Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Ek/1287/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Š. H., J.. XX.XX.XXXX, X.U. XX/ XX, XXX XX N., o vymoženie peňažného nároku vo výške 700 eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mária Bíla, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, IČO: 42 099 170, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 01.07.2022, domáhal vymoženia peňažného nároku vo výške 700 eur na základe exekučného titulu - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 18147267 vydaný Ministerstvom vnútra SR - Krajské riaditeľstvo PZ Košice dňa 17.06.2019 (ďalej len „exekučný titul”).

2. Poverením zo dňa 04.07.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Máriu Bílu, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, IČO: 42 099 170, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 315EX 571/22.

3. Dňa 11.08.2022 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zo strany povinného. K návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.

4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil nasledovne. Predmetná exekúcia je podľa povinného vedená neoprávnene, nakoľko povinnému bola uložená pokuta z dôvodu nesplnenia podmienok pre používanie nákladného motorového vozidla (mýto a pod.), o ktorých povinný nemal vedomosť, keďže s predmetným vozidlom bol vyslaný na pracovnú cestu, ako pracovník spoločnosti Y. G. N..V..Q.. N. N. G. XXXX/X, XXX XX H.. Povinný uviedol, že o udelenej pokute informoval majiteľa motorového vozidla, ktorému odovzdal šek na úhradu pokuty a od tejto doby nebol informovaný a neuhradení uloženej pokuty. Povinný ďalej uviedol, že jeho finančná situácia mu neumožňuje uhradiť vymáhanú sumu, nakoľko je poberateľom starobného dôchodku mesačne vo výške 296 eur. Povinný na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd exekúciu zastavil a pohľadávku vymáhal od majiteľa motorového vozidla, ktorý je zodpovedný za nesplnenie podmienok jeho užívania.

5. Oprávnený považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za irelevantný a naďalej trval na vymáhaní pohľadávky vo výške 700 eur prostredníctvom predmetnej exekúcie.

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručená dňa 11.07.2022. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený a exekútorský úrad dňa 27.7.2022 a podaný na poštovú prepravu dňa 22.07.2022.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie peňažného nároku vo výške 700 eur a zistil, že nie je dôvodný.

12. V uvedenej veci súd konštatuje, že Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 315EX 571/22 zo dňa 08.07.2022 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 11.07.2022. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 21.07.2022 bol podaný na poštovú prepravu pod podacím číslom V. dňa 22.07.2022 a doručený na exekútorský úrad súdneho exekútora dňa 27.07.2022, čím povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15- dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a má odkladný účinok.

13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. -20).

14. Súd v danej veci prvom rade uvádza, že toto exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2019 a vykonateľnosť dňa 02.07.2019, a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 700 eur.

15. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

16. Z dôvodu nesplnenia exekučným titulom uloženej povinnosti pristúpil oprávnený dňa 01.07.2022 k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom si uplatnil nárok v súlade s exekučným titulom. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie v časti H)Vyhlásenia a návrh uviedol, že je právnym nástupcom osoby uvedenej v exekučnom titule, na základe Zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu č. XX/XXXX/MV N. zo dňa 16.10.2020, ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 16.10.2020 pod číslom L.. Postúpenie vymáhanej pohľadávky v tomto exekučnom konaní, oprávnený preukázal

predložením Prílohy č. 1 k Zmluve o vymáhaní pohľadávok štátu č. XX/XXXX/MV N.. Keďže podaný návrh na vykonanie exekúcie neobsahoval žiadne vady, ktoré by bránili vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril jej vykonaním dňa 04.07.2020 súdneho exekútora JUDr. Máriu Bílu.

17. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.

18. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

19. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je pre neho nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.

20. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal neoprávnenosť vedenia exekúcie z dôvodu, že pokutu uloženú exekučným titulom bol povinný zaplatiť majiteľ motorového vozidla, ktorý zodpovedá za nesplnenie podmienok pre užívanie motorového vozidla, a teda nie povinný, ako vodič motorového vozidla.

21. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu () zaplatiť.

22. Podľa , proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.

23. Podľa , ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí.

24. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

25. Súd v tomto bode dáva do pozornosti, že povinný mal možnosť, ktorou by mohol namietať skutočnosti, na ktoré sa odvolával v návrhu na zastavenie exekúcie, keďže mohol odmietnuť blokovú pokutu, čo by malo za následok nariadenie riadneho prvostupňového konania, avšak povinný túto možnosť nevyužil. Uznaním viny a súhlasom so sankciou (tzn. pokutou) sa povinný vzdal možnosti vykonania dokazovania v prípade pochybností o správnosti postupu správneho orgánu. Súd nad rámec uvedeného pre úplnosť dodáva, že povinný sa mohol rovnako domáhať preskúmania blokového konania súdom.

26. K daným dôvodom na zastavenie exekúcie súd ďalej uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená,

že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Exekučný súd tak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov a postupom orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky konania a rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Ak by sa súd zaoberal vyššie namietanými skutočnosťami, riešil by tak otázky konania a postupu príslušného orgánu v inom konaní, resp. súd by sa tak zaoberal otázkami, na ktoré nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie postupu orgánov a rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné) konanie, v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní.

27. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

28. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.

29. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

30. Na to, aby sa niekto stal účastníkom exekučného konania netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, resp. osobou oprávnenou z exekučného titulu; stačí, ak podá návrh (v takom prípade sa stáva oprávneným) alebo aby návrh na vykonanie exekúcie smeroval proti nemu (v takom prípade sa stáva povinným). Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v (občianskom) procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti, resp. necíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

31. Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné, rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.09.2012).

32. Ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje

za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. Nemožno akceptovať prechod alebo prevod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod alebo prevod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníka konania v základnom konaní) a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom (sporovom) konaní. Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod práva alebo povinnosti, nemožno naprávať v exekučnom konaní prostredníctvom zmeny alebo zámeny účastníkov tohto konania (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.06.2014, sp. zn. ).

33. Súd má po preskúmaní spisového materiálu za preukázané, že exekučný titul, vydaný v blokovom konaní, zaviazal povinného, ako pasívne exekučne legitimovaného a nositeľa hmotno-právnej povinnosti v tomto exekučnom konaní, zaplatiť pokutu vo výške 700 eur oprávnenému (aktívne exekučne legitimovaný v tomto exekučnom konaní), ako právnemu nástupcovi osoby oprávnenej z exekučného titulu. Povinný svojim podpisom na exekučnom titule uznal svoju vinu a so zaplatením pokuty, ako sankcii za spáchaný priestupok súhlasil. Blok na pokutu nezaplatenú na mieste (t.j. exekučný titul v tomto exekučnom konaní) tak mal povahu právoplatného rozhodnutia a po márnom uplynutí paričnej lehoty, resp. lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti, sa blok na pokutu nezaplatenú na mieste stal voči povinnému vykonateľným, tzn. že sa stal spôsobilým exekučným titulom, ktorým je exekučný súd viazaný. Súd súčasne zdôrazňuje, že platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak.

34. Dôvodom na zastavenie exekúcie sú podľa povinného aj jeho majetkové pomery (poberateľ starobného dôchodku) a finančná situácia.

35. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

36. Súd poukazuje na § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý uvádza spôsoby vykonania exekúcie na poklade exekučného titulu, v ktorom je uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené je teda úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, pričom nie je vylúčené, aby súdny exekútor vykonal exekúciu niekoľkými spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku. Zároveň oprávnenie zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti, tak ako to v tomto prípade navrhol povinný, priznáva v súdnemu exekútorovi za splnenia zákonných podmienok, a to jednak nezistenie žiadneho zexekvovateľného majetku či príjmu, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov súdneho exekútora, a zároveň musí ubehnúť určitá doba, konkrétne 5 rokov, odo dňa začatia exekúcie alebo odo dňa posledného zexekvovaného majetku. Pokiaľ nie sú (kumulatívne) splnené tieto dôvody na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie súdnym exekútorom, v exekúcií možno pokračovať. Vzhľadom na uvedené sa súd touto námietkou povinného bližšie nezaoberal, nakoľko námietka majetkových a zdravotných pomerov nespĺňa ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie súdom predpokladaný Exekučného poriadku.

37. Podľa § 61g ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach.

38. V súvislosti s touto námietkou povinného súd poukazuje na § 61g Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný môže podať žiadosť súdnemu exekútorovi o povolenie plnenia vymáhaného nároku v splátkach, a to za splnenia zákonných podmienok. V prípade ich splnenia súdny exekútor vydá podľa § 61h ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku upovedomenie o odklade exekúcie a počas riadneho plnenia splátok bude exekúcia odložená, naviac bez blokovania majetku.

39. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal tak nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

40. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

41. Nakoľko si povinný v návrhu na zastavenie exekúcie a oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, neuplatnili nárok na náhradu trov exekučného konania, súd o nároku povinného a oprávneného na náhradu trov exekučného konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.