Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 16 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (21)293/373350.afd930.pdf
PDF · 127.97 KB
No categories available
1MObdoV/15/2006
Najvyšší súd 1 M Obdo V 15/2006
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu Fond
národného majetku Slovenskej republiky, Drieňová 27, Bratislava, proti žalovanému D.,
a.s., v likvidácii, K.X., T., o zaplatenie 27 578 948 Sk, na mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo
7. októbra 2004 č. k. 20 Cb 79/03-69 v znení opravného uznesenia z 24. novembra 2004 č. k.
20 Cb 79/03-79 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. októbra 2005 č. k.
1 Obo 25/2005-125, rozhodol
t a k t o :
Rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia a rozsudok odvolacieho
súdu v ich napadnutej časti z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 7. októbra 2004 č. k. 20 Cb 79/03-69 v znení
opravného uznesenia z 24. novembra 2004 č. k. 20 Cb 79/03-79 zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 27 578 948,– Sk a rozhodol o náhrade trov konania.
Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 4. októ-
bra 2005 č. k. 1 Obo 25/2005-125 rozsudok súdu prvého stupňa čiastočne zmenil tak,
že žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2 150 000,– Sk zamietol a žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi 25 428 948,– Sk a rozhodol o náhrade trov konania.
Odvolací súd vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo
na zaplatenie ceny akcií spoločnosti P. v dlžnej sume 15 001 000,– Sk, úrokov v sume
5 269 563,– Sk, úrokov z omeškania v sume
21 M Obdo V 15/2006
5 158 385,– Sk a zmluvnej pokuty v sume 2 150 000,– Sk. Žalobca svoj nárok opiera
o zmluvu o odplatnom prevode akcií kúpou č. X., ktorú uzatvoril s právnym predchodcom
žalovaného dňa 14. decembra 1995. Kúpnu cenu predávaných akcií dohodli účastníci v sume
25 000 000,– Sk. Platobné podmienky upravuje čl. IV zmluvy. Žalovaný platobné podmienky
dodržal len čiastočne, keď zaplatil prvé tri splátky, každú v sume 2 500 000,– Sk.
Žalovanému preto zostalo zaplatiť na splátkach ešte štvrtú splátku v sume 2 500 000,– Sk.
Účastníci tiež dohodli úročenie nesplatenej časti kúpnej ceny vo výške 9,75% p.a. odo dňa
uzavretia kúpnej zmluvy. Táto časť dohody nie je medzi účastníkmi ani sporná. Žalovaný
tretiu splátku zaplatil v decembri 1997. V článku IV – platobné podmienky – bod 1 písm. c/
účastníci dohodli, že zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 12 500 000,– Sk predávajúci
kupujúcemu odpustí, ak kupujúci presadí, aby objem investícií spoločnosti P. bol v roku 1996
o 30 000 000,– Sk vyšší, ako objem investícií v roku 1995. Ak spoločnosť P. v roku 1996
celkom alebo sčasti neinvestuje uvedenú sumu nad rámec objemu investícií v roku 1995,
zaplatí kupujúci predávajúcemu sumu rovnajúcu sa 41,67% rozdielu medzi dohodnutým
a skutočným objemom investovania nad rámec objemu investícií v roku 1995 a úroky
vo výške 9,75% p.a. z tejto sumy za obdobie odo dňa účinnosti tejto zmluvy do dňa jej
zaplatenia, najneskôr však do 30. apríla 1996. Žalovaný síce oznámil žalobcovi splnenie tejto
podmienky, nevedel však investície preukázať. Treba preto považovať túto podmienku za
nesplnenú a žalobca sa dôvodne domáha zaplatenia aj zostávajúcej časti kúpnej ceny, ktorú
ako uviedol vo svojom vyjadrení, vypočítal v súlade s uvedeným bodom zmluvných
podmienok v sume 12 501 000,– Sk. Výpočtom tam uvedeným sa cena navýšila o 1 000,– Sk.
Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením svojho záväzku, žalobca mu dôvodne
vyúčtoval aj úrok z omeškania, ktorý účastníci dohodli v čl. IV bod 4 zmluvy. Cena cenných
papierov bola dohodnutá v celkovej výške 25 000 000,– Sk. Z tejto sumy k 22. decembru
1997, kedy bola zaplatená tretia splátka, bolo zaplatených spolu 7 500 000,– Sk. Zmluva
o odplatnom prevode cenných papierov – akcií – je kúpnou zmluvou a spravuje sa ustanove-
niami § 409 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Odkaz súdu prvého stupňa na bezdôvodné
obohatenie je preto mylný. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj
záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením
dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Žalovaný zvyšok záväzku ako takého nespochybňoval.
Namietal iba, že splnil zmluvné podmienky, žalobca mu mal preto časť dlhu v sume
12 500 000,– Sk odpustiť. Žalovaný však splnenie tejto zmluvnej podmienky preukázať
31 M Obdo V 15/2006
nevedel, dôvodne trvá žalobca na zaplatení okrem poslednej splátky aj tejto zvyšnej časti
ceny, ktorú vzhľadom na citované znenie Obchodného zákonníka nemožno považovať
za premlčanú. Aj doložené uznanie záväzku z 12. júna 2000 je potrebné považovať za riadny
úkon štatutárneho orgánu žalovaného. Podľa úplného výpisu z obchodného registra v čase
uznania záväzku konal menom spoločnosti predseda predstavenstva samostatne, alebo
podpredseda predstavenstva spoločne s ďalším členom predstavenstva. Táto písomnosť je
podpísaná predsedom predstavenstva Ing. G.. Podľa názoru odvolacieho súdu však neboli
splnené zmluvou predpokladané podmienky pre vyúčtovanie a vymáhanie zmluvnej pokuty.
Podľa čl. IV bod 2 zmluvy účastníci dohodli, že za splnenie záväzku neukázania investícií
kupujúci zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 10 000,– Sk za každý deň omeškania, a to v lehote
stanovenej predávajúcim. Zmyslom tohto dojednania je sankcionovanie kupujúceho, ktorý
splní záväzok investícií, mešká však s predložením dokladov o splnení záväzku. Žalovaný
splnenie síce oznámil, ale žiadne dôkazy o tom nevedel predložiť a ani takými dôkazmi
nedisponuje. Treba preto v tejto časti ustáliť, že žalovaný vôbec nesplnil zmluvné podmienky
vymedzené v čl. IV bod 1 písm. c/, nemohol sa dostať ani do omeškania s predložením
dôkazov, ktorými nedisponuje. Nebol preto dôvod na vyúčtovanie zmluvnej pokuty. V tejto
časti preto odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty
v sume 2 150 000,– Sk zamietol.
Proti uvedeným rozhodnutiam podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor
Slovenskej republiky a podľa jeho obsahu navrhol ich v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené
a rozhodnuté o náhrade trov konania, zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Podľa názoru generálneho prokurátora týmito rozhodnutiami bol porušený zákon
v ustanoveniach § 1, § 2, § 3 § 153 ods. 1, § 221 ods. 1, 2 OSP, § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, 3
písm. c/ Obchodného zákonníka, § 13 ods. 1 zák. č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch
v znení noviel § 191 ods. 1, § 323 ods. 1, 2, § 387 ods. 1, 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 392,
§ 407 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka. Generálny prokurátor ďalej na zdôvodnenie
mimoriadneho dovolania uviedol:
Zo spisu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 20 Cb 79/03 nesporne vyplýva, že medzi
žalobcom a žalovaným bola 14. decembra 1995 uzatvorená zmluva o odplatnom prevode
41 M Obdo V 15/2006
akcií kúpou č. X., ktorej predmetom bol prevod 293 161 kusov akcií spoločnosti P. so sídlom
R. ul. 1, P.B., IČO: X., pričom kúpna cena za akciu bola zmluvnými stranami dohodnutá na
85,28 Sk, t.j. spolu 25 000 000,–Sk, so splatnosťou do 31. decembra 1998.
Kupujúci z dohodnutej kúpnej ceny žalobcovi zaplatil 9. januára 1996 sumu
5 000 000,– Sk, 2. júna 1997 sumu 2 500 000,– Sk a 22. decembra 1997 sumu 2 500 000,– Sk
(č.l. 7 – 8 spisu – karta kupujúceho). Žalobcom uplatnená pohľadávka predstavovala
nedoplatky na splátkach v sume 15 001 000,– Sk, na úrokoch čiastku vo výške
5 269 563,– Sk, na úrokoch z omeškania čiastku vo výške 5 158 385,– Sk a zmluvnú pokutu
vo výške 2 150 000,– Sk.
Žalovaný na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 7. októbra 2004
vzniesol námietku premlčania (č.l. 65 - 67 spisu – zápisnica o pojednávaní). Uvedenú
námietku premlčania žalovaný vzniesol aj v odvolaní z 28. decembra 2004 (č.l. 81 – 86
spisu).
Prvostupňový súd na vznesenú námietku premlčania neprihliadal s poukazom
na ustanovenie § 407 ods. 3 ObZ, t.j. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, pričom súd mal preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi časť
dlžnej sumy, prvú splátku vo výške 5 000 000,– Sk, ďalšie, ktoré mal uhradiť v rokoch 1996
až 1998 v troch rovnomerných splátkach, 3x 2 500 000,– Sk, uhradil.
Odvolací súd na vznesenú námietku premlčania neprihliadol s odôvodnením,
že žalovaný listom z 12. júna 2000, č. j. St/5/2000/Tr, adresovaným Fondu národného
majetku Slovenskej republiky, uznal záväzok, pričom predmetné uznanie je potrebné
považovať za riadny úkon štatutárneho orgánu žalovaného, nakoľko podľa úplného výpisu
z obchodného registra v čase uznania záväzku konal menom spoločnosti predseda
predstavenstva samostatne.
V prvom rade je nutné uviesť, že kúpna cena za prevádzané akcie podľa článku III.
bod 1 zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. X. mala byť uhradená v lehote
do 31. decembra 1998. Tretia splátka žalovaného bola žalobcovi zaplatená 22. decem-
bra 1997. Štvrtá, v poradí posledná splátka, vo výške 2 500 000,– Sk, ktorá mala byť
51 M Obdo V 15/2006
žalobcovi uhradená do 31. decembra 1998, nebola žalovaným uhradená a bola uplatnená
žalobcom na súde podaním doručeným súdu dňa 22. decembra 2003. Aplikujúc ustanovenia
Obchodného zákonníka § 397 v spojení s § 392 ods. 2, žalobcove právo vo vzťahu
k zaplateniu štvrtej splátky sa premlčalo uplynutím 31. decembra 2002, to znamená,
že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 7. októbra 2004 namietal premlčanie právne
relevantným spôsobom v súlade s ustanovením § 388 ods. 1 ObZ. Plnenie záväzku dlžníkom,
i keď čiastočne možno v zmysle § 407 ods. 3 ObZ považovať za uznanie zvyšku dlhu, ale len
ak z okolností, za ktorých bolo plnené, možno usudzovať na to, že dlžník plnením uznáva aj
zvyšok záväzku. Ustanovenie § 407 ods. 3 ObZ je však nutné vykladať v súvislosti
so zákonnou úpravou uvedenou v ustanovení § 407 ods. 1 ObZ, z čoho potom vyplýva,
že i faktické čiastočné plnenie záväzku dlžníkom, považované za uznanie dlhu, má
za následok plynutie novej štvorročnej premlčacej lehoty. V konkrétnom prípade, ak
prvostupňový súd považoval s poukazom na ustanovenie § 407 ods. 3 ObZ zaplatenie
poslednej splátky žalovaným za uznanie dlhu, tretia splátka bola zaplatená 22. decem-
bra 1997, nová štvorročná premlčacia lehota by plynula od 22. decembra 1997. Je zrejmé,
že predmetné právne posúdenie veci prvostupňovým súdom, s poukazom na skutočnosti
zistené vykonaným dokazovaním (faktické uhrádzanie splátok kúpnej ceny), nemožno
považovať za právne správne, keďže žalovaný bol povinný poslednú, štvrtú, splátku uhradiť
až 31. decembra 1998. Neuhradením predmetnej splátky tento deň začala plynúť štvorročná
premlčacia lehota (§ 397).
V druhom rade je nutné uviesť, že uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 ObZ musí mať
písomnú formu a musí byť z neho zrejmé, aký záväzok a v akom rozsahu dlžník uznáva.
Listom z 12. júna 2000 žalovaný oznámil žalobcovi výšku záväzkov, ktoré voči nemu
eviduje. Predmetný list v mene žalovaného podpísal predseda predstavenstva.
Akciová spoločnosť je právnickou osobou, ktorá koná prostredníctvom svojho
štatutárneho orgánu, alebo svojich zástupcov. Štatutárny orgán je oprávnený robiť právne
úkony vo všetkých veciach. Podmienkou na to, aby konanie štatutárneho orgánu bolo
konaním podnikateľa so všetkými z toho preňho vyplývajúcimi záväzkami, je, že štatutárny
orgán koná v súlade so zákonom a stanovami spoločnosti. Štatutárnym orgánom akciovej
spoločnosti je predstavenstvo, ktoré riadi činnosť spoločnosti a koná jej menom. Rozhoduje
o všetkých záležitostiach spoločnosti, ak nie sú Obchodným zákonníkom, alebo stanovami
61 M Obdo V 15/2006
vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia. Ak stanovy neurčia inak, je oprávnený
konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva.
Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu v Trenčíne obchodnú spoločnosť
D.S., a.s., KX., T., IČO: X., navonok zastupujú všetci členovia predstavenstva. Podpisovať za
spoločnosť sú oprávnení všetci členovia predstavenstva, pričom je potrebný podpis predsedu
predstavenstva a ďalšieho člena predstavenstva. V prípade neprítomnosti predsedu
predstavenstva podpisy dvoch členov predstavenstva. Podpisovanie za spoločnosť sa vykoná
tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripoja podpisujúci
svoje vlastnoručné podpisy.
Táto úprava konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti má za následok,
že právne úkony, smerujúce navonok spoločnosti, nevyžadujúce obligatórne písomnú formu,
resp. ich písomná forma nebola stranami dohodnutá, môžu robiť členovia predstavenstva
samostatne. Pri právnom úkone vyžadujúcom písomnú formu, ktorý zakladá práva
a povinnosti spoločnosti voči tretím osobám (Rc 85/2001), musia však navonok robiť právne
úkony v mene spoločnosti dvaja členovia predstavenstva, a to predseda predstavenstva a ďalší
člen predstavenstva, resp. v neprítomnosti predsedu predstavenstva dvaja členovia
predstavenstva. Vzhľadom na uvedené nemožno považovať list žalovaného z 12. júna 2000
za uznanie dlhu, resp. je neplatným právnym úkonom, keďže zákon preň vyžaduje písomnú
formu a v zmysle úpravy konania v mene spoločnosti žalovaného, rozdielnej od ustanovenia
§ 191 ods. 1 ObZ, písomné právne úkony sú povinní v mene spoločnosti robiť súčasne dvaja
členovia predstavenstva, tento právny úkon dvaja členovia predstavenstva neurobili, čomu
nasvedčuje, že podpis druhého člena predstavenstva na uvedenom doklade absentuje.
Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá sa na zistený skutkový stav nevzťahuje, alebo právnu normu síce správne určenú
nesprávne vyložil, resp. ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Zo skutočností vyplývajúcich z preskúmaného materiálu možno mať pochybnosti
i o existencii súdmi priznaného právneho nároku žalobcu na splátku v sume
15 001 000,– Sk, uplatnenú podľa článku IV bod 1 písm. c/ zmluvy o odplatnom prevode
71 M Obdo V 15/2006
akcií kúpou č. X., keďže existenciu právneho nároku, resp. neexistenciu účastníci konania
právne relevantným spôsobom nepreukázali a ich vzájomné tvrdenia boli v rozpore.
Žalobca v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že napadnuté
rozhodnutia považuje za vecne správne, a preto navrhuje mimoriadne dovolanie zamietnuť.
Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby dovolací súd mimoriadnemu dovolaniu
vyhovel.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 OSP), po zistení,
že podmienky na podanie mimoriadneho dovolania boli splnené (včasnosť, podnet,
prípustnosť) mimoriadne dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania,
preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach a v zmysle dôvodov uvedených
v mimoriadnom dovolaní, preskúmal aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo
a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní a ani žalobca a žalovaný v písomných
vyjadreniach v zásade nespochybňujú správnosť zisteného skutkového stavu a dovolacia
námietka sa týka iba správnosti právneho posúdenia veci pokiaľ ide o premlčanie prisúdenej
splátky. Je nepochybné, že v zmysle zmluvy o odplatnom prevode akcií, uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 14. decembra 1995, žalovaný mal kúpnu cenu zaplatiť
v splátkach, pričom posledná splátka (štvrtá) vo výške 2 500 000,– Sk mala byť žalobcovi
zaplatená do 31. decembra 1998. Žalovaný túto splátku neuhradil. Predchádzajúce splátky
žalovaný zaplatil. Žaloba na Krajský súd v Trenčíne bola podaná dňa 22. decembra 2003.
Podľa ustanovenia § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje inak, je premlčacia doba
štyri roky.
V zmysle ust. § 392 ods. 2 Obch. zák. uvedená premlčacia doba sa vzťahuje aj
na prípady, keď ide o právo na čiastkové plnenie, keďže pre každé čiastkové plnenie
premlčacia doba plynie samostatne.
81 M Obdo V 15/2006
V danom prípade štvrtá splátka má povahu čiastočného plnenia v zmysle § 392 ods. 2
Obch. zák., pričom mala byť zaplatená do 31. decembra 1998. Štvorročná premlčacia doba
ohľadne tejto splátky uplynula 31. decembra 2002 a žaloba ohľadne tejto splátky
s príslušenstvom bola podaná až dňa 22. decembra 2003, teda po uplynutí premlčacej doby.
Keďže žalovaný vo veci vzniesol námietku premlčania, preto toto právo za daného
skutkového stavu je premlčané.
K písomnému uznaniu uvedeného záväzku nedošlo, a to z dôvodov uvádzaných
v mimoriadnom dovolaní, keďže písomné uznanie z 12. júna 2000 nie je podpísané dvoma
členmi predstavenstva.
Pokiaľ ide o uznanie záväzku v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obch. zák., teda, že dlžník
svoj záväzok čiastočne plnil, v tomto smere správne generálny prokurátor poukazuje na to,
že túto čiastku žalovaný bol povinný zaplatiť až 31. decembra 1998, pričom z tejto splátky
nezaplatil žiadnu čiastku, a preto ohľadne tejto splátky nemohlo dôjsť k uznaniu záväzku
podľa ust. § 407 ods. 3 Obch. zák. To, že žalovaný zaplatil predchádzajúce tri splátky, a to
pred dňom 31. decembra 1998, nemôže bez ďalšieho znamenať, že týmto plnením uznáva aj
zvyšok záväzku, a to povinnosť zaplatiť štvrtú splátku. Každá dohodnutá splátka totiž má
vlastné právne odôvodnenie z hľadiska jej výšky, lehoty možného započítania, atď., preto
dôvodnosť zaplatenia každej splátky je potrebné posudzovať samostatne.
Dôvodná je aj dovolacie námietka, týkajúca sa prisúdenej istiny vo výške
15 001 000,– Sk, keďže ohľadne nej nebol náležite zistený skutkový stav.
Z uvedeného vyplýva, že súdy dôvodnosť vznesenej námietky premlčania posúdili
nesprávne, a preto dovolací súd podľa ust. § 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 2 OSP
rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v časti, ktorou bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 25 428 948,– Sk a rozsudok odvolacieho súdu v časti,
ktorou potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 25 428 948,– Sk, ako aj vo výrokoch o náhrade trov konania, zrušil a vec v rozsahu
zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
91 M Obdo V 15/2006
Súd prvého stupňa právnym názorom dovolacieho súdu je viazaný a v novom
rozhodnutí je povinný znovu rozhodnúť o náhrade trov konania, vrátane náhrady trov
dovolacieho konania,
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 30. októbra 2008
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu