Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/103/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C. X, C., zastúpeného advokátkou: JUDr. Denisa Jánošíková, so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti povinnému platiť výživné: D. D. B., nar. X. XXXX XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C. C., o určenie výživného na čas do rozvodu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -107 zo dňa 23. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil otcovi plnoletého dieťaťa povinnosť zaplatiť výživné za obdobie od 20. decembra 2016 do 5. júna 2018 vo výške 300 eur mesačne, spolu vo výške 4.254,84 eur a to do piatich dní od doručenia tohto rozsudku k rukám plnoletého dieťaťa, výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením , , , a z.č. o rodine (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že matka sa podaným návrhom zo dňa 20. decembra 2016 domáhala v tom čase k maloletému A. úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, konanie bolo vedené pod sp.zn. a matka navrhovala výživné na maloletého A. vo výške 250 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že A. B. nadobudol XX. XXXX XXXX plnoletosť, súd uznesením č.k. -366 z 21. septembra 2022 vylúčil návrh na určenie výživného na samostatné konanie. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že primeraným je výživné v sume 300 eur mesačne, vychádzajúc pritom z mesačných výdavkov oprávneného za rozhodné obdobie vo výške 570 eur mesačne a z príjmu otca v priemere 2.132 eur mesačne s prihliadnutím na v tom čase realizovanú osobnú starostlivosť matky o oprávneného. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že otec zaplatil na výživnom za určovacie obdobie 1.000 eur, pričom do platieb vykonaných otcom nezapočítal platby za cestovné navrhovateľa MHD, električenka vo výške 13 eur mesačne a 10 eur mesačne ako platby za telekomunikačné služby a to s poukazom na zistenie súdu o poberaní rodinných prídavkov poskytovaných štátom na maloletého, napriek tomu, že v rozhodnom čase ešte maloletý navrhovateľ sa nachádzal nepretržite v osobnej starostlivosti matky. Zročné výživné vo výške 4.254,84 eur určené po započítaní 1.000 eur zaplatených na zročnom výživnom uložil otcovi zaplatiť do piatich dní od doručenia tohto rozsudku, keďže otec o povolenie plniť v splátkach nežiadal. O trovách konania rozhodol súd podľa z.č. (ďalej len „“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie výživou povinný otec t.č. plnoletého dieťaťa. Dôvodil, že odvolanie podáva podľa , , a z.č. (ďalej len „“) a podľa . Namietal, že napádané rozhodnutie je postihnuté skutkovými a právnymi vadami, pričom povinný má za to, že súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko sa nemožno stotožniť s viacerými rozporuplnými zisteniami súdu, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil, na základe čoho je napadnutý rozsudok nesprávny a nezákonný. Nedostatok argumentov v odôvodnení rozhodnutia je spôsobilým dôvodom k zrušeniu rozhodnutia pre porušenie práva na spravodlivý proces, ale i pre existenciu inej vady, ktorá má za následok nesprávnosť rozhodnutia. Napádaný rozsudok považuje za nepreskúmateľný pre jeho nedostatočné odôvodnenie a absenciu úvahy súdu, ktorá by bola spravodlivým a presvedčivým podkladom napádaného rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré boli v konaní tvrdené a takisto sa riadne nevysporiadal s dôkazmi, ktoré boli pred súdom vykonané a so skutočnosťami, ktoré z nich vyplynuli. Matka sa návrhom domáhala určenia výživného na v tom čase maloletého A. sumou 250 eur mesačne a na maloletého E. F. sumou 200 eur mesačne. Peňažné čiastky sa objavovali v požiadavkách matky počas všetkých pojednávaní vo veciach vedených na Okresnom súde Bratislava I pôvodne pod sp.zn. . Zo zvukovej nahrávky vyhotovenej na pojednávaní 11. apríla 2018 vyplýva, že súd necelý mesiac pred rozvodom viedol obe strany k tomu, aby v záujme maloletých detí uzavreli rodičovskú dohodu, čomu bol otec od počiatku naklonený. Matka aj necelý mesiac pred rozvodom trvala na výživnom na v tom čase maloletého A. vo výške 250 eur. V spojení s uvedeným nemožno nechať bez povšimnutia, že matka zároveň v značnej miere t.j. 3.676,30 eur uznala výdavky otca na vtedy ešte maloleté deti. Zo zvukového záznamu z pojednávania v konaní sp.zn. zo dňa 11. apríla 2018 je zrejmé, že súd predniesol znenie rodičovskej dohody na čas do rozvodu manželstva. Uviedol, že do doby, pokiaľ nedošlo k zmene pomerov a povinnému sa nezhoršil zdravotný stav, ktorá skutočnosť má zásadný vplyv na výšku príjmu povinného, tak zo strany povinného mali obe deti zabezpečené a financované všetko potrebné k ich životu, vzdelaniu, zdraviu a záujmom. Od začiatku roka 2018 nastali problémy, keď zo strany matky dochádzalo k nevhodnej a nežiadajúcej útrate peňazí platených zo strany povinného na výživu detí a to na osobné potreby matky na alkohol a cigarety. Vzhľadom na uvedené potom nastali situácie, že deti nemali zaplatenú školu, stravu, tréningy. Pred vylúčením veci na samostatné konanie predložil doklad, že od konca roka 2017 až do ukončenia štúdia v roku 2019 platila školné krstná mama maloletého. Vyššie popísané konanie a správanie matky v žiadnom prípade nemožno klásť na ťarchu povinného otca. V súvislosti so školným otec poukazuje na skutočnosť, že súkromné gymnázium, ktoré v danom čase maloletý navštevoval, obdržalo všetky platby súvisiace so štúdiom v období od 20. decembra 2016 do 30. apríla 2018 výhradne zo strany povinného, t.j. otca. Príspevok matky na školné A. bol vo výške 0 eur. Podľa evidencie otca, informácie, ktorými otec disponuje od navrhovateľa, uhrádzal otec v rozhodnom období platby spojené so školným a školskými aktivitami a to 130 eur na lyžiarsky kurz 24. februára 2017, 60 eur 16. mája 2017 na poznávací zájazd Osvienčim, 1.000 eur na školné 2016/2017 prvá časť uhradená 20. júla 2017, suma 200 eur školné 2016/2017 druhá časť zaplatené 21. júla 2017 a 136 eur zaplatené 6. septembra 2017 ako školské pomôcky a učebnice a 400 eur školné 2017/2018 prvá časť zaplatená 5. decembra 2017. Má za to, že zo strany matky boli uvedené v konaní pod sp.zn. nepravdivé informácie, keď matka neuznala náklady na školné vo výške 1.200 eur pre A., ktoré údajne nespadajú do rozhodného obdobia. Uvedené je však výrazne v rozpore so skutočnosťou, keďže školné za školský rok 2016/2017 bolo uhradené v rozhodnom období. Dodal, že nemožno opomínať, že uhrádzal pre deti hodnotné pobyty pri mori a v zime lyžovačky v Alpách, pričom zapožičal pre oboch synov i lyžiarsku výstroj, zakúpil lyžiarky, zaplatil celý pobyt aj s dopravou. Dodal, že matka sa o maloletého nestarala, čo preukazujú lekárske správy z obdobia rokov 2007 až 2015 a roku 2018, keď lekársku starostlivosť o maloletého zabezpečoval otec, alebo stará matka zo strany otca. Uviedol, že z výživného, ktoré platí od mesiaca január 2018 k rukám matky, si matka našetrila na dovolenku na ostrove Kréta. Povinný sa v čase do rozvodu podieľal významnou mierou na starostlivosti o obe deti, vzhľadom na čo nie je možné v kontexte daného prípadu prihliadať na osobnú starostlivosť matky. Má za to, že suma, ktorú dlží navrhovateľovi na zročnom výživnom predstavuje 104,26 eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Navrhovateľ sa k odvolaniu výživou povinného otca nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou, výživou povinným ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolaniu výživou povinného otca nemožno priznať úspech, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť ( a ).

5. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie je určenie výživného na čas do rozvodu pre t.č. plnoleté dieťa, ktoré konanie bolo vylúčené na samostatné konanie z konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu vedeného pred Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. .

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v dôsledku odvolacích námietok otca, ktorými prioritne poukazuje na nepreskúmateľnosť rozhodnutia a na nedostatočne zistený skutočný stav veci.

7. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky výživou povinného (otca plnoletého dieťaťa) nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

9. Podstatou odvolacích námietok odvolateľa boli nedostatky v postupe i v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Namietal skutkové a právne vady, nevyhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov vo vzájomnej súvislosti, nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci.

10. Ako prvou námietkou sa odvolací súd zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keďže dôvodnosť aj len tejto námietky by viedla k zrušeniu napadnutého rozsudku a vráteniu veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Takáto závažná vada konania, ktorá je porušením práva na spravodlivý proces, však v danej veci však preukázaná nebola.

11. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, nelogické, neudržateľné, nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

12. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). I podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (, ) súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne

konanie podľa SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

13. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci teda nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, zároveň odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní.

14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými kritériami riadil. V súvislosti s rozhodovaním o výške výživného, nedoplatku na zročnom výžinom, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Vo veci vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie možností, schopností a majetkových pomerov rodičov ako aj odôvodnených potrieb plnoletého syna. Nemožno súhlasiť s odvolateľom, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s viacerými skutočnosťami, majúcimi podstatný význam pre určenie výšky vyživovacej povinnosti.

15. Ďalšou odvolacou námietkou bola námietka nesprávne zisteného skutočného stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia. Ani tieto odvolací súd však nevyhodnotil ako dôvodné.

16. Podľa , a , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4).

17. Podľa , veta prvá pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

19. Predovšetkým treba poukázať na to, že na strane oprávneného dieťaťa sú základným kritériom pre určenie výšky výživného jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nielen bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov a samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne povinných osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa.

20. Súd prvej inštancie v konaní o určenie výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, medzičasom plnoletého syna, ktoré náležite zisťoval. Súd prvej inštancie aj v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne špecifikoval v odseku 5. výdavkami plnoletého syna. Preukázané náklady na výživu plnoletého dieťaťa odrážajú reálne konkrétne potreby dieťaťa, zodpovedajú jeho veku, zdravotnému stavu, školskej dochádzke, záujmom.

21. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil i možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Za základ pre hodnotenie schopností a možností rodiča platiť výživné správne považoval zistenie jeho skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj

miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Správne zohľadnil reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami tak aj objektívnymi skutočnosťami. Súd prvej inštancie sa reálnym príjmom otca zaoberal v odsekoch 5 a 12. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach otca, aby na výživu navrhovateľa prispieval v období od 20.12.2016 do 05.06.2018 (čas do rozvodu rodičov navrhovateľa) sumou 300,- eur mesačne. Takto určené výživné zodpovedá zisteným pomerom, príjmu výživou povinného a potrebám výživou oprávneného. Z mesačného príjmu otca v rozhodnom období 2 132,- eur, po odrátaní výživného na navrhovateľa 300,- eur a na v tom čase maloleté E. 200,- eur, zostáva pre jeho osobu 1 632,- eur na uspokojovanie všetkých jeho základných i ďalších potrieb. Odvolací súd uvádza, že určené výživné zodpovedá i ustálenej súdnej praxi, v zmysle ktorej výživné na všetky vyživovacie povinnosti má postihovať 20% až 30% z príjmu výživou povinného rodiča. Výživné na obe vyživovacie povinnosti otca je v rozsahu 23,45%. I v zmysle „Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné“, vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky výživné pri dvoch vyživovacích povinnostiach predstavuje pre dieťa študujúce na Strednej škole 18% čistého príjmu povinného rodiča. Tomu zodpovedá suma výživného až 383,- eur. Irelevantné sú odvolacie námietky poukazujúce na návrh matky a návrh rodičovskej dohody v konaní sp. zn. .

22. Neobstojí ani odvolacia námietka výživou povinného spochybňujúca výšku nedoplatku na zročnom výžinom. Súd prvej inštancie v odseku 12 uviedol výpočet nedoplatku, špecifikoval úhrady, dôvody nezapočítania platieb na cestovné a telekomunikačné služby. Odvolací súd výdavky otca na pobyty detí pri mori, či na lyžovačkách, považoval za dar maloletým deťom, ktorý nemožno započítať na výživné. Platby spojené so školným a školskými aktivitami výživou povinný odvolateľ nepreukázal.

23. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

24. Súd prvej inštancie určil 5-dňovú lehotu na plnenie nedoplatku na zročnom výžinom. Odvolací súd sa s paričnou lehotou stotožňuje, z obsahu spisu nevyplývajú také okolnosti na strane výživou povinného, ktoré by odôvodňovali určiť dlhšiu lehotu.

25. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa , vrátane výroku o trovách konania.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď nezistil dôvod na aplikáciu výnimky.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).