Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Usam/2/2019

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, so sídlom Námestie sv. Františka 8, Bratislava, o vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 5/2015 zo dňa 09. júla 2015 so zákonom, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -42 zo dňa 11.decembra 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -42 zo dňa 11. decembra 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením odmietol podľa (ďalej len „“) žalobu žalobcu, ktorou sa postupom podľa a nasl. domáhal vyslovenia nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia (ďalej aj ako „VZN“) žalovaného č. 5/2015 zo dňa 09. júla 2015, ktorým bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu zóny Majerníkova - severná časť, so zákonom.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd uviedol, že v správnom súdnictve je podmienkou meritórneho prejednania správnej žaloby podanej prokurátorom skutočnosť, že táto je podaná v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. Krajský súd s poukazom na skúmal splnenie zákonných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť, pričom pre posúdenie veci považoval za rozhodujúce, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora ( ).

3. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že nevyhovenie protestu žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 18. júla 2017, doručeným Okresnej prokuratúre Bratislava IV dňa 22. septembra 2017. Posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby bol deň 22. novembra 2017. Keďže žaloba bola podaná osobne na krajskom súde až dňa 28. decembra 2018, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti skonštatoval, že žalobca podal žalobu po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty v zmysle .

4. Krajský súd uzavrel, že správna žaloba bola v danom prípade podaná oneskorene, a preto ju podľa ustanovenia odmietol.

5. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

6. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa , a , v ktorej žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako v tom čase kasačný súd, uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Uviedol, že žalobou zo dňa 28. decembra 2017 sa podľa v spojení s domáhal, aby krajský súd vyslovil nesúlad VZN žalovaného č. 5/2015 zo dňa 09. júla 2015, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu zóny Majerníkova - severná časť, s ustanovením , , a , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a o obecnom zriadení.

8. Zdôraznil, že zo žiadneho z ustanovení a nasl. upravujúcich účastníkov a náležitosti tohto typu správnej žaloby nevyplýva, že by zákonodarca pre podanie žaloby v konaní o súlade VZN obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy stanovil akúkoľvek lehotu. Konštatoval, že analogicky ako pri konaní o súlade právnych predpisov podľa a a nasl. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, sa nestanovuje na podanie žaloby žiadna lehota, a to z dôvodu, že protiprávnosť právneho predpisu, resp. nezákonnosť VZN nemožno sanovať uplynutím žiadnej prekluzívnej lehoty. Žalobca zastával názor, že takúto lehotu nemožno odvodiť ani zo znenia , pretože ustanovenia týkajúce sa všeobecnej správnej žaloby nie sú vo vzťahu k osobitným konaniam, vrátane konaní vo veciach územnej samosprávy, subsidiárne. Mal za to, že krajský súd svojím rozhodnutím porušil zákon.

9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 01. júla 2019, v ktorom sa nestotožnil s dôvodmi uvedenými v kasačnej sťažnosti. Mal za to, že všeobecné ustanovenia o správnej žalobe uvedené v prvej hlave tretej časti sa vzťahujú aj na konanie o súlade VZN obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Zastával názor, že lehota uvedená v sa vzťahuje aj na konanie podľa a nasl. z dôvodu právnej istoty obyvateľov mestskej časti, keďže v súlade s územným plánom zóny sú povoľované jednotlivé stavby. Poukázal na to, že ak by podanie žaloby na určenie nesúladu VZN nebolo viazané na lehotu a došlo by k zrušeniu VZN, stavby, ktoré boli povolené v súlade so schváleným územným plánom zóny, by sa dostali do režimu „čiernych stavieb“, čím by účastníci týchto konaní boli uvedení do právnej neistoty. Preto žalovaný považoval kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a navrhoval ju zamietnuť.

10. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela , ústavný ktorým sa mení a dopĺňa č. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (g ods. 4, 5 a 6 v spojení s a a o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný ( ), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti sťažovateľa ( a ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

12. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu (prokurátora) podanej proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým krajský súd postupom podľa odmietol žalobu žalobcu ako podanú oneskorene.

13. V konaní pred krajským súdom sa žalobca žalobou doručenou dňa 28. decembra 2017 s poukazom na a nasl. v spojení s domáhal vyslovenia nesúladu VZN žalovaného č. 5/2015 zo dňa 09. júla 2015, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu zóny Majerníkova - severná časť, s ustanovením , , a , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a o obecnom zriadení.

14. Podstatným pre rozhodnutie v prejednávanej veci je záver o tom, či právna úprava konania podľa a nasl. určuje žalobcovi (prokurátorovi) lehotu na podanie žaloby na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom ( ), ktorý je rozhodujúci pre vyriešenie rozporu medzi účastníkmi v tom, či v danej veci podal prokurátor žalobu včas.

15. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa prokurátor je oprávnený podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.

17. Podľa prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora.

18. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach a) územnej samosprávy so zákonom alebo b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

19. Podľa žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.

20. Podľa v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie napadnutého všeobecne záväzného nariadenia a deň jeho prijatia, d) uvedenie ustanovenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým by malo byť všeobecne záväzné nariadenie alebo jeho ustanovenie v nesúlade, e) žalobné body, f) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.

21. Podľa k žalobe musí byť pripojené napadnuté všeobecne záväzné nariadenie a k žalobe prokurátora aj oznámenie žalobcu o nevyhovení protestu prokurátora.

22. Predmet konania podľa a nasl. je určený domáhaním sa vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja s tými právnymi predpismi, s ktorými musí byť všeobecne záväzné nariadenie v súlade. Takými právnymi predpismi sú zákony, nariadenia vlády a všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Výnimku z takých právnych predpisov tvorí , ústavné zákony a medzinárodné zmluvy ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Takto vymedzený predmet konania má základ v , ktorý na rozhodovanie o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy ustanovuje subsidiárnu právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak osobitný zákon nezverí túto právomoc

inému súdu. V kontexte uvedeného sú ustanovenia a nasl. špeciálnou právnou úpravou k .

23. Rozhodovanie správneho súdu o súlade všeobecne záväzných nariadení s podústavnými právnymi predpismi podľa a nasl. zahŕňa konania vo veci vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom podľa , ako aj konania vo veci vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia vydaného vo veciach prenesenej štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy podľa . Takto vymedzený predmet konania korešponduje s obsahom právnej úpravy obsiahnutej pred nadobudnutím účinnosti v ustanovení a , ktorého ústavnú konformitu potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. zo dňa 12. novembra 2014.

24. V súvislosti s prejednávanou problematikou kasačný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. apríla 2020, ktoré bolo zverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod č. 37/2021 a v ktorom bolo konštatované, že ustanovenie a zamerané na konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku s normami vyššej právnej sily patrí k osobitným konaniam v správnom súdnictve. Podanie návrhu podľa ustanovenia a proti všeobecne záväznému nariadeniu obce alebo vyššiemu územnému celku zákonodarca neobmedzil žiadnou lehotou. Jedinou procesnou podmienkou pre podanie takéhoto návrhu bolo to, že prokurátor musel podať protest proti tomuto všeobecne záväznému nariadeniu a jeho protestu nebolo vyhovené. Lehotu na podanie návrhu podľa ustanovenia a nemožno odvodiť ani zo znenia právnej úpravy druhej hlavy piatej časti , pretože tieto ustanovenia nie sú vo vzťahu k ustanoveniu a subsidiárne a neprichádza do úvahy ani analógia, ktorá je v procesnom práve výnimočná.

25. Podobne ako predtým právna úprava konania podľa a , ani právna úprava konania podľa a nasl. neupravuje žiadnu lehotu na podanie žaloby prokurátora domáhajúceho sa vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, a to či už ide o všeobecné záväzné nariadenie vydané vo veciach územnej samosprávy ( ) alebo vo veciach prenesenej štátnej správy ( ). Aj pri úprave tohto typu konania podľa je v prípade podania žaloby prokurátorom jedinou procesnou podmienkou predchádzajúce podanie protestu prokurátora, ktorému nebolo vyhovené ( ). Obmedzenie lehotou na podanie žaloby na začatie konania podľa nevyplýva ani zo systematického výkladu ustanovení týkajúcich sa konaní vo veciach územnej samosprávy. Ak by bolo v záujme zákonodarcu obmedziť právo prokurátora ( ), resp. zainteresovanej verejnosti ( ) podať žalobu o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy časovým ohraničením, zrejme by tak učinil výslovne, podobne ako v ostatných typoch konaní podľa štvrtej hlavy štvrtej časti .

26. Je dôvodné trvať na závere, že lehota na podanie žaloby musí byť normatívne výslovne ustanovená a nemožno ju analogicky odvodzovať v neprospech žalobcu, pretože inak je výklad právnej normy dopredu nejasný a vedie k odopretiu spravodlivosti („denegatio iustitiae“). V danom prípade ustanovenie tejto lehoty nemožno odvodiť ani zo znenia , pretože ustanovenia o všeobecnej správnej žalobe nie sú subsidiárne k ustanoveniam o osobitných typoch konaní vo veciach územnej samosprávy. S ohľadom na účel konania podľa a nasl. je nutné konštatovať, že uplynutie akokoľvek odvodenej lehoty nemôže sanovať nezákonnosť všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja. Opačný výklad zákona, odôvodnený potrebou ochrany pred zásahom do právnej istoty adresátov právnej normy (všeobecne záväzného nariadenia) by nedôvodne uprednostnil potenciálny záujem na stabilite právnych vzťahov pred záujmom a právom adresátov všeobecnej právnej úpravy na domôcť sa odstránenia nezákonnosti cestou správneho súdnictva.

27. Ako ďalší podporný argument treba uviesť, že ustanovenia a nasl. je komplementárnou úpravou k ust. , pričom ani právna úprava konania o súlade právnych predpisov podľa - 93 o ústavnom súde a o zmene a doplnení

niektorých zákonov neupravuje na podanie návrhu na začatie konania podľa SR žiadnu lehotu.

28. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobu žalobcu (prokurátora) nezákonne odmietol ako oneskorene podanú. Kasačný súd preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym názorom kasačného súdu žalobu žalobcu meritórne prejedná.

29. O trovách kasačného konania kasačný súd nerozhodoval. Bude povinnosťou krajského súdu v novom rozhodnutí podľa rozhodnúť aj o trovách a ich náhrade v rámci prvostupňového, ako aj kasačného konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.