Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-63-2022.pdf
PDF · 144.96 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/63/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobkyne: E. G., X.. X.X.XXXX, Ľ.. O. Č.. XXXX/X, L., proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o zaplatenie 21.900 CAD, 2.500 eur a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 7C/9/2017-218, zo dňa 10.6.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 10.3.2017, v zmysle jej doplnení a vyjadrení (podaniami doručenými súdu dňa 16.8.2017, 23.2.2018, 11.4.2018, 11.5.2018, 14.8.2018, 19.9.2018, 25.9.2018, 28.1.2019, 24.6.2019, 8.11.2019, 11.5.2020, 17.8.2020 s prílohami a iné) domáhala zaplatenia sumy 21.900 CAD a majetkovej a nemajetkovej ujmy 2.500 eur a 67.500 eur (65.000 eur - poznámka odvolacieho súdu).
2. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tým, že syn mal založenú vkladnú knižku u žalovanej (ďalej tiež „banky“), v pobočke Vysoká a na nej mal finančné prostriedky v cudzej mene CAD, pričom peniaze vkladala žalobkyňa. Na vkladnú knižku boli vkladané úspory v rokoch 2008, 2009 (vklady 20 CAD, 10.000 CAD, 4.000 CAD dňa 3.6.2008; na vkladnej knižke malo byť 21.000 CAD, dlho neboli pripísané úroky kvôli zlému zdravotnému stavu syna) a pri poslednom vklade si nebola istá či vložila 5.000 CAD alebo 7.000 CAD. Uviedla, že keď zakladala vkladnú knižku, pracovníčka banky si žiadala doklad o invalidite syna a prefotila si synov invalidný preukaz. Ďalej argumentovala, že taška, v ktorej sa mala nachádzať vkladná knižka, bola odcudzená. Poukázala na to, že dlhé roky jej v žalovanej banke niekto sledoval účty a posielal rukou písané výpisy, zamestnankyňa banky jej povedala, že to banka v takejto forme neposielala. Vyslovila preto podozrenie, že skutočnosť, že vkladná knižka bola odcudzená a zneužitá súvisí so zamestnancom banky, ktorý zneužíval svoje postavenie a opakovane porušoval bankové tajomstvo. Mala za to, že páchateľ môže byť z okolia jej bydliska, lebo sa im dejú čudné veci, niektorí susedia neopúšťajú vôbec byty, stále ich špehujú a odpočúvajú. Dodala, že synovi chodili blahoželania od riaditeľov žalovanej banky. V roku 2009 syn ostal v kóme, bol operovaný, nevládal si sadnúť, musel sa učiť znovu rozprávať. Požiadala políciu o zistenie totožnosti pracovníka, ktorý jej posielal falošné výpisy,
pričom falošné výpisy polícii a NAKE odovzdala a žiadala žalovanú, aby jej synovi vydala úspory, ktoré mu vložila na vkladnú knižku.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že žalobkyňa a jej syn E. G. požiadali žalovanú o prešetrenie existencie údajne stratenej vkladnej knižky na meno E. G., v roku 2016 a to osobne v pobočke na ul. Majerníková 1/B v Bratislave. Výsledkom prešetrenia žalovanej bolo Potvrdenie zo dňa 20.12.2019 (č. l. 125 spisu), z ktorého vyplýva oznámenie, že E. G. nemal u žalovanej v minulosti ani v čase vybavovania sťažnosti zriadenú vkladnú knižku v mene CAD.
4. Podľa záznamov žalovanej mala žalobkyňa spoločne so synom vedený u žalovanej bežný účet v mene CAD, vkladnú knižku F. č. XXXXXXXXX v mene CAD a termínovaný vklad na tejto knižke. Listom zo dňa 1.3.2016 žalovaná oznámila E. G., že v banke má zriadené produkty: (i) SPOROžíro v cudzej mene CAD číslo účtu XXXXXXXXX, zriadené dňa 4.2.2004, spolumajiteľ G. E., (ii) vkladnú knižku F. v cudzej mene CAD č. Y., zriadenú dňa 4.2.2004, spolumajiteľ E. G., (iii) termínovaný vklad na vkladnej knižke F. v cudzej mene CAD č. XXXXXXXXX, zriadený dňa 4.2.2005, (iv) v minulosti bol zriadený termínovaný vklad SPOROvklad na vkladnej knižke SPOROknižka F. v cudzej mene CAD č. XXXXXXXXX, zriadený dňa 4.2.2004, ktorý bol definitívne zrušený dňa 4.2.2005, (v) v deň zrušenia termínovaného vkladu č. XXXXXXXXX na vkladnej knižke, si E. G. založil nový termínovaný vklad č. XXXXXXXXX na vkladnej knižke, ktorý je zriadený nepretržite.
5. Ďalej zistil, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV uznesením ČVS: ORP-299- KV-B4-2016, zo dňa 12.8.2016 prerušilo trestné stíhanie (pre prečin krádeže tašky z adresy trvalého bydliska žalobkyne podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona - poznámka odvolacieho súdu), nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Okresná prokuratúra Bratislava IV uznesením č. 1Pn 142/18/1104-14, zo dňa 28.8.2018 rozhodla, že podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamieta sťažnosť oznamovateľky E. G. (proti uzneseniu Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bratislave IV ORP-117/KV-B4-2018, zo dňa 20.7.2018, o odmietnutí veci podozrenia zo spáchania prečinu krádeže - poznámka odvolacieho súdu), pretože nie je dôvodná. Následne bolo listom ORP-117-KV-B4-2018, zo dňa 22.1.2019 žalobkyni oznámené, že spis bol ukončený uznesením povereného príslušníka Policajného zboru zo dňa 20.7.2018, právoplatným dňa 28.8.2018, podľa § 197 ods. 1, písm. d) Trestného poriadku o odmietnutí, čím sa vyšetrovanie považuje za právoplatne skončené; sťažnosť dňa 28.8.2018 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.
6. Okresná prokuratúra Bratislava IV listom č. 1Pn 142/18/1104-20, zo dňa 25.4.2019, oznámila žalobkyni, že poverenému príslušníkovi Policajného zboru bol vydaný záväzný pokyn, aby v konaní vedenom na Obvodnom oddelení Policajného zboru Karlova Ves pod ČVS: ORP-117-KV-B4-2018 vypočul postupom podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku zamestnankyne Slovenskej sporiteľne, a.s. a Krajská prokuratúra Bratislava listom č. 1Kn 861/19/1100, zo dňa 18.10.2019, oznámila žalobkyni, že jej podanie zo dňa 2.10.2019, v ktorom žiadala preskúmať postup prokurátora ako ani ďalšie podania obsahujúce rovnaké skutočnosti sa nebudú vybavovať, keďže nebol zistený dôvod na prijatie prokurátorských opatrení a jej podanie zo dňa 1.3.2019 bolo zákonným spôsobom vybavené dňa 25.4.2019.
7. Uviedol tiež, že z obsahu listu Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-019-821, zo dňa 10.4.2018 vyplynulo, že Národná banka Slovenska žalobkyni oznámila, že v zmysle stanoviska banky: (i) banka nevedie žiaden vkladový produkt s číslom XXXXXXXXX, (ii) banka preverila všetky záznamy a doklady, ktoré eviduje a archivuje v súvislosti s menom E. G. C. E. G., (iii) banka viedla vkladnú knižku ako spoločný vklad dvoch rovnocenných majiteľov E. G. C. E. G., (iv) iný vklad, vkladnú knižku na meno E. G. C. E. G. banka neeviduje, (v) v banke mala E. G. vedený účet v mene CAD, ktorý banka z dôvodu nepovoleného debetu zrušila, (vi) ku dňu 10.4.2018 banka neposkytovala E. G. C. E. G. žiaden bankový produkt alebo službu, (vii) banka sa z dôvodu uplynutia archivačných lehôt nevedela vyjadriť k historickým záznamom k bankovým produktom vedeným v minulosti (č. l. 163 až 164 spisu).
8. Súd prvej inštancie ozrejmil, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu, t. j. žalobkyni ňou uplatňované právo (nárok), respektíve jej
vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobkyne), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania.
9. Dôvodil, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta a konštatoval, že v žalobe a v jej doplňujúcich podaniach a vyjadreniach žalobkyňou uvedené tvrdenia o údajnej existencii stratenej vkladnej knižky v mene CAD na meno E. G. nar. 1985 neboli žalobkyňou preukázané. Uviedol, že žalovaná banka ako aj Národná banka Slovenska preverili v bankovom informačnom systéme a ostatných archívnych záznamoch žalobkyňou uvedené tvrdenia, ale nebolo preukázané, že by žalovaná zriadila a viedla vkladnú knižku v mene CAD na meno E. G., nar. 1985. Zdôraznil, že žalovaná tvrdila, že údajná vkladná knižka patrí jej synovi E. G., preto v tejto časti žaloby nie je oprávnená hmotnoprávny nárok uplatňovať, teda žalovať o náhradu majetkovej ujmy súvisiacej s údajnou vkladnou knižkou v mene CAD na meno E. G., nar. 1985, ktorej nebola majiteľkou (v podaniach sa tak žalobkyňa vyjadrila s tým, že bola splnomocnená synom E. G. na zastupovanie pri všetkých úkonoch).
10. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne v časti týkajúcej sa uplatnenia si náhrady majetkovej ujmy v súvislosti s údajnou vkladnou knižkou syna žalobkyne súd prvej inštancie žalobu zamietol, keďže dospel k záveru, že žalobkyňa nie je oprávnená žiadať náhradu údajnej majetkovej ujmy za údajnú vkladnú knižku na meno E. G. a údajne vydanú žalovanou, ktorá sa mala údajne stratiť, nakoľko nebola jej majiteľkou, čo sama v podaniach tvrdila, k čomu poukázal na potvrdenie banky ako emitenta vkladných knižiek o neexistencii spornej vkladnej knižky.
11. Ďalej uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné tvrdenie, že E. G. spolu so žalobkyňou požiadali o prešetrenie existencie údajne stratenej vkladnej knižky na meno E. G. v roku 2016 osobne na pobočke žalovanej, pričom výsledkom šetrenia bolo písomné potvrdenie (č. l. 125 spisu), že E. G. nemal u žalovanej v minulosti a ani v čase vybavovania jeho sťažnosti zriadenú vkladnú knižku v mene CAD, kde by bola uvedená výška vkladu a obraty. Vkladná knižka na meno E. G., nar. 1985 nebola zo strany žalovanej vydaná. Žalobkyňa spoločne so synom E. G. mala vedený u žalovanej bežný účet v mene CAD a vkladnú knižku F. Č.. XXXXXXXXX v mene CAD a termínovaný vklad na tejto knižke. Súd prvej inštancie tiež poukázal na zoznam bankových produktov vedených na meno E. G. oznámený listom zo dňa 1.3.2016 a skutočnosť, že žalovaná zrušila bežný účet č. XXXXXXXXX, vedený v cudzej mene CAD z dôvodu, že počas celého roka pred jeho zrušením bol bezpohybový a s nízkym zostatkom a žalobkyňa sa dostala do nepovoleného debetu z dôvodu účtovania mesačných poplatkov za vedenie účtu, pričom pohľadávka žalovanej ako banky bola ku dňu zrušenia 12.4.2017 vo výške 12,47 CAD (Oznámenie o zrušení účtu a o výške pohľadávky bolo žalobkyni zaslané poštovou zásielkou).
12. V časti nároku uplatneného titulom majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú mala žalobkyni spôsobiť žalovaná, t. j. útrapy a s tým súvisiace zdravotné problémy, údajnú traumu z prenasledovania a z údajného svojvoľného zrušenia účtu mal za to, že žalobkyňa v tejto časti uplatneného nároku neuniesla dôkazné bremeno a do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepreukázala, že došlo k ňou tvrdenej ujme údajným protiprávnym konaním alebo neoprávneným zásahom žalovanej; nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi tvrdenou ujmou a údajným protiprávnym konaním žalovanej. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala vznik škody a nemajetkovej ujmy a protiprávne konanie žalovanej, žalobu zamietol.
13. S poukazom na ustálený skutkový stav súd prvej inštancie za použitia Čl. 7, Čl. 11 ods. 4 a Čl. 15 ods. 1 Základných princípov C. s. p., § 23, § 31 ods. 1, § 781 ods. 1, § 784 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že na strane žalobkyne ako sporovej strany civilného procesu chýba aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby voči žalovanej v časti týkajúcej sa 21.900 CAD (žalobkyňa nie je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia) a v časti týkajúcej sa uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala vznik škody a nemajetkovej ujmy, údajné protiprávne konanie žalovanej a príčinnú súvislosť medzi týmto konaním a vznikom škody a nemajetkovej ujmy, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
14. Záverom dodal, že vykonanie ďalšieho dokazovania navrhnutého žalobkyňou (napr. vykonanie auditu za roky 2007 až 2009 v mene CAD, nakoľko doklady nie sú k dispozícii vzhľadom na uplynutie archivačnej doby, označovanie vkladov číslami, skúmanie či existuje nerušený rad čísel označujúcich vklady, čísla vkladov a účtov, nakoľko tieto prideľuje bankový informačný systém podľa stanoveného
algoritmu a ak by existovali čísla pred a za číslom XXXXXXXX, išlo by o vklady prislúchajúce iným vkladateľom a iné) z dôvodu hospodárnosti konania zamietol (v prípade žalobkyňou navrhnutého vykonania dôkazov v zmysle C. s. p. na pojednávaní určil, že nevykoná dôkaz výsluchom žalobkyne a žalovanej, žalobkyňou navrhnutých svedkov: pracovníkov pobočky žalovanej, keď s časovým odstupom bolo nehospodárne vykonať takýto dôkaz výsluchom osôb, ktoré mali pracovať u žalovanej v rokoch 2007 až 2009, kamerových záznamov). S poukazom na § 42 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách doplnil, že audit vkladov za roky 2007 až 2009 vzhľadom na plynutie času a uplynutie archivačnej doby nebolo možné vykonať. Vo vzťahu k ostatným námietkam uviedol, že podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať tak odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04 a II. ÚS 200/09).
15. Pri rozhodovaní o trovách konania poukázal na § 262 ods. 1, ods. 2 C. s. p. a uviedol, že uvedené ustanovenie C. s. p. predpokladá rozhodovanie súdu o trovách konania v dvoch fázach (v prvej fáze súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhoduje o tom, komu sa priznáva nárok na náhradu trov konania, v druhej fáze po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd rozhodne o samotnej výške náhrady trov konania) a keďže súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, z obsahu ktorého možno konštatovať, že namietala, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil.
17. Namietala, že súd prvej inštancie rozhodol len na základe klamstiev, ktoré žalovaná predniesla a nepristúpil k žiadnym dôkazom. Zdôraznila, že súd prvej inštancie postupoval zaujato, bez preskúmania veľmi závažných dôkazov, ktoré poskytla, pričom mala za to, že ak nie sú využité dôkazy, ktoré žalobca predloží, súdne rozhodnutie nemôže byť spravodlivé, právoplatné a akceptovateľné. Keďže súd prvej inštancie nepristúpil k veľmi dôležitým dôkazom, vzniesla zároveň námietku zaujatosti a uviedla, že súd prvej inštancie konal zaujato a len v prospech žalovanej, ktorá je inštitúciou s veľkými právomocami, z ktorého dôvodu sa cíti diskriminovaná, keďže nie je so žalovanou v rovnocennom postavení.
18. Nestotožnila sa s konštatovaním súdu, že požiadala políciu o zistenie totožnosti pracovníka, ktorý jej posielal falošné výpisy a že falošné výpisy polícii a NAKE odovzdala a žiadala identifikovať páchateľa (odsek 1 napadnutého rozhodnutia). Bola názoru, že ide o irelevantnú informáciu, bez výpovednej hodnoty a uvedenia, ako bola vec vyšetrená. Dodala, že vyšetrený jej podnet vôbec nebol, hoci poskytla dôkazy a polícia aj NAKA konali zaujato v prospech žalovanej, lebo ide o inštitúciu s veľkými právomocami aj na polícii a prokuratúre. Odmietla tvrdenie žalovanej, že blahoželania k narodeninám sa v danom období posielali klientom žalovanej (odsek 2 napadnutého rozhodnutia), keďže sama aj s dcérou boli klientkami žalovanej, ale také blahoželanie nedostávali, dostával ich len syn, viackrát a to preto, lebo mal v banke vysoký obnos. Uzavrela, že gratulácie synovi chodili práve potom, čo založila synovi vkladnú knižku, ktorá zmizla, pričom tieto predstavujú dôkaz o existencii vkladnej knižky, ktorej sa žalovaná bráni všetkými spôsobmi aj klamstvami, v snahe vyhnúť sa výsluchu bývalých riaditeľov banky, ktorí gratulácie posielali a súd prvej inštancie uznal žalovanej pravdu len na základe tvrdenia. Dodala, že žalovaná sa bráni klamstvami, môže ovplyvňovať všetky inštitúcie. Dlhé roky preto píše množstvo trestných oznámení, ktoré sú zmarené v prospech žalovanej a táto snaha jej odčerpala veľa síl a zdravia; nemôže normálne žiť, venovať sa rodine, synovi, ktorý potrebuje zvýšenú starostlivosť, rehabilitáciu a polohovanie. Veľakrát nemôže ani navariť, lebo často aj na úkor svojho spánku musí písať sťažnosti a odvolania, ktoré sú hneď zmarené v prospech žalovanej, čo jej spôsobuje vyčerpanie a stres. Poukázala na to, že žalovaná im veľmi zasiahla do života, čo im spôsobuje zdravotné problémy a keby mala žalovaná pravdu, nebránila by sa závažným dôkazom, ktoré nechce pripustiť ani po dlhých rokoch. Uviedla tiež, že banka hneď od začiatku žiadala súd prvej inštancie, aby žalobu zamietol v
plnom rozsahu bez dokazovania, len na základe jej vyhlásenia a potvrdenia, ktoré bolo žalobkyňou vyžiadané, ale jej bankový systém nevedie zrušené vklady, len existujúce, čo si v banke sama overila. Z uvedených dôvodov nesúhlasila ani so zaplatením trov žalovanej, ktorá ich pripravila o všetky úspory a takéto rozhodnutie považovala za zastrašovanie, aby vo veci ďalej nekonala.
19. Viacnásobne zdôraznila, že žalovaná predložila do konania potvrdenia, ktoré sú nedôveryhodné, nakoľko jej bankový informačný systém nedáva vybrané a zrušené účty, čo zneužitý vklad z vkladnej knižky je, o čom má žalovaná vedomosť, napriek tomu sa opiera o potvrdenie stojace len na jej nefunkčnom bankovom systéme a vydáva ho za dôkaz, že vklad neexistuje. Doplnila, že aj dcéra mala u žalovanej vklad aj účet a keď si vypýtala portfólio svojich produktov, tak jej tam zrušený účet nefiguroval a opísala aj situáciu so zisťovaním zrušeného účtu (vkladnej knižky) v pobočke žalovanej. Uviedla, že kópiu dcérinho portfólia predložila, ale súd prvej inštancie neakceptoval skutočnosť, že banka má zlý systém a že nedá informáciu o zrušenom alebo vybratom účte. K záveru súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie ohľadom vkladnej knižky jej syna uviedla, že nie je vecne legitimovaná, ale prostriedky, ktoré vkladala na vkladnú knižku syna boli pôvodne jej majetkom. Syn s vkladnou knižkou nedisponoval, je zdravotne znevýhodnený, o vkladoch nevie nič, nemá sa preto ako brániť, čo žalovaná zneužíva. Zdôraznila, že má od syna splnomocnenie aj generálnu plnú moc v konaní pred súdom a v priebehu konania už poukazovala na to, že žalobu vo svojom mene podala preto, že zo strany žalovanej sa im stali viaceré trestné činy, ktoré spolu súvisia. Dodala, že synove úspory nechce pre seba a ak súd trvá na tom, aby boli finančné prostriedky z vkladnej knižky vyplatené len na synovo meno, s takýmto postupom súhlasila. Zároveň k archivačnej lehote záznamov žalovanej uviedla, že keď žiadala žalovanú o výpisy jej vkladov, bolo to 10 rokov a napriek tomu ich žalovaná vydať nechcela. Dôvodila, že ak žalovaná tvrdí, že archivuje záznamy 5 rokov, nedá sa jej veriť, lebo knižka bola založená okolo roku 2008 a zmizla v roku 2015, argumentovala preto, že informačný systém žalovanej je nedôveryhodný a aj ich archivačné krátke záznamy sú pre žalovanú výhodou ak zneužíva systém a niekto príde o jediný doklad. Bola názoru, že celá obhajoba aj rozhodnutie v prospech žalovanej je postavené na základe zmarených vyšetrovaní a krivej výpovede zamestnankyne žalovanej G. L. a konaní príslušníkov Policajného zboru por. M. C. X.. L., ktorí zmarili vyšetrovanie.
20. V súvislosti so zrušením účtu č. XXXXXXXXX žalovanou oponovala tvrdeniu žalovanej (odsek 4 napadnutého rozhodnutia), že bola oprávnená účet zrušiť v zmysle Obchodných podmienok z dôvodu debetu na účte. Bola názoru, že žalovaná zrušila účet v rozpore so zmluvnými podmienkami a poukázala na vyjadrenie Národnej banky Slovenska, že banka pochybila, keď jej účet zrušila jednostranne a bez upovedomenia. Argumentovala, že účet chcela ďalej využívať, potrebovala ho. Skutočnosť, že je na účte debet, si pri všetkých starostiach nevšimla, lebo musela chodiť na políciu a písať trestné oznámenia. Žalovaná jej zrušením spôsobila finančnú ujmu, keďže šetrila peniaze deťom a keď má klient účet v banke, prevod ide výhodnejším kurzom. Po zrušení si teda nemohla uplatniť výhodnejší kurz a pri vysokej sume čo mali všetci (aj deti), to robí vysoký rozdiel. Do pozornosti dala aj skutočnosť, že ani Národnej banke Slovenska nebolo zrejmé, prečo banka nepristúpila k výpovedi zmluvy, jej 13-teho bodu. Od tej doby žiaden účet nemá, má strach si ho po skúsenosti so žalovanou založiť, bojí sa, že sa to bude opakovať. Doplnila tiež, že Národná banka Slovenska ohľadom vkladnej knižky len konštatovala čo vyplynulo zo stanoviska žalovanej, sama situáciu neprešetrovala; z jej stanoviska nevyplýva, že by prešetrovala vklad XXXXXXXXX. Bola názoru, že žalovaná si bola vedomá, že hľadá staré výpisy, z ktorých mohli byť dôkazy vo veci, ale asi mala úmysel jej uškodiť, preto nepostupovala podľa zákona, ale účet zrušila hneď ako sa dostal do mínusu. Upozornila banku na chybu a žiadala, aby jej účet vrátila, ale odmietla a nedala ani vyjadrenie, prečo jej nezaslala písomné upovedomenie. Ak by ju upozornili, rozdiel by vyrovnala. Úspory mala len u žalovanej, čo teraz ľutuje, sporila deťom a na lepšie bývanie, žalovaná jej spôsobila veľké problémy a útrapy, peniaze chcela využiť aj na zdravotnú starostlivosť v zahraničí, ale niekto sa dostal k ich veciam a zneužil ich. Zopakovala, že žalovaná jej zrušením účtu uškodila a preto žiada od nej odškodné.
21. Dala tiež do pozornosti, že aj v podaní doručenom žalovanej na pojednávaní dňa 9.6.2021 predložila nové skutočnosti, ktoré boli v šetrení a preto žiadala súd prvej inštancie o zhovievavosť, keďže podala trestné oznámenie na G. L. za krivú výpoveď a z Ministerstva vnútra SR riešili postup policajtov v trestnom konaní, čo považuje za dôležité dôkazy, súd prvej inštancie však uznal žalovanej vyjadrenie, že ako žalobkyňa nepredložila nové skutočnosti. Potvrdila, že priamo nežiadala o odročenie, ale o zhovievavosť, lebo vyšetrovanie stále trvá. Rozhodnutie nechala na súde, nevedela, že môže žiadať odročenie. Dodala, že iné dôkazy v konaní zatiaľ nepredložila, lebo syn sa dostal do zlého zdravotného
stavu z dôvodu, že susedia, ktorí neopúšťali byt, ich stále vytápali, robili neustály hluk, rôzne schválnosti, preto boli v stálom strese a museli z miesta bydliska odísť. Stará sa o syna, čo je namáhavé a tým že sú mimo bydliska, majú ďaleko všetky služby a lekárov, nemohla ani k odvolaniu pripojiť lekárske potvrdenia a iné záznamy, ktoré môže doložiť až dodatočne. Poznamenala, že ak sa domáha preverenia dôkazov, je to len kvôli tomu, že sa chce dovolať spravodlivosti, nechce šikanovať žalovanú, ktorá by sama mala takýto postup iniciovať a nie ho označovať za šikanózny.
22. Zhrnula, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď pri závere, že vkladná knižka neexistuje prihliadol len na záznamy žalovanej, ale bankový systém žalovanej nevydáva na základe len občianskeho preukazu potvrdenie o tom, že klient mal v banke vklad alebo účet; nezobrazuje teda minulé vybrané a zrušené vklady, len existujúce, čo preukázala v konaní portfóliom dcéry, v ktorom chýbal záznam o zrušenom účte. Z uvedeného dôvodu mala za to, že nebolo možné vychádzať len z potvrdenia žalovanej vydaného na základe predloženia občianskeho preukazu klienta, keďže vtedy ešte nemala dohľadané čísla vkladov. Poukázala na skutočnosť, že synov vklad už nebol súčasný a preto ho systém nevyhodnotil ako existujúci, bol zneužitý, pričom keď už má zamestnanec žalovanej číslo vkladu, vie otvoriť aj minulý vklad; po predložení čísla vkladu jej teda vklad aj našli, ale už nebolo vidieť výpisy. Poukázala na to, že v konaní navrhovala, aby boli vypočutí G. L., ktorá krivo vypovedala aj por. M. C. X.. L., ktorí zmarili vyšetrovanie, ale súd prvej inštancie jej nevyhovel. Žiadala, aby všetci svedkovia vypovedali pred súdom a nie na polícii. Taktiež zdôraznila, že keď požiadala dňa 3.5.2018 o výpisy vkladov na pobočke žalovanej, žalovaná jej odpísala, že archivujú záznamy len 5 rokov, ale v inej banke by jej výpisy dali, keďže jej uviedli, že archivujú 10 rokov. Na knižku vkladala finančné prostriedky v rokoch 2008 a 2009, preto by stále spadala do archivovaných záznamov, žalovaná jej teda úmyselne výpisy neposkytla. Dodala, že aj keď vkladná knižka zmizla, bola na pobočke žalovanej a žiadala výpisy vkladov na základe jej občianskeho preukazu, pričom tieto jej odmietli vydať. Potvrdenie žalovanej by teda nemalo platiť ako riadny dôkaz, je nedôveryhodné už len tým, že je to potvrdenie samotnej žalovanej. Doplnila, že správne číslo ku vkladnej knižke je číslo vkladu XXXXXXXXX, v mene CAD, na meno syna žalobkyne E. G., X.. XX.X.XXXX. Zopakovala, že si žalovaná uzurpuje právo výsadného postavenia v konaní, v ktorom súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie. Uviedla, že v súdnom konaní došlo k trestným činom krivej výpovede zo strany žalovanej a súd prvej inštancie rozhodol len na základe týchto ničím nepodložených výpovedí a tvrdení žalovanej. Mala za to, že bolo porušené jej právo dovolať sa spravodlivosti a žiadala, aby boli prešetrené všetky dôkazy a vypočutí svedkovia. V odvolaní žalobkyňa označila ako prílohy viaceré listiny, avšak tieto k odvolaniu nepripojila.
23. Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne stotožnila so závermi napadnutého rozhodnutia a uviedla, že odvolanie žalobkyne považuje za podané oneskorene a tiež nie je jasné, z akých dôvodov považuje žalobkyňa rozhodnutie za nesprávne a čoho sa domáha. Bola názoru, že v odvolaní len opakovala už uvádzané vyfabulované tvrdenia, pričom v konaní neprodukovala žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jej tvrdenia a naopak, všetky dôkazy predložené v konaní (častokrát aj samotnou žalobkyňou) svedčili v jej neprospech a potvrdzovali tvrdenia žalovanej, a to napr. vyjadrenie Národnej banky Slovenska, ktorá konštatovala, že žalovaná nevedie žiaden vkladový produkt s číslom XXXXXXXXX, na meno syna žalobkyne nevedie vkladnú knižku a v súčasnosti neposkytuje žiaden bankový produkt na meno žalobkyne alebo jej syna. Zdôraznila, že všetky trestné konania a konania o sťažnosti podávané na orgány činné v trestnom konaní boli zastavené alebo iným procesným spôsobom ukončené ako nedôvodné. Dala do pozornosti, že žalovaná sama predložila ako listinný dôkaz potvrdenie o neexistencii vkladnej knižky a poukázala na Čl. 5 Základných princípov C. s. p., v zmysle ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu, pričom konanie žalobkyne označila za šikanózny výkon práva a ničím nepodložené tvrdenia žalobkyne za vážny zásah do dobrej povesti.
24. Za nepravdivé označila tvrdenie žalobkyne, že Národná banka Slovenska vyslovila, že žalovaná pochybila pri jednostrannom zrušení účtu žalobkyne, keď v predmetnom liste zo dňa 10.4.2018 Národná banka Slovenska dokonca skonštatovala, že jej nie je zrejmé, z akého dôvodu nepristúpila k výpovedi zmluvy v zmysle jej 13. bodu, čím jasne deklarovala, že mala právo pristúpiť k jednostrannému ukončeniu zmluvného vzťahu. Zotrvala na námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, nakoľko ak žalobkyňa konala v mene syna, tento mal byť v žalobe označený ako strana sporu. Odmietla tiež tvrdenia o tom, že diskriminuje žalobkyňu z dôvodu zdravotného stavu jej syna, keď poukazovala na opakované ospravedlňovanie neúčasti na pojednávaní zo strany žalobkyne. Zdôraznila, že účasť na pojednávaní je právom, ale aj povinnosťou žalobkyne ako iniciátorky konania. Bola názoru, že žalobkyňa nebola
dostatočne aktívna v konaní, keď sa opakovane a nie včas ospravedlňovala z účasti na pojednávaniach a bez vážnych dôvodov. Vo zvyšku odkázala na svoje predchádzajúce vyjadrenia v konaní. V súvislosti s argumentáciou žalobkyne k nevykonanému dokazovaniu poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.12.2010, sp. zn. 3Obdo/35/2009, v zmysle ktorého súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, pričom mala za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti.
25. Žalobkyňa v odvolacej replike odmietla ako ničím nepodložené tvrdenie žalovanej, že odvolanie podala oneskorene, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie prevzala dňa 23.7.2021 a odvolanie podala v zákonnej lehote dňa 7.8.2021; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie žiadala zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku a to z dôvodu nového zistenia, keď upriamila pozornosť na skutočnosť, že v odpovedi Národnej banky Slovenska je uvedené na strane 2 dole: „Zmluva o devízovom účte číslo...zo dňa 14.8.1989“ a bola názoru, že táto skutočnosť preukazuje, že žalovaná má aj veľmi staré archivačné záznamy a teda nearchivuje dokumenty len 5 rokov ako tvrdila. Taktiež uviedla, že ešte nie sú ukončené ňou iniciované konania, keď G. L. ešte nevypovedala na NAKA a z krajskej prokuratúry obdržala dňa 23.12.2021 vyrozumenie, že trestné oznámenie na M. C. L. posielajú na útvar inšpekcie.
26. Opakovane poukázala na to, že žalovaná nedala v konaní žiadne dôkazy a celú obhajobu postavila len na spornom potvrdení, ktoré nie je dôkazom, nakoľko zatajila skutočnosť, že v bankovom systéme žalovanej nie sú všetky vklady a účty, pričom sa zámerne vyhýba vyjadriť sa k dôležitým faktom. Dala do pozornosti, že sama navrhla množstvo dôkazov, ale žalovaná na ne nepristúpila, ani súd prvej inštancie ju nevyzval, aby na dôkazoch spolupracovala. Odmietla vyjadrenie žalovanej o fabulovaných tvrdeniach a pripomenula, že naposledy preukázala podanie trestného oznámenia na G. L., ktoré vyšetrovanie stále prebieha a tiež prebieha aj konanie na inšpekcii, o čom dostala vyrozumenie. Poznamenala tiež, že predložila v konaní aj falošné výpisy písané rukou rovnakým písmom, k týmto sa však žalovaná nijako nevyjadrila. Zdôraznila, že Národná banka Slovenska jasne napísala, že banka v prešetrovanom prípade pristúpila k jednostrannému právnemu úkonu odstúpenia od zmluvy spôsobom, ktorý nebol zmluvne dohodnutý a bola názoru, že predmetným konaním žalovanej došlo k ohrozeniu jej práv alebo právom chránených záujmov. Dodala, že ak bude stranou sporu označený syn, bude to len formalita, nakoľko je ťažko postihnutý a ležiaci a o vkladnej knižke nevie nič. Ak by mal byť stranou sporu, mohlo by to byť zneužité žalovanou, lebo sa nevie brániť a ona ho nechce takému stresu vystavovať. Žiadala preto, aby v žalobe mohlo byť ošetrené, že prostriedky, ktoré súd uzná po dokazovaní v jej prospech pôjdu na synovo meno. Zdôraznila, že súd prvej inštancie rozhodol len na základe účelového klamstva žalovanej, že Národná banka Slovenska preverila vklad XXXXXXXXX a potvrdenia žalovanej, ktoré nemá žiadnu vierohodnú hodnotu, pričom klient sa nevie dostať k svojmu vkladu ak bol vklad zneužitý a hoci aj číslo vkladu neskôr našli, žalovaná ho začala zapierať napriek tomu, že vklad otvorili viaceré zamestnankyne žalovanej, napr. G. L..
27. Sumarizujúc uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie rozhodoval na základe zamlčaných skutočností a účelových klamstiev zo strany žalovanej, ktorá zamlčala, že v jej bankovom systéme nie sú všetky účty a vklady a na základe týchto chybných dôkazov a účelových klamstiev súd prvej inštancie zle vyhodnotil skutkový stav. Uviedla, že žalovaná ani neobjasnila, komu a s akým obnosom v banke riaditelia banky posielali gratulácie a účelovo klamala, že Národná banka Slovenska preverila vklad XXXXXXXXX, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nespravodlivému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Namietala tiež nevykonanie ani jedného z ňou navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď žiadala výsluch bývalých riaditeľov banky, ktorí posielali synovi gratulácie, výsluch G. L., príslušníkov Policajného zboru M. C. L. ako aj bývalých zamestnancov pobočky Obchodná 57 a vyjadrenie žalovanej k falošným výpisom a kto im neoprávnene nahliadal na účty a vklady. Poukázala na Čl. 6 Základných princípov C. s. p. s tým, že je v nerovnakom postavení proti žalovanej, ktorá si sama vydáva potvrdenia na svoju obhajobu, pričom toto nerovnaké postavenie je pre ňu veľmi diskriminačné a cíti silný tlak, ktorý žalovaná vyvíja svojím postojom. Namietala tiež, že súd prvej inštancie neprihliadal ani na sociálne a zdravotné dôvody, keď syn je chránenou osobou s nevýhodným postavením. Žiadala, aby súd prvej inštancie neuznal sporné potvrdenie žalovanej a zamietol ho ako nedôvodné, neuznal ho ako dôkaz
vzhľadom k jej nefunkčnému bankovému systému a tiež aby žalovaná dala stanovisko, prečo jej systém nevedie ani základné informácie o vybraných a zrušených vkladoch. Tiež žiadala žalovanú, aby podala vysvetlenie ako sa jej klient dostane k svojim úsporám, ak mu zmizli dôležité doklady ku vkladu, aby zistila či existovali vklady pred a za označeným vkladom a aby sa vyjadrila, prečo klamala, keď uviedla, že Národná banka Slovenska preverila vklad XXXXXXXXX. Vo zvyšku žalobkyňa zopakovala argumentáciu uvedenú v odvolaní.
28. Žalobkyňa k odvolacej replike pripojila ako prílohy kópiu žiadosti o výpisy vkladov, odpoveď žalovanej na žiadosť o výpisy vkladov, odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 10.4.2018, trestné oznámenie na G. L., fotografie syna, upovedomenie NAKA zo dňa 14.12.2016 o postúpení podania žalobkyne na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava IV a námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni E.. V. K.S., v ktorej uviedla, že sudkyňa nevykonala v súdnom konaní veľmi dôležité dôkazy a tak súdne konanie nesplnilo požiadavky na spravodlivý súd. Dôvodila, že sudkyňa podľahla silnému tlaku žalovanej ako inštitúcie s veľkými právomocami, nevykonala žiadne dôkazy a rozhodla len v prospech žalovanej, pričom žalobu podala práve kvôli tomu, aby boli prešetrené skutky zo strany žalovanej, ktoré sa im neprávom dejú. Dodala, že sudkyňa konala voči nej zaujato, lebo nevyužila ani jeden jej dôkaz, pričom aj keď nevie dokázať nejaké blízke vzťahy sudkyne so žalovanou, cíti veľký tlak a nespravodlivosť v konaní, kde sa nedovolala spravodlivosti a nemôže preto akceptovať rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý konal bez dôkazov, ktoré poskytla a len v prospech žalovanej. Argumentovala, že sudkyňa rozhodla v jej neprospech na základe účelových klamstiev žalovanej, nekonala nestranne, dala sa žalovanou ovplyvniť a odmietla všetky dôkazy, čím sa cíti poškodená, lebo si nemohla uplatniť základné právo na spravodlivosť.
29. Žalovaná sa k odvolacej replike žalobkyne nevyjadrila.
30. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal včas podané odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.6.2024 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).
31. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
32. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalobkyne týkajúcim sa nevykonania navrhnutých dôkazov, nesprávnych skutkových zistení vo vzťahu k preukázaniu existencie žalobkyňou označenej vkladnej knižky ako aj k zrušenému účtu odvolací súd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby.
33. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení strán konania. S argumentami strán konania sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.
34. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia sumy 21.900 CAD predstavujúcej výšku vkladov (21.000 CAD) a pripísaných úrokov (900 CAD) na stratenej vkladnej knižke syna žalobkyne vedenej na meno E. G., nar. 1985 v cudzej mene CAD u žalovanej a zároveň sa domáhala sumy 2.500 eur ako majetkovej ujmy za neoprávnené zrušenie účtu žalobkyne
č. XXXXXXXXXX zo strany žalovanej, ktorá spočívala v kurzovej strate pri prevode prostriedkov nasporených súm na produktoch žalobkyne a jej detí u žalovanej a 65.000 eur ako odškodné za prenasledovanie, krádež tašky s osobnými vecami, cennosťami a dokladmi vrátane predmetnej vkladnej knižky, zdravotné problémy a za dlhoročné traumy a nepohodlie.
35. Ťažisko odvolacej argumentácie žalobkyne predstavovala námietka, že súd prvej inštancie pri posúdení nároku vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia o neexistencii predmetnej vkladnej knižky, ktoré založil na potvrdení žalovanej, že u nej uvedená vkladná knižka nebola vedená, pričom žalovaná mala zatajiť skutočnosť, že v bankovom systéme nevedie už vybrané a zrušené účty, čo zneužitý vklad z vkladnej knižky je a tiež na spornom vyjadrení Národnej banky Slovenska, ktorá však existenciu vkladnej knižky sama nepreverovala, len vychádzala z vyžiadaného vyjadrenia žalovanej.
36. K uvedenej námietke žalobkyne odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie založil rozhodnutie v časti nároku, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 21.900 CAD nie na nepreukázaní uplatneného nároku a teda aj existencie označenej vkladnej knižky, ale na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, keď dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo oprávnenie domáhať sa vkladov na vkladnej knižke ktorej nebola majiteľkou, pričom je potrebné uviesť, že takýto nárok nezakladá ani argumentácia žalobkyne, že sama prostriedky na vkladnú knižku synovi vkladala a že pôvodne boli jej majetkom.
37. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebolo sporné, že predmetná vkladná knižka mala byť vedená na meno syna žalobkyne, pričom žalobkyňa sama uviedla, že jej syn E. G., nar. 1985, hoci je zdravotne znevýhodnený, nie je pozbavený, resp. obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Je potrebné uviesť, že hoci žalobkyňa tvrdila, že na zastupovanie syna pred úradmi aj súdmi má generálnu plnú moc, túto v konaní nepredložila a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa vydania úspor z vkladnej knižky, ktorej nie je majiteľkou, čo bez ďalšieho skúmania uplatneného nároku nevyhnutne vedie k zamietnutiu predmetného nároku.
38. V tejto súvislosti je právne irelevantné, že žalobkyňa uviedla, že súhlasí s tým, aby boli predmetné prostriedky vydané jej synovi, nakoľko v zmysle § 132 ods. 1 C. s. p. označenie strán sporu ako aj špecifikácia jasného, určitého, zrozumiteľného a vykonateľného petitu je povinnosťou žalobcu, ktorému ako jedinému svedčí dispozičné právo vo vzťahu k žalobe, avšak žalobkyňa žiaden takýto návrh nepodala.
39. V súvislosti so žalobkyňou uplatneným nárokom na majetkovú a nemajetkovú ujmu (2.500 eur a 65.000 eur) odvolací súd uvádza, že procesný úspech strany v konaní je podmienený unesením dvoch bremien a to bremena tvrdiť skutočnosti na svoj procesný útok, alebo procesnú obranu a zároveň bremena tvrdené skutočnosti preukázať. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu a dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
40. Žalobkyňa tvrdila, že jej v súvislosti so zrušením účtu č. XXXXXXXXXX vznikla majetková ujma v podobe kurzovej straty pri prevode prostriedkov nasporených súm na produktoch žalobkyne a jej detí u žalovanej a nemajetková ujma v podobe zdravotných problémov, dlhoročnej traumy a nepohodlia v dôsledku prenasledovania, krádeže tašky s osobnými vecami, cennosťami a dokladmi vrátane predmetnej vkladnej knižky, pričom v konaní bola preukázaná len skutočnosť, že žalovaná zrušila označený účet žalovanej. Predpokladom priznania nároku na náhradu škody (majetkovej, či nemajetkovej) je preukázanie (i) protiprávneho konania, (ii) vzniku škody a nemajetkovej ujmy a (iii) príčinnej súvislosti medzi ujmou a protiprávnym konaním, pričom v zhode so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že dôkazné bremeno kumulatívneho preukázania všetkých uvedených predpokladov žalobkyňa neuniesla, čo nevyhnutne rezultuje do záveru o zamietnutí uplatneného nároku aj v tejto časti.
41. Vo vzťahu k žalobkyňou namietanému nevykonaniu dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností odvolací súd uvádza, že súdna prax je jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu; k procesným právam strany sporu však nepatrí, aby bol súdom vykonaný
každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, nie strane sporu. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemá uvedená okolnosť vždy za následok nesprávne skutkové zistenia či nesprávne rozhodnutie vo veci.
42. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností; hodno len dodať, že vzhľadom na správnosť napadnutého rozhodnutia vykonanie navrhovaných dôkazov by bolo nadbytočné a z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností aj nepotrebné a nehospodárne, čo platí aj pre doposiaľ neukončené konania orgánov činných v trestnom konaní voči G. L., J.. M. C. X.. L., na ktoré poukazovala žalobkyňa. Z uvedených dôvodov neobstojí ani námietka žalobkyne, že nevykonaním dokazovania bolo porušené jej právo na spravodlivý proces.
43. Zároveň odvolací súd uvádza, že žalobkyňou uvádzaná nová argumentácia poukazom na zmluvu zo dňa 14.8.1998 uvedenú v odpovedi Národnej banky Slovenska zo dňa 10.4.2018, predstavuje v konaní neprípustnú novotu v zmysle § 366 C. s. p., na ktorú odvolací súd neprihliada, keď žalobkyňa neuviedla z akého dôvodu túto argumentáciu nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, hoci predmetný listinný dôkaz sama predložila v rámci svojej reakcie na dupliku žalovanej vo vyjadrení zo dňa 12.8.2020 (č. l. 163 spisu). Odvolací súd záverom poznamenáva, že aj v prípade, ak by nešlo o novotu, predmetná argumentácia by bola bez právnej relevancie, keďže smeruje k nároku žalobkyne na vydanie úspor z vkladnej knižky, v ktorej žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu.
44. Keďže žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ďalšie odvolacie námietky žalobkyne preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.
45. Podľa § 52 ods. 2 C. s. p. v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
46. Podľa § 53 ods. 1 C. s. p. námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
47. Odvolací súd sa zaoberal aj žalobkyňou podanými námietkami zaujatosti voči zákonnej sudkyni zo dňa 6.8.2021 (č. l. 232 spisu) a zo dňa 17.1.2022 (č. l. 273 spisu), avšak na tieto v zmysle § 52 ods. 2 veta druhá C. s. p. neprihliadol, nakoľko neobsahovali zákonom stanovené náležitosti, keď žalobkyňa neuviedla, kedy sa dozvedela o ňou uvádzaných dôvodoch vylúčenia menovanej sudkyne, pričom predmetný údaj predstavuje nevyhnutnú náležitosť námietky zaujatosti.
48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).