Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5S-85-2020.pdf
PDF · 173.11 KB
Case nature
Subarea
5S/85/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava III, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, IČO: 00 166 448, proti žalovanému: Obec Chorvátsky Grob, so sídlom Námestie Josipa Andriča 17, Chorvátsky Grob, IČO: 00 304 760, za účasti: BELLHEAVEN Slovakia s.r.o., so sídlom Dobrovičová 13, Bratislava, IČO: 50 503 308, zastúpená: LEGATE s.r.o. Dvořákovo námestie 8/A, Bratislava, IČO: 35 846 909, o vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia obce Chorvátsky Grob č. 72/OZ - 2004 zo dňa 16.12.2004 a č. 72/2004 zo dňa 17.12.2004, ktorým bolo zmenené a doplnené Všeobecne záväzné nariadenie obce Chorvátsky Grob č. 6/OZ - 2001 zo dňa 5.3.2001 o záväzných častiach územného plánu obce Chorvátsky Grob v znení Všeobecne záväzných nariadení obce Chorvátsky Grob č. 7/03 - 2003 a č. 80/OZ - 2003 so zákonom, takto:
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 2.4.2020 podanou podľa § 357 ods. 1 písm. a) a nasl. v spojení s § 45 ods. 4 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 3.4.2020, domáhal vyslovenia nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia (ďalej VZN) obce Chorvátsky Grob č. 72/OZ - 2004 zo dňa 16.12.2004 a č. 72/2004 zo dňa 17.12.2004, ktorým bolo zmenené a doplnené VZN obce Chorvátsky Grob č. 6/OZ - 2001 zo dňa 5.3.2001 o záväzných častiach územného plánu obce Chorvátsky Grob v znení VZN obce Chorvátsky Grob č. 7/03 - 2003 a č. 80/OZ
- 2003 so zákonom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že obecné zastupiteľstvo obce Chorvátsky Grob schválilo dňa 16.12.2014 VZN obce Chorvátsky Grob č. 72/OZ-2004, ktorým bolo zmenené a doplnené VZN obce Chorvátsky Grob č. 6/OZ - 2001 zo dňa 5.3.2001 o záväzných častiach územného plánu obce Chorvátsky Grob v znení VZN obce Chorvátsky Grob č. 7/OZ - 2003 a č. 80/OZ - 2003 (ďalej len VZN 1), ktoré nadobudlo účinnosť dňa 16.12.2004. 3. Žalobca ďalej uviedol že v spisovom materiály obce Chorvátsky Grob sa nachádza aj „druhé vyhotovenie“ VZN obce Chorvátsky Grob č. 72/2004 zo dňa 17.12.2004 s rovnakým obsahom, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 17.12.2004 (ďalej len VZN 2). 4. Žalobca poukázal na to, že obecnému zastupiteľstvu obce Chorvátsky Grob (ďalej iba obecné zastupiteľstvo) bol podaný dňa 17. júla 2019 pod č. Pd 72/19/1103-9 protest prokurátora proti VZN 1, resp. VZN 2, ktorý bol obci Chorvátsky Grob (ďalej len obec) doručený dňa 19. júla 2019. Dňa 11.10.2019 bolo prokuratúre doručené oznámenie obce z 9.10.2019 pod č. 6735/2019 1075/2019/06 o tom, že obecné zastupiteľstvo obce tomuto protestu prokuratúra nevyhovelo. Súčasťou oznámenia obce bola zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce z 24. septembra 2019, ako aj uznesenie
obecného zastupiteľstva zo dňa 24. septembra 2019 č. 125/19, ktorým bolo rozhodnuté o nevyhovení protestu prokurátora. 5. Žalobca uviedol, že protest, ktorému nebolo vyhovené bol podaný z dôvodu, že VZN 1 resp. VZN 2, ktorým bola lokalita č. 5 s názvom Pri Šúre zmenená z funkčného využitia poľnohospodárska pôda N1 na plochu malopodlažnej bytovej zástavby a občianskej vybavenosti U39 odporuje § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktoré obci zakazuje vydávať nariadenia v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Napriek tomu VZN 1 resp. VZN 2 bolo schválené v rozpore s čl. 44 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Ústavy SR, ktorý zaručuje každému právo na priaznivé životné prostredie a súčasne ukladá povinnosť chrániť a zveľaďovať životné prostredie s tým, že nesmie nad mieru stanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie. Obec Chorvátsky Grob, ako orgán územného plánovania pri schvaľovaní VZN 1 resp. VZN 2 vôbec nedbala na práva garantované a na povinnosti uložené Ústavou SR, nedbala na ochranu poľnohospodárskej pôdy a susednej lesnej pôdy, nedbala o ekologickú rovnováhu, ani o účinnú starostlivosť o životné prostredie a už vôbec nezabezpečila ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov v národnej prírodnej rezervácii Šúr. 6. Žalobca poukázal na to, že VZN 1 resp. VZN 2 bolo schválené tiež v rozpore s § 8 ods. 1, ods. 3 a § 17 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon), pretože územnoplánovacia dokumentácia ako základný nástroj územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie, mala okrem iného zosúlaďovať záujmy a činností ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a mala byť obstaraná s cieľom zlepšiť životné prostredie, zabezpečiť ekologickú stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj. Obec Chorvátsky Grob schválila VZN 1 resp. VZN 2, ktorým došlo k zmene funkčného využitia územia „Šúrske lúky“ lokalita č. 5, z plochy poľnohospodárskej pôdy N1 na plochu malopodlažnej bytovej výstavby a občianskej vybavenosti bez ohľadu na možný devastačný vplyv na životné prostredie, bez ohľadu na potrebu starostlivosti o životné prostredie a na ekologickú stabilitu, ktorá mala byť v tejto lokalite územia bezpodmienečne zachovaná, nakoľko je súčasťou územného systému ekologickej stability - nadregionálneho biocentra Šúr. 7. Žalobca ďalej poukázal na to, že VZN 1 resp. VZN 2 boli schválené aj v rozpore s § 25 ods. 1, ods. 6 stavebného zákona, pretože ich obsah nebol v súlade so záväznou časťou dokumentácie vyššieho stupňa konkrétne s prílohou 2 bodom 3.3, bodom 3.4, bodom 3.5.3 a bodom 3.11 územného plánu vyššieho územného celku (ďalej len ÚP VÚC). Podľa žalobcu je VZN 1 resp. VZN 2 aktuálne v rozpore s platnou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, konkrétne s prílohou 1 bodom 5.2.2, bodom 5.2.3, bodom 5.3.1, bodom 5.3.2, bodom 5.3.3 a bodom 5.4.5 územného plánu - Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej len ÚP BSK). 8. Žalobca navrhoval, aby súd vydal rozhodnutie, že Všeobecné záväzné nariadenie obce Chorvátsky Grob č. 72/OZ - 2004 zo 16.12.2004 a č. 72/2004 zo dňa 17.12.2004, ktorým bolo zmenené a doplnené Všeobecné záväzné nariadenie obce Chorvátsky Grob č. 6/OZ-2001 zo dňa 5.3.2001 o záväzných častiach územného plánu obce Chorvátsky Grob v znení všeobecných nariadení obce Chorvátsky Grob č. 7/OZ-2003 a č. 80/OZ-2003 nie je v súlade s § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení a s § 8 ods. 1, § 8 ods. 3, § 17 ods. 1, § 25 ods. 1, ods. 6 stavebného zákona. II. Vyjadrenie žalovaného
9. K žalobe podal vyjadrenie žalovaný, ktoré bolo doručené krajskému súdu dňa 18.6.2020. Žalovaný namietal v prvom rade, že žaloba je podaná oneskorene po zákonom stanovenej lehote. V tejto súvislosti uviedol, že aj keď konanie podľa § 357 a nasl. SSP nestanovuje na podanie žiadnu lehotu je podľa neho zrejmé, že na podanie žaloby vo veci preskúmania všeobecne záväzného nariadenia obce sa bude aplikovať lehota uvedená v § 181 ods. 2 SSP. Uviedol, že protest prokurátora bol podaný dňa 22.7.2019 a uznesením obecného zastupiteľstva obce zo dňa 24.9.2019 č. 125/2019 nebolo protestu prokurátora vyhovené, čo bolo oznámené prokurátorovi dňa 11.10.2019. Žaloba o súlade VZN 1 resp. VZN 2 so zákonom bola podaná prokurátorom dňa 3.4.2020, teda po viac ako šesť mesiacov od nevyhovenia protestu. Žalovaný má za to, že pokiaľ § 181 ods. 2 SSP stanovuje lehotu na podanie žaloby do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, tak lehota na podanie žaloby o preskúmanie VZN 1 resp. VZN 2 uplynula prokurátorovi dňa 12.12.2019. 10. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žaloba bola podaná osobou, ktorá nemá aktívnu žalobnú legitimáciu, nakoľko bola podaná Okresnou prokuratúrou Bratislava III zastúpenou JUDr. Adrianou Jesztrebiovou, okresnou prokurátorkou, pričom je podpísaná JUDr. Branislavom Delejom námestníkom okresnej prokuratúry. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 359 ods. 1 SSP je na podanie žaloby legitimovaný prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu nebolo vyhovené. V
danom prípade bol protest prokurátora proti VZN 1 resp. VZN 2 podaný prokurátorkou JUDr. Ľubomírou Markovou, pričom žaloba bola podaná ako už uviedol JUDr. Branislavom Delejom. Z tohto dôvodu žiadal žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. 11. K tvrdeniu žalobcu, že vyhl. č. 83/1993 Z.z. o štátnych prírodných rezerváciách zahŕňala do ochranného pásma prírodnej rezervácie Šúr aj lokalitu č. 5, ktorá bola riešená zmenami a doplnkami územného plánu, ktorých záväzná časť bola vyhlásená VZN 1 resp. VZN 2 žalovaný uviedol, že žalobca toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, pretože parcelné vymedzenie pozemkov rezervácie Šúr a jej ochranného pásma nestotožnil v porovnaní s právnym stavom pozemkov ku dňu prijatia VZN 1 resp. VZN 2 (t.j. v čase o 18 rokov neskôr). Nie je zrejmé, ktoré z parciel nachádzajúcich sa v lokalite č. 5 pri Šúre riešenej VZN 1 resp. VZN 2 mali patriť do ochranného pásma prírodnej rezervácie Šúr. 12. Žalovaný uviedol, že žalobca ako dôkaz predložil mapu národnej prírodnej rezervácie Šúr a ochranného pásma z archívu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Historické mapové zakreslenie prírodnej rezervácie z roku 1989 je verejné dostupné aj v Štátnom zozname osobitne chránených časti prírody SR na <http:/., kde je relevantná časť mapy týkajúcich sa pozemkov, ktoré boli predmetom zmien a doplnkov vykonaných v rámci VZN 1 resp. VZN 2. Z uvedeného dokumentu jasne vyplýva, že v časti lokality č. 5 nemala prírodná rezervácia Šúr žiadne ochranné pásmo a táto lokalita teda nemohla do neho patriť. Dotknuté pozemky sa nachádzajú v prvom stupni ochrany podľa § 12 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, čo znamená, že ide o územie ktorému sa neposkytuje územná ochrana. 13. K žalobnému dôvodu, že VZN 1 resp. VZN 2 bolo podľa žalobcu schválené v rozpore s čl. 44 ods. 1 až 5 Ústavy SR žalovaný vo vyjadrení uviedol, že porušenia čl. 44 Ústavy SR na priaznivé životné prostredie je možné domáhať sa iba v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy vykonávajú. Keďže k porušeniu žiadneho z vykonávacích právnych predpisov predmetného článku Ústavy SR schválením VZN 1 resp. VZN 2 nedošlo, nie je VZN 1 resp. VZN 2 v rozpore s čl. 44 Ústavy SR. 14. K ďalšiemu žalobnému dôvodu uvádzaného žalobcom, podľa ktorého je VZN 1 resp. VZN 2 nesúladné s § 8 ods. 1, ods. 3 § 17 ods. 1 stavebného zákona žalovaný uviedol, že uvedené ustanovenia nestanovujú žiadnu povinnosť pre obstarávateľa územnoplánovacej dokumentácie, a preto prijatím VZN 1 resp. VZN 2 nemohlo dôjsť k porušeniu predmetných ustanovení. Rovnako vyhodnotenie potrieb obce a následne obstarania územného plánu, jeho zmeny alebo doplnku pri plnení povinnosti uvedenej v § 17 ods. 1 stavebného zákona je v plnej kompetencii obce ako orgánu územného plánovania a na jej vlastnom uvážení. Potreby obce nemôže posudzovať iný orgán, a to ani prokurátor alebo súd. 15. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že námietka žalobcu, že VZN 1 resp. VZN 2 došlo k porušeniu § 25 ods. 1 a od. 6 stavebného zákona z dôvodu, že tieto nie sú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho stupňa rovnako neobstojí. VZN 1 resp. VZN 2 podľa žalovaného nie sú v rozpore so žiadnym ustanovením ÚP VÚC ako to namieta žalobca, pretože predmetné body čl. 3 ÚP VÚC stanovujú iba povinnosti vo všeobecnej rovine, ktoré VZN 1 resp. VZN 2 v žiadnom prípade neporušujú. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, ktorá časť VZN 1 resp. VZN 2 je v rozpore s namietanými bodmi prílohy 2 ÚP VÚC, teda v čom spočíva a v čom žalobca vidí dôvod nezákonnosti. Poukázal na to, že ÚP BSK bol schválený 20.9.2013, teda neskôr ako bolo prijaté VZN 1 resp. VZN 2 nemohlo sa VZN 1 resp. VZN 2 dostať s ním do rozporu. 16. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na verejný záujem, v súvislosti s ktorým uviedol, že v danej lokalite je už v súčasnosti postavených cca 300 rodinných domov. Zrušením VZN 1 resp. VZN 2 by sa vlastníci domov dostali do značnej právnej neistoty rovnako ako aj developeri, ktorým patria v danej lokalite ďalšie pozemky, ktorých hodnota by sa v dôsledku zrušenia VZN 1 resp. VZN 2 znížila, čo by viedlo k vzniku škody, ktorú by si títo mohli uplatňovať voči žalovanému. Z uvedených dôvodov a tiež z dôvodu, že vyhláška bývalého Krajského úradu životného prostredia č. 1/2009 zo dňa 25.5.2009 veľmi výrazne zmenšila plochu ochranného pásma prírodnej rezervácie Šúr, teda došlo k značnej redukcii úrovne ochrany životného prostredia, nie je podľa žalovaného daný žiadny verejný záujem na tom, aby bolo žalobe vyhovené. III. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
17. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 10.7.2020. Žalobca pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žaloba bola podaná oneskorene po zákonom stanovenej lehote uviedol, že konanie o súlade VZN obce so zákonom sa spravuje § 357 a nasl. SSP, ktoré neupravujú lehotu na podanie žaloby, a preto podľa žalobcu nie je možné lehotu na podanie žaloby odvodiť zo znenia § 181 ods. 2 SSP, pretože toto ustanovenie upravuje lehotu na podanie všeobecnej správnej žaloby, pričom v danom konaní ide o osobitný typ konania.
18. K ďalšej námietke žalovaného k žalobe, že táto bola podaná osobou - prokurátorom, bez aktívnej žalobnej legitimácie žalobca uviedol, že podľa § 46 ods. 3 zák. č. 153/2001 o prokuratúre (ďalej len zákon o prokuratúre) je zrejmé, že na konanie pred krajským súdom je príslušný krajský prokurátor a prokurátori krajskej prokuratúry. Podľa § 51 ods. 1 zákona o prokuratúre na zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry môže generálny prokurátor a v rozsahu svojej pôsobnosti krajský prokurátor určiť výnimky z § 46 až 50. Na základe uvedeného zákonného zmocnenia Krajská prokurátorka pre Bratislavu vydala dňa 2. marca 2020 pod č. Kc 108/19/1100-2 poverenie okresnej prokurátorke pre Bratislavu III a v ňom určenom rozsahu jej podriadených prokurátorov na konanie pred Krajským súdom v Bratislave vo veci podania žaloby na vyslovenie nesúladu VZN 1 resp. VZN 2. Zo zákona o prokuratúre v spojení s poverením Krajskej prokurátorky pre Bratislavu je zrejmé, že na podanie žaloby na vyslovenie nesúladu VZN 1 resp. VZN 2 so zákonom je oprávnená okresná prokurátorka pre Bratislavu III alebo ňou určený ktorýkoľvek prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III, teda nielen prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III, ktorá podala protest, ktorému nebolo vyhovené. 19. K tvrdeniu žalovaného v jeho vyjadrení, že z historického mapového zakreslenia prírodnej rezervácie Šúr jednoznačne vyplýva, že prírodná rezervácia Šúr nemala určené ochranné pásmo a teda lokalita č. 5 riešená VZN 1 resp. VZN 2 nemohla do nej patriť a byť jej súčasťou žalobca uviedol, že svoje tvrdenia preukazoval grafickým znázornením aktuálnej mapy národnej prírodnej rezervácie Šúr a ochranného pásma z archívu Štátnej ochrany prírody SR a publikáciou Ing. T. S. CSc. - sprievodca Šúrom, ktorú vydala štátna ochrana prírody SR. Pokiaľ ide o parcelné vymedzenie pozemkov rezervácie Šúr a jej ochranného pásma žalobca uviedol, že prokurátor nie je pracovník príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru, ktorý má odbornú spôsobilosť na identifikáciu pozemkov podľa parcelných čísiel resp. ich zakreslenie v katastrálnej mape. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že vykonal šetrenie v zmysle § 37 ods. 1 zákona o prokuratúre u vedúceho pracovníka Štátnej ochrany prírody SR - Správa CHKO Malé Karpaty a na odstránenie tohto rozporu môže správny súd vykonať dokazovanie. V tejto súvislosti záverom uviedol, že odhliadnuc od skutočnosti, či lokalita č. 5 riešená VZN 1 resp. VZN 2 bola alebo nebola v ochrannom pásme národnej prírodnej rezervácie Šúr je nesporné, že patrí do nadregionálneho biocentra Šúr, ktoré je súčasťou územného systému ekologickej stability, a preto je vhodné, aby toto územie zostalo minimálne zastavané stavbami, ak nejakými, tak len stavbami postavenými vo verejnom záujme. 20. K vyjadreniu žalovaného, v ktorom uvádza, že VZN 1 resp. VZN 2 nie je v rozpore s § 8 ods. 1, ods. 3 a § 17 ods. 1 stavebného zákona žalobca uviedol, že žalovaný sa mylne domnieva, že uvedené ustanovenia nestanovujú žiadnu povinnosť pre obstarávateľa územnoplánovacej dokumentácie, pretože ide iba o hypotézy právnej normy. Žalobca uviedol, že hypotéza právnej normy určuje, za ktorých okolností je subjekt povinný sa správať predpísaným spôsobom uvedeným v dispozícii. Pri najmenšom hypotéza právnej normy upravená v § 17 ods. 1 stavebného zákona podľa žalobcu ukladá povinnosť orgánom územného plánovania obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu s potrebami starostlivosti o životné prostredie, zabezpečiť ekologickú stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj. 21. Žalobca k vyjadreniu žalovaného, že VZN 1 resp. VZN 2 nie je v rozpore so žiadnym ustanovením prílohou 2 územného plánu VÚC ako to namieta žalobca, a to z toho dôvodu, že predmetné body čl. 3 UP VÚC Bratislavského kraja stanovujú iba povinnosti vo všeobecnej rovine, a preto ich VZN 1 resp. VZN 2 nemôže v žiadnom prípade porušovať uviedol, že je pravdou, že UP VÚC stanovuje povinnosti orgánom územného plánovania len vo všeobecnej rovine. Napriek tejto formulácii povinnosti orgánov územného plánovania v UP VÚC je podľa žalobcu z prílohy 2 UP VÚC nepochybné, že v územnom systéme ekologickej stability charakteru mokraďných spoločenstiev, čo národná prírodná rezervácia Šúr predstavuje nielen z celoštátneho, ale aj z medzinárodného hľadiska, je potrebné ponechať vývoj bez zásahu. 22. K ďalšej námietke žalovaného uvedenej v jeho vyjadrení, že VZN 1 resp. VZN 2 nie sú v rozpore s UP BSK preto, že územnoplánovacia dokumentácia ÚP BSK bola prijatá neskôr ako bolo prijaté VZN 1 resp. VZN 2 žalobca uvádza, že je síce pravdou, že ÚP BSK bola schválená neskôr avšak pokiaľ ide o oblasť starostlivosti o životné prostredie výslovne poukazuje na potrebu rešpektovať a zohľadňovať chránené územia podľa medzinárodných dohovorov a to predovšetkým v zmysle Dohovoru o mokradiach (Ramsarský dohovor). Slovenská republika sa stala od 2.7.1990 zmluvnou stranou Ramsarského dohovoru, odkedy bola aj prírodná rezervácia Šúr zaradená do medzinárodného zoznamu medzinárodne významných mokradí. Záväzok SR vyplývajúcich z Ramsarského dohovoru, chrániť medzinárodne významnú mokraď - prírodnú rezerváciu Šúr platiť už v čase prijatia VZN 1 resp. VZN 2 bez ohľadu na to, či tento záväzok bol, alebo nebol premietnutý do vnútroštátnych predpisov. Žalovaný má vedomosť o tom, že VZN 1 resp. VZN 2 je aktuálne v rozpore s ÚP BSK a vôbec na túto skutočnosť nereflektuje, napriek tomu, že mu to vyplýva z § 30 ods. 2 ods. 4 stavebného zákona.
23. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného ohľadne absencie verejného záujmu uviedol, že žalovaný vôbec nerieši daný nezákonný stav a svoju zodpovednosť za nezákonné VZN 1 resp. VZN 2 prenáša na orgány justície. Žalovaný zastavanie danej lokality používa len na svoju obranu a táto obrana sa javí ako účelová v tom zmysle, že neriešenie vyhovuje developerovi a zakrýva aj prípadne zmarenie jeho podnikateľského plánu. Žaloba bola podaná z dôvodu ochrany životného prostredia, ochrany národnej prírodnej rezervácie Šúr, ochrany regionálneho biocentra Šúr a tento verejný záujem na ochrane životného prostredia a práva každého občana na priaznivé životné prostredie mnohonásobne prevyšuje súkromný záujem developera v súčasnosti spoločnosti BELLHEAVEN Slovakia s.r.o. na dosiahnutí zisku. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na to, že žalovaný zrejme nepozná ustanovenia obchodného zákonníka, podľa ktorého za svoje podnikateľské aktivity nesie podnikateľské riziko developer (spol. BELLHEAVEN Slovakia s.r.o.) a nie žalovaný. Žalobca uviedol, že obec Chorvátsky Grob nevydala žiadne územné rozhodnutie, ktorým by určila umiestnenie stavieb a teda aj rozsah zastavania pozemkov vo vlastníctve developera s predpokladaným vystavaním cca 500 rodinných domov, a preto aj rozsah škody, ktorý žalovaný uviedol vo vyjadrení je len hypotetický. Z VZN 1 resp. VZN 2 nevyplýva žiadny právny nárok aktuálneho vlastníka pozemkov v lokalite č. 5 na plánovanú výstavbu v rozsahu 500 rodinných domov. V závere svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že sa v tejto súvislosti obráti na Ministerstvo životného prostredia SR, aby k veci podalo odborné stanovisko najmä vo vzťahu k otázke verejného záujmu na ochrane životného prostredia a prírodných hodnôt.
IV.
Duplika žalovaného k replike žalobcu
24. K vyjadreniu žalobcu (replike) k vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalovaný (duplika), ktoré doručil Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.8.2020. V tomto vyjadrení žalovaný zotrval na svojom názore, že žaloba je podaná oneskorene, pretože nie je možné, aby prokurátor mohol podať žalobu bez časového obmedzenia. Takáto konštrukcia by podľa žalovaného bola ústavne nekonformná a narúšala by princíp právnej istoty a stability. 25. Rovnako pokiaľ ide o podanie žaloby osobou, ktorá nemá žalobnú legitimáciu žalovaný len zopakoval už prezentovaný názor podľa ktorého bola žaloba podaná prokurátorom odlišným od toho, ktorého protestu nebolo vyhovené. Podľa jeho názoru od nadobudnutia účinnosti SSP dňa 1.7.2016 sa § 46 ods. 3 zákona o prokuratúre dostalo do konfliktu s § 359 ods. 1 SSP v prípadoch, keď protest proti VZN podáva okresný prokurátor alebo prokurátor okresnej prokuratúry. 26. Žalovaný v tomto svojom vyjadrení uviedol, že stotožnenie pozemkov nachádzajúcich sa v lokalite č. 5 s tým, či spadajú do ochranného pásma rezervácie Šúr nie je možné preukazovať výpoveďou pracovníka štátnej ochrany prírody ani odborným vyjadrením Štátnej ochrany prírody SR - správa CHKO Malé Karpaty ani publikáciou Sprievodca Šúrom od Ing. S.; žiaden z týchto údajných dôkazov nemôže preukázať žalobcom tvrdenú skutočnosť. Ochranné pásmo rezervácie Šúr v k. ú. Chorvátsky Grob bolo podľa bodu 87 prílohy vyhl. č. 83/1993 Z.z. o štátnych prírodných rezerváciách vymedzené parc. č. 1570 (orná pôda) a ostatnými plochami - parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX podľa stavu v roku 1990 a nelesnými plochami č. XXX, XXX, XXX podľa stavu k 1.1.1986. Žiadna z uvedených parciel nespadá do územia lokality č. 5, ktorej sa týka VZN 1 resp. VZN 2, teda do ochranného pásma rezervácie Šúr. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žiadne územie ani lokalita, ktoré sú riešené VZN 1 resp. VZN 2 ani len čiastočne nepatrí do národnej prírodnej rezervácie Šúr, resp. prvku územného systému ekologickej stability charakteru mokraďového spoločenstva. 27. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v replike uznáva, že VZN BSK č. 1/2013 zo dňa 20.9.2013, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚP BSK bolo schválené po prijatí žalobou napadnutého VZN 1 resp. VZN 2, pričom poukázal na to, že žalovaný má vedomosť o aktuálnom rozpore VZN 1 resp. VZN 2 s UP BSK a na túto skutočnosť nereflektuje. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že predmetom tohto konania nie je posudzovanie súladu VZN 1 resp. VZN 2 s aktuálnou územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho stupňa, ale s tou, ktorá bola platná v čase jeho prijatia. 28. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že verejný záujem na ochrane životného prostredia prevyšuje nad záujmom developera, pretože vznik škody je len hypotetický, žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne interpretuje následky, ktoré by vznikli v dôsledku zrušenia VZN 1 resp. VZN 2 ako podnikateľské riziko developera, pričom podľa žalovaného by išlo o zásah do práva na majetok ako je vymedzený judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Pine Valley Developments Ltd. proti Írsku. Žalovaný uviedol, že konštatovanie zodpovednosti obce za ušlý zisk vlastníka pozemkov tak nie je prejudikovaním, ale zhrnutím právnych záverov v súlade s judikatúrou ESĽP.
V.
Vyjadrenie osoby zúčastnenej na konaní
29. K žalobe sa vyjadrila aj osoba zúčastnená na konaní, ktorá svoje vyjadrenie doručila súdu dňa 17.6.2021. Rovnako ako žalovaný namietala podanie žaloby po zákonnej lehote uvedenej v § 181 ods. 2 SSP a tiež nedostatok aktívnej legitimácie zo strany žalobcu. 30. Pokiaľ ide o dôvody žaloby a rozpor VZN 1 resp. VZN 2 so zákonom, osoba zúčastnená na konaní uviedla, že nie je v rozpore s § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Ďalej vo vyjadrení argumentovala tým, že VZN 1 resp. VZN 2 nie je v rozpore ani s § 8 ods. 1, ods. 3, § 17 ods. 1, § 25 ods. 1 a ods. 6 stavebného zákona. Poukázala na znenie § 8 ods. 1 a ods. 3 stavebného zákona, ktoré nestanovujú žiadnu explicitnú povinnosť, ide len o hypotézu právnej normy na základe čoho je nepochybné, že prijatím VZN 1 resp. VZN 2 nemohlo dôjsť k porušeniu zákona. 31. Pokiaľ ide o porušenie § 17 ods. 1 stavebného zákona uviedla, že podľa uvedeného ustanovenia sú obce povinné obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s potrebami rozvoja územia. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že hodnotenie potrieb obce a ich premietnutie do územného plánu obce je plne v kompetencii obce a potreby obce nemôže posudzovať iný orgán, a to ani prokurátor. Vzhľadom na znenie § 17 ods. 1 stavebného zákona nemohlo prijatím VZN 1 resp. VZN 2 dôjsť k porušeniu uvedeného ustanovenia zákona. 32. Ďalej vo vyjadrení uviedla, že VZN 1 resp. VZN 2 nie je v rozpore ani s § 25 ods. 1 a ods. 6 stavebného zákona, ktoré určujú, že územnoplánovacia dokumentácia má byť v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa. V tejto súvislosti poukázala na stanovisko Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 3.9.2004 č. A/179/2004/MEP, ktorý explicitne potvrdil súlad VZN 1 resp. VZN 2 s územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho stupňa. 33. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadne ochrany národnej prírodnej rezervácie Šúr vo vyjadrení uviedla, že zák. č. 534/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny ako aj bod 87 vyhl. č. 83/1990 Z.z. o štátnych prírodných rezerváciách vymedzuje územné rezervácie Šúr a jeho ochranné pásmo presne určenými parcelami. Žalobca síce v žalobe tvrdí, že do ochranného pásma prírodnej rezervácie Šúr patrí aj lokalita č. 5, čo však žiadnym spôsobom nepreukázal, len poukazuje na údajne šetrenie a vypočutie vedúceho pracovníka Štátnej ochrany prírody SR - Správy CHKO Malé Karpaty ako svedka, za účelom odstránenia údajných rozporov. Uvedená osoba nie je podľa názoru osoby zúčastnenej na konaní hľadiska jej odbornosti spôsobilá túto žalobcom tvrdenú skutočnosť preukázať. 34. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že z identifikácie parciel zo dňa 10.6.2020 vypracovanej odborne spôsobilou osobou, ktorou je vyhotoviteľ geodetických prác - spoločnosť NND Group s.r.o. IČO: 45 272 981 a potvrdené autorizovaným geodetom a kartografom Ing. G. Q., ktoré v prílohe svojho vyjadrenia predložila nepochybne vyplýva, že žiaden z pozemkov nachádzajúcich sa v lokalite č. 5 riešenej napadnutým VZN 1 resp. VZN 2 nepatril v danom čase a ani neskôr do ochranného pásma rezervácie Šúr. 35. Osoba zúčastnená na konaní svoje vyjadrenie z 15.6.2021, ktoré doručila súdu 17.6.2021 doplnila o ďalšie vyjadrenie zo dňa 18.7.2022, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 21.7.2022, ktorého súčasťou sú aj kópie máp hraníc prírodnej rezervácie Šúr a Ramsarskej lokality Šúr a hraníc parciel podľa najnovších údajov ÚGKK, ktorými disponuje Štátna ochrana prírody SR. Vo vyjadrení poukázala na to, že z uvedených mapových podkladov je nepochybné, že žiaden z pozemkov nachádzajúcich sa v lokalite č. 5, ktoré sú riešené VZN 1 resp. VZN 2 nie je a nikdy nebol súčasťou Ramsarskej lokality Šúr, prírodnej rezervácie Šúr, ako ani jej ochranného pásma, tak ako to nakoniec vyplýva aj z už predloženej identifikácie parciel zo dňa 10.6.2020 zhotoviteľom NND Group s.r.o. 36. V závere svojho vyjadrenia poukázal na to, že obec Chorvátsky Grob v pozícií stavebného úradu po podaní žaloby v územných konaniach a v stavebných konaniach týkajúcich sa stavieb realizovaných na pozemkoch nachádzajúcich sa v lokalite č. 5 koná liknavo a s prieťahmi. Osoba zúčastnená na konaní, ako vlastník všetkých pozemkov v lokalite č. 5, ktorej sa týka napadnuté VZN 1 resp. VZN 2 požiadala súd, aby vo veci neodkladne rozhodol a žalobu zamietol, čo by významne prispelo k nastoleniu právnej istoty a tým k bezprieťahovej rozhodovacej činnosti obce Chorvátsky Grob v stavebných a územných konaniach týkajúcich sa stavieb realizovaných v lokalite č. 5. VI. Relevantné právne predpisy
37. Podľa § 357 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach a) územnej samosprávy so zákonom alebo
b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. 38. Podľa § 357 ods. 2 SSP nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní. 39. Podľa § 359 ods. 1 SSP je žalobcom prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu. 40. Podľa § 361 SSP sa v žalobe musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie napadnutého všeobecne záväzného nariadenia a deň jeho prijatia, d) uvedenie ustanovenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým by malo byť VZN alebo jeho ustanovenie v nesúlade, e) žalobné body, f) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.
41. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení platnom v čase schválenia VZN 1, resp. VZN 2 obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 42. Podľa § 8 ods. 1 stavebného zákona v znení platnom v čase schválenia VZN 1, resp. VZN 2 územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. 43. Podľa § 8 ods. 3 stavebného zákona v znení platnom v čase schválenia VZN 1, resp. VZN 2 územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie (§ 13). 44. Podľa § 17 ods. 1 stavebného zákona v znení platnom v čase schválenia VZN 1, resp. VZN 2 orgány územného plánovania sú povinné obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s potrebami územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie v primeranom a hospodárnom rozsahu. Územné plány obcí a územné plány zón sa obstarávajú vždy na výstavbu nových obcí, na umiestnenie verejnoprospešných stavieb a na podstatnú prestavbu, dostavbu alebo asanáciu existujúcich obcí alebo ich častí s cieľom zlepšiť životné prostredie, zabezpečiť ekologickú stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj. 45. Podľa § 25 ods. 1 stavebného zákona v znení platnom v čase schválenia VZN 1, resp. VZN 2 pred predložením návrhu územného plánu na schválenie sa preskúma, či a) obsah návrhu je v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, b) obsah návrhu a postup jeho obstarania a prerokovania sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi, c) návrh je v súlade so zadaním, d) návrh je v súlade s rozsahom územného plánu, e) záväzná časť územného plánu navrhovaná na vyhlásenie všeobecne záväzným právnym predpisom je v súlade s § 13.
46. Podľa § 25 ods. 6 stavebného zákona v znení platnom v čase schválenia VZN 1, resp. VZN 2 návrh územného plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa alebo s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ktorého postup obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno schváliť. Pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je v celom rozsahu neplatné. 47. Podľa § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja
jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci. 48. Podľa § 27 ods. 4 stavebného zákona v znení platnom v čase schválenia VZN 1, resp. VZN 2, obec zverejní záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie a) vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom, b) doručením dotknutým orgánom štátnej správy. 49. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) SSP správny súd môže na návrh uznesením priznať postavenie osoby zúčastnenej na konaní osobe, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a ktorá môže byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch zrušením napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 50. Podľa § 134 ods. 1 SSP je súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 51. Podľa § 366 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná uznesením ju zamietne. VII. Právne posúdenie veci
52. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vyslovenia nesúladu VZN 1 a VZN 2 so zákonom podľa § 357 a nasl. SSP. 53. K existencii dvoch vyhotovení napadnutého VZN s rovnakým obsahom a rozdielnym dátumom vyhotovenia správny súd úvodom uvádza, že ide o zjavne neštandardný spôsob vyhotovovania VZN, tento však nebol zo strany žalobcu namietaný ani v proteste prokurátora, a ani v žalobe, z tohto dôvodu súd nemal dôvod sa ním zaoberať z hľadiska jeho možných dopadov na zákonnosť prijatého aktu. 54. Podľa žalobcu je právna úprava obsiahnutá v čl. 1 § 2 ods. 1 a ods. 3 VZN 1, resp. VZN 2 v nesúlade so zákonom, konkrétne s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, s ustanoveniami § 8 ods. 1, ods. 3, § 17 ods. 1 a § 25 ods. 1 a ods. 6 stavebného zákona. 55. Ako už bolo uvedené aj vyššie, v prípade VZN 1, resp. VZN 2 ide o VZN obce, ktorým bolo zmenené VZN obce, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu obce Chorvátsky Grob. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ide v prípade schvaľovania takéhoto aktu o výkon samosprávnej pôsobnosti obce, z tohto dôvodu mohol súd tento akt preskúmavať výlučne z hľadiska jeho súladu so zákonom (§ 357 ods. 1 písm. a) SSP). 56. K žalobe žalobca priložil VZN 1 a VZN 2 a tiež aj oznámenie žalovaného o nevyhovení protestu prokurátora zo dňa 9.10.2019. Podmienku predchádzajúceho nevyhovenia protestu prokurátora podaného proti napadnutým aktom podľa § 359 ods. 1 SSP teda súd považoval za splnenú. 57. Napriek tomu, že žalobca v žalobe nevymedzil žalobné body výslovne tak ako to vyžaduje § 361 ods. 1 písm. e) SSP, za takéto vymedzenie možno považovať záver žaloby (od str. 15 posledný odsek), v ktorom je uvedené, že VZN 1, resp. VZN 2, ktoré zmenilo funkčné využitie lokality č. 5 z plochy poľnohospodárskej pôdy N1 na plochu malopodlažnej bytovej zástavby a občianskej vybavenosti bolo schválené v rozpore
- s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení, pretože bolo schválené v rozpore s článkom 44 ods. 1 až 5 Ústavy SR,
- s § 8 ods. 1, ods. 3 a § 17 ods. 1 stavebného zákona, pretože územnoplánovacia dokumentácia ako základný nástroj územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, ale aj obce Chorvátsky Grob, mala okrem iného zosúlaďovať záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj. K uvedenej zmene funkčného využitia predmetnej lokality pristúpil žalovaný bez ohľadu na možný devastačný vplyv na životné prostredie, bez ohľadu na potrebu starostlivosti o životné prostredie a na ekologickú stabilitu, ktorá mala byť bezpodmienečne zachovaná, a
- s § 25 ods. 1 a ods. 6 stavebného zákona, keďže obsah schváleného návrhu územného plánu nebol v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, konkrétne s prílohou 2 bodom 3.3, bodom 3.4, bodom 3.5.3 a bodom 3.11 ÚP VUC, a aktuálne je VZN 1, resp. VZN 2 v rozpore aj s platnou záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, konkrétne s prílohou 1, bodom 5.2.2, bodom 5.2.3, bodom 5.3.1, bodom 5.3.2, bodom 5.3.3 a bodom 5.4.5 ÚP BSK. 58. Úvodom považuje súd za potrebné konštatovať, že uvedené žalobné body neobsahujú skutkové vymedzenie, keďže z nich nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom sa predmetná regulácia (zmena funkčného využitia územia) dostala do nesúladu s uvedenými zákonnými predpismi, keďže žalobca v tejto časti žaloby neuviedol, v čom žalovaný nedbal na práva garantované Ústavou SR, na ochranu poľnohospodárskej pôdy, ekologickú rovnováhu, účinnú starostlivosť o životné prostredie, ochranu
voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov, možný devastačný vplyv na životné prostredie. Rovnako neuviedol, v čom konkrétne má spočívať nesúlad tejto regulácie so záväznou časťou platnej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa. 59. Je nepochybné, že žalovaný bol oprávnený prijať reguláciu vo forme záväznej časti územného plánu, ktorou sa zmenilo funkčné využitie lokality na území obce z plôch poľnohospodárskej pôdy N1 na plochu malopodlažnej bytovej zástavby a občianskej vybavenosti. Prijatie takejto regulácie je výkonom samosprávnej pôsobnosti obce a samo o sebe nepredstavuje porušenie zákona. Pri prijímaní takejto regulácie je obec povinná rešpektovať Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (§ 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení). 60. Aj keď zo žalobných bodov vymedzených žalobcom priamo nevyplýva, v čom konkrétne mal spočívať tvrdený nesúlad prijatej regulácie so zákonom, z ostatných častí žaloby možno vyvodiť, že podstatou tohto nesúladu má byť, že lokalita č. 5, v ktorej bola prijatá predmetná regulácia, bola (prípadne je) súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Šúr (NPR Šúr), resp. jej ochranného pásma a ako taká súčasťou územného systému ekologickej stability - Nadregionálneho biocentra Šúr, a teda súčasťou chráneného územia, ktoré by malo zostať minimálne zastavané stavbami a ak nejakými, tak len stavbami postavenými vo verejnom záujme. 61. Z hľadiska takéhoto skutkového vymedzenia, ktoré sa vzťahuje na všetky žalobné body, považoval súd za potrebné predovšetkým vysporiadať sa s otázkou, či územie lokality č. 5 zasahovalo v čase prijatia predmetnej regulácie alebo neskôr, do NPR Šúr alebo jej ochranného pásma. Tieto tvrdenia žalobcu súd považoval za kľúčové z hľadiska ďalšieho preskúmavania VZN 1, resp. VZN 2, nakoľko, ak by bolo v konaní preukázané, že lokalita č. 5 územne patrí do NPR Šúr alebo jej ochranného pásma, súd by sa ďalej zaoberal tým, či takáto územná regulácia je v súlade so zákonom. 62. Tvrdenie, že územie lokality č. 5 zasahovalo do ochranného pásma NPR Šúr, žalobca preukazoval dôkazmi, ktoré označil ako “Aktuálna mapa národnej prírodnej rezervácie Šúr a ochranného pásma z archívu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky“ a “Ing. T. S., CSc. - Sprievodca Šúrom (Obnova vodného režimu v národnej prírodnej rezervácii Šúr), “ ktorý vydala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. Rovnako v tejto súvislosti žalobca poukazoval na bod 87 Prílohy Vyhlášky MŽP SR č. 83/1993 Z.z. o štátnych prírodných rezerváciách, v znení platnom v čase schválenia VZN 1, resp. VZN 2, v ktorom bolo uvedené parcelné vymedzenie NPR Šúr a jej ochranného pásma. 63. Na námietku žalovaného, že na základe dôkazov predložených žalobcom nemožno považovať za preukázané, že lokalita č. 5 je a bola súčasťou ochranného pásma NPR Šúr, a že je potrebná identifikácia parciel tak lokality č. 5 ako aj ochranného pásma NPR Šúr, žalobca vo vyjadrení zo dňa 9.7.2019 uviedol, že prokurátor nie je pracovník príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru, ktorý má spôsobilosť na identifikáciu pozemkov podľa parcelných čísel, resp. ich zakreslenie v katastrálnej mape, a že v tejto veci vykonal šetrenie v zmysle § 37 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a vedúceho pracovníka Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky - Správa CHKO Malé Karpaty k tejto skutočnosti vypočul. 64. Súd konštatuje, že na základe vyššie uvedených tvrdení a dôkazov nemal za preukázané, že lokalita č. 5 bola v čase schválenia VZN 1, resp. VZN 2, a ani neskôr, súčasťou NPR Šúr alebo jej ochranného pásma. 65. Uvedená skutočnosť nevyplýva z Aktuálnej mapy národnej prírodnej rezervácie Šúr a ochranného pásma z archívu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, keďže z tejto je zrejmé len grafické vymedzenie NPR Šúr a jej ochranného pásma a nemožno z nej vyvodiť záver o tom, že súčasťou takto vymedzeného územia sú aj konkrétne parcely tvoriace lokalitu č. 5. 66. Rovnako táto skutočnosť nevyplýva ani z publikácie Sprievodca Šúrom, ktorá bola evidentne vytvorená za iným účelom, ako je grafické alebo parcelné vymedzenie NPR Šúr a jej ochranného pásma. Z tejto publikácie taktiež nie je možné vyvodiť záver, že súčasťou NPR Šúr alebo jej ochranného pásma sú aj konkrétne parcely tvoriace lokalitu č. 5. 67. Práve naopak, z oboch týchto dokumentov predložených žalobcom sa skôr javí, že lokalita č. 5 je síce v kontaktnej polohe k NPR Šúr, resp. jej ochrannému pásmu, ale do týchto chránených území priamo nezasahuje. 68. Za dôkaz preukazujúci zásah lokality č. 5 do NPR Šúr alebo jej ochranného pásma súd nepovažuje ani vykonanie šetrenia žalobcom v zmysle § 37 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre vypočutím vedúceho pracovníka Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky - Správa CHKO Malé Karpaty, ktoré zostalo výlučne v rovine tvrdenia žalobcu. Žalobca ohľadne tohto svojho tvrdenia žiadne dôkazy nenavrhol, pričom úlohou správneho súdu nie je nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu v konaní, a to ani v konaní o žalobe podľa § 357 a nasl. SSP.
69. Súd konštatuje, že žalobca v tomto konaní nepreukázal, že by konkrétne parcely tvoriace lokalitu č. 5 zasahovali do NPR Šúr alebo jej ochranného pásma, keďže parcelne (alebo iným preukazným spôsobom) nevymedzil zásah tohto územia do územia NPR Šúr alebo jej ochranného pásma. 70. Súd zastáva názor, že takéto vymedzenie bol povinný žalobca zaobstarať už pred podaním protestu prokurátora, pretože len v prípade potvrdenia predpokladu o zásahu lokality č. 5 do územia NPR Šúr alebo jej ochranného pásma malo podanie predmetného protestu v tejto časti svoje opodstatnenie. 71. Súd nad rámec uvedeného konštatuje, že aj z ostatných dôkazov, ktoré boli predložené v rámci konania najmä osobou zúčastnenou na konaní, skôr vyplýva záver, že lokalita č. 5 nezasahuje a nezasahovala do NRP Šúr, ani do jej ochranného pásma. 72. Osoba zúčastnená na konaní v podaní zo dňa 10.12.2020 uviedla, že všetky pozemky nachádzajúce sa v lokalite č. 5 boli vo vlastníctve jej právneho predchodcu, pričom na časti z týchto pozemkov sa už realizovala výstavba a časť týchto pozemkov, na ktorých sa výstavba nerealizovala, je v jej vlastníctve. Tieto pozemky osoba zúčastnená na konaní identifikovala ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, všetky v k.ú. Chorvátsky Grob, pričom vo vzťahu k týmto parcelám doložila dôkaz
- Vyjadrenie vyhotoviteľa geodetických prác NND Group, s.r.o. zo dňa 10.6.2020, z ktorého vyplýva, že žiadna z týchto parciel nevznikla ani nebola identifikovaná z parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX a XXX, t.j. z parciel, ktoré boli v bode 87 Prílohy Vyhlášky MŽP SR č. 83/1993 Z.z. o štátnych prírodných rezerváciách vymenované ako parcely tvoriace ochranné pásmo NPR Šúr. 73. S poukazom na vyššie uvedené súd nemal za preukázané ani to, že by lokalita č. 5 bola súčasťou územného systému ekologickej stability - Nadregionálneho biocentra Šúr, prípadne iných chránených území (uvedených v Zozname medzinárodne významných mokradí, alebo Národnom zozname území európskeho významu, chránených Ramsárskym dohovorom, alebo patriacich medzi Jadrové územia Národnej ekologickej siete Slovenska a Európskej ekologickej siete ECCONET). 74. Súd považuje za nepochybné, že územia patriace do NPR Šúr a jej ochranného pásma sú súčasťou vyššie uvedených chránených územných celkov, v konaní však nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by do týchto územných celkov zasahovali konkrétne parcely tvoriace lokalitu č. 5. 75. Vzhľadom k skutočnosti, že súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že lokalita č. 5 v čase prijatia VZN 1 a VZN 2 alebo neskôr zasahovala do územia NPR Šúr alebo jej ochranného pásma, súd sa ďalej nezaoberal tým, či by takáto regulácia územia bola alebo nebola v súlade so zákonom. 76. Súd v tejto súvislosti len na okraj uvádza nasledovné: 77. Ak by aj v konaní bolo preukázané, že lokalita č. 5 zasahuje do NPR Šúr alebo jej ochranného pásma, súd by mal výrazne obmedzené možnosti pri posudzovaní súladu takejto regulácie zo zákonom, nakoľko žalobcovo označenie zákonných ustanovení, s ktorými mala byť táto regulácia v nesúlade, súd rozhodne nepovažuje za jednoznačné, resp. za také, ktoré by si nevyžadovalo neprimerane zvýšenú aktivitu súdu pri objasňovaní tvrdení žalobcu. 78. Za označenie zákonných ustanovení, s ktorými mala byť táto regulácia v nesúlade, rozhodne nemožno považovať v žalobe uvedené mechanické citácie zákonných ustanovení bez akéhokoľvek priradenia (subsumpcie) týchto ustanovení ku konkrétnej časti preskúmavaného aktu, alebo konkrétneho postupu žalovaného pri schvaľovaní tohto aktu, ktoré by mali byť s týmito ustanoveniami v nesúlade. 79. K žalobnému bodu, v ktorom bol žalobcom namietaný nesúlad VZN 1, resp. VZN 2 s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, súd uvádza, že žalobca v ňom namieta nesúlad VZN 1, resp. VZN 2 s Ústavou SR, konkrétne s jej článkom 44 ods. 1 až 5. Správny súd však nemá právomoc preskúmavať súlad všeobecne záväzných nariadení vydaných orgánmi samosprávy s Ústavou SR, keďže táto právomoc patrí podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) Ústavy SR výlučne Ústavnému súdu SR. 80. Odhliadnuc od toho však platí už vyššie uvedené, že žalobca vo svojej žalobe neuviedol akou časťou VZN 1, resp. VZN 2, prípadne akým postupom súvisiacim s ich schválením žalovaný nedbal na uvedené práva a povinnosti zakotvené v Ústave SR na ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy, ekologickú rovnováhu, starostlivosť o životné prostredie a ochranu rastlín a živočíchov. 81. K žalobnému bodu, v ktorom bol žalobcom namietaný nesúlad VZN 1, resp. VZN 2 s § 8 ods. 1, ods. 3 a §17 ods. 1 stavebného zákona, súd uvádza, že
- ustanovenie § 8 ods. 1 stavebného zákona má charakter definície, resp. pojmového vymedzenia územnoplánovacej dokumentácie, a ako také neobsahuje žiadne príkazy adresátom tejto právnej normy,
- ustanovenie § 8 ods. 3 stavebného zákona je tvorené všeobecnou tézou (deklaráciou), podľa ktorej je územnoplánovacia dokumentácia základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí a následne príkazom, že odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho,
sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie,
- ustanovenie § 17 ods. 1 Stavebného zákona síce ukladá povinnosť orgánu územného plánovania pri obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie, táto má však charakter všeobecných zásad, ktoré je pri tomto obstarávaní potrebné dodržiavať. 82. Súd konštatuje, že zo žaloby nie je zrejmé, v čom by mal spočívať nesúlad žalovaným prijatej regulácie s uvedenými ustanoveniami stavebného zákona, resp. čím by mali byť porušené príkazy obsiahnuté v ustanoveniach § 8 ods. 3 a § 17 ods. 1 stavebného zákona. Porušenie týchto ustanovení zákona teda súd nemal za preukázané. 83. K žalobnému bodu, v ktorom bol žalobcom namietaný nesúlad VZN 1, resp. VZN 2 s § 25 ods. 1 a ods. 6 stavebného zákona súd uvádza, že nemal za preukázané, že by záväzná časť ÚP VÚC ako záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa platnej v čase prijatia predmetnej regulácie vylučovala alebo limitovala využitie územia obce Chorvátsky Grob, ktoré je v kontaktnej polohe s chránenými územiami (t.j. nezasahuje do nich), na účely malopodlažnej bytovej zástavby a občiansku vybavenosť. 84. V prílohe 2 bodu 3.3 ÚP VÚC v znení platnom ku dňu schválenia VZN 1, resp. VZN 2 je uvedený záväzný regulatív v znení „V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a ochrany pôdneho fondu podporovať dobudovanie prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability výsadbou plošnej a líniovej zelene, prirodzeným spôsobom obnovy a pod. v regionálnych biocentrách Kamenáče, Hrubá pleš a biokoridorov Malý Dunaj, Vydrica, Mláka, Roštún
- Sušiansky háj, Gidra, Malé Karpaty - Uľanská mokraď, Suchý potok, Dlhý kanál a v biokoridoroch vedených nivami tokov Záhoria a pod.“ 85. V prílohe 2 bodu 3.4 ÚP VÚC v znení platnom ku dňu schválenia VZN 1, resp. VZN 2 je uvedený regulatív v znení „V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a ochrany pôdneho fondu spresniť a novovybudovať prognózované biokoridory prepájajúce jednotlivé prvky územného systému ekologickej stability, najmä biokoridor Malý Dunaj - Dunaj, biocentrá Záhoria a Malých Karpát a pod.; na tento účel treba vyňať časť pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.“ 86. V prílohe 2 bodu 3.5.3 ÚP VÚC je uvedený regulatív v znení „V nadväznosti na systém náhrad hospodárskej ujmy pri vynútenom obmedzení hospodárenia rešpektovať pri hospodárskom využití prvky regionálneho územného systému ekologickej stability a požiadavky na ich ochranu a funkčnosť; z prvkov územného systému ekologickej stability vylúčiť hospodárske využitie týchto území, prípadne povoliť len extenzívne využívanie zohľadňujúce existenciu cenných ekosystémov, a to tak, že pri prvkoch územného systému ekologickej stability charakteru mokraďných spoločenstiev, stanovíšť mŕtvych ramien, vodných tokov a ich nív, ale aj umelo založených stanovíšť (zaplavené ťažobné jamy, rybníky a pod.) ponechať vývoj bez zásahu.“ 87. V prílohe 2 bodu 3.11 ÚP VÚC v znení platnom ku dňu schválenia VZN 1, resp. VZN 2 je uvedený regulatív v znení „V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a ochrany pôdneho fondu vytvoriť pufrovacie zóny v okolí jednotlivých biocentier a biokoridorov zo zatrávnených zón ponechaných sukcesii“. 88. Vo vzťahu k vyššie uvedeným bodom 3.3, 3.4 a 3.11 prílohy 2 ÚP VÚC súd konštatuje, že ak by aj bolo v konaní preukázané, že lokalita č. 5 zasahovala do ochranného pásma NPR Šúr, resp. do chránených území, zo žaloby nevyplýva, v čom by spočíval nesúlad takejto regulácie (návrhu územného plánu) s uvedenými regulatívmi. Samotná regulácia využitia určitého územia ako plochy malopodlažnej bytovej zástavby a občianskej vybavenosti v územnoplánovacej dokumentácii obce totiž automaticky nevylučuje dodržanie vyššie uvedených záväzných regulatívov v tomto území. 89. Príkladom uvedeného je podľa súdu aj znenie textovej časti Zmien a doplnkov č.1/2004 - Lokalita č. 5 (Pri Šúre), ktoré boli schválené VZN 1, resp. VZN 2, v ktorej je na viacerých miestach zdôraznená kontaktná poloha lokality č. 5 s NPR Šúr, a v tejto súvislosti zavádza regulatív rešpektovať vymedzenie plôch, ktoré budú plniť funkciu pufrovacej zóny medzi obytným územím a územím NPR Šúr v odporúčanej šírke pásu 25-50 m. 90. Vo vzťahu k bodu 3.5.3 prílohy 2 ÚP VÚC súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by parcely lokality č. 5 boli súčasťou prvkov územného systému ekologickej stability, z tohto dôvodu sa súd nezaoberal otázkou nesúladu žalovaným prijatej regulácie s uvedeným záväzným regulatívom vyplývajúcim z ÚP VÚC a teda ani otázkou nesúladu tejto regulácie s ustanoveniami § 25 ods. 1 ods. 6 Stavebného zákona. 91. Nad rámec uvedeného súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca v tomto konaní predložil Stanovisko Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 3.9.2004, v ktorom sa tento orgán štátnej správy vyjadril, že Návrh zmien a doplnkov č. 1/2004, t.j. návrh, ktorý bol schválený VZN 1,
resp. VZN 2, je v súlade so záväznou časťou schválenej UP VUC, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, v súlade s § 17 Vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, a že záväzná časť tejto dokumentácie je v súlade s § 13 stavebného zákona, na základe čoho tento orgán odporučil predložiť túto dokumentáciu na schválenie obecným zastupiteľstvom obce Chorvátsky Grob. Súlad prijatej regulácie s ÚP VÚC bol teda v čase prijímania tejto regulácie konštatovaný príslušným dotknutým orgánom, a to priamo v rámci konania predchádzajúceho schváleniu a vyhláseniu VZN 1, resp. VZN 2. 92. V súvislosti s týmto žalobným bodom súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s tvrdením žalobcu, že VZN 1, resp. VZN 2 je v rozpore s aktuálne platnou záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, konkrétne s prílohou 1 bodom 5.2.2., bodom 5.2.3., bodom 5.3.1., bodom 5.3.2., bodom 5.3.3. a bodom 5.4.5. záväznej časti ÚP BSK. 93. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalobcu súd uvádza, že v žalobe absentuje označenie zákonného ustanovenia, s ktorým má byť rozpor s aktuálne platnou záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa v nesúlade. Žalobca takéto zákonné ustanovenie k tomuto rozporu nepriradil ani v časti žaloby, v ktorej vymedzuje žalobné body, ani v žalobnom návrhu. 94. Súd v tejto súvislosti uvádza, že aj v konaní podľa § 357 a nasl. SSP je v súlade s ustanovením § 134 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Ak teda žalobca v žalobe neoznačil, s akým ustanovením zákona má byť rozpor VZN 1, resp. VZN 2 v nesúlade s aktuálnym ÚP BSK prijatým v roku 2013, súd nemôže takéto tvrdené pochybenie žalovaného preskúmavať. Jednoznačné vymedzenie zákona, s ktorým je namietaný akt alebo postup žalovaného v nesúlade je obligatórnou náležitosťou vymedzenia žalobných bodov a súd nie je oprávnený suplovať žalobcu a identifikovať možné ustanovenia zákona, ktorých porušenie mal žalobca v danej veci zrejme na mysli. 95. Odhliadnuc od uvedeného, súd považuje za žiaduce poukázať na žalobcom označené regulatívy, s ktorými má byť VZN 1, resp. VZN 2 v rozpore. 96. V prílohe 1 bod 5.2.2.ÚP BSK je uvedený regulatív v znení - „V oblasti ochrany prírody rešpektovať a zohľadňovať sústavu chránených území členských krajín Európskej únie NATURA 2000, ktorými sú chránené vtáčie územia Dunajské luhy (SKCHVU007), Malé Karpaty (SKCHVU014), Záhorské Pomoravie (SKCHVU016), Úľanská mokraď (SKCHVU023) a Sysľovské polia (SKCHVU029) ako aj územia európskeho významu (ÚEV) vyhlasované na území Bratislavského kraja podľa aktuálneho stavu, vrátane navrhovaných“. 97. V prílohe 1 bod 5.2.3.ÚP BSK je uvedený regulatív v znení - „V oblasti ochrany prírody rešpektovať a zohľadňovať chránené územia podľa medzinárodných dohovorov a to predovšetkým v zmysle Dohovoru o mokradiach (Ramsarský dohovor - Alúvium Rudavy, Dunajské luhy, Niva Moravy a Šúr)“. 98. V prílohe 1 bod 5.3.1. ÚP BSK je uvedený regulatív v znení - „V oblasti vytvárania a udržiavania ekologickej stability rešpektovať a zohľadňovať v území BSK vymedzené prvky územného systému ekologickej stability (ÚSES), predovšetkým biocentrá provinciálneho (PBc) a nadregionálneho (NRBc) významu a biokoridory provinciálneho (PBk) a nadregionálneho (NRBk) významu (PBc Devínska Kobyla, PBc Moravsko-dyjský luh, NRBc Bratislavské luhy, NRBc Abrod, NRBc Biele hory, NRBc Šúr, NRBc Rudava, NRBc Dolnomoravská niva, PBk Malé Karpaty), vrátane Alpsko-karpatského biokoridoru, ktoré spolu tvoria zelené hranice štátov a významné medzinárodné migračné trasy“. 99. V prílohe 1 bod 5.3.2.ÚP BSK je uvedený regulatív v znení - „V oblasti vytvárania a udržiavania ekologickej stability rešpektovať a zohľadňovať v území BSK vymedzené prvky územného systému ekologickej stability (ÚSES) regionálnej úrovni (regionálne biocentrá a regionálne biokoridory)“. 100. V prílohe 1 bod 5.3.3. ÚP BSK je uvedený regulatív v znení - „V oblasti vytvárania a udržiavania ekologickej stability podporovať ekologicky optimálne využívanie územia a obnovenie funkčného územného systému ekologickej stability (USES), biotickej integrity krajiny a biodiverzity“. 101. V prílohe 1 bod 5.4.5. ÚP BSK je uvedený regulatív v znení - „V oblasti využívania prírodných zdrojov a iného potenciálu územia podporovať proces revitalizácie krajiny a ochrany prírodných zdrojov v záujme zachovania a udržania charakteristických čŕt krajiny a základných hodnôt krajinného obrazu“. 102. Zo znenia uvedených regulatívov je zrejmé, že všetky majú charakter všeobecného príkazu rešpektovať, zohľadňovať a podporovať chránené územia a prvky územného systému ekologickej stability, pričom takýto príkaz sám o sebe automaticky nevylučuje reguláciu využitia určitého územia ako plochy malopodlažnej bytovej zástavby a občianskej vybavenosti v územnoplánovacej dokumentácii obce. 103. Ak by teda aj žalobca označil zákonné ustanovenia, s ktorými je VZN 1, resp. VZN 2 v nesúlade z dôvodu rozporu s aktuálne platným ÚP BSK, musel by uviesť aj v čom konkrétne znenie týchto aktov porušuje príkazy uvedené v citovaných regulatívoch. Takéto vymedzenie však žalobca v žalobe a ani v ďalších jeho podaniach neuviedol.
104. Žalobca v rámci žalobných bodov namietal aj rozpor postupu žalovaného v súvislosti so schvaľovaním VZN 1, resp. VZN 2, ktorý mal spočívať v tom, že na písomnom vyhotovení týchto aktov nie je vyznačený dátum jeho zverejnenia, čo má byť v rozpore s § 27 ods. 4 stavebného zákona. 105. Odhliadnuc od skutočnosti, že tento nesúlad so zákonom žalobca nezohľadnil vo svojom žalobnom návrhu, súd konštatuje, že ustanovenie § 27 ods. 4 stavebného zákona (v znení platnom v čase prijímania VZN 1 a VZN 2) nestanoval obci povinnosť vyznačiť dátum zverejnenia, resp. vyvesenia VZN na úradnej tabuli. 106. Toto ustanovenie stanovovalo obci povinnosť zverejnenia záväzných častí územnoplánovacej dokumentácie, pričom porušenie tejto povinnosti žalobca nenamietal ani v proteste prokurátora, ani v žalobe, z tohto dôvodu sa otázke porušenia tejto povinnosti zo strany žalovaného nemohol venovať ani súd. 107. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v konaní sa nepreukázalo, že by obsahom VZN 1, resp. VZN 2 alebo postupom súvisiacim s jeho prijatím, bol porušený zákon, v dôsledku čoho je podaná žaloba nedôvodná. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobu podľa § 366 SSP zamietol. 108. Súd považuje za žiaduce stručne sa vyjadriť aj k námietkam žalovaného a osoby zúčastnenej na konaní, a to k zmeškaniu lehoty na podanie žaloby a tiež nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Súd považuje obe tieto námietky za neopodstatnené. 109. V otázke lehoty žalobcu v prípade žaloby podľa § 357 a nasl. SSP dospela doktrína a súdna prax k zhodnému záveru, podľa ktorého na podanie žaloby proti všeobecne záväznému nariadeniu nemá prokurátor normatívne stanovenú lehotu. Takúto lehotu nie je možné odvodiť ani zo znenia § 181 ods. SSP, pretože ustanovenia týkajúce sa všeobecnej správnej žaloby nie sú vo vzťahu k osobitným konaniam subsidiárne. (pozri Baricová, J., Fečík, M, Števček, M, Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H. Beck, 2018, str. 1427, a Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30. 9. 2021, sp. zn.: 2Usam/2/2019. 110. K druhej námietke súd uvádza, že ustanovenia § 45 ods. 4 SSP a § 359 ods. 1 SSP rozhodne nemožno vykladať tak, že žalobu môže podať iba konkrétny prokurátor, ktorý podával protest, ktorému nebolo vyhovené. V danej veci podávala protest Okresná prokuratúra Bratislava III, táto je teda aj správne označeným žalobcom v konaní o správnej žalobe. V mene tejto prokuratúry v konaní pred správnym súdom ako krajským súdom bol oprávnený zastupovať Okresnú prokuratúru Bratislava III v zmysle § 46 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave. Krajský prokurátor v Bratislave však poveril na zastupovanie v tomto konaní všetkých prokurátorov Okresnej prokuratúry Bratislava III. Oprávnený konať v mene žalobcu v danej veci je teda ktorýkoľvek prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III v súlade s uvedeným poverením. 111. Súd považuje na záver za potrebné vyjadriť sa stručne aj k uzneseniu, ktorým vyhovel návrhu spoločnosti BELLHEAVEN Slovakia s.r.o. a priznal jej postavenie osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods. 2 písm. c) SSP, a to s ohľadom na názor odbornej verejnosti, že inštitút osoby zúčastnenej na konaní bude uplatňovať predovšetkým v konaní o správnej žalobe (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A, a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H. Beck, 2018, str. 270) a v konaní o žalobe podľa § 357 a nasl. SSP uplatnenie tohto inštitútu neprichádza do úvahy (tamtiež str.1426). 112. Tento názor však vychádza z predpokladu, že v konaní podľa § 357 a nasl. SSP je predmetom preskúmania VZN samosprávy ako akt, ktorý má výlučne normatívnu povahu, ktorý má všeobecnú záväznosť, reguluje neurčitý počet subjektov na území obce a vyznačuje sa abstraktnosťou regulácie. 113. V danom prípade však súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté VZN, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu obce, nemá výlučne normatívnu povahu, a že ide o zmiešaný akt, ktorý má prvky aj individuálneho správneho aktu, keďže reguluje účel využitia konkrétnych pozemkov v konkrétnej lokalite obce. 114. Vychádzajúc z čl. 46 Ústavy SR ako aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS354/08 zo dňa 22.01.2009, kde ústavný súd konštatoval, že správny akt zmiešanej povahy vyžaduje vyššiu úroveň ochrany, aká sa v individuálno-právnej perspektíve základných práv a slobôd poskytuje fyzickým a právnickým osobám proti účinkom normatívnych správnych aktov, dospel súd k záveru, že je potrebné umožniť menovanej spoločnosti účasť v tomto konaní v postavení osoby zúčastnenej na konaní. 115. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. V danej veci bolo konanie začaté na základe žaloby prokurátora, preto súd vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 116. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.