Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/122/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. P., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. M., advokátom v B., proti ţalovanému C., so sídlom v B., IČO: X.,

zastúpenému JUDr. Ing. J., advokátom v P., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru a náhrady mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. augusta

2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 5. augusta 2014 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 27. apríla 2012 č.k. -83 zamietol

ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti okamţitého skončenia pracovného

pomeru daného mu listom ţalovaného z 8. decembra 2010 a náhrady mzdy a ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške 1.478,35 eur k rukám advokáta

do troch dní. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením čl. 2, § 58 ods. 1, 2, § 59

ods. 1, , , , , ,

(ďalej len „“), vecne tým, ţe ţalobca a ţalovaný (agentúra dočasného

zamestnávania) uzavreli 23. júla 2010 pracovnú zmluvu, v ktorej sa dohodli, ţe ţalovaný

zabezpečí ţalobcovi dočasný výkon práce u uţívateľského zamestnávateľa A.A.A.. Dočasné

pridelenie na druh práce B. s miestom výkonu práce v sídle uţívateľského zamestnávateľa

vzniklo dňom 9. augusta 2010 a uzatvorilo sa na dobu jedného roka. V zmluve bolo uvedené,

ţe zamestnanec je povinný vykonávať zverenú prácu svedomito, odborne, riadiť sa príkazmi

a pokynmi uţívateľského zamestnávateľa a dodrţiavať pracovnú disciplínu

a z jej záverečných ustanovení vyplýva, ţe ţalobca bol oboznámený so svojimi právami

2

a povinnosťami a pracovnými podmienkami. Dňa 7. decembra 2010 o 14,00 hod. zaslal

ţalobca A.A. odpoveď na e-mail s názvom A.A. s obsahom: „B.C....?“. Listom z 8. decembra

2010, adresovaným ţalobcovi a označeným ako „Okamţité skončenie pracovného pomeru - §

68 ods. 1 písm. b/ “, skončil ţalovaný so ţalobcom pracovný pomer podľa

písm. b/ okamţite, z dôvodu závaţného porušenia pracovnej disciplíny tým,

ţe porušil kódex správania uţívateľského zamestnávateľa A.A. nevhodným spôsobom e-

mailovej komunikácie, ktorá nie je akceptovateľná. Ţalobca listom z 18. januára 2011,

doručeným ţalovanému 19. januára 2011 oznámil, ţe v zmysle ,

povaţuje okamţité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na tom, aby ho ţalovaný

naďalej zamestnával. Po preskúmaní okamţitého skončenia pracovného pomeru súd prvého

stupňa dospel k záveru, ţe po formálnej stránke je tento právny úkon platný s poukazom na

znenie , keďţe obsah okamţitého skončenia pracovného pomeru je

jasný, určitý a zrozumiteľný. Odkaz na „nevhodnú e-mailovú komunikáciu“ ako dôvod

závaţného porušenia pracovnej disciplíny nemôţe byť medzi stranami sporný, pretoţe deň

pred doručením okamţitého skončenia pracovného pomeru, t.j. 7. decembra 2010 bolo toto

porušenie pracovnej disciplíny so ţalobcom osobne prerokované s vyššou manaţérkou

a ţalobca musel vedieť, o aký nevhodný e-mail sa jedná a tento dôvod je nezameniteľný. Súd

nepovaţoval za podstatné, či ţalobca bol oboznámený s Kódexom správania uţívateľského

zamestnávateľa, keďţe odoslaním e-mailu s predmetným obsahom porušil základné

povinnosti zamestnanca upravené priamo v a to v čI. 2 základných zásad,

porušil povinnosť upravenú v pracovať zodpovedne a riadne, ako

aj základné povinnosti zamestnanca uvedené v pracovnom poriadku, s ktorým bol

oboznámený. Ţalobca sa zaslaním e-mailu s obsahom vulgarizmu „B.“ dopustil závaţného

porušenia pracovnej disciplíny. Vedel, ţe pracuje v zahraničnej spoločnosti s celosvetovou

pôsobnosťou, vzhľadom na dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie a vek, musel predpokladať,

čo môţe nevhodná e-mailová komunikácia s pouţitím vulgarizmu popísaného typu vyvolať,

keď svoju odpoveď zaslal na e-mail všetkým jeho pôvodným adresátom aj odosielateľovi.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh na určenie neplatnosti okamţitého skončenia

pracovného pomeru zamietol ako nedôvodný, v dôsledku čoho sa stalo bezpredmetným

zaoberať sa uplatnenými mzdovými nárokmi z neplatného skončenia pracovného pomeru

a preto aj v tejto časti súd ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

, keď procesne úspešný ţalovaný si uplatnil trovy právneho zastúpenia.

3

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. augusta 2014 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí ţaloby v časti týkajúcej

sa určenia neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru zmenil tak, ţe okamţité

skončenie pracovného pomeru z 8. decembra 2010 je neplatné. Vo výroku o zamietnutí

ţaloby o náhradu mzdy a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie právne neodôvodnil. Na rozdiel od súdu

prvého stupňa dospel k záveru, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru zo strany

ţalovaného je neplatné, keď súd prvého stupňa síce správne posúdil, ţe dôvod okamţitého

skončenia pracovného pomeru bol dostatočne formulovaný v liste z 8. decembra 2010,

pretoţe vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je nesporné, ţe v čase, kedy bolo ţalobcovi

doručené okamţité skončenie pracovného pomeru tento presne vedel, z akého dôvodu

s ním ţalovaný okamţite končí pracovný pomer. Nestotoţnil sa však s názorom súdu prvého

stupňa v otázke existencie závaţného porušenia pracovnej disciplíny zo strany ţalobcu,

pretoţe túto otázku je potrebné posudzovať prísne podľa okolností konkrétneho prípadu.

Ţalobca porušil pracovnú disciplínu odoslaním e-mailu obsahujúcim jedinú vetu: „B.C....?“.

Nevhodnosť obsahu svojho emailu si uvedomil a svojim nadriadeným sa zaň ospravedlnil.

Vzhľadom na dôvod okamţitého skončenia pracovného pomeru (nevhodný obsah e-mailu)

povaţoval odvolací súd pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny za dôleţité,

aby bolo verifikované nielen komu bol e-mail doručený, ale aj koho sa po jeho prečítaní

subjektívne dotkol. Podľa tvrdení ţalovaného vyvolal e-mail hromadné pobúrenie, ale akému

okruhu osôb, ani počet osôb, v ktorých mal vyvolať pobúrenie, v konaní nebolo preukázané,

okrem centrály v U., čo vyvolalo spätnú reakciu manaţéra, ktorý vyslovil, ţe od ţalobcu uţ

poskytovanie akýchkoľvek sluţieb nepoţadujú a ţiadali, aby toto stanovisko dali vedieť

aj zamestnávateľskej agentúre (ţalovanému). Zo svedeckej výpovede Z. vyplynulo, ţe pre

okamţité skončenie pracovného pomeru sa rozhodol sám ţalovaný z dôvodu obavy zo straty

dôleţitého partnera – spoločnosti A.. Táto obava však nebola objektívne ničím podloţená.

Reálnosť hrozby straty dlhoročného partnera pre jedinú nevhodnú e-mailovú komunikáciu

zamestnanca povaţuje odvolací súd za zveličenú, keď svedkyňa potvrdila, ţe situáciu mohli

riešiť aj preradením ţalobcu k inému uţívateľskému zamestnávateľovi. K takému kroku, ani

k podaniu výpovede, ako miernejšieho postihu voči zamestnancovi však nepristúpili.

Vzhľadom na osobu ţalobcu, jeho doterajšie riadne plnenie pracovných povinností, ako aj

okolnosti daného prípadu (skratová reakcia ktorá však nespôsobila ţiadnu škodu), nemoţno

podľa názoru odvolacieho súdu povaţovať konanie za také závaţné porušenie pracovnej

disciplíny, ktoré by odôvodňovalo skončiť s ním pracovný pomer týmto najprísnejším

spôsobom – okamţite, keďţe v konaní nebolo preukázané akékoľvek iné porušenie, či uţ

pracovnej disciplíny alebo pracovných povinností a ţalobca bol radový zamestnanec na úseku

účtovníctva, ktoré odôvodňuje menej prísne nazeranie na porušenie pracovnej disciplíny

odoslaním predmetného e-mailu a išlo o jednorazové vybočenie, nešlo o pravidelné zásahy

alebo dlhší čas trvajúce konanie. Okrem toho sa ţalobca za toto svoje konanie ospravedlnil,

čo minimálne osvedčuje jeho následný postoj - ľútosť nad neadekvátnym konaním. Odvolací

súd zdôraznil, ţe v konaní nebol preukázaný závaţný následok konania pre ţalovaného, ani

pre uţívateľského zamestnávateľa, s výnimkou vyjadrenia manaţéra z U., teda nebolo

preukázané, ţe by tento e-mail bol doručený osobám, ktoré by ho zobrali na zreteľ a vyjadrili

svoje negatívne stanovisko. V záujme zachovania práva účastníkov na riadny tzv.

dvojinštančný proces napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho výroku týkajúcom sa

mzdového nároku podľa , ako aj vo výroku o náhrade trov konania

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Navrhol zrušiť

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal,

ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ), konanie

je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ), pretoţe rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré

nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Uviedol, ţe nesúhlasí

so závermi odvolacieho súdu, ktorý sa uchýlil ku konštatovaniam, ktoré z dokazovania

nevyplynuli a sú tak svojvoľnými závermi súdu o tom, ţe ţalobca konal len skratovo a zbrklo,

bez konkrétneho úmyslu. Za irelevantnú povaţoval otázku pracovného zaradenia ţalobcu,

pretoţe spôsobom, akým sa správal ţalobca, sa nemôţe správať ani upratovačka a tieţ

to, či predmetný e-mail bol doručený len spoločnosti A. alebo aj iným osobám, ktoré

by vyjadrili k nemu negatívne stanovisko, keďţe predmetom konania nie je náhrada škody

alebo poskytnutie primeraného zadosťučinenia za poškodenie dobrej povesti. Za subjektívne

a svojvoľné povaţuje aj hodnotenie odvolacím súdom následkov, ktoré e-mail vyvolal

a čo si o ňom mysleli radoví zamestnanci. Podľa ţalovaného súdu neprináleţí ako zveličenej

hodnotiť reálnosť hrozby straty dlhoročného obchodného partnera, ani povaţovať pouţitý

výraz „B.“ za pouţívaný v beţnej komunikácii, najmä ak takýto názor nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní. Na základe uvedených skutočností povaţuje rozhodnutie

odvolacieho súdu za nesprávne, naviac z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

5

nie je zrejmé, na podklade akých dôkazov a zistení došiel k jednotlivým konštatovaniam,

ktoré sú svojvoľnými závermi spôsobujúcimi nepreskúmateľnosť rozsudku, pre ktorý dôvod

voči nemu ţalovaný nemôţe náleţite reagovať, a teda je mu odňatá moţnosť konať pred

súdom v zmysle Zároveň ţiadal odloţiť vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia.

Ţalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného navrhol potvrdiť napadnutý

rozsudok (zrejme dovolanie zamietnuť – pozn. dovolacieho súdu), keď sa s napadnutým

rozsudkom v jeho výroku stotoţňuje napriek čiastkovým záverom odvolacieho súdu.

Za nesprávne povaţuje konštatovanie, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru

je dostatočne určité z hľadiska . Rozsudok odvolacieho súdu však

povaţuje za vecne správny, keď závery odvolacieho súdu vyplývajú z dokazovania

a starostlivého posúdenia, a v ţiadnom prípade nemôţe ísť o svojvoľné a nepreskúmateľné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd riadnym spôsobom vyuţil svoje oprávnenia

podľa a vykonané dôkazy vyhodnotil vlastnou starostlivou a zákonnou úvahou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba

zrušiť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

6

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

Dovolateľ existenciu vád konania uvedených v aţ e/ a netvrdil

a existencia takejto vady nebola dovolacím súdom ani zistená.

Dovolací súd sa osobitne zaoberal existenciou vady uvádzanej v dovolaní spočívajúcej

v tom, ţe sa dovolateľovi, ako účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov

aj a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález

z 12. mája 2004 sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej

republiky ustanovuje , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,

čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil;

dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne

odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka konania na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane

druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia

právom predvídaným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať

proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma moţnosť konať

pred súdom.

Po preskúmaní veci dospel dovolací súd k záveru, ţe odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu nezodpovedá ustanoveniu

Súd prvého stupňa po ustálení skutkového stavu zisteného na základe vykonaného

dokazovania uplatnený nárok ţalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, keď zistil

splnenie dôvodov, ktoré oprávňovali zamestnávateľa (ţalovaného) skončiť pracovný pomer

so ţalobcom okamţitým skončením podľa ods. písm. b/ a tieţ splnenie

poţiadavky obsahového vymedzenia dôvodov v zmysle v písomnom

prejave.

Odvolací súd jeho rozhodnutie zmenil z dôvodu, ţe ţalobca pracovnú disciplínu

neporušil závaţným spôsobom. Opisným spôsobom uviedol svoje úvahy prečo nepovaţuje

porušenie pracovnej disciplíny ţalobcom za závaţné, a vôbec nevysvetlil, prečo dôvod

okamţitého skončenia uvedený v písomnom prejave povaţuje za dostatočne a jasne

formulovaný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu však nie je moţné

zistiť, podľa ktorého ustanovenia ktorého právneho predpisu predmetnú vec posúdil, pretoţe

jeho odôvodnenie neobsahuje ţiaden odkaz na pouţitý právny predpis.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Pri zmene rozhodnutia podľa odvolací súd svojím rozhodnutím nahrádza

rozhodnutie súdu prvého stupňa, preto jeho rozhodnutie musí obsahovať úplné a výstiţné

odôvodnenie a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen

s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom

na právne závery, ktoré prijal. I odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí obsahovať

výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Právne

závery odvolacieho súdu môţu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd

po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých

ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo

pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav. Takéto odôvodnenie právnych záverov

je osobitne nevyhnutné vtedy, keď odvolací súd mení rozsudok súdu prvého stupňa (§ 220

) z dôvodu, ţe nepovaţuje za správne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, teda

vtedy, keď súd prvého stupňa podľa jeho právneho názoru nepouţil správny (náleţitý) právny

predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Právu na spravodlivý proces zodpovedá povinnosť súdu riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie a v tom rámci sa adekvátne, čo do myšlienkových konštrukcií,

racionálne a logickým spôsobom vyporiadať so všetkými dôkazmi a skutočnosťami

dôleţitými pre posúdenie veci.

Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku

( v spojení s ) nie je len formálnou poţiadavkou, ktorou

sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých

a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak

v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Účelom

odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku, ale súčasne musí byť

i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom

alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

Dovolací súd povaţuje za potrebné naviac zdôrazniť, ţe prejednávanú vec je treba

posudzovať aj v súčasnej dobe – vzhľadom k tomu, ţe ţalovaný okamţite zrušil so ţalobcom

pracovný pomer listom z 8. decembra 2010, ktorý bol ţalobcovi doručený toho istého dňa,

9

podľa , v znení účinnom do 31. decembra 2010,

t.j. do dňa, neţ nadobudli účinnosť , č. , č. ,

č. , , č. , č. , č. ,

č. , č. , č. , č. , č. ,

č. , č. , č. , č. a č. .

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nie je moţné zistiť, z ktorých

ustanovení ktorého zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal pri svojom rozhodovaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu nezodpovedá poţiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, čo malo za následok porušenie práva dovolateľa na spravodlivé súdne konanie

a odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle

Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tieţ vzhľadom na obsah dovolania

zaoberal i tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho

súdu je takou (inou) vadou postihnuté.

Nakoľko z obsahu dôvodov dovolania vyplýva, ţe odvolací súd vykonané dôkazy

nesprávne vyhodnotil, dovolací súd pri zisťovaní existencie tejto vady konania vychádzal

zo zákonných ustanovení upravujúcich hodnotenie dôkazov.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti.

Odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie o závaţnosti porušenia pracovnej disciplíny

ţalobcom v podstate na konštatovaní nepremyslenosti konania a zbrklej reakcie, bez

konkrétneho úmyslu.

10

Podľa ustálenej súdnej praxe okamţité skončenie pracovného pomeru je výnimočným

opatrením; zamestnávateľ môţe skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamţite

len vtedy, ak konanie zamestnanca moţno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti

povaţovať za tak závaţné, ţe od zamestnávateľa nemoţno spravodlivo poţadovať,

aby ho ďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny

sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu,

jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu

pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca.

Odvolací súd nedôvodnosť pouţitia tohto výnimočného opatrenia zdôvodnil

len tou skutočnosťou, ţe ţalobca konal nepremyslene a zbrklo, za čo sa ospravedlnil, avšak

bez akéhokoľvek právneho zdôvodnenia, bez uvedenia, z ktorých ustanovení zákona alebo

iného právneho predpisu vychádzal, ich interpretácie a prečo pod tieto ustanovenia podradil

zistený skutkový stav.

V prejednávanej veci bolo zrejmé, ţe ţalovaný so ţalobcom listom z 8. decembra 2010

okamţite skončil pracovný pomer z dôvodu závaţného porušenia pracovnej disciplíny podľa

z dôvodu, ţe porušil kódex správania jeho uţívateľského

zamestnávateľa (A.A.) nevhodným spôsobom e-mailovej komunikácie.

Podľa , zamestnávateľ môţe okamţite skončiť

pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závaţne pracovnú disciplínu.

Povinnosť dodrţiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam

zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností stanovených

právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom

nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne

postihnuteľné ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí

byť toto porušenie právnych povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň

z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Porušenie pracovnej disciplíny

najvyššej intenzity (závaţným spôsobom) je dôvodom pre okamţité skončenie pracovného

pomeru. Okamţité skončenie pracovného pomeru je pritom odôvodnené vtedy, ak tu boli také

okolnosti, z ktorých vyplývalo, ţe nemoţno od zamestnávateľa spravodlivo poţadovať,

aby zamestnanca zamestnával aţ do uplynutia výpovednej lehoty.

11

Ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne

neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená

priamo predpisom, ktoré tak prenecháva súdu, aby podľa vlastnej úvahy v kaţdom

jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred

neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení, či zamestnanec porušil

povinnosť vyplývajúcu z právnych predpisov vzťahujúcich sa k ním vykonávanej práci menej

alebo viac závaţne, zákon nestanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. V zákonníku

práce nie je pojem závaţného, resp. menej závaţného porušenia pracovnej disciplíny

definovaný. Súd tak môţe pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť

k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú zastával, k jeho doterajšiemu postoju pri plnení

pracovných úloh, k času a situácii, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere

zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia pracovnej disciplíny pre

zamestnávateľa, k tomu, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu

a pod. Zákon tak ponecháva súdu širokú moţnosť uváţenia, aby rozhodnutie o platnosti

okamţitého skončenia pracovného pomeru alebo výpoveďou zodpovedalo tomu, či moţno

od zamestnávateľa spravodlivo poţadovať, aby pracovný pomer zamestnanca u neho naďalej

pokračoval. Zároveň treba mať na zreteli, ţe vo vzťahoch zamestnávateľa a zamestnanca

je nevyhnutná vzájomná dôvera, spoľahlivosť zamestnanca a jeho poctivosť v zmysle § 81

.

Na základe uvedeného sú potom skutkové a na ne nadväzujúce právne závery

odvolacieho súdu zatiaľ predčasné, pretoţe odvolací súd v tomto smere dostatočné

dokazovanie zatiaľ nevykonal.

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa

a tzv. inej vade , je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd

napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak

závaţnými procesnými vadami, nemôţe byť povaţované za správne.

Pokiaľ dovolateľ ako dovolací dôvod uvádzal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom

konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom

na uţ spomenuté vady, z dôvodu ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto

posúdenie dostatočným podkladom.

12

Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu

opodstatnenosti námietky dovolateľa, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného aj dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová