Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_16C-69-2010.pdf
PDF · 91.82 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/69/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu S.. E. K.D., V.. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX L. Š., štátneho občana Slovenskej republiky, proti žalovanému S.. Ľ. H., V.. XX.X.XXXX, bytom C. H.. T. XX, XXX XX Y., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie sumy 4 441,36 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 9 % úroku ročne zo sumy 3 319,39 od 29.8.2009 do zaplatenia,
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 319,39 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 319,39 eura od 29.8.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 297,70 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
O návrhu žalobcu súdu doručenom 15.12.2009, upresnenom podaním súdu doručeným 21.1.2010, ktorým sa domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 4 441,36 eura s príslušenstvom rozhodol N. T. Y. rozsudkom XXC/XX/XXXX-XXX z 27.10.2011 tak, že žalobný návrh zamietol a náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Dôvodom zamietnutia žalobného návrhu v časti o zaplatenie sumy 3 319,39 eura, ktorá mala byť sumou pôžičky poskytnutej žalobcom žalovanému bolo to, že žalobný návrh podaný bol predčasne, keďže už z formulácie dôvodu, pre ktorý bola žaloba podaná nevyplynulo, že by sa žalobca so žalovaným na tom, kedy mu má požičané peniaze vrátiť nedohodol, žalobca uviedol, že žalovaný mal mu peniaze vrátiť čo najskôr, čo znamená, že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka; v takom prípade v zmysle § 564 Občianskeho zákonníka je potrebné podať na súd žalobu o určenie splatnosti dlhu. Čo sa týka sumy 1 122 Eur, ktorú žalobcu voči žalovanému nárokoval titulom bezdôvodného obohatenia, dôvodom zamietnutia žalobného návrhu v tejto časti bolo to, že súd mal tento žalobcom tvrdený nárok za nepreukázaný.
Na odvolanie žalobcu Q. T. L. Y. rozsudkom XCo XX/XXXX-XXX z 15.5.2013 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 1 122 Eur s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku v časti o zaplatenie sumy 3 319,39 eura s príslušenstvom bolo to, že žalobca v konaní uviedol, že z jeho strany poskytnutím pôžičky žalovanému išlo o krátkodobú finančnú pomoc, ktorú mal žalobca vrátiť do jedného mesiaca. Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedeného nemožno vyhodnotiť, že by čas plnenia z tvrdenej zmluvy o pôžičke bol ponechaný na vôľu dlžníka. Situácia nasvedčuje tomu, že čas plnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, nie je stanovený právnym predpisom či určený v rozhodnutí, dôsledkom čoho je dlžník povinný splniť dlh po tom, čo ho o
plnenie veriteľ požiadal - § 563 Občianskeho zákonníka; formuláciu dôvodu samotnej žaloby žalobcom nehodnotil.
Podľa § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Uznesením XXC/XX/XXXX-XXX O. X.XX.XXXX súd na návrh žalobcu pripustil zmenu petitu žalobného návrhu jeho rozšírením tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 319,39 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 29.8.2009 do zaplatenia.
Na pojednávaní, ktoré súd na prejednanie veci nariadil na deň 19.11.2013 žalobca uviedol, že pôvodne v žalobe zle uviedol to, že žiada 9 % úrok ročne z dlžnej sumy, úrok zo sumy pôžičky 3 319,39 eura nežiada, a preto vzal žalobný návrh v časti o zaplatenie 9 % úroku ročne zo sumy 3 319,39 eura od 29.8.2009 do zaplatenia späť; žalovaný so späťvzatím žalobného návrhu v časti, ako realizoval žalobca súhlasil, súd preto konanie v časti o zaplatenie 9 % úroku ročne zo sumy 3 319,39 eura od 29.8.2009 zastavil.
Po zrušení rozsudku prvostupňového súdu Q. T. L. Y. účastníci konania zotrvali na všetkých svojich vyjadreniach, ktoré realizovali v priebehu celého konania a žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemali. Z výsluchov účastníkov konania, výdavkových pokladničných dokladov, korešpondencie medzi účastníkmi konania ako aj z ďalších listín zo spisu vyplynul tento skutkový stav:
Podľa výdavkového pokladničného dokladu z 20.3.2008 žalobca označený okrem miesta svojho bydliska aj rodným číslom vyplatil žalovanému, okrem miesta svojho bydliska označenému aj číslom preukazu totožnosti sumu 100 000,- Sk, ako účel výplaty uvedený je údaj pôžička. V časti výdavkového pokladničného dokladu v kolónke schválil je nečitateľný podpis, časť tohto dokladu - kolónka podpis príjemcu je prázdna.
Listom zo dňa 14.8.2009 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie požičaných peňazí 100 000,- Sk (po prepočítaní kurzom 3 319,39 eura). Z výzvy vyplýva, že požičané peniaze má žalovaný žalobcovi vrátiť do 28.8.2009. Podľa doručenky k tejto písomnosti žalovaný predmetnú písomnosť doručovanú mu poštou prevzal 19.8.2009.
Podľa pokladničného dokladu vyhotoveného žalovaným, podnikajúcim pod S.: XX XXX XXX dňa 25.10.2007 vyplatil žalovaný žalobcovi sumu 100 000,- Sk ako pôžičku.
Z korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva existencia komplexu viacerých nezhôd, resp. nedorozumení súvisiacich s údajnou manipuláciou účtovnej evidencie žalovaného.
Žalobca vo výsluchu uviedol, že so žalovaným boli priatelia. Pre žalovaného v minulosti nezištne vykonával určité práce, pomáhal mu s daňovým priznaním aj s účtovníckymi prácami pre neho ako podnikateľa. Tiež zabezpečoval pre neho ďalšie aktivity, na ktorých mal záujem, pretože bol maklérom. V marci 2008 žalovanému na benzínovej pumpe pri predajni áut N. požičal sumu 100 000,- Sk. Túto sumu mal u seba v tom čase preto, lebo mal záujem kúpiť si auto N.. Pri požičiavaní peňazí boli iba oni sami dvaja, zmluvu o tom nerobili, pôžička mala byť krátkodobá. Žalovaný mal mu tieto peniaze vrátiť do jedného mesiaca, išlo o bezúročnú pôžičku. Žalovaný mu však peniaze nevrátil. Pokiaľ žalovaný preukazuje, že v minulosti si od neho požičal rovnakú sumu peňazí než ktorej sa teraz domáha on, on to nepopiera. Tieto peniaze mu však vrátil, nemá o tom nijaký doklad, pri vrátení peňazí pred ním roztrhal doklad, ktorý bol o tom vyhotovený. Doklad, ktorý žalovaný predkladá bol pravdepodobne vyrobený dodatočne, ide o doklad účelový. Okrem toho žalovaným predložený výdavkový pokladničný doklad je vyhotovený na meno žalovaného ako fyzickej osoby, podnikateľa, je tam uvedené riadne jeho IČO, pričom jeho doklad, ktorý súdu predložil je dokladom, ktorý vyhotovil na svoje rodné číslo. Žalovaný doklad podpísal, čo v priebehu konania ani nevyvrátil, a to je podstatné.
Žalovaný vo výsluchu uviedol, že v minulosti využíval finančné poradenstvo žalobcu, v súčasnosti sú však medzi nimi zlé vzťahy. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu požičal sumu 100 000,- Sk, nie je to pravdou, práve naopak, bol to on, ktorý žalobcovi v minulosti, 25.10.2007, sumu v tejto výške požičal a do dnešného dňa mu ju žalobca nevrátil. Splatnosť pôžičky ponechal na žalobcu s tým, že požičanú
sumu mu vráti, keď bude mať finančné prostriedky, doposiaľ to súdne neriešil. Čo sa týka podpisu na účtovnom doklade, ktorý súdu predložil žalobca, uvedomuje si, že je v istom zmysle v dôkaznej núdzi. Nemôže s určitosťou vyvrátiť, že podpis na účtovnom doklade nie je jeho. Keby bolo nariadené znalecké dokazovanie grafológom, mohlo by dopadnúť tak, že skutočne na tomto doklade je jeho podpis. Tento podpis však nie je v kolónke podpis príjemcu, ale na inom mieste. Keďže žalobca má k dispozícii účtovné doklady žalovaného, je možná aj taká alternatíva, že žalobca účelovo niektorý z dokladov, ktoré už predtým podpísal žalovaný, prispôsobil textom tak, aby z neho vyplynulo, že požičal žalovanému peňažné prostriedky, ktoré si voči nemu nárokuje. Poukázal tiež na to, že na účtovnom doklade je žalobca so svojím rodným číslom uvedeným v kolónke označenej organizácia. V tom čase, keď mal byť doklad vyhotovovaný, žalobca nemal organizáciu, v mene ktorej by mohol doklad vystavovať. Ak žalobca nespochybňuje, že od žalovaného si v minulosti požičal rovnakú sumu ako tú, zaplatenia ktorej sa domáha a nevie preukázať zaplatenie požičanej sumy, pre prípad, že by súd uznal pokladničný doklad predložený žalobcom ako doklad, ktorý by mal svedčiť pre to, že bol to žalovaný, ktorý si od žalobcu požičal sumu 100 000,- Sk, započítava vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku čiastku, ktorú podľa výdavkového pokladničného dokladu z 25.10.2007 prevzal od žalovaného samotný žalobca.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, zo zhodnotenia vykonaných dôkazov a právneho názoru odvolacieho súdu mal súd za to, že pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3 319,39 eura od žalovaného, domáhal sa jej zaplatenia dôvodne.
Žalovaný nemal za vylúčené to, že by podpis na výdavkovom pokladničnom doklade z 20.3.2008 nebol jeho. V argumentácii spochybňujúcej relevantnosť dokladu, zameral sa na formálne aspekty - to, že žalobca v čase, ktorý je na doklade uvedený, nemal spoločnosť, v menej ktorej by mohol ako „organizácia“ konať a jeho meno s rodným číslom je pritom v kolónke „organizácia“, kolónka podpis príjemcu nie je vyplnená, podpis, o ktorom nie je vylúčené, že je jeho podpisom je na mieste, kde sa vypĺňajú údaje o účtovacom predpise. Túto argumentáciu mal súd za takú, ktorá pri nevylúčení toho, že ide o žalovaného podpis (aj keď umiestnený nie na správnom mieste) bola nepresvedčivá, vykazujúca znaky účelovosti. Podľa názoru súdu nie je podstatné, že identifikačné údaje žalobcu - jeho meno, bydlisko, rodné číslo, sú v kolónke označenej organizácia. Ak žalobca v čase komunikácie so žalovaným mal k dispozícii tlačivo výdavkový doklad, logicky nie inde, ale tam, kde vlastné údaje vypísal, ich aj vypísať mohol, keďže poskytnutie sumy inému je výdavok subjektu, ktorý sumu poskytuje. Aj osoba, ktorej je účel výdavku - pôžička vyplatený, je identifikovaná jasne - sú tam údaje žalovaného a aj jeho občiansky preukaz. Podpis žalobcu je na doklade umiestnený v kolónke schválil; ak podpis, pravosť ktorého žalovaný nevyvrátil nie je v kolónke podpis príjemcu, ale inde - v kolónke účtovací predpis, nie je to podstatné. Označený príjemca sumy
- žalovaný, nie je na doklade identifikovaný ako podnikajúci subjekt, ktorý by mal o sume 100 000,- Sk účtovať. Lokalizácia podpisu svedčí skôr o tom, že vzhľadom na jeho veľkosť v pomere k veľkosti „správnej kolónky“ bol umiestnený tam, kde bolo vizuálne viac priestoru.
Pokiaľ žalovaný v rámci vlastnej obrany poukazoval na viaceré varianty, ktoré mali preukázať to, že ak aj je výdavkový doklad z 20.3.2008 pravý, žalobca si sumu na ňom uvedenú aj tak nárokovať nemôže, mal ich súd za účelovo produkované. Účelovosť tvrdenia, že výdavkový doklad je potvrdením o vrátení sumy, ktorú požičal, žalovaný žalobcovi 25.10.2007 je viac ako zrejmá nielen pre obsah výdavkového dokladu, aj preto, že potvrdenie o vrátení zvyčajne vyhotovuje ten, kto vrátenie pôžičky potvrdzuje a predovšetkým preto, že pokiaľ by tento argument mal obstáť, žalovaný by na to poukazoval od začiatku. Variant započítania sumy pôžičky žalovaného žalobcovi s pôžičkou v rovnakej výške, ktorú by mal žalobca zaplatiť žalovanému bol právne nemožný nielen pre to, že tento započítací prejav je hmotno- právnym úkonom, ktorý realizuje subjekt, ktorému patrí - započítací prejav však realizovala zástupkyňa žalovaného priamo na pojednávaní, pričom zo splnomocnenia, ktorým disponovala pre konkrétne pojednávanie vyplývalo jej oprávnenie na zastupovanie v konaní - t. j. k procesným úkonom, ale predovšetkým pre to, že ak by sa ukázalo pravdivým, že žalobca tiež nevrátil žalovanému sumu, ktorú mu ako pôžičku vrátiť mal, táto pôžička ešte splatnou nie je. Podľa žalovaného (zápisnica z pojednávania 19.11.2013), žalovaný ponechal splatnosť pôžičky na žalobcu s tým, že keď bude mať žalobca finančné prostriedky, vtedy žalovanému požičanú sumu vráti.
Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
V zmysle tohto ustanovenia je v danej situácii na žalovanom, aby podal žalobu o určenie splatnosti dlhu.
Keďže podľa citovaného ustanovenia § 581 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka nie je možné započítať nesplatnú pohľadávku, t. j. pohľadávku žalovaného voči splatnej pohľadávke žalobcu, k stretu pohľadávok, t. j. k započítaniu, dôjsť nemohlo. Obranou žalovaného nemohlo byť ani poukazovanie na ustanovenie § 560 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. Predmetná právna úprava sa totiž vzťahuje na záväzky účastníkov z tej istej zmluvy, nie z viacerých.
Z dôvodov, ktoré súd uviedol preto nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3 319,39 eura mal za dôvodný a zaplatenie tejto sumy uložil žalovanému ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Písomnosť, ktorou žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy sa do jeho dispozičnej sféry dostala 19.8.2009. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka už dňom nasledujúcim po tomto dátume sa dostal žalovaný do omeškania. Je vecou žalobcu, že úrok žiadal od dátumu ako uviedol v žalobe. Súd je návrhom viazaný, preto uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách celého konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca, ktorý mal v konaní úspech v rozsahu 74,73 % a neúspech v rozsahu 25,27 % má nárok na náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli v rozsahu 49,46 %. Žalobca žiadal náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 266 Eur a náhradu tých trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil advokát, ktorý ho pôvodne zastupoval v žalobe, t. j. žiadal týmto titulom náhradu 335,92 eura. Pokiaľ žalobca žiadal náhradu za zaplatené trovy právneho zastúpenia, je potrebné uviesť, že náhrada za dva úkony právnej pomoci: 1. prípravu a prevzatie zastúpenia a 2. podanie žaloby na súd, bola kvantifikovaná sumou za jeden úkon 161,01 eura a režijný paušál k jednému úkonu 6,95 eura, mal by žalobca nárok na náhradu v tejto výške pri plnom úspechu vo veci, t. j. nárok na odmenu vo výške 601,92 eura. Vychádzajúc však z pomeru úspechu k neúspechu vo veci má nárok len na náhradu v rozsahu 49,46 %, t. j. vo výške 297,70
eura a zaplatenie náhrady trov v tejto výške uložil súd žalovanému v lehote ako je uvedené vo výroku rozhodnutia; dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. zistené neboli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).