Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/5/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcov: 1./ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, Y., 2./ M. B., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, Y., proti žalovaným: 1./ EKO

- podnik verejnoprospešných služieb, so sídlom Halašova 20, Bratislava, IČO: 00 491 870, zastúpený advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO : 36 855 561, 2./ Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, so sídlom Junácka 1, Bratislava, IČO : 00 603 317, o určenie povinnosti opraviť garáž, na odvolanie žalobcov 1./,2./ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 8.júna 2021 č. k. -236 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu ktorou sa žalobcovia domáhali aby súd uložil žalovanému 1./ a 2./ povinnosť bezodkladne opraviť garáž so súpisným č. XXXX v katastrálnom území Y. - P. D., a to zaizolovať bočné steny a zadnú stenu tak, aby bol dosiahnutý tepelno-izolačný efekt, aký bol pred demoláciou bezprostredne susediacich garáží, opraviť praskliny, riadne zaizolovať strechu, odstrániť všetky zvyšky odstránených garáží a stavebne tieto omietnuť tak, aby garáž vizuálne nepôsobila ako pozostatok pôvodnej hromadnej garážovej stavby. Zároveň rozhodol, že žalovaný 1./ má voči žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania, ktorú sú žalobcovia povinní zaplatiť žalovanému 1./ spoločne a nerozdielne a že, žalovanému 2./ sa náhrada trov konania nepriznáva. 1.1. Vo svojom rozhodnutí poukázal na prednesy strán sporu, nato, že na nariadenom pojednávaní zmysle uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, že ide o nárok na náhradu škody a nie o odstránenie vád, pričom poukázal na dôsledky, ktoré z toho vyplývajú. K žalobnému návrhu (petitu) uviedol, že nie je zrejmé, aké opravy a akým spôsobom by sa mali vykonať. Ďalej súd prvej inštancie určil, že nebude z vlastnej iniciatívy alebo aj na návrh strany vykonávať znalecké dokazovanie, pretože to, čo má vyplynúť zo znaleckého posudku, má byť podľa súdu uvedené v petite. Nestačí, ak je v petite len to, ako sa majú opravy navonok prejaviť. Následne súd určil, že dokazovanie sa vykoná len listinnými dôkazmi, ktoré strany predložili. Pokiaľ ide o premlčanie, súd uviedol, že prípadný nárok na náhradu škody nie je premlčaný, nakoľko žaloba bola podaná cez portál verejnej správy už v septembri 2018. Napriek uvedenému žalobcovia zotrvali na tom, že voči žalovaným si uplatňujú nárok na opravu veci, nie na náhradu škody. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , keď z uvedených ustanovení je zrejmé, že povinnosť žalovaných opraviť vec môže vyplývať len zo zmluvy alebo zo spôsobenej škody. V prípade poškodenia veci potom môže ísť o jej uvedenie do pôvodného stavu, teda stavu pred poškodením. Medzi stranami však nebola uzavretá žiadna zmluva (dohoda), z ktorej by vyplývala povinnosť žalovaných opraviť garáž. K dohode došlo len pokiaľ išlo o zakrytie strechy, čo vyplynulo aj z predložených listinných dôkazov. Na ďalšie opravy, ktorých sa domáhali žalobcovia, nebola uzavretá žiadna dohoda. Žalovaní nedali žalobcom ani jednostranný prísľub, že garáž opravia. V dôsledku uvedenej skutočnosti žalobcovia nevedeli, ani

nemohli vedieť, aké konkrétne opravy mali žalovaní vykonať. Aké opravy sa majú vykonať môže podľa súdu vyplývať len zo zmluvy. Náležitosťou zmluvy o oprave veci podľa je dohoda o tom, aké opravy a opravy čoho sa majú vykonať. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Podobne môže teda rozsah opravy vyplývať napr. z odstraňovania vád v súvislosti so zmluvou o dielo, ktorá určuje konkrétne kvalitatívne parametre diela, a z tých je potom zrejmé, ako sa má oprava vykonať. Keďže neexistovala žiadna zmluva medzi stranami, nedalo sa určiť, aké opravy sú žalovaní povinní vykonať. To nemohlo vyplývať ani zo znaleckého posudku, ktorý by mohol vychádzať tiež len zo zmluvy strán. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd neodročoval pojednávanie, ako to žiadal žalobca 1./, lebo to bolo bezdôvodné a nehospodárne predlžovanie sporu.

1.3. Pokiaľ ide o náhradu škody, ako do úvahy prichádzajúceho nároku, súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s obranou oboch žalovaných, ktorá bola správna. V podrobnostiach súd odkazuje najmä na obranu žalovaného 2./, ktorý jasne a presvedčivo vysvetlil prečo nie je možné žalobe vyhovieť. Žalobcovia nepreukázali ani jeden zo zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu. K tomu súd prvej inštancie poznamenal, že podľa citovaného sa škoda v prvom rade nahrádza v peniazoch a uvedenie do pôvodného stavu (naturálna náhrada škody) je iba náhradným, výnimočným spôsobom náhrady škody. Pre naturálnu náhradu škody musí byť okrem žiadosti poškodeného splnená aj ďalšia podmienka, a to, že takáto náhrada je možná a účelná, čo zabezpečuje určitú ochranu samotného škodcu pred nevhodným spôsobom náhrady škody. Vzhľadom na opísané okolnosti mal súd za to, že naturálna náhrada škody nebola vhodným (účelným) spôsobom náhrady škody. Ak by bolo možné a účelné opravovať garáž dalo by sa očakávať, že si ju žalobcovia po neúspešných rokovaniach opravia sami a vynaložené náklady si uplatnia ako náhradu škody. Na záver prvoinštančný súd zdôraznil, že v sporovom súdnom konaní podľa musí žalobca pre úspech v spore v prvom rade tvrdiť relevantné skutočnosti, tzn. také skutočnosti, ktoré podľa hmotného práva zakladajú jeho nárok. Až potom nastupuje prípadná dôkazná povinnosť. Uplatnený nárok na opravu veci z tvrdení žalobcov nevyplýva. Povinnosť tvrdiť dostatočne konkrétne a relevantné skutočnosti žalobcovia neuniesli ani pokiaľ ide o nárok na náhradu škody. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , Žalovaný 1./ mal vo veci celkový úspech, preto mu patrí voči neúspešným žalobcom plná náhrada trov konania, keď o výške náhrady, ktorú sú žalobcovia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1./, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Žalovaný 2./ si náhradu trov neuplatňoval a preto mu nebola náhrada priznaná.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1./,2./, ktorí žiadali aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní poukázali na odôvodnenia napadnutého rozsudku a svoje odvolanie odôvodnili ustanoveniami , , , h) . Poukázali nato, že súd prvej inštancie v rozpore s procesnými predpismi odmietol posúdiť súdny spor, predmetom ktorého bola ochrana ich vlastníckeho práva ku garáži, ktorú poškodili svojím konaním žalovaní. Súd prvej inštancie uzavrel, že nakoľko žalobcovia nemali so žalovanými dohodu (zmluvu) o oprave ich garáže, nemôžu sa domáhať jej opravy, ibaže požadovali náhradu škody. V takom prípade je však ich povinnosťou preukázať, že boli naplnené predpoklady, že žalovaní za škodu zodpovedajú, ktorú povinnosť neuniesli, keď z odôvodnenia nie je zrejmé, akú povinnosť vlastne neuniesli a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Zo súdneho spisu je zrejmé, že žalobcovia tvrdili a predložili k tomu aj dôkazy, že žalovaní vo vzájomnej súčinnosti zdemolovali garáže stojace okolo garáže žalobcov a že v dôsledku tejto demolácie bola nielen poškodená ich garáž, ale táto v dôsledku zmeny charakteru celkovej stavby (garáže de facto tvorili hromadnú stavbu) stratila najmä termoizolačné a statické vlastnosti, aké mala pred demoláciou (tomu zodpovedá aj žalobcami navrhovaný petit). Nemôže byť sporu o tom, že zbúraním okolitých garáži sa narušili tieto vlastnosti ich garáže (a nebolo to v spore ani sporné), a tak žalobcom nie je zrejmé, čo iné by malo zakladať zodpovednosť žalovaných za odstránenie týchto poškodení. Žalobcovia poukázali nato, že súd prvej inštancie odmietol vykonať nimi navrhované dokazovanie výsluchom svedka p. N. Š., ktorá mala svedčiť o skutočnostiach týkajúcich sa demolácie garáží v susedstve garáže žalobcov ako aj o následných snahách o urovnanie vzniknutej situácie so žalovanými, ktorých sa sama osobne zúčastňovala, nakoľko aj ona vlastní v blízkosti dve garáže, ktoré boli tiež poškodené demoláciou, a to s odôvodnením (ako je uvedené v zápisnici z pojednávania), že to nie je dôležité, nakoľko nejde o skutočnosti, ktoré sú sporné. Odhliadnuc od toho, náležitosťou odôvodnenia je aj zdôvodnenie toho,

ak nejaký navrhovaný dôkaz súd nevykoná, čo tiež súd v odôvodnení neurobil. Žalobcovia sa však v podstate stotožnili so záverom súdu prvej inštancie, že tieto skutočnosti neboli v konaní sporné a že škoda vznikla. Sporné bolo len to, kto zo žalovaných za to zodpovedá, pretože sa žalovaní snažili zbaviť svojej zodpovednosti, buď tak, že za to zodpovedá druhý žalovaný alebo tak, že nárok je nesprávne zažalovaný, pretože by žalovaní mohli nanajvýš zodpovedať za škodu, a to v peniazoch, čoho sa ale žalobcovia nedomáhali. Žalobcovia uviedli, že sa im nezdá byť príhodné, aby súd v rozsudku „v podrobnostiach“ odkazoval na písomné vyjadrenie žalovaného 2./, nakoľko písomné vyjadrenia strán sú len podkladom rozhodnutia súdu, ale netvoria jeho obsah. Súd prvej inštancie de facto naznačil, že bez ďalšieho (a potreby dokazovania) prijal názor žalovaného 2. / a vec uzavrel, čím okrem iného aj porušil povinnosť zachovávať rovnosť strán, keď právny poriadok pozná možnosť skráteného odôvodnenia (v prípade stotožnenia sa odvolacieho súdu so závermi súdu prvej inštancie), avšak v tomto prípade na jeho aplikáciu neboli splnené podmienky.

2.1. Žalobcovia tiež namietali, že súd prvej inštancie sa dopustil porušenia zásady zákazu odmietnutia spravodlivosti - zásadou denegatio iustitiae. Zásada práva na súdnu ochranu je v právnom poriadku Slovenskej republiky doplnená touto zásadou denegatio iustitiae (je súčasťou SR. Súd prvej inštancie postupoval formalistický a zjavne nelogicky a nesprávne, pretože vyhodnotil, že k oprave garáže by mohlo dôjsť jedine za predpokladu, ak by medzi stranami existovala dohoda (zmluva), ktorá by žalovaných k takejto oprave zaväzovala. Inak by žalobcovia mohli požadovať len de facto peňažnú náhradu z titulu zodpovednosti za škody, ak by preukázali, že žalovaní za takúto škodu zodpovedajú. V prejednávanej veci sa žalobcovia ako vlastníci veci (garáže) domáhajú pred súdom ochrany svojho vlastníckeho práva voči zásahom zo strany osôb, ktoré z titulu užívania susedných pozemkov zdemolovali garáže, ktoré na nich stáli a ktoré spolu s garážou žalobcov vytvárali jednu hromadnú stavbu. Ochrana vlastníckeho práva je zakotvená priamo v SR, ako aj v čl. 11 ods. 1 Listiny. V prípade ochrany vlastníckeho práva je zaručená ochrana tohto práva pred zásahmi verejnej moci. V danom prípade je chránené vlastnícke právo žalobcov ku garáži, ktoré „naráža“ na užívacie právo žalovaných k pozemkom, na ktorých stáli garáže okolo garáže žalobcov a ktoré žalovaní vo vzájomnej súčinnosti na škodu žalobcov zdemolovali a tým zasiahli do ich vlastníckeho práva. Ochrany svojho vlastníckeho práva sa možno domáhať na súde. Vlastnícke právo je absolútnym právom a platí, že vlastník nemá byť nikým vo výkone svojho vlastníckeho práva rušený, t.j. toto právo platí erga omnes. Súdy sú povolané k tomu, aby zákonom stanoveným spôsobom poskytovali právam, vrátane vlastníckeho práva právnu ochranu. Podstatou toho, prečo súd prvej inštancie návrh žalobcov zamietol, bolo, že podľa neho žalobcovia v kontexte skutkovej situácie nesprávne formulovali petit žalobného návrhu; v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v rozsudku absolútne absentujú skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa v podstate len obmedzil na právne posúdenie, ktoré však neaplikoval na zistený skutkový stav, nakoľko o tomto v rozsudku niet žiadnej zmienky, t,i. súd skutkový stav nijako neustálil. Navyše, rozhodnutie trpí aj vnútornou rozpornosťou, pretože súd prvej inštancie na jednej strane tvrdí, že petit je nevykonateľný, avšak na druhej strane tvrdí, že žalobcovia nemajú právny nárok na opravu garáže (čo značí, že petit je vykonateľný, avšak nemôže priznať takýto nárok). 2.2. Žalobcovia sa ako vlastníci garáže pred súdom domáhali nápravy po zásahoch zo strany žalovaných do ich vlastníckeho práva. Ochranu pred zásahmi do vlastníckeho práva upravuje . Súd prvej inštancie však svoje právne úvahy týmto smerom absolútne neviedol, a preto jeho právne úvahy o možnosti posúdenia sporu len v intenciách ustanovení o náhrade škody sú predčasné. Takejto ochrany sa žalobcovia môžu domáhať aj v prípade, ak už do zásahu do ich vlastníckeho práva došlo. Čo aj spravili, pričom tento zásah stále pretrváva a v dôsledku toho, že žalovaný závadný stav neodstránili, tak sa stále prehlbuje. Právna úvaha súdu prvej inštancie o tom, že oprava veci je možná len na podklade dohody/zmluvy strán sporu je zjavne scestná a v rozpore s . Vo vzťahu k negatórnej žalobe platí, že vlastníckemu právu ako právu absolútnemu zodpovedá absolútna povinnosť všetkých nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva. Ustanovenie nekonkretizuje, čoho sa môže prostredníctvom negatórnej žaloby vlastník domáhať. Negatórnou žalobou je možné sa preto domáhať aj toho, aby žalovaný odstránil následky už vykonaných rušivých zásahov, príp. je možné uplatnený nárok posúdiť aj podľa ustanovení o náhrade škody, ak je možné vrátenie veci do pôvodného stavu. V každom prípade je vecou súdneho konania, aby právne riešenie sporu vyplývalo zo zisteného skutkového stavu, a teda len činnosťou súdu (v súlade s procesnými predpismi zisťovaným skutkovým stavom zo strany súdu) je možné dospieť k tomu, či je v danom prípade na mieste právne vyhodnotiť, či má súd poskytnúť žalobcom ochranu podľa alebo podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka o náhrade škody. Súd prvej inštancie bez zistenia skutkového stavu však pristúpil len k možnosti posúdenia sporu podľa ustanovení o náhrade škody a aj túto vylúčil, nakoľko bez ďalšieho uzavrel (bez skutkového základu), že podmienky pre vznik povinnosti nahradiť škodu zo strany žalovaných žalobcovia nepreukázali. Aby mohol vlastník, na ktorého nehnuteľnosti sa negatívne prejavujú stavebné úpravy na susediacej nehnuteľnosti (demolačné práce), formulovať svoj nárok, je potrebné dobre zistiť skutkový stav. Ak teda žalobca nedisponuje na začiatku sporu všetkými vedomosťami predurčujúcimi obsah povinnosti stanovenej žalovanému ako ho požaduje súd v kontexte povinnosti, aby bol výrok rozhodnutia vykonateľný, skutkové podklady pre stanovenie tejto povinnosti môžu byť zisťované len postupne, k čomu pri odborných otázkach, ako tomu je aj v tomto prípade, slúži znalecké dokazovania, o ktoré žalobcovia žiadali za predpokladu, ak by to súd považoval za potrebné vo vzťahu ku špecifikácii/určitosti žalobného návrhu čo do jeho vykonateľnosti. Znalecké dokazovanie nariadené súdom v danej veci je o to viac na mieste, že žalovaní zabraňujú do dnešného dňa v prístupe žalobcom k ich garáži. Táto sa nachádza za bránou (postavenej na verejnej cestnej komunikácii), ktorú bez súhlasu žalobcov (ako aj iných vlastníkov garáži v danej lokalite) osadili žalovaní. Dôkazné návrhy strany konania môže súd odmietnuť, s náležitým odôvodnením, len z troch dôvodov: prvým je argument, podľa ktorého skutočnosť, ktorú má dôkaz preukázať, nemá relevantnú súvislosť s predmetom konania. Druhý argument vychádza z výpovednej hodnoty dôkazu, teda ak nie je dôkaz spôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť. Tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, teda tvrdenie, podľa ktorého ak bola skutočnosť, ku ktorej overenie alebo vyvrátenie je dôkaz navrhnutý, už s potrebnou mierou istoty preukázaná či vyvrátená je. Súd prvej inštancie odmietol nariadiť znalecké dokazovanie s odôvodnením, že takýto dôkaz by bol už nadbytočný, pretože to, čo by vyplynulo zo znaleckého posudku, malo byť podľa súdu uvedené v petite. Nevykonanie navrhovaného dôkazu malo zásadný dopad na to, že súd prvej inštancie žalobou žalobcov rozsudkom zamietol. Súd pripustil, že nápravu môžu žalobcovia požadovať, však mali zvoliť iný postup, a to, že mali poškodenia sami na vlastné náklady odstrániť a až následne sa ich náhrady domáhať voči žalovaným v súdnom konaní o náhradu škody, pretože daný typ konania umožňuje primárne náhradu v peniazoch a len sekundárne navrátenie do predchádzajúceho stavu (aj táto úvaha súdu je v rozpore s , pretože z neho vyplýva, že ak o tom žalobca žiada, primárne sa posudzuje možnosť navrátenia do pôvodného stavu, ale ak sú na to splnené zákonom stavené predpoklady, sa pristupuje k sekundárnej možnosti - náhrade v peniazoch). Takáto „rada“ súdu sa javí byť jasným dôkazom o tom, že súd nezohľadnil právne prostriedky ochrany žalobcov ponúkaným právnym poriadkom v celom rozsahu, a tým sa voči nim dopustil denegatio iustitie. Bez znaleckého posúdenia navyše ani nemali informáciu smerujúcu k tomu, či možno garáž vrátiť do „pôvodného stavu“ a či by sa tým vyriešili problémy na garáži žalobcov, ktoré spôsobila demolácia okolitých garáží. 2.3. Žalobcovia poukázali nato, že otázka „navrátenie do pôvodného stavu“ je právnou kategóriou, len činnosťou súdu by takýto záver mohol vyplynúť na podklade súdom zisteného skutkového stavu, hoci laicky by sa aj mohlo zdať, že to na prvý pohľad možné nie je. Otázka navrátenia do pôvodného stavu závisí od toho, čo sa má do pôvodného stavu navrátiť. Je zrejmé, že okolité garáže žalovaní stavať opätovne nebudú, a nebolo by to ani spravodlivé od nich požadovať. Ale navrátenie stavebnotechnických vlastností garáže do podoby pred demoláciou okolitých garáži zrejme navrátením do pôvodného stavu je a je teda možné aj v zmysle ustanovení o náhrade škody takto zodpovednosť za náhradu škody vyriešiť. Na základe znaleckého posudku by sa zistilo, či by navrátenie do pôvodného stavu garáže žalobcov bolo dostatočným opatrením na odstránenie spôsobených škôd alebo či by to nebolo možné. Súd prvej inštancie však vôbec nezisťoval, aké opatrenia by boli dostatočné a súd prvej inštancie skutkový stav veci dostatočne nezistil vzhľadom na to, že žalobcovia sa domáhajú ochrany pred zásahom do garáže v ich vlastníctve, teda že sa domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie bol teda povinný zistiť skutkový stav a potom, kedy by bolo zrejmé, aké opatrenia môžu pomôcť napraviť vzniknuté škody, bolo namieste, aby ďalej naviedol poučovacou povinnosťou žalobcov k úprave petitu. Súd prvej inštancie preto nerešpektoval právo, pretože jeho výklad a aplikácia práva nesmeroval k poskytnutiu právnej ochrany a spravodlivému výsledku. Zákonné ustanovenia bol súd prvej inštancie povinný vyložiť tak, aby umožnil žalobcom žalobný návrh spresniť na základe informácií vyplývajúcich zo znaleckého posudku (ak mal teda výhrady k zneniu petitu v kontexte jeho vykonateľnosti), na základe čoho by mohli požadovať právnu ochranu voči takémuto zásahu do vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie rezignoval na svoju procesnú povinnosť zistiť skutkový stav a navyše ešte aj tak, aby žalobcovia vedeli, čoho sa majú domáhať, a riadne žalobcov nepoučil o ich procesných možnostiach. Týmto postupom súd prvej inštancie rezignoval na svoj ústavný záväzok zákonom stanoveným spôsobom poskytnúť ochranu ústavným základným právam a slobodám, čím rozsudkom porušil právo žalobcov na spravodlivý proces a právo na ochranu vlastníckeho práva. Z práva

na spravodlivý proces v civilných veciach vyplýva povinnosť pri zachovaní rovnosti strán zistiť skutkový stav veci tak, aby strany, ktoré vyjadrili, čo chcú dosiahnuť, ale nepresne formulovali žalobný návrh, mali možnosť tento návrh upraviť. Funkciou súdov je poskytovať ochranu základným právam, vrátane práva na ochranu vlastníckeho práva Ak súd prvej inštancie konštatoval poškodenie nehnuteľnosti žalobcov (na pojednávaní tvrdil, že žalobcami tvrdené skutočnosti nie sú sporné, a preto odmietol výpoveď svedkyne p. Š.) a zároveň nezistil skutkový stav veci tak, aby stranám pomohol nájsť riešenie, ktoré by viedlo k odstráneniu tejto škody, preniesol tým protiprávne svoju zodpovednosť poskytnúť ochranu vlastníckemu právu na strany sporu, a to či už tým, že podľa názoru súdu existuje len spôsob sa dohodnúť alebo že si žalobcovia garáž opravia na vlastné náklady. Ohľadom vyššie uvedených názorov žalobcovia odkázali na závery českého Ústavního soudu, ktoré vyjadril v svojom rozhodnutí sp.zn. zo dňa 10.3.2021, 3. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný 1./, ktorý žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Argumentáciu žalobcov v odvolaní považoval žalovaný 1./ ujeme len za zopakovanú z ich doterajších prednesov a písomných podaní v rámci tohto konania, s ktorou sa už súd prvej inštancie riadne a komplexne vysporiadal. Napádaný rozsudok považuje v celom rozsahu za správny a presvedčivý, pričom vychádza z náležíte zisteného skutkového stavu veci. Nakoľko žalobcovia v odvolaní z väčšej časti opakujú svoje námietky z konania pred súdom prvej inštancie, naďalej v celom rozsahu zotrval na argumentácii a stanoviskách, písomne doručených či ústne prednesených pred súdom prvej inštancie. Rozsudok považujeme za správny tak po vecnej ako aj právnej stránke, pričom počas konania pred súdom prvej inštancie boli podľa nás v plnej miere zachované princípy civilného sporového konania ako aj právo na spravodlivý proces, a to tak na strane žalobcov ako aj žalovaných. 3.1. Čo sa týka žalobného petitu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. a nato, že úlohou súdu nie je povinnosť viesť žalobcov k formulácii petitu a už vôbec nie správneho petitu. Tento má byť súdu predložený vo forme použiteľnej pre výrok rozhodnutia. Žalobcovia sa teda dožadujú rekonštrukcie ich stavby nad zákonný rámec, čo je v príkrom rozpore s ust. . Je zjavné, že v dôsledku nezrozumiteľného a neurčitého žalobného návrhu nebolo možné konanie viesť, keďže nebolo jasné o čom má súd rozhodovať. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.03.2020 podrobne poukázal na nedostatok materiálnej vykonateľnosti petitu žaloby a s tým spojený nezodpovedajúci nárok, s čím sa súd prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil. Žalobcovia prezentujú absolútne mylnú predstavu o tom, že súd má žalobný petit údajne formulovať za nich. K takémuto záveru nie je možné dospieť ani v prípade, ak by išlo o spotrebiteľov (čo tu ani nie je splnené) a teda súd v žiadnom prípade nemôže vyjsť z pozície nestranného rozhodcu a pomáhať žalobcom v ich márnej snahe petit sformulovať. Navyše, s ohľadom na vymedzené okolnosti a zákonné možnosti, relevantná procesná otázka ani nesmerovala k formulácii správneho petitu, keďže hmotnoprávny nárok žalobcov neexistuje. Logickým dôsledkom potom je, že k neexistentnému nároku nie je možné sformulovať ani zodpovedajúci žalobný petit. 3.2. K náhrade škody žalovaný 1./ poukázal na predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu (protiprávne konanie škodcu; vznik škody; priama príčinná súvislosť-kauzálny nexus; zavinenie) a mal zato, že zo strany žalobcov nebola preukázaná ani jedna z vyššie uvedených obligatórnych náležitostí nároku na náhradu škody. Žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že škoda na garáži bola spôsobená ich konaním, a teda nepreukázali zodpovednosť za vzniknutú škodu. Žalobcovia sú v mylnom presvedčení o tom, že vznik škody a jej pôvodca údajne neboli v konaní spornými, ale prehliadajú pri tom jednoznačné stanovisko k týmto otázkam a túto okolnosť evidentne nie sú schopní správne právne uchopiť. Žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie predložili ako jeden z dôkazov Upovedomenie Okresnej prokuratúry Bratislava o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 14.07.2017, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zo strany stavebného úradu mestskej časti Bratislava - Nové Mesto nedošlo k žiadnemu nezákonnému postupu ani vydaniu nezákonného rozhodnutia ohľadom odstraňovania garáží a k odstráneniu garáží prišlo na základe právoplatného rozhodnutia stavebného úradu. Z opisu nachádzajúceho sa v žalobe sa javí, že žalobcovia považujú za škodu to, že došlo k zbúraniu garáží v okolí. Týmto procesom však nedošlo k vzniku škody, keďže im zostalo presne to, čo vlastnili aj pred tým. A rovnako nebol ani porušený žiadny zákon, keďže zbúrané boli garáže v okolí na základe právoplatného rozhodnutia stavebného úradu. 3.3. Žalovaný 1./ sa nestotožnil s vyjadreniami žalobcov že súd prvej inštancie sa dopustil viacerých procesných pochybení. Ako je zrejmé zo zápisnice z pojednávania konajúceho sa 08.06.2021, žalobcovia žiadali vypočuť nimi navrhovanú svedkyňu, ktorá by bola schopná potvrdiť to, čo uvádzajú žalobcovia a možnosť doloženia listinného dôkazu, správneho listu vlastníctva k svojej garáži. Súd rozhodol, že tieto dôkazy nevykoná z dôvodu, že skutočnosti, ktoré prezentujú, nie sú sporné. Žalovaný 1./ súhlasil a nepopieral, že k zbúraniu garáží v okolí došlo, avšak všetko v súlade s platnými právnymi

predpismi. Prípadné totožné konštatovanie navrhovanej svedkyne nedávalo v danom štádiu konania a ani v súčasnosti nedáva žiadny zmysel, a to najmä s ohľadom na hospodárnosť a efektívnosť konania. Následne po nepripustení vykonania uvádzaných dôkazov, súd prvej inštancie skonštatoval, že úprava predmetného petitu nie je dôvodná, vzhľadom na vyjadrenia žalobcov, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že si naďalej uplatňujú nárok na opravu veci. Záverom možno konštatovať, že žalobcovia naprieč celým odvolaním dezinterpretujú ustálené právne normy a ústavnoprávne inštitúty, či nesprávne narábajú so základnými charakteristikami práva na spravodlivý proces. VI. 4. Žalovaný 2./ sa k odvolaniu žalobcov 1./,2./ písomne nevyjadril. 5. Žalobcovia 1./,2./ k vyjadreniu žalovaného 1./ podali repliku ktorej uviedli, že vyjadrenie žalovaného 1./ hodnotia ako sebestredné vyjadrenie jeho právneho zástupcu ktorý bohorovné poučuje o význame právnej úpravy používajúc vzletné frázy bez vecnej súvislosti, obohacované opakovane tým, že rozhodnutie žalobcov nenechať sa v súdnom konaní zastúpiť advokátom viedlo k ich neúspechu. Základom sporu vo veci samej je skutková situácia, o ktorej nespornosti nemá pochybnosti ani žalovaný 1./, a to, že v dôsledku zbúrania susedných garáží bola poškodená ich garáž, nakoľko došlo k zmene jej vlastností, aké mala pred takouto demoláciou. Odstránenia tohto stavu sa žalobcovia v konaní domáhali, t.j. aby garáž žalovaný 1./ alebo 2./ uviedli do takého stavu, aký mala garáž pred demoláciou. Použijúc slovník právnej úpravy o náhrade škody, je možné hovoriť o navrátení do pôvodného stavu - pôvodného stavu nie v zmysle dostavania susedných garáží, ale uvedenia do takého stavebno-technického stavu, aký mala garáž žalobcov ako súčasť hromadnej stavby na seba nadviazaných garáží. Petit žalobného návrhu bol v tomto ohľade dostatočne jasný. Konaním žalovaných tak došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov k ich garáži. Z právnej úpravy vyplýva generálna povinnosť predchádzať zásahom do vlastníckeho práva inej osoby a ak sa tak stane, majú sa tieto zásahy odstrániť. Uprednostňovať právny formalizmus a výklad smerujúci predovšetkým k záverom, že niečo nejde, je v rozpore s touto základnou premisou. 5.1. Ďalej uviedli, že je minimálne nepresné, ak žalovaný 1./ tvrdí, že zbúraním susedných garáží nemohla byť spôsobená škoda na garáži žalobcov, pretože tá stále stojí. Zavádzajúce je aj tvrdenie, že ku škode nemohlo dôjsť, pretože zbúranie garáží prebehlo v súlade s právnym poriadkom, pretože bolo vykonané na podklade právoplatných rozhodnutí stavebného úradu. Odhliadnuc od charakteru obstarania „búracích“ povolení (mestská časť samu seba ustanovila za zástupcu vlastníkov búraných garáží, ktorí zrejme ani len netušili, že sa tak bude diať), hoci by aj demolácia mala svoj formálny základ, samotná realizácia nemôže zasahovať do práv tretích osôb. Pretože výkon tohto práva nemôže ísť na ujmu výkonu vlastníckeho práva iných osôb. Inak povedané, ak sa v dôsledku demolácie poškodí susedná garáž, osoba realizujúca demoláciu alebo osoba, na podnet ktorej sa demolácia uskutočňuje, musí vykonať také opatrenia, aby sa predišlo takýmto zásahom do vlastníctva tretích osôb, alebo ak sa také už stanú, resp. sa im nedá predísť, tak musí následne vykonať také opatrenia, aby ujma na práve tretích osôb bola sanovaná. Z pohľadu žalobcov je irelevantné, aké právne posúdenie súd spraví, aby ich právu poskytol potrebnú ochranu (či nárok posúdi ako opravu veci, náhradu škody alebo ako ochranu vlastníckeho práva, na ochranu ktorého slúži negatórna žaloba). Súd je povinný nachádzať právo, a preto ak súd nezohľadní právny poriadok v celom jeho rozsahu na ochranu niektorej strany, dopúšťa sa zásahu do základného práva na spravodlivý súdny proces. Z podaného odvolania žalobcov je zrejmé, že podľa ich názoru sa súd prvej inštancie takéhoto zásahu do ich práva dopustil, pričom svoj názor podporili judikatúrou najvyšších súdnych autorít. 6. Žalovaný 1./ v duplike zotrval na svojich argumentoch, že námietky žalobcov obsiahnuté v replike sú neopodstatnené a nedôvodné, nakoľko ide len o opakujúce sa tvrdenia. Mal za to, že súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalobcov plnohodnotne vysporiadal a napádaný hodnotí ako správny, zákonný a vychádzajúci zo správne posúdeného právneho stavu. Vzhľadom na uvedené, žiadal odvolací súd, aby napádaný rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 7. Žalovaný 2./ nevyužil svoje právo a dupliku k replike žalobcov nepodal. 8. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1./,2./ je dôvodné. 9. Predmetom konania v danej veci, je nárok, ktorým sa žalobcovia domáhali aby súd uložil žalovanému 1./ a 2./ povinnosť bezodkladne opraviť garáž so súpisným č. 4026 v katastrálnom území Bratislava

- Nové Mesto, a to zaizolovať bočné steny a zadnú stenu tak, aby bol dosiahnutý tepelno-izolačný efekt, aký bol pred demoláciou bezprostredne susediacich garáží, opraviť praskliny, riadne zaizolovať strechu, odstrániť všetky zvyšky odstránených garáží a stavebne tieto omietnuť tak, aby garáž vizuálne nepôsobila ako pozostatok pôvodnej hromadnej garážovej stavby.

10. Odvolací súd vzhľadom na skutkové odôvodnenie žaloby dospel v súlade so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobcovia sa svojou žalobou domáhajú náhrady škody v zmysle ustanovení a to uvedením do predošlého stavu a neobstoja preto námietky žalobcov v odvolaní, že sa domáhajú ochrany vlastníckeho práva s poukazom na ustanovenie . Odvolací súd má zato, že ak v dôsledku zásahu do vlastníckeho práva vznikla taká škoda, ktorej náhrady sa možno domáhať podľa ustanovení o náhrade škody, nemožno vlastníckou žalobou požadovať uvedenie vecí do predošlého stavu, prípadne odstránenie následku neoprávneného zásahu spočívajúceho v uvedení do predošlého stavu (pozri napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. , ). 11. Za nesprávne a predčasné považuje ale odvolací súd závery súdu prvej inštancie (pozri odseky 18. - 19. napadnutého rozsudku, resp. odsek 1.3. odvolacieho rozhodnutia), ktorý pri posudzovaní nároku na náhradu škody žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu žalobcovia nepreukázali ani jeden zo zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu a neuviedli konkrétne a relevantné skutočnosti pokiaľ ide o nárok na náhradu škody. A tiež z dôvodu, že uvedenie do pôvodného stavu (naturálna náhrada škody) je iba náhradným, výnimočným spôsobom náhrady škody a pre naturálnu náhradu nebola splnená podmienka, že takáto náhrada je možná a účelná, lebo ak by bolo možné a účelné opravovať garáž dalo by sa očakávať, že si ju žalobcovia po neúspešných rokovaniach opravia sami a vynaložené náklady si uplatnia ako náhradu škody. 12. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 12.1. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 12.2. Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. 12.3. Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 13. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa ustanovenia možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu); b) vznik škody ako majetkovej ujmy; c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou; d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť. 14. Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zastáva názor, že žalobcovia priamo v žalobe ako aj v replike (č.l. 157 spisu) opísali akým spôsobom došlo ku škode a to v dôsledku konania žalovaných a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či zo strany žalovaných nedošlo k porušeniu právnych povinností a to aj vo vzťahu k porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti. 14.1. Všeobecná občianskoprávna prevencia podľa je právnou povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje protiprávne konanie a má za následok - pri splnení ďalších podmienok - vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa . Každý je povinný počínať si v občianskoprávnom styku podľa podmienok konkrétnej situácie tak starostlivo (pozorne, ohľaduplne), aby pritom nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iného, prírode alebo životnom prostredí, čo znamená, že je povinný zachovávať pri svojom konaní s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti, starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je - objektívne posudzované

- spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných škôd. K tomuto názoru dospela aj súdna prax (pozri napr. R 16/1980, R 5/1981, R 12/1986, R 9/1992). Inými slovami povedané porušenie prevenčnej povinnosti, znamená zároveň porušenie právnej povinnosti v zmysle , je jedným zo základných predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. 14.2. Ak by teda aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti oprávňujúcej záver, že príčinou vzniku škody bolo na ich strane porušenie konkrétnej povinnosti žalovaných 1./,2./ vyplývajúcej zo zmluvy či zo zákona, potom bude potrebné tiež skúmať, či nedošlo k takému porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti stanovenej v , medzi ktorým a vzniknutou škodou je vzťah príčinnej súvislosti.

15. Vo vzťahu k naturálnej náhrady škody odvolací súd súhlasí zo záverom súdu prvej inštancie, že naturálna reštitúcia je iba náhradným, výnimočným spôsobom náhrady škody ale nesúhlasí zo záverom, že pre naturálnu náhradu nebola splnená podmienka, že takáto náhrada je možná a účelná. 15.1. Ako už bolo konštatované, naturálna náhrada je výnimočným spôsobom náhrady škody, ktorá je viazaná na dve zákonom ustanovené podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Prvou podmienkou je že, tento spôsob úhrady prichádza do úvahy len vtedy, keď o to požiada poškodený. Bez jeho požiadania naturálna náhrada neprichádza do úvahy. Zákon tu teda uprednostňuje poškodeného, ktorému dáva právo rozhodnúť o spôsobe náhrady škody. Druhou podmienkou naturálnej náhrady škody je, že aj keď poškodený požiada o naturálnu náhradu, je na to oprávnený len vtedy, keď je naturálna náhrada možná a účelná. Tým je aj škodca chránený v tom smere, aby spôsob náhrady výlučne nezávisel len od vôle poškodeného a aby poškodený nepožadoval naturálnu náhradu škody aj vtedy, keď to nie je možné. Škodca musí naturálne plniť len vtedy, keď je to možné a účelné. Obidve tieto podmienky musia byť splnené zároveň. Podmienku možnosti a účelnosti naturálnej reštitúcie zákon bližšie neurčuje Podľa judikatúry sa účelnosť posudzuje z hľadiska hospodárnosti a možnosť z hľadiska objektívnosti, ktorá vylučuje uvedenie do predošlého stavu tam, kde tomu bráni prekážka objektívnej povahy. Judikatúra napríklad dospela k záveru, že typickým príkladom, kedy sa uvedenie do predošlého stavu považuje za účelné a možné, je prípad poškodenia domu, keď poškodený žiada ako náhradu škody navrátenie do pôvodného stavu vykonaním stavebných prác, ktoré sú potrebné na odstránenie škody na dome, ktorá vznikla pri stavebných prácach v blízkosti domu poškodeného, pričom škodca má k dispozícii stavebný materiál, stroje, príp. pracovnú silu (pozri R 21/1984). 15.2. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd za daného stavu zastáva názor, že v prejednávanej veci by boli splnené podmienky pre naturálnu náhradu škody, keďže žalobcovia 1./,2./ ako poškodení o to požiadali, uloženie povinnosti uhradiť spôsobenú škodu uvedením poškodenej veci do predošlého stavu vykonaním stanovených prác k tomu potrebných prichádza do úvahy pri poškodení garáže v dôsledku stavebných prác vykonávaných škodcom resp. škodcami v blízkosti garáže poškodených , keď takáto náhrada sa javí s poukazom na judikatúru možná a účelná 16. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie k žalobnému návrhu - petitu (pozri odsek 9. napadnutého rozsudku, resp. odsek 1.3. odvolacieho rozhodnutia), odvolací súd dodáva, že žalobný návrh v zmysle ustanovenia , neznamená, že by žalobcovia boli povinní urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobcovia označili v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému resp. žalovaným uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobcovia domáhali. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcov na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobcovia žalobou skutočne domáhali (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. , nález ÚS SR sp. zn. ) a preto bude potrebné aby súd prvej inštancie v tomto smere posudzoval žalobný návrh žalobcov. 17. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd má zato že zamietnutím žaloby pre nedostatky žalobného petitu a pre neprávne právne posúdenie veci súd prvej inštancie znemožnil žalobcom ako strane sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle a zrušil a s odkazom na ustanovenie vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (pozri odsek 14.-16.) ktorým je podľa viazaný. Bude jeho úlohou vzhľadom na predmet sporu (náhrada škody) dôsledne skúmať predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle . V prípade ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že predpoklady zodpovednosti za škodu sú dané, bude potrebné vysporiadať sa s pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných 1./,2./, ktorý nedostatok namietal v konaní žalovaný 2./ a s ktorou otázkou sa zatiaľ súd prvej inštancie nezoberal. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenapáda (pozri rozsudok NS SR sp. zn. , sp. zn. , nálezy ÚS SR sp.zn. , sp. zn. ). V prípade nového rozhodnutia v tomto nesmú absentovať dôvody rozhodnutia, rozhodnutie musí byť presvedčivé, preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti v zmysle ,, . 18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho konania ( ).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).