti spojenej s namietanou dražbou, ale aj iných dražieb (v čísle periodika je inzerovaných celkovo 6 dražieb) žalovaným 2/ zostala predmetná námietka žalobcov vecne nepodložená, osamotená a tým neopodstatnená. Žalovaný 2/ v konaní preukázal, že nad rámec

požadovanej územnej inzercie prezentoval namietanú dražbu aj prostredníctvom svojej internetovej stránky, ako aj internetového realitného portálu www.reality.sk, čím zabezpečil publicitu spornej dražby vo väčšej miere, ako na neho kladú podmienky Zákona o dobrovoľných dražbách. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo v zákonnej lehote vyvesené na úradnej tabuli mestskej časti (obce) Podunajské Biskupice, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza, ktorú skutočnosť potvrdil miestny úrad tejto mestskej časti listom č. 3417/16 zo dňa 1.3.2016, opakovaná dražba bola zverejnená v notárskom centrálnom registri dražieb a oznámená aj v obchodnom vestníku č. 24/2016. Preto z postupu žalovaného 2/ zdokumentovaného v súdnom spise nie je možné vyvodiť, že by žalovaný 2/ organizoval dražbu a túto vykonával spôsobom odporujúcim ustanoveniu § 11 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, respektíve iným podmienkam, ktoré na neho tento zákon kladie pre zabezpečenie publicity namietanej dražby. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, čo správne konštatoval súd prvej inštancie, že pre vyslovenie neplatnosti namietanej dražby by nepostačoval len záver o neplatnosti dražby, ale je potrebné preukázať aj konkrétnu súvislosť medzi porušením ustanovenia zákona a ujmou na konkrétnom práve žalobcov, čo vyplýva z ustanovenia , ktorý zakotvuje právo domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby (okrem iného) v prípade, že porušenie konkrétneho ustanovenia sa konkrétnym spôsobom prejavilo v právnom postavení žalobcov. Zo skutkových okolností súdenej veci je zrejmé, že spornej dražby sa zúčastnilo viacero osôb. Samotný výsledok dražby závisí od predmetu ponuky a dopytu po nehnuteľnosti v právnom stave draženej nehnuteľnosti. Je zrejmé, že samotná cena sa aj v podmienkach danej veci tvorila priamo na opakovanej piatej dražbe a je vyjadrením aktuálnej ponuky a dopytu po predmetnej nehnuteľnosti, keď nikto z prítomných záujemcov nemal záujem získať nehnuteľnosť za vyššiu cenu. Znalecký posudok č. 90/2015 vypracovaný znalcom M.. M. Š. ohľadom ocenenia predmetu dražby preto nie je priamym určením ceny predmetu dražby a nakoniec úlohou ani právom dražobníka nie je preverovať závery znaleckého posudku. Odvolací súd tiež opakuje konštantu, že dražobník nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal odhad ceny predmetu dražby alebo aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca. Ak ide o dražbu nehnuteľnosti, je povolaný zistiť cenu predmetu dražby znalec a z jeho posudku navrhovateľ dražby a dražobník pri verejnej dražbe potom vychádzajú.

16. Z vyššie uvedeného potom vyplýva správnosť záverov súdu prvej inštancie a správnosť jeho postupu, keď žalobu zamietol. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí podľa názoru odvolacieho súdu sa s podmienkami vecného základu žalobcov dostatočne vysporiadal a s ohľadom na svoj procesný a právny záver k danej veci dal odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam a objasňujú skutkový a právny základ preskúmavaného rozhodnutia. Rozhodnutie v takejto kvalite postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ), a preto neobstojí ani námietka žalobcov o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. K namietanému oneskorenému písomnému vypracovaniu napadnutého rozsudku odvolací súd prednáša, že táto otázka je pre preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia bezvýznamná.

17. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcov zamietol postupom podľa potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).