Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43CoKR-20-2015.pdf
PDF · 124.98 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoKR/20/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu U. T., N. XX, XXX XX T., K.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ing. Vojtechom Čipákom, PhD., advokátom, Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, proti žalovanému R.. K.. U. U., so sídlom V. XX/B, F. F., správca konkurznej podstaty KERAM s.r.o., so sídlom 984 01 Lučenec, Jiráskova 4802, IČO: 36 045 811, zast. JUDr. Henrietou Čabanovou, advokátkou, M. Rázusa 35, Lučenec, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/17/2014-166 zo dňa 09. apríla 2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/17/2014-166 zo dňa 09. apríla 2015 potvrdzuje.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 478,13 Eur titulom trov právneho zastúpenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
Žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 26.761,80 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, spôsobenej žalovanou, ktorá podľa žalobcu v rámci reštrukturalizačného konania ako reštrukturalizačná správkyňa viackrát porušila povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2R/2/2012-111 zo dňa 20. 04. 2012 povolil reštrukturalizáciu dlžníka KERAM s.r.o., Lučenec, Jiráskova 4802, IČO: 36 045 811 a za reštrukturalizačného správcu ustanovil žalovanú. Na schôdzi veriteľov dňa 03. 07. 2012 boli za členov veriteľského výboru schválení ako veritelia 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava - predseda veriteľského výboru, 2/ Q. W., S. Z. XX/A, N., 3/ G-Forest, s.r.o., Pražská 2, Košice. Žalobca uviedol, že veritelia G- Forest, s.r.o. a W. Q. boli spriaznenými osobami dlžníka, a preto podľa úpravy Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) platnej a účinnej od 01. 01. 2012 nemohli byť zvolení za člena veriteľského výboru. Nakoľko návrhové oprávnenie na kandidátov na členov veriteľského výboru má výlučne správca, žalovaná ako správca sa podľa žalobcu dopustila v tomto prípade konania v rozpore s odbornou starostlivosťou správcu, vyžadovanou § 7 ZKR. Predloženie kandidátov z radu veriteľov na hlasovanie do veriteľského výboru, ktorí boli zároveň spriaznenými osobami dlžníka a ktorí boli zvolení do 3-členného veriteľského výboru predstavuje podľa žalobcu závažný zásah do celého reštrukturalizačného konania, práv a právom chránených záujmov žalobcu a ostatných veriteľov.
Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že dňa 15. 11. 2012 bol kanceláriou správcu informovaný o spôsobe a výške uspokojenia jeho pohľadávky na základe schváleného reštrukturalizačného plánu, keď
pohľadávka žalobcu mala byť uspokojená len do výšky 20%. Žalobca podal v zákonnej lehote písomnú odôvodnenú námietku proti tomuto plánu, v ktorej poukazoval na výhradu vlastníckeho práva žalobcu vo vzťahu k uplatňovanej pohľadávke. Žalobca v námietke zdôraznil, že tovar špecifikovaný v dodacom liste naďalej považuje za svoje vlastníctvo a žiada o jeho vrátenie, a ak je tovar zapísaný v podstate na speňažovanie žalobca žiada, aby bol z tejto skupiny vylúčený, s tým, že v prípade nemožnosti splnenia tejto žiadosti žalobca žiadal, aby sa reštrukturalizačný plán na neho nevzťahoval alebo subsidiárne žiadal o preloženie do inej skupiny veriteľov so 110%-ným uspokojením. Žalobca touto námietkou uplatnil svoje právo požiadať prostredníctvom správcu o zmenu plánu podľa § 145 ZKR, a rovnakú námietku predniesol aj na schvaľovacej schôdzi dňa 12. 12. 2012. Žalobca tvrdil, že žalovaná sa s odôvodnením zamietnutia námietky dostatočne nevysporiadala, vyjadrila sa len k druhej časti, t. j. k nemožnosti vytvorenia novej skupiny so 110%-ným uspokojením. Žalobca nesúhlasil so žalovanou, ktorá výhradu vlastníckeho práva v kúpnej zmluve posúdila ako zabezpečovací inštitút s tým, že žalobca ako veriteľ si svoju pohľadávku prihlásil ako nezabezpečenú, zabezpečovacie právo v reštrukturalizácii nebolo uplatnené riadne prihláškou a preto sa na pohľadávku žalobcu ako veriteľa prihliada ako na nezabezpečenú podľa § 122 ods. 1 ZKR. Žalobca nesúhlasí s týmto stanoviskom žalovanej, trvá na tom, aby sa plán na neho nevzťahoval a aby mu bol dodaný tovar vrátený alebo aby bola jeho pohľadávka preradená do skupiny s vyšším uspokojením, nakoľko tovar je stále jeho vlastníctvom z dôvodu výhrady vlastníctva zakotvenej v kúpnopredajnej zmluve. Žalobca podal aj žalobu o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči nemu, a Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 66Cbi 1/2013 vyslovil rozsudkom zo dňa 04. 02. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 04. 204 neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči žalobcovi. Žalobca poukazoval na odôvodnenie uvedeného rozhodnutia OS Banská Bystrica kde súd skonštatoval, že správca nesprávne posúdil inštitút výhrady vlastníctva ako zabezpečovací inštitút, výhrada vlastníctva je inštitútom vecného práva vzťahujúcim sa k majetku. Žalobca tvrdil, že žalovaná tým, že dostatočne nezistila právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcu v reštrukturalizačnom konaní, zaradila do reštrukturalizačnej podstaty aj majetok, vlastníkom ktorého bol na základe výhrady vlastníctva uvedeného už aj v prihláške žalobca, ďalej sa nevysporiadala dostatočne odôvodnenou námietkou žalobcu a aj napriek výzve predmetný tovar nevrátila žalobcovi ako vlastníkovi, spôsobila žalobcovi škodu pozostávajúcu z hodnoty hnuteľnej veci, ktorá je predmetom inštitútu výhrady vlastníctva vo výške 26.761,80 Eur bez DPH plus príslušenstvo odo dňa pôvodnej splatnosti faktúry, ďalej z trov právneho zastúpenia v konaní pred Okresným súdom Lučenec vo veci platobného rozkazu sp. zn. 13Rob 339/2011 vo výške 1.777,10 Eur, ďalej zo súdneho poplatku a trov konania vo veci určenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu v konaní na OS Banská Bystrica sp. zn. 66Cbi 1/2013 vo výške 99,50 Eur plus 1.251,76 Eur. Ak by žalovaná konala s odbornou starostlivosťou a nezapísala pohľadávku žalobcu do zoznamu pohľadávok, žalobca by sa nemusel domáhať uplatnenia svojich práv v rámci incidenčného konania o určenie neúčinnosti plánu.
Žalovaná žiadala návrh žalobcu zamietnuť v celom rozsahu.
Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Žalobca trval na podanej žalobe. Uviedol tiež, že pokiaľ by veriteľský výbor, ktorého členmi boli spriaznené osoby dlžníka konal voči každému veriteľovi rovnako, nebolo by došlo k schváleniu reštrukturalizačného plánu v takom znení, ktorý bol v konečnom dôsledku pre žalobcu nevýhodný. Podľa žalobcu skutočnosť, že si v podstate prihlásil nepeňažnú pohľadávku, mala byť žalovanej zrejmá zo samotnej prihlášky, ako aj z jej príloh, žalobca mal za to, že jeho pohľadávka bude uspokojená v plnej výške. Tvrdil tiež, že na schôdzi veriteľov informoval aj budúcich členov veriteľského výboru o výhrade vlastníckeho práva v kúpno-predajnej zmluve. Žalobca tiež uviedol, že si podal na OS Banská Bystrica aj žalobu o vydanie veci, ktorá bola vedená pod sp. zn. 13Cb/8/2014, pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka však konanie bolo zastavené. Žalobca tiež uviedol, že viackrát vyzýval dlžníka a aj žalovanú na vydanie veci, a to aj po vyhlásení konkurzu, kedy žalovaná ako predchádzajúci konkurzný správca žalobcovi oznámila, že prebieha konanie o výmene správcu a nový správca mu oznámil, že tovar sa u dlžníka nachádza.
Žalovaná žiadala návrh zamietnuť, žalobca podľa nej nepreukázal existenciu akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi konaním správcu v súvislosti so schôdzou veriteľov dlžníka dňa 03. 07. 2012 a vznikom škody. Žalovaná tiež vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody s tým, že žalobca sa objektívne najneskôr dňa 11. 07. 2012 mohol oboznámiť so zložením veriteľského výboru dlžníka, lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody preto plynula od 12. 07. 2012 do 12. 07. 2014, a žalobca podal žalobu o náhradu škody až dňa 11. 08. 2014, teda oneskorene. Žalovaná ďalej namietala, že pokiaľ
sa žalobca domnieval, že jeho pohľadávka je pohľadávkou prednostnou ako nepeňažná pohľadávka, mal si ju uplatniť ako prednostnú podľa § 120 ods. 2 ZKR u dlžníka, a nemal si ju uplatniť prihláškou podľa § 121 ZKR. Žalovaná tiež zotrvala na tom, že pohľadávku žalobcu správne považovala za pohľadávku nezabezpečenú, nakoľko žalobca si zabezpečovacie právo k tejto pohľadávke v zákonnej lehote na prihlasovanie pohľadávok podľa § 122 ods. 1 ZKR neuplatnil. Žalobcovi podľa žalovanej žiadna škoda nevznikla, a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a žalobcom v návrhu popisovanou škodou.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa v konaní preukázané, že žalobca si v reštrukturalizačnom konaní vedenom na OS Banská Bystrica pod sp.zn. 2R 2/2012 prihlásil peňažnú pohľadávku v celkovej výške 40.343,86 Eur, ktorá suma pozostávala z istiny 32.114,16 Eur, úrokov z omeškania 4.526,10 Eur a nákladov z uplatnenia vo výške 3.703,60 Eur. Právnym dôvodom prihlásenej pohľadávky v zmysle prihlášky žalobcu bola Kúpno-predajná zmluva zo dňa 03. 06. 2011 a dodací list o prevode dreva, žalobca k prihláške priložil okrem kúpno-predajnej zmluvy a preukazov pôvodu dreva na prepravu a spracovanie a príslušných faktúr aj platobný rozkaz OS Lučenec č. k. 13Rob 339/2011-31 a žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 11. 10. 2011. Súd vychádzal zo záveru, že prihláška pohľadávky žalobcu obsahovala všetky formálne náležitosti podľa § 122 ods. 1 ZKR v spojení s § 29 ods. 1 a 6 ZKR tak, ako to tvrdila v konaní aj žalovaná, a preto neboli dôvody na to, aby žalovaná postupovala podľa § 122 ods. 4 ZKR a predložila prihlášku súdu na rozhodnutie, či sa na ňu prihliada alebo nie. Žalovaná podľa súdu postupovala správne, keď zapísala pohľadávku do zoznamu pohľadávok podľa § 123 ods. 1 ZKR.
Súd prvého stupňa nesúhlasí s právnym názorom žalovanej, že výhradu vlastníctva je potrebné analogicky považovať za právo s podobným obsahom a účinkami ako napr. zabezpečovací prevod práva a keďže si žalobca prihláškou zabezpečovacie právo neuplatnil, na pohľadávku veriteľa sa v rámci reštrukturalizácie prihliada ako na nezabezpečenú pohľadávku podľa § 122 ods. 1 ZKR. Súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou žalobcu a uviedol, že výhradu vlastníctva ako právo k veci vlastnej nie je možné považovať za zabezpečovacie právo podľa § 8 ZKR. Prihlásená pohľadávka veriteľa (predávajúceho), ktorého predmet kúpy je chránený výhradou vlastníctva sa totiž v konkurze nemôže uspokojiť z výťažku zo speňaženia tohto majetku - predmetu kúpy, a predávajúci chránený výhradou vlastníctva nebude uspokojovaný ako zabezpečený veriteľ podľa § 94 ZKR, ale sa môže domáhať vylúčenia predmetu kúpy zo súpisu majetku podstát. Preto si ani žalobca v reštrukturalizácii nemohol svoju pohľadávku prihlásiť ako zabezpečenú, ale buď mohol požadovať od dlžníka vydanie veci, alebo sa mohol domáhať peňažného plnenia z titulu kúpnej ceny ako nezabezpečenej pohľadávky prihláškou tak, ako to aj žalobca urobil, pričom zaradenie jeho pohľadávky do príslušnej plánom vytvorenej skupiny určilo zároveň aj výšku a spôsob uspokojenia jeho pohľadávky. Napokon však prihlásená pohľadávka žalobcu bola nezabezpečenou pohľadávkou a ako nezabezpečenú ju správne vyhodnotila aj žalovaná, aj keď z iných dôvodov. Žalobca síce v priebehu reštrukturalizácie postupom podľa § 145 ZKR žiadal, aby mu bol tovar vrátený a aby sa plán buď na neho nevzťahoval alebo aby bola jeho pohľadávka preradená do skupiny so 110% uspokojením. V zmysle § 145 ods. 1 ZKR sa účastník plánu v tomto štádiu reštrukturalizačného konania môže domáhať zmeny plánu len v rámci opravy zjavných chýb v písaní alebo počítaní a iných zrejmých nesprávností plánu, alebo sa môže domáhať len vysvetlenia ustanovení plánu, nemôže sa však domáhať podstatnej zmeny plánu v tom smere, žeby sa reštrukturalizačný plán na neho vôbec nevzťahoval. Pokiaľ žalovaná takejto žiadosti žalobcu nevyhovela, nedošlo z jej strany k porušeniu povinnosti konať s odbornou starostlivosťou.
Súd prvého stupňa nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaná nedostatočne zistila právny dôvod vzniku pohľadávky. Z prihlášky žalobcu v reštrukturalizačnom konaní jednoznačne vyplýva, že žalobca si prihlásil nezabezpečenú peňažnú pohľadávku v celkovej výške 40.343,86 Eur, a v prihláške žalobcu nie je žiadna zmienka o tom, že žalobca si nárokuje aj na vec samú, t. j. na vydanie predmetu kúpy. Napriek tomu, že v prílohe prihlášky - v kúpno-predajnej zmluve zo dňa 03. 06. 2011 bola dohodnutá výhrada vlastníctva medzi žalobcom a úpadcom, nebola žalovaná povinná na základe tejto právnej skutočnosti postupovať pri posudzovaní prihlášky iným spôsobom, než ako postupovala. Z prejavu vôle žalobcu v prihláške jednoznačne vyplýva, že napriek dohodnutej výhrade vlastníctva požaduje a uplatňuje od dlžníka v reštrukturalizácii zaplatenie svojej peňažnej pohľadávky titulom kúpnej ceny v uplatnenej výške, a nijakým relevantným spôsobom neprejavil v tomto štádiu reštrukturalizačného konania právo k veci samotnej. Žalobca si napriek existencii výhrady vlastníctva a teda jeho naďalej existujúceho vlastníckeho práva k predmetu kúpy neuplatnil voči dlžníkovi nárok na vrátenie veci, ale domáhal sa finančného
plnenia od dlžníka titulom zaplatenia kúpnej ceny. Na základe takto prejavenej vôle žalobcu v prihláške pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní žalovaná správne posúdila prihlásenú pohľadávku žalobcu ako nezabezpečenú a po formálnej stránke správne uplatnenú pohľadávku aj správne zaradila do zoznamu pohľadávok. Nakoľko v reštrukturalizačnom konaní na rozdiel od konkurzného konania neprechádza oprávnenie nakladať s majetkom dlžníka na reštrukturalizačného správcu, žalovaná nebola oprávnená vrátiť tovar žalobcovi.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaná v rámci posudzovania prihlásenej pohľadávke žalobcu, následne pri rozhodovaní o jeho námietke voči reštrukturalizačnému plánu a taktiež pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o vydanie tovaru porušila svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Naopak, súd mal v konaní za preukázané, že žalovaná s odbornou starostlivosťou posúdila prihlásenú pohľadávku žalobcu ako nezabezpečenú peňažnú pohľadávku, túto zaradila do zoznamu pohľadávok a v reštrukturalizačnom pláne ju zaradila do skupiny nezabezpečených pohľadávok. V tomto smere sa súd zásadným spôsobom odchýlil od právnych záverov uvedených v rozhodnutí OS Banská Bystrica v konaní o určenie neúčinnosti plánu pod sp. zn. 66Cbi/1/2013-138. Súd tiež vychádzal zo záveru, že žalovaná nebola povinná vytvoriť skupinu pohľadávok zo 110%- ným uspokojením a taktiež neporušila žiadnu povinnosť tým, že nevyhovela žiadosti žalobcu, aby sa reštrukturalizačný plán na neho nevzťahoval. Plán netrpel žiadnou zrejmou nesprávnosťou v dôsledku konania žalovanej tak, ako jej to vytýka žalobca, žalobca sa nedomáhal opraviť zrejmé nesprávnosti plánu v zmysle § 145 ods. 1 písm. b) ZKR, žalovaná preto neporušila žiadnu zákonnú povinnosť, pokiaľ takejto žiadosti žalobcu nevyhovela.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa tiež uviedol, že žalovaná na prvej schôdzi veriteľov dňa 03. 07. 2015 navrhla za členov veriteľského výrobu aj spriaznené osoby dlžníka (veriteľov G-Forest, s. r. o. a W. Q.), ktorí aj v rozpore s úpravou ZKR účinnou od 01. 01. 2012 boli zvolení za členov veriteľského výboru. Podľa súdu však v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym zložením veriteľského výboru a údajne vzniknutou škodou na strane žalobcu.
Súd preto považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú a v plnom rozsahu ju zamietol. Nepovažoval za potrebné vypočuť žalobcom v konaní navrhovaného svedka - správcu konkurznej podstaty R.. M. I., nakoľko rozhodnutie súdu záviselo od právneho posúdenia skutkového stavu, ktorý v konaní sporný nebol. Skutočnosť, či sa guľatina nachádza u úpadcu alebo nie nebola rozhodujúcou pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody, teda na posúdenie toho, či žalovaná v reštrukturalizačnom konaní porušila povinnosť konať s odbornou starostlivosťou na skutkovom základe tvrdenom žalobcom. Súd prvého stupňa preto návrh zamietol a v zmysle § 151 ods. 7 OSP rozhodol, že žalovanej ako účastníčke v spore úspešnej podľa § 142 ods. 1 OSP priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s odôvodnením, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie v celom rozsahu.
Žalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že nevykonal výsluch žalobcom navrhovaného svedka, správcu konkurznej podstaty R.. K.. M. I., ktorý by podľa žalobcu prispel k objasneniu skutkového stavu, navyše nie je zrejmé, či ku škode v podobe predaja dreva došlo v reštrukturalizačnom alebo v konkurznom konaní pod dohľadom žalovanej. Žalovaná na pojednávaní na súde dňa 19. 03. 2015 uviedla, že žalobcom dodaný tovar sa nachádza u dlžníka, čo je však v rozpore so súčasným správcom, ktorý tvrdí, že úpadca takým množstvom drevnej hmoty nedisponuje. Žalobca priložil k odvolaniu list R.. M. I. zo dňa 13. 04. 2015, ktorý považuje za nový dôkaz, ktorý nebolo možné bez viny žalobcu predložiť súdu v prvostupňovom konaní, a v ktorom sa uvádza, že majetok žalobcu nebol zaradený do súpisu konkurznej podstaty zo strany súčasného správcu a podľa dostupných informácií ani zo strany predošlej správkyne, na základe poskytnutej súčinnosti úpadcu zistil, že časť drevnej hmoty dodanej žalobcom sa v súčasnosti nachádza v priestoroch úpadcu v podobe prírezov. Pokiaľ teda tovar bol k dispozícii dlžníka ešte v čase začatia konkurzného konania, žalovaná ako správca konkurznej podstaty sa dostala do postavenia štatutárneho orgánu úpadcu a pokiaľ k odpredaju drevnej hmoty došlo v konkurznom konaní, zakladalo by to podľa žalobcu priamu zodpovednosť žalovanej za škodu, čo môže preukázať
súčasný správca konkurznej podstaty. Žalobca priložil k odvolaniu aj úradný záznam zo dňa 21. 04. 2015, ktorý zachytáva obhliadku drevných prírezov nachádzajúcich sa na sklade úpadcu v Lučenci, ktoré podľa neho nie je možné jednoznačne identifikovať ako prírezy vyrobené z drevnej guľatiny žalobcu. Žalobca uviedol, že tovar zverený úpadcovi podliehal ochrane právneho inštitútu výhrady vlastníckeho práva, úpadca teda nemal oprávnenie tento tovar predať skôr, ako k nemu nadobudne sám vlastnícke právo. Úpadca sa počas reštrukturalizačného konania viackrát vyjadril, že tovar žalobcu je spracovaný na drevné hranolčeky, ale stále sa nachádza na jeho sklade, v rovnakom zmysle sa vyjadrovala aj žalovaná na pojednávaní na súde, z vyjadrení súčasného správcu však vyplýva podľa žalobcu opak. V reštrukturalizačnom konaní aj po jeho ukončení úpadca predkladal správcovi štvrťročné výkazy o hospodárení, ktoré mala žalovaná ako správca kontrolovať.
Žalobca v odvolaní ďalej poukázal na to, že aj sám súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uznal, že nebolo sporné pochybenie žalovanej pri voľbe veriteľského výboru, do ktorého sa dostali spriaznené osoby s dlžníkom, a to G-Forest s. r. o. W. Q., ktorí neboli oprávnení byť zvolení do veriteľského výboru podľa platnej právnej úpravy. Žalobca tvrdil, že žalovaná mala niekoľko príležitostí ako predísť škode veriteľa žalobcu vytvorením novej samostatnej skupiny, ktorá by bola uspokojená predajom drevnej hmoty žalobcu. Tvrdil, že pohľadávku žalobcu je možné považovať za pohľadávku „ sui generis“, a teda nie je možné považovať ju ani za zabezpečenú, ani za nezabezpečenú, preto mala k nej správkyňa zaujať osobitný postoj, a to aj aplikovaním generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka mala žalovaná ako správkyňa vyvinúť úsilie, aby drevná guľatina nepatriaca úpadcovi bola vrátená vlastníkovi. Žalobca tvrdil, že jeho prihláška obsahovala podstatné náležitosti, žalovaná však opomenula fakt, že prihlásením peňažnej pohľadávky bol reštrukturalizácie automaticky nezaniká vlastnícke právo k veci, teda až zaplatením celej kúpnej ceny by sa úpadca stal vlastníkom drevnej guľatiny a získal by oprávnenie na iný ďalší odpredaj. Žalobca tvrdil, že žalovaná svojou nečinnosťou a neodborným prístupom prispela k tomu, že pre úpadcu bol poskytnutý priestor na predaj drevnej hmoty. Prihlásením pohľadávky dal žalobca najavo, že má záujem na tom, aby jeho pohľadávka bola uhradená, tovar už bol podľa vyjadrenia úpadcu aj tak spracovaný na drevné hranolčeky, ktoré žalobca nemá akým spôsobom využiť, nakoľko takýto segment je mimo predmetu jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca tvrdil, že tovar musel byť zo strany úpadcu predaný počas reštrukturalizačného alebo konkurzného konania za pôsobenia žalovanej ako správkyne, ktorá ak robila súpis majetku úpadcu musela už v reštrukturalizačnom a následne aj v konkurznom konaní naraziť na majetok, ktorý úpadcovi nepatril. Žalovaná si mala následne zistiť všetky potrebné informácie a drevná hmota mala byť vrátená pôvodnému vlastníkovi v súlade so základnou zásadou reštrukturalizačného konania podľa ktorej má konanie dlžníka aj správcu smerovať k čo najvyššiemu možnému uspokojeniu veriteľa. Žalobca považuje za zásadné aj pochybenie žalovanej pri voľbe veriteľského výboru, ktorý mal troch členov, každý z členov veriteľského výboru má len jeden hlas, pričom dvaja členovia veriteľského výboru boli osoby spriaznené s dlžníkom. Pokiaľ v rámci reštrukturalizačného, prípadne konkurzného konania bol úmysel tovar predať, mal byť oslovený hlavne žalobca ako veriteľ, vydanie veci by patrilo medzi právne úkony úpadcu podliehajúce súhlasu správcu. Žalovaná ako reštrukturalizačná správkyňa vypracovala reštrukturalizačný posudok, ktorým odporučila reštrukturalizáciu spoločnosti úpadcu, bola však povinná predtým sa oboznámiť s dlžníkom po právnej aj ekonomickej stránke, so stavom jeho záväzkov, pohľadávok, s fungovaním prevádzky, s jeho majetkovou štruktúrou a zoznamom spriaznených osôb. Žalovaná podľa žalobcu vedieť mala a mohla pri zachovaní odbornej starostlivosti v zmysle § 7 ZKR, že pohľadávka žalobcu je chránená právnym inštitútom výhrady vlastníctva a vyžaduje osobitný prístup. Žalobca tiež poukazoval na to, že ochrana majetku patrí medzi základné práva chránené Ústavou SR, podľa právneho poriadku SR sa vlastnícke právo nepremlčuje a pokiaľ si aj žalobca prihlásil do reštrukturalizácie peňažnú pohľadávku, nespôsobilo to zánik vlastníckeho práva k drevnej guľatine. Žalovaná ako reštrukturalizačný správca nesprávne podľa žalobcu vyhodnotila hmotnoprávny inštitút výhrady vlastníckeho práva ako zabezpečovacie právo v zmysle § 8 ZKR. Výhrada vlastníctva je inštitútom vecného práva vzťahujúcim sa k majetku vlastnému, tento inštitút teda nie je možné považovať za zabezpečovací inštitút. Žalovaná ako správca mala konať s odbornou starostlivosťou a na základe zisteného skutkového stavu pri vypracovaní reštrukturalizačného posudku mala dať podnet na osobitné uspokojenie pohľadávky žalobcu v samostatnej skupine. Žalobca nesúhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že plán netrpel žiadnou zrejmou nesprávnosťou v dôsledku konania žalovanej a že žalobca sa preto nedomáhal opravy zrejmej nesprávnosti plánu v zmysle § 145 ods. 1 písm. b/ ZKR, pričom poukazoval na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Cbi/1/2013 zo dňa 04.02.2014, v ktorom bolo rozhodnuté o tom, že reštrukturalizačný plán je voči žalobcovi neúčinný. Žalobca v prvej časti svojej odôvodnenej námietky ako veriteľ žiadal o preradenie do skupiny s nižším uspokojením, a v druhej časti
námietky v prípade, že by to nebolo možné, žiadal vylúčiť svoju pohľadávku z reštrukturalizačného plánu. Týmto krokom dal žalobca výslovne najavo, že nechce byť súčasťou reštrukturalizačného konania a tento prejav vôle je nutné vykladať ako konanie, ktorým žalobca zobral prihlášku späť a prestal byť účastníkom konania. Žalobca v ďalšej časti odvolania poukazoval na komentár k § 7 ZKR týkajúci sa posúdenia otázky, či správca konal s odbornou starostlivosťou, teda nielen či využil všetky dostupné informácie, ale aj či vyvinul dostatočné úsilie na to, aby všetky relevantné informácie získal. Žalovaná podľa žalobcu od začiatku reštrukturalizačného konania, ani počas konkurzného konania samostatne ani v súčinnosti s úpadcom nebola schopná ani ochotná identifikovať a lokalizovať tovar. Podľa žalobcu je tiež potrebné preskúmať, či k predaju tovaru došlo v reštrukturalizačnom alebo v konkurznom konaní.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila písomným podaním zo dňa 01.06.2015 a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne potvrdil. Poukazovala na to, že ako reštrukturalizačný správca nebola oprávnená disponovať s majetkom dlžníka, počas reštrukturalizácie správca ani nevyhotovuje súpis majetku, žalovaná s guľatinou nedisponovala ani počas konkurzu a preto pokiaľ sa táto nenachádza v skladoch dlžníka, musel s ňou nakladať ešte dlžník pred vyhlásením konkurzu na svoj majetok. Pokiaľ sa aj drevná guľatina podľa vyjadrenia súčasného správcu nenachádza na sklade úpadcu, nezakladá to podľa žalovanej jej zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi. Poukazovala tiež na to, že k uzavretiu zmluvy, ktorá bola právnym titulom dodania drevnej guľatiny, z ktorej vznikla pohľadávka žalobcu došlo 10 mesiacov pred začatím reštrukturalizačného konania, a preto túto nie je možné ani považovať za prednostnú v zmysle § 120 ods. 2 ZKR. Bez ohľadu na to však si žalobca svoju pohľadávku ako prednostnú priamo z dlžníka v zmysle § 120 ods. 2 ZKR neuplatnil. Je na zodpovednosti veriteľa, aký druh pohľadávky si voči dlžníkovi v reštrukturalizácii uplatní, akým právnym titulom, v akej výške, prípadne aj so zabezpečovacím právom. Žalovaná tiež poukazovala na to, že žalobca si počas reštrukturalizačného konania mohol uplatniť vlastnícke právo voči dlžníkovi žalobou o vydanie tovaru. Dňa 19.10.2015 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalobcu nazvané ako doloženie dôkazov, v ktorom žalobca doplnil svoje odvolanie, na toto podanie však už odvolací súd neprihliadal, pretože bolo podané po uplynutí lehoty na odvolanie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu. Žalobca tvrdil, že žalovaná ako reštrukturalizačný správca porušila zákonom stanovenú povinnosť konať pri výkone správcovskej funkcie s odbornou starostlivosťou, čím spôsobila žalobcovi škodu. Podanou žalobou si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody vo výške 26.761,80 Eur s 0,05% úrokom z omeškania od 20.07.2011 do zaplatenia, sumu 1.777,10 Eur titulom trov právneho zastupovania v konaní pred Okresným súdom Lučenec sp. zn. 13Rob/339/2011, súdny poplatok a trovy konania v konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 66Cbi/1/2013 vo výške 99,50 Eur + 1.201,76 Eur. Suma 26.761,80 Eur predstavuje hodnotu hnuteľnej veci (drevo - guľatina), ktorú žalobca ako predávajúci dodal obchodnej spoločnosti KERAM s.r.o. Lučenec ako kupujúcemu na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2011 a cenu ktorého mu vyúčtoval faktúrou č. 112011 zo dňa 06.06.2011 v celkovej výške 32.114,16 Eur (26.761,80 Eur + DPH 20%). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.04.2012 bola povolená reštrukturalizácia obchodnej spoločnosti KERAM s.r.o. Lučenec a za reštrukturalizačného správcu bola ustanovená žalovaná, reštrukturalizácia bola ukončená uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.01.2013, právoplatným dňa 15.01.2013, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán. Žalobca ako veriteľ z kúpnej zmluvy si prihlásil do reštrukturalizácie pohľadávku a tvrdil, že išlo o prednostnú - nepeňažnú pohľadávku, na ktorú nepôsobia účinky reštrukturalizačného konania a ani sa nemajú zahrnúť do reštrukturalizačného plánu. Žalovaná ako správca podľa žalobcu nekonala s odbornou starostlivosťou, pretože prihlášku žalobcu ako veriteľa posúdila nesprávne a ponechala ju v reštrukturalizačnom pláne aj napriek výslovnej žiadosti žalobcu prostredníctvom jeho odôvodnenej námietky podanej v zmysle § 145 písm. a/ ZKR, v ktorej žiadal o úpravu zjavnej chyby v pláne. Žalobca tvrdil, že na základe dohodnutej výhrady vlastníckeho práva v kúpnej zmluve bol stále vlastníkom dreva dodaného kupujúcemu KERAM s.r.o. Nesprávnym postupom žalovanej, ktorá ako správca zahrnula prednostnú pohľadávku žalobcu do skupiny nezabezpečených pohľadávok namiesto toho, aby ju vôbec nezahrnula do reštrukturalizačného plánu sa stalo, že do reštrukturalizačnej podstaty bol zaradený aj majetok, vlastníkom ktorého bol na základe výhrady vlastníckeho práva uvedeného aj v prihláške žalobca, teda nie dlžník. Žalovaná sa navyše nevysporiadala dostatočne s odôvodnenou námietkou žalobcu a napriek výzve nevrátila tovar žalobcovi, ani nevykonala potrebné kroky na jeho vrátenie vlastníkovi, čím spôsobila žalobcovi škodu.
Ako ďalšie pochybenie zo strany žalovanej ako správkyne žalobca uviedol, že na schôdzi veriteľov dňa 03.07.2012 boli na návrh žalovanej zvolení do veriteľského výboru aj veritelia Q. W., N. a G-Forest s.r.o. Košice, ktorí boli spriaznenými osobami dlžníka napriek tomu, že podľa úpravy ZKR platnej a účinnej od 01.01.2012 tieto osoby nemali právo hlasovať ani byť zvolené do veriteľského výboru. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Prihláškou zo dňa 16.05.2012 si žalobca do reštrukturalizácie dlžníka KERAM s.r.o. Lučenec prihlásil peňažnú pohľadávku vo výške 40.343,86 Eur vrátane príslušenstva (32.114,16 Eur istina, 4.526,10 Eur úroky z omeškania a 3.703,60 Eur náklady z uplatnenia). Ako právny dôvod vzniku pohľadávky je uvedená Kúpno-predajná zmluva zo dňa 03.06.2011 a dodací list o prevode dreva, ďalej faktúra č. 112011 zo dňa 06.06.2011. Podľa údajov z prihlášky je zrejmé, že žalobca ako predávajúci si uplatnil voči kupujúcemu právo na zaplatenie kúpnej ceny za dodané drevo - guľatinu najprv žalobou na Okresnom súde Lučenec (vydaný platobný rozkaz sp. zn. 13Rob/339/2011, ktorý nebol odporcom prevzatý, následne vec vedená pod sp. zn. 14Cb/32/2012, konanie na OS Lučenec nebolo právoplatne skončené) a po povolení reštrukturalizácie dlžníka rozhodnutím OS Banská Bystrica zo dňa 20.04.2012 si prihláškou zo dňa 16.05.2012 prihlásil túto pohľadávku do reštrukturalizácie. Z prihlášky pohľadávky je nepochybné, že ide o peňažnú pohľadávku titulom zaplatenia kúpnej ceny za drevo, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 112011 zo dňa 06.06.2011, ďalej z úrokov z omeškania a z nákladov na uplatnenie. K prihláške žalobca priložil aj Kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 03.06.2011 uzavretú medzi žalobcom ako predávajúcim a KERAM s.r.o. Lučenec ako kupujúcim, predmetom ktorej bola dodávka dreva, pričom okrem iného bolo v zmluve tiež dohodnuté, že tovar zostáva majetkom predávajúceho do úplného zaplatenia faktúry. Ako správne uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, napriek tomu, že v kúpnej zmluve bola dohodnutá výhrada vlastníckeho práva, žalobcu ako predávajúceho až do zaplatenia kúpnej ceny zo strany kupujúceho, žalobca si ako veriteľ v reštrukturalizácii uplatnil právo na zaplatenie ceny za dodané drevo. Žalobca, ktorý bol naďalej vlastníkom predmetu kúpy, nežiadal o jeho vrátenie a teda neuplatnil si voči dlžníkovi nárok na vydanie veci, ale prihláškou do reštrukturalizácie sa domáhal finančného plnenia titulom zaplatenia kúpnej ceny. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaná pri zaradení prihlášky žalobcu do reštrukturalizácie postupovala v súlade so zákonom, neporušila povinnosť správcu konať s odbornou starostlivosťou. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa, bolo výlučne na vôli žalobcu ako veriteľa, či sa bude domáhať vydania veci od dlžníka alebo sa bude domáhať peňažného plnenia prihláškou do reštrukturalizácie tak, ako to v tomto prípade aj urobil. Napokon aj sám žalobca v odvolaní uviedol, že mal záujem na úhrade pohľadávky, keďže podľa vyjadrenia úpadcu dodaný tovar bol spracovaný na drevné hranolčeky, ktoré už žalobca nemal ako využiť. Prejav vôle žalobcu uplatniť si ako veriteľ a predávajúci z kúpnej zmluvy právo na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar v prihláške do reštrukturalizácie je jednoznačný, žalovaná ako reštrukturalizačný správca postupovala správne a v súlade so zákonom, keď prihlásenú pohľadávku žalobcu ako nezabezpečenú správne zaradila do zoznamu pohľadávok. Ako na to upozornil aj súd prvého stupňa, v reštrukturalizačnom konaní na rozdiel od konkurzného konania neprechádza oprávnenie nakladať s majetkom dlžníka na správcu, žalovaná preto nebola povinná, ale ani oprávnená vydať tovar žalobcovi. Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalovaná nepochybila ani pri rozhodovaní o námietke žalobcu voči reštrukturalizačnému plánu, keď žalobca žiadal, aby mu bol tovar vrátený a aby sa plán buď na neho vôbec nevzťahoval alebo aby bola jeho pohľadávka preradená do skupiny so 110% ustanovením. Súd prvého stupňa správne poukázal na úpravu § 145 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého sa v tomto štádiu reštrukturalizačného konania môže účastník domáhať zmeny plánu len v rámci opravy zjavných chýb v písaní alebo počítaní a iných zrejmých nesprávností plánu, prípadne zaradenia svojej pohľadávky do inej skupiny alebo sa môže domáhať len vysvetlenia ustanovení plánu. Žalobca ako účastník reštrukturalizačného plánu sa však v zmysle § 145 ZKR nemohol domáhať takej podstatnej zmeny plánu, že by sa plán na neho vôbec nevzťahoval. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa, že ani pri posudzovaní námietky žalobcu voči reštrukturalizačnému plánu žalovaná neporušila svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, ktorý sa odchýlil od právnych záverov uvedených v rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica v konaní o neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, súd v tomto konaní nebol viazaný právnym názorom súdu v konaní sp. zn. 66Cbi/1/2013-138. Posudzovanie správnosti rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 66Cbi/1/2013 nie je predmetom tohto odvolacieho konania. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa aj v tom, že pokiaľ aj žalovaná v rozpore so zákonom navrhla na schôdzi veriteľov dňa 03.07.2015 za členov veriteľského výboru aj spriaznené
osoby dlžníka, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zložením veriteľského výboru a žalobcom udávanou škodou. Postup žalovanej pri zaradení pohľadávky žalobcu bol určený samotným postupom žalobcu ako veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku do reštrukturalizácie (a neuplatnil si právo na vydanie veci voči dlžníkovi). Žalobca ako predávajúci má stále nárok na zaplatenie svojej pohľadávky z kúpnej zmluvy vrátane príslušenstva voči kupujúcemu. Pokiaľ aj žalobca tvrdí, že mu vznikla škoda, pretože podľa jeho zistenia sa drevo u kupujúceho KERAM s.r.o. (od 17.01.2014 v konkurze) nenachádza, v konaní nepreukázal, že takáto škoda mu bola spôsobená zo strany žalovanej pri výkone správcovskej činnosti. Ako uviedol aj sám žalobca, vlastnícke právo sa nepremlčuje, preto si môže stále uplatniť nárok na vydanie veci voči kupujúcemu, resp. nárok na náhradu škody, pokiaľ takéto vydanie veci nie je možné. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa aj v tom, že skutočnosť či, resp. v akom množstve sa guľatina nachádza u úpadcu nemá vplyv na posúdenie tvrdenia žalobcu, že žalovaná v reštrukturalizačnom konaní porušila povinnosť konať s odbornou starostlivosťou tak, ako to tvrdil žalobca. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď nevykonal žalobcom navrhovaný výsluch konkurzného správcu R.. K.. M. I.. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 v spojitosti s § 151 OSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto súd zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 478,13 Eur titulom právneho zastúpenia žalovanej (za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 469,74 Eur + režijný paušál 8,39 Eur). Podľa § 149 OSP je žalobca žalovanej prisúdenú náhradu trov konania povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyni žalovanej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.