Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Usam-2-2019.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Area
Subarea
2Usam/2/2019
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, so sídlom Námestie sv. Františka 8, Bratislava, o vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 5/2015 zo dňa 09. júla 2015 so zákonom, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/256/2017-42 zo dňa 11.decembra 2018, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/256/2017-42 zo dňa 11. decembra 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu žalobcu, ktorou sa postupom podľa § 357 a nasl. SSP domáhal vyslovenia nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia (ďalej aj ako „VZN“) žalovaného č. 5/2015 zo dňa 09. júla 2015, ktorým bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu zóny Majerníkova - severná časť, so zákonom.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd uviedol, že v správnom súdnictve je podmienkou meritórneho prejednania správnej žaloby podanej prokurátorom skutočnosť, že táto je podaná v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. Krajský súd s poukazom na § 97 SSP skúmal splnenie zákonných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť, pričom pre posúdenie veci považoval za rozhodujúce, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora (§ 181 ods. 2 SSP).
3. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že nevyhovenie protestu žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 18. júla 2017, doručeným Okresnej prokuratúre Bratislava IV dňa 22. septembra 2017. Posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby bol deň 22. novembra 2017. Keďže žaloba bola podaná osobne na krajskom súde až dňa 28. decembra 2018, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti skonštatoval, že žalobca podal žalobu po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty v zmysle § 181 ods. 2 SSP.
4. Krajský súd uzavrel, že správna žaloba bola v danom prípade podaná oneskorene, a preto ju podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d/ SSP odmietol.
5. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
6. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/, j/ a f/ SSP, v ktorej žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako v tom čase kasačný súd, uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Uviedol, že žalobou zo dňa 28. decembra 2017 sa podľa § 357 ods. 1 písm. a/ SSP v spojení s § 45 ods. 4 SSP domáhal, aby krajský súd vyslovil nesúlad VZN žalovaného č. 5/2015 zo dňa 09. júla 2015, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu zóny Majerníkova - severná časť, s ustanovením § 24, § 25 ods. 1, 2 a 6, § 27 ods. 4 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
8. Zdôraznil, že zo žiadneho z ustanovení § 357 a nasl. SSP upravujúcich účastníkov a náležitosti tohto typu správnej žaloby nevyplýva, že by zákonodarca pre podanie žaloby v konaní o súlade VZN obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy stanovil akúkoľvek lehotu. Konštatoval, že analogicky ako pri konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky a § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, sa nestanovuje na podanie žaloby žiadna lehota, a to z dôvodu, že protiprávnosť právneho predpisu, resp. nezákonnosť VZN nemožno sanovať uplynutím žiadnej prekluzívnej lehoty. Žalobca zastával názor, že takúto lehotu nemožno odvodiť ani zo znenia § 181 ods. 2 SSP, pretože ustanovenia týkajúce sa všeobecnej správnej žaloby nie sú vo vzťahu k osobitným konaniam, vrátane konaní vo veciach územnej samosprávy, subsidiárne. Mal za to, že krajský súd svojím rozhodnutím porušil zákon.
9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 01. júla 2019, v ktorom sa nestotožnil s dôvodmi uvedenými v kasačnej sťažnosti. Mal za to, že všeobecné ustanovenia o správnej žalobe uvedené v prvej hlave tretej časti SSP sa vzťahujú aj na konanie o súlade VZN obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Zastával názor, že lehota uvedená v § 181 ods. 2 SSP sa vzťahuje aj na konanie podľa § 357 a nasl. SSP z dôvodu právnej istoty obyvateľov mestskej časti, keďže v súlade s územným plánom zóny sú povoľované jednotlivé stavby. Poukázal na to, že ak by podanie žaloby na určenie nesúladu VZN nebolo viazané na lehotu a došlo by k zrušeniu VZN, stavby, ktoré boli povolené v súlade so schváleným územným plánom zóny, by sa dostali do režimu „čiernych stavieb“, čím by účastníci týchto konaní boli uvedení do právnej neistoty. Preto žalovaný považoval kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a navrhoval ju zamietnuť.
10. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
12. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu (prokurátora) podanej proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým krajský súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP odmietol žalobu žalobcu ako podanú oneskorene.
13. V konaní pred krajským súdom sa žalobca žalobou doručenou dňa 28. decembra 2017 s poukazom na § 357 ods. 1 písm. a/ a nasl. v spojení s § 45 ods. 4 SSP domáhal vyslovenia nesúladu VZN žalovaného č. 5/2015 zo dňa 09. júla 2015, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu zóny Majerníkova - severná časť, s ustanovením § 24, § 25 ods. 1, 2 a 6, § 27 ods. 4 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
14. Podstatným pre rozhodnutie v prejednávanej veci je záver o tom, či právna úprava konania podľa § 357 a nasl. SSP určuje žalobcovi (prokurátorovi) lehotu na podanie žaloby na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom (§ 357 ods. 1 písm. a/ SSP), ktorý je rozhodujúci pre vyriešenie rozporu medzi účastníkmi v tom, či v danej veci podal prokurátor žalobu včas.
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 45 ods. 4 SSP prokurátor je oprávnený podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
17. Podľa § 181 ods. 2 SSP prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora.
18. Podľa § 357 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach a) územnej samosprávy so zákonom alebo b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
19. Podľa § 359 ods. 1 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 361 ods. 1 SSP v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie napadnutého všeobecne záväzného nariadenia a deň jeho prijatia, d) uvedenie ustanovenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým by malo byť všeobecne záväzné nariadenie alebo jeho ustanovenie v nesúlade, e) žalobné body, f) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.
21. Podľa § 361 ods. 2 SSP k žalobe musí byť pripojené napadnuté všeobecne záväzné nariadenie a k žalobe prokurátora aj oznámenie žalobcu o nevyhovení protestu prokurátora.
22. Predmet konania podľa § 357 a nasl. SSP je určený domáhaním sa vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja s tými právnymi predpismi, s ktorými musí byť všeobecne záväzné nariadenie v súlade. Takými právnymi predpismi sú zákony, nariadenia vlády a všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Výnimku z takých právnych predpisov tvorí Ústava Slovenskej republiky, ústavné zákony a medzinárodné zmluvy ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Takto vymedzený predmet konania má základ v čl. 125 ods. 1 písm. d/ Ústavy Slovenskej republiky, ktorý na rozhodovanie o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy ustanovuje subsidiárnu právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak osobitný zákon nezverí túto právomoc
inému súdu. V kontexte uvedeného sú ustanovenia § 357 a nasl. SSP špeciálnou právnou úpravou k čl. 125 ods. 1 písm. d/ Ústavy Slovenskej republiky.
23. Rozhodovanie správneho súdu o súlade všeobecne záväzných nariadení s podústavnými právnymi predpismi podľa § 587 a nasl. SSP zahŕňa konania vo veci vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom podľa § 357 ods. 1 písm. a/ SSP, ako aj konania vo veci vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia vydaného vo veciach prenesenej štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy podľa § 357 ods. 1 písm. b/ SSP. Takto vymedzený predmet konania korešponduje s obsahom právnej úpravy obsiahnutej pred nadobudnutím účinnosti SSP v ustanovení § 250zfa OSP, ktorého ústavnú konformitu potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 2/2013 zo dňa 12. novembra 2014.
24. V súvislosti s prejednávanou problematikou kasačný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Usam/1/2020 zo dňa 30. apríla 2020, ktoré bolo zverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod č. 37/2021 a v ktorom bolo konštatované, že ustanovenie § 250zfa OSP zamerané na konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku s normami vyššej právnej sily patrí k osobitným konaniam v správnom súdnictve. Podanie návrhu podľa ustanovenia § 250zfa OSP proti všeobecne záväznému nariadeniu obce alebo vyššiemu územnému celku zákonodarca neobmedzil žiadnou lehotou. Jedinou procesnou podmienkou pre podanie takéhoto návrhu bolo to, že prokurátor musel podať protest proti tomuto všeobecne záväznému nariadeniu a jeho protestu nebolo vyhovené. Lehotu na podanie návrhu podľa ustanovenia § 250zfa OSP nemožno odvodiť ani zo znenia právnej úpravy druhej hlavy piatej časti OSP, pretože tieto ustanovenia nie sú vo vzťahu k ustanoveniu § 250zfa OSP subsidiárne a neprichádza do úvahy ani analógia, ktorá je v procesnom práve výnimočná.
25. Podobne ako predtým právna úprava konania podľa § 250zfa OSP, ani právna úprava konania podľa § 357 a nasl. SSP neupravuje žiadnu lehotu na podanie žaloby prokurátora domáhajúceho sa vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, a to či už ide o všeobecné záväzné nariadenie vydané vo veciach územnej samosprávy (§ 357 ods. 1 písm. a/ SSP) alebo vo veciach prenesenej štátnej správy (§ 357 ods. 1 písm. b/ SSP). Aj pri úprave tohto typu konania podľa SSP je v prípade podania žaloby prokurátorom jedinou procesnou podmienkou predchádzajúce podanie protestu prokurátora, ktorému nebolo vyhovené (§ 359 ods. 1 SSP). Obmedzenie lehotou na podanie žaloby na začatie konania podľa § 357 nevyplýva ani zo systematického výkladu ustanovení SSP týkajúcich sa konaní vo veciach územnej samosprávy. Ak by bolo v záujme zákonodarcu obmedziť právo prokurátora (§ 359 ods. 1 SSP), resp. zainteresovanej verejnosti (§ 359 ods. 2 SSP) podať žalobu o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy časovým ohraničením, zrejme by tak učinil výslovne, podobne ako v ostatných typoch konaní podľa štvrtej hlavy štvrtej časti SSP.
26. Je dôvodné trvať na závere, že lehota na podanie žaloby musí byť normatívne výslovne ustanovená a nemožno ju analogicky odvodzovať v neprospech žalobcu, pretože inak je výklad právnej normy dopredu nejasný a vedie k odopretiu spravodlivosti („denegatio iustitiae“). V danom prípade ustanovenie tejto lehoty nemožno odvodiť ani zo znenia § 181 SSP, pretože ustanovenia o všeobecnej správnej žalobe nie sú subsidiárne k ustanoveniam o osobitných typoch konaní vo veciach územnej samosprávy. S ohľadom na účel konania podľa § 357 a nasl. SSP je nutné konštatovať, že uplynutie akokoľvek odvodenej lehoty nemôže sanovať nezákonnosť všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja. Opačný výklad zákona, odôvodnený potrebou ochrany pred zásahom do právnej istoty adresátov právnej normy (všeobecne záväzného nariadenia) by nedôvodne uprednostnil potenciálny záujem na stabilite právnych vzťahov pred záujmom a právom adresátov všeobecnej právnej úpravy na domôcť sa odstránenia nezákonnosti cestou správneho súdnictva.
27. Ako ďalší podporný argument treba uviesť, že ustanovenia § 357 a nasl. SSP je komplementárnou úpravou k ust. čl. 125 ods. 1 písm. d/ Ústavy Slovenskej republiky, pričom ani právna úprava konania o súlade právnych predpisov podľa § 74 - 93 zák. č. 314/2018 Z.z. o ústavnom súde a o zmene a doplnení
niektorých zákonov neupravuje na podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR žiadnu lehotu.
28. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobu žalobcu (prokurátora) nezákonne odmietol ako oneskorene podanú. Kasačný súd preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym názorom kasačného súdu žalobu žalobcu meritórne prejedná.
29. O trovách kasačného konania kasačný súd nerozhodoval. Bude povinnosťou krajského súdu v novom rozhodnutí podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodnúť aj o trovách a ich náhrade v rámci prvostupňového, ako aj kasačného konania.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.