Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/15/2006

Najvyšší súd 1 M Obdo V 15/2006

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu Fond

národného majetku Slovenskej republiky, Drieňová 27, Bratislava, proti žalovanému D.,

a.s., v likvidácii, K.X., T., o zaplatenie 27 578 948 Sk, na mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo

7. októbra 2004 č. k. -69 v znení opravného uznesenia z 24. novembra 2004 č. k.

-79 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. októbra 2005 č. k.

-125, rozhodol

t a k t o :

Rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia a rozsudok odvolacieho

súdu v ich napadnutej časti z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 7. októbra 2004 č. k. -69 v znení

opravného uznesenia z 24. novembra 2004 č. k. -79 zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi 27 578 948,– Sk a rozhodol o náhrade trov konania.

Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 4. októ-

bra 2005 č. k. -125 rozsudok súdu prvého stupňa čiastočne zmenil tak,

že žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2 150 000,– Sk zamietol a žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcovi 25 428 948,– Sk a rozhodol o náhrade trov konania.

Odvolací súd vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo

na zaplatenie ceny akcií spoločnosti P. v dlžnej sume 15 001 000,– Sk, úrokov v sume

5 269 563,– Sk, úrokov z omeškania v sume

21 M Obdo V 15/2006

,– Sk a zmluvnej pokuty v sume 2 150 000,– Sk. Žalobca svoj nárok opiera

o zmluvu o odplatnom prevode akcií kúpou č. X., ktorú uzatvoril s právnym predchodcom

žalovaného dňa 14. decembra 1995. Kúpnu cenu predávaných akcií dohodli účastníci v sume

25 000 000,– Sk. Platobné podmienky upravuje čl. IV zmluvy. Žalovaný platobné podmienky

dodržal len čiastočne, keď zaplatil prvé tri splátky, každú v sume 2 500 000,– Sk.

Žalovanému preto zostalo zaplatiť na splátkach ešte štvrtú splátku v sume 2 500 000,– Sk.

Účastníci tiež dohodli úročenie nesplatenej časti kúpnej ceny vo výške 9,75% p.a. odo dňa

uzavretia kúpnej zmluvy. Táto časť dohody nie je medzi účastníkmi ani sporná. Žalovaný

tretiu splátku zaplatil v decembri 1997. V článku IV – platobné podmienky – bod 1 písm. c/

účastníci dohodli, že zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 12 500 000,– Sk predávajúci

kupujúcemu odpustí, ak kupujúci presadí, aby objem investícií spoločnosti P. bol v roku 1996

o 30 000 000,– Sk vyšší, ako objem investícií v roku 1995. Ak spoločnosť P. v roku 1996

celkom alebo sčasti neinvestuje uvedenú sumu nad rámec objemu investícií v roku 1995,

zaplatí kupujúci predávajúcemu sumu rovnajúcu sa 41,67% rozdielu medzi dohodnutým

a skutočným objemom investovania nad rámec objemu investícií v roku 1995 a úroky

vo výške 9,75% p.a. z tejto sumy za obdobie odo dňa účinnosti tejto zmluvy do dňa jej

zaplatenia, najneskôr však do 30. apríla 1996. Žalovaný síce oznámil žalobcovi splnenie tejto

podmienky, nevedel však investície preukázať. Treba preto považovať túto podmienku za

nesplnenú a žalobca sa dôvodne domáha zaplatenia aj zostávajúcej časti kúpnej ceny, ktorú

ako uviedol vo svojom vyjadrení, vypočítal v súlade s uvedeným bodom zmluvných

podmienok v sume 12 501 000,– Sk. Výpočtom tam uvedeným sa cena navýšila o 1 000,– Sk.

Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením svojho záväzku, žalobca mu dôvodne

vyúčtoval aj úrok z omeškania, ktorý účastníci dohodli v čl. IV bod 4 zmluvy. Cena cenných

papierov bola dohodnutá v celkovej výške 25 000 000,– Sk. Z tejto sumy k 22. decembru

1997, kedy bola zaplatená tretia splátka, bolo zaplatených spolu 7 500 000,– Sk. Zmluva

o odplatnom prevode cenných papierov – akcií – je kúpnou zmluvou a spravuje sa ustanove-

niami a nasledujúce . Odkaz súdu prvého stupňa na bezdôvodné

obohatenie je preto mylný. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj

záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením

dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Žalovaný zvyšok záväzku ako takého nespochybňoval.

Namietal iba, že splnil zmluvné podmienky, žalobca mu mal preto časť dlhu v sume

12 500 000,– Sk odpustiť. Žalovaný však splnenie tejto zmluvnej podmienky preukázať

31 M Obdo V 15/2006

nevedel, dôvodne trvá žalobca na zaplatení okrem poslednej splátky aj tejto zvyšnej časti

ceny, ktorú vzhľadom na citované znenie nemožno považovať

za premlčanú. Aj doložené uznanie záväzku z 12. júna 2000 je potrebné považovať za riadny

úkon štatutárneho orgánu žalovaného. Podľa úplného výpisu z obchodného registra v čase

uznania záväzku konal menom spoločnosti predseda predstavenstva samostatne, alebo

podpredseda predstavenstva spoločne s ďalším členom predstavenstva. Táto písomnosť je

podpísaná predsedom predstavenstva Ing. G.. Podľa názoru odvolacieho súdu však neboli

splnené zmluvou predpokladané podmienky pre vyúčtovanie a vymáhanie zmluvnej pokuty.

Podľa čl. IV bod 2 zmluvy účastníci dohodli, že za splnenie záväzku neukázania investícií

kupujúci zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 10 000,– Sk za každý deň omeškania, a to v lehote

stanovenej predávajúcim. Zmyslom tohto dojednania je sankcionovanie kupujúceho, ktorý

splní záväzok investícií, mešká však s predložením dokladov o splnení záväzku. Žalovaný

splnenie síce oznámil, ale žiadne dôkazy o tom nevedel predložiť a ani takými dôkazmi

nedisponuje. Treba preto v tejto časti ustáliť, že žalovaný vôbec nesplnil zmluvné podmienky

vymedzené v čl. IV bod 1 písm. c/, nemohol sa dostať ani do omeškania s predložením

dôkazov, ktorými nedisponuje. Nebol preto dôvod na vyúčtovanie zmluvnej pokuty. V tejto

časti preto odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty

v sume 2 150 000,– Sk zamietol.

Proti uvedeným rozhodnutiam podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor

Slovenskej republiky a podľa jeho obsahu navrhol ich v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené

a rozhodnuté o náhrade trov konania, zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Podľa názoru generálneho prokurátora týmito rozhodnutiami bol porušený zákon

v ustanoveniach , , , , , , , ,

písm. c/ , o cenných papieroch

v znení noviel § 191 ods. 1, § 323 ods. 1, 2, § 387 ods. 1, 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 392,

, , . Generálny prokurátor ďalej na zdôvodnenie

mimoriadneho dovolania uviedol:

Zo spisu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. nesporne vyplýva, že medzi

žalobcom a žalovaným bola 14. decembra 1995 uzatvorená zmluva o odplatnom prevode

41 M Obdo V 15/2006

akcií kúpou č. X., ktorej predmetom bol prevod 293 161 kusov akcií spoločnosti P. so sídlom

R. ul. 1, P.B., IČO: X., pričom kúpna cena za akciu bola zmluvnými stranami dohodnutá na

85,28 Sk, t.j. spolu 25 000 000,–Sk, so splatnosťou do 31. decembra 1998.

Kupujúci z dohodnutej kúpnej ceny žalobcovi zaplatil 9. januára 1996 sumu

5 000 000,– Sk, 2. júna 1997 sumu 2 500 000,– Sk a 22. decembra 1997 sumu 2 500 000,– Sk

(č.l. 7 – 8 spisu – karta kupujúceho). Žalobcom uplatnená pohľadávka predstavovala

nedoplatky na splátkach v sume 15 001 000,– Sk, na úrokoch čiastku vo výške

5 269 563,– Sk, na úrokoch z omeškania čiastku vo výške 5 158 385,– Sk a zmluvnú pokutu

vo výške 2 150 000,– Sk.

Žalovaný na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 7. októbra 2004

vzniesol námietku premlčania (č.l. 65 - 67 spisu – zápisnica o pojednávaní). Uvedenú

námietku premlčania žalovaný vzniesol aj v odvolaní z 28. decembra 2004 (č.l. 81 – 86

spisu).

Prvostupňový súd na vznesenú námietku premlčania neprihliadal s poukazom

na ustanovenie , t.j. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie

účinky uznania zvyšku dlhu, pričom súd mal preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi časť

dlžnej sumy, prvú splátku vo výške 5 000 000,– Sk, ďalšie, ktoré mal uhradiť v rokoch 1996

až 1998 v troch rovnomerných splátkach, 3x 2 500 000,– Sk, uhradil.

Odvolací súd na vznesenú námietku premlčania neprihliadol s odôvodnením,

že žalovaný listom z 12. júna 2000, č. j. St/5/2000/Tr, adresovaným Fondu národného

majetku Slovenskej republiky, uznal záväzok, pričom predmetné uznanie je potrebné

považovať za riadny úkon štatutárneho orgánu žalovaného, nakoľko podľa úplného výpisu

z obchodného registra v čase uznania záväzku konal menom spoločnosti predseda

predstavenstva samostatne.

V prvom rade je nutné uviesť, že kúpna cena za prevádzané akcie podľa článku III.

bod 1 zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. X. mala byť uhradená v lehote

do 31. decembra 1998. Tretia splátka žalovaného bola žalobcovi zaplatená 22. decem-

bra 1997. Štvrtá, v poradí posledná splátka, vo výške 2 500 000,– Sk, ktorá mala byť

51 M Obdo V 15/2006

žalobcovi uhradená do 31. decembra 1998, nebola žalovaným uhradená a bola uplatnená

žalobcom na súde podaním doručeným súdu dňa 22. decembra 2003. Aplikujúc ustanovenia

v spojení s , žalobcove právo vo vzťahu

k zaplateniu štvrtej splátky sa premlčalo uplynutím 31. decembra 2002, to znamená,

že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 7. októbra 2004 namietal premlčanie právne

relevantným spôsobom v súlade s ustanovením . Plnenie záväzku dlžníkom,

i keď čiastočne možno v zmysle považovať za uznanie zvyšku dlhu, ale len

ak z okolností, za ktorých bolo plnené, možno usudzovať na to, že dlžník plnením uznáva aj

zvyšok záväzku. Ustanovenie je však nutné vykladať v súvislosti

so zákonnou úpravou uvedenou v ustanovení , z čoho potom vyplýva,

že i faktické čiastočné plnenie záväzku dlžníkom, považované za uznanie dlhu, má

za následok plynutie novej štvorročnej premlčacej lehoty. V konkrétnom prípade, ak

prvostupňový súd považoval s poukazom na ustanovenie zaplatenie

poslednej splátky žalovaným za uznanie dlhu, tretia splátka bola zaplatená 22. decem-

bra 1997, nová štvorročná premlčacia lehota by plynula od 22. decembra 1997. Je zrejmé,

že predmetné právne posúdenie veci prvostupňovým súdom, s poukazom na skutočnosti

zistené vykonaným dokazovaním (faktické uhrádzanie splátok kúpnej ceny), nemožno

považovať za právne správne, keďže žalovaný bol povinný poslednú, štvrtú, splátku uhradiť

až 31. decembra 1998. Neuhradením predmetnej splátky tento deň začala plynúť štvorročná

premlčacia lehota (§ 397).

V druhom rade je nutné uviesť, že uznanie záväzku podľa musí mať

písomnú formu a musí byť z neho zrejmé, aký záväzok a v akom rozsahu dlžník uznáva.

Listom z 12. júna 2000 žalovaný oznámil žalobcovi výšku záväzkov, ktoré voči nemu

eviduje. Predmetný list v mene žalovaného podpísal predseda predstavenstva.

Akciová spoločnosť je právnickou osobou, ktorá koná prostredníctvom svojho

štatutárneho orgánu, alebo svojich zástupcov. Štatutárny orgán je oprávnený robiť právne

úkony vo všetkých veciach. Podmienkou na to, aby konanie štatutárneho orgánu bolo

konaním podnikateľa so všetkými z toho preňho vyplývajúcimi záväzkami, je, že štatutárny

orgán koná v súlade so zákonom a stanovami spoločnosti. Štatutárnym orgánom akciovej

spoločnosti je predstavenstvo, ktoré riadi činnosť spoločnosti a koná jej menom. Rozhoduje

o všetkých záležitostiach spoločnosti, ak nie sú , alebo stanovami

61 M Obdo V 15/2006

vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia. Ak stanovy neurčia inak, je oprávnený

konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva.

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu v Trenčíne obchodnú spoločnosť

D.S., a.s., KX., T., IČO: X., navonok zastupujú všetci členovia predstavenstva. Podpisovať za

spoločnosť sú oprávnení všetci členovia predstavenstva, pričom je potrebný podpis predsedu

predstavenstva a ďalšieho člena predstavenstva. V prípade neprítomnosti predsedu

predstavenstva podpisy dvoch členov predstavenstva. Podpisovanie za spoločnosť sa vykoná

tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripoja podpisujúci

svoje vlastnoručné podpisy.

Táto úprava konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti má za následok,

že právne úkony, smerujúce navonok spoločnosti, nevyžadujúce obligatórne písomnú formu,

resp. ich písomná forma nebola stranami dohodnutá, môžu robiť členovia predstavenstva

samostatne. Pri právnom úkone vyžadujúcom písomnú formu, ktorý zakladá práva

a povinnosti spoločnosti voči tretím osobám (Rc 85/2001), musia však navonok robiť právne

úkony v mene spoločnosti dvaja členovia predstavenstva, a to predseda predstavenstva a ďalší

člen predstavenstva, resp. v neprítomnosti predsedu predstavenstva dvaja členovia

predstavenstva. Vzhľadom na uvedené nemožno považovať list žalovaného z 12. júna 2000

za uznanie dlhu, resp. je neplatným právnym úkonom, keďže zákon preň vyžaduje písomnú

formu a v zmysle úpravy konania v mene spoločnosti žalovaného, rozdielnej od ustanovenia

, písomné právne úkony sú povinní v mene spoločnosti robiť súčasne dvaja

členovia predstavenstva, tento právny úkon dvaja členovia predstavenstva neurobili, čomu

nasvedčuje, že podpis druhého člena predstavenstva na uvedenom doklade absentuje.

Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej

normy, ktorá sa na zistený skutkový stav nevzťahuje, alebo právnu normu síce správne určenú

nesprávne vyložil, resp. ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Zo skutočností vyplývajúcich z preskúmaného materiálu možno mať pochybnosti

i o existencii súdmi priznaného právneho nároku žalobcu na splátku v sume

15 001 000,– Sk, uplatnenú podľa článku IV bod 1 písm. c/ zmluvy o odplatnom prevode

71 M Obdo V 15/2006

akcií kúpou č. X., keďže existenciu právneho nároku, resp. neexistenciu účastníci konania

právne relevantným spôsobom nepreukázali a ich vzájomné tvrdenia boli v rozpore.

Žalobca v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že napadnuté

rozhodnutia považuje za vecne správne, a preto navrhuje mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby dovolací súd mimoriadnemu dovolaniu

vyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že podmienky na podanie mimoriadneho dovolania boli splnené (včasnosť, podnet,

prípustnosť) mimoriadne dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania,

preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach a v zmysle dôvodov uvedených

v mimoriadnom dovolaní, preskúmal aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo

a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní a ani žalobca a žalovaný v písomných

vyjadreniach v zásade nespochybňujú správnosť zisteného skutkového stavu a dovolacia

námietka sa týka iba správnosti právneho posúdenia veci pokiaľ ide o premlčanie prisúdenej

splátky. Je nepochybné, že v zmysle zmluvy o odplatnom prevode akcií, uzavretej medzi

žalobcom a žalovaným dňa 14. decembra 1995, žalovaný mal kúpnu cenu zaplatiť

v splátkach, pričom posledná splátka (štvrtá) vo výške 2 500 000,– Sk mala byť žalobcovi

zaplatená do 31. decembra 1998. Žalovaný túto splátku neuhradil. Predchádzajúce splátky

žalovaný zaplatil. Žaloba na Krajský súd v Trenčíne bola podaná dňa 22. decembra 2003.

Podľa ustanovenia § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje inak, je premlčacia doba

štyri roky.

V zmysle ust. § 392 ods. 2 Obch. zák. uvedená premlčacia doba sa vzťahuje aj

na prípady, keď ide o právo na čiastkové plnenie, keďže pre každé čiastkové plnenie

premlčacia doba plynie samostatne.

81 M Obdo V 15/2006

V danom prípade štvrtá splátka má povahu čiastočného plnenia v zmysle § 392 ods. 2

Obch. zák., pričom mala byť zaplatená do 31. decembra 1998. Štvorročná premlčacia doba

ohľadne tejto splátky uplynula 31. decembra 2002 a žaloba ohľadne tejto splátky

s príslušenstvom bola podaná až dňa 22. decembra 2003, teda po uplynutí premlčacej doby.

Keďže žalovaný vo veci vzniesol námietku premlčania, preto toto právo za daného

skutkového stavu je premlčané.

K písomnému uznaniu uvedeného záväzku nedošlo, a to z dôvodov uvádzaných

v mimoriadnom dovolaní, keďže písomné uznanie z 12. júna 2000 nie je podpísané dvoma

členmi predstavenstva.

Pokiaľ ide o uznanie záväzku v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obch. zák., teda, že dlžník

svoj záväzok čiastočne plnil, v tomto smere správne generálny prokurátor poukazuje na to,

že túto čiastku žalovaný bol povinný zaplatiť až 31. decembra 1998, pričom z tejto splátky

nezaplatil žiadnu čiastku, a preto ohľadne tejto splátky nemohlo dôjsť k uznaniu záväzku

podľa ust. § 407 ods. 3 Obch. zák. To, že žalovaný zaplatil predchádzajúce tri splátky, a to

pred dňom 31. decembra 1998, nemôže bez ďalšieho znamenať, že týmto plnením uznáva aj

zvyšok záväzku, a to povinnosť zaplatiť štvrtú splátku. Každá dohodnutá splátka totiž má

vlastné právne odôvodnenie z hľadiska jej výšky, lehoty možného započítania, atď., preto

dôvodnosť zaplatenia každej splátky je potrebné posudzovať samostatne.

Dôvodná je aj dovolacie námietka, týkajúca sa prisúdenej istiny vo výške

15 001 000,– Sk, keďže ohľadne nej nebol náležite zistený skutkový stav.

Z uvedeného vyplýva, že súdy dôvodnosť vznesenej námietky premlčania posúdili

nesprávne, a preto dovolací súd podľa ust. v spojení s

rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v časti, ktorou bol žalovaný

zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 25 428 948,– Sk a rozsudok odvolacieho súdu v časti,

ktorou potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu 25 428 948,– Sk, ako aj vo výrokoch o náhrade trov konania, zrušil a vec v rozsahu

zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

91 M Obdo V 15/2006

Súd prvého stupňa právnym názorom dovolacieho súdu je viazaný a v novom

rozhodnutí je povinný znovu rozhodnúť o náhrade trov konania, vrátane náhrady trov

dovolacieho konania,

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. októbra 2008

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu