Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/13/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX M., právne zastúpený advokátom JUDr. Ladislav Riedl, so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, proti žalovanému G. X. X. so sídlom P. XX, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. -123 zo dňa 08. decembra 2021, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania právo.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil o ochrane spotrebiteľa, o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci , , , , , , , .

3. Uznesením zo dňa 30.06.2021 Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s námietkami žalovaného o neporušení práva spotrebiteľa a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sa absolútne nevyporiadal, nevenoval pozornosť tejto obrane, pričom priznanie nároku odôvodnil len všeobecnými okolnosťami, ktoré však v danom prípade naplnené neboli. Úlohou súdu prvej inštancie bolo preto opätovne posúdiť nárok žalobcu, a to s ohľadom na znenie v účinnom znení a podrobne sa zaoberať skutočnosťami, či v základnom konaní bolo preukázané úspešne spotrebiteľom porušenie práva alebo povinnosti, ktorú zákon stanovuje alebo osobitné právne predpisy dodávateľom, a to samozrejme vo vzťahu k právnej úprave účinnej v čase rozhodovania súdu v základnom konaní.

4. V zmysle pokynu odvolacieho súdu a z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie po zrušení veci a vrátení na ďalšie konanie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s názorom žalobcu, že má nárok na primerané finančné zadosťučinenie, otázna je len jeho výška. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že nie je smerodajné, že v základnom konaní žalobca vystupoval v pozícii žalovaného. Výsledkom uvedeného konania bol úspech žalobcu, teda žalovaného v základnom konaní. Tento si v rámci svojej obrany v konaní úspešne uplatnil svoje práva ako spotrebiteľ práve aj vznesením námietky premlčania, ktoré je právom spotrebiteľa. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že uplatnením premlčaného práva žiadne práva žalobcu ako spotrebiteľa neboli porušené a že sa žalovaný žiadneho porušenia nedopustil ako aj s námietku, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku z dôvodu absencie aktívneho konania spotrebiteľa pre priznanie nároku, s týmito sa nestotožnil. Žalobca si v konaní úspešne uplatnil svojej práva ako spotrebiteľa v rámci procesnej obrany voči žalobe, ktorá bola proti nemu podaná a má preto aktívnu legitimáciu v tomto konaní domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia. Čo sa týka porušenia práv spotrebiteľa, mal za to, že tieto boli porušené. Ak si dodávateľ uplatní nárok o ktorom vie, že je premlčaný vzhľadom na uplynutie premlčacej lehoty, musí si byť vedomý toho, že v prípade vznesenia námietky premlčania nebude úspešný. Vo vzťahu k výške primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že po prejednaní veci s prihliadnutím na rozhodnutia odvolacieho súdu dospel k záveru, že nie je dôvodné priznať plnú výšku žiadaného primeraného finančného zadosťučinenia, ale len polovicu. Mal za to, že polovica výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe porušenia práva jeho následkom a okolnostiam prípadu. Obrana a tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení k žalobe sú preto s poukazom na uvedené nesprávne a nespôsobilé spochybniť dôvodnosť nároku žalobcu.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobe bolo vyhovené v rozsahu 50%, teda každá zo strán bola úspešná v rovnakom rozsahu, preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I. a III.. Odvolanie právne odôvodnil (ďalej len „“). Opakovane uviedol, že žalobca nemá voči nemu žiaden nárok titulom primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko predpokladom priznania finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom. V predmetnej veci táto podmienka nie je splnená, keďže žalobca neuplatnil žiaden konkrétny nárok z porušenia práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľa. Zotrval na tom, že vznesenie námietky premlčania nepredstavuje úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľom a vznesenie námietky premlčania nie je výsostným právom spotrebiteľa, ale právom sporovej strany. Vysporiadanie súdu prvej inštancie s jeho námietkami nepredstavuje riadne a presvedčivé rozhodnutie súdu v súlade s . Uplatnením premlčaného nároku žiadne práva žalobcu v tomto spore ako spotrebiteľa porušené neboli, čím je nárok žalobcu titulom zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v celom rozsahu vylúčený a správnym právnym posúdením by ho musel súd prvej inštancie zamietnuť. Z uvedeného dôvodu nevznikol voči nemu nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Poukázal na to, že jeho neúspech z vymedzeného predmetu sporu nemôže predstavovať peňažnú ujmu na strane spotrebiteľa ako protistrany. Uviedol, že žalobca nešpecifikoval, ktoré jeho spotrebiteľské právo bolo porušené, nešpecifikoval ani aká ujma mu bola spôsobená, rovnako nepreukázal vznik konkrétnej ujmy, preto mu logicky nevznikol nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia, ktorého priznania sa domáha v tomto spore. Suma, ktorej priznania sa žalobca domáha nespĺňa ani podmienku primeranosti a jej výška nie je ničím odôvodnená. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné čo do výroku I. a čo do výroku III. je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. Podľa Základných princípov , v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.

12. Podľa o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú formulované v ustanovení , pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne na to, aby žalobcovi mohlo byť priznané právo na primerané finančné zadosťučinenie. Z poslednej vety uvedeného zákonného ustanovenia tak možno vyvodiť, že týmito podmienkami sú: (i) úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej predmetným zákonom alebo osobitnými právnymi predpismi a (ii) domáhanie sa primeraného finančného zadosťučinenia od subjektu, ktorý zodpovedá za porušenie konkrétneho práva alebo povinnosti.

14. Samotné ustanovenie viaže vznik práva na finančné zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj dožadovanie sa určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú teda formulované v ustanovení , a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Za daného stavu nie je možné považovať konanie žalobcu, ktorý po tom, ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalovaného v prevyšujúcej z dôvodu premlčania nároku za konanie v rozpore so zákonom, dobrými mravmi, prípadne za šikanózne uplatnenie práva.

15. Z rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. zo dňa 24.08.2018 vyplýva, že žalovaný (v základnom konaní v postavení žalobcu) si proti žalobcovi (v základnom konaní v postavení žalovaného) podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie zvyšnej dlžnej sumy 4.176,74 Eur s prísl. z dôvodu, že žalobca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku v dôsledku čoho došlo k vypovedaniu zmluvy a výzve na úhradu všetkých dlžných splátok jednorazovo. Súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že vypovedanie zmluvy bolo potrebné posúdiť ako odstúpenie od zmluvy, v dôsledku čoho si zmluvné strany boli povinné vydať bezdôvodné obohatenie, avšak v dôsledku vznesenej námietky premlčania žalobcom bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný si v základnom konaní uplatňoval od žalobcu nárok na zaplatenie sumy vyššej, než na akú by mal nárok v dôsledku odstúpenia od zmluvy, čím by došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Takéto konanie žalovaného v pôvodnom konaní bolo nepochybne spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na závažné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. 16. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené už len konštatuje, že žalovaný v odvolacom konaní nevzniesol žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

17. Vo vzťahu k otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia odvolací súd poukazuje na to, že v tomto smere bola odvolacia námietka žalovaného nedôvodná, pretože z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva odôvodnenie priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur, t.j. 50% pôvodne žalobcom uplatnenej sumy primeraného finančného zadosťučinenia. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti uvádza, že v pôvodnom konaní sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 4.176,74 Eur s prísl., neskôr po čiastočných späťvzatiach žaloby sumy 1.820,07 Eur s prísl..

18. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, ak by v tejto veci nebol vyvolaný spor a žalobca ako spotrebiteľ by žalovanému ako dodávateľovi uhradil celú pôvodne požadovanú sumu 4.176,74 Eur, vzniklo by tak na jeho strane bezdôvodné obohatenie viac ako 4.000,- Eur. Z uvedeného dôvodu priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur je primerané. Odvolací súd sa preto v tomto smere stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo vzťahu aj k výške priznaného finančného zadosťučinenia a túto považuje zodpovedajúcu povahe a charakteru ujmy, ktorá žalobcovi vznikla konaním žalovaného.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil ( ). Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v zmysle a ako vecne správny potvrdil.

20. Vo vzťahu k napadnutému výroku III. o trovách konania odvolací súd poukazuje na to, že zásadu úspechu vo veci ( ) je potrebné uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku (ku tomu pozri napr. KS TT, sp. zn. , KS PO, sp. zn. , a Veľký komentár , C.H.Beck, str. 926).

21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.000,- Eur, avšak po preskúmaní všetkých okolností prípadu považoval súd prvej inštancie za primerané priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur. Žalobca tak bol podaním žaloby čo do základu úspešný, otázna bola len výška priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého výška závisela práve od úvahy súdu. Súd prvej inštancie mal tak správne priznať úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodu, že výška primeraného finančného zadosťučinenia závisela práve od úvahy súdu, pričom výpočet výšky trov by sa odvíjal od výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Odvolací súd však rozsudok súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania nezmenil, a to s poukazom na Základných princípov . V predmetnom prípade podal odvolanie len žalovaný a v prípade, ak by odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie čo do výroku II. o trovách prvoinštančného konania, musel by na ich úhradu v plnom rozsahu zaviazať žalovaného, teda došlo by v konečnom dôsledku k nepriaznivejšiemu rozhodnutiu voči žalovanému, ako voči subjektu, ktorý uplatnil opravný prostriedok, čo je v rozpore so spomínaným ust. Základných princípov . Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k výroku II. o trovách prvoinštančného konania.

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako správny potvrdil.

23. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Odvolací súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa .

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).