Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-72-2014.pdf
PDF · 85.76 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/72/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Mariána Jarábka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému J. J., nar. XX. D. XXXX v J., trvale bytom J.. č. XX, trestne stíhanému pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného J. J. proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 24. septembra 2014, č. k. 4T 139/2012-365, rozhodol na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. septembra 2015 v Trnave
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného J. J. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 24. septembra 2014, č. k. 4T 139/2012-365 bol obžalovaný J. J. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), nakoľko inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal čin závažnejším spôsobom konania, ktorým bolo porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: dňa 27.08.2011 v čase asi o 18.00 h. na ceste III. tr. č. 4269 v úseku Zlatnícka dolina - Mesto Skalica, po požití lieku Trittico a Xamax, ktoré môžu znížiť schopnosť viesť motorové vozidlo, ako vodič osobného motorového vozidla zn. Audi 100, EČV: SI -731AC pri vchádzaní do pravotočivej zákruty sa plne nevenoval vedeniu tohto vozidla a nenatočil riadenie vozidla v smere zákruty, v dôsledku čoho prešiel ľavou časťou vozidla za stredovú deliacu čiaru do protismerného jazdného pruhu, kde ľavými bočnými časťami vozidla narazil do ľavej bočnej časti osobného motorového vozidla zn. Peugeot 307, EČV: SI -183BE, vedeného A. S., nar. XX.XX.XXXX idúceho v protismernom jazdnom pruhu, následkom čoho sa vozidlo Peugeot vodiča A. S. dostalo do ľavotočivej rotácie a vozidlo Audi bolo nasmerované mimo cestu vľavo, pričom pri pohybe v protismernom jazdnom pruhu čelne zrazil motocykel zn. Xmotos, EČV: SI-381AD, idúci za vozidlom Peugeot v smere do Zlatníckej doliny, ktorý v tom čase viedol vodič E. P., nar. XX.XX.XXXX a ktorý následkom zrážky utrpel zranenia, ktorým dňa XX.XX.XXXX v čase o 11.35 h na klinike Anesteziológie a intenzívnej medicíny LFUK a UNB v Bratislave podľahol a A. S. v dôsledku nehody bolo spôsobené zranenie - zmliaždenie pravej strany hrudníka ľahkého stupňa, ktoré si vyžiadalo jednorazové ošetrenie v NsP Skalica, ostatným účastníkom dopravnej nehody zranenia spôsobené neboli, pričom J. J. porušil povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. c/, e/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Za to mu okresný súd podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá (správne viesť motorové vozidlá všetkých druhov) na dobu troch rokov. Podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) odkázal poškodených L. T. P. a Dôveru zdravotnú poisťovňu a.s. s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Samosudkyňa okresného súdu odôvodnila písomne vyhotovený rozsudok v č. l. 365-370 spisu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote dňa 1. októbra 2014 (doručené Okresnému súdu Skalica dňa 6. októbra 2014) odvolanie obžalovaný J. J., pričom prokurátor sa k jeho odvolaniu nevyjadril, rovnako ako poškodená strana Dôvera zdravotná poisťovňa a poškodená L. T. P..
Z písomných dôvodov odvolania obžalovaného, vypracovaných jeho obhajcom JUDr. Dušanom Jovankovičom v rozsahu č. l. 373-379 spisu zo dňa 24. novembra 2014 vyplýva ten ťažiskový záver, že z vykonaného dokazovania nemožno uzavrieť, že dôvodom prejdenia do protismeru motorového vozidla obžalovaného bol utlmujúci účinok požití liekov (č. l. 376 spisu), že k vybočeniu auta obžalovaného do protismeru došlo v priamej príčinnej súvislosti s výskytom osy (alebo iného hmyzu), ktorá sa pred tvárovú časť obžalovaného dostala náhle, pričom nehrá úlohu, či priletela cez okno alebo bola pod klobúkom. Zistenie prítomnosti osy bolo náhle a vyvolalo úľakovú reakciu obžalovaného. Obžalovaný nemohol túto okolnosť predvídať, ani sa na ňu pripraviť a konal reflexívne, mimovoľne. Nemožno preto súhlasiť s odôvodnením rozsudku, že obžalovaný porušil povinnosť vodiča ustanovenú zákonom v dôsledku nesústredenia sa pod vplyvom utlmujúcich liekov. V odvolaní bolo namietané, že podľa záverov okresného súdu sa obžalovaný v inkriminovanom čase plne nevenoval vedeniu motorového vozidla v dôsledku nesústredenia sa pod vplyvom utlmujúcich liekov a nenatočil riadenie vozidla v smere zákruty, pričom porušil povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. d/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a závažným spôsobom tak porušil pravidlá cestnej premávky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa pred riadením motorového vozidla, ako aj počas neho, až do času bezprostredne pred dopravnou nehodou cítil dobre, bol v dobrom duševnom rozpoložení, nevykazoval znaky únavy, podráždenosti, či straty koncentrácie. Tesne pred vznikom dopravnej nehody však bol náhle vystavený stresovej záťažovej situácii, keď mu do tvárovej časti hlavy vletela osa (alebo iný podobný bodavý hmyz), pričom obžalovaný reagoval tak, že sa ju ľavou rukou pokúsil odohnať (pričom pravú ruku mal na volante) a zároveň hlavou uhol doľava k jeho ľavému ramenu, pričom išlo o pohyb mimovoľný a reflexívny. Uvedená reakcia bola daná psychologickou charakteristikou obžalovaného na záťažovú situáciu, ktorú obžalovaný subjektívne vnímal ako nebezpečnú a jeho ohrozujúcu. V danej situácii išlo o nepredvídateľný príčinný priebeh, ktorý v zavinení nie je obsiahnutý a obžalovaný nemôže zodpovedať za následok, ktorý takto vzíde. Potrebná miera opatrnosti nebola porušená tak z objektívneho ako aj subjektívneho hľadiska, nakoľko predvídať následok v tomto prípade podľa odvolateľa nebolo možné. Preto jeho konanie nemožno považovať za konanie v trestnoprávnom zmysle, nakoľko nešlo o vôľou riadený pohyb, či vôľou riadené zdržanie sa pohybu, v dôsledku čoho absentujú zákonné znaky trestného činu - subjektívna a objektívna stránka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a domáhal sa svojho oslobodenia spod obžaloby, nakoľko skutok nevykazuje znaky trestného činu. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného J. J. ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konania okresného súdu, ako i správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého prvostupňového rozsudku. Zvýraznil, že vzhľadom na fatálny následok a spôsob spáchania skutku nie je súdom prvého stupňa uložená sankcia neprimerane prísna. Poškodená L. T. P. v záverečnom návrhu nič neuviedla. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolania proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone. Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného J. J. na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.
Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por. správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä pokiaľ si niektoré vzájomne odporovali a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných. Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný J. J. spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého prvostupňového rozsudku. Z tohto dôvodu si všetky skutkové závery prvostupňového súdu osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného J. J., odvolací súd uzatvára, že nejde o novú a dosiaľ neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom dôsledne, a to i v dôvodoch napadnutého rozsudku, vysporiadal už prvostupňový súd. Niet sporu o tom, že obžalovaný J. J. sa v inkriminovanom čase pri vchádzaní do pravotočivej zákruty plne nevenoval vedeniu svojho vozidla a nenatočil riadenie vozidla v smere zákruty, v dôsledku čoho prešiel ľavou časťou vozidla za stredovú deliacu čiaru do protismerného jazdného pruhu, kde ľavými bočnými časťami vozidla narazil do ľavej bočnej časti iného motorového vozidla vedeného A. S., idúceho vo svojom protismernom jazdnom pruhu, následkom čoho sa vozidlo A. S. dostalo do ľavotočivej rotácie a vozidlo obžalovaného bolo nasmerované mimo cestu vľavo, pričom pri pohybe v protismernom jazdnom pruhu obžalovaný čelne zrazil motocykel nebohého poškodeného E. P.. Vykonané dokazovanie rovnako bezpečne a jednoznačne preukázalo, že príčinou tejto dopravnej nehody bola výlučne nesprávna technika jazdy vodiča Audi obžalovaného J. J., ktorý sa s vozidlom v predmetnom čase v úseku mimo obce pohyboval rýchlosťou najmenej 87 km/h. V čase zrážky a tesne pred zrážkou sa pohyboval v protismernom jazdnom pruhu, pričom na pohyb protiidúceho vozidla A. S. s najväčšou pravdepodobnosťou nereagoval. Z technického hľadiska nebola technika jazdy obžalovaného správna. V príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym spôsobom vedenia osobného motorového vozidla obžalovaným v inkriminovanom čase je aj fatálny následok motocyklistu E. P., takže zavinenie v naznačenom smere nemožno imputovať žiadnemu inému účastníkovi cestnej premávky na mieste činu. Aj ďalšie odvolacie argumenty obžalovaného J. J. sú buď nepresvedčivé alebo neopodstatnené. Predovšetkým zo skutkovej vety výrokovej časti napadnutého rozsudku vonkoncom nevyplývajú skutočnosti namietané v odvolaní. V skutkovej vete napadnutého rozsudku sa obžalovanému nepripisujú znížené schopnosti viesť v kritickom čase motorové vozidlo pod vplyvom liekov Trittico a Xamax, pretože sa v ňom konštatuje len tá okolnosť (zrejmá nielen z napadnutého rozsudku ale aj z celého dokumentovaného spisového materiálu), a to, že v predmetnej dobe preukázateľne (aj podľa vlastných opakovaných výpovedí obžalovaného) takéto lieky užíval, pričom v napadnutej skutkovej vete nie je ustálený záver o tom, že užitie týchto liekov znížilo v čase činu jeho schopnosť viesť svoje motorové vozidlo, ale len podporne je navodená skutková situácia v tom rozsahu, že takéto lieky schopnosť viesť motorové vozidlo znížiť objektívne môžu. Vznik dopravnej nehody a škodlivý následok, teda nespôsobil vplyv týchto liekov, ale výlučne zlá technika jazdy obžalovaného v čase činu. Pokiaľ ide o tú odvolaciu námietku, ktorou sa obžalovaný snažil exkulpovať zo spáchania protiprávneho konania, treba doplniť, že táto nemôže mať reálny vplyv na jeho vyvinenie. Obžalovaného pred nehodou ani osa ani žiadny iný bodavý hmyz ani len nepoštípal, pričom je zrejmé, že v prípade poštípania hmyzom a nepoštípania hmyzom je vždy úľaková reakcia rozdielna, jednoznačne v prípade poštípania musí byť intenzívnejšia a väčšia. Znalec z odboru dopravy Ing. Kosík sa napokon k takejto situácii vyjadril v tom smere, že jeho dokonca v minulosti pri vedení vozidla za volantom poštípala osa a napriek tomu nehavaroval. Odhliadnuc od týchto skutočností je potrebné pripomenúť, že vodič vozidla je povinný prispôsobiť vedenie vozidla akejkoľvek dopravnej situácii, predvídať a predpokladať akékoľvek negatívne okolnosti, ktoré môžu v cestnej premávke vzniknúť a primerane, bezpečne a včas na akékoľvek vonkajšie i vnútorné vplyvy reagovať. V týchto súvislostiach súd prvého stupňa vo svojej podstate uveril tomuto obhajobnému tvrdeniu obžalovaného, pričom túto jeho obhajobu napokon zohľadnil v ostatných výrokoch napadnutého rozsudku, predovšetkým v postupe súvisiacom s ukladaním sankcie. Za tejto úplnej dôkaznej situácie okresný súd nepochybil, keď protiprávne konanie obžalovaného J. J. právne kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., čo súd prvého stupňa v rámci postupu svojho konania jasne, zrozumiteľne a správne odôvodnil v napadnutom rozsudku, takže odvolací súd na tieto závery len odkazuje.
Okresný súd nepochybil ani v postupe konania, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval ako poľahčujúcu okolnosť vedenie poriadneho života zo strany obžalovaného pred spáchaním trestnej činnosti, pri nezistení žiadnych priťažujúcich okolností. V rámci ukladania sankcie správne aplikoval ustanovenie § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák.. Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 149 ods. 2 Tr. zák. (po aplikácii § 38 ods. 3 Tr. zák.) je stanovená vo výmere od dvoch do štyroch rokov odňatia slobody. Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému za jeho protiprávne konanie uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, teda v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby za uvedený prečin, čo napokon v dôvodoch napadnutého rozsudku aj primerane odôvodnil. Miernejšia sankcia ani podľa zistení a názoru odvolacieho súdu v danom prípade neprichádzala do úvahy, a to predovšetkým vzhľadom na fatálny následok, ktorým je objektívne smrť poškodeného motocyklistu E. P.. Správny je i ten výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný J. J. podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko nikdy doposiaľ nebol súdne trestaný a nebol ani vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému J. J. podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na primerane dlhú dobu troch rokov, pretože trestnej činnosti sa dopustil výlučne v súvislosti s porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, vyplývajúcim zo samotnej skutkovej vety výrokovej časti napadnutého prvostupňového rozsudku. Aj uloženie tohto druhu trestu má oporu vo vykonanom dokazovaní a účelom tohto trestu bude po stanovenú dobu izolovať obžalovaného od účasti v cestnej premávke aktívnou formou vedenia vozidiel, čo si vyžaduje generálny záujem na bezpečnosti v cestnej premávke. Napokon aj výrok súvisiaci s adhéznym konaním má oporu jednak vo vykonanom dokazovaní a jednak v postoji oboch poškodených v trestnom konaní. Nezistiac preto žiadne podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského súdu v Trnave odvolanie obžalovaného J. J. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.