Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-52-2015.pdf
PDF · 96.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/52/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu S.. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, L. L. proti žalovanému S.. B. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H.. T. XX, Y., o zaplatenie 3.319,39 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10.12.2013 č. k. 16C/69/2010-176, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 14.11.2014 č. k. 16C/69/2010-249 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 14.4.2014 č. k. 16C/69/2010-198 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zastavení časti konania.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Mení uznesenie zo dňa 14.11.2014 č. k. 16C/69/2010-249 a priznáva žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov.
Zrušuje uznesenie zo dňa 14.4.2014 č. k. 16C/69/2010-198.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie 9 % úroku ročne zo sumy 3.319,39 Eur od 29.8.2009 do zaplatenia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.319,39 Eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 297,70 Eur taktiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.319,39 Eur s prísl. titulom pôžičky je dôvodný. Žalovaný nemal za vylúčené, žeby podpis na výdavkom pokladničnom doklade z 20.3.2008 nebol jeho. V argumentácii spochybňujúcej relevantnosť dokladu sa zameral na formálne aspekty tohto listinného dôkazu. Podľa súdu prvého stupňa nie je podstatné, že identifikačné údaje žalobcu sú uvedené v kolónke označenej ako organizácia. Aj osoba, ktorej je účel výdavku - pôžička vyplatený, je identifikovaná jasne, sú tam údaje žalovaného a aj číslo občianskeho preukazu. Podpis žalobcu je na doklade umiestnený v kolónke schválil a označený príjemca sumy - žalovaný nie je na doklade identifikovaný ako podnikajúci subjekt, ktorý by mal o sume 100.000,- Sk účtovať. Lokalizácia podpisu žalovaného svedčí skôr o tom, že vzhľadom na jeho veľkosť v pomere k veľkosti tzv. správnej kolónky je umiestnený tam, kde bolo vizuálne viac priestoru. Účelovosť tvrdenia žalovaného, že výdavkový doklad z 20.3.2008 je potvrdením o vrátení sumy, ktorú on požičal žalobcovi 25.10.2007 je viac ako zrejmá nielen pre obsah výdavkového dokladu, ale aj preto, že potvrdenie o vrátení zvyčajne vyhotovuje ten, kto vrátenie pôžičky potvrdzuje a predovšetkým preto, že pokiaľ by tento argument mal obstáť, žalovaný by na to poukazoval od začiatku konania. Pokiaľ ide o započítanie sumy pôžičky
žalovaného proti žalobcovi v rovnakej výške súd prvého stupňa uviedol, že tento započítací prejav je hmotnoprávnym úkonom, ktorý realizuje subjekt, ktorému patrí - započítací prejav však vykonala zástupkyňa žalovaného na pojednávaní, pričom zo splnomocnenia, ktorým disponovala pre konkrétne pojednávanie vyplývalo jej oprávnenie na zastupovanie v konaní, teda k procesným úkonom. Ak by sa aj ukázalo pravdivým, že žalobca tiež nevrátil žalovanému pôžičku v rovnakej výške, táto pôžička ešte splatnou nie je. Podľa žalovaného on ponechal splatnosť pôžičky na žalobcu, že keď bude mať žalobca finančné prostriedky, vtedy žalovanému požičanú sumu vráti. Je teda na žalovanom, aby žalobu o určenie splatnosti dlhu podal v zmysle § 564 OZ. Nemožno totiž započítať nesplatnú pohľadávku, teda pohľadávku žalovaného voči splatnej pohľadávke žalobcu k stretu pohľadávok, a teda k započítaniu ešte dôjsť nemohlo. Súd prvého stupňa tiež neakceptoval obranu žalovaného s poukazom na ust. § 560 OZ. Predmetná právna úprava sa vzťahuje na záväzky účastníkov z tej istej zmluvy nie zo zmlúv viacerých. Žalobe preto ako opodstatnenej vyhovel, rozhodol o príslušenstve pohľadávky podľa § 517 ods. 2 OZ, ako aj o trovách konania účastníkov podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania, podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol v napadnutej časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhuje, aby odvolací súd ešte raz celú vec starostlivo preskúmal, prípadne sám vykonal dokazovanie a posúdenie dôkazov tak, aby žaloba bola následne zamietnutá. Predovšetkým žalovaný namieta, že zápisnica z pojednávania dňa 19.11.2013 je nepresná, nesprávna, neúplná, sú tam dokonca zakomponované výroky, ktoré jeho zástupkyňa ani on sám na pojednávaní nevyslovili. Naopak, chýbajú výroky o vznesení započítacej námietky a aj niektoré výroky žalobcu, taktiež je pozmenená postupnosť výpovedí žalobcu a žalovaného, keďže žalobca sa vyjadroval pred súdom ako prvý nielen vo veci podania a späťvzatia, rozšírenia žalobného návrhu, ale aj vo veci samej. Zápisnica mu bola doručená na jeho žiadosť až 20.12.2013, preto v lehote 5 dní podáva námietky voči jej zneniu. Jeho zástupkyňa ani on sám nikdy nevyslovil vetu v zápisnici uvedenú, a teda, že žalovaný si neuplatnil započítaciu námietku, čo sa týka jeho pohľadávky voči žalobcovi, je potrebné vysvetliť tak, že až z dokladu, ktorý mu súd poslal spolu so žalobou zistil, že žalobca uplatňuje voči žalovanému nejaké nároky na základe účtovného dokladu, ktorý k žalobe pripojil. Naopak, už zo zápisnice o pojednávaní 31.5.2011 je zrejmá jeho vôľa ako žalovaného, započítať dlh žalobcu, resp. skoršiu pohľadávku žalovaného voči nemu ako žalobcovi so žalobným návrhom v prípade, že súd uzná doklad, na základe ktorého žalobca v tomto konaní nárok uplatnil. Pokiaľ ide o plnomocenstvo, ktoré udelil svojej zástupkyni, išlo o plnomocenstvo v rozsahu všetkých úkonov na pojednávaní, nielen k procesným úkonom. Jeho zástupkyňa neurobila započítací prejav vo svojom mene a vo svoj prospech, ale realizovala ho preukázateľne menom žalovaného s jeho súhlasom a s jeho vedomím. Ďalej tvrdí, že žalobca v konaní nepreukázal, že by sa kdekoľvek na doklade, ktorý v konaní predložil skutočne a právne nespochybniteľne nachádzal vlastnoručne podpis žalovaného. Je pravdou, že žalovaný nevie s určitosťou povedať, či ide alebo nejde o jeho podpis, to však neznamená, že na doklade sa určite jeho podpis aj nachádza. Žalobca sa nesprával ako slušný a čestný človek, lebo taký určite neodcudzí niekomu notebook a príslušné účtovné doklady z agendy žalovaného, nezavádza vo svojich výpovediach a pod.. Súd podpis, ktorý by mal na doklade byť urobený žalovaným a jeho pravosť ničím právne relevantným nepodložil. Žalovaný sa nevie vyjadriť s určitosťou, či ide o falošnú napodobeninu jeho podpisu alebo doklade predložený žalobcom pochádza z jeho účtovníctva a je istým spôsobom upravený tak, aby to vyhovovalo tvrdeniam žalobcu. Nebolo preukázané, že by žalobca reálne žalovanému vyplatil sumu 100.000,- Sk, ktorá je uvedená na tomto výdavkom pokladničnom doklade. Poukazuje na nedostatky pokiaľ ide o vypísanie tohto pokladničného dokladu. Je otázne, či z jeho strany by došlo k situácii, že by si požičiaval od svojho dlžníka rovnakú sumu, akú mu skôr sám požičal a dlžník mu túto sumu nevrátil. V tejto súvislosti poukazuje na pôžičku, ktorú on poskytol žalobcovi v októbri 2007 v rovnakej sume. Žalobca tento záväzok nepriznal v žalobnom návrhu, ale až po tom, čo žalovaný podal odpor a vyjadrenie vo veci. Žalobca nevie preukázať, že by svoj záväzok z tejto pôžičky riadne splatil. Jeho tvrdenia o splatení pôžičky roztrhaním dokladu o nej sú iba hrubo účelovými lžami nečestného človeka. Z toho je zrejmé, že žalobcom predložený výdavkový pokladničný doklad, ak by aj súd ho uznal, nemôže byť ničím iným ako splatením predtým požičanej sumy z pôžičky rovnakej povahy a v rovnakej sume. Je potrebné si položiť otázku, čie peniaze žalobca požičiaval žalovanému v marci 2008. Nesúhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa, ktorý vyhlásil pohľadávku žalovaného za nesplatnú. Žalovaný od začiatku konania poukazuje na to, že pôžičku, ktorú žalobca nepoprel žalovaný poskytol iba do doby, kým bude mať finančné prostriedky. Transakciu žiadanú žalobcom nemožno považovať za pôžičku poskytnutú žalovanému, ale nanajvýš tak za splátku pôžičky, ktorú žalovaný poskytol žalobcovi ešte v októbri 2007. Nie je v súlade s dobrými mravmi, aby skorší dlžník úročil takto tzv. požičané peniaze svojho veriteľa úrokom z omeškania, keď on sám nevie
preukázať splatenie svojho skoršieho záväzku veriteľovi. Zdôrazňuje, že záväzky účastníkov konania sú absolútne rovnakej povahy, pričom žalobcov záväzok vznikol skôr, právne pochybný výdavkový pokladničný doklad možno považovať za nanajvýš konkludentnú, a teda doplnkovú dohodu žalobcu so žalovaným, avšak len v prípade, že by sa preukázala právna relevancia takéhoto dokladu. Má za to, že žalobca vyhotovil doklad podľa svojich vlastných tvrdení v inej situácii, než ako pri odovzdávaní a preberaní finančných prostriedkov, ako to pôvodne žalobca tvrdil inde. V tejto súvislosti poukazuje na obsah zápisnice o pojednávaní z 31.5.2011. Súd prvého stupňa neprihliadol na závažné okolnosti, a to odcudzenie účtovnej agendy a na to, že takýto doklad bol s vysokou pravdepodobnosťou iba účelovo zmanipulovaný žalobcom a vydávaný za doklad o pôžičke žalovaného od žalobcu.
Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.
Je potrebné konštatovať, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil a odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Žalobca sa vo vzťahu k žalovanému v tomto konaní domáha zaplatenia sumy 3.319,39 Eur s prísl., poskytnutej dňa 20.3.2008 titulom pôžičky. Existenciu tejto pôžičky žalobca v konaní preukazoval listinným dôkazom, ktorým je výdavkový pokladničný doklad zo dňa 20.3.2008 podpísaný účastníkmi konania, ktorý obsahuje údaj o vyplatení sumy 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) ako pôžičky bez uvedenia času, kedy má byť žalovaným vrátená.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, teda veci zastupiteľné najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Právny vzťah založený takouto zmluvou môže byť odplatný, ako aj bezodplatný. Subjektmi tejto zmluvy - veriteľom a dlžníkom - môžu byť fyzické aj právnické osoby.
Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne, pričom pojmovými znakmi zmluvy je prenechanie vecí na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie. Ďalšími znakmi tejto zmluvy sú druhovo určené veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvyklé je uvádzaná aj doba splatnosti vrátenia pôžičky.
Už v predchádzajúcom štádiu konania bolo konštatované, že v súvislosti s uvedenou pôžičkou žalobca poukazoval na to, že išlo o krátkodobú finančnú pomoc, ktorú mal žalovaný vrátiť do jedného mesiaca. Žalovaný popieral samotné uzatvorenie zmluvy o pôžičke s tým, že písomný dôkaz o pôžičke predložený žalobcom časový údaj o jej vrátení neobsahuje. Keďže čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, nie je ani stanový právnym predpisom, či určený v rozhodnutí, dlžník je povinný splniť dlh potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ ide o namietaný listinný dôkaz, ktorým žalobca v konaní preukazoval dohodu účastníkov o poskytnutí pôžičky je zrejmé, že tento bol vyhotovený dňa 20.3.2008, identifikačné údaje žalobcu sú uvedené v kolónke dokladu s označením organizácia, osoba, ktorej je účel výdavku - pôžička vyplatený je identifikovaná údajmi osoby žalovaného spolu s číslom jeho občianskeho preukazu. Podpis žalobcu sa nachádza v kolónke - schválil - a podpis žalovaného je umiestnený pod kolónkou s označením podpis príjemcu, v časti účtovací predpis, zrejme vzhľadom na veľkosť tohto podpisu, ako na to dôvodne poukázal prvostupňovú súd.
Žalovaný v priebehu konania nevylúčil, že ide o jeho podpis na spornom výdavkovom doklade, spochybňoval hodnovernosť tohto dokladu z pohľadu toho, že žalobca mal pri vypisovaní výdavkového
dokladu zneužiť jeho účtovnú agendu, čo však preukázané nebolo a ani vo vzťahu k pravosti podpisu žalovaný nenavrhol vykonať prípadné ďalšie dokazovanie. Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že tento výdavkový pokladničný doklad preukazuje tvrdenia žalobcu o pôžičke poskytnutej žalovanému v sume 100.000,- Sk (3.319,39 Eur). Argumentácia žalovaného, že výdavkový pokladničný doklad pokiaľ ho súd ako hodnoverný bude akceptovať, má preukazovať vrátenie pôžičky, ktorú naopak v tejto sume sám žalovaný poskytol žalobcovi dňa 27.10.2007 nie je dôvodná, keďže takýto záver z obsahu daného listinného dôkazu nevyplýva. Skutočnosť, či žalobca vrátil túto pôžičku žalovanému je medzi účastníkmi sporná a pokiaľ žalovaný žiadal započítať túto svoju pohľadávku (č. l. 83 a nasl.) preukazovanú existenciou výdavkového pokladničného dokladu z 25.10.2007, súd prvého stupňa správne zdôvodnil, že k stretu týchto vzájomných pohľadávok účastníkov zatiaľ dôjsť nemohlo.
Započítanie v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to okamihom zročnosti pohľadávky, ktorá sa stáva zročnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. V zmysle § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Je zrejmé, že žalovaný v konaní opakovane potvrdil, že ponechal splatnosť tejto pôžičky na žalobcu s tým, že keď bude mať žalobca finančné prostriedky, tak vtedy žalovanému požičanú sumu vráti (č. l. 166). Vzhľadom na toto zistenie podporené predovšetkým vyjadreniami žalovaného súd prvého stupňa správne uzavrel, že splatnosť pohľadávky žalovaného v súvislosti s poskytnutou pôžičkou nastať nemohla a bolo možné uplatniť z jeho strany postup podľa § 564 Občianskeho zákonníka. V rozhodnutí o žalobe podľa § 564 Občianskeho zákonníka sa súd obmedzí na určenie splatnosti dlhu bez toho, aby dlžníkovi ukladal povinnosť dlh splniť, pričom predpokladom takéhoto rozhodnutia je zistenie, že záväzok bol dohodnutý a že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka. V súlade so spomínaným § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak nemožno započítať nesplatnú pohľadávku žalovaného proti splatnej pohľadávke žalobcu.
Napokon, pokiaľ ide o poukaz žalovaného na existenciu vzájomného plnenia účastníkov zo zmlúv o pôžičke je zrejmé, že úprava § 560 Občianskeho zákonníka predpokladá úpravu plnenia zo vzájomného záväzku, keď plnenie jedného účastníka zmluvy podmieňuje vzájomné plnenie druhého účastníka zmluvy a dlžník a veriteľ sú v takom prípade voči sebe navzájom v postavení veriteľa a dlžníka, čo však nekorešponduje so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci.
Ak žalovaný namieta obsah zápisnice o pojednávaní konanom dňa 19.11.2013 je potrebné uviesť, že tohto pojednávania sa zúčastnil osobne okrem žalobcu aj žalovaný, ako aj jeho právna zástupkyňa. Priebeh pojednávania bol sudcom nahlas diktovaný do záznamovej techniky v súlade s § 52 nasl. vyhlášky č. 543/2005 Zb. v znení neskorších predpisov, účastníci protokoláciu sudcu nenamietali a z obsahu spisu pochybenie súdu prvého stupňa v tomto smere zistené nebolo.
Za situácie, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o príslušenstve pohľadávky (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a o trovách konania účastníkov, odvolací súd poukazujúc na uvádzané dôvody rozsudok okrem výroku o zastavení časti konania potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Uznesením zo dňa 14.11.2014 č. k. 16C/69/2010-249 súd prvého stupňa žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
V dôvodoch uznesenia prvostupňový súd uviedol, že žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku vo výške 199,- Eur. Uviedol, že tvrdenia žalovaného prezentované v tlačive a doplnení žiadosti zo dňa 18.8.2014 vyznievajú nedôveryhodne v kontexte jeho tvrdení v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. V tejto žiadosti uvádza, že vlastní nehnuteľný majetok nemalej hodnoty a zároveň aj to, že v inom súdnom konaní súd neprijal ním ponúkané finančné prostriedky ako zábezpeku. Z toho vyplýva, že žalovaný vlastní majetok vyššej hodnoty, ktorý sa
však nenachádza v peňažných ústavoch a pokiaľ žalovaný uviedol, že nemá finančné prostriedky v peňažných ústavoch to neznamená, že nemá ďalšie iné finančné prostriedky, resp. nevlastní ďalší majetok, ktorý postačuje na úhradu súdneho poplatku. Preto nevyhovel jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Vo včas podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a priznal mu oslobodenie od súdnych poplatkov. Uvádza, že pokiaľ tvrdil, že majetok nemalej hodnoty vlastnil, je zrejmé, že už ho nevlastní a zároveň uviedol, akým spôsobom bol oň prakticky pripravený bez vlastného zavinenia. Všetky ním uvádzané a dokladované skutočnosti postačovali rôznymi inštitúciám, ako aj iným súdom SR k tomu, aby jeho súčasnú finančnú situáciu a situáciu jeho rodiny uznali natoľko vážnymi, že ich považovali za dôvod na uznanie odpustenia poplatkov a poskytovanie bezplatnej právnej pomoci. Súd prvého stupňa teda neposúdil ním uvádzané skutočnosti správne, ak ich vôbec posudzoval, tak ide len o výpoveď osobných dojmov a fikcie tohto úradníka Okresného súdu v Prešove. Súd ničím nepodložil, že by takýto nehnuteľný majetok nemalej hodnoty skutočne vlastnil a ani ničím nedeklaroval svoje tvrdenia o ďalšom majetku a nevyrátil skutočnosti, ktoré súd neuviedol, o aké reálne skutočnosti sa opiera vo svojom závere v tom zmysle, že tvrdenia žalovaného sú nedôveryhodné.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie je opodstatnené.
Podľa § 138 ods. 1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Predpokladom pre oslobodenie účastníka od súdnych poplatkov sú jeho pomery a skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatnenie alebo bránenie práva. Pomery účastníka predstavujú spoločensko-ekonomické podmienky, v ktorých účastník žije, jeho majetkové, zárobkové možnosti, príp. počet osôb, ktoré je podľa zákona povinný vyživovať, ako aj jeho oprávnené potreby (bývanie, strava, uspokojovanie bežných kultúrnych a iných hmotných potrieb).
Z obsahu v konaní predložených dokladov zo strany žalovaného vyplynulo, že žalovaný nemá v peňažných ústavoch vklady a úspory. Je vlastníkom bytu nachádzajúceho sa bytovom dome na ul. D. generála T. č. XX v Y., ktorý je trvalým bydliskom žalovaného, jeho manželky a dvoch detí. Nevlastní iný nehnuteľný majetok a nie je zrejmé, aby vykonával podnikateľskú činnosť. Manželka žalovaného je nezamestnaná od 1.7.2014. Žalovaný je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od 6.2.2013. Nebolo zistené, aby žalovaný poberal dávky sociálneho poistenia a na N. Y. žalovaný nemá zaevidované žiadne motorové vozidlá.
Takto zistené pomery na strane žalovaného predpokladajú existenciu dôvodov pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa zmenil (§ 220 O.s.p.) a priznal žalovanému s ohľadom na uvádzané dôvody oslobodenie od súdnych poplatkov.
Keďže súd prvého stupňa uznesením zo 14.4.2014 č. k. 16C/69/2010-198 uložil žalovanému povinnosť, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 199,- Eur (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov), s ohľadom na priznané oslobodenie od súdnych poplatkov odvolací súd toto uznesenie zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.