Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cpr/7/2020

Potvrdené rozhodnutím 11CoPr/4/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudkýň JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Zity Nagypálovej ako členiek senátu, v spore žalobkyne: K.. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 4, XXX XX C. L., v konaní zastúpenej: Advokátska kancelária Bitalová & Demeterová, s.r.o., IČO: 47 244 798, so sídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 8, 979 01, konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Miriam Bitalovej, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 15Cpr/7/2020-226 zo dňa 15.06.2021, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobkyne K.. V. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 4, XXX XX C. L., v konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bitalová & Demeterová, s.r.o., IČO: 47244798, so sídlom Hviezdoslavova 8, 979 01 Rimavská Sobota, konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Miriam Bitalovej, proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, takto

rozhodol:

I/ Súd u r č u j e , že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca podľa , v spojení s , o štátnej službe zo dňa 28.05.2020 výpoveďou, ktorým žalovaný rozviazal štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou j e neplatné.

II/ Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný p o v i n n ý uhradiť žalobkyni, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu cez portál e-žaloby dňa 28.9.2020 žiadala žalobkyňa určiť, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca podľa , v spojení s , o štátnej službe zo dňa 28.5.2020 výpoveďou, ktorým žalovaný rozviazal štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou je neplatné. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania.

1.1. Skutkové okolnosti výpovede nepovažovala žalobkyňa za pravdivé a mala za to, že z jej strany k porušeniu služobnej disciplíny závažným spôsobom ani v jednom zo špecifikovaných prípadov nedošlo. Žalobkyňa pre žalobcu pracovala v pozícii vedúcej štátneho zamestnanca - vedúcej organizačného odboru Okresného úradu Rimavská Sobota. Dňom 26.5.2017 bola žalovaným ako zamestnávateľom vymenovaná na štátnozamestnanecké miesto, čím jej vznikol štátnozamestnanecký pomer dňom 29.5.2017. Následne dňom 1.6.2017 došlo k zmene obsahu služobnej zmluvy a dňa 24.10.2017 bola so žalovaným uzavretá písomná služobná zmluva č. Z.-OP-XXXX/XXXXXX-XXX, v zmysle ktorej sa dočasná štátna služba žalobkyne zmenila na stálu štátnu službu vo funkcii hlavný radca - vedúci odboru s časom trvania na neurčitý čas.

1.2. Dňa 27.5.2020 obdržala žalobkyňa od žalovaného písomné upozornenie závažného porušenia služobnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť konaním v rozpore s povinnosťami vedúceho zamestnanca v zmysle ustanovenia § 113 ods. 1, písm. a/, b/, e/ Zákona o štátnej službe a konaním v rozpore s článkom 9, ods. 2, článkom 12, ods. 5 Nariadenia služobného úradu žalovaného z 29.5.2017 o služobnom poriadku štátnych zamestnancov v spojení s § 109 ods. 2 Zákona o štátnej službe. Nahrávaním a úpravou dochádzky podriadenej zamestnankyne mala v zmysle článku 18,

ods. 2, písm. g/ služobného poriadku závažným spôsobom porušiť pracovnú disciplínu. Nasledujúcim dňom, t.j. 28.5.2020 žalovaný vyhotovil a osobne odovzdal žalobkyni na pracovisku skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca podľa § 71 ods. 1, písm. b/ v spojení s ustanovením § 75 ods. 1, písm. g/ Zákona o štátnej službe.

1.3. Závažné porušenie služobnej disciplíny malo spočívať v konaní žalobkyne: 1/ Žalobkyňa konala v rozpore s článkom 9, ods. 2 služobného poriadku tým, že na deň 11.10.2019 nariadila časovej referentke zaznamenať v dochádzkovom systéme pre Ing. Y. V. ako dôvod neprítomnosti na pracovisku celodennú dlhodobú služobnú cestu za účelom vykonávania služobných úloh mimo budovy okresného úradu, pričom menovaná mala vedomosť o tom, že K.. V. je na návšteve u lekára. 2/ Žalobkyňa konala v rozpore s článkom 9, ods. 2 služobného poriadku aj v dňoch 15.4.2019, 9.5.2019, 10.5.2019, 27.9.2019 a 15.11.2019 tým, že zabezpečila v uvedených dňoch v dochádzkovom systéme K.. V. zápis dlhodobých služobných ciest, napriek skutočnosti, že K.. V. čerpala náhradné voľno za prácu nadčas. Evidencia vykonanej práce nadčas nebola vedená v súlade s článkom 12, ods. 5 služobného poriadku, nakoľko v písomnom súhlase s vykonaním práce nadčas počas dní 21.9. - 22.9.2019 zo dňa 19.9.2019 nebol uvedený začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával štátnu službu nadčas v jednotlivých dňoch. Týmto konaním žalobkyňa neplnila povinnosti podľa § 113 ods. 1, písm. a/ Zákona o štátnej službe tým, že nekontrolovala plnenie vykonávania štátnej služby podriadenej zamestnankyne, ktorá mala byť 11.10.2019 na služobnej ceste, pričom bola na návšteve u lekára. Ako vedúca štátna zamestnankyňa si tým neplnila povinnosti podľa § 113 ods. 1, písm. a/, neviedla štátnych zamestnancov organizačného odboru k dodržiavaniu služobnej disciplíny, ale práve naopak opakovane mala vykonávať úpravy dochádzky podriadenej zamestnankyne, ktorá bola v rozpore so skutočnosťou, alebo nariadila takúto úpravu vykonať inej podriadenej.

1.4. Výpoveď zo služobného pomeru bola žalobkyni daná na základe výsledkov kontroly, ktorá bola zrealizovaná v dňoch 12.5. do 15.5.2020 počas práceneschopnosti žalobkyne kontrolnou skupinou a bola zameraná na vnútornú kontrolu dochádzky so zameraním na evidovanie dlhodobých služobných ciest za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 na organizačnom odbore Okresného úradu Rimavská Sobota. Protokol o kontrole bol vyhotovený 15.5.2020 a dňa 20.5.2020 podala žalobkyňa k zisteniam kontroly písomné námietky, rovnako tieto námietky k protokolu o kontrole podala aj K.. Y. V.. Dňom 21.5.2020 písomné námietky žalobkyňa doplnila a uvedený deň bol vyhotovený dodatok k protokolu o kontrole obsahujúci aj námietky zamestnankýň, ktoré kontrolná skupina vyhodnotila ako neopodstatnené. Dňom 26.5.2020 bol výsledok kontroly prerokovaný so žalobkyňou o čom bola spísaná zápisnica a následne dňa 28.5.2020 podala K.. Y. V. dodatok k námietkam. Po doručení výpovede žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 27.7.2020 oznámila žalovanému s poukazom na ustanovenie v spojení s ustanovením Zákona o štátnej službe, že trvá na tom, aby ju žalovaný aj naďalej zamestnával. Súčasne vyjadrila nesúhlas s rozviazaním služobného pomeru a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré jej dal žalovaný, považovala za neplatné. V oznámení uviedla, že dôvody výpovede nie sú dané a jej neplatnosť si uplatní žalobou na súde. Na toto oznámenie reagoval žalovaný písomnou odpoveďou dňa 29.7.2020, v zmysle ktorej považoval výpoveď za platnú a pracovný pomer za ukončený dňom 31.7.2020. Pokračovať v práci jej nebolo umožnené.

1.5. Ohľadom dôvodov výpovede uvedenom pod bodom 1., keď jej bolo zo strany žalovaného vytýkané, že nariadila časovej referentke zaznamenať v dochádzke celodennú služobnú cestu K.. V., ktorá však v ten deň bola na návšteve u lekára, uvádzala žalobkyňa, že na uvedený deň Ing. V. mala naplánovanú služobnú cestu, kde mala ísť priamo z domu. Žalobkyňa dňa 11.10.2019 ráno o 7.31 hod. mailom oznámila časovej referentke túto skutočnosť. Od 10.00 hod. uvedeného dňa bola žalobkyňa pracovne mimo kancelárie a do kancelárie sa už v ten deň nevrátila. Ing. V. v skutočnosti na služobnú cestu nešla, pretože náhle ochorela, bolo jej nevoľno a o tejto skutočnosti sa zamestnávateľ - žalovaný dozvedel až od jej manžela, ktorý doniesol v obedňajších hodinách žalovanému na sekretariát prednostu potvrdenie od lekára. Bolo to v čase obedňajšej prestávky kedy tam časová referentka nebola a podľa všetkého sa toto potvrdenie nedostalo do dispozície časovej referentky. Navyše žalobkyňa poukázala aj na to, že sa v tom čase sekretariát sťahoval a zrejme sa priepustka niekde stratila. Na konci mesiaca vykonávajú kontrolu dochádzky jednak časová referentka, ako aj jednotliví zamestnanci a žalobkyňa ako vedúca celého úseku. Tu uviedla, že pochybila, nakoľko pri kontrole celého oddelenia si mala všimnúť túto nesprávnosť, ktorá bola pri K.. V. vytknutá. V žiadnom prípade však svoj postup nepovažovala za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a nekonala úmyselne.

1.6. Ohľadom dôvodu výpovede uvedenom pod bodom 2., ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa v dňoch 15.4., 9.5., 10.5.2019 a 27.9. a 15.11.2019 tým, že zabezpečila v uvedených dňoch v dochádzkovom systéme K.. V. zápis dlhodobých služobných ciest napriek skutočnosti, že K.. V. čerpala náhradné voľno za prácu nadčas, uviedla žalobkyňa, že ani s týmito dôvodmi výpovede nesúhlasí. S poukazom na ustanovenie § 75 ods. 2, písm. g/ Zákona o štátnej službe k pochybeniam ohľadom vedenia evidencie služobných ciest namiesto náhradného voľna Ing. V. v dňoch 15.4., 9.5., 10.5.2019 sa žalobkyňa nevyjadrovala s tým, že sa žalovaný v lehote jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol nedomáhal výpovede a neupozornil žalobkyňu na porušenie služobnej disciplíny. Žalovaný sa preto nezákonne odvoláva na porušenie povinnosti v uvedených dňoch v mesiaci apríl a máj 2019. K práci nadčas a náhradnému voľnu v mesiaci september a november žalobkyňa nevydala písomný príkaz, keďže podľa vyjadrenia prednostu okresného úradu, práca nadčas, ani jej preplatenie v štátnej správe nie je možné a namiesto toho si má zamestnanec zobrať voľno počas týždňa. Bol spísaný súhlas s vykonávaním práce počas víkendu, kde sa uviedol termín, kedy práca bola vykonaná a kedy si zoberie za túto prácu kolegyňa voľno, aby bola vedená evidencia. Všetko sa robilo na základe pokynu od prednostu. Navyše samotná žalobkyňa poukázala na takúto prax, ktorá sa zrealizovala aj v jej prípade kedy v roku 2017 taktiež po nástupe do práce udelil jej prednosta ako priamo nadriadený náhradné voľno cez týždeň v rozsahu dvoch dní, namiesto soboty kedy bola pracovne vyslaná zúčastniť sa pracovnej akcie mimo úradu. Aj v tomto prípade v evidencii dochádzky neprítomnosť na pracovisku bola evidovaná ako služobná cesta. Žalobkyňa u žalovaného bola zamestnaná od 29.5.2017 bez akýchkoľvek problémov alebo upozornení o čom svedčili a svedčia aj každoročné služobné ohodnotenia, v rámci ktorých bola vždy hodnotená v najlepšom stupni ako vynikajúci pracovník a počet bodov sa každoročne zvyšoval. Žalobkyňa sa domnievala, že k zmene postoja a k tomuto postupu zo strany prednostu došlo z dôvodu nie práve priateľských vzťahov s manželkou prednostu, ktorá v roku 2019 bola prijatá ako zamestnankyňa na ten istý odbor. Keďže nesúhlasila s postupmi prednostu voči jeho manželke ako zamestnankyni, čo mu aj písomne vytýkala celý spor vyvrcholil v mesiaci apríl, mala za to, že prednosta takýmto spôsobom pristúpil k „potrestaniu“ nepohodlnej zamestnankyne.

1.7. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný postupoval nezákonne. S poukazom na článok 18, písm. g/, § 112, písm. g/ zákona bolo vytýkané žalobkyni, že vyhotovila falzifikáty, pozmeňovala dokumenty v štátnej službe. Navyše s poukazom na ustanovenie § 117 ods. 3 žalovaný ani neriešil mieru závažnosti porušenia pracovnej disciplíny z jej strany. V prvom pochybení v súvislosti s evidenciou dochádzky dňa 11.10.2019 uviedla, že pochybila tým, že na konci mesiaca si nevšimla, že v tento deň má K.. V. vyznačenú služobnú cestu namiesto návštevy lekára, ale v žiadnom prípade toto pochybenie nepovažovala za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Ak porušila disciplínu tak menej závažne, čo si aj priznala. V prípade vytýkania vyznačovania služobných ciest namiesto čerpania náhradného voľna sa cítila absolútne nevinná s tým, že v tomto prípade žiadnym spôsobom neporušila predpisy a konala na základe priameho pokynu žalovaného. Navyše K.. V., o ktorej konanie sa jednalo bola sankcionizovaná len upozornením o menej závažnom porušení služobnej disciplíny. Z týchto dôvodov považovala žalobu v celom rozsahu za dôvodnú a žiadala, aby súd určil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 28.5.2020 výpoveďou, je neplatné.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním adresovaným súdu 19.10.2020, kde namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Zvolen s poukazom na ustanovenie a , kde mal za to, že na konanie je príslušný Okresný súd Bratislava III.. Súčasne požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k predmetnej žalobe na neurčito vzhľadom na časovú náročnosť procesu získavania relevantných informácií a dokladov k predmetu konania od príslušných útvarov Ministerstva vnútra SR. Následne 12.11.2020 doručil žalovaný vyjadrenie k žalobe na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen. Vo vyjadrení uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Vznik štátnozamestnaneckého pomeru žalovaný nespochybňoval. Potvrdil aj, že dňa 28.5.2020 bola žalobkyni doručená výpoveď v zmysle ustanovenia , v spojení s ustanovením , Zákona o štátnej službe, nakoľko žalobkyňa závažne porušila služobnú disciplínu, na čo bola upozornená upozornením č. I. zo dňa 27.5.2020. Žalobkyni bolo kladené za vinu, že nahrávaním a úpravou dochádzky podriadenej zamestnankyne v zmysle článku 18, ods. 2, písm. g/ Nariadenia služobného úradu Ministerstva vnútra o služobnom poriadku štátnych zamestnancov č. 57 zo dňa 29.5.2017 dopustila sa závažného porušenia služobnej disciplíny. Za závažné porušenie služobnej disciplíny podľa článku 18, ods. 2, písm. g/ služobného poriadku sa považuje najmä vyhotovenie falzifikátov a nepravdivých dokumentov súvisiacich s vykonávaním štátnej

služby. Keďže služobný úrad môže mať štátnemu zamestnancovi výpoveď v zmysle § 75 ods. 1, písm. g/ Zákona o štátnej službe do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia o závažnom porušení služobnej disciplíny a toto upozornenie žalobkyňa prevzala dňa 27.5.2020 a výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru dňom nasledujúcim, t.j. 28.5.2020, mal žalovaný za to, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo platné. Toto skončenie bolo prerokované zo strany príslušného odborového orgánu, čo žalobkyňa nenamietala. Žalovaný mal za to, že všetky hmotnoprávne predpoklady platnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou boli zo strany žalovaného splnené.

2.1. Žalobkyňa konala v rozpore s článkom 9, ods. 2 služobného poriadku tým, že dňa 11.10.2019 nariadila časovej referentke zaznamenať v dochádzkovom systéme pre K.. V. ako dôvod neprítomnosti na pracovisku celodennú dlhodobú služobnú cestu, pričom v uvedený deň K.. V. bola u lekára. Rovnako konala v rozpore s článkom 9, ods. 2 služobného poriadku aj v dňoch 15.4., 9.5., 10.5.2019 a 27.9. a 15.11.2019 tým, že v dochádzkovom systéme zabezpečila u K.. V. zápis dlhodobých služobných ciest napriek skutočnosti, že čerpala náhradné voľno za prácu nadčas. Evidencia vykonanej práce nadčas nebola vedená v súlade s článkom 12, ods. 5 služobného poriadku, nakoľko v písomnom súhlase s vykonaním práce nadčas počas dní 21. a 22.9.2019 zo dňa 19.9.2019 nie je uvedený začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával štátnu službu na čas v jednotlivých dňoch. Závažné porušenie služobnej disciplíny podľa žalovaného spočívalo najmä vo vedomej úprave dochádzky, čím štátna zamestnankyňa vytvárala nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby. Žalobkyňa bola vedúcou odboru a teda mala mať vedomosť o spôsobe vykazovania práce nadčas. Podľa žalovaného vedome dávala nepravdivé dokumenty, čím závažne porušila pracovnú disciplínu.

3. Žalobkyňa k žalobe pripojila skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca podľa , v spojení s , o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru prevzala žalobkyňa dňa 28.05.2020 o čom svedčí podpis, dátum a čas prevzatia. Vo výpovedi je kladené žalobkyni za vinu a dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je uvedený konanie v rozpore s povinnosťou vedúceho zamestnanca v zmysle , , a Zákona o štátnej službe a konanie v rozpore s článkom 9, ods. 2, článkom 12, ods. 5 Nariadenia služobného úradu MV SR č. 57 zo dňa 29.5.2017 o služobnom poriadku štátnych zamestnancov v spojení s Zákona o štátnej službe z dôvodu porušenia služobnej disciplíny podľa , Zákona o štátnej službe porušením povinnosti štátneho zamestnanca podľa , v nadväznosti na článok 18, , služobného poriadku a to titulom nahrávania a úpravy dochádzky podriadenej zamestnankyne. Služobný úrad za závažné porušenie služobnej disciplíny vydal podľa ustanovenia Zákona o štátnej službe štátnemu zamestnancovi upozornenie č. OÚ-RS-XXXX/XXXX-X zo dňa 27.5.2020, ktoré štátny zamestnanec prevzal 27.5.2020. Ďalej nasleduje odôvodnenie, kde je konštatované závažné porušenie služobnej disciplíny spočívajúce v konaní žalobkyne dňa 11.10.2019 kedy nariadila časovej referentke zaznamenať v dochádzkovom systéme pre Ing. Y. V. ako dôvod neprítomnosti na pracovisku celodennú dlhodobú služobnú cestu za účelom vykonávania služobných úloh mimo budovy okresného úradu, pričom menovaná mala vedomosť o tom, že K.. V. je na návšteve u lekára a žalobkyňa konala v rozpore s článkom 9, ods. 2 služobného poriadku aj v dňoch 15.4.2019, 9.5.2019, 10.5.2019, 27.9.2019 a 15.11.2019 tým, že zabezpečila v uvedených dňoch v dochádzkovom systéme K.. V. zápis dlhodobých služobných ciest napriek skutočnosti, že K.. V. čerpala náhradné voľno za prácu nadčas. Evidencia vykonanej práce nadčas nebola vedená v súlade s článkom 12, ods. 5 služobného poriadku, nakoľko v písomnom súhlase s vykonaním práce nadčas počas dní 21.9. - 22.9.2019 zo dňa 19.9.2019 nie je uvedený začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával štátnu službu nadčas v jednotlivých dňoch.

4. Ďalšou listinou doloženou do spisu bolo oznámenie žalobkyne ako zamestnankyne v zmysle ustanovenia v spojení s o štátnej službe, kde žalobkyňa oznámila žalovanému ako zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Zároveň v oznámení uviedla, že výpoveď považuje za neplatnú.

5. Súčasťou žaloby je aj dodatok k protokolu o kontrole č. OU-RS-T.-XXXX/XXXXXX-XX, z ktorého bolo zistené, že na základe poverenia č. OU-RS-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 12.5.2020 bola vykonaná kontrola v čase od 12.5.2020 do 15.5.2020 na Okresnom úrade Rimavská Sobota, organizačnom odbore dochádzky so zameraním na evidovanie dlhodobých služobných ciest za obdobie roku 2019. Zo záverov kontroly vyplýva, že k dlhodobým služobným cestám evidovaným v dňoch 15.4., 9.5., 10.5.,

27.9., 15.11.2019 uviedla menovaná pracovníčka K.. Y. V., že čerpala náhradné voľno za prácu nadčas. Kontrolnej skupine nepredložila písomný príkaz na vykonanie práce nadčas a túto skutočnosť ani neuviedla vo svojom vyjadrení, ktoré doručila kontrolnej skupine 14.5.2020, dospela kontrolná skupina k názoru, že menovaná neoprávnene čerpala náhradné voľno za prácu nadčas, ktorú nemala predtým riadne nariadenú a navyše v dochádzkovom systéme mala zaznamenané dlhodobé služobné cesty. Súčasne kontrolná skupina posúdila aj mieru zodpovednosti priamej nadriadenej za vyššie uvedené nedostatky a dospela k záveru, že vedúca organizačného odboru si nesplnila svoje povinnosti podľa článku 9, ods. 2 služobného poriadku tým, že nedbala na dodržiavanie a využívanie služobného času K.. V., ale práve naopak e-mailom zo dňa 11.10.2019 nariadila časovej referentke zaznamenať v dochádzke K.. V. služobnú cestu, ktorá sa neuskutočnila. Navyše nad rámec kompetencií umožnila K.. V. čerpať náhradné voľno za prácu nadčas v dňoch kedy mala byť na služobnej ceste. Takýmto spôsobom konala v rozpore so služobným poriadkom. Z listinných dôkazov jednoznačne preukázané bolo, že K.. V. N. vedela o spornom konaní svojej podriadenej, dokonca ju pri tomto konaní dlhodobo kryla čo dokazuje obsah e-mailu zo dňa 11.10.2019 a ako vedúca si neplnila povinnosti vyplývajúce zo zákona o štátnej službe. Zároveň je k dodatku zapracované aj vyjadrenie K.. V., ktoré jej bolo kladené za vinu. K.. V. sa vyjadrila aj k služobným cestám dňa 15.4., 9.5., 10.5., 27.9. a 15.11.2019 kedy v skutočnosti mala čerpať náhradné voľno. V tieto dni si čerpala náhradné voľno na základe dohody s K.. N. a prednostom Okresného úradu Rimavská Sobota, pričom evidenciu tejto skutočnosti mala v dochádzkovom systéme zabezpečovať vedúca odboru K.. N.. Zároveň K.. V. uviedla, že podpísala písomný súhlas s vykonaním práce počas dní pracovného voľna, ktorý mala uschovať K.. N.. Počas pôsobenia na organizačnom odbore plnila úlohy podľa pokynu prednostu okresného úradu vyplývajúce z jeho funkcie predsedu výboru pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu k čomu doložila aj opis štátnozamestnaneckého miesta, ktorý túto skutočnosť preukazoval. Podľa nej je prednosta okresného úradu oprávnený nariadiť prácu nadčas, udeliť náhradné voľno pre pracovníka sekretariátu, čo má vyplývať zo štatútu výboru, ktorý je prílohou vyjadrenia. Taktiež konštatovala, že obsah vyjadrenia prednostu okresného úradu zo dňa 15.5.2020 nekorešponduje so skutočnosťou. Vyjadrila sa aj ku dňu 11.10.2019 kedy mala byť na jazykovom kurze rozvoj maďarsko-slovenskej bilingválnej kompetencie z administratívnych žánrov. Vzhľadom na zdravotné problémy navštívila lekára a potvrdenie o návšteve lekára dodatočne doručila na sekretariát, ktorý bol v tom čase v procese sťahovania. Nebola na stretnutí s projektovým centrom aj keď návštevu plánovala a nebola na žiadnej služobnej ceste, pričom uviedla, že jej konanie nepovažuje v rozpore so služobným poriadkom Ministerstva vnútra, ani so zákonom o štátnej službe. Rovnako sa vyjadrila aj K.. N., kde kontrolná skupina konštatovala, že vyjadrenie bolo totožné s vyjadrením K.. V.. Navyše uviedla, že cestovné náhrady neboli účtované, preto cestovný príkaz nikde nepredkladala. Súhlasí s vykonaním práce nadčas počas dní pracovného voľna, mala zadávať K.. V. na základe pokynu prednostu OÚ Rimavská Sobota. V dochádzkovom systéme mohol byť dôvod neprítomnosti uvedený ako „ospravedlnená neprítomnosť“ a v programe SAP portál „platené voľno, resp. práca z domu“. Označenie týchto druhov neprítomnosti sa nevyužívalo, neprítomnosť bola označená ako služobná cesta tak ako bolo na úrade zaužívané a dohodnuté. Uviedla, že nekonala svojvoľne, konala na základe pokynu svojho nadriadeného a nebola si vedomá, že by prekročila svoje právomoci. Zastávala názor, že konanie K.. V. nebolo sporné, pri žiadnom konaní ju nekryla a svoje povinnosti si plnila v zmysle služobného poriadku a zákona o štátnej službe. Dodatok k protokolu bol podpísaný jednak pracovníkmi kontroly a tiež zamestnankyňa predovšetkým teda žalobkyňou, ktorá bola oboznámená s dodatkom k protokolu. Súčasťou sú aj námietky K.. Y. V. a samotnej žalobkyne.

6. K žalobe je pripojený aj e-mail, ktorý adresovala 11.10.2019 žalobkyňa referentke dochádzky X. F. ohľadom celodennej neprítomnosti v uvedený deň pracovníčky K.. V.. Rovnako pripojila aj potvrdenie o absolvovaní školení, cestovné príkazy a opis štátnozamestnaneckého miesta a osvedčenie o absolvovaní vzdelávania K.. Y. V..

7. Žalobkyňa k žalobe pripojila aj odpoveď na oznámenie zamestnanca v zmysle ustanovenia v spojení s Zákona o štátnej službe, ktorým žalovaný oznámil žalobkyni, že po oboznámení sa s jej žiadosťou a po preskúmaní skutkového stavu prednosta Okresného úradu Rimavská Sobota dospel k záveru, že nenastali žiadne objektívne skutočnosti, pre ktoré by výpoveď bola považovaná za neplatnú. Z tohto dôvodu štátnozamestnanecký pomer žalobkyne sa skončil 31.7.2020.

8. Súčasťou žaloby je služobná zmluva zo dňa 24.10.2017 spolu s pripojenými služobnými hodnoteniami za rok 2017, 2018, 2019, kde každý rok bola žalobkyňa ohodnotená ako vynikajúca v rámci dosiahnutých bodov, v roku 2017 dosiahla 90 bodov hodnotenia, v roku 2018 93 bodov a v roku 2019 95 bodov.

9. Žalobkyňa do spisu doložila aj upozornenie žalobkyne prednostovi zo dňa 26.5.2020 ohľadom príkazu na presunutie agendy regionálneho rozvoja - žiadostí o poskytnutie regionálneho príspevku od K.. V. Y.. Y. Z. a K.. W. U.. Žalobkyňa poukazuje v upozornení na to, že tento pokyn bol uložený v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nie je možné ho uskutočniť.

10. Následne dňa 27.5.2020 žalovaný adresoval žalobkyni upozornenie na závažné porušenie služobnej disciplíny s poukazom na závery kontroly zo dňa 25.5.2020 v bodoch skutkov tak ako sú vytknuté žalobkyni v skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Uvedené upozornenie bolo prevzaté za prítomnosti osôb uvedených v úradnom zázname dňa 27.5.2020 žalobkyňou. Súčasťou je aj upozornenie adresované generálnemu tajomníkovi služobného úradu žalovaného zo dňa 29.5.2020 v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 Zákona o štátnej službe.

11. Zo zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly č. OU-RS-T.-XXXX/XXXXXX-XX vyplýva, že v dňoch od 12.5. do 15.5.2020 bola vykonaná kontrola dochádzky so zameraním na evidovanie dlhodobých služobných ciest na OÚ Rimavská Sobota organizačný odbor. Zo záveru protokolu o kontrole vyplýva, že kontrolný orgán predložil orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin určil zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky, uplatnil zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky a predložil orgánu kontroly písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky. Vzhľadom k tomu, že kontrolou boli preukázané aj nedostatky na strane vedúceho kontrolovaného subjektu, teda K.. V. N., kontrolná skupina s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2, písm. j/ Zákona o kontrole v štátnej správe bude o výsledku kontroly informovať príslušný nadriadený orgán. Ďalej nasledujú podpisy členov kontrolnej komisie vrátane kontrolovaného subjektu.

12. Žalovaný rovnako ako žalobkyňa pripojil totožné dôkazy, na ktoré taktiež poukazoval. Okrem listín doložených žalobkyňou do spisu doložil aj záznam o kontrole zo dňa 8.6.2020 za obdobie 8.6. - 30.6.2020 (po tom čo bola žalobkyni doručená výpoveď služobným úradom), ktorá mala byť vykonaná na OÚ Rimavská Sobota, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií na vnútornú kontrolu dochádzky so zameraním na evidovanie dlhodobých služobných ciest, ako aj záznam z odboru živnostenského podnikania za obdobie roku 2019 rovnako zamerané na vnútornú kontrolu dochádzky so zameraním na evidovanie dlhodobých služobných ciest. Taktiež pripojil príkaz na vykonanie práce nadčas zo dňa 1.11.2019 z Okresného úradu Rimavská Sobota, odbor pozemkový a lesný (nie z odboru organizačného na Okresnom úrade Rimavská Sobota, na ktorom pôsobila žalobkyňa).

13. Žalovaný doložil do spisu Nariadenie služobného úradu Ministerstva vnútra SR z 29.5.2017 č. 56 o personálnej pôsobnosti vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov a Nariadenie služobného úradu Ministerstva vnútra SR z 29.5.2017 č. 57 o služobnom poriadku štátnych zamestnancov s tým, že v upozorneniach žalovaný vytýka žalobkyni porušenie článku 12, ods. 5, kde v zmysle citovaného článku evidenciu písomných príkazov nariadenia vykonávania štátnej služby nadčas a povolenie vykonávania štátnej služby nadčas vedú priamo nadriadení vedúci zamestnanci príslušných organizačných útvarov služobného úradu. V evidencii sa zaznamenáva začiatok a koniec časového úseku, v ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu nadčas. Žalovaný pripojil k žalobe príkaz na vykonanie práce nadčas dátumovaný 1.6.2017 bez bližšej identifikácie s označením Ministerstvo vnútra SR, Y.. U. V., OÚ Rimavská Sobota, organizačný odbor, na spodu je K.. V. N., vedúca odboru. Uvedený príkaz nie je podpísaný a schválil tento príkaz Y.. Z. Z., prednosta úradu. Rovnako v pripojenej podpisovej doložke o vykonaní základnej finančnej kontroly z 15.6.2017 absentujú podpis K.. V. N. s dátumom 15.6.2017.

14. Žalovaný doložil do spisu vzhľadom na vyjadrenia žalobkyne doklad o sťahovaní okresného úradu z ulice M.Tompu do budovy na ulici Hostinského 4 v Rimavskej Sobote, kde z faktúry spoločnosti L. J. vyplýva, že sa jednalo o dni 14.10. a . Ďalšie listiny boli zápis z pracovnej porady prednostu Okresného úradu Rimavská Sobota zo dňa 27.11.2019, kde poukazoval žalovaný na túto pracovnú poradu, kde žalobkyňa upozorňovala a požiadala vedúcich, aby každý zamestnanec venoval väčšiu pozornosť zadávaniu údajov do dochádzkového systému a SAP-u, nakoľko je veľká chybovosť, údaje zdané v jednotlivých systémoch spolu nekorešpondujú.

15. Ostatné listiny doložené žalovaným sú už listiny z roku 2021 a to usmernenie generálneho riaditeľa sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR o práci formou home office doplnenie a poskytnutie súčinnosti - odpoveď, kde sa vyjadruje práve časová referentka k zakladaniu dokladov a strate dokladu na sekretariáte s tým, že Ing. X. F. (časová referentka) nemá vedomosť o tom, že by dňa 11.10.2019 doručil manžel Ing. V. potvrdenie o návšteve lekára svojej manželky dňa 11.10.2019. Ďalej je uvedené systém evidovania dochádzky. Rovnako žalovaný pripojil prehlásenia vedúcich jednotlivých úsekov k nariaďovaniu práce nadčas na okresnom úrade s tým, že sa jedná o úseky pozemkového a lesného odboru, odboru krízového riadenia, odboru cestnej dopravy, pozemných komunikácií, odboru starostlivosti i životné prostredie, ako aj vedúceho odboru všeobecnej vnútornej správy. Všetky prehlásenia sú z januára 2021.

16. S poukazom na ustanovenie (ďalej len „“) súd na námietku miestnej nepríslušnosti ako nedôvodnú neprihliadol, avšak v odôvodnení rozhodnutia, ktorým vo veci konanie končí sa s touto námietkou miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným zaoberal. Tak ako je už vyššie konštatované žalovaný vzniesol námietku zaujatosti s tým, že vecne a miestne príslušným na prejednanie sporu je podľa nich Okresný súd Bratislava III. s poukazom na ustanovenie a . Súd dospel k záveru, že miestne a vecne príslušným je Okresný súd Zvolen, ktorý podľa ustanovenia , písm. f/ prejednáva a rozhoduje spory v individuálnych pracovnoprávnych veciach. S poukazom na ustanovenie Zákona o štátnej službe je služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom úrade Ministerstvo vnútra SR. To znamená, že pasívne vecne legitimovaným je Ministerstvo vnútra SR tak ako správne žalobkyňa v žalobe žalovaného označila. Podľa služobnej zmluvy miesto výkonu štátnej služby bolo dojednané v Rimavskej Sobote. S poukazom na ustanovenie , písm. c/ popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný súd, v obvode ktorého je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným ak sa spor týka tejto zložky. Vzhľadom k tomu, že spor sa týka neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru zamestnanca, ktorý má miesto výkonu štátnej služby dojednané v Rimavskej Sobote, je na prejednanie individuálneho pracovnoprávneho sporu miestne príslušným Okresný súd Zvolen (, písm. f/ v spojení s ustanovením , písm. c/ ). Z týchto dôvodov súd nepovažoval námietku, vznesenú žalovaným, miestnej nepríslušnosti za dôvodnú.

17. Podľa ustanovenia o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o štátnej službe“) prešetrovacia komisia prešetrí, či je postup služobného úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca výpoveďou v súlade so zákonom a za týmto účelom preverí tvrdenia a skutočnosti uvedené v žiadosti o prešetrenie výpovede a pripojené dôkazy.

18. Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Zákona o štátnej službe ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

19. Súd najprv skúmal, či žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca podľa § 71 ods. 1, písm. b/ v spojení s ustanovením § 75 ods. 1, písm. g/ Zákona o štátnej službe zo dňa 28.5.2020 je neplatnou, bola podaná v zákonom stanovenej lehote. V zmysle uvedenej výpovede štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončil dňom 31.7.2020 uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby podľa § 74 ods. 1 Zákona o štátnej služby. S poukazom na ustanovenie § 95 ods. 1 Zákona o štátnej službe súd skúmal, či žaloba bola podaná na tunajšom súde v stanovenej lehote. Žalobu žalobkyňa podala cez portál e- žaloby dňom 28.9.2020, t.j. v zákonom stanovenej lehote.

20. Podľa ustanovenia Zákona o štátnej službe spor medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom týkajúci sa štátnozamestnaneckého vzťahu prejednáva a rozhoduje súd podľa .

21. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1, písm. g/ Zákona o štátnej službe služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

22. Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o štátnej službe služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa odseku 1 písm. f) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o opakovanom menej závažnom porušení služobnej disciplíny a z dôvodu podľa odseku 1 písm. g) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

23. Podľa ustanovenia § 112 ods. 1, písm. g/ Zákona o štátnej službe štátny zamestnanec nesmie vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

24. Podľa ustanovenia § 113 ods. 1 Zákona o štátnej službe vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 111 a obmedzení uvedených v § 112 ďalej povinný a) organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami, b) ukladať podriadeným štátnym zamestnancom služobné úlohy a dávať im na tento účel pokyny v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so služobnými predpismi, c) vytvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami, d) pristupovať k podriadeným zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a zdržať sa konania, ktoré by mohlo byť považované za diskriminačné, e) viesť štátnych zamestnancov k dodržiavaniu služobnej disciplíny, f) plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu v rozsahu určenom týmto zákonom a služobnými predpismi, g) písomne poveriť podriadeného štátneho zamestnanca alebo štátneho zamestnanca v služobnom pomere na zastupovanie v určenom rozsahu v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne, h) absolvovať do šiestich mesiacov od začatia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca manažérske vzdelávanie podľa § 164 ods. 2 písm. c), i) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

25. Podľa ustanovenia § 117 ods. 2 a 3 Zákona o štátnej službe podľa miery závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa rozlišuje a) menej závažné porušenie služobnej disciplíny, b) závažné porušenie služobnej disciplíny. Miera závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa posudzuje vzhľadom na povahu porušenej alebo nesplnenej služobnej povinnosti alebo obmedzenia, okolností, za akých k nemu došlo, najmä spôsob a intenzitu konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované porušenie služobnej disciplíny, doterajší prístup štátneho zamestnanca k plneniu povinností a dodržiavaniu obmedzení alebo na inú okolnosť, rozsah škody a následok porušenia služobnej disciplíny.

26. Tak ako je vyššie konštatované podanou žalobou žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 28.5.2020. Dôvody uvedené vo výpovedi zo štátnozamestnaneckého pomeru považovala za nepravdivé. To, že vznikol štátnozamestnanecký vzťah na základe služobnej zmluvy sporné medzi stranami nebolo. Rovnako nebolo sporné ani doručenie výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru dňa 28.5.2020. Služobný pomer so žalobkyňou bol rozviazaný výpoveďou s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1, písm. b/ v spojení s ustanovením § 75 ods. 1, písm. g/ Zákona o štátnej službe, kedy služobný úrad môže mať štátnemu zamestnancovi výpoveď ak je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Žalovaný žalobkyni vytkol dve skutočnosti, pre ktoré rozviazal s menovanou služobný pomer a to konanie žalobkyne v rozpore s článkom 9, ods. 2 služobného poriadku tým, že na deň 11.10.2019 nariadila časovej referentke (X. F.) zaznamenať v dochádzkovom systéme pre K.. Y. V. ako dôvod neprítomnosti na pracovisku celodennú dlhodobú služobnú cestu za účelom vykonávania služobných úloh mimo budovy okresného úradu, pričom mala vedomosť o tom, že K.. V. je na návšteve u lekára. Pôvodne žalobkyňa navrhovala vypočuť tak K.. V., ako aj X. F. - časovú referentku, avšak v priebehu pojednávania dňa 18.5.2021 uviedla, že na ich výsluchu netrvá, nechcela vzhľadom na ich služobné zaradenie u žalovaného tieto vystavovať určitému tlaku.

26.1. Článok 9, ods. 2 služobného poriadku uvádza, že priamo nadriadený vedúci zamestnanec kontrolu dodržiavanie a využívanie služobného času štátnymi zamestnancami v rámci svojej riadiacej pôsobnosti.

26.2. Uvedenú skutočnosť, týkajúcu sa evidencie v dochádzkovom systéme K.. V. dňa 11.10.2019 služobnej cesty, hoci bola u lekára, považoval žalovaný za hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Žalobkyňa v rámci zistení pri kontrole, ako aj doplnení a vyjadrení sa k záverom kontroly a rovnako aj K.. V. objasnili uvedenú situáciu, v dôsledku ktorej došlo k chybnému zápisu. Žalobkyňa nepoprela, že mala skontrolovať údaje v evidencii dochádzky na konci mesiaca ako vedúca, nakoľko tieto odsúhlasuje. Poukazovala však na to, že tieto údaje si majú skontrolovať aj jednotliví zamestnanci. Evidenciu dochádzky nespracováva žalobkyňa, ale X. F., ktorej hneď ráno po nástupe na pracovisko oznámila služobnú cestu K.. V., ktorá sa zúčastňovala školenia. Až v priebehu dňa, keď bola mimo pracoviska, čo tiež sporné nebolo, sa dozvedela o tom, že K.. V. sa nezúčastnila školenia a navštívila lekára z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. O tejto skutočnosti mal priniesť na pracovisko a to sekretariát žalovaného manžel K.. V. priepustku, ktorú nechal na sekretariáte. Túto neodovzdal ani žalobkyni a ani X. F. - časovej referentke, ktorá na pracovisku v tom čase nebola, nakoľko bola obedňajšia prestávka. Žalobkyňa navyše poukazovala, že sa úrad sťahoval čo nepriamo potvrdil aj žalovaný tým, že doložil doklady preukazujúce sťahovanie a zaplatenie sťahovacej služby Slivka v dňoch 14.10. a následne 18., 19.10.. Týmto poukazoval na to, že nie 11.10. sa úrad sťahoval. Súd ohľadom tejto skutočnosti uvádza, že pred sťahovaním s najväčšou pravdepodobnosťou prebiehalo balenie a pripravovanie spisového materiálu na presťahovanie a deň 11.10.2019 bezprostredne predchádzal dátumu fyzického prenesenia spisových materiálov prostredníctvom sťahovacej služby. To znamená, že ak fyzicky sa uvedené spisy prenášali z jedného miesta do druhého dňa 14.10. je pochopiteľné, že na úrade v dňoch predchádzajúcich sa pripravovala celá spisová agenda na presťahovanie a preto sa javí obrana a tvrdenia žalobkyne hodnoverné ohľadom sťahovania úradu s tým, že pri sťahovaní a balení spisov sa mohla priepustka niekde stratiť. Navyše žalobkyňa nemala žiaden záujem na tom, aby na miesto návštevy lekára mala K.. V. vyznačenú služobnú cestu. Jediné pochybenie, ktoré sa v tejto súvislosti dá žalobkyni vytknúť je to, že pri mesačnej sumarizácii a kontrolovaní evidencie dochádzky si túto skutočnosť nevšimla. Dá sa tu však hovoriť o bežnej nepozornosti kedy zlyhal ľudský faktor, navyše za situácie, keď si predovšetkým jednotliví pracovníci majú odkontrolovať evidenciu vlastnej dochádzky. Určite súd toto pochybenie nepovažuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by prichádzalo do úvahy okamžité skončenie pracovného pomeru tak ako to vyhodnotil žalovaný vo výpovedi adresovanej žalobkyni. Aj zákon o štátnej službe v ustanovení § 117 ukladá povinnosť zisťovania miery závažnosti porušenia služobnej disciplíny vzhľadom na povahu porušenej alebo nesplnenej služobnej povinnosti a okolností za akých k porušeniu došlo, najmä spôsob, intenzitu konania alebo opomenutie, miera zavinenia, opakované porušenie služobnej disciplíny, ako aj doterajší prístup štátneho zamestnanca k plneniu povinností a dodržiavaniu obmedzení alebo iné okolnosti, rozsah škody a následok porušenia služobnej disciplíny. V prípade žalobkyne súd bol toho názoru, že sa nemôže pri tomto pochybení hovoriť o závažnom porušení služobnej disciplíny vzhľadom na okolnosti za akých k porušeniu došlo. Navyše pri vyhodnocovaní tohto porušenia nebral žalovaný do úvahy doterajší prístup žalobkyne ako štátnej zamestnankyne k plneniu povinností, ako aj ku skutočnosti, že žalovanému žiadna škoda v súvislosti s pochybením pri evidencii dochádzky nevznikla. Opätovne súd zdôrazňuje, že v tomto prípade jediné pochybenie, ktoré je možné žalobkyni vytknúť je to, že ako vedúci zamestnanec na konci mesiaca nedostatočným spôsobom skontrolovala evidenciu dochádzky všetkých zamestnancov vrátane K.. V., čo jej vyplýva z plnenia pracovných povinností.

26.3. Druhou skutočnosťou, ktorú žalovaný žalobkyni vytkol bolo konanie žalobkyne v rozpore s článkom 9, ods. 2 služobného poriadku (rovnako ako v prvom prípade) v dňoch 15.4.2019, 9.5.2019, 10.5.2019, 27.9.2019 a 15.11.2019 tým, že zabezpečila v uvedených dňoch v dochádzkovom systéme K.. V. zápis dlhodobých služobných ciest napriek skutočnosti, že čerpala náhradné voľno za prácu nadčas. V tejto súvislosti poukázal na článok 12, ods. 5 služobného poriadku v súvislosti s evidenciou vykonanej práce nadčas, kde nie je práca nadčas počas dní 21.9., 22.9.2019 vyznačená so začiatkom a koncom časového úseku, v ktorom K.. V. vykonávala štátnu službu nadčas v jednotlivých dňoch.

26.4. S poukazom na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o štátnej službe súd sa dňami 15.4., 9.5., 10.5.2019 nezaoberal vzhľadom k tomu, že tieto dôvody nastali po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, ktoré bolo žalobkyni doručené a oboznámené deň pred doručením výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. dňa 27.5.2020. Pokiaľ ide o dni 27.9.2019 a 15.11.2019 k týmto žalobkyňa rovnako zaujala jednoznačný postoj a stanovisko s tým, že považuje tvrdenia vo výpovedi za nepravdivé. Takýto spôsob bol zaužívaný u žalovaného a sama mala takýmto spôsobom vykázané náhradné voľno, potom čo nastúpila do služobného pomeru u žalovaného. Takýmto spôsobom postupovala na základe pokynov priamo nadriadeného, ktorým bol prednosta okresného úradu Rimavská Sobota. Žalovaný vo svojej obrane poukázal na príkaz na vykonanie práce nadčas zo dňa 1.6.2017, v ktorom je uvedený okrem

predpokladaného počtu hodín na splnenie úlohy aj skutočne odpracovaný počet hodín. Práca bola vykonaná v období od 1.6. do 15.6.2017. Súd konštatoval, že na tomto príkaze, ktorý doložil na potvrdenie hodnovernosti svojho postupu žalovaný, absentuje podpis žalobkyne, hoci je strojom vypísaná ako vedúca uvedeného úseku práve žalobkyňa. Navyše žalobkyňa poukazuje na to, že v období, za ktorý mal byť k tomuto príkazu pripojený aj výkaz o vyúčtovaní práce nadčas síce zo dňa 15.5.2017, ide o výkaz za mesiac jún 2017 čo nebolo možné vypracovať o mesiac a pol skôr, k dátumu 15.5.2017 a na príkaze opätovne absentuje jej podpis, čo však nemôže byť ňou podpísané, nakoľko štátnozamestnanecký pomer u žalovaného žalobkyni vznikol až dňom 29.5.2017. Navyše súd konštatoval, že na uvedenom príkaze na vykonanie práce nadčas absentuje riadne označenie záhlavia služobného úradu s uvedením miesta výkonu štátnej služby tak ako je to na ostatných listinách predkladaných oboma stranami sporu. Potom tento dôkaz vyznieva nehodnoverne a pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že nikdy predtým takúto listinu nevidela, nevypisovala a ani ju nepodpisovala, súd jej musel dať za pravdu. Navyše žalobkyni je kladené za vinu falšovanie, pozmeňovanie úradných listín, pričom pri najmenšom pri tejto listine je otázne kto takýto príkaz a následne výkaz o vyúčtovaní práce nadčas vyhotovoval, keď tu absentujú podstatné náležitosti a nie je riadne podpísaný, datovaný je ku dňu kedy žalobkyňa u žalovaného ešte nepracovala. Okrem toho žalobkyňa poukazovala aj na samotný fakt, že výkaz o vyúčtovaní práce nadčas 15.5.2017 mala overovať pani Q., sekretárka prednostu, ktorá však takúto právomoc u žalovaného nemala. Rovnako si kládla otázku ako mohla pani V. vykonať prácu nadčas, keď tento príkaz na vykonanie práce nadčas nebol podpísaný. Navyše poukázala aj na zhodu s hlavičkou K.. T. pri nariaďovaní práce nadčas svojmu zamestnancovi na inom úseku. Žalovaný v rámci obrany doložil do spisu dôkazy o existencii nadčasov, avšak týkali sa iných úsekov za rok 2019 s tým, že ani u jedného zamestnanca nebola práca nadčas počas obdobia kedy žalobkyňa spracovávala podklady k mzdám evidovaná v podkladoch k výplate a ani zaplatená. Pracovnú pohotovosť žalobkyňa mesačne pravidelne evidovala zo systému SAP len u pracovníkov krízového odboru. Práca K.. V. nemala charakter pravidelne sa opakujúcich činností, bola nárazová, veľké množstvo práce bolo pri vypísaní výziev na zadávanie žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku aj následnej príprave dokumentov na zasadnutie členov výboru pre najmenej rozvinutý okres, ktorý tieto žiadosti schvaľovali. Pri práci nadčas išlo o prácu, kde musela K.. V. skontrolovať a pripraviť veľké množstvo spisového materiálu s tým, že toto nestíhala počas riadnej pracovnej doby. Preto prednosta uložil K.. V., aby ich spracovala cez víkend. Táto bez akýchkoľvek námietok s tým súhlasila, záležalo jej na tom, aby všetky materiály boli pripravené na zasadnutie výboru v zmysle predpisov. Príkazy prednostu žalobkyňa vždy plnila, nikdy jej ich nedával písomne. Jednalo sa o ústne príkazy. Nemala dôvod o nich pochybovať. V tejto súvislosti poukázala sama na postup v roku 2017 pri svojom nástupe, kde obdobným spôsobom čerpala náhradné voľno za prácu nadčas s tým, že v evidencii bolo vykázané ako služobná cesta. Aj, keď žalovaný uviedol, že o tom vedomosť nemá, žalobkyňa doložila doklady preukazujúce účasť na výročí príchodu Cyrila a Metoda v Bratislave dňa 5.7.2017, čo bol štátnym sviatkom. Navyše postup žalobkyni podľa pokynov prednostu neviedlo k obohateniu, ani poškodeniu nikoho a nemalo žiaden vplyv na konanie alebo správanie podriadených. Pokiaľ žalovaný doložil do spisu listiny a to vyhlásenia jednotlivých prednostov alebo vedúcich odborov k nariaďovaniu práce nadčas na Okresnom úrade Rimavská Sobota, jedná sa o vyhlásenia z januára a februára 2021 a všetko sú to naďalej zamestnanci Okresného úradu Rimavská Sobota. Žalovaný s poukazom na ustanovenie § 112 Zákona o štátnej službe ods. 1, písm. g/ vytýka žalobkyni, že ako štátny zamestnanec nesmela vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonaním štátnej služby. V rovnakom znení je aj článok 18, ods. 2, písm. g/ služobného poriadku. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že v prípade evidencie dochádzky a vykazovania služobných ciest na miesto práce nadčas nie je možné hovoriť o falšovaní alebo nepravdivých dokumentoch súvisiacich s výkonom štátnej služby. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by z interných predpisov alebo iných postupov vyplýval presný systém evidovania nadčasov. Žalovaný poukazuje na článok 12, kde podľa ods. 5 evidenciu písomných príkazov, nariadenia a vykonávania štátnej služby nadčas a povolení vykonávania štátnej služby nadčas vedú priamo nadriadení vedúci zamestnanci príslušných organizačných útvarov v služobnom úrade. V evidencii sa zaznamenáva začiatok a koniec časového úseku, v ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu nadčas. Je zrejmé, že žalobkyni vytýkajú, že nebol uvedený a zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom vykonala Ing. V. štátnu službu nadčas. Táto skutočnosť však sama o sebe nemôže byť opätovne považovaná za závažné porušenie pracovnej disciplíny s tým, že Ing. V. prácu, ktorú počas víkendu mala vykonať a spracovať všetky materiály, vykonala a tieto boli pripravené na zasadnutie výboru, na ktorom mali byť odprezentované. To, či tú prácu vykonala v siedmich po sebe nasledujúcich hodinách so začiatkom a koncom a táto skutočnosť nebola vyznačená v príkaze, nie je možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny kladené za vinu žalobkyni. Pokiaľ žalobkyňa v systéme

dochádzky vyznačovala čerpanie náhradného voľna vyznačením služobnej cesty a postupovala tak na základe pokynu priamo nadriadeného, toto rovnako nemôže byť kladené za vinu žalobkyni. Navyše aj v minulosti takýmto spôsobom prednosta postupoval práve v prípade žalobkyne. Navyše žalobkyňa opísala systém evidencie dochádzky a to systém WinDochs čo je evidencia dochádzky, kde si priamo zamestnanci označujú príchod, odchod na pracovisko, prerušenie práce, dovolenku. Tu majú možnosť sledovať koľko hodín skutočne odpracovali a fond pracovného času musí byť celý odpracovaný za mesiac. Zmeny v tomto systéme vykonáva časový referent (X. F.). V začiatkoch pôsobenia žalobkyne u žalovaného boli zmeny vykonávané len na základe telefonického hovoru alebo ústnej požiadavky, kedy často dochádzalo k nezrovnalostiam a údajom v systéme WinDochs a systéme SAP s písomnou evidenciou dochádzky. Druhý systém dochádzky u žalovaného je systém SAP evidencia, ktorá slúži ako podklad k výplate a má do nej prístup časový referent (X. F.), ako aj žalobkyňa ako vedúca uvedeného odboru. Podklady k výplate spracovávala žalobkyňa v prípade ak časová referentka chýbala. V tomto systéme je evidované, že každý zamestnanec denne odpracuje osem hodín, aj keď reálne táto skutočnosť nenastala. Zaznamenávajú sa sem údaje zo systému WinDochs len v prípade, ak majú vplyv na výšku mzdy, pri dovolenke, PN-ke, OČR, ako aj údaje, ktoré slúžia k evidencii platenej neprítomnosti v práci počas návštevy lekára a podobne. Sem sa zaznamenáva aj služobná pohotovosť z krízového odboru. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nadčasy z pozemkového odboru, takéto žalobkyňa v tomto systéme počas jej pôsobenia nezaznamenávala a nemala o nich vedomosť, hoci žalovaný v priebehu konania listiny do spisu doložil. Sem sa nezaznamenávali ani žiadne služobné cesty. Dochádzka K.. V. sa robila len v prvom systéme WinDochs, nie v systéme SAP slúžiacom ako podklad k výplate.

26.5. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bol súd toho názoru, že zo strany žalobkyne nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny s tým, že s poukazom na ustanovenie § 117 Zákona o štátnej službe bolo povinnosťou žalovaného skúmať mieru závažnosti porušenia služobnej disciplíny aj s poukazom na znenie ods. 3. Ak aj pri kontrolách na úseku spadajúcom pod žalobkyňu boli zistené pochybenia, tieto, tak ako súd vyššie konštatoval, boli menej závažného charakteru, kde v prípade evidovania 11.10.2019 sa dá hovoriť o bežnej nepozornosti a súhrnu rôznych okolností, v dôsledku ktorého došlo k zlyhaniu ľudského faktoru a pochybeniu na strane žalobkyne, ktorá ako vedúca mala skontrolovať a všimnúť si chybný záznam v prípade K.. V., ktorá bola jej podriadenou. V prípade druhého skutku súd dospel k záveru, že žalobkyňa postupovala na základe pokynov žalovaného, čo bola zrejme bežná prax na tomto úseku o čom svedčí aj fakt, že samotná žalobkyňa takýmto spôsobom mala vyznačenú prácu nadčas ako služobnú cestu. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, že K.. V. túto prácu nadčas vykonala, materiály spracovala, boli odovzdané načas a že týmto konaním zo strany žalobkyne by mu vznikla akákoľvek škoda. Rovnako nie je možné hodnotiť toto konanie, ako konanie vedúcej zamestnankyne s úmyslom vyhotovovania falzifikátov alebo nepravdivých dokumentov súvisiacich s vykonaním štátnej služby. Vzhľadom na mieru intenzity porušení zo strany žalobkyne, súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a žalobe vyhovel.

26.6. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného, že si žalobkyňa svoje nároky mala uplatňovať v správnom konaní, s týmto sa súd nemôže stotožniť a poukazuje na ustanovenie Zákona o štátnej službe, kde spor medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom týkajúcim sa štátnozamestnaneckého vzťahu prejednáva a rozhoduje súd podľa . Medzi stranami sporu ide o štátnozamestnanecký pomer, kde sa žalobkyňa domáhala neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru u žalovaného.

27. Podľa ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. V konaní bola žalobkyňa v plnom rozsahu úspešná, preto jej prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý v konaní úspech nemal. Podľa ustanovenia súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým ,že o výške trov konania bude rozhodnuté s poukazom na ustanovenie súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).