Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (32)Rozsudok_7CoCsp-16-2021.pdf
PDF · 113.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: K. L. L..C..I.., K.: XX XXX XXX, L. L. Y. XX, F., zastúpeného: R.. R. Š.L., E. L. L. Y. XX, F., K.: XX XXX XXX, proti žalovanej: F. M., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q. XXXX/X, L., zastúpená: C. E.M. V. L..C..I.., K.: XX XXX XXX, L. L. Slovenská XX, T., o zaplatenie 1.995,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.12.2020, č.k. 62Csp/33/2019-102, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.995,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.995,15 eur od 30.01.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), g), h), i), j), § 7 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ust. § 39a, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 107 ods. 1, § 565, § 657, § 879v zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a.s.) uzatvoril dňa 18.10.2015 so žalovanou zmluvu o pôžičke č. 6600503409, na základe ktorej jej poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 2.000 eur. Súd prvej inštancie skúmal včasnosť žalobcom uplatneného práva na peňažné plnenie a zistil, že žalobca žalobu podal na súd v zákonnej všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá začala veriteľovi plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od splatnosti omeškanej splátky, pre ktorú vyhlásil okamžitú splatnosť úveru t. j. od 21.12.2016. Súd považoval za neaplikovateľný názor žalovanej, že žalobca neuplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia včas v rámci plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, nakoľko žalobca si uplatnil právo z porušenia úverovej zmluvy žalovanou, ktorá riadne a včas nesplácala veriteľom poskytnutú pôžičku. Preto neposudzoval premlčanie žalobcom uplatneného nároku podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje všeobecnú premlčaciu dobu. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že úverová zmluva neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súd poukázal na ustanovenia bodu V. predmetnej zmluvy, kde je čiastka uvedená a uviedol, že žalovaná v odpore rozporovala výpočet tejto sumy, preto považoval túto námietku za nedôvodnú. V nadväznosti na námietku žalovanej, že celková čiastka, ktorú musí ako spotrebiteľ na základe úverovej zmluvy zaplatiť vo výške 3.462 eur,
nie je vzhľadom na súčin mesačnej splátky 59,37 eur a celkového počtu 60 splátok vyčíslená správne a má predstavovať sumu 3.562,20 eur, súd prvej inštancie uviedol, že mesačná splátka bez poistenia podľa zmluvy činí 57,70 eur t. j. 60 x 57,70 eur predstavuje sumu 3.462 eur, keď dojednané poistenie vyhodnotil súd prvej inštancie ako nepovinné a námietku žalovanej preto považoval za neopodstatnenú. K neprimeranosti zmluvne dohodnutej ročnej úrokovej sadzby vo výške 27,00 % vo vzťahu k priemernej úrokovej miere stanovenej v mesiaci 10/2015 pre spotrebiteľské úvery (nové obchody) so splatnosťou od jedného do piatich rokov (ktorá predstavovala 10,75 %) uviedol, že ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) činí 27,00 % a ročná úroková sadzba predstavuje 11,60 %, z čoho vyplýva, že peňažné prostriedky, ktoré podľa zmluvy mala žalovaná veriteľovi zaplatiť zohľadňujú úrokovú sadzbu vo výške 11,60 % (nie 27,00 % ako je uvedené v zmluve), t. j. sadzbu približnú a adekvátnu k priemernej úrokovej miere za rozhodné obdobie. Nesprávne uvedená ročná úroková sadzba, čo správne namietala žalovaná, nie je zákonom sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru tak, ako je tomu za predpokladu nesprávne uvedenej RPMN. Napriek nesprávne uvedenej ročnej úrokovej sadzbe, tento údaj nemal nepriaznivé právne dôsledky na žalovanú ako spotrebiteľa. Zaoberajúc sa žalovanou tvrdenou úžerou zo strany veriteľa, súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by aspoň nasvedčovali, tobôž preukazovali, úžernícke správanie veriteľa pri poskytovaní spotrebiteľského úveru žalovanej. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že veriteľ pred uzavretím zmluvy nekonal pri posudzovaní platobnej schopnosti žalovanej s odbornou starostlivosťou, a preto nemožno ani dospieť k právnemu záveru, že úver sa považuje podľa ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov alebo že veriteľ nebol oprávnený požadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Naopak, žalobca v konaní riadne preukázal, že právo vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky a uplatnený peňažný nárok je právne dôvodný, vyčíslený v správnej výške, preto súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu uplatnenej istiny vyhovel. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 3. Proti rozhodnutiu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. písm. d), f) a h) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 39a Občianskeho zákonníka namietala, že poskytnutý úver bol dojednaný za úžerný úrok, nakoľko úroková sadzba vo výške 27 % ročne dosiahla dvaapolnásobok priemeru na trhu vychádzajúc z Priemerných úrokových mier z nových obchodov spotrebiteľských úverov, prezentovaných NBS, ktorá bola v 10/2015 so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 10,75 % ročne. Istina úveru bola pre úžeru poskytnutá bez právneho dôvodu a odo dňa nasledujúceho mal veriteľ možnosť uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna dvojročná premlčacia doba tak uplynula 18.10.2017, teda pred podaním žaloby. Žalovaná za vadu konania považovala postup súdu prvej inštancie, kedy sa z odôvodnenia napadnutého rozsudku dozvedela, že podľa jeho výpočtu je úroková sadzba uvedená v úverovej zmluve nesprávna a že je v skutočnosti nižšia, pričom žalovanej nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie k takémuto záveru došiel. Túto skutočnosť netvrdila ani jedna zo strán sporu a súd prvej inštancie v konaní nevykonal žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval pravdivosť tohto záveru v rozpore s čl. 9 a čl. 11 ods. 4 Základných princípov CSP. Zároveň mala žalovaná za to, že v konaní bol popretý princíp rovného postavenia podľa čl. 6 Základných princípov CSP. Úver je podľa žalovanej v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, keďže úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, poukázala aj na ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, že do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Žalobca v konaní nepostupoval s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto žalobca ako veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej ako dlžníčky jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov, čo žalobca neurobil a ani nepoprel tieto skutkové tvrdenia, ktoré sa tým stali nesporné podľa ust. § 151 ods. 1 CSP. Nároky na vrátenie všetkých dlžných splátok z vymenovaných úverov boli
uplatnené na súde a dlh z úveru poskytnutého Poštovou bankou (poznámka odvolacieho súdu: správne má zrejme byť uvedené VÚB, a.s.) je nárokovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok, sp. zn. 8Csp/57/2019. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne. Predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 v právnej veci Z.-XX/XX, Q. Z. L. E..L.. Z. V. F.U., ktorým sú slovenské súdy viazané a ktorý predstavuje primárny prameň európskeho práva ako právne záväzný akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré podľa článku 7 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Podporne žalobca odkázal na závery aktuálneho rozsudku súdneho dvora Európskej únie vo veci C-331/2018, v zmysle ktorého trvá na zaplatení žalovanej sumy v celom rozsahu. 5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. 8. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 1.995,15 eur spolu s príslušenstvom a trovami konania na tom právnom základe, že dňa 18.10.2015 uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 eur, a žalovaná sa zaviazala ho splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 59,37 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20.09.2016 o viac ako 3 mesiace, preto žalobca pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017. Nárok žalobca uplatnil žalobou dňa 03.09.2019 a v odpore zo dňa 03.11.2019 proti vydanému platobnému rozkazu žalovaná vzniesla námietku premlčania. 10. Podľa ust. § 39a Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2015, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. 11. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20151015.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 12. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 13. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 14. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
15. Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 16. Podľa ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení do 22.12.2015, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. 18. Podľa ust. § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení do 22.12.2015, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. 19. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení do 22.12.2015, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 20. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 21. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení do 22.12.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html>, s) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150930.html>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. 22. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení do 22.12.2015, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150930.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20150930.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 23. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v konaní správne, keď vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako spotrebiteľský a následne sa zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku. Podstatou odvolania žalovanej bolo tvrdenie, že poskytnutý úver bol dohodnutý za úžerný úrok vo výške 27 %, čo predstavuje 2,5-násobok priemeru vychádzajúceho z priemerných úrokových mier prezentovaných NBS za 10/2015, ktoré predstavovali 10,75 %. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011, podľa ktorého pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Novela Občianskeho zákonníka zákonom č. 106/2014 Z.z. účinným od 01.06.2014 zaviedla v ust. § 39a ďalší prípad absolútnej neplatnosti právnych úkonov z dôvodu tzv. úžery. Z dôvodovej správy k zákonu č. 106/2014 Z.z. vyplýva, že k úžere dochádza, ak si jedna strana dala sľúbiť plnenie určitej majetkovej hodnoty, ktoré cenu plnenia v čase uzavretia zmluvy prevyšovalo do tej miery, že existoval podľa okolností hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami. Nápadný nepomer hodnôt je daný vždy tam, kde rozdiel vzájomných protiplnení je v značnom nepomere k obyčajnej, konkrétnymi pomermi odôvodnenej hodnote. Napríklad pri pôžičke pôjde o úroky, ktoré presahujú úroky obvyklé. 25. Prihliadajúc na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, týkajúcou sa dojednania spotrebiteľského úveru za úžerné úroky. Žalovaná síce v konaní aj v odvolaní správne poukázala na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere boli uvedené úroky, ktoré v číselnom vyjadrení presahovali „obvyklé úroky“, avšak súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že z obsahu predmetnej zmluvy je zrejmé, že sa jedná výhradne o chybné uvedenie výšky úrokov (výška sa rovnala RPMN). Z obsahu predmetnej zmluvy aj z prehľadu splátok je zrejmé, že vzájomné protiplnenia zmluvných strán neboli v značnom nepomere, a preto zo strany žalobcu nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov úžery podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Ročná úroková sadzba medzi žalobcom a žalovanou totiž nepredstavovala 27 %, ale 11,60 %, ako správne uviedol súd prvej inštancie. Žalovaná v odvolaní uviedla, že priemerná úroková miera v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavovala 10,75 %, v zmysle uvedeného bol spotrebiteľský úver medzi žalobcom a žalovanou dohodnutý s úrokovou sadzbou len o 0,85 % vyššou ako bola v tom čase priemerná úroková sadzba, preto zmluva medzi žalobcom a žalovanou nemohla byť dojednaná za úžerné úroky. Taktiež pokiaľ ide o výšku RPMN, ktorá bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 27 % odvolací súd uvádza, že v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola priemerná RPMN v kategórii úverov do ktorej patrí úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou vo výške 17,18 %. Uvedený nedostatok spočívajúci v nesprávne (chybne) uvedenej výške ročnej úrokovej sadzby, ako uviedol súd prvej inštancie nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť, ako tomu je v prípade nesprávne uvedenej RPMN podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že navyše ročná úroková sadzba bola nesprávne uvedená v prospech spotrebiteľa. 26. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovanej, týkajúcou sa postupu súdu prvej inštancie, kedy sa žalovaná z odôvodnenia napadnutého rozsudku dozvedela, že podľa výpočtu súdu prvej inštancie je úroková sadzba v zmluve uvedená nesprávne, a že žalovanej nebolo zrejmé, ako k tomuto výpočtu súd prvej inštancie dospel, keď uvedené nenamietal ani žalobca ani žalovaná a súd prvej inštancie nevykonal žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval pravdivosť tohto záveru. Odvolací súd k uvedenej námietke uvádza, že ust. 151 CSP nemožno aplikovať takým spôsobom, že súd má povinnosť priznať akýkoľvek nepopretý nárok alebo považovať za nesporné akékoľvek nepopreté skutkové tvrdenia, najmä v prípade, ak v konaní z vykonaného dokazovania vyplýva opak. Žalobca súdu prvej inštancie znením zmluvy o spotrebiteľskom úvere a prehľadom splátok, ktoré priložil k návrhu na vydanie platobného rozkazu, preukázal reálnu výšku odplaty a ročnej úrokovej sadzby, a preto súd nemôže rozhodovať arbitrárne v rozpore s vykonanými dôkazmi, na základe nepravdivých a nepodložených tvrdení žalovanej. Súd prvej inštancie zároveň v napadnutom rozhodnutí správne uviedol údaje z ktorých vychádzal pri výpočte ročnej úrokovej sadzby (pôžička v sume 2.000 eur a suma, ktorá bude splatená vo výške 3.462 eur). Odvolací súd nepovažuje za potrebné, aby súd prvej inštancie na ozrejmenie výpočtu úrokovej sadzby a tiež ako vykonanie dôkazu uvádzal vzorec na výpočet úrokov, ktorý je všeobecne známy. 27. Istina úveru nemohla byť žalovanej poskytnutá ako bezdôvodné obohatenie tak, ako v odvolaní namietala žalovaná, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere bola medzi ňou a žalobcom platne uzavretá a na základe uvedenej zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke úver. V zmysle uvedeného nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. Istina úveru bola žalovanej uhradená na základe právneho dôvodu, a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené tvrdenie žalovanej je účelové v úmysle dosiahnuť aplikáciu ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na uplatnený nárok, podľa ktorého ustanovenia sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Odvolací súd považuje za potrebné k odvolacej námietke týkajúcej sa premlčania uviesť, že sa síce nestotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej súd prvej inštancie určil začiatok plynutia premlčacej doby na deň 21.12.2016 a jej koniec dňa 21.12.2019, avšak
súd prvej inštancie napriek uvedenému dospel k správnemu záveru o tom, že žaloba bola podaná včas. Odvolací súd je toho názoru, že premlčacia doba na podanie žaloby na súd začala plynúť skôr, ako došlo k zosplatneniu dlhu, a to odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada, nie od okamihu predčasnej splatnosti, splatnosť nenastáva uplynutím 3 mesiacov, resp. vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, ale nezaplatením splátky, pre ktorú sa stane splatným celý dlh. Tento názor zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1MObdoV 15/2006. V zmysle uvedeného začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na podanie žaloby dňa 20.09.2016 a uplynula dňa 20.09.2019. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru, že ak bola žaloba podaná dňa 03.09.2019, bola podaná včas pred uplynutím premlčacej lehoty. 28. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval námietku žalovanej, že úverová zmluva neobsahuje celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť za dôvodnú. V bode V. zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa nachádza položka „celková čiastka“, ktorá obsahuje sumu celkovej čiastky, ktorú má žalovaná z úverovej sumy žalobcovi zaplatiť. Ak žalovaná neskôr namietala aj výšku celkovej čiastky, ktorá podľa nej nepredstavuje veriteľom uvádzanú sumu 3.462 eur ale sumu 3.562,20 eur, odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 2 písm. g) a h) zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, je poistné započítané do celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom v prípade, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že poistenie nie je povinnou súčasťou zmluvy a z toho dôvodu veriteľ nemal povinnosť započítať poistné do celkových nákladov úveru. 29. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že veriteľ nekonal pred uzatvorením zmluvy s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd uvádza, že žalovaná uvedené skutkové tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala, neodôvodnila a ani neuviedla, prečo považuje závery súdu prvej inštancie za nesprávne. V odvolaní uviedla iba zákonné znenie ust. § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd sa preto stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, že uvedené v konaní nebolo preukázané, nakoľko z úverovej zmluvy vyplýva, že žalovaná bola zamestnaná v sektore školstva, vedy a výskumu, jej čistý prijem predstavoval 840 eur a mesačné finančné náklady žalovanej boli 580 eur, a teda bola schopná uhrádzať mesačne sumu 59,37 eur. Nesprávne sú aj tvrdenia žalovanej, že skutočnosť, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou žalobca nepoprel a preto sa stali nespornými podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, nakoľko z vykonaného dokazovania (zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vyplýva, že uvedené tvrdenia žalovanej sa nezakladajú na pravde a opak v konaní nepreukázala. 30. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správny potvrdil. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).