Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/61/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: PhDr. N. E., CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX R., zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Michal Mandzák, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. /RK zo dňa 06.02.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Ministerstvu spravodlivosti, sekcia dohľadu, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) bolo dňa 13.02.2017 doručené podanie C. C. (ďalej aj „podávateľka“) označené ako „žiadosť o začatie konania o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov“ zo dňa 09.02.2017, ktoré smerovalo proti postupu znalca (žalobcu) pri vypracovaní znaleckého posudku č. 22/2016 zo dňa 21.12.2016 (ďalej aj „znalecký posudok“) ako súkromného znaleckého posudku na základe žiadosti zadávateľa - bývalého manžela podávateľky v právnej veci zmeny úpravy styku otca s maloletou dcérou vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. (ďalej aj ako „znalecký posudok“). Podávateľka namietala neobjektívnosť znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, resp. porušenie povinnosti vykonávať znaleckú činnosť nestranne. Podanie bolo podľa jeho obsahu vyhodnotené ako podnet na postup znalca pri výkone znaleckej činnosti v zmysle o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

2. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 16.08.2017 pod č. 41419/2017/153-1 upovedomenie o začatí správneho konania, na ktoré reagoval žalobca listom zo dňa 13.09.2017, doručený žalovanému dňa 18.09.2017, v ktorom sa vyjadril ku všetkým skutkom, ktoré sa mu kládli za vinu.

3. Následne správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie zo dňa 20.12.2017 č. 41419/2017/153-2 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcu ako znalca uznal vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa ustanovenia , za čo mu správny orgán uložil sankciu vo forme peňažnej pokuty vo výške 550,- € podľa ustanovenia , a zároveň žalobcu oslobodil spod obvinenia, vzneseného

upovedomením o začatí správneho konania zo dňa 16.08.2017 pre spáchanie správneho deliktu podľa ustanovenia , pretože sa skutok nestal.

4. Rozklad žalobcu zo dňa 23.01.2018 Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky - žalovaný rozhodnutím č. /RK zo dňa 06.02.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa a v spojení s správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“) zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Uviedol, že napriek tomu, že predmetom zadania zadávateľa bolo vyjadriť sa k tomu, či má otec maloletej sklony negatívne túto ovplyvňovať v neprospech matky, žalobca sa ako znalec vyjadril ku sklonom matky negatívne ovplyvňovať maloletú v neprospech otca. Toto konanie žalobca v podanom rozklade obraňuje odbornou a etickou povinnosťou znalca upozorniť na všetky závažné zistenia. Žalovaný konštatoval, že dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je vecne správne a zákonné. Stotožňuje sa so skutkovým stavom tak, ako bol zistený správnym orgánom prvého stupňa a oboznámil sa so všetkými dôkazmi. Uviedol, že definuje základné kvalitatívne nároky a zákonné podmienky kladené na znalecké úkony, ktoré musia byť za každých okolností dodržané, a len pri ich kumulatívnom splnení možno znalecký úkon považovať za riadne vykonaný. V súvislosti s nedodržaním predpísanej osnovy znaleckého posudku žalovaný zdôraznil, že ak zákonodarca stanoví presné znenie či štruktúru znaleckého posudku, je jeho zámerom, aby boli tieto predlohy znalcami používané. Pripustenie extenzívneho výkladu či dokonca odchýlok od dotknutých právnych noriem je preto absolútne vylúčené. Ak účastník konania tvrdí, že pri štruktúre znaleckého posudku dodržal tolerancie, ktoré sa pri znaleckých psychologických posudkoch používajú, táto obrana žalobcu je bez právnej relevancie, pretože platná a účinná právna úprava v čase vypracovania posudku žiadne konanie nepripúšťala, rovnako ako ich nepripúšťa doteraz.

5. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobcovi malo byť zrejmé, že sa pri vypracovávaní znaleckého posudku má pridržiavať všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva v súlade s ustanovením V súvislosti s nedodržaním predpísaného znenia znaleckej doložky žalovaný uviedol, že znalecká doložka v preskúmavanom znaleckom posudku síce spĺňala základné obsahové náležitosti upravené v , avšak nespĺňala predpísané znenie uvedené v prílohe č. 3 vyhlášky v nadväznosti na ust. , čo napokon uviedol aj žalobca. V súvislosti s konaním žalobcu, keď nad rámec svojho oprávnenia zodpovedal otázku č. 5 zadávateľa, a teda vyhodnotil predpoklady matky maloletej na jej výchovu a porovnával ich s výchovnými predpokladmi otca, žalovaný uviedol, že sa plne stotožňuje s odôvodnením správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň zdôraznil, že v zmysle rozhoduje o príslušnosti znalca na vykonanie konkrétneho úkonu ministerstvo, ktoré vychádza z Ministerstva spravodlivosti 7/2009 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej aj „“). Inštrukcia je v prípade hodnotenia výchovných predpokladov na účely civilného konania jednoznačná - zodpovedanie otázky rovnakého, resp. podobného charakteru ako je otázka č. 5 zadávateľa, spadá do odvetvia Poradenskej psychológie, v ktorom žalobca nie je zapísaný. Žalobca má podľa žalovaného pravdu, že je žiadúce, aby znalec poukázal na chyby v iných znaleckých posudkoch, avšak len a výlučne v odbornej časti, teda v samotných postupoch a záveroch, nie vo veci dodržiavania a vyhlášky či zaujatosti znalcov.

6. Ku konaniu žalobcu, ktorým sa nad rámec zadania otázok zadávateľa vyjadril ku sklonom matky negatívne ovplyvňovať maloletú v neprospech otca, ako aj k úrovni vyspelosti matky, žalovaný po dôkladnom preštudovaní otázok zadávateľa vyslovil záver, že všetky zadané otázky sa týkali len otca maloletej. Podľa žalovaného možno súhlasiť s názorom, že z odborného hľadiska nie je správne vytrhávať jednotlivcov z kontextu a je potrebné zohľadniť aj rodinu, ak by však zadávateľ a predtým súd na účely rozhodovania potreboval posúdiť prostredie rodín znaleckým dokazovaním, bol by tak formuloval otázku. Znalec nemôže rozširovať znenie otázok zadávateľa. Žalovaný upozornil, že predmetom pochybenia žalobcu nebola nesprávnosť vecného záveru znalca, ale presah otázky zadávateľa, ktorej znenie skutočne mieri len k posúdeniu otca, nikoho iného. Znalec je rozsahom zadania viazaný, inak nemožno znalecký úkon považovať za vykonaný riadne. Žalovaný poukázal tiež na to, že o tom, čo je spravodlivé a po právnej stránke správne riešenie sporu, je oprávnený rozhodovať súd, v tomto smere nie je mienka znalca podstatná.

7. Žalovaný má za to, že problematickým je aj konanie žalobcu, keď tento síce vyslovil určité závery pri porovnávaní výchovného prostredia dotknutých rodín a v preskúmavanom znaleckom posudku aj odkázal na objektívne overiteľné podklady, no tieto neuviedol v znaleckom posudku. Ak sa znalec vo svojom znaleckom úkone odvoláva na nejaké podklady, tieto musia byť k znaleckému posudku priložené alebo v ňom ich obsah rozpísaný na účely zabezpečenia preskúmateľnosti.

8. Podľa žalovaného bolo uloženie sankcie správnym orgánom prvého stupňa riadne odôvodnené, a to najmä s poukazom na presnú identifikáciu pochybení účastníka konania, ale aj rozsiahlu a dostatočnú úvahu o výbere vhodnosti a primeranosti sankcie, majúc na zreteli záujem chránený ministerstvom na riadnom výkone znaleckej činnosti. Záver správneho orgánu prvého stupňa o naplnení jednotlivých obligatórnych znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu žalobcom je podľa žalovaného správny.

II. Žaloba

9. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 13.04.2018, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

10. Žalovaný podľa neho nesprávne poňal situáciu ako viacčinný súbeh správnych deliktov. Žalobca sa mal dopustiť iného správneho deliktu podľa ustanovenia viacerými skutkami uvedenými vo výrokovej časti potvrdeného prvostupňového rozhodnutia. Žalobca má za to, že v danom prípade viacčinný súbeh neprichádza do úvahy, nakoľko správny delikt nemohol byť spáchaný viacerými skutkami, ale ide o jednočinný súbeh. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie zmätočným aj vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku potvrdeného prvostupňového rozhodnutia. Nie je preto možné, aby správny orgán rozhodol o tom, že je žalobca vinný a v časti ho oslobodil, keď ide o porušenie povinností spáchaných jedným skutkom. Napadnuté rozhodnutie musí byť podľa žalobcu zrušené už len z toho dôvodu, že nie je možné žalobcu v časti oslobodiť a v časti uznať vinným, keďže sa jedná o jeden a ten istý skutok. Napadnuté rozhodnutie považuje za zmätočné.

11. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa v skutkovej vete výroku napadnutého rozhodnutia nezaoberal subjektívnou stránkou skutkovej podstaty správneho deliktu. Neuviedol tak úmysel žalobcu v skutkovej vete. Rovnako podľa neho absentuje kompletná právna veta výrokovej časti.

12. Namieta, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne a presvedčivo zdôvodnené. Žalovaný síce k jednotlivým skutkom uvádza, v čom má porušenie spočívať, ako sa ku konkrétnemu namietanému porušeniu vyjadril žalobca, aké stanovisko zaujal k vyjadreniu správny orgán, avšak uvedené nemožno podľa žalobcu stotožňovať s povinnosťou správneho orgánu uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu, pri použití správnych predpisov ktoré vo veci aplikoval. Nie je podľa žalobcu zrejmé ani to, z ktorých konkrétnych dôkazov žalovaný vychádzal. Zároveň poukazuje na to, že súčasťou administratívneho spisu nie je zápisnica rozkladovej komisie, ktorá rozhodla o rozklade podanom žalobcom. V tejto súvislosti poukázal aj na potrebu zachovania materiálneho korektívu. Nestačí, aby protiprávne konanie subjektu vykazovalo formálne znaky naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu, ale je potrebné, aby boli tieto znaky naplnené materiálne. Materiálnym základom správneho deliktu je predovšetkým jeho spoločenská nebezpečnosť. Správny orgán sa podľa žalobcu riadne nevysporiadal s materiálnou stránkou správneho deliktu a pri vyslovení viny a určení druhu a výšky sankcie vychádzal iba z formalistického postupu. Nie je preto zrejmé, v čom správny orgán vzhliadol spoločenskú nebezpečnosť konania žalobou v tej miere, že vyslovil jeho vinu a následne mu uložil peňažný trest vo výške 550,- €. Účelom správneho trestania totiž nie je trestať za každú cenu, práve naopak, iba v tom prípade, ak konanie dosiahne určitý stupeň spoločenskej nebezpečnosti.

13. Odbornosť a obsah znaleckého posudku vypracovaný žalobcom ako súkromný znalecký posudok na účely civilného súdneho konania nie je oprávnený hodnotiť ani žalovaný, pričom žalobca vo svojich námietkach v rámci správneho konania podrobne vysvetlil svoj postup i závery prijaté znaleckým

dokazovaním. To, že podľa názoru žalovaného došlo k formálnym nedostatkom pri písomnom vypracovaní znaleckého posudku spočívajúcich napr. v označení súkromný znalecký posudok, nemožno podľa názoru žalobcu vnímať ako spoločensky nebezpečné konanie, ktoré by bolo hodné odsúdenia a trestu. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať trovy konania.

III. Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.07.2018 uviedol, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia obsahuje vymedzenie skutku a žalobca mal možnosť počas celého konania navrhnúť i predložiť akékoľvek dôkazy o jeho nevine, mal možnosť vyjadriť sa k zaobstaraným podkladom. Poukázal na to, že uplatnil v prospech žalobcu analogicky aj zásady ukladania trestov, prihliadol na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, na základe čoho pri stanovení výšky pokuty znížil jej hornú hranicu. Prihliadol pri sankcii len na najzávažnejší zo zistených nedostatkov, pričom následne určená sankcia v sebe absorbovala sankcie aj za všetky ďalšie zistené nedostatky.

15. Dal do pozornosti, že neposúdil jednotlivé pochybenia v znaleckom posudku ako samostatné skutky, a teda viacčinný súbeh správnych deliktov, ako tvrdí žalobca. Práve naopak, žalovaný súhlasí so žalobcom, že išlo o jedno konanie, o čom svedčí aj konštatovanie v právnej vete, že sa žalobca dopustil iného správneho deliktu, nie iných správnych deliktov. Obdobne aj pri výmere sankcie neprihliadol žalovaný na prípadnú priťažujúcu okolnosť, ktorou by pri argumentácii žalobcu bolo spáchanie viacerých iných správnych deliktov (analogicky k v znení neskorších predpisov). K tvrdeniu žalobcu, že v prípade, ak by šlo len o jeden skutok, nebolo by možné ho v časti oslobodiť a v časti uznať vinným, žalovaný poukázal na to, že práve tu ide o otázku, kde nemožno aplikovať analogicky všetky inštitúty trestného práva, keďže ide o samostatnú a inak upravenú oblasť práva ako správne právo. Žalovaný poukázal na to, že správne konanie nemá prípravnú a súdnu fázu. Správny orgán vykonáva dokazovanie po začatí správneho konania a následne musí rozhodnúť. V trestnom konaní sa vykonáva dokazovanie v prípravnom konaní ešte pred podaním obžaloby, pričom po jej podaní sa vedie ďalšie dokazovanie a až potom sa meritórne rozhoduje. V trestnom konaní sa vo väčšine prípadov zásadné skutkové okolnosti vyjasnia už na základe dokazovania v prípravnom konaní.

16. Žalovaný dal do pozornosti, že nesankcionoval žalobcu za každé pochybenie zvlášť, ale uložil jednu sankciu za najzávažnejšie pochybenie, ktorá v sebe absorbovala prípadné sankcie, ktoré by boli udelené za ostatné pochybenia, ak by boli prejednávané osobitne. Žalovaný má za to, že aplikovaným postupom žiadnym spôsobom neukrátil žalobcu na jeho právach. Právne postavenie žalobcu žiadnym spôsobom neutrpelo, naopak aplikované oslobodenie bolo pre žalobcu výhodnejšie, než by bolo zastavenie správneho konania.

17. Žalovaný poukazuje na to, že ani rozsudky v trestných veciach nemajú posúdenie subjektívnej stránky popísané v skutkovej vete. Skutková veta ako vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 26.08.2014, nie je totožná s právnou vetou a spravidla nepoužíva terminológiu právnej vety (teda terminológiu dotknutého zákonného ustanovenia), aj keď sa niekedy použité výrazy a formulácie skutkovej a právnej vety nevyhnutne prekrývajú (zhodujú). Skutková veta však musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie.

18. Podľa žalovaného pri týchto druhoch správnych deliktov nie je potrebné preukazovať zavinenie, napriek tomu sa správny orgán prvého stupňa so zavinením - subjektívnou stránkou posudzovaného správneho deliktu v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal, pričom vzhliadol vedomú nedbanlivosť (strana 17 prvostupňového rozhodnutia). V odôvodnení vyhodnotil námietky žalobcu, uviedol aj právne stanovisko, prečo dospel k záveru, že šlo o protiprávne konanie napĺňajúce znaky iného správneho deliktu, dokonca rozpísal aj to, aké by bolo právom aprobované konanie žalobcu. Žalovanému tiež nie je známe, prečo by druhostupňový správny orgán nemohol odkázať na argumentáciu uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí, ak sa s ňou stotožní ako so správnou a zákonnou úvahou.

19. Žalovaný má za to, že je zrejmé, aké podklady mal k dispozícii pri vyhodnotení dôkazov a námietok žalobcu. Z rozhodnutia je jasné, z čoho žalovaný v správnom konaní vychádzal, ako na jednotlivé podklady reagoval žalobca a následne je dostatočne určito, zrozumiteľne a podrobne ozrejmené, ako

žalovaný vyhodnotil dôkazy aj vo vzťahu k námietkam žalobcu a prečo na ne neprihliadol. Žalobca ani v jednej námietke proti dokazovaniu či odôvodneniu neuvádza konkrétne dôkazy, ktoré neboli vyhodnotené, resp. v čom konkrétne absentovala správna úvaha žalovaného, ale len sucho konštatuje, že žalovaný ani nevykonal dokazovanie. K námietke, že sa žalovaný nevysporiadal s materiálnou stránkou, uviedol, že samotný žalobca odcitoval časť z pasáže prvostupňového rozhodnutia, v ktorej sa žalovaný s materiálnou stránkou správneho deliktu vysporiadal.

20. Na záver žalovaný dodal, že závažnými pochybeniami žalobcu bolo konanie ultra vires (nad rámec udeleného znaleckého oprávnenia) a nezabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku. Pri týchto nedostatkoch už nebolo možné uplatniť materiálny korektív, keďže ich závažnosť bola z pohľadu zákonnosti a správnosti výkonu znaleckej činnosti vysoká. Žalovaný analogicky a primerane použil zásady ukladania trestov tak, aby bola uložená sankcia spravodlivá, individualizovaná a viedla predovšetkým k náprave žalobcu.

IV. Replika a duplika

21. V replike zo dňa 10.08.2018 žalobca uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a konštatoval, že odbornosť a obsah znaleckého posudku vypracovaný žalobcom, ako súkromný znalecký posudok na účely civilného súdneho konania, nie je oprávnený hodnotiť ani žalovaný. Žalobcovi nie je zrejmé, aký stupeň spoločenskej nebezpečnosti vzhliadol žalovaný v jeho konaní. Za nesprávne považuje postup žalovaného, keď oslobodenie žalobcu v časti pochybenia, ktoré sa nepreukázalo, žalovaný odôvodňuje tým, že namiesto zastavenia konania, ktoré by neobstálo, analogicky použil trestnoprávnu úpravu oslobodenia. Nesprávne je podľa žalobcu aj tvrdenie žalovaného, že procesný postup oslobodenia žalobcu alebo zastavenia konania nie sú z pohľadu zákonnosti napadnutého rozhodnutia podstatné. Žalobca naďalej považuje rozhodnutie žalovaného za formalistické, nakoľko žalovaný dokazovanie evidentne nevykonal a len zhodnotil, že podklady založené v spise dostatočne preukazujú záver, že skutok sa stal. Žalobca zároveň upozorňuje, že v administratívnom spise absentuje zápisnica zo zasadnutia rozkladovej komisie.

22. V duplike zo dňa 20.06.2022 žalovaný uviedol, že z podaní žalobcu adresovaných správnemu súdu nie je zrejmé, aký praktický dopad mal postup správneho orgánu prvého stupňa, konkrétne výrok o oslobodení spod obvinenia, na práva a právom chránené záujmy žalobcu ako účastníka správneho konania. Nie je zrejmé, v čom by bolo právne postavenie žalobcu iné, ak by žalovaný „len" v prvostupňovom rozhodnutí vypustil podozrenie z neopatrenia odtlačkom úradnej pečiatky časť „Záver" a nálepky na zošívacej šnúre.

V. Relevantné právne predpisy

23. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa , znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a) osobne, ak ide a fyzickú osobu; to neplatí ak osobitný predpis ustanovuje inak, b) riadne a v určenej lehote, c) účelne, hospodárne a d) nestranne.

26. Podľa , titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod" obsahuje úlohy určené zadávateľom na právny

úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok" znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezožitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zašité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti „posudok“.

27. Podľa , pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.

28. Podľa , znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.

29. Podľa , za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osebe a do 33 190 eur právnickej osobe, c) zákaz výkonu znaleckej činností, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, d) vyčiarknutie zo zoznamu.

30. Podľa , sankciu podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe, sankciu podľa odseku 3 písm. d) možno uložiť súbežne len so sankciou podľa odseku 3 písm. b).

31. Podľa , sankciu za iný správny delikt podľa tohto zákona možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

32. Podľa , pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia.

33. Podľa , dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo sledovaním dodržiavania zákonnosti o správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti.

34. Podľa , ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

35. Podľa § 3 ods. l Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, právne záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti.

36. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, o dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

37. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

38. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

39. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä padania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah o spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

40. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

41. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

42. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

43. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

44. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

45. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

46. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

47. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

48. Podľa , správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

49. Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

50. Podľa , správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom

a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

51. Krajsky´ súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach žalobných bodov ( ), ale aj z hľadísk uvedených v až e) , keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania ( a nasl. ), avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil a rozhodol vo veci na pojednávaní rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 29.09.2022 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

52. Úlohou súdu bolo preskúmať v rozsahu podaných námietok rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi za disciplinárny delikt podľa uložená peňažná sankcia v zmysle vo výške 550,- €.

53. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v danom prípade správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu.

54. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.

55. V zmysle napadnutého rozhodnutia žalobca, ako znalec, bol uznaný vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa ustanovenia , za čo mu správny orgán uložil sankciu vo forme peňažnej pokuty vo výške 550,- € a zároveň žalobcu oslobodil spod obvinenia vzneseného upovedomením o začatí správneho konania zo dňa 16.08.2017 pre spáchanie správneho deliktu podľa ustanovenia , pretože sa skutok nestal. Je potrebné uviesť, že v danom prípade nepochybne išlo o jeden skutok definovaný v ustanovení a za ten bola žalobcovi uložená sankcia vo forme peňažnej pokuty. Pravdou tiež je, že definovaný bol jeden skutok, ktorý bol naplnený viacerými porušeniami zákona. Žalovaný nesankcionoval žalobcu za každé porušenie zvlášť, čoho dôkazom je skutočnosť, že uložil jednu sankciu za najzávažnejšie pochybenie pri aplikácii absorpčnej zásady.

56. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného vyplynulo, že skutok preukázaný z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkom, ako bol opísaný v napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach zhrnul pochybenia žalobcu, vysvetlil, na základe akých skutočností k svojmu záveru dospel a prezentoval aj svoje úvahy ohľadom výšky uloženej sankcie.

57. Preskúmavané rozhodnutie je preskúmateľné a zrozumiteľné, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, pričom nedošlo k zásadnému procesnému porušeniu ani k porušeniu práv žalobcu tak, aby to odôvodňovalo jeho zrušenie.

58. Žalobca ako znalec pri vykonávaní dotknutého znaleckého posudku o.i. prekročil rozsah svojho oprávnenia (bod l, 2. a 3.), prípadne svoje tvrdenia neodôvodnil (bod l, 4. a 5.). Žalovaný na str.

17 prvostupňového správneho rozhodnutia, konkrétne v časti „Úvaha o druhu a výške sankcie“, štvrtý odsek, uviedol, že práve tieto previnenia považuje za závažné a nevyžaduje pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu aj naplnenie materiálnej stránky.

59. Podľa Odporúčania výboru ministrov Rady Európy č. R (91)1 o správnych sankciách sa v konaní o správnych deliktoch primerane použijú zásady trestného sankcionovania. Primeranosť v slovenskom jazyku neznamená doslovnosť, znamená vhodnosť, vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, hodiac sa do nejakého prostredia alebo okolností. Pokiaľ sa v oblasti správnych deliktov posudzuje spáchanie správneho deliktu bez ohľadu na zavinenie subjektu, ktorý porušil zákonnú povinnosť a ukladá sa mu sankcia za správny delikt, nemožno zavinenie zohľadniť ani pri ukladaní sankcie za správny delikt, pretože by sa to priečilo zmyslu samotných správnych deliktov. Zavinenie sa teda neskúma, relevantná je len existencia protiprávneho stavu. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.01.2015 publikovaný v Zbierke rozhodnutí súdov a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 99/2015).

60. Zo znenia vyplýva konštatovanie, že ani pri tomto zákonnom ustanovení (v spojení s ) zohľadnenie zavinenia ako aspektu na ukladanie sankcie za správny delikt zákonodarca neurčil. Priamo z charakteru správneho deliktu vyplýva, že u neho nie je podstatné zavinenie na vyvodenie zodpovednosti za jeho spáchanie. Inými slovami, skúmanie zavinenia nie je pri správnych deliktoch na mieste, keďže subjektívna stránka konania je typická pre fyzické osoby (a priestupky nimi spáchané) a nie pre právnické osoby.

61. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, že súčasťou výroku o uložení sankcie je uvedenie skutku (správneho deliktu), na základe ktorého sa účastníkovi sankcia ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil správneho deliktu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.06.2011).

62. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 06.03.2008, sp. zn. zo dňa 05.11.2009).

63. Správny orgán prvého stupňa vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi pokutu za spáchanie správneho deliktu, podrobne vo výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol skutky, ktorými sa žalobca dopustil správneho deliktu z hľadiska miesta, času a spôsobu ich spáchania, a ďalšími znakmi, vďaka ktorým sú skutky nezameniteľné s inými skutkami, čím správne orgány oboch stupňov predišli ich zámene, vylúčili prekážku litispendencie, dvojitý postih pre rovnaký skutok, prekážku veci rozhodnutej a určili rozsah dokazovania.

64. V prípade takýchto správnych deliktov ide o objektívnu zodpovednosť, pričom nie je potrebné preukazovať zavinenie. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená

činnosťou alebo nečinnosťou subjektu. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.01.2015 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 99/2015). Námietka žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal s otázkou zavinenia, je vzhľadom na uvedenú ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj legislatívu v oblasti správnych deliktov, bez právneho významu a neupravuje žiadne liberačné dôvody.

65. Žalovaný konajúci v oboch stupňoch administratívneho konania nemusel zohľadniť zavinenie žalobcu ako subjektívnu stránku konania, ktorá je typická pre konanie fyzickej osoby (o čo v prípade žalobcu nejde, keďže je notárom). Napriek tomu sa so zavinením ako subjektívnou stránkou v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal, pričom vzhliadol na vedomú nedbanlivosť (str. 17 prvostupňového rozhodnutia).

66. Pokiaľ ide o námietku prekročenia právomocí správnych orgánov ktoré hodnotili, podľa názoru žalobcu, vecnú správnosť záverov znaleckého úkonu, na ktorú nemajú potrebnú kvalifikáciu, správny súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí nepochybne vyplýva, že správne orgány v rámci svojich kompetencií a to dohľad nad zákonnosťou činnosti znalcov, posudzovali výlučne preskúmateľnosť vypracovaného znaleckého úkonu. Posudzovali formálny obsah znaleckého posudku, ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za podmienok ustanovených v , ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť preskúmanie jeho obsahu a overenie dôvodnosti použitých postupov. Zo žiadnej časti odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány skúmali vecnú správnosť záverov predmetného znaleckého posudku. Odôvodnenie správnych orgánov k tejto časti námietky je relevantné, dostatočné a zrozumiteľné. Na tomto mieste správny súd poznamenáva, že pri postihu znalca sa vychádza z toho, že v administratívnom konaní nedochádza k hodnoteniu správnosti odborného záveru znalca, ale posudzuje sa plnenie povinností uložených v , ktoré nesúvisia s posúdením kvality alebo odbornej správnosti znaleckého posudku.

67. Pokiaľ žalobca namieta, že v administratívnom spise chýba zápisnica z rozkladovej komisie, správny súd uvádza, že táto námietka nie je pravdivá, nakoľko na č.l. 59 administratívneho spisu sa nachádza záznam z II. zasadnutia „Osobitnej komisie pre veci civilné“ v roku 2018 (spolu s prezenčnou listinou), ktoré sa konalo v budove Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky 29.01.2018, pričom záverom komisie bolo rozklad zamietnuť a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdiť.

68. Námietku žalobcu, že uložená sankcia a jej výška je nedôvodná a nezákonná, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa sa rozsiahlo a vyčerpávajúco zaoberal všetkými okolnosťami ustanovenia , pričom v správnej úvahe o druhu a výške sankcie dal jasnú a logickú odpoveď na všetky skutočnosti, ktoré pri ukladaní sankcie v zmysle zákona mal zvažovať, najmä závažnosť protiprávneho konania za situácie, keď a ani iné právne predpisy upravujúce výkon znaleckej činnosti bližšie neupravujú pojmy, slovné spojenia, ktoré by mali byť v tejto súvislosti používané (napr. „závažné“, „menej závažné“, „pochybenie vysokej závažnosti“).

69. Zároveň treba konštatovať, že správny orgán prvého stupňa pri ukladaní peňažnej sankcie a jej výške posudzoval aj možný likvidačný charakter žalobcu tak, ako vyplýva z nálezu Ústavního soudu České republiky zo dňa 09.03.2004 a z rozsudkov Nejvyššího správního soudu České republiky sp.zn. zo dňa 19.06.2008 a sp.zn. zo dňa 15.05.2015. Keďže žalobca sa pri predmetnom znaleckom úkone dopustil niekoľkých pochybení (špecifikovaných vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa), pričom išlo o prvé sankcionovanie žalobcu, správny orgán nepristúpil k prísnejšej sankcii v zmysle a , čo riadne odôvodnil v svojom rozhodnutí, a má zato, že sankcia je uložená v takej výške, ktorá bude žalobcu viesť k riadnemu výkonu znaleckej činnosti a že sa žalobca v budúcnosti vyvaruje podobných nedostatkov.

70. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že pri ukladaní pokút za správne delikty, sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v

ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 02.06.2011). Preto v zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov, v prípade správneho trestania, súd „len“ preskúmava, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu k skutkovému zisteniu, jeho následky, a to všetko s tým, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.

71. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty, správny súd v medziach podanej žaloby preskúmal po tom, ako sa stotožnil s názorom žalovaného, že v zmysle sa žalobca dopustil správneho deliktu, že stanovená výška uloženej pokuty nevybočila z medzí určených v zákone. Úlohou súdu nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov a hoci koná v plnej jurisdikcii, nepreberá na seba právomoc a zodpovednosť správneho orgánu, ktorého rozhodnutie preskúmava. V preskúmavanej veci bola pokuta vo výške 550,- € relevantne odôvodnená z pohľadu ust. , a to závažnosti, spôsobu ako i skutočnosti, že u žalobcu ide o prvé porušenie povinnosti uloženej a že nie je pre žalobcu likvidačná. Správny orgán sa zaoberal i úvahou, prečo neuložil miernejšiu sankciu, resp. prečo neuložil ešte prísnejšiu sankciu pod písm. c) a d) ust. , čo v logických súvislostiach náležite odôvodnil.

72. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že aby sankcia spĺňala aj represívnu zložku, musí byť citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, nakoľko má pôsobiť ako trest (represia) za porušenie povinnosti. Ak by sankcia nebola citeľná, nemožno rozumne očakávať naplnenie ďalšej funkcie sankcie, ktorou je prevencia. Prevencia má pôsobiť do vnútra subjektu, ktorý zákonnú povinnosť porušil a zároveň by mala uložená sankcia pôsobiť vo vzťahu k tomuto subjektu do budúcna s tým, či znovu poruší právny predpis alebo zabezpečí vykonanie takých vnútorných opatrení, ktoré nedovolia porušovanie zákonných povinností. Tieto atribúty žalovaný pri stanovení výšky uloženej sankcie dodržal.

73. Správny súd konštatuje svoju neprípustnosť, pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, túto v zmysle moderovať, čo možno len na návrh žalobcu (čo splnené nebolo, žalobca žiadal rozhodnutie zrušiť, nežiadal znížiť uloženú sankciu) a súčasne, ak by sa voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí, priečila zásadám logického myslenia, alebo by bola rozpore so zákonom. V danom prípade však skutková podstata správneho deliktu (spoľahlivo zistená v zmysle Správneho poriadku) jednoznačne vymedzuje druh a výšku trestu. Výška uloženej pokuty bola správnymi orgánmi v dostatočnom rozsahu a riadne odôvodnená, závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a spĺňa zákonné kritéria pre jej uloženie. Správne orgány vyhodnotili správne všetky okolnosti dôležité pre uloženie sankcie.

74. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené už len z toho dôvodu, že nie je možné žalobcu v časti oslobodiť a v časti uznať vinným, keďže sa jedná o jeden a ten istý skutok, je potrebné uviesť, ako správny súd uviedol už vyššie, že v danom prípade išlo o jeden skutok, ktorý bol naplnený viacerými porušeniami zákona. Oslobodenie žalobcu od porušenia zákona explicitne vo výrokovej časti rozhodnutia je podľa správneho súdu neštandardné. Takéto vyhodnotenie porušenia zákona, resp. neporušenia zákona, oproti Upovedomeniu o začatí správneho konania, mal podľa názoru správneho súdu správny orgán vyhodnotiť len v odôvodnení rozhodnutia a nie v jeho výrokovej časti. K uvedenému pochybeniu správny súd uzatvára, že správny orgán aplikoval veľmi reštriktívne, čo pre správne administratívne konanie nie je štandardné, avšak takéto pochybenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takýto záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 06.08.2008, R 122/2003, R 43/2017, zo dňa 26.01.2017, zo dňa 29.10.2012, ale aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.05.2013, v zmysle ktorej „rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“.

75. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že v administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobca v zistenom rozsahu porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva z príslušného ustanovenia a uložená sankcia bola aplikovaná tiež v súlade so Správny súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto žalobu v zmysle ako nedôvodnú zamietol.

76. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), správny súd žalovanému právo náhradu trov konania nepriznal.

77. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).