Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoPr-2-2022.pdf
PDF · 88.99 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoPr/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. T. XX, R., zast. právnym zást. JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát, Krmanova 16, Košice, IČO: 50901028, proti žalovanému: EGE, spol. s r.o., Novohradská 397/34, 370 08 České Budějovice, Česká republika, IČO: 15771695, práv.zast. JUDr. Ján Jurč, advokát, Partizánska 5, Bardejov, IČO: 35531835, o zaplatenie odstupného 3.655,40 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12Cpr/15/2016-368 zo dňa 28.03.2022 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.
Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a nepriznal náhradu trov konania stranám sporu, ani štátu.
2. Rozhodnutie o náhrade trov konania strán sporu odôvodnil ust. § 257 CSP. Poukázal na to, že súd môže použiť ust. § 257 CSP, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolnosti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo/17/2009 a 3MCdo/46/2012. Súd prvej inštancie zdôraznil, že musí ísť o výnimočnú situáciu a má slúžiť pre odstránenie neprimeranej tvrdosti a nastolenie spravodlivosti medzi stranami sporu. Výnimočnosť situácie a dôvody hodné osobitného zreteľa musia vychádzať zo všetkých okolností konkrétneho prípadu. V tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie vychádzal z okolností, že žalobcovi bola príslušným orgánom v roku XXXX uznaná choroba z povolania, s ktorou boli spojené nároky vyplývajúce z ust. § 195 a nasl. Zákonníka práce. Uplatnený nárok žalobcu síce súvisí s chorobou z povolania, ale peňažný nárok spojený s kvalifikovaným dôvodom ukončenia pracovného pomeru je tým nárokom, ktorý bol predmetom žaloby. Žalobca ako pracovník mohol oprávnene sa domnievať o opodstatnenosti podania žaloby na zaplatenie peňažnej sumy s prihliadnutím na dané okolnosti prípadu. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval za spravodlivé, aby znášal žalobca náhradu trov protistrany, a preto ich nepriznal.
3. Proti tomuto rozsudku, proti výroku II. o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že hoci príslušný orgán v roku XXXX zistil chorobu z povolania u žalobcu, napriek tomu sa domnieva, že nemohol sa dôvodne domáhať nároku na súde. Vyplýva to z tej skutočnosti, že bez uvedenia dôvodu bol skončený pracovný pomer so žalobcom dohodou, choroba z povolania bola konštatovaná až po skončení tohto pracovného pomeru, a to vyplýva z dátumu, kedy bolo rozhodnuté príslušným orgánom. Naviac pred podaním žaloby žalobca sa obrátil výzvou na náhradu desaťmesačného, resp. šesťnásobku
priemerného mesačného zárobku, na ktorý reagoval žalovaný listom zo XX.XX.XXXX. Z toho dôvodu sa domnieva, že keďže bol aj právne zastúpený, neobstoja dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Preto žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznať nárok žalovanému na náhradu trov konania tak prvostupňového, ako aj odvolacieho v rozsahu 100 %.
4. K odvolaniu žalovaného vyjadril sa žalobca, ktorý uviedol, že je nesporné, že pracovný pomer bol skončený dohodou pre zdravotné problémy zapríčinené chorobou z povolania, aj keď táto okolnosť bola konštatovaná a uznaná až mesiac po skončení pracovného pomeru. Dohodu o skončení pracovného pomeru iniciovala pracovníčka žalovaného, personalistka pani D., ktorá aj prepracovala dohodu v tom zmysle, že namiesto pôvodne navrhovaného trojmesačného odstupného bolo priznané a vyplatené žalobcovi štvormesačné odstupné. Personalistka bola vypočutá ako svedkyňa a potvrdila, že bola informovaná o aktuálnom zdravotnom stave. Žalobca predložil doklad o zdravotnom stave, priznaní čiastočnej invalidity a práve iniciáciou žalovaného išlo mu o čo najskoršie ukončenie pracovného pomeru, čo sa mu vzhľadom na omyl vyvolaný u žalobcu aj podarilo. Žalobca, ak by bol u zamestnávateľa vedený ako osoba so sťaženou pracovnou schopnosťou, neskončil by pracovný pomer dohodou. Toto sa však nestalo. S odstupom času hodnotí žalobca postup žalovaného ako nekorektný a neprofesionálny. Skončenie pracovného pomeru dohodou so žalobcom, žalovanému privodilo len výhody.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutočnosti, ktoré v priebehu konania boli aj preukázané, aj keď v závere pre žalobcu neúspechom o tom, že u žalobcu bola zistená choroba z povolania, čo mu nasvedčujú vykonané dôkazy - znalecké posudky v konaní.
6. Podľa § 195 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených. Zamestnávateľ od XX.XX.XXXX zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
7. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, Dňa XX.XX.XXXX strany uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej žalobca začal od XX.XX.XXXX vykonávať prácu zámočníka s miestom výkonu práce R.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. V období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX strany uzavreli celkom XX dodatkov k pracovnej zmluve, obsahom ktorých boli mzdové podmienky. Posledným dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX sa strany dohodli na zmene zmluvy v časti výkonu funkcie, podľa ktorej žalobca bude vykonávať zámočnícke práce pri výrobe zapuzdrených vodičov. Zároveň došlo k zmene bodu 5 pracovnej zmluvy s dohodnutými mzdovými podmienkami v 2-zmennej prevádzke vo výške X,XX eur/ hod. a v 3-zmennej prevádzke X,XXXX eur/hod. s možnosťou vyplatenia výkonnostnej odmeny. Dohoda nadobudla účinnosť XX.XX.XXXX.
8. Dňa XX.XX.XXXX žalobca uzatvoril so spoločnosťou E. - N.. R. pracovnú zmluvu, podľa obsahu ktorej dňom XX.XX.XXXX začal vykonávať prácu zabezpečenia technicko-hospodárskeho chodu firmy. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Pracovný pomer žalobca ukončil dohodou dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX žalobca uzavrel pracovnú zmluvu s rovnakou spoločnosťou na výkon pomocných zabezpečovacích prác. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do XX.XX.XXXX. S rovnakou firmou žalobca uzavrel ďalšiu pracovnú zmluvu na rovnaký výkon prác. Pracovný pomer skončil dňom XX.XX.XXXX.
9. Dňa XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa vydala žalobcovi potvrdenie o invalidite s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že jeho zdravotný stav bol posúdený posudkovým
lekárom s uznaním dátumu vzniku invalidity XX.XX.XXXX a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na XX %. Dňa XX.XX.XXXX posudkový lekár sociálneho poistenia na základe lekárskeho vyšetrenia vyhotovil posudok, podľa ktorého je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako XX %. Navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku bolo uvedené so záverom: nie, na trhu práce áno. Odporúčané pracovné činnosti boli definované bez ťažkej fyzickej práce, prenášania ťažkých bremien, staticko-dynamickej záťaže. Môže vykonávať prácu vrátnika, strážnika, informátora.
10. Dňa XX.XX.XXXX strany uzavreli písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru, podľa obsahu ktorej sa pracovný pomer skončí dohodou ku dňu XX.XX.XXXX. V článku III. sa strany dohodli na odstupnom vo výške 4-násobku priemerného mesačného zárobku.
11. Dňa XX.XX.XXXX Z. vydala lekársky posudok o uznaní choroby z povolenia a ohrozenia chorobou z povolania žalobcu, zamestnanca pracoviska Y., s.r.o. R. v pracovnom zaradení zámočník. Číslo a názov choroby bolo definované ako XX- choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín, ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín. V mesiaci september XXXX bolo vyhotovené hlásenie choroby z povolenia, alebo ohrozenia chorobou z povolania žalobcu s uvedením dátumu prvého zistenia XX.XX.XXXX a dátumu uznania XX.XX.XXXX. Hlásenie vyhotovila Z. nemocnica L.. Dňa XX.XX.XXXX dané zdravotnícke zariadenie vyhotovilo žalobcovi lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia s priznaním počtu bodov XXX.
12. Dňa XX.XX.XXXX Z. nemocnica L. vyhotovila lekársku správu o vyšetrení žalobcu s uvedením anamnézy, objektívnych zistení, diagnóz, návrhu liečby a epikrízou: regionálna komisia na posudzovanie chorôb z povolania na svojom zasadnutí dňa XX.XX.XXXX sa uzniesla, že sa jedná o chorobu z povolania.
13. Podľa záverov znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX G.. E. L., znalec dospel k názoru, že diagnostikované ochorenia a to impigment syndrom subacromiale a subluxácia capiti longi m.biceps brachii l.dx u žalobcu vznikol v súvislosti s výkonom pracovnej činnosti zámočníka v spoločnosti Y.. Príčinou vzniku profesionálneho poškodenia bola dlhodobá jednostranná nadmerná záťaž horných končatín, najmä v oblasti ramenných pletencov, t. j. svalstva ramien a kĺbových štruktúr. Jednostranná a nadmerná záťaž vyplývala najmä z výkonu práce v neprijateľných a podmienene prijateľných polohách pre horné končatiny a krčnú chrbticu. Choroba z povolania pod položkou XX.
14. Podľa znaleckého posudku znalkyne G.. L. R. žalobca nespochybniteľne trpí chorobou z povolania. Zistená choroba jednoznačne vznikla počas trvania pracovného pomeru u žalovaného.
15. Dňa XX.XX.XXXX vyhotovil G.. Y. T. na základe žiadosti žalovaného odborný lekársky posudok týkajúci sa žiadosti žalovaného, aby ako lekár zaoberajúci sa problematikou nemoci z povolania a súdny znalec z odboru zdravotníctva preskúmal podľa dokladov, ktoré mu poskytol žalovaný zdravotný stav D. D., obzvlášť nemoc z povolania, ktorá u neho bola zistená dňa XX.XX.XXXX a uznaná dňa XX.XX.XXXX a zodpovedal na otázku, aké onemocnenie bolo u žalovaného uznané za chorobu z povolania podľa platných predpisov, či u neho boli splnené všetky podmienky pre uznanie onemocnenia za chorobu z povolania, či ho uznaná choroba vyraďuje z možnosti naďalej pracovať v organizácii, z akých zdravotných dôvodov bol uznaný invalidným a či má znalecký posudok G.. E. L. nejaké nedostatky. G.. T. uviedol, že u p. D. bola za chorobu z povolania uznané onemocnenie označené ako inpigement syndrom subakromiale a sub luxsace kapity longi muskull biceps. Všetky ostatné odchýlky od normálneho zdravotného stavu, ktorými žalobca trpí, sú obecnými onemocneniami. Pretože mu neboli poskytnuté doklady, z ktorých by jednoznačne vyplývalo, že u p. D. boli splnené všetky podmienky pre uznanie tohto onemocnenia za chorobu z povolania, nemôže overiť, do akej miery boli prípadne splnené hygienické podmienky pre uznanie ako choroby z povolania. Zistená nemoc nevyraďuje pacienta z možnosti pracovať naďalej v organizácii. Po miernej modifikácii by tu mohol aj naďalej vykonávať svoju pôvodnú prácu zámočníka a mohol by vykonávať aj celú radu ďalších prác.
16. Invalidným bol žalobca uznaný pre obecné onemocnenia, ktorými trpí. Uznaná choroba z povolania sa na uznanej invalidite žalobcu nepodieľala žiadnou mierou. Nedostatok znaleckého posudku G.. E. L. spočíva v tom, že sa nezaoberá otázkou, z akých príčin, a akým spôsobom boli u žalobcu splnené
hygienické podmienky pre uznanie choroby z povolania a že sa dopúšťa niektorých nepresností pri charakteristike jeho onemocnení.
XX. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Pred tým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie ustanovenia § 257 CSP, je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v záujme dosiahnutia spravodlivosti (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 225/2020 z 27. augusta 2020).
19. Okolnosti, kedy súd prvej inštancie rozhodne, že sú splnené dôvody pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 CSP spočívajú na dvoch splnených podmienkach, a to výnimočných okolností a dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danej veci žalobca ako bývalý zamestnanec žalovaného podal žalobu na doplatok odstupného s poukazom na to, že mesiac po skončení pracovného pomeru dohodou bolo vypracované rozhodnutie Z., ktorým vo forme lekárskeho posudku konštatoval chorobu z povolania. V priebehu konania ďalej súd vykonal znalecké dokazovanie ešte dvoma znaleckými posudkami a následne aj strana žalovaná sama predložila odborný lekársky posudok B.. Y. T.. Je nutné konštatovať, že choroba z povolania u žalobcu bola potvrdená. Je pravdou, že lekársky posudok bol vypracovaný až po uzavretej dohode o skončení pracovného pomeru, a teda táto okolnosť v dohode uvedená nebola, na druhej strane žalovaný ako zamestnávateľ, mal vedomosť o tom, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva v R. prešetroval pomery u žalovaného pre podozrenie na chorobu z povolania u žalobcu, a to posúdením práce a pracovných podmienok o zlom zdravotnom stave žalobcu, ktorý vyústil do jeho celkovej invalidity. Napriek tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že žalobca, ktorý bol zastúpený advokátom, nemohol sa dôvodne domnievať, že mu prináleží ešte vyššie odstupné práve z dôvodu existencie choroby z povolania, v tomto prípade je potrebné konštatovať, že žalobca ako bývalý zamestnanec spĺňa podmienky slabšej strany v súdnom spore bez ohľadu na to, či je alebo nie je právne zastúpený.
20. Rovnako možno prijať záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný ako zamestnávateľ o zdravotných problémoch žalobcu mal vedomosť. Mal vedomosť o tejto skutočnosti jednak z dôvodu, že bol dlhodobo práceneschopný, následne boli šetrené podmienky u žalovaného pravdepodobnosti záverov o chorobe z povolania a v podstate len tým, že lekársky posudok bol vydaný neskôr ako došlo k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodov. Len táto samotná okolnosť nemôže byť pričítaná na ťarchu zamestnanca, ktorý odpracoval u žalovaného desať rokov na rovnakej pracovnej pozícii a práve z náplne práce, ktorú žalobca vykonával pre žalovaného, jeho zdravotný stav sa zhoršil do tej miery, ako konštatoval lekársky posudok, ktorý mal k dispozícii žalobca mesiac po skončení pracovného pomeru, ale aj znalecké posudky vykonané v tomto konaní, že ide o chorobu z povolania.
21. Z týchto dôvodov sa odvolací súd domnieva v zhode so súdom prvej inštancie, že existuje tu výnimočnosť okolností konkrétnej právnej veci prejednávanej súdom na to, aby nebol napriek úspechu žalovaného v konaní, mu nebola priznaná náhrada trov konania. V tomto prípade možno konštatovať, že dôvody hodné osobitného zreteľa existovali, existovala aj výnimočnosť situácie a súd prvej inštancie správne tieto vyhodnotil a vyústilo to vo výroku II. tohto rozsudku, keď náhradu trov konania stranám nepriznal. Preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
22. Odvolaciemu súdu nedá na záver konštatovať, že z čl.2 Zákonníka práce veta druhá vyplýva : výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Existencia choroby z povolania u žalobcu bola bezpečne preukázaná a vznikla v priamej súvislosti s výkonom práce pre žalovaného. Za tejto situácie, keď žalovaný vystupuje v konaní v postavení zamestnávateľa, ak aj neakceptoval nárok žalobcu, svoju veľkorysosť vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý odpracoval u neho desať rokov, mal prejaviť minimálne v tom, že si nebude uplatňovať nárok na náhradu trov konania.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemal úspech v konaní o odvolaní proti výroku o trovách konania, naopak úspešný
bol žalobca, preto odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).