Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/129/2013

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Č.. XXX/XX, XXX XX P., štátny občan SR, právne zast.: JUDr. Dušan Krivský, advokát, poštová schránka 63, 909 01 Skalica, proti odporcom: 1. R. R., nar. XX.X.XXXX, bytom č. XX, XXX XX K.Š., 2. R. R., nar. XX.X.XXXX, L. Č.. XX, XXX XX K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 1. rade: Allianz - Slovenská sporiteľňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 6.060,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.2.2013 domáhal od odporcu v 1. rade zaplatenia sumy 6.060,- € s príslušenstvom titulom náhrady vecnej škody, ktorá mu bola spôsobená pri dopravnej nehode dňa 27.8.2011 na jeho osobnom vozidle zn. J. XXX, EČV: R. XXX L.. Zároveň sa navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. V návrhu uviedol, že odporca R. R.Ú., nar. XX.X.XXXX je prevádzateľom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda na vozidle navrhovateľa, pričom vozidlo prevádzkovateľa bolo zákonne poistené u poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., u ktorej si navrhovateľ uplatnil náhradu škody. Poisťovňa oznámila navrhovateľovi, že nemôže škodu uhradiť do skončenia vyšetrovania na polícii. Po skončení vyšetrovania sa navrhovateľ obrátil na poisťovňu, ktorá na jeho doporučený list nereagovala.

Dňa 22.4.2013 do konania vstúpila Allianz - Slovenská sporiteľňa, a.s. ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Uznesením č.k. - 33 zo dňa 16.8.2013 súd pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpil R. R., nar. XX.X.XXXX, bytom K. Č.. XX ako odporca v 2. rade. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2013.

Súd konanie prerušil dňa 9.12.2014 uznesením č.k. - 52 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. , v ktorom sa rieši otázka viny odporcu v 2. rade pri dopravnej nehode, ktorou bola spôsobená škoda na motorovom vozidle navrhovateľa.

Dňa 30.9.2015 právny zástupca navrhovateľa oznámil, že trestné konanie sp. zn. bolo právoplatne skončené, na základe čoho žiadal pokračovať v konaní.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. - 365 zo dňa 24.9.2014 bol odporca v 2. rade uznaným vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a

odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporca v 2. rade riadil vozidlo po požití liekov, ktoré môžu znížiť schopnosť viesť motorové vozidlo. Odvolanie obžalovaného bolo uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -394 zo dňa 24.9.2015 zamietnuté. Rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 24.9.2015.

Podaním doručeným súdu dňa 11.12.2015 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že navrhovateľovi bola v predmetnej veci od vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. dňa 8.12.2015 vyplatená suma 5.621,- € ako náhrada škody za poistnú udalosť zo dňa 27.8.2011. Týmto navrhovateľ považuje otázku náhrady škody za vyriešenú. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň si uplatnil a žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 795,65 € za štyri úkony právnej služby a príslušné režijné paušály, nakoľko jeho žaloba bola podaná dôvodne a náhrada škody bola navrhovateľovi uhradená temer dva roky po podaní žaloby.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Keďže navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a vzal svoj návrh späť v celom rozsahu skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie podľa § 96 ods. l, 3 O.s.p. zastavil. Prípadný nesúhlas odporcov so späťvzatím návrhu v danom prípade nie je účinný, pretože za začaté pojednávanie treba považovať iba také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednávaniu veci, ku konaniu vo veci samej, teda došlo k zaťaženiu súdneho aparátu úkonmi súvisiacimi s meritórnym prejednávaním veci. Slovami "skôr, než sa začalo pojednávanie" sa nemyslí každý súdny úkon, o ktorom bola spísaná zápisnica na formulári pre zápisnice o pojednávaní, ale iba pojednávanie vo veci samej, to znamená, na ktorom došlo aspoň k prednesom účastníkov vo veci samej. Na pojednávaniach konaných doposiaľ v predmetnej veci súd nepristúpil k začatiu dokazovania a meritom veci sa nezaoberal (na prvom pojednávaní bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia trestnej veci , na druhom pojednávaní bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu možného späťvzatia návrhu). Z uvedeného dôvodu súd konanie na základe späťvzatia návrhu zastavil bez toho, aby zisťoval stanovisko odporcov.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. je vo vzťahu k § 146 ods. 1 O.s.p. lex specialis voči lex generalis. Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. je namieste aplikovať vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p.. V prípade zastavenia konania z dôvodu procesného úkonu účastníka, ktorým je späťvzatie žalobného návrhu je vždy namieste primárne postup podľa § 146 ods. 2 O.s.p., lebo v takomto prípade z procesného hľadiska niektorý z účastníkov zaviní zastavenie konania, pričom takéhoto účastníka stíha povinnosť náhrady trov konania druhému účastníkovi konania. Ak subjektu, ktorý má právo na náhradu trov konania tieto skutočne aj vzniknú, sú mu súdom priznané podľa § 146 ods. 2 vety prvej, resp. druhej O.s.p. (ak nie je súčasne aplikované ustanovenie § 150 O.s.p.). Rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. je tak podmienené záverom o nesplnení podmienok podľa § 146 ods. 2 O.s.p..

Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia návrhu je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať, či niektorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, pričom procesnú zodpovednosť pri zastavení konania je potrebné skúmať na oboch procesných stranách. Záver o zavinení niektorého z účastníkov vo vzťahu k zastaveniu konania je daný vo všeobecnej rovine posúdením, či z procesného hľadiska bol návrh podaný dôvodne, alebo nie, t.j. či sa navrhovateľ domohol nároku, ktorý v návrhu uplatnil, či už splnením záväzku zo strany odporcu, prípadne iným spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver, že z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k uplatneným požiadavkám navrhovateľa sa jednalo o návrh podaný dôvodne. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Odporcovi možno uložiť povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 6.060,- €, ktorá pozostávala z náhrady škody za zničené motorové vozidlo v sume 6.000 € a zo sumy 60,- € žiadanej navrhovateľom titulom náhrady nákladov za odtiahnutie vozidla. Po začatí konania vzal navrhovateľ svoj návrh späť z dôvodu, že vedľajší účastník na strane odporcu v 1. rade mu uhradil titulom náhrady škody celkom sumu 5.621,- €, čím navrhovateľ považuje otázku náhrady škody za vyriešenú. Vyplatená suma teda nekorešponduje s výškou náhrady škody požadovanej navrhovateľom v petite návrhu.

„Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu k požiadavke navrhovateľa. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 10. 2010, sp. zn. )

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pri skúmaní otázky zavinenia účastníkov na zastavení konania súd dospel záveru, že podmienky pre čistú aplikáciu vety druhej ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v danom prípade splnené neboli, keďže k späťvzatiu návrhu nedošlo len pre správanie odporcov. Navrhovateľ zobral návrh v celosti späť, hoci nebol uspokojený v plnom rozsahu, ako žiadal v návrhu na začatie konania. Nemožno teda konštatovať, že k späťvzatiu návrhu došlo len pre správanie odporcov, tak by tomu bolo vtedy, keby sa odporcovia zachovali v plnom rozsahu v intenciách žalobného návrhu. Pri žalobách na peňažné plnenie je to vtedy, keď odporca v celom rozsahu plní navrhovateľovi to, čoho sa navrhovateľ návrhom domáha. Navyše žalovaná pohľadávka nebola uspokojená samotnými odporcami (porov. § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p. „ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh...“), ale vedľajším účastníkom na strane odporcu v 1. rade. Ak navrhovateľ na zaplatení aj zvyšku žalovanej sumy netrval, je zrejmé, že v určitom ohľade ustúpil zo svojich nárokov, hoci tak nemusel urobiť a v konaní sa ďalej mohol domáhať zaplatenia celej žalovanej sumy, resp. jej neuhradenej časti. Dôvod späťvzatia návrhu nespočíva len v konaní odporcov alebo vedľajšieho účastníka na strane odporcov, ktorý síce plnil, ale nie v rozsahu, v akom sa toho domáhal navrhovateľ.

„Je potrebné si uvedomiť, že nie každé správanie odporcu po podaní návrhu na začatie konania vyvoláva objektívne nedôvodnosť podaného návrhu. Správanie odporcu po podaní dôvodného návrhu musí byť takého charakteru, aby viedlo k uspokojeniu navrhovateľom uplatneného práva návrhom na začatie konania. Nestačí len subjektívne presvedčenie navrhovateľa o uspokojení jeho nároku uplatneného návrhom na začatie konania, ale musí ísť o právne relevantné správanie odporcu, t.j. o správanie vyvolávajúce relevantný právny následok - zmenu dôvodne podaného návrhu na bezdôvodný. Aplikácia § 146 ods. 2 vety druhej prichádza do úvahy iba vtedy, ak príčinou späťvzatia je výlučne iba správanie odporcu. Ak bolo touto príčinou správanie osoby odlišnej, napríklad ak navrhovateľov nárok uspokojil niekto iný alebo správanie obidvoch, prípadne viac strán v konaní, ak došlo k dohode o sporných nárokoch, použitie tohto pravidla neprichádza do úvahy. V týchto prípadoch o trovách konania sa rozhodne podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.“ (uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 4.11.2015, sp. zn. )

Obdobne rozhodol Krajský súd v Trnave napr. v rozhodnutí č.k. - 106 zo dňa 14.5.2014, kde odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania, ktorým prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania pri zastavení konania na základe späťvzatia návrhu, hoci odporca na základe mimosúdnej dohody plnil navrhovateľovi len čiastočne v

porovnaní so žalobným návrhom. Krajský súd túto okolnosť vyhodnotil z hľadiska nároku na náhradu trov konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože neboli splnené podmienky pre čistú aplikáciu vety druhej cit. ust. § 146 ods. 2 O.s.p., keďže k späťvzatiu návrhu nedošlo len pre správanie odporcu.

Súd vedený vyššie uvedenými úvahami má za to, že v danom prípade nemožno vyhodnotiť z procesného hľadiska zavinenie len niektorého z účastníkov konania. Posúdiac otázku náhrady trov konania v danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených kritérií, súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu cit. § 146 ods. 2 O.s.p., ale je namieste použitie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )