Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cbi-17-2014.pdf
PDF · 125.07 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/17/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou, v právnej veci žalobcu Štefan Pristaš, Lidická 16, 080 05 Prešov, IČO: 14 278 219, zast. JUDr. Ing. Vojtechom Čipákom, PhD., advokátom, Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava proti žalovanému JUDr. Ing. Veronika Škodová, so sídlom Komenského 18/B, Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty KERAM s.r.o., so sídlom 984 01 Lučenec, Jiráskova 4802, IČO: 36 045 811, zast. JUDr. Henrietou Čabanovou, advokátkou, M. Rázusa 35, Lučenec, v konaní o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 26 761,80 Eur s príslušenstvom od žalovanej z titulu náhrady škody. Svoju žalobu odôvodnil tým, že zo strany žalovanej došlo v rámci reštrukturalizačného konania viackrát k porušeniu povinnosti konať s odbornou starostlivosťou.
Žalovaný so žalobou nesúhlasila.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a to odôvodnenou námietkou proti reštrukturalizačnému plánu zo dňa 26. 11. 2012, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 66Cbi 1/2013-138, zápisnicou z 1. zasadnutia veriteľského výboru spoločnosti dlžníka zo dňa 03. 07. 2012, zápisnicou z konania schvaľovacej schôdze zo dňa 12. 12. 2012, zoznamom spriaznených osôb dlžníka, výpisom zo živnostenského registra žalobcu, výzvou na vrátenie tovaru alebo uhradenie kúpnej ceny s príslušenstvom zo dňa 22. 04. 2014 a 23. 04. 2014, odpoveďou na výzvu a vrátenie tovaru alebo uhradenie kúpnej ceny s príslušenstvom, listom zo dňa 15. 07. 2014, výzvou na oznámenie postupu vo veci vydania tovaru zo dňa 28. 07. 2014, listom zo dňa 21. 08. 2014, vyjadrením sa k žiadosti zo dňa 21. 08. 2014, výzvou na oznámenie postupu vo veci vydania tovaru zo dňa 28. 07. 2014, odpoveďou správcu zo dňa 09. 09. 2014, listom zo dňa 21. 08. 2014, vyjadrením sa k výzve zo dňa 21. 08. 2014, žiadosťou o vydanie písomného potvrdenia a vyjadrenie k poslednému listu zo dňa 23. 09. 2014 zo dňa 09. 10. 2014, vyjadrením sa k žiadosti zo dňa 09. 10. 2014, výzvou na vrátenie tovaru a žiadosťou o vydanie písomného potvrdenia zo dňa 08. 10. 2014, úpravou petitu zo dňa 20. 02. 2015, potvrdením o zápise do zoznamu pohľadávok zo dňa 16. 05. 2012, prihláškou pohľadávky žalobcu, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 03. 06. 2011, preukazom pôvodu dreva na prepravu a spracovanie zo dňa 04. 06. 2011, faktúrou č. XXXXXX, č. XXXXXX, žiadosťou o splátkový kalendár zo dňa 11. 10. 2011 a zistil tento skutkový stav:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 20. 04. 2012 č. k. 2R 2/2012-111 povolil reštrukturalizáciu dlžníka KERAM s.r.o., so sídlom 984 01 Lučenec, Jiráskova 4802, IČO: 36 045 811 a
za správcu ustanovil JUDr. Veroniku Škodovú, so sídlom kancelárie 974 01 Banská Bystrica, Komenského 18B.
Žalobca uvádza, že na schôdzi veriteľov dňa 03. 07. 2012 boli za členov veriteľského výboru schválení veritelia 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava - predseda veriteľského výboru, 2/ Q. W., S.Á. Z. XX/A, N., 3/ G-Forest, s.r.o., Pražská 2, Košice. Veritelia G-Forest, s.r.o. so sídlom Košice a W. Q. boli pritom spriaznenými osobami dlžníka tak, ako to vyplýva zo zoznamu spriaznených osôb a výpisu z obchodného registra, ktorý predložil dlžník spolu s návrhom na povolenie reštrukturalizácie. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii účinný od 01. 01. 2012 odňal právo hlasovať na schôdzi veriteľov o. i. aj veriteľom pohľadávok spriaznených osôb dlžníka (ak boli alebo sú spriaznenými osobami). Veritelia týchto pohľadávok preto nemôžu byť ani volení za člena veriteľského výboru. Podľa dôvodovej správy k novele Zákona č. 348/2011 Z. z. týmto obmedzením sa má zabezpečiť aby najmä spriaznení veritelia nemohli ovplyvňovať reštrukturalizačné konanie. Nakoľko návrhové oprávnenie na kandidátov na člena veriteľského výboru má výlučne správca, podľa názoru žalobcu sa správca v tomto prípade dopustil konania, ktoré opomína odbornú starostlivosť správcu vyžadovanú ustanovením § 7 ZKR, pretože nezohľadňuje novelu zákona účinného v rozhodnom čase vzťahujúcu sa na konania začaté po 01. 01. 2012. Správca na základe svojej odbornej kvalifikácie mal vedieť o predmetnej novele ZKR. Predloženie kandidátov z radu veriteľov na hlasovanie do veriteľského výboru, ktorí boli zároveň spriaznenými osobami dlžníka a ktorí boli následne zvolení do trojčlenného veriteľského výboru, predstavuje závažný zásah do celého reštrukturalizačného konania, práv a právom chránených záujmov žalobcu a ostatných veriteľov a spochybňuje tým celé reštrukturalizačné konanie. Správca v tejto súvislosti poukazuje aj na ust. § 3 Zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a súvisiace ustanovenie § 15 toho istého zákona upravujúce zodpovednosť správcu za škodu pri výkone správcovskej činnosti.
Žalobca ďalej uvádza, že dňa 15. 11. 2012 bol správcovskou kanceláriou informovaný e-mailom o spôsobe a výške uspokojenia jeho pohľadávky na základe schváleného reštrukturalizačného plánu. Pohľadávka žalobcu mala byť uspokojená len do výšky 20 %. Žalobca podal v zákonnej lehote písomnú odôvodnenú námietku proti reštrukturalizačnému plánu zo dňa 26. 11. 2012, v ktorej upovedomil správcu o existencii výhrady vlastníckeho práva vo vzťahu k uplatňovanej pohľadávke, hoci táto skutočnosť mala byť správcovi už v tej dobe známa, nakoľko táto skutočnosť bola opísaná v reštrukturalizačnej prihláške a kúpnopredajná zmluva, v ktorej bol predmetný inštitút zakotvený, tvorila prílohu prihlášky žalobcu. Správca sa musel s jej obsahom oboznámiť v zmysle jeho povinností konať v súlade s ust. § 7 ZKR. Žalobca ďalej uvádza, že zdôraznil v odôvodnenej námietke, že tovar špecifikovaný v dodacom liste naďalej považuje za svoje vlastníctvo a preto žiada, aby ho dlžník vrátil na jeho sklad v Prešove. Ak je tovar zapísaný v podstate na speňažovanie žiada, aby bol z tejto skupiny vylúčený. V prípade nemožnosti splnenia tejto žiadosti žiadal, aby sa reštrukturalizačný plán na neho nevzťahoval alebo subsidiárne žiadal o preloženie od inej skupiny so 110 %-ným uspokojením. Touto námietkou si žalobca uplatnil svoje právo požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zmenu plánu podľa § 145 ZKR. Dňa 11. 12. 2012 žalobca e-mailom informoval žalovanú o zrušení faktúr a opätovne ju vyzval na vrátenie tovaru na jeho sklad v Prešove. Rovnakú námietku predniesol aj na schvaľovacej schôdzi dňa 12. 12. 2012 a trval na svojej požiadavke v nej uvedenej.
Podľa názoru žalobcu sa žalovaná dostatočne nevysporiadala s odôvodnením zamietnutia námietky, keďže sa explicitne vyjadrila len k druhej časti a teda k nemožnosti vytvorenia novej skupiny so 110%- ným uspokojením.
Žalovaná na podanú námietku žalobcu v rozprave v rámci schvaľovacej schôdze o. i. uviedla, že žiadosť žalobcu dlžník prostredníctvom žalovanej posúdil s odbornou starostlivosťou tak, že výhradu vlastníckeho práva v kúpnej zmluve posúdil ako zabezpečovací inštitút, ktorý možno v zmysle § 8 ZKR analogicky považovať za právo s podobným obsahom a účinkami, ako napr. zabezpečovací prevod práva uvedený v spomínanom ustanovení. Správca opätovne skontroloval prihlášku žalobcu a skonštatoval, že veriteľ si svoju pohľadávku prihlásil ako nezabezpečenú, nakoľko zabezpečovacie právo v reštrukturalizácii nebolo uplatnené riadne prihláškou, na pohľadávku veriteľa sa prihliada ako na nezabezpečenú podľa § 122 ods. 1 ZKR. Pri vypracovaní plánu nebolo možné zaradiť pohľadávku veriteľa do skupiny s vyšším uspokojením, resp. vytvoriť novú skupinu s uspokojením 110 %.
Žalobca opätovne vyjadril svoj nesúhlas k stanovisku žalovanej, uviedol, že trvá na písomnom podaní v plnom rozsahu, t. j. tak, aby sa plán na neho nevzťahoval a aby mu bol dodaný tovar vrátený alebo aby bola jeho pohľadávka preradená do skupiny s vyšším uspokojením, nakoľko tovar je stále jeho vlastníctvom z dôvodu výhrady vlastníctva zakotvenej v kúpnopredajnej zmluve. Žalobca podal aj žalobu o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči nemu, kedy Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 66Cbi 1/2013 vyslovil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči nemu rozsudkom zo dňa 04. 02. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. 04. 204 a vykonateľnosť 23. 04. 2014.
Žalobca poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia, kedy súd konštatoval, že správca nesprávne posúdil inštitút výhrady vlastníctva ako zabezpečovací inštitút, nakoľko za zabezpečovacie práva sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie tak, ako sú definované v ust. § 8 ZKR, považujú len práva k cudzej veci, resp. k cudziemu majetku. Výhrada vlastníctva je však inštitútom vecného práva vzťahujúcim sa k majetku vlastnému. Ak pohľadávka nemohla byť zaradená skupiny zabezpečených pohľadávok, nakoľko sa nejedná o práva k cudzej veci, ale vlastnej, nemohla byť táto pohľadávka správcom zaradená ani do skupiny nezabezpečených pohľadávok, pretože neexistoval právny dôvod vzniku pohľadávky (str. 15 rozsudku 66Cbi 1/2012). Podľa názoru súdu správca ( žalovaná) nepostupoval správne, ak prihlásenú pohľadávku žalobcu vyhodnotil ako nezabezpečenú; ak mal správca pochybnosti, mohol počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku na posúdenie súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku veriteľa prihliada alebo nie (§ 122 ods. 4 ZKR). Ak by správca dospel k záveru, že na prihlášku sa neprihliada, právnym dôsledkom toho by bol zánik postavenia žalobcu ako účastníka konania s tým, že pohľadávka uplatnená v takejto prihláške by do reštrukturalizačného plánu zahrnutá nebola. Prípadne mal takúto pohľadávku správca poprieť v plnom rozsahu. Žalobca ďalej cituje odôvodnenie súdu v konaní o určenie neúčinnosti plánu: „V prípade žalobcu šlo o prednostnú - nepeňažnú pohľadávku. Prednostná pohľadávka sa v reštrukturalizácii neuplatňuje prihláškou. Na takúto pohľadávku nepôsobia účinky reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu. Prednostné pohľadávky sa uplatňujú aj napriek reštrukturalizácii priamo u dlžníka, pričom pri ich neplnení je ich možné od dlžníka vymáhať. Keďže ide o prednostnú pohľadávku, správca by ju bol mohol zaradiť do plánu len pod podmienkou súhlasu žalobcu. Takýto súhlas ani konkludentný nebol daný, pričom možnosť konkludentného vyjadrenia súhlasu veriteľa so zahrnutím prednostnej pohľadávky do plánu nepredpokladá ani samotný ZKR“. Podľa názoru žalobcu žalovaná nekonala s odbornou starostlivosťou, keď nesprávne posúdila prihlášku žalobcu a ponechala ju v reštrukturalizačnom pláne aj napriek výslovnej žiadosti žalobcu prostredníctvom jeho odôvodnenej námietky, v ktorej žiadal o úpravu zjavnej chyby v pláne podľa § 145 písm. a) ZKR. Podľa názoru žalobcu ako aj súdu jeho pohľadávka nemala byť zaradená do plná vôbec, teda ani do skupiny nezabezpečených a ani do skupiny zabezpečených pohľadávok. Tým, že žalovaná zahrnula prednostnú pohľadávku žalobcu do skupiny nezabezpečených pohľadávok namiesto toho, aby správne prednostnú pohľadávku do plánu nezahrnula vôbec, v skutočnosti podľa názoru žalobcu porušila zásadu uspokojovania veriteľov v rovnakej skupine rovnakou mierou a rovnakým spôsobom, nakoľko týmto postupom v konečnom dôsledku zvýhodnila veriteľov nezabezpečených pohľadávok pred jeho uspokojením ako veriteľa prednostnej pohľadávky. Žalobca poukazuje aj na záver odôvodnenia tunajšieho súdu v konaní 66Cbi 1/2013, v ktorom sa konštatuje, že prednostná pohľadávka zostane prednostnou aj v prípade, ak ju veriteľ z nevedomosti prihlásil ako pohľadávku, ktorá sa v konaní prihlasuje prihláškou. Žalobca záverom konštatuje, že žalovaná tým, že dostatočne nezistila právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcu, túto zapísala medzi pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní, nesprávne posúdila druh pohľadávky žalobcu, do reštrukturalizačnej podstaty zaradila aj majetok, ktorého vlastníkom bol na základe výhrady vlastníctva uvedeného už aj v prihláške žalobca a teda iná osoba ako dlžník, nevysporiadala sa dostatočne s odôvodnenou námietkou žalobcu, aj napriek výzve predmetný tovar nevrátila a ani nevykonala potrebné kroky na jeho vrátenie vlastníkovi, spôsobila žalobcovi škodu pozostávajúcu z hodnoty hnuteľnej veci, ktorá je predmetom inštitútu výhrady vlastníctva vo výške 26 761,80 Eur bez DPH plus príslušenstvo odo dňa pôvodnej splatnosti faktúry, ďalej z trov právneho zastupovania v konaní pred Okresným súdom Lučenec vo veci platobného rozkazu sp. zn. 13Rob 339/2011 vo výške 1 777,10 Eur. Tým, že zaradila pohľadávku do súpisu pohľadávok, všetky konania týkajúce sa majetku úpadcu sa „ex lege“ prerušujú a teda žalobca sa nemohol ďalej domáhať svojho práva na súde, ako by to bolo možné v prípade, keby žalovaná v súlade so zákonom a s využitím odbornej starostlivosti správne posúdila pohľadávku žalobcu ako prednostnú a vôbec ju do reštrukturalizácie nezahrnula alebo po zistení na schvaľovacej schôdzi rozhodla v súlade s odôvodnenou námietkou dlžníka o vylúčení pohľadávky z reštrukturalizačného plánu; ďalej zo súdneho poplatku a trov konania, trov právneho zastúpenia vo veci určenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu v konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 66Cbi 1/2013 vo výške 99,50 Eur plus 1 251,76
Eur; ak by žalovaná konala s odbornou starostlivosťou a nezapísala pohľadávku žalobcu do zoznamu pohľadávok, žalobca by sa nemusel domáhať uplatnenia svojich práv v rámci incidenčného konania o určenie neúčinnosti plánu voči nemu; ďalej z trov konania, trov právneho zastúpenia a súdneho poplatku v konaní o náhrade škody.
Žalobca na pojednávaní dňa 19. 03. 2015 doplnil zdôvodnenie uplatneného nároku na náhradu škody; podľa jeho názoru pokiaľ by veriteľský výbor, ktorého členmi boli spriaznené osoby dlžníka, konal voči každému veriteľovi rovnako, nebolo by došlo k schváleniu reštrukturalizačného plánu v takom znení, ktorý bol v konečnom dôsledku pre žalobcu nevýhodný. O tom, že tovar, ktorý bol predmetom kúpnopredajnej zmluvy je chránený výhradou vlastníctva, žalobca informoval aj na schôdzi veriteľov budúcich členov veriteľského výboru a preto mali správne vyhodnotiť podanú prihlášku aj členovia veriteľského výboru. Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že si v podstate prihlásil nepeňažnú pohľadávku, mala byť žalovanej zrejmá zo samotnej prihlášky, ako aj z jej príloh, a kedy žalobca mal za to, že jeho prihlásená pohľadávka bude uspokojená v plnej výške. Potom, čo sa žalobca domáhal na tunajšom súde aj určenia neúčinnosti plánu voči nemu, podal na tunajšom súde aj žalobu o vydanie veci, ktorá bola vedená pod sp. zn. 13Cb 8/2014. Konanie v tejto veci bolo zastavené, nakoľko žalobca nezaplatil súdny poplatok, keďže bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. Žalobca viackrát vyzýval dlžníka ako aj žalovanú na vydanie veci, po prvý krát na schvaľovacej schôdzi, svoju výzvu adresoval aj správcovi konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu, kedy predchádzajúci správca - žalovaná - žalobcovi oznámila, že v súčasnosti prebieha konanie o výmene správcu a nie je už oprávnená odpovedať na otázky žalobcu a konať vo veci vydania veci a nový správca žalobcovi oznámil, že tovar sa u dlžníka nenachádza.
Žalobca ďalej zdôrazňuje, že účelom reštrukturalizácie je lepšie postavenie veriteľov, než by bolo ich postavenie a uspokojenie v konkurze. V rámci reštrukturalizácie dlžník pokračuje vo svojej podnikateľskej činnosti a preto žalobcovi nie je zrejmé, ako dlžník s guľatinou naložil, t.j. či ju predal alebo zúžitkoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo či bol zaradený ako nadbytočný majetok do súpisu majetku určeného na speňaženie v rámci reštrukturalizácie. Pokiaľ sa tovar nachádza u dlžníka, žalobcovi nie je zrejmé, prečo ho žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty nezapísala do súpisu majetku, prípadne prečo ho žalobcovi nevydala a taktiež nevydala žalobcovi potvrdenie v súlade s ust. § 76 ZKR. Pokiaľ by chcel dlžník manipulovať s týmto tovarom, žalobca má za to, že takýto úkon by podliehal súhlasu dozorného správcu v zmysle príslušných ustanovení ZKR.
Samotný žalobca na pojednávaní dňa 19. 03. 2015 uviedol, že nie je pravdou, čo tvrdí žalovaná, že nikto neupozorňoval na nesprávne zloženie členov veriteľského výboru; žalobca na túto skutočnosť správkyňu upozornil a mala to aj sama vedieť. Žalovanú upozornil, že jeho tovar môže zaradiť do reštrukturalizácie len ak bude uspokojený na 110 %, napriek tomu žalovaná konala inak, osvojila si cudziu vec, ktorá jej nepatrí a ktorú nemala dôvod zaradiť do reštrukturalizácie. Žalovaná na jednej strane tvrdí, že tento tovar je stále u dlžníka, avšak súčasný správca konkurznej podstaty žalobcovi naopak oznámil, že jeho tovar sa tam nenachádza, že je tam bližšie nešpecifikovaný tovar o objeme 10 m3, o ktorom však žalobca tvrdí, že nie je jeho.
Žalobca trval na vypočutí súčasného správcu konkurznej podstaty JUDr. Tomáša Oravca ku skutočnosti, kde sa nachádza tovar v jeho vlastníctve, v akom stave preberal dokumentáciu úpadcu a vedel by preto ozrejmiť prípadné porušenia zákona zo strany žalovanej.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila; uviedla, že žalobca zloženie alebo spôsob voľby členov veriteľského výboru počas celého reštrukturalizačného konania dlžníka nenamietal. Podľa jej názoru žalobca nijakým spôsobom nepreukázal existenciu akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi konaním správcu v súvislosti so schôdzou veriteľov dlžníka dňa 03. 07. 2012 a vznikom škody. Žalovaná taktiež vzniesla námietku premlčania nároku na náhradu škody uplatneného žalobcom. Zápisnica z 1. schôdze veriteľského výboru zo dňa 03. 07. 2012 bola zverejnená v Obchodnom vestníku 131/2012 dňa 10. 07. 2012, účinky zverejnenia nastali 11. 07. 2012. Žalobca sa tak objektívne najneskôr dňa 11. 07. 2012 mohol oboznámiť so zložením veriteľského výboru dlžníka. Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody tak plynula od 12. 07. 2012 do 12. 07. 2014. Nakoľko žalobca podal predmetnú žalobu o náhradu škody dňa 11. 08. 2014, bola podaná oneskorene a preto žalobcovi právo na náhradu škody - aj keby bol nárok skutočne dôvodný, nemožno priznať.
Žalovaná tvrdí, že žalobcovi nie je zrejmý rozdiel medzi preskúmavaním prihlášky pohľadávky do reštrukturalizačného konania v zmysle § 122 ods. 1 ZKR v spojení s ust. 29 ZKR na jednej strane
- kedy správca preskúmava prihlášku z hľadiska splnenia formálnych náležitostí, ktorých dodržanie je podmienkou zápisu pohľadávky do zoznamu pohľadávok a popieraním a zisťovaním prihlásených pohľadávok podľa § 124 ZKR na strane druhej, kedy správca preskúmava existenciu a preukázanie právneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky. Žalovaná nesúhlasí s tým, že mala predložiť prihlášku žalobcu na posúdenie súdu, či pohľadávka je alebo nie je zabezpečená, nakoľko v zmysle ust. § 122 ods. 4 ZKR predloženie prihlášky sa vzťahuje k posúdeniu prihlášky z hľadiska splnenia formálnych náležitostí podľa § 29 ZKR a v žiadnom prípade nie pre posúdenie právneho dôvodu pohľadávky v rámci popierania a zisťovania prihlásených pohľadávok podľa § 124 ZKR. Nakoľko prihláška žalobcu spĺňala všetky formálne náležitosti vyžadované ustanovením § 29 ZKR, nebol dôvod, aby žalovaná prihlášku do zoznamu pohľadávok nezaradila alebo aby ju predložila na posúdenie súdu, či sa na ňu bude alebo nebude v reštrukturalizácii prihliadať. Pokiaľ žalobca zastáva názor, že jeho pohľadávka je pohľadávkou prednostnou, žalovanej nie je zrejmý dôvod, prečo si žalobca svoju pohľadávku neuplatnil ako prednostnú podľa § 120 ods. 2 ZKR, ale si ju uplatnil prihláškou podľa § 121 ZKR. Žalovaná preto nevidí dôvod na to, aby sa vôbec polemizovalo o tom, či túto pohľadávku mohla alebo nemohla (s konkludentným súhlasom veriteľa alebo bez neho) zaradiť do reštrukturalizačného plánu, keďže žalobca si svoju pohľadávku ako prednostnú podľa § 120 ods. 2 ZKR priamo u dlžníka neuplatnil. Je jedine na veriteľovi, či si v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt uplatní v reštrukturalizácii svoje prihlášky prihláškou alebo ako prednostnú pohľadávku podľa § 120 ods. 2 ZKR a tiež to, či si ich uplatní v celom rozsahu alebo len z časti. Výlučne veriteľ je osobou zodpovednou za to, aký druh pohľadávky si voči dlžníkovi v reštrukturalizácii uplatní, akým právnym titulom, v akej výške a prípadne či aj so zabezpečovacím právom. Žalovanej preto nie je zrejmý dôvod prečo si vlastne žalobca v reštrukturalizácii prihlásil svoju pohľadávku prihláškou, keď teraz v odôvodnení žaloby tvrdí, že jeho pohľadávka nemala byť zaradená do reštrukturalizačného plánu vôbec a teda ani do skupiny nezabezpečených alebo zabezpečených pohľadávok. Ustanovenie § 27 ods. 1 písm. f/ ZKR umožňuje veriteľovi bez akýchkoľvek podmienok alebo sankcií vziať svoju prihlášku kedykoľvek počas reštrukturalizácie späť. Žalobcovi preto nič nebránilo, aby - keď dospel k záveru, že jeho pohľadávka je prednostnou - toto svoje právo využil a vzdal sa tak postavenia účastníka reštrukturalizačného konania. Žalovaná preto zotrváva na tom, že pohľadávku žalobcu správne považovala za pohľadávku nezabezpečenú, nakoľko si žalobca zabezpečovacie právo k predmetnej pohľadávke v zákonnej lehote na prihlasovanie pohľadávok podľa § 122 ods. 1 ZKR neuplatnil. Podľa názoru žalovanej napriek tomu, že výhrada vlastníckeho práva podľa § 445 Obchodného zákonníka nie je výslovne upravená ako zabezpečovací inštitút, jej zabezpečovací obsah a účinky sú nespochybniteľné. Hlavným rysom kúpnej zmluvy a jej ekonomickým účelom je prechod vlastníckeho práva k tovaru z predávajúceho na kupujúceho a výhrada vlastníctva je významným zabezpečovacím inštitútom, ktorý umožňuje v prípade aj čiastočného nezaplatenia kúpnej ceny žiadať reivindikačnou žalobou vydanie veci vlastníkovi. Výhrada vlastníckeho práva má vzhľadom na posun prechodu vlastníckeho práva tovaru predovšetkým zabezpečovací charakter. Žalovaná je preto toho názoru, že pohľadávku žalobcu posúdila s odbornou starostlivosťou a s využitím svojich znalostí a odborných skúseností správne a v súlade so zákonom. Žalovaná poukázala na to, že žalobcovi nič nebránilo v tom, aby sa počas reštrukturalizačného konania priamo voči dlžníkovi domáhal svojho vlastníckeho práva reivindikačnou žalobou na základe medzi nimi dojednanej výhrady vlastníckeho práva a aby od dlžníka žiadal vydanie tovaru.
Žalovaná na pojednávaní dňa 19. 03. 2015 poukázala na to, že žalobca nevyužil ani jedno z oprávnení, ktoré mu Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v rámci reštrukturalizácie priznáva. Žalobca napr. nepodal ani odôvodnenú námietku voči uzneseniu schôdze veriteľov, na ktorom bol veriteľský výbor zvolený a nedomáhal sa ani zrušenia uznesenia schôdze veriteľov. Správca navrhoval členov veriteľského výboru v zmysle príslušných ustanovení ZKR od najvyššieho počtu hlasov s tým, že nikto z prítomných veriteľov túto skutočnosť nenamietal. V tom čase sa práve menil zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorého nové znenie bolo účinné od 01. 01. 2012 a jednak žalovaná nemala vedomosť o tom, že navrhovaní členovia sú spriaznenými osobami dlžníka a táto skutočnosť unikla aj veriteľom a dlžníkovi. Čo sa týka uspokojenia pohľadávok žalobcu, tak zaraďovanie do skupín a následné uspokojovanie prihlásených pohľadávok veriteľov závisí na jednej strane od výšky prihlásených pohľadávok ako aj od výšky hodnoty majetku dlžníka. Podľa toho sa určuje percentuálne uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii. V tomto prípade reštrukturalizačný plán vypracovával dlžník a v žiadnom prípade neexistuje spojenie medzi zložením veriteľského výboru a výškou uspokojenia veriteľov v rámci reštrukturalizácie na základe plánu. Predsedom veriteľského výboru bola v danom prípade banka ako najväčší veriteľ a jediný zabezpečený
veriteľ, ktorý taktiež viac-menej dohliadal na to, aby boli výpočty správne a aby aj výška uspokojenia veriteľov bola správna. Navyše žalobca v tomto súdnom konaní operuje s pojmami, ktoré Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nepozná, ako napr. reštrukturalizačná podstata. Podľa tvrdenia žalovanej, keď sa robil súpis majetku v konkurze, zistilo sa, že tovar, ktorého vlastníkom má byť stále žalobca, ako tvrdí, sa stále nachádza u dlžníka. Žalovanej preto nie je zrejmé, prečo sa žalobca nedomáhal žalobou vydania tejto veci voči dlžníkovi. Žalovaná ďalej zdôraznila, že právne závery v odôvodnení rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 66Cbi 1/2013 nie sú pre súd v tomto konaní záväzné. Žalobcovi žiadna škoda nevznikla, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody v jej jednotlivých bodoch v žalobnom návrhu tak, ako uvádza žalobca.
Podľa § 7 ZKR, konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 8/2005 Z. z., správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, je povinný požiadať o pomoc odborníka; ak vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo hospodárna, je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo požiadať súd o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu.
Podľa § 12 ods. 1 veta prvá Zákona č. 8/2005 Z. z., správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Na zodpovednosť správcu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak.
Podľa § 145 ods. 1 ZKR, každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu a) o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu,
b) o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu,
c) o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,
d) o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom plánu,
e) o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu.
Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca si v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R 2/2012 prihlásil peňažnú pohľadávku v celkovej výške 40 343,86 Eur, ktorá suma pozostávala z istiny 32 114,16 Eur, úrokov z omeškania 4 526,10 Eur a nákladov z uplatnenia 3 703,60 Eur. Právnym dôvodom prihlásenej pohľadávky bola v zmysle prihlášky žalobcu kúpno-predajná zmluva zo dňa 03. 06. 2011 a dodací list o prevode dreva. Prílohu prihlášky žalobcu tvorila kúpno-predajná zmluva zo dňa 03. 06. 2011 a preukazy pôvodu dreva na prepravu a spracovanie, faktúry č. XXXXXX, 402011, platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. 13Rob 339/2011-31, žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 11. 10. 2011. Žalovaná správne uviedla, že prihláška pohľadávky žalobcu obsahovala všetky formálne náležitosti podľa ust. § 122 ods. 1 ZKR v spojení s ustanovením § 29 ods. 1 až 6 ZKR a preto ani podľa názoru súdu neboli dané dôvody, aby postupovala podľa § 122 ods. 4 ZKR a predložila prihlášku súdu na rozhodnutie, či sa na ňu prihliada alebo nie. Žalovaná správne zapísala pohľadávku do zoznamu pohľadávok podľa ust. § 123 ods. 1 ZKR. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalobca v zákonnej lehote pred konaním schvaľovacej schôdze požiadal o neúčinnosť plánu voči nemu alebo o preradenie jeho pohľadávky do skupiny so 110 %-ným uspokojením. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovanej, že výhradu vlastníctva je potrebné analogicky považovať za právo s podobným obsahom a účinkami ako napr. zabezpečovací prevod práva, to znamená ako zabezpečovacie právo podľa § 8 ZKR a keďže si zabezpečovacie právo žalobca neuplatnil prihláškou, na pohľadávku veriteľa sa v rámci reštrukturalizácie prihliada ako na nezabezpečenú pohľadávku v zmysle ust. § 122 ods. 1
ZKR. Súd sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou žalobcu a výhradu vlastníctva ako právo k veci vlastnej nie je možné považovať za zabezpečovacie právo podľa § 8 ZKR. Prihlásená pohľadávka veriteľa (predávajúceho), ktorého predmet kúpy je chránený výhradou vlastníctva sa totiž v konkurze nemôže uspokojiť z výťažku zo speňaženia tohto majetku - predmetu kúpy, t.j. predávajúci chránený výhradou vlastníctva nebude uspokojovaný ako zabezpečený veriteľ podľa § 94 ZKR, ale sa môže domáhať vylúčenia predmetu kúpy zo súpisu majetku podstát. Žalobca si preto ani v reštrukturalizácii nemohol prihlásiť svoju pohľadávku ako zabezpečenú, ale buď mohol požadovať od dlžníka vydanie veci, alebo sa mohol domáhať peňažného plnenia z titulu kúpnej ceny ako nezabezpečenej pohľadávky prihláškou tak, ako to aj žalobca urobil a kedy zaradenie jeho pohľadávky do príslušnej plánom vytvorenej skupiny určilo zároveň aj výšku a spôsob uspokojenia tejto pohľadávky. Je výslovne na vôli veriteľa chráneného výhradou vlastníctva, či bude požadovať vrátenie veci alebo peňažné plnenie z titulu kúpnej ceny, kedy však spôsob uplatnenia týchto nárokov - a aj ich uspokojenia - je vzhľadom na účinky ( a účel) reštrukturalizácie rozdielny ( nezabezpečené pohľadávky sa väčšinou uspokojujú do výšky niekoľko desiatok percent, príp. menej, s posunutím lehoty ich splatnosti). Nič to však nemení na skutočnosti, že prihlásená pohľadávka žalobcu bola nezabezpečenou pohľadávkou a kedy ako nezabezpečenú ju správne vyhodnotila aj žalovaná - aj keď z iných dôvodov. Žalobca síce v priebehu reštrukturalizácie postupom podľa ust. § 145 ZKR žiadal, aby mu bol tovar vrátený a aby sa plán buď naňho nevzťahoval, alebo aby bola jeho pohľadávka preradená do skupiny so 110% uspokojením. Ako vyplýva z citovaného ust. § 145 ods. 1 ZKR, účastník plánu sa v tomto štádiu reštrukturalizačného konania môže domáhať zmeny plánu len v rámci opravy zjavných chýb v písaní alebo počítaní a iných zrejmých nesprávností plánu, prípadne zaradenia svojej pohľadávky (prípadne majetkového práva akcionára) do inej skupiny (§ 145 ods. 1 písm. b) až e) ZKR) alebo sa môže domáhať len vysvetlenia ustanovení plánu (§ 145 ods. 1 písm. a) ZKR). Účastník plánu sa však nemôže domáhať podstatnej zmeny plánu v tom smere, že by sa plán na neho vôbec nevzťahoval; žalobca sa preto nemohol účinne domáhať takejto zmeny plánu najneskôr 7. deň pred konaním schvaľovacej schôdze a preto zo strany žalovanej nedošlo k porušeniu povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, pokiaľ takejto žiadosti žalobcu nevyhovela. Žalobca ani nezobral svoju prihlášku späť. Žalovaná taktiež neporušila povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, pokiaľ nevyhovela žiadosti žalobcu v časti, ktorou žiadal, aby jeho pohľadávka bola preradená do skupiny so 110 %-ným uspokojením. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaná nedostatočne zistila právny dôvod vzniku pohľadávky; z prihlášky žalobcu v reštrukturalizačnom konaní jednoznačne vyplýva, že žalobca si prihlásil nezabezpečenú peňažnú pohľadávku v celkovej výške 40 343,86 Eur a kedy v prihláške žalobcu nie je žiadna zmienka o tom, že žalobca si o.i. nárokuje aj na vec samotnú, t.j. predmet kúpy. Napriek tomu, že v prílohe prihlášky
- v kúpno-predajnej zmluve zo dňa 03. 06. 2011 bola dohodnutá výhrada vlastníctva medzi žalobcom a úpadcom, nebola žalovaná povinná na základe tejto právnej skutočnosti postupovať pri posudzovaní prihlášky iným spôsobom než postupovala, nakoľko z prejavu vôle žalobcu jednoznačne vyplýva, že napriek dohodnutej výhrade vlastníctva požaduje a uplatňuje od dlžníka v reštrukturalizácii zaplatenie svojej peňažnej pohľadávky z titulu kúpnej ceny v uplatnenej výške a nijakým relevantným zákonným spôsobom neprejavil v tomto štádiu reštrukturalizačného konania právo k veci samotnej. Žalobca napriek existencii výhrady vlastníctva a teda jeho naďalej existujúceho vlastníckeho práva k predmetu kúpy neuplatnil voči dlžníkovi nárok na vrátenie veci, ale domáhal sa finančného plnenia od dlžníka z titulu kúpnej ceny. Na základe jeho prejavenej vôle v prihláške pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní žalovaná správne posúdila prihlásenú pohľadávku žalobcu ako nezabezpečenú a kedy po formálnej stránke správne uplatnenú pohľadávku aj správne zaradila do zoznamu pohľadávok. Z vykonaného dokazovania taktiež nemal súd za preukázané, že žalovaná bola povinná prihlásenú pohľadávku žalobcu poprieť, nakoľko existencia peňažnej pohľadávky žalobcu jednoznačne vyplývala z príloh pripojených žalobcom k prihláške. V reštrukturalizačnom konaní - na rozdiel od konkurzného konania, neprechádza oprávnenie nakladať s majetkom dlžníka na reštrukturalizačného správcu a preto žalovaná nebola oprávnená vrátiť tovar žalobcovi. Súd preto nemal v konaní za preukázané, že žalovaná porušila svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou v rámci posudzovania prihlásenej pohľadávky žalobcu, následne pri rozhodovaní o jeho námietke voči reštrukturalizačnému plánu a taktiež vo veci žiadosti žalobcu o vydanie tovaru. Naopak súd mal v konaní za preukázané, že žalovaná s odbornou starostlivosťou posúdila prihlásenú pohľadávku žalobcu ako nezabezpečenú peňažnú pohľadávku, túto zaradila do zoznamu pohľadávok a v reštrukturalizačnom pláne túto taktiež zaradila do skupiny nezabezpečených pohľadávok. V tomto smere sa súd zásadným spôsobom odchýlil od právnych záverov v rozhodnutí tunajšieho súdu v konaní o určenie neúčinnosti plánu č.k. 66 Cbi 1/2013
- 138. Žalovaná nebola povinná vytvoriť skupinu pohľadávok so 110 %-ným uspokojením a taktiež neporušila žiadnu povinnosť tým, že nevyhovela žiadosti žalobcu, aby sa reštrukturalizačný plán na
neho nevzťahoval a to z dôvodov už vyššie uvedených. Plán netrpel žiadnou zrejmou nesprávnosťou v dôsledku konania žalovanej tak, ako jej to vytýka žalobca a žalobca sa preto nedomáhal opravy zrejmej nesprávnosti plánu v súlade s ust. § 145 ods. 1 písm. b/ ZKR. Žalovaná preto neporušila žiadnu zákonnú povinnosť, pokiaľ takejto žiadosti žalobcu nevyhovela.
V konaní nebolo sporné, že žalovaná na 1. schôdzi veriteľov dňa 3.7.2015 za členov veriteľského výboru navrhla aj spriaznené osoby dlžníka - veriteľov G-Forest, s.r.o. so sídlom Košice a W. Q., ktorí aj boli schôdzou veriteľov zvolení za členov veriteľského výboru a kedy po novele zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 1.1.2012 za členov veriteľského výboru nemôžu byť volení veritelia, ktorí by sa v konkurze uspokojovali ako podriadení veritelia - t.j. veritelia s pohľadávkou z titulu zmluvnej pokuty a veritelia spriaznení s úpadcom (§ 95 ods. 3 ZKR). V konaní však nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym zložením veriteľského výboru a údajne vzniknutou škodou na strane žalobcu.
Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol. Súd zároveň nepovažoval za potrebné vypočuť v konaní ako svedka správcu konkurznej podstaty JUDr. Tomáša Oravca, nakoľko rozhodnutie súdu záviselo od právneho posúdenia skutkového stavu, ktorý v konaní nebol sporný. Skutočnosť, či sa guľatina t. č. nachádza u úpadcu alebo nie, nebola rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody, t.j. či žalovaná v reštrukturalizačnom konaní porušila povinnosť konať s odbornou starostlivosťou na skutkovom základe tvrdenom žalobcom. Súd preto na pojednávaní dňa 19.3.2015 rozhodol, že tento navrhovaný dôkaz nevykoná.
Súd v súlade s ust. § 151 ods. 7 O. s. p. rozhodol, že žalovanej, ako účastníčke v spore úspešnej ( § 142 ods. 1 O. s. p.) priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.