Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-241-2001.pdf
PDF · 125.3 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Er/241/2001
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: M. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. M. XXX/XXX, XXX XX S., v konaní o vymoženie 26,28 eur (791,60 Sk) s prísl.
rozhodol:
I. Z r u š u j e upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 49/2001 zo dňa 18.05.2020 vydané súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Moyzesova 34, Košice.
II. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX 49/2001 zo dňa 11.06.2020 vydanému súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Moyzesova 34, Košice zamieta.
III. Námietky oprávneného voči paušálnym trovám o d m i e t a.
IV. Návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd na návrh oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s. na vykonanie exekúcie a žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie 26,28 eur (791,60 Sk) s prísl.. Súdny exekútor vydané poverenie prevzal dňa 12.02.2001.
2. Dňa 18.05.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie podľa § 5 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), účinného od 1.1.2020. Ako oprávneného v upovedomení o zastavení starej exekúcie zo dňa 18.05.2020 označil spol. EDMA s.r.o., so sídlom Hlavná 20, 040 01 Košice, IČO: 36 217 239.
3. Voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podala spol. EDMA s.r.o. v zákonom stanovenej lehote námietky, ktoré odôvodnila tým, že predmetná pohľadávka, ktorá bola predmetom vymáhania v tomto exekučnom konaní bola dňa 12.12.2019 postúpená na základe Notárskej zápisnice uzavretej medzi EDMA, s.r.o. ako postupcom a Firenzana s.r.o., pričom s poukazom na ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, mal súdny exekútor bez toho, aby súd rozhodoval o zmene na strane oprávneného poslať upovedomenie novému oprávnenému. Ďalej namietol nárok exekútora na náhradu trov z dúvodu, že exekúcia nebola k 30.06.2016 zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil.
4. K podaným námietkam sa vyjadril súdny exekútor tak, že dňa 18.05.2020 vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z.. Nakoľko bolo predmetné upovedomenie u dôvodu chyby v systéme doručené inému subjektu ako oprávnenému dňa 20.05.2020, exekútor súdu navrhol námietku EDMA, s.r.o. odmietnuť z dôvodu, že boli podané neoprávnenou osobou. Exekútor má za to, že nejde o chybu v písaní, v počítaní, resp. inej nesprávnosti, a tiež za to, že ak zákon č. 233/2019 Z. z. nerieši vo svojich ustanoveniach túto právnu situáciu a nemožno použiť ani ustanovenia iného zákona, napr. § 376 C.s.p. (exekútor nevydáva rozhodnutia), oznámenie o bezpredmetnosti právneho úkonu je postačujúce pre jeho právnu neúčinnosť.
5. Dňa 11.06.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie podľa § 5 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), účinného od 1.1.2020. Ako oprávneného v upovedomení o zastavení starej exekúcie zo dňa 11.06.2020 označil spol. Slovenská sporiteľňa, a.s..
6. Voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote námietky, ktoré odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, a.s., počas exekučného konania pred vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie, postúpila pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní na postupníka - obchodnú spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 2, Bratislava, preto má za to že najprv sa v tomto konaní musí ustáliť osoba oprávneného. Ďalej oprávnený namieta, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom 233/2019 Z. z.. Exekúcia podľa oprávneného nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií do 30.06.2016, preto súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov. Oprávnený tiež namieta, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné. Oprávnený sa domnieva, že zákonom č. 233/2019 Z. z. je obmedzené vlastnícke právo oprávneného a to bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana. Taktiež je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, keďže vylučuje právo oprávneného na súdnu ochranu. Oprávnený preto v rámci námietok podal podnet, aby súd podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2008 Z. z. podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 233/2019 Z. z. s čl. 20 ods. 1,4 a 5, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Oprávnený súdu navrhol exekučné konanie do rozhodnutia Ústavného súdu prerušiť.
7. K podaným námietkam sa vyjadril súdny exekútor tak, že exekútor má za to, že námietky oprávneného nie sú dostatočne odôvodnené, nakoľko vychádzajú zo subjektívneho názoru oprávneného napriek tomu, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zák. č. 233/2019 Z. z.. Požadované údaje oprávneného nemajú oporu v zákonnej úprave povinných náležitostí Upovedomenia o zastavení starej exekúcie stanovenej v § 5 ods.2 zák. č. 233/2019 Z. z. a sú požadovanými údajmi nad rámec zákonnej úpravy. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so vzorom zverejneným Slovenskou komorou exekútorov vyhotoveným po dohode s Ministerstvom spravodlivosti SR podľa § 5 ods.1 zák. č. 233/2019 Z. z.. Požadované údaje nemajú rovnako oporu v zákonnej úprave, nakoľko povinnosťou exekútora nie je preukázanie zápisu v CRE. Oprávnený si mohol kedykoľvek v období po 30.06.2016 preveriť správnosť zápisu, čo však nevyužil a namiesto toho iba bezdôvodne namieta tento vykonaný zápis v CRE. Je nutné zdôrazniť, že podľa znenia ust. § 211a písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 bolo povinným údajom iba označenie povinného a nie oprávneného, čo znamená, EX 49/01-Pk že povinnosťou exekútora ani do 31.03.2019 nebolo vykonať zmenu zápisu, nakoľko rozhodujúcim identifikátorom je správnosť zápisu povinného. Oprávnený vo svojej námietke poslal aj podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR o návrhu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci samej. Námietky podala osoba, ktorá nie je splnomocnená oprávneným na zastupovanie v tomto exekučnom konaní, viď priložená plná moc k námietkam oprávneného. Vzhľadom na uvedené navrhol súdu námietky oprávneného v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky oprávneného nie sú dostatočne odôvodnené, pričom oprávnený nepreukázal rozpor so zákonom. Zároveň exekútor navrhol, aby súd podľa § 162 ods. 3 CSP zamietol návrh na prerušenie konania a rozhodol o ňom spolu pri rozhodovaní vo veci samej. Ďalej uviedol, že v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z z. námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Z toho dôvodu navrhol súdu námietky zamietnuť ako neprípustné.
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá z. č. 233/1995 Z. z., Exekučného poriadku v platnom znení (ďalej aj „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 1 ZoUNEK, upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
11. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu súdneho exekútora sa neprihliada.
12. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
13. Podľa § 5 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje označenie oprávneného a povinného.
14. Podľa § 5 ods. 2 písm. d) ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú.
15. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
16. Podľa § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
17. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
18. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému a exekútorovi.
19. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
20. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch v účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
21. Podľa § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
22. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako
oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
23. Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) účinného do 30.06.2016, na výkon rozhodnutia a exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
24. Podľa § 92 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
25. Podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
26. Podľa § 80 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
27. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
28. Pokiaľ v konaniach začatých do 31.08.2005 došlo k zmene v hmotno-právnej legitimácii v dôsledku singulárnej sukcesie, bolo na to, aby sa právny nástupca stal účastníkom exekučného konania potrebné rozhodnutie exekučného súdu - ak k singulárnej sukcesii došlo do 30.06.2016 podľa § 251 ods. 4 OSP a § 92 ods. 2, 3 OSP účinného do 30.06.2016 a ak k singulárnej sukcesii došlo dňa 01.07.2016 a neskôr podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 470 ods. 1, 2 prvá veta a § 80 CSP.
29. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak, čo znamená, že pri zmene účastníka konania je potrebné aplikovať ustanovenie § 37 ods. 3 EP účinného do 31.08.2005, ktoré však riešilo otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní len čiastočne. Súčasne je potrebné aplikovať podľa odseku 2 aj ustanovenie § 37 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005. Ustanovenie neupravovalo konkrétny postup účastníkov exekučného konania, súdneho exekútora a exekučného súdu pre prípad, že po začatí exekučného konania došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu. Z ustanovenia § 251 ods. 4 OSP účinného do 30.06.2016 vyplýva, že na exekučné konanie sa použijú ustanovenia v prvej až piatej časti OSP účinného do 30.06.2016, ak EP neustanovuje inak. V praxi to znamená, že pokiaľ EP určitú procesnú situáciu neriešil, tak sa na jej riešenie použili príslušné ustanovenia OSP. To v prípade zmeny účastníka konania (začatého pred 01.09.2005) znamenalo potrebu aplikovať ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 OSP účinného do 30.06.2016 a neskôr ustanovenia § 80 CSP.
30. Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 12/2022 zo dňa 12.01.2022 vyslovil, že sťažovateľkou namietaný právny názor okresného súdu o nevyhnutnosti existencie rozhodnutia exekučného súdu o pripustení zmeny účastníka exekučného konania, ktoré sa začalo pred 1. februárom 2002, na ktorom založil svoje rozhodnutie o zamietnutí jej námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, nevykazuje znaky odklonu od ustálenej judikatúry, ktorým sťažovateľka odôvodňovala poručenie princípu právnej istoty. Uvedený záver okresného súdu vyhodnotil ústavný súd v okolnostiach prejednávanej veci ako ústavne udržateľný. Ústavný súd sa v tejto súvislosti oboznámil s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 4 ECdo 310/2013 z 26. marca 2014. Tento v predmetnej veci na exekučné konanie začaté v roku 1998 aplikoval ustanovenie § 37 ods. 3 a
4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005, ktoré otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní riešilo len čiastočne, keďže neupravovalo konkrétny postup účastníkov exekučného konania, súdneho exekútora a exekučného súdu v prípade prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu po začatí exekučného konania. Preto bolo podľa jeho názoru potrebné v zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku [účinného do 30. júna 2016, pozn.; (ďalej len „OSP“)] v danom prípade aplikovať § 92 ods. 2 a 3 OSP o zmene účastníka konania. Najvyšší súd poukázal na skutočnosť, že tvrdený prevod alebo prechod práv z exekučného titulu sa môže stať predmetom sporu, ktorý však exekútor nie je oprávnený sám riešiť. Len súd môže posúdiť, či okolnosti uvádzané v oznámení sú spôsobilé privodiť prevod alebo prechod práv alebo povinností z exekučného titulu a či predložené listiny sukcesiu do práv a povinnosti oprávneného alebo povinného aj preukazujú. Správnosť záverov exekučného súdu môže byť následne preskúmavaná v rámci odvolacieho konania a za istých okolností aj konania dovolacieho (do 31. decembra 2014, pozn.). Najvyšší súd považoval za neakceptovateľné, aby bol súd viazaný tým, ako otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní posúdil súdny exekútor. Z uvedeného vyvodil záver, že ak aj bola prax účastníkov exekučného konania a súdnych exekútorov pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 341/2005 Z. z. taká, že na zmenu oprávneného alebo povinného stačilo oznámiť súdnemu exekútorovi, že došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu na inú osobu, a predložiť listinu, ktorá túto skutočnosť preukazovala, nebola správna a ani v súlade so zákonom, keďže aj v exekučnom konaní platí, že právne záväzný výklad zákona podáva výlučne súd. Skutočnosť, že exekučné súdy postupovali pri zmene oprávneného v exekúciách začatých pred 1. februárom 2002 v zmysle § 92 ods. 2 a 3 OSP (resp. § 80 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku), vyplýva napr. z uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15 CoE 110/2013 z 11. septembra 2013 a Okresného súdu Košice I č. k. 0Er 5828/199 zo 6. mája 2021. Obdobný postup všeobecných súdov je ústavnému súdu známy aj z jeho rozhodovacej činnosti, napr. vo veciach II. ÚS 475/2010, II. ÚS 470/2021.
31. Oboznámením sa s obsahom spisu súd zistil, že v predmetnom exekučnom konaní, mu bol dňa 23.12.2019 oznámený prevod práva z exekučného titulu a predložený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Súd do dňa 31.12.2019 o zmene účastníka konania na strane oprávneného uznesením nerozhodol. Ak bola postúpená vymáhaná pohľadávka, no nedošlo k zmene účastníka konania na strane oprávneného súdnym rozhodnutím, upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa doručuje pôvodnému oprávnenému. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že len súdnym rozhodnutím môže v exekučnom konaní dôjsť k zmene účastníka konania, a to či už na strane oprávneného alebo povinného. Je tak zrejmá oddelenosť hmotnoprávneho postavenia subjektu, ktorému prináleží nárok na zaplatenie pohľadávky (veriteľa) od procesného postavenia účastníka exekučného konania (oprávneného). Ak dôjde k zmene v hmotnoprávnej rovine (prevod alebo prechod práv z exekučného titulu) neznamená to aj zmenu účastníka exekučného konania. Zmena veriteľa nespôsobuje zmenu oprávneného.
32. V súvislosti s účastníctvom v exekučnom konaní platí, že v prípade, ak dôjde k hmotnoprávnemu prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, ktorých sa konanie týka, z doterajšieho účastníka konania na iný subjekt, tento hmotnoprávny prevod alebo prechod sa automaticky nepremietne do roviny procesnej. Subjekt, ktorému bolo právo z exekučného titulu prevedené sa stáva účastníkom exekučného konania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zmena účastníka konania pripustí. Keďže doposiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie exekučného súdu, na základe ktorého by ako oprávneného do konania pripustil akýkoľvek iný subjekt, účastníkom konania na strane oprávneného je toho času spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie.
33. Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sú procesným inštitútom, ktorým zákon umožňuje oprávnenému brániť sa proti nedôvodne zastavenej exekúcii. Exekučný súd v konaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť zastavenia starej exekúcie a námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie posudzuje v čase rozhodnom pre zastavenie starej exekúcie.
34. Konanie sp. zn. 12Er/241/2001, EX 49/2001 je exekučným konaním začatým do 31.03.2017, a teda ide o starú exekúciu, na ktorú sa vzťahujú účinky ZoUNEK. Exekútor je povinný v upovedomení o zastavení starej exekúcie označiť osobu oprávneného aj povinného. Keďže exekútor v upovedomení o zastavení starej exekúcie zo dňa 18.05.2020 označil za oprávneného osobu, ktorá nie je účastníkom
tohto exekučného konania, súd zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie EX 49/2001 zo dňa 18.05.2020 vydané súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom.
35. Keďže súd posúdil námietku spol. EDMA s.r.o. vzhľadom na nesprávne označeného oprávneného za dôvodnú a zrušil upovedomenie o zastavení starej exekúcie, nezapodieval sa dôvodnosťou námietky spol. EDMA s.r.o., ohľadom včasnosti zápisu tejto exekúcie do centrálneho registra exekúcie, nakoľko by to bolo nadbytočné.
36. Záverom súd uvádza, že podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK je subjektom oprávneným podať námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie oprávnený. Aj keď v tejto veci podal námietky subjekt, ktorý oprávneným v tomto exekučnom konaní nie je, súd o námietkach rozhodol. Súd tak postupoval v súlade s čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože logickým výkladom ustanovenia § 7 ods. 1 ZoUNEK, ale aj ostatných ustanovení tohto zákona a jeho účelu, dospel k záveru, že zámerom zákonodarcu pri pripustení námietok proti vydanému upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bolo poskytnúť obranu nielen oprávnenému, ale aj subjektu, s ktorým exekútor v rozpore so zákonom koná ako s oprávneným (označí ho za oprávneného, doručí mu upovedomenie aj s výzvou na úhradu paušálnych trov exekúcie).V opačnom prípade by mohli vzniknúť situácie, kedy by bolo vydané upovedomenie, v ktorom by nebol označený oprávnený, resp. keď by bolo vydaných v jednej veci viac upovedomení (s označením rôznych oprávnených).
37. Oprávnený vo svojich námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX 49/2001 zo dňa 11.06.2020 vydanému súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom uvádza, že v exekučnom konaní je potrebné ustáliť osobu oprávneného, nakoľko vymáhaná pohľadávka, bola postúpená. Ako súd uzavrel vyššie, keďže doposiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie exekučného súdu, na základe ktorého by ako oprávneného do konania pripustil akýkoľvek iný subjekt, účastníkom konania na strane oprávneného je toho času spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie. Súd má za to, že označenie oprávneného vo vydanom upovedomení o zastavení starej exekúcie EX 49/2001 zo dňa 11.06.2020 je správne.
38. Oprávnený tiež namietal, že súdny exekútor vo vydanom upovedomení o zastavení starej exekúcie neuviedol opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú. V rámci rozhodovania o námietkach oprávneného doručil súdny exekútor súdu aj upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Súd predmetné upovedomenie preskúmal a zistil, že súdny exekútor v ňom v zmysle § 5 ods. 2 písm. d) ZoUNEK formuláciou „že došlo k zastaveniu starej exekúcie, a to z dôvodu: podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba“ a formuláciou „Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“, jasne a nezameniteľne uviedol tak zákonné ustanovenie podľa ktorého k zastaveniu starej exekúcie došlo, ako aj slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie vrátane stručného opisu skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú. Vzhľadom k tomu, že vydané upovedomenie obsahuje aj všetky ostatné náležitosti podľa ust. § 5 ods. 2 ZoUNEK, sťažnosť oprávneného je v tejto časti neopodstatnená.
39. Oprávnený ďalej namietal, že v konaní existujú okolnosti podľa § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, pre ktoré exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie.
40. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 veta prvá ZoUNEK, v námietkach môže oprávnený namietať len to, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom, pričom rozpor by mal spočívať v tom, že k zastaveniu starej exekúcie nedošlo, a teda že buď nejde o starú exekúciu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 ZoUNEK, alebo existujú skutočnosti, ktoré bránia zastaveniu starej exekúcie. V procese ukončenia starých exekúcii ZoUNEK jednoznačne upravuje výšku paušálnych trov exekúcie, subjekt, ktorý je povinný ich zaplatiť a okolnosti, za ktorých exekútorovi paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie nepatrí. Pre konajúci súd je pri rozhodovaní o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie absolútne bez právneho významu, či exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcii, kedy v tomto registri bola zapísaná a či vôbec zapísaná bola.
41. Porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Oproti tomu neuhradenie paušálnych trov zo
strany oprávneného má za následok, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vo vzťahu k paušálnym trovám novým exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie voči oprávnenému o vymoženie týchto trov. Následne je v plnej kompetencii príslušného exekučného súdu preskúmať, či exekútorovi právo na zaplatenie paušálnych trov vzniklo.
42. Vzhľadom na to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, v konaní uplynula rozhodná doba, nejde o relatívnu či absolútnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie, súd posúdil námietky oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX 49/2001 zo dňa 11.06.2020 vydanému súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom ako nedôvodné a zamietol ich. Námietky voči paušálnym trovám ako neprípustné odmietol.
43. Preskúmaním oprávneným podaných námietok súd zistil, že oprávnený v nich podal návrh na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. a zároveň podal podnet na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z.. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený spolu s námietkami voči upovedomeniu nepodal návrh na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z, ale len podnet.
44. Podnet nie je procesným úkonom účastníka, o ktorom musí súd rozhodnúť, ale je podnetom, na základe ktorého súd určitý úkon vykoná alebo nie. O akomkoľvek podnete súd nerozhoduje samostatným výrokom, t.j. či podanému podnetu vyhovuje resp. ho zamieta.
45. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava SR“), ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
46. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR, ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd.
47. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
48. Podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.
49. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.
50. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
51. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a preto je implikované v § 162 ods. 2 CSP („Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Formulácia „súd konanie preruší
aj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou SR má v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla namietnutého porušenia Ústavy.
52. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou SR spája s „prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a Ústavou SR je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, t. j. „domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.
53. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s Ústavou SR. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR.
54. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k takému záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou SR. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a pre ich zastavenie určil podmienky. Tieto sú vymedzené jasne, zrozumiteľne a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou SR. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená výlučne do kompetencie súdu. Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou SR. Súd tiež podotýka, že ZoUNEK umožňuje oprávnenému využiť opravný prostriedok proti vydanému upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, a to formou námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Uvedeným mechanizmom sa zachováva právomoc súdnych orgánov rozhodovať v exekučnom konaní, a zároveň sa tým vytvára prostriedok, ktorým súd dokáže preveriť splnenie podmienok pre zastavenie starej exekúcie. Súd sa nestotožňuje s tým, že ZoUNEK by mal byť v rozpore s Ústavom SR ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu ZoUNEK retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Pokiaľ podľa ZoUNEK oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony. Oprávnený znáša takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť podľa Exekučného poriadku. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou SR, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z
dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia stanovených podmienok je zastavená každá exekúcia tieto spĺňajúce, čím sa v značnej miere eliminuje rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré upravujú paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok aj na ďalšie náhrady. Súd chce v tejto súvislosti poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 238/2020-18 zo dňa 9. 6. 2020, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že ,,Vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z., nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis, a preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť argumentácie sťažovateľky za nenáležitú a právne irelevantnú. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z. nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v stanovenej výške. V kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju už citovanú judikatúru považoval ústavný súd argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala ústavne konformného výkladu a aplikácie § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., za nedôvodnú, pretože súdny exekútor v dotknutom exekučnom konaní nemal diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavenej exekúcie a tento nárok si uplatnil v súlade s platným právom. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté upovedomenie v časti výzvy na úhradu paušálnych trov starej exekúcie je ústavne udržateľné, rešpektuje a primeraným spôsobom interpretuje vo veci aplikované právne normy. Navyše je potrebné dodať, že sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.“
55. Vzhľadom na uvedené, súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. považuje za nedôvodný a zamietol ho.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.