Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoPr/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudkýň JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Zity Nagypálovej ako členiek senátu, v spore žalobkyne: K.. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 4, XXX XX C. L., v konaní zastúpenej: Advokátska kancelária Bitalová & Demeterová, s.r.o., IČO: 47 244 798, so sídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 8, 979 01, konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Miriam Bitalovej, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. -226 zo dňa 15.06.2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca podľa v spojení s o štátnej službe zo dňa 28.05.2020 výpoveďou, ktorým žalovaný rozviazal štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou, je neplatné (prvý výrok) a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania (druhý výrok). 1.1 Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že vychádzal z ustanovení , , , , , , , a , o štátnej službe (ďalej v texte aj len „z.č. “ alebo aj „Zákon o štátnej službe“); konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.09.2020 domáhala určenia, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca zo dňa 28.05.2020 výpoveďou v zmysle v spojení s Zákona o štátnej službe, ktorým žalovaný rozviazal štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou, je neplatné a žiadala priznať náhradu trov konania. 1.2 Okresný súd v prvom rade skúmal, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote; v zmysle výpovede štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca mal skončiť dňom 31.07.2020 uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby podľa Zákona o štátnej službe; keďže žalobkyňa podala žalobu cez portál e-žaloby dňa 28.09.2020, v zmysle Zákona o štátnej službe ju podala v zákonom stanovenej lehote. 1.3 Okresný súd sa v rámci dokazovania oboznámil so služobným poriadkom, článok 9 ods. 2, ktorý uvádza, že priamo nadriadený vedúci zamestnanec kontroluje dodržiavanie a využívanie služobného

času štátnymi zamestnancami v rámci svojej riadiacej pôsobnosti. Žalovaný za hrubé porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne považoval jej pochybenie, týkajúce sa evidencie v dochádzkovom systéme Ing. V. dňa 11.10.2019 o vyznačení služobnej cesty, hoci bola u lekára. Žalobkyňa v rámci zistení pri kontrole, ako aj doplnení a vyjadrení sa k záverom kontroly uviedla a Ing. V. objasnila uvedenú situáciu, v dôsledku ktorej došlo ku chybnému zápisu. Žalobkyňa nepoprela, že mala skontrolovať údaje v evidencii dochádzky na konci mesiaca ako vedúca, pretože tieto odsúhlasuje; poukázala však na to, že tieto údaje si majú skontrolovať aj jednotliví zamestnanci. Evidenciu dochádzky nespracovávala žalobkyňa, ale X. F., ktorej hneď ráno po nástupe na pracovisko oznámila služobnú cestu - školenie K.. V.. Až v priebehu dňa, keď bola mimo pracoviska, čo tiež nebolo sporné, za dozvedela o tom, že K.. V. sa nezúčastnila školenia, ale navštívila z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu lekára. O tejto skutočnosti na pracovisko - sekretariát žalovaného - mal priniesť v čase obedňajšej prestávky manžel K.. V. priepustku, ktorú neodovzdal ani žalobkyni a ani X. F. - časovej referentke. Úrad sa v tom čase navyše sťahoval do iných priestorov, o čom boli doložené do spisu doklady žalovaným (zaplatenie sťahovacej služby L. v dňoch 14.10. a následne v dňoch 18.10.-19.10.). Okresný súd v tomto smere uzavrel, že hoci nie priamo 11.10. prebiehalo samotné sťahovanie, bolo potrebné pripraviť a pobaliť spisový materiál na presťahovanie a priepustka v ten deň prinesená manželom K.. V. sa mohla niekde stratiť. Žalobkyňa nemala záujem na tom, aby na miesto návštevy lekára mala K.. V. vyznačenú služobnú cestu. Žalobkyni možno vytknúť len, že pri mesačnej sumarizácii a kontrolovaní evidencie dochádzky si túto skutočnosť nevšimla, čo okresný hodnotil ako bežnú nepozornosť pri zlyhaní ľudského faktoru a aj to za situácie, keď evidenciu vlastnej dochádzky si majú kontrolovať predovšetkým jednotliví pracovníci. Preto toto pochybenie okresný súd nepovažoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by prichádzalo do úvahy okamžité skončenie pracovného pomeru, ako to vyhodnotil vo výpovedi adresovanej žalobkyni žalovaný. 1.4 Pri vyhodnocovaní tohto porušenia podľa súdu prvej inštancie nebral žalovaný do úvahy doterajší prístup žalobkyne ako štátnej zamestnankyne k plneniu povinností, ako aj na skutočnosť, že žalovanému žiadna škoda v súvislosti s pochybením pri evidencii dochádzky nevznikla, ako mu to ukladá §117 zákona o štátnej službe. U žalobkyne v tomto prípade išlo o jediné pochybenie, ktoré jej možno vytknúť. 1.5 Druhou skutočnosťou, ktorú žalovaný vytkol žalobkyni (rovnako ako v prvom prípade), bolo jej konanie v rozpore s článkom 9 ods. 2 služobného poriadku v dňoch 15.04.2019, 09.05.2019, 10.05.2019, 27.09.2019 a 15.11.2019 tým, že zabezpečila v uvedených dňoch v dochádzkovom systéme K.. V. zápis dlhodobých služobných ciest napriek skutočnosti, že čerpala náhradné voľno za prácu nadčas. Žalovaný poukázal na článok 12 ods. 5 služobného poriadku v súvislosti s evidenciou vykonanej práce nadčas, keď práca nadčas počas dní 21.09.2019-22.09.2019 nie je vyznačená so začiatkom a koncom časového úseku, v ktorom K.. V. v jednotlivých dňoch vykonávala štátnu službu nadčas. 1.6 Vo vzťahu k uvedenému dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny v dňoch 15.04.2019, 09.05.2019 a 10.05.2019 okresný súd s poukazom na §75 ods. 2 zákona o štátnej službe tieto skutky porušenia ani nepreskúmaval vzhľadom na nedodržanie 2-mesačnej lehoty, kedy bolo žalobkyni doručené upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny (27.05.2020). 1.7 Ohľadom vytýkaného žalovaným žalobkyni hrubého porušenia pracovnej disciplíny v dňoch 27.09.2019 a 15.11.2019 okresný súd konštatoval, že spôsob vykazovania náhradného voľna a práce nadčas, ktorým postupovala žalobkyňa, bol zaužívaný u žalovaného už aj pred nástupom žalobkyne do služobného pomeru u žalovaného; takýmto spôsobom postupovala na základe pokynov priamo nadriadeného - prednostu Okresného úradu Rimavská Sobota. 1.8 Za nevierohodný považoval okresný súd žalovaným predložený príkaz na vykonanie práce nadčas zo dňa 01.06.2017, v ktorom je uvedený okrem predpokladaného počtu hodín na splnenie úlohy aj skutočne odpracovaný počet hodín s vykonaním práce v období od 01.06.2017 do 15.06.2017; na tomto príkaze absentuje podpis žalobkyne, hoci je strojom vypísaná ako vedúca uvedeného úseku a k tomuto príkazu mal byť pripojený aj výkaz za mesiac jún 2017 o vyúčtovaní práce nadčas zo dňa 15.05.2017, na ktorom opäť absentuje podpis žalobkyne, čo vyplýva z toho, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne vznikol u žalovaného až dňom 29.05.2017; okrem toho, tento príkaz na vykonanie práce nadčas nie je riadne označený v záhlaví označením služobného úradu s uvedením miesta výkonu štátnej služby, ako je to na ostatných listinách predkladaných stranami sporu. V tomto kontexte okresný súd uveril tvrdeniu žalobkyne, že uvedenú listinu nikdy predtým nevidela, nevypisovala a ani nepodpisovala. Žalovaný kládol žalobkyni za vinu falšovanie a pozmeňovanie úradných listín; okresný súd mal za to, že najmenej pri tejto listine zostalo sporné, kto takýto príkaz a následne výkaz o vyúčtovaní práce nadčas vyhotovoval, keď v nej absentujú podstatné náležitosti a nie je riadne podpísaná a datovaná je ku dňu, kedy žalobkyňa u žalovaného ešte nepracovala.

1.9 Súd prvej inštancie konštatoval, že po preskúmaní článku 18 ods. 2 písm. g) služobného poriadku v nadväznosti §112 ods. 1 písm. g) Zákona o štátnej službe nemožno žalobkyni vytknúť - ako to urobil žalovaný - že ako štátny zamestnanec v prípade evidencie dochádzky a vykazovania služobných ciest namiesto práce nadčas vyhotovila falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonaním štátnej služby. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by z interných predpisov alebo iných postupov vyplýval presný systém evidovania nadčasov; poukázal síce na článok 12 ods.5 služobného poriadku, podľa ktorého evidenciu písomných príkazov, nariadenia a vykonávania štátnej služby nadčas a povolení vykonávania štátnej služby nadčas vedú priamo nadriadení vedúci zamestnanci príslušných organizačných útvarov v služobnom úrade, v evidencii sa zaznamenáva začiatok a koniec časového úseku, v ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu nadčas a nepochybne žalobkyni vytkol neuvedenie a zaznamenanie začiatku a konca časového úseku, v ktorom Ing. V. vykonala prácu nadčas, táto skutočnosť však sama o sebe nemôže byť opätovne považovaná za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navyše, Ing. V. prácu, ktorú počas víkendu mala vykonať a spracovať všetky materiály vykonala a tieto boli pripravené na zasadnutie výboru, na ktorom mali byť odprezentované. To, či tú prácu vykonala v siedmich po sebe nasledujúcich hodinách so začiatkom a koncom, ktorá skutočnosť v príkaze nebola vyznačená, nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, kladené za vinu žalobkyni. Ani vyznačovanie namiesto náhradného voľna vyznačením služobnej cesty v systéme dochádzky žalobkyňou na priamy pokyn nadriadeného nemôže byť kladené za vinu žalobkyni najmä, ak aj v minulosti takýmto spôsobom prednosta postupoval práve v prípade žalobkyne. 1.10 Žalobkyňa opísala systém evidencie dochádzky, a to systém WinDochs (evidencia dochádzky), kde si priamo zamestnanci označujú príchod, odchod na pracovisko, prerušenie práce, dovolenku. Tu majú možnosť sledovať, koľko hodín skutočne odpracovali a fond pracovného času musí byť celý odpracovaný za mesiac. Zmeny v tomto systéme vykonáva časový referent - X. F.. V začiatkoch pôsobenia žalobkyne u žalovaného boli zmeny vykonávané len na základe telefonického hovoru alebo ústnej požiadavky, kedy často dochádzalo k nezrovnalostiam a údajom v systéme WinDochs. Druhý systém dochádzky u žalovaného je SAP evidencia, ktorá slúži ako podklad k výplate a má do nej prístup časový referent - X. F. ako aj žalobkyňa ako vedúca uvedeného odboru. Podklady k výplate spracovávala žalobkyňa v prípade, ak časová referentka chýbala. V tomto systéme je evidované, že každý zamestnanec denne odpracuje 8 hodín, aj keď reálne táto skutočnosť nenastala. Zaznamenávajú sa sem údaje zo systému WinDochs len v prípade, ak majú vplyv na výšku mzdy, pri dovolenke, PN-ke, OČR, ako aj údaje, ktoré slúžia k evidencii platenej neprítomnosti v práci počas návštevy lekára a podobne. Sem sa zaznamenáva aj služobná pohotovosť z krízového odboru. 1.11 Žalovaný v rámci obrany poukazoval a predkladal do súdneho spisu listiny o nadčasoch z iného

- pozemkového odboru; takéto žalobkyňa v danom systéme počas jej pôsobenia nezaznamenávala a nemala o nich vedomosť; sem sa nezaznamenávali ani žiadne služobné cesty; dochádzka Ing. V. bola robená len v prvom systéme WinDochs, nie v systéme SAP, slúžiacom ako podklad k výplate. 1.12 Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd zastával názor, že žalobkyňa neporušila závažne pracovnú disciplínu s tým, že s poukazom na §117 ods.3 zákona o štátnej službe bolo povinnosťou žalovaného skúmať mieru závažnosti porušenia služobnej disciplíny. Ak aj pri kontrolách na úseku spadajúcom pod žalobkyňu boli zistené pochybenia, tieto boli menej závažného charakteru; prípad evidencie zo dňa 11.10.2019 okresný súd uzavrel ako súhrn bežnej nepozornosti a rôznych okolností, v dôsledku ktorého došlo k zlyhaniu ľudského faktora a pochybeniu žalobkyne, ktorá ako vedúca mala skontrolovať a všimnúť si chybný záznam v prípade jej podriadenej Ing. V.. V prípade druhého skutku dospel okresný súd k záveru, že žalobkyňa postupovala na základe pokynov žalovaného, čo bola zrejmá bežná prax na tomto úseku, o čom svedčí aj fakt, že samotná žalobkyňa takýmto spôsobom mala vyznačenú prácu nadčas ako služobnú cestu. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil vykonanie práce nadčas a spracovanie materiálov Ing. V., týmto konaním žalobkyne mu nevznikla akákoľvek škoda. Nemožno hodnotiť toto konanie ako konanie vedúcej zamestnankyne s úmyslom vyhotoviť falzifikáty alebo nepravdivé dokumenty, súvisiace s vykonaním štátnej služby. Vzhľadom na mieru intenzity porušení zo strany žalobkyne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a vyhovel jej. 1.13 Obrana žalovaného spočívala aj v tom, že žalobkyňa si mala svoje nároky uplatňovať aj v správnom konaní. Okresný súd s poukazom na zákona o štátnej službe uviedol, že spor medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom, týkajúcim sa štátnozamestnaneckého vzťahu, prejednáva a rozhoduje podľa súd. Žalobkyňa sa domáhala neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru u žalovaného, preto medzi stranami sporu išlo o štátnozamestnanecký pomer.

1.14 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa , (ďalej v texte aj len „“) a v plnom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku okresného súdu s odkazom na ustanovenie a navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Okresný súd pri posudzovaní skutkovej podstaty prebral v plnej miere nepodložené tvrdenia a domnienky žalobkyne, nesprávnym vyhodnotením dôležitosti a pravdivosti dôkazov, doložených žalovaným, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo má za následok zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku; odôvodnenie sa v celom rozsahu javí ako účelové, v neprospech žalovaného, skutočnosti, ktoré majú svedčiť v prospech žalobkyne, sú uvedené v podmieňovacom spôsobe, pričom sa tieto javia častokrát ako rozporuplné a nedoložené. 2.1 Okresný súd nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, kamarátsky vzťah žalobkyne s Ing. V. bol známy, žalovaný preto nepovažoval zhrnutie a záver súdu prvej inštancie o nedostatku motivácie žalobkyne vyznačiť miesto lekárskeho ošetrenia služobnú cestu za opodstatnený. Vykázanie služobnej cesty je pre zamestnanca výhodnejšie, ako ošetrenie v zdravotníckom zariadení, pretože počet ošetrení, ktoré má zamestnanec plne preplatené, je obmedzený. Žalovaný si je zrejmý toho, že tvrdenie o kamarátskom vzťahu v konaní nebolo preukázané, ale to neboli ani mnohé tvrdenia žalobkyne, ktoré si súd prvej inštancie osvojil. Nesúhlasil s formuláciou okresného súdu ohľadom sťahovania úradu o nepriamom dôkaze žalovaného. Žalovaný preukazoval zavádzanie žalobkyne o sťahovaní organizačného odboru v čase, keď podpisovala výkaz dochádzky za mesiac október 2019 (dôkaz č.15, dôkaz č.4). 2.2 Za nepodložené považuje aj odôvodnenie súdu a tvrdenie žalobkyne ohľadom straty priepustky, ktorú mal na sekretariát doručiť manžel Ing. V.. K uvedenému tvrdeniu neprebehlo žiadne dokazovanie a okresný súd sa stotožnil s ničím nepodloženým a nepravdepodobným vysvetlením, ktoré zdôvodnil ďalšou nepodloženou úvahou v prospech žalobkyne o strate priepustky počas sťahovania. 2.3 Okresný súd nesprávne vyhodnotil aj dôkaz žalovaného (č.15) o jeho tvrdení, že deň 11.10.2019, kedy malo dôjsť ku strate priepustky, bezprostredne predchádzal fyzickému sťahovaniu sekretariátu, teda 11.10.2019 mohla prebiehať príprava spisov na sťahovanie. Týmto dôkazom žalovaný preukazoval, že sťahovanie celého organizačného odboru prebiehalo v dňoch 14.10. a následne 18.-19.10. a sekretariát sa sťahoval v posledný deň spolu s kanceláriou prednostu. Je nepravdivé konštatovanie, že deň 11.10.2019 bezprostredne predchádzal dňu fyzického sťahovania, keďže k tomu došlo najskôr 19.10.2019, teda po 8 dňoch od údajného doručenia priepustky. Sekretariát sa v tom čase ešte nachádzal v budove na ulici M.M. 2, nie v budove Q. 4, ako už presťahovaná časť organizačného odboru. Sekretariát prednostu nevybavuje odbornú agendu, nedisponuje teda rozsiahlymi súbormi spisov, je teda ťažko uveriteľné, že ich príprava začala 8 dní pred ich fyzickým sťahovaním. 2.4 Okresný súd nekonfrontoval s dôkazmi žalovaného tvrdenia žalobkyne o tom, že na Okresnom úrade Rimavská Sobota sa náhradné voľno za prácu nadčas evidovalo ako služobná cesta; stotožnil sa s argumentáciou žalobkyne o jej účasti na oslavách výročia príchodu Cyrila a Metoda v Bratislave 05.07.2017; uvedený dôkaz však vypovedá len o tom, že žalobkyňa sa zúčastnila týchto osláv, čo neznamená, že vykonávala prácu nadčas. Doklady predložené žalobkyňou nemajú náležitosti dokladov pre prikazovanie práce nadčas (dôkazy 5 a 18). 2.5 Okresný súd odignoroval aj dôkazy žalovaného č. 8 a 10. Z týchto je zrejmé, že vtedajší prednosta dbal na to, aby sa pri prikazovaní štátnej služby uplatňovali postupy v zmysle nariadenia č. 57/2017 o služobnom poriadku. Aj keď uvedené stanoviská podal vtedajší prednosta ku konaniu Ing. V., žalovaný nemá dôvod pochybovať o tom, že v prípade žalobkyne by mal postupovať inak. Žalovaný síce uviedol, že o účasti žalobkyne na oslavách Cyrila a Metoda nemal vedomosť z dôvodu, že v čase podania žaloby Mgr. Z. Z., ktorý mal žalobkyni nariadiť prácu nadčas, už nebol zamestnancom žalovaného, predpokladal však, že súd v prípade potreby vzhľadom na nepodložené tvrdenia žalobkyne tieto preverí. Žalovaný nespochybňuje, že vtedajší prednosta mohol mať vedomosť o účasti žalobkyne na oslavách v Bratislave, čo však nie je možné vykladať ako prikázanie práce nadčas. Nie je ničím výnimočným situácia, kedy sa zamestnanci žalovaného aj v čase svojho osobného voľna zúčastňujú rôznych akcií, na ktoré žalovaný dostane pozvánku. V uvedenom prípade sa nemusí jednať o prácu nadčas, za ktorú sa udeľuje náhradné voľno. 2.6 Okresný súd mal možnosť taký dôkaz, ktorý považuje za nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, sám obstarať, alebo zabezpečiť a následne vykonať, pretože v štátnozamestnaneckých sporoch bol zachovaný princíp materiálnej pravdy. Súd prvej inštancie sa bez opory v dôkaznej situácii stotožnil

s jednostranným tvrdením žalobkyne o tom, že vyznačením služobnej cesty postupovala na pokyn nadriadeného, čo žalovaný dementoval. Žalovaný preto považuje názor okresného súdu, že pokiaľ žalobkyňa v systéme dochádzky vyznačovala čerpanie náhradného voľna vyznačením služobnej cesty, postupovala tak na základe priameho pokynu nadriadeného za nesprávny z dôvodu, že na overenie tejto skutočnosti okresný súd nevykonal dôkazy, preto sa jedná len o tvrdenie, ktoré zrejme nemala záujem výsluchom svedka Mgr. Z. verifikovať ani žalobkyňa, keďže tento výsluch nenavrhla. Žalobkyňa tvrdila, že pri nariaďovaní služobných ciest pre Ing. V. konala na základe ústneho príkazu vtedajšieho prednostu, pričom žalovaný jednoznačne preukázal rozpor v jej tvrdeniach dôkazmi č. 8 a 10; okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy žalovaného č. 9, 11, 19 až 24, kedy skúmal ich formálnu stránku. Uvedenými dôkazmi žalovaný poukázal na postup ostatných odborov okresného úradu pri nariaďovaní práce nadčas. Je ťažko uveriteľné, že vedúci zamestnanci ostatných odborov mali vedomosť o zaužívanom postupe prikazovania nadčas, ale žalobkyňa ako vedúca organizačného odboru, ktorý spracováva dochádzku pre všetkých zamestnancov okresného úradu, o tom vedomosť nemala. Postup prikazovania práce nadčas opisujú aj vedúci zamestnanci iných odborov vo svojich vyhláseniach (dôkazy č. 25 až 29), ktoré odmietol okresný súd z dôvodu, že sa jedná o vyhlásenia z januára a februára 2021, pričom jednotliví vedúci odborov deklarujú, že sa jedná o zaužívaný postup, ktorý nikdy nebol iný. 2.7 Žalovaný považuje za arbitrárne aj odmietnutie dôkazov č. 25 až 29 aj z dôvodu, že všetci sú naďalej vedúcimi zamestnancami u žalovaného. Uvedené odôvodnenie je kontradiktórne k ďalším častiam odôvodnenia súdu prvej inštancie a spôsobuje vnútornú rozporuplnosť a nepreskúmateľnosť. Okresný súd na jednej strane vylúčil dôkazy z dôvodu, že ide o vyhlásenia terajších zamestnancov, na druhej strane opiera svoje odôvodnenie o tvrdenia Ing. V. (najmä o tie, ktoré sú v prospech žalobkyne, ktorá je tiež zamestnancom žalovaného). 2.8 Okresný súd sa v odôvodnení stotožnil s tvrdením žalobkyne, že ak by aj náhradné voľno nebolo uložené v súlade s internými predpismi žalovaného, zákonom o štátnej službe a zaužívaným postupom Ing. V. mala nárok na náhradné voľno, pretože reálne vykonala pridelenú prácu, pričom nie je dôležité, či bol určený začiatok a koniec vykonávania štátnej služby. Žalovaný nesúhlasil s týmto uvedeným názorom, pretože ak nie je určený začiatok a koniec vykonávania štátnej služby, nemožno určiť ani rozsah vykonávania štátnej služby a následne nie je možné určiť ani rozsah udelenia náhradného voľna. Okresný súd v odôvodnení konštatuje, že Ing. V. počas dní 21.09.2019 - 22.09.2019 vykonávala prácu nadčas, za ktorú čerpala náhradné voľno v dňoch 27.09.2019 a 15.11.2019, avšak opätovne neuvádza ani jeden dôkaz, z ktorého by bolo možné takúto úvahu odvodiť. Toto konštatovanie v rozpore s prehľadom vybavených spisov (dôkaz č. 32), ktoré vyhotovila Ing. V., kde je zrejmé, že v období, kedy mala vykonávať prácu nadčas, nebola zavalená prácou. 2.9 Nelogická je aj úvaha okresného súdu, že žalobkyňa nemala vedomosť o postupe prikazovania a vykazovania práce nadčas len preto, že nezaznamenávala nadčasy zamestnancov iných útvarov žalovaného; okresný súd na jednej strane konštatuje, že podklady k výplate spracovávala žalobkyňa, v prípade, ak časová referentka chýbala, čo nevylučuje možnosť, že žalobkyňa mohla fyzicky spracovať podklady k nadčasov v systéme SAP, slúžiacom ako podklad k výplate, navyše žalobkyňa u žalovaného pracovala na pozícii vedúcej organizačného odboru, časová referentka je jej priamou podriadenou, teda je ťažko uveriteľné, že by nemala vedomosť o spôsobe vykazovania práce nadčas, navyše, ak tieto podklady boli podkladom pre spracovanie výplat. 2.10 Okresný súd si osvojil aj tvrdenie žalobkyne, že u žalovaného sa práca nadčas nikdy nepreplácala aj napriek tomu, že žalovaný predložil výpis z výplatnej pásky zamestnanca (dôkazy č. 30 a 31). Preplatenie nadčasov by nebolo možné, ak by tieto neboli riadne prikázané a vyúčtované. K zmätočnosti rozsudku prispieva aj konštatovanie súdu, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že z interných predpisov alebo iných postupov nevyplýval presný systém evidovania nadčasov, pričom vzápätí sám poukazuje na o služobnom poriadku (dôkaz č. 5), kde v článku 12 je uvedený postup prikazovania evidovania práce nadčas. Ďalším interným predpisom, ktorý upravuje postup prikazovania a evidovania práce nadčas je vyjadrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (dôkaz č. 18), prílohu ktorého tvoria tlačivá používané pri prikazovaní a evidovaní nadčasov, pričom okresný súd sa uvedeným dôkazom v odôvodnení vôbec nezaoberal. Ak by sa okresný súd dôsledne zaoberal vyhodnotením dôkazov žalovaného č. 9, 11, 19 až 24 (nadčasy na iných odboroch) a dôkazov č. 25 až 29 (vyhlásenia vedúcich odborov), musel by dospieť k záveru, že zaužívaná prax pri prikazovaní práce nadčas bola u žalovaného úplne iná ako tvrdila žalobkyňa. 2.11 Poukázal na to, že žalovaný na základe dôkazov riadne preukázal existenciu výpovedného dôvodu podľa v spojení s zákona o štátnej službe z dôvodu, že žalobkyňa konala v rozpore s , , Zákona o štátnej službe a v rozpore s článkom 9 ods. 2 a s článkom 12 ods. 5 služobného poriadku Ministerstva vnútra SR tým, že v dňoch 27.09.2019 a

15.11.2019 zabezpečila v dochádzke Ing. V. zápis dlhodobých služobných ciest, pričom táto mala čerpať náhradné voľno za prácu nadčas, evidencia nebola vedená v súlade s článkom 12 ods. 5 služobného poriadku. Žalobkyňa si neplnila povinnosti podľa §113 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe tým, že nekontrolovala plnenie vykonávania štátnej služby podriadenej, ktorá mala byť 11.10.2019 na služobnej ceste, pričom táto bola na návšteve u lekára. Povinnosť podľa §113 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe si neplnila tým, že dňa 11.10.2019 uložila časovej referentke zaznamenať v dochádzkovom systéme pre Ing. Y. V. služobnú cestu aj napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že K.. V. je u lekára. Povinnosti podľa §113 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe si žalobkyňa neplnila tým, že neviedla podriadených zamestnancov v dodržiavaní služobnej disciplíny. Žalovaný dôkladne skúmal aj mieru závažnosti vyššie uvedených porušení služobnej disciplíny, čo dostatočne odôvodnil aj vo výpovedi zo dňa 28.05.2020. Vyššie uvedené porušenia žalobkyne nemožno hodnotiť samostatne ako menej závažné, tak ako je to uvedené v odôvodnení rozsudku, ale vzhľadom na to, že išlo o porušenia služobnej disciplíny u tej istej zamestnankyni, ktoré mali opakujúci sa charakter, pričom konanie žalobkyne bolo úmyselné, je možno vyvodiť záver, že išlo o závažné porušenie služobnej disciplíny, a to aj vzhľadom na postavenie žalobkyne. 2.12 Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 27.10.2015. Vo vzťahu k uvedenému podľa názoru žalovaného okresný súd nepostupoval správne, ak porušenia služobnej disciplíny žalobkyne obsiahnuté v upozornení na závažné porušenie služobnej disciplíny hodnotil samostatne a nie vo vzájomnej súvislosti. Ustanovenie §117 ods. 3 zákona o štátnej službe možno vykladať tak, že tieto princípy sa pri určovaní miery intenzity porušenia pracovnej disciplíny musia uplatňovať kumulatívne. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že ak opakovaným porušením služobnej disciplíny zamestnanca nevznikajú zamestnávateľovi škody, nemožno takéto konanie hodnotiť ako závažné porušenie služobnej disciplíny. Škoda sa v uvedenom kontexte nemusí chápať len ako škoda na majetku zamestnávateľa, ale aj ujma prípadne škoda na jeho dobrom mene, pričom škoda nie je jeho jediným kritériom. V prípade posúdenia osoby zamestnanca a jeho pracovného zaradenia vo vzťahu k závažnosti porušovania služobnej disciplíny je nesporné, že žalobkyňa ako vedúci zamestnanec mala spĺňať určité charakterové a morálne predpoklady, najmä charakter morálnej autority, ktorá mala viesť podriadených k riadnemu plneniu úloh, ako aj k dodržiavaniu všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov. 2.13 Žalobkyňa minimálne počas roka 2019 opakovane konala v rozpore so služobným poriadkom, s poukazom na skutočnosť, že zo strany žalovaného neexistovali dôvody, ktoré by toto konanie zapríčiňovali; preto žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa tak konala úmyselne. Žalovaný na základe dôkladného dokazovania a posúdenia všetkých okolností (princípov) mal zato, že správne posúdil konanie žalobkyne ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom na uvedené napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.14 Vo vzťahu ku dokazovaniu odvolateľ poukázal na ustanovenie a nasl. ; rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, v mnohých tvrdeniach si odporuje, čo zapríčiňuje jeho zmätočnosť a nepreskúmateľnosť. Okresný súd namiesto toho, aby dôveryhodnosť vyjadrení žalobkyne konfrontoval s dôkazmi žalovaného, osvojil si argumentáciu žalobkyne, ktorá mala počas celého konania snahu vyhnúť sa zodpovednosti za svoje konanie tým, že sa snažila svoje zlyhania preniesť na svojich podriadených (K.. V., Ing. F.) alebo nadriadených (Y.. Z.). Svoje konanie sa snažila ospravedlniť niekoľkokrát opakujúcou sa výhovorkou, že to tak na úrade bolo zaužívané. Keď žalovaný dostatočne preukázal, že zaužívané konanie bolo diametrálne odlišné od toho, ako ho opísala, bolo jej povinnosťou ako vedúcej štátnej zamestnankyne riadiť sa platnými právnymi predpismi a internými predpismi žalovaného. Okresný súd mal za účelom preverenia tvrdení žalobkyne vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým by tieto tvrdenia verifikoval, najmä výsluch svedka, vtedajšieho prednostu Mgr. Z. Z. a časových referentiek K.. F. a Q., inak je rozhodnutie predčasné a argumentácia žalobkyne trpí zásadnou dôkaznou núdzou. Žalovaný vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne tieto dôkazy nenavrhol vykonať, keďže skutkový stav tak, ako ho preukázal písomnými dôkazmi, považoval za zrejmý. 2.15 Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a nariadil okresnému súdu vykonať dokazovanie výsluchmi svedkov Mgr. Z. Z., bytom W. XX, XXX XX S., K.. X. F., bytom K. Y. XX, XXX XX C. L., E. Q., bytom H. XX/XX, XXX XX C. L.. Vykonaním uvedených dôkazov má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach, ktoré počas konania doručil súdu prvej inštancie, ako aj na dôkazoch, ktoré hodnovernosť jeho tvrdení preukazujú a považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie za zmätočné, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, pretože súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.16 K vyjadreniu predložil listinné dôkazy - mailovú komunikáciu s Ing. T., vedúcim dozornej skupiny.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania; stotožňuje sa s napadnutým rozsudkom a jeho odôvodnením. Na námietku žalovaného, že súd prvej inštancie prebral v plnej miere nepodložené tvrdenia a domnienky žalobkyne, pričom nesprávnym vyhodnotením dôležitosti a pravdivosti dôkazov, doložených žalovaným, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam uviedla, že žalovaný je zamestnávateľ, ktorý ukončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, preto je zaťažený dôkazným bremenom a jeho povinnosťou je spoľahlivo a bez pochybností preukázať, že k porušeniu pracovnej disciplíny v zákonom predpísanej miere skutočne došlo. Okresný súd pri rozhodovaní zhodnotil dôkazy a tvrdenia predložené tak žalobkyňou, ako aj žalovaným a so všetkými sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Okresný súd uviedol aj to, prečo niektoré dôkazy predložené žalovaným považoval za nehodnoverné. 3.1 Konštatovanie žalovaného ohľadom kamarátskeho vzťahu žalobkyne s Ing. V. je nepravdivé, pretože s Ing. V. boli kolegyňami, ktoré denne spolupracovali a dobre spolu vychádzali, poznajú sa len z práce, kam bola Ing. V. prijatá pred cca 3 rokmi; keďže spolu trávia denne 8 hodín, vytvorili si kladný vzťah. Neodôvodňuje to však zamestnávateľa domnievať sa, že by v dôsledku toho mala žalobkyňa úmyselne nariaďovať a evidovať v dochádzke iný, ako skutočný dôvod neprítomnosti na pracovisku. Zamestnanci sami mali povinnosť mesačne kontrolovať správnosť evidencie dochádzky; žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že táto zamestnankyňa sa mala podľa jej vlastných vyjadrení zúčastniť pracovného rokovania na Cerogeme, čo bolo ráno oznámené časovej referentke, ktorá túto pracovnú cestu zaznačila v dochádzke, avšak namiesto toho po náhlom ochorení navštívila lekára, o čom sa však žalobkyňa dozvedela až po zaevidovaní pracovnej cesty dodatočne. Pokiaľ zamestnanec Cerogemy potvrdil, že v tých dňoch sa žiadne pracovné stretnutie neorganizovalo, nevylučuje to možnosť, že sa jednalo o navzájom neplánované stretnutie, ktoré aj v minulosti prebiehalo tak, že počas úradných hodín osoba navštívi potrebný úrad za účelom jednania. 3.2 Vo vzťahu k odovzdaniu priepustky manželom Ing. V. na sekretariáte žalobkyňa uviedla, že z písomného vyjadrenia Ing. V. ku kontrole vykonanej zamestnávateľom vyplývajú práve tieto skutočnosti a na ne sa žalobkyňa aj odvolávala. Žalobkyňa nikdy netvrdila, že by videla, že manžel kolegyne priniesol priepustku na sekretariát, pretože ona už na pracovisku vtedy nebola. Keďže žalovaný toto písomné vyjadrenie Ing. V. nerozporoval a ani nenavrhol jej výsluch alebo výsluch jej manžela, nemal okresný súd dôvod toto nesporné tvrdenie, nachádzajúce sa v spise v písomnej forme ešte bližšie dokazovať. 3.3 K odvolacej námietke žalovaného ohľadne sťahovania dňa 11.10.2019, kedy mal priniesť potvrdenku o návšteve lekára manžel Ing. V. žalobkyňa poukzala na to, že 11.10.2019 bol piatok, sťahovanie sa realizovalo v pondelok 14.10.2019 a následne 19.10.2019; príprava na sťahovanie trvala niekoľko týždňov, pretože na sekretariáte sa nachádzali aj 30 ročné zápisnice z porád prednostov a iné spisy, ktoré bolo treba prezrieť, roztriediť a zabaliť. Táto skutočnosť nebola predmetom dokazovania, preto sa žalobkyňa k nej bližšie odmietla vyjadriť alebo predkladať k tejto novej skutočnosti dôkazy. 3.4 K námietke žalovaného, že na Okresnom úrade Rimavská Sobota sa náhradné voľno za prácu nadčas evidovalo ako služobná cesta, ktoré tvrdenie si okresný súd osvojil od žalobkyne bez konfrontácie s dôkazmi žalovaného žalobkyňa uviedla, že tieto tvrdenia a dôkazy boli v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie podrobne konfrontované a navzájom posúdené a len preto, že okresný súd žalobe vyhovel, nemôže žalovaný usudzovať opak. 3.5 Žalobkyňa poukázala tiež na to, že sa po nástupe do práce dňa 05.07.2017 zúčastnila osláv Cyrila a Metoda v Bratislave na základe predchádzajúceho ústneho pokynu prednostu, za čo jej tiež ústne udelil 2 dni náhradného voľna. Žiadny písomný dôkaz k tomuto ústnemu príkazu neexistuje; dôkazy o realizácii tejto cesty boli súdu predložené na pojednávaní. Nikdy potom sa už žalobkyňa s prácou nadčas a jej evidenciou v práci nepotýkala, nikdy ju do systému nezadávala a ani nevidela, že by bola evidovaná práca nadčas niekým iným, so žiadnym interným nariadením ohľadne evidencie práce nadčas oboznámená nebola a na výzvu súdu takýto dôkaz žalovaný predložiť nevedel; žalobkyňa preto nemá možnosť predložiť hmatateľný dôkaz o niečom, čo neexistuje. 3.6 V rámci vyjadrenia k žalobe žalovaný predložil vyjadrenia a písomné nariadenia práce nadčas zamestnancov iných odborov. Hodnovernosť týchto žalobkyňa spochybnila písomne v priebehu konania pred okresným súdom. 3.7 Žalovaným predložené čestné prehlásenia vedúcich zamestnancov sú doslova identické, sú na nich zmenené len osobné údaje vyhlasovateľa - súčasného zamestnanca žalovaného. Je teda zrejmé, že ich

napísala jedna osoba a dala podpísať vyhlasujúcim. Zrejme aj to je dôvod, prečo okresný súd neprihliadol na tieto dôkazy ako smerodajné, ktoré by vyvrátili tvrdenia žalobkyne. 3.8 Žalovaný namieta, že okresný súd posúdil konanie žalobkyne len ako menej závažné a nevzal do úvahy kritériá §117 ods. 3 zákona o štátnej službe. Podľa názoru žalobkyne to bol práve žalovaný ako zamestnávateľ, ktorý pri posudzovaní miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny nevzal tieto zákonné kritériá do úvahy vôbec. Na pojednávaní žalobkyňa predložila množstvo dôkazov, z ktorých vyplýva, že za celé obdobie trvania služobného pomeru bola zamestnávateľom hodnotená len kladne, pričom jej za pracovné výkony boli vyplácané aj odmeny a jej ročné bodové hodnotenie sa neustále zvyšovalo. Preto ak by zamestnávateľ pri posudzovaní jej konania vzal do úvahy zákonné kritérium - doterajší postoj pri plnení pracovných úloh - bolo by to len v prospech žalobkyne a na toto kritérium bol povinný prihliadnuť aj súd prvej inštancie. 3.9 Nemožno pričítať na ťarchu žalobkyne nezrovnalosť v evidencii v čase príprav na sťahovanie úradu, keď sa žalobkyňa na úrade nenachádzala a nie je jej známe, komu manžel kolegyne priepustku od lekára odovzdal, ktorú skutočnosť žalovaný prezentoval ako splnenie ďalšieho zákonného kritéria pri posudzovaní miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny - čas a situácia, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Okrem toho, k zisteniam tohto pochybenia došlo až v máji 2020, t.j. po dlhšom čase bez vplyvu na disciplínu a plnenie pracovných povinností ostatných podriadených zamestnancov, pretože o tomto pochybení nemal do výkonu kontroly nikto ani vedomosť. 3.10 Pokiaľ sa týka miery zavinenia, žalobkyňa zotrvala na tom, že sa jednalo maximálne o nevedomú nedbanlivosť bez úmyslu porušiť pracovnú disciplínu. 3.11 Nesúhlasila s názorom žalovaného, že ak žalobkyňa v roku 2019 opakovane konala v rozpore so služobným poriadkom, okresný súd nepostupoval správne, ak porušenie služobnej disciplíny obsiahnuté v upozornení hodnotil samostatne a nie vo vzájomnej súvislosti. Aj podľa žalobkyne je potrebné osobitne zhodnotiť každý prípad zvlášť a následne aj ich vzájomnú súvislosť. V danom prípade sa malo podľa žalovaného jednať o tri prípady porušenia pracovnej disciplíny, z ktorých dva boli rovnaké len s iným dátumom, keď mala byť v evidencii zaznamenaná pracovná cesta namiesto náhradného voľna a tretí bola nesprávne zaevidovaná neprítomnosť zamestnanca na pracovisku. Ani jeden z týchto prípadov podľa žalobkyne vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti nepredstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom ich jednotlivá závažnosť by sa nemala zvýšiť s prihliadnutím na ostatné z nich. Inak by to bolo v prípade, ak by kontrola v minulosti zistila nesprávne evidovanie práce nadčas, zamestnanec by na to bol upozornený a napriek tomu by túto prácu evidoval nesprávne aj ďalej. 3.12 Vykonanie kontroly a následné skončenie pracovného pomeru bolo podľa názoru žalobkyne účelové a subjektívne, ako následok nezhôd medzi žalobkyňou, jej nadriadeným a jeho manželkou - kolegyňou žalobkyne, čo bližšie popísala v žalobe a vyjadrení. 3.13 Poukázala na to, že sa jedná o spor so slabšou stranou; ak v zmysle je daná možnosť, aby súd vykonal aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je povinný zamestnávateľ poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Keďže sa jedná o spor s ochranou slabšej strany, súd má možnosť zabezpečiť dôkazy v prospech zamestnanca, čo vyplýva z prvej vety. Zamestnanec ako strana sporu logicky navrhuje dôkazy, slúžiace v jeho prospech na preukázanie tvrdení, ktoré uvádza. Súd nie je povinný sám zadovažovať dôkazy, ktoré nenavrhol vykonať zamestnávateľ a ktoré slúžia na preukázanie jeho tvrdení. Napriek tomu si súd za účelom objasnenia veci vyžiadal na pojednávaní predloženie interného dokumentu o evidencii práce nadčas s podpisom žalobkyne, preukazujúcim jej oboznámenie sa s ním. Žalovaný však uviedol, že takýmto interným predpisom nedisponuje. 3.14 Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní viackrát namietal skutočnosť, že okresný súd nevykonal dôkazy svedčiace v jeho prospech, dôkaznú povinnosť mal v takomto prípade žalovaný sám a bol povinný navrhnúť a predložiť dôkazy preukazujúce, že zo strany žalobkyne došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Toto dôkazné bremeno žalovaný neuniesol. 3.15 Okresný súd zistil skutkový stav dostatočne a objektívne, následne ho vyhodnotil logicky a vo všetkých vzájomných súvislostiach v súlade s príslušnými zákonmi a judikatúrou. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval v plnom rozsahu na svojom odvolaní; odvolacie dôvody opiera o listinné dôkazy, ktoré predkladal súdu prvej inštancie počas celého konania a ktoré doplnil aj v odvolaní. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu opätovne neguje tvrdenia žalovaného rovnako, ako počas celého konania a tieto nedokáže hodnoverne preukázať dôkazmi. Žalovaný si je vedomý skutočnosti, že v danom prípade sa jedná o spor so slabšou stranou, ktorá však žalobkyňu nezbavuje povinnosti

predkladať dôkazy na podporu jej tvrdení. Žalovaný v odvolaní dostatočne preukázal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z dôvodu, že žalobkyňa svoje vyjadrenie k odvolaniu opäť postavila len na ňou už uvedených nepodložených argumentoch, odmietol sa k nim opätovne vyjadrovať. Navrhol rozhodnúť v zmysle jeho odvolania.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom , , bez nariadenia pojednávania v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne a právne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

7. Podľa , , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. upravuje tzv. klasické formy skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe) a špecifickú formu, ktorou je skočenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona; ustanovuje aj zánik štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu smrti štátneho zamestnanca alebo na základe právoplatného rozhodnutia súdu o vyhlásení štátneho zamestnanca za mŕtveho. Vzhľadom na osobitný charakter a špecifiká štátnozamestnaneckých vzťahov sú upravené právne vzťahy týkajúce sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru priamo v zákone, t.j. absentuje delegovaná pôsobnosť vo vzťahu ku skončeniu a zániku štátnozamestnaneckého pomeru. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je upravené v zákona o štátnej službe. Ustanovenie upravuje skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. Výpoveď zo služobného pomeru je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sú oprávnení zamestnávateľ i zamestnanec. Na základe výpovede sa služobný pomer skončí. Výpoveď musí byť písomná a doručená služobnému úradu alebo štátnemu zamestnancovi spôsobom, ktorý presne vymedzuje zákon v ustanovení, definujúce doručovanie. Nedodržanie písomnej formy alebo riadneho spôsobu doručenia zákon sankcionuje neplatnosťou výpovede. Aby bola výpoveď platná, musí byť urobená písomne, riadne doručená druhej zmluvnej strane do vlastných rúk a musí v nej byť jasne a zreteľne vymedzený dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý nemožno dodatočne meniť. Výpoveďou môže skončiť štátnozamestnanecký pomer štátny zamestnanec z akéhokoľvek dôvodu, prípadne aj bez uvedenia dôvodu, ale služobný úrad iba z dôvodov taxatívne vymedzených v zákona. Neuvedenie výpovedného dôvodu vo výpovedi danej služobným úradom, jeho nedostatočné vymedzenie, t.j. zameniteľnosť s iným dôvodom alebo jeho dodatočné menenie zákon sankcionuje neplatnosťou výpovede. V prípade, že výpoveď dáva štátny zamestnanec, dôvod výpovede uvedený byť nemusí. Výpoveď možno jednostranne písomne odvolať ktoroukoľvek zmluvnou stranou iba s písomným súhlasom druhej zmluvnej strany; možnosť jednostranne písomne odvolať výpoveď bez súhlasu štátneho zamestnanca má služobný úrad v prípade, keď ju odvoláva na základe stanoviska vydaného orgánom príslušným na prešetrenie výpovede, a to napriek skutočnosti, že výpoveď bola štátnemu zamestnancovi už doručená; predmetné stanovisko môže vydať generálny tajomník, ktorý so zamestnancom skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou, prešetrovacia komisia alebo rada. Prešetrenie výpovede prebieha výlučne na žiadosť dotknutého štátneho zamestnanca, a preto sa odvolanie výpovede služobným úradom považuje za úkon v záujme štátneho zamestnanca. Z daného dôvodu zákon umožňuje služobnému úradu v tomto prípade výpoveď písomne odvolať aj bez súhlasu štátneho zamestnanca. Výpoveď možno odvolať štátnym zamestnancom alebo služobným úradom najneskôr do konca uplynutia výpovednej doby. Pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou či už zo strany služobného úradu alebo zo strany štátneho zamestnanca sa stanovuje rovnaká dĺžka výpovednej doby, ktorá je 2 mesiace a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede; výpovedná doba sa spravidla končí uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. 8.1 Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v . Ustanovenie upravuje dôvod výpovede pre prípady, kedy služobný úrad mohol skončiť štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom okamžite, ale túto možnosť nevyužil, resp. mu zákon pri určitej kategórii štátnych zamestnancov zakazuje okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer, avšak skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou

mu umožňuje. V zmysle §75 ods. 2 zákona o štátnej službe, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa odseku 1 písm. g) do 2 mesiacov od oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr vždy do 1 roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol; okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca môže služobný úrad do 2 mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr do 1 roka odo dňa, keď dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru vznikol (§78 zákona o štátnej službe). Aby bolo okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany štátneho zamestnanca platné, musí spĺňať všetky nasledovné podmienky: musí byť urobené písomne, doručené v súlade s §32 zákona druhej strane, musí byť doručené v ustanovenej zákonnej lehote, musí v ňom byť jasne a nezameniteľne vymedzený dôvod okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý nemožno dodatočne meniť (§80 zákona o štátnej službe); inak je okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné. 8.2 Neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť (§95 ods. 1 zákona o štátnej službe); ide o prekluzívnu lehotu, zmeškaním ktorej právo na podanie žaloby zaniká. 8.3 Ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej (§96 ods.1 veta prvá zákona o štátnej službe). Povinnosti zamestnanca v štátnej službe vymedzuje zákon v §111, §112, §113 ods.1; porušenie povinností zákona je upravené v §117 ods.2 a 3 zákona o štátnej službe, podľa ktorého podľa miery závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa rozlišuje menej závažné porušenie služobnej disciplíny a závažné porušenie služobnej disciplíny. Miera závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa posudzuje vzhľadom na povahu porušenej alebo nesplnenej služobnej povinnosti alebo obmedzenia okolností, za akých k nemu došlo, najmä spôsob a intenzitu konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované porušenie služobnej disciplíny, doterajší prístup štátneho zamestnanca k plneniu povinností a dodržiavaniu obmedzení alebo na inú okolnosť, rozsah škody a následok porušenia služobnej disciplíny.

9. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s výrokom aj odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V takom prípade zákonné ustanovenie (, ) umožňuje odvolaciemu súdu obmedziť sa vo svojom odôvodnení len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie a vyhodnotil dôkazy v ich vzájomných súvislostiach; rozsudok odôvodnil dostatočne zrozumiteľne. 9.1 Z obsahu súdneho spisu je zistiteľné, že žalobkyňa ako zamestnankyňa bola dňa 26.05.2017 žalovaným ako zamestnávateľom vymenovaná na štátnozamestnanecké miesto vedúceho štátneho zamestnanca - vedúceho organizačného odboru Okresného úradu Rimavská Sobota, čím podľa Zákona o štátnej službe došlo ku vzniku jej štátnozamestnaneckého pomeru odo dňa 29.05.2017. Dňa 01.06.2017 bol zmenený obsah služobnej zmluvy žalobkyne a dňa 24.10.2017 bola so žalovaným uzavretá písomná služobná zmluva č. CPBB-OP-2017/000621-012, v zmysle ktorej sa dočasná štátna služba žalobkyne zmenila na stálu štátnu službu vo funkcii hlavný radca - vedúci odboru s trvaním na dobu neurčitú. Dňa 27.05.2020 dostala žalobkyňa od žalovaného písomné upozornenie na závažné porušenie služobnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť konaním v rozpore s povinnosťou vedúceho zamestnanca v zmysle , , , Zákona o štátnej službe a konaním v rozpore s článkom 9, ods.2, článkom 12, ods.5 Nariadenia služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 29.05.2017 o služobnom poriadku štátnych zamestnancov v spojení s Zákona o štátnej službe. Nahrávaním a úpravou dochádzky podriadenej zamestnankyne sa mala v zmysle článku 18 ods. 2 písm. g) Služobného poriadku dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dňa 28.05.2020 žalovaný na pracovisku osobne odovzdal žalobkyni písomne vyhotovené skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca podľa v spojení s ustanovením 9.2 Z dôvodov výpovede vyplýva, že štátny zamestnanec konaním v rozpore s povinnosťou vedúceho zamestnanca v zmysle , , Zákona o štátnej službe a konaním v rozpore s článkom 9 ods. 2 a článkom 12 ods. 5 Nariadenia služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57 zo dňa 29.05.2017 o služobnom poriadku v spojení s Zákona o štátnej službe sa dopustil porušenia služobnej disciplíny podľa Zákona o štátnej službe porušením povinností štátneho zamestnanca podľa v nadväznosti na článok 18 ods.2 písm. g) Služobného poriadku, a to titulom nahrávania a úpravy dochádzky podriadenej zamestnankyne. Služobný úrad za závažné porušenie služobnej disciplíny vydal podľa ustanovenia Zákona o štátnej

službe štátnemu zamestnancovi upozornenie č.OÚ-RS-2020/9891-7 zo dňa 27.05.2020, ktoré štátny zamestnanec prevzal dňa 27.05.2020. Výpoveď z pracovného pomeru bola žalobkyni daná na základe výsledkov kontroly realizovanej od 12.05.2020 do 15.05.2020 kontrolnou skupinou a bola zameraná na vnútornú kontrolu dochádzky so zameraním na evidovanie dlhodobých služobných ciest za kontrolované obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019 na organizačnom odbore Okresného úradu Rimavská Sobota. Protokol o kontrole bol vyhotovený dňa 15.05.2020. Dňa 20.05.2020 žalobkyňa k zisteniam kontroly podala písomné námietky a písomné námietky podala 20.05.2020 k protokolu o kontrole aj K.. Y. V.. Kontrolná skupina vyhodnotila námietky zamestnankýň ako neopodstatnené, o tomto bol vyhotovený dňa 21.05.2020 písomný dodatok k protokolu o kontrole, ktorý obsahuje aj námietky zamestnankýň. Dňa 26.05.2020 bol výsledok kontroly prerokovaný aj so žalobkyňou, o čom bola spísaná zápisnica, čím kontrola bola ukončená. Dňa 28.05.2020 podala dodatok ku námietkam aj Ing. Y. V.. 9.3 Po doručení skončenia služobného pomeru výpoveďou žalobkyňa dňa 27.07.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu osobne doručila zamestnávateľovi oznámenie v zmysle v spojení s Zákona o štátnej službe, že trvá na tom, aby naďalej bola zamestnávaná. Na oznámenie reagoval žalovaný písomnou odpoveďou dňa 29.07.2020, v zmysle ktorej považuje výpoveď za neplatnú a pracovný pomer ku dňu 31.07.2020 za ukončený; žalobkyni pokračovať vo výkone práce umožnené nebolo. 9.4 Dňa 28.09.2020 žalobkyňa doručila na okresný súd žalobu o určení neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. K žalobe ako listinné doklady predložila okrem skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca aj oznámenie zamestnanca o tom, že zotrváva na tom, aby ju naďalej zamestnávateľ zamestnával, dodatok ku protokolu o kontrole (č.l. 22 spisu), námietky - vyjadrenie ku protokolu o kontrole K.. Y. V. (č.l. 25 spisu), mailovú komunikáciu od žalobkyne adresovanú X. F. ohľadom dochádzky Ing. V. (č.l. 26, 26 pv, 27, 27 pv, 28), námietky k zisteniam uvedeným v protokole o kontrole od žalobkyne (č.l. 29 až 31 pv spisu), námietky, vyjadrenie k protokolu o kontrole Ing. Y. V. (č.l. 32-33 pv), služobnú zmluvu (č.l. 37-38), služobné hodnotenia, upozornenie v zmysle Zákona o štátnej službe adresované prednostovi Mgr. Z. Z. na uloženie jej pokynu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorý v zmysle odovzdávajúceho protokolu nemožno uskutočniť ohľadom presunu agendy regionálneho rozvoja Mgr. Y. Z. a Ing. W. U. (č.l. 22) zo dňa 26.05.2020, upozornenie na závažné porušenie služobnej disciplíny zo dňa 27.05.2020 (č.l.43-44 spisu), upozornenie generálnemu tajomníkovi JUDr. M. U., generálnemu tajomníkovi služobného úradu Ministerstva vnútra SR Bratislava zo dňa 29.05.2020 od žalobkyne (č.l. 45 spisu), úradný záznam o možnosti žalobkyne vyjadriť sa k upozorneniu na závažné porušenie služobnej disciplíny zo dňa 27.05.2020 (č.l. 46). Oboznámenie sa s dodatkom k protokolu vnútornej kontroly zo dňa 20.05.2020 (č.l. 47 spisu), námietky žalobkyni k zisteniam uvedeným v protokole o kontrole zo dňa 21.05.2020 (č.l. 48 spisu), zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly vykonanej v čase od 12.05.2020 do 15.05.2020 spísaná dňa 26.05.2020 (č.l. 49-50 spisu), oznámenie o zmene obsahu služobnej zmluvy zo dňa 01.06.2017 zasielané žalobkyni (č.l. 51, 51 pv), protokol o kontrole (č.l. 52-55). 9.5 Po doručení žaloby žalovaný vzniesol námietky miestnej príslušnosti (č.l. 75, 75 pv), a následne zaslal vyjadrenie ku žalobe spolu s listinnými dôkazmi (upozornenie na závažné porušenie služobnej disciplíny - č.l. 93-94 pv, skončenie štátnozamestnaneckého pomeru - č.l. 95, 96 pv, mailovú komunikáciu označenú ako dôkaz č.14, upozornenie - dôkaz č.13, záznam o kontrole - dôkaz č.12, príkaz na vykonanie práce nadčas - dôkaz č.11, výzva na vyjadrenie Ing. I. T. -dôkaz č.10, príkaz na vykonanie práce nadčas Y.. V. - dôkaz č. 9, odpoveď Ing. I. T. - dôkaz č.8, súhlas s vykonaním práce počas dní pracovného voľna - dôkaz č. 7, Nariadenie služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - dôkaz č. 6, Nariadenie služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - dôkaz č. 5, námietky

- vyjadrenie k protokolu o kontrole - dôkaz č.3, mailová komunikácia so žalobkyňou - dôkaz č.2, námietky k zisteniam uvedeným v protokole o kontrole - dôkaz č.1 a ďalšie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise od č.l. 97 až po 125). Po vyjadrení žalobkyne ku vyjadreniu žalovaného (č.l. 140-145) žalovaný zaslal repliku k vyjadreniu žalobkyne (č.l. 165-190), okresný súd vytýčil na termín 18.05.2021 pojednávanie, ktoré odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 15.06.2021, kedy rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom.

10. Krajský súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že v súdenej veci žalovaný ako zamestnávateľ vytýkal žalobkyni dve skutočnosti, ktoré mali byť dôvodom takého vážneho porušenia služobnej disciplíny, že viedlo žalovaného ku skončeniu služobného pomeru výpoveďou. Pochybením žalobkyne v evidencii v dochádzkovom systéme u Ing. V. dňa 11.10.2019, keď bolo v evidencii vyznačené „služobná cesta“, hoci bola u lekára, žalovaný považoval za také hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo viesť ku skončeniu služobného pomeru. Žalobkyňa v rámci zistení pri kontrole ako aj pri

doplnení a vyjadrení sa k záverom kontroly a rovnako aj Ing. Y. V. objasnili uvedenú situáciu, v dôsledku ktorej došlo k chybnému zápisu. Žalobkyňa nepoprela, že mala skontrolovať údaje v evidencii dochádzky na konci mesiaca ako vedúca, pretože tieto skutočne odsúhlasuje; poukázala však na to, že tieto údaje si majú skontrolovať aj jednotliví zamestnanci a evidenciu dochádzky nespracováva žalobkyňa, ale X. F., ktorej hneď ráno po nástupe na pracovisko oznámila služobnú cestu K.. Y. V., ktorá sa zúčastňovala školenia. Až v priebehu dňa, keď bola žalobkyňa mimo pracoviska, čo nebolo sporné, sa dozvedela o tom, že K.. V. sa nezúčastnila školenia, ale navštívila lekára z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Hoci táto skutočnosť nebola v spore preukázaná nepochybne, pretože dôkazy v tomto smere nenavrhol ani zamestnávateľ ani štátny zamestnanec, okresnému súdu nemožno vytknúť jeho procesnú pochybenie ohľadom dokazovania, pretože postupoval v súlade s procesným poriadkom, ktorým je . Teda, pokiaľ o náhlom ochorení K.. V. mal priniesť doklad na jej pracovisko a oznámiť túto skutočnosť zamestnávateľovi jej manžel a táto priepustka sa nedohľadala, keďže ju mal priniesť v čase obedňajšej prestávky a navyše úrad sa sťahoval do iných priestorov, na spochybňovanie tejto skutočnosti žalovaným správne okresný súd neprihliadal, pretože v tomto smere dôkazy nenavrhol vykonať. 10.1 Ani ďalšia námietka žalovaného, že úrad sa nemohol sťahovať 8 dní, pretože neobsahuje takú spisovú agendu, aby mu to tak dlho malo trvať, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia okresného súdu. To, že úrad sa skutočne sťahoval, bolo potvrdené listinným dokladom - platby pre sťahovaciu službu L. v dňoch 14.10.2020, 18.10.2020,19.10.2020. Ak 11.10.2020 v piatok malo dôjsť ku nesprávnemu zápisu v dochádzke K.. V., a v pondelok bolo zahájené sťahovanie úradu do iných priestorov, ktoré pokračovalo v nasledujúcich dňoch, okresný súd správne konštatoval, že jediné pochybenie, ktoré v tejto súvislosti možno žalobkyni vytknúť je, že pri mesačnej sumarizácii a kontrolovaní evidencie dochádzky nepostrehla pochybenie ohľadom predloženej priepustky u Ing. V.. Ide o bežnú, nie úmyselnú nepozornosť pri zlyhaní ľudského faktora, za situácie, keď si predovšetkým jednotliví zamestnanci mali skontrolovať evidenciu vlastnej dochádzky. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nejde o zistenie tak závažného porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré by prichádzala do úvahy výpoveď zo služobného pomeru, ako bola adresovaná žalobkyni. Okresný súd správne konštatoval, že samotný Zákon o štátnej službe vo svojom ustanovení ukladá povinnosť zisťovania miery závažného porušenia služobnej disciplíny vzhľadom na povahu porušenej alebo nesplnenej služobnej povinnosti, ako aj okolnosti, za akých porušeniu došlo, najmä spôsob, intenzitu konania, opomenutie, mieru zavinenia, opakované porušenie služobnej disciplíny ako aj doterajší prístup štátneho zamestnanca k plneniu povinností a dodržiavaniu obmedzení, príp. iné okolnosti, rozsah škody, následok porušenia služobnej disciplíny. Takéto zistenie pochybení v prejednávanom prípade u žalobkyne zo spisu nevyplývajú. 10.2 Vo vzťahu ku služobnej disciplíne žalobkyne krajský súd dopĺňa dôvody rozsudku okresného súdu v tom, že žalobkyňa bola opakovane „disciplinárne odmenená“. Nedostatočné skontrolovanie v ojedinelom prípade preukázateľne vytknutom služobným úradom žalobkyni nemožno považovať za tak vážne porušenie služobnej disciplíny, ktoré by bolo dôvodom pre skončenie služobného pomeru výpoveďou.

11. Okresný súd tiež správne skonštatoval, že ani druhá skutočnosť, vytknutá žalobkyni ako hrubé porušenie služobného pomeru, vedúce ku jeho skončeniu výpoveďou, nie je takýmto dôvodom. Žalovaný vytkol žalobkyni konanie v rozpore s článkom 9 ods. 2 Služobného poriadku v dňoch 15.04.2019, 09.05.2019, 10.05.2019, 27.09.2019 a 15.11.2019 tým, že zabezpečila v uvedených dňoch v dochádzkovom systéme K.. V. zápis dlhodobých služobných ciest napriek skutočnosti, že táto čerpala náhradné voľno za prácu nadčas s poukazom na článok 12 ods.5 Služobného poriadku v súvislosti s evidenciou vykonanej práce nadčas, kde nie je práca nadčas počas dní 21.09.2019 a 22.09.2019 vyznačená so začiatkom a koncom časového úseku v jednotlivých dňoch. Tu okresný súd správne konštatoval, že nebolo potrebné sa týmito porušeniami zaoberať vzhľadom na nedodržanie dvojmesačnej lehoty od oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, ktoré bolo žalobkyni doručené deň pred doručením výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. 25.05.2020.

12. Je potrebné prisvedčiť žalobkyni, že žalovaný ako zamestnávateľ pri posudzovaní miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny nebral do úvahy zákonné kritériá ustanovenie §117 ods. 3 Zákona o štátnej službe; z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa preukázala, že za celé obdobie trvania služobného pomeru bola zamestnávateľom hodnotená len kladne, za pracovné výkony jej boli vyplácané odmeny a jej ročné bodové hodnotenie sa neustále zvyšovalo.

13. Pri posudzovaní miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny ako zákonného kritéria pri skončení služobného pomeru nemožno pričítať na ťarchu žalobkyne nezrovnalosť v evidencii v čase sťahovania úradu do iných priestorov, navyše, keď sa žalobkyňa na úrade v tom čase preukázateľne nenachádzala a teda nebola v kontakte s manželom kolegyne, ktorý mal priniesť priepustku od lekára; dokazovanie v tomto smere žalovaný nenavrhol a súd nebol povinný ho ex offo vykonať.

14. V zmysle ďalšieho zákonného kritériá pre skončenie služobného pomeru je potrebné prihliadať, či pochybenie žalobkyne malo vplyv na disciplínu a plnenie pracovných povinností ostatných podriadených zamestnancov; zo spisu žiadne takéto skutočnosti nevyplývajú.

15. Ani ďalšia odvolacia námietka nie je dôvodná: žalovaný tvrdí, že žalovaná sa dopustila svojho pochybenia úmyselne; tieto skutočnosti však nijako nepreukázal. V prejednávanej veci ide o spor so slabšou stranou, procesný postup súdu upravuje a nasl. Odvolací súd konštatuje, že súd má možnosť zabezpečiť dôkazy, ak ide o dôkazy v prospech zamestnanca; zamestnanec ako strana sporu navrhuje dôkazy slúžiace v jeho prospech na preukázanie svojich tvrdení a súd nie je povinný sám zadovažovať dôkazy, ktoré zamestnávateľ nenavrhol vykonať a ktoré majú slúžiť na preukázanie jeho tvrdení. Preto nie je dôvodná námietka žalovaného, že okresný súd nevykonal dôkazy, svedčiace v jeho prospech na preukázanie jeho tvrdení. Dôkaznú povinnosť mal žalovaný, ktorý bol povinný preukázať, navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o existencii závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou. Okresný súd správne konštatoval, že žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.

16. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu má za to, že v prejednávanej veci neboli zistené a preukázané skutočnosti, svedčiace o existencii takého hrubého porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou, ktoré by mohli viesť ku skončeniu služobného pomeru výpoveďou zamestnávateľom. S poukazom na ustanovenie §117 ods.3 Zákona o štátnej službe bolo povinnosťou žalovaného skúmať mieru závažnosti porušenia služobnej disciplíny. Pokiaľ aj boli zistené pri kontrolách na úseku, spadajúcom pod žalobkyňu pochybenia, tieto boli menej závažného charakteru, resp. žalobkyňa postupovala na základe pokynov žalovaného, čo žalovaný vo vzťahu ku žalobkyni nespochybnil relevantnými dôkazmi. Vzhľadom na mieru intenzity porušení zo strany žalobkyne je žaloba v celom rozsahu dôvodná. 16.1 Rozsudok okresného súdu bol správny právne i skutkovo, bol vypracovaný v súlade s ; preto ho krajský súd v zmysle , potvrdil a to aj vo výroku o trovách konania v prvostupňovom konaní, pretože žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná (, , ).

17. V dôsledku úspechu žalobkyne v odvolacom konaní jej krajský súd priznal nárok na náhradu trov konania v zmysle , v spojení s s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.