Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cbi-16-2015.pdf
PDF · 202.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cbi/16/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, proti žalovanému: DJL Real, s.r.o., so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 785 172, právne zastúpený: JUDr. Štefan Straka, advokát, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, o určenie popretej pohľadávky
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že žalobca je čo do výšky, právneho dôvodu vzniku a zabezpečenia zabezpečovacím právom veriteľom zabezpečenej pohľadávky vo výške 675.836,36 EUR voči úpadcovi Urbareal, s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 5-9, 821 06 Bratislava, IČO: 44 501 641 vzniknutej z Úverovej zmluvy č. 79265-2011 zo dňa 11.01.2012 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2012 a Dodatku č. 2 zo dňa 11.07.2012, zabezpečenej záložným právom zapísaným dňa 30.01.2012 pod V XXX/XX k nehnuteľnému majetku v k. ú. Horné Dubovany zapísanému na LV č. XXX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 79265-2011 zo dňa 27.01.2012, ktorá bola žalobcom prihlásená v konkurznom konaní úpadcu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6R/5/2014 prihláškou s poradovým číslom 1 zo dňa 10.03.2015.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.05.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že žalobca je čo do výšky, právneho dôvodu vzniku a zabezpečenia zabezpečovacím právom veriteľom zabezpečenej pohľadávky vo výške 675.836,36 EUR voči úpadcovi Urbareal, s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 5-9, 821 06 Bratislava, IČO: 44 501 641 vzniknutej z Úverovej zmluvy č. 79265-2011 zo dňa 11.01.2012 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2012 a Dodatku č. 2 zo dňa 11.07.2012, zabezpečenej záložným právom zapísaným dňa 30.01.2012 pod V XXX/XX k nehnuteľnému majetku v k. ú. Horné D. zapísanému na LV č. XXX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXX- XXXX zo dňa 27.01.2012, ktorá bola žalobcom prihlásená v konkurznom konaní úpadcu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6R/5/2014 prihláškou s poradovým číslom 1 zo dňa 10.03.2015.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6R/5/2014, uverejneným v Obchodnom vestníku dňa 20.02.2015 súd okrem iného rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania dlžníka Urbareal s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 5-9, 821 06 Bratislava, IČO: 44 501 641, o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka Urbareal s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 5-9, 821 06 Bratislava, IČO: 44 501 641, o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka Urbareal s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 5-9, 821 06 Bratislava, IČO: 44 501 641 (ďalej tiež len ako „úpadca“ alebo „Urbareal“). Zároveň bol úpadcovi ustanovený správca konkurznej podstaty H.. G. X.. V lehote na prihlasovanie pohľadávok si žalobca do tohto konania prihlásil prihláškou pod poradovým číslom 1 zo dňa 10.03.2015 svoju zabezpečenú pohľadávku vo výške 675.836,36 EUR vzniknutú z Úverovej
zmluvy č. 79265-2011 zo dňa 11.01.2012 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2012 a Dodatku č. 2 zo dňa 11.07.2012 (ďalej tiež len ako „úverová zmluva“). Súčasne si žalobca v prihláške uplatnil zabezpečovacie právo vzniknuté na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 79265-2011 zo dňa 27.01.2012 (ďalej tiež len ako „záložná zmluva“) k nehnuteľnému majetku vo vlastníctve úpadcu zapísanému na liste vlastníctva č. XXX, nachádzajúcom sa v okrese Piešťany, obec Dubovany, katastrálne územie Dubovany, Pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape Parc. č. XX/XX, výmera 1161 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel: 1/1. V zmysle geometrického plánu na zmeranie rozostavanej stavby na pozemku č. p. XX/ XX, č. p. 36442500-01/2012, vyhotoviteľ SYKO, s.r.o., ul. A. Kmeťa 320/7, 010 04 Žilina, IČO: 36 442 500 bude zápis nasledovný: Pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape Parc č. XX/ XX, výmera 455 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape Parc. č. XX/XX, výmera 706 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria a Stavby - Rozostavaná budova na parc. č. XX/XX, spoluvlastnícky podiel: 1/1 (ďalej všetko spolu tiež ako „nehnuteľnosti“). Nehnuteľnosti boli vo vlastníctve úpadcu. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 11.05.2015 bolo žalobcovi doručené oznámenie správcu o popretí prihlásenej pohľadávky veriteľom - žalovaným v zmysle § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“). Uviedol, že jeho pohľadávka bola popretá zo strany žalovaného z dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy. Žalobca uviedol, že s popretím pohľadávky, ani s dôvodmi jej popretia žalovaným sa nestotožňuje. Podľa názoru žalobcu žalovaný poprel pohľadávku žalobcu účelovo s cieľom zabrániť žalobcovi vykonávať jeho práva spojené s pohľadávkou, zhoršiť postavenie žalobcu v konkurznom konaní a zlepšiť svoje postavenie na úkor žalobcu. Takéto konanie žalobca považoval za konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a mal za to, že dôvody žalovaného, ktoré viedli k popretiu pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzného konania nemajú reálny základ a nie sú preukázané. Žalobca uviedol, že žalovaným deklarovaná neplatnosť úverovej zmluvy z dôvodu jej rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka bola síce žalovaným tvrdená, avšak nebola žiadnym spôsobom preukázaná, tak ako aj neplatnosť záložnej zmluvy. Žalobca uviedol, že žalovaný podal žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov - úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, ktorú priložil vo fotokópii ako prílohu k popretiu pohľadávky. Žalobca uviedol, že žalovaný nie je a nikdy nebol účastníkom právnych úkonov - úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, ktorých neplatnosti sa dovoláva, a preto nie je spôsobilý vyhodnotiť účel týchto právnych úkonov ani úmysel zmluvných strán teda žalobcu a úpadcu a nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti uvedených právnych úkonov. Žalobca bol toho názoru, že ani v tomto konaní by súd nemal prihliadať na existenciu žalovaným podanej žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov - úverovej zmluvy zo dňa 11.01.2012 a záložnej zmluvy zo dňa 27.01.2012. Podľa názoru žalobcu skutočnosti uvedené v prihláške pohľadávky do konkurzného konania a obsah príloh k nej priložených dostatočne preukazujú tak vznik, ako aj existenciu zabezpečenej pohľadávky žalobcu voči úpadcovi ku dňu vyhlásenia konkurzu, ako aj skutočnosť, že úverová zmluva zo dňa 11.01.2012 a záložná zmluva zo dňa 27.01.2012 boli platne uzatvorené.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 05.11.2015. Žalovaný zotrval na popretí pravosti, výšky a zabezpečenia pohľadávky žalobcu. Poukázal na ustanovenie § 32 ods. 5 ZKR s tým, že v štádiu popierania pohľadávok nie je potrebné, aby boli dôvody popretia pohľadávky preukázané, zákon vyžaduje len zdôvodnenie, ktoré popretie žalovaného nepochybne obsahovalo. Žalovaný ďalej zdôraznil, že na neplatnosť právnych úkonov súd prihliada ex offo z úradnej povinnosti, a to aj v rámci konania o určenie pravosti, výšky a zabezpečenia pohľadávky. Poukázal na to, že aktívna vecná legitimácia sa skúma osobitne v každom súdnom konaní, preto nie je možné, aby súd v predmetnom konaní skúmal legitimáciu žalovaného v konaní vedenom pod sp. zn. 28Cb/244/2014. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že jeho legitimácia sa opierala o jeho právne postavenie ako veriteľ úpadcu, ktorý sa vzhľadom na neplatné právne úkony a najmä existenciu zápisu záložného práva žalobcu v katastri nehnuteľností, nemohol voči úpadcovi domôcť svojej vykonateľnej pohľadávky. Žalovaný mal za to, že on a ostatní nezabezpečení veritelia úpadcu boli v dôsledku týchto právnych úkonov znevýhodnení oproti žalobcovi, a to napriek tomu, že na rozdiel od žalobcu ako banky sa nedopustili žiadneho porušenia právnych predpisov a nemali od začiatku vedomosť o nepriaznivom výsledku celej „investičnej akcie“, ktorý však žalobcovi musel byť vopred známy. Žalovaný následne uviedol dôvody, pre ktoré poprel pohľadávku žalobcu. K právnemu dôvodu pohľadávky žalovaný uviedol, že zámerom úpadcu pri podpisovaní úverovej zmluvy a záložnej zmluvy bolo získať od žalobcu ako banky peňažné prostriedky, ktoré nebudú nikdy splatené. Poukázal na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v danom prípade konanie úpadcu a žalobcu od počiatku smerovalo k tomu, že dlžník poskytnuté
peňažné prostriedky nevráti a zo strany veriteľa bude nasledovať výkon záložného práva k zálohu, ktorého hodnota nepostačuje na pokrytie dlžnej sumy úveru. Účelom týchto právnych úkonov teda bolo vytvorenie fiktívneho právneho rámca pre to, aby žalobca mohol poskytnúť úpadcovi peňažné prostriedky, z ktorých prevažnú časť nikdy nesplatí. Žalovaný uviedol, že úpadca nespĺňal podmienky pre poskytnutie úveru, pričom táto skutočnosť bola žalobcovi známa, resp. mu musela byť známa pri dodržiavaní podmienok obozretného podnikania, ktoré bol povinný ako banka dodržiavať. Žalovaný poukázal na to, že úpadca žalobcovi dňa 18.10.2011 predložil žiadosť o poskytnutie priameho úveru (ďalej tiež len ako „žiadosť o úver“), v ktorej deklaroval nepravdivé skutočnosti týkajúce sa vlastnej finančnej spôsobilosti, a to vlastné zdroje vo výške 200.953,00 EUR ako vklad spoločníka, pričom zatajil, že sumu 150.000,- EUR mu dňa 21.09.2011 poskytol žalovaný na základe Zmluvy o krátkodobej finančnej výpomoci zo dňa 21.09.2011, ktorá bola uzatvorená celkovo na čiastku 250.000,- EUR. Že sa v skutočnosti nejednalo o vlastné ale o cudzie zdroje úpadcu sa neodrazilo ani v podnikateľskom pláne a pripojenej súvahe k 30.09.2011, ktoré boli prílohami k žiadosti o úver. Úpadca tiež zatajil, že na zabezpečenie jeho záväzkov z tejto zmluvy vystavil v prospech žalovaného zmenku. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ako banka nezohľadnil skutočnosť, že v roku 2011 poskytol spoločnosti V.N.M. spol. s.r.o., IČO: 35 978 490, v ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom Z.. Y. R., ktorý je spoločníkom a konateľom úpadcu úver prevyšujúci 500.000,- EUR, pričom spoločnosť V.N.M. spol. s.r.o. v dobe čerpania úveru úpadcom už mala problémy so splácaním úveru a tento úver zostal nakoniec nesplatený a žalobca rovnako musel pristúpiť k výkonu záložného práva. Žalovaný uviedol, že žalobca v dobe poskytovania oboch úverov mal vedomosť, resp. pri dodržaní podmienok obozretného podnikania musel mať vedomosť o tom, že na štatutára spoločnosti Z.. Y. R. bol ako fyzickú osobu v roku 1998 vyhlásený konkurz a v roku 2010 bol konkurz zrušený po splnení rozvrhového uznesenia. Žalovaný ďalej uviedol, že po podpise úverovej zmluvy úpadca neplnil dohodnuté podmienky, k žiadostiam o čerpanie úveru predkladal fiktívne doklady a na ich základe odčerpal úverové prostriedky, ktoré nepoužil v súlade s účelom úverovej zmluvy, a to za priamej pomoci pracovníkov žalobcu, ktorí kontrolovali plnenie úverových podmienok nepostačujúcim spôsobom. Žalovaný uviedol, že na základe úverovej zmluvy mal úpadca ako podmienku čerpania úveru preukázať okrem iného Zmluvu o podriadenosti dlhu č. 79265-2011 zo dňa 11.01.2012, v ktorej Z.. R. ako veriteľ podriadil svoju pohľadávku voči úpadcovi vo výške 150.000,- EUR titulom údajnej zmluvy o pôžičke zo dňa 05.09.2011 uspokojeniu až po splatení úveru. Žalovaný mal za to, že ide o nepravdivý údaj vyplývajúci z účtovnej závierky, ktorý bol zrejme podložený fiktívnou zmluvou o pôžičke medzi úpadcom a Z.. R.. Jediné prostriedky, ktoré úpadca obdržal vo výške 150.000,- EUR bola krátkodobá finančná výpomoc od žalovaného. Úpadca mal ďalej preukázať prijaté zálohy od klientov - budúcich vlastníkov bytových jednotiek minimálne v počte 14 prijatých záloh v celkovej výške 28.000,- EUR. Tieto pokladničné operácie sa mali uskutočniť v 2. polroku 2011 a nijakým spôsobom sa neodrazili v účtovnej závierke spracovanej k 30.09.2011 ani v účtovnej závierke k 31.12.2011. Úpadca mal ďalej preukázať preinvestovanie vlastných zdrojov vo výške 200.953,50 EUR. Úpadca predložil na preukázanie splnenia tejto podmienky faktúru od dodávateľa BioekoTech Sk, s.r.o. zo dňa 16.11.2011 na sumu 246.083,48 EUR a údajný súpis prác, ktoré mali byť skontrolované supervízorom žalobcu. Žalovaný uviedol, že ide o fiktívnu faktúru, čo potvrdzuje účtovná závierka spoločnosti BioekoTech Sk s.r.o. k 31.12.2011, z ktorej bolo zrejmé, že takéto výkony v danom roku nerealizovala. Po podpise úverovej zmluvy k žiadostiam o čerpanie úveru konateľ úpadcu predkladal žalobcovi na preplatenie faktúry spoločnosti P4Y, s.r.o., ktorými boli prevažne fakturované tie isté práce, ktoré boli uvedené na faktúre údajného dodávateľa BioekoTech Sk s.r.o. Žalovaný ďalej uviedol, že podvod zo strany úpadcu pri dokladovaní preinvestovania vlastných prostriedkov vo výške 200.953,50 EUR potvrdzujú doklady z účtovníctva úpadcu. Prostriedky, ktoré získal od žalovaného vo výške 250.000,- EUR použil konateľ úpadcu Z.. R. pre vlastnú potrebu. Žalovaný poukázal na bod 4.1. úverovej zmluvy, v zmysle ktorého sa čerpanie úveru mali realizovať minimálne v troch tranžiach na základe predložených faktúr vo výške 100 % fakturovanej čiastky bez DPH spolu so súpisom prác overených stavebným dozorom, kontrolou supervízora žalobcu po preinvestovaní každej tranže. Žalovaný uviedol, že úpadca predložil pri prvom až siedmom čerpaní úveru faktúry spoločnosti P4Y s.r.o., v ktorej bola jediným spoločníkom a konateľom tá istá osoba ako u úpadcu, t. j. Ing. R. s podkladmi o vykonaní časti stavebných prác a dodávok materiálu, ktoré boli predtým vykázané ako stavebné práce a dodávky vykonané spoločnosťou BioekoTech Sk s.r.o.. Ďalej úpadca predložil pri treťom a štvrtom čerpaní úveru faktúry od spoločnosti P4Y s.r.o., na dodávky stavebného materiálu, ktorý v skutočnosti nikdy nebol dodaný a žalobca jeho dodanie žiadnym spôsobom nepreveroval. Žalobca tiež podľa žalovaného umožnil úpadcovi realizovať päť čerpaní úveru bez splnenia základných podmienok čerpania vyplývajúcich z úverovej zmluvy, t.j. kontrola supervízora banky, resp. súpis prác potvrdený stavebným dozorom. Žalovaný poukázal na to, že úpadca nesplnil tiež ďalšie podmienky
úverovej zmluvy, napr. podmienku informovať banku o notárskych zápisniciach ako exekučný titul v prospech iného veriteľa a o úveroch prevzatých v iných právnických osobách. Žalovaný ďalej poukázal na to, že úpadca zakrýval neodôvodnené čerpanie úveru nadhodnotenými posudkami na predmet záložného práva, t.j. bytový dom v Dubovanoch, ktoré zo strany žalobcu nemali byť akceptované. Ako dôvod, pre ktorý tak zamestnanci žalobcu postupovali, žalovaný uviedol personálne prepojenie Z.. Y. R. na členov bývalého vedenia banky, a to predovšetkým Z.. Z. J., ktorý podpisoval úverovú zmluvu s úpadcom. K výške pohľadávky žalovaný uviedol, že žalovaný poprel výšku prihlásenej pohľadávky žalobcu, ktorú si žalobca prihlásil v celkovej výške 675.836,36 EUR, len v rozsahu 55.667,37 EUR, ktorú tvoria uplatnené úroky podľa úverovej zmluvy. Žalovaný mal za to, že podpísaním úverovej zmluvy nevznikol platný právny úkon titulom úverovej zmluvy ale len titulom bezdôvodného obohatenia na strane úpadcu, preto žalobca nebol oprávnený uplatňovať zmluvne dohodnuté úroky, ale len nároky ako pri bezdôvodnom obohatení. K zabezpečeniu pohľadávky žalovaný uviedol, že poprel záložné právo žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve úpadcu, ktoré boli založené v prospech žalobcu na základe záložnej zmluvy zo dňa 27.01.2012 ako zabezpečovacieho prostriedku k úverovej zmluve. Žalovaný uviedol, že záložná zmluva je postihnutá tým istým dôvodom neplatnosti ako samotná úverová zmluva, pričom ak je neplatná úverová zmluva v dôsledku obchádzania zákona a konania v rozpore s dobrými mravmi zo strany zmluvných strán, teda žalobcu a úpadcu, tak sú neplatné aj všetky právne úkony nadväzujúce na neplatný právny úkon. Žalovaný uviedol, že podpísaná záložná zmluva mala byť prostriedkom ako obísť zákonné ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka a dokončiť nezákonný úmysel zmluvných strán spočívajúci v tom, že dlžník nevráti poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi a tento bude ako jediný uspokojený prostredníctvom výkonu záložného práva na úkor ostatných veriteľov, ktorí sa podieľali na stavbe bytového domu v Dubovanoch, ako aj na úkor samotného žalobcu, pretože aj žalobcovi muselo byť zrejmé, že výťažok zo speňaženia zálohu nebude postačovať na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Tento zámer žalobca naplnil svojím postupom pri realizácii záložného práva. Napriek tomu, že aj popísaným konaním žalobca zapríčinil tú skutočnosť, že úpadca nesplácal úver, začal na úkor ostatných veriteľov realizovať výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou vychádzajúcou z hodnoty zálohu 596.000,- EUR, ktorá len o niečo prevyšuje odčerpanú sumu a ktorá hodnota vychádzala zo znaleckého posudku č. 89/2013 znalca Ing. G. E., ktorý obsahoval celý rad nepravdivých údajov (napr. že objekt je skolaudovaný, že časť okien je zmontovaných atď.). Žalovaný mal za to, že akceptovanie nadhodnotených znaleckých posudkov žalobcom, ktorý disponoval vlastnými zisteniami o rozsahu vykonaných prác na bytovom dome, ako aj celý postup v súvislosti s výkonom záložného práva a realizáciou dobrovoľnej dražby, vychádza výlučne z potrieb žalobcu a jeho pracovníkov zakryť svoju zodpovednosť za nezákonné odčerpanie úveru úpadcu a taktiež aj dosiahnuť na úkor ostatných veriteľov uspokojenie svojej pohľadávky zneužitím inštitútu záložného práva. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca porušil pri poskytovaní úveru základné zásady obozretného podnikania a ním uzatvorené právne úkony odporujú zákonu. Žalovaný mal za to, že žalobca, resp. jeho pracovníci postupovali vo vzťahu k úpadcovi v procese schvaľovania a následne čerpania úveru nezvyčajne ústretovo, v rozpore s obvyklou odbornou zodpovednosťou a povinnosťou obozretného podnikania. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 27 ods. 1 písm. a), § 27 ods. 2 a § 27 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len ako „zákon o bankách“) a považoval konanie žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy a záložnej zmluvy za rozporné s uvedenými ustanoveniami zákona o bankách, a to okrem porušenia iných povinností najmä porušil zákonný zákaz uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre banku. Ďalej mal žalovaný za to, že v danom prípade došlo aj k obchádzaniu zákona, ktoré spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľným. V tomto prípade bolo zamýšľaným výsledkom vytvorenie podmienok pre to, aby úpadca nemusel plniť prevažnú väčšinu svojich záväzkov vôbec, a svoj záväzok voči žalobcovi splnil len v minimálnom rozsahu. Z pôvodne odplatných úkonov sa tak v dôsledku koordinovaného konania úpadcu a žalobcu stali právne úkony v skutočnosti bezodplatné. Žalovaný tiež poukázal na rozpor s dobrými mravmi, ako aj na výkon práva (výkon záložného práva zo strany žalobcu), ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Podľa žalovaného nie je prípustné, aby banka postupovala takýmto spôsobom, že umožní dlžníkovi, aby za jej aktívnej účasti predstieral realizáciu projektu, výsledkom ktorej mala byť nedokončená stavba, na ktorú fiktívne odčerpá z banky úverové prostriedky za práce, ktoré reálne neboli zrealizované a tovar v skutočnosti nebol dodaný a následne ponechá banku, nech časť svojej pohľadávky uspokojí výkonom záložného práva za súčasného poškodenia úplne všetkých ostatných veriteľov. Žalovaný zdôraznil, že protiprávnosť konania úpadcu a žalobcu pri uzatváraní a následnom plnení úverovej zmluvy a záložnej zmluvy podporuje aj fakt, že sa v tejto súvislosti vedie trestné konanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, v ktorom má žalovaný postavenie poškodeného. Žalovaný zdôraznil, že ak by žalobca ako banka postupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou a opatrnosťou, aká je obvyklá u bankových inštitúcií v takýchto prípadoch, k podpísaniu úverovej zmluvy a záložnej zmluvy by nikdy nemohlo dôjsť a následne ani k čerpaniu úveru a už vôbec nie v takom rozsahu, ako to realizoval úpadca. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
4. Žalovaný sa k veci vyjadril aj v podaní doručenom súdu dňa 15.02.2019. Poukázal na skutočnosť, že v trestnom konaní vedenom na Krajskom riaditeľstve PZ, Odbor Kriminálnej polície Košice, pod č. KRP-185/2-VYS-KE-2014 bolo dňa 30.05.2017 vznesené obvinenie Ing. Slavomírovi Pirkovi pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a pre obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona. Žalovaný uviedol, že v priebehu dokazovania v trestnom konaní boli zabezpečené dôkazy, ktoré preukazujú, že ak by žalobca ako banka postupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou a opatrnosťou, aká je obvyklá u bankových inštitúcií v takýchto prípadoch, k podpísaniu úverovej zmluvy a záložnej zmluvy by nikdy nemohlo dôjsť, rovnako by nemohlo dôjsť k čerpaniu úveru, a už vôbec nie v takom rozsahu, ako to realizoval úpadca. Žalovaný poukázal na závery znaleckého posudku č. 7/2015 zo dňa 20.11.2015 vypracovaného v trestnom konaní znalcom Z.. T. U. a mal za to, že jeho závery, rovnako ako okolnosti uvedené žalovaným vo vyjadrení k žalobe v predmetnom konaní nasvedčujú tomu, že žalobca, resp. jeho pracovníci, ak by zachovali minimálnu opatrnosť, akú je možné dôvodne očakávať od bankovej inštitúcie, ak by riadne preverili žiadosť o poskytnutie úveru a v nej uvedené skutočnosti, predložené účtovné doklady úpadcu a podklady o preinvestovaní vlastných zdrojov alebo o získaní potenciálnych záujemcov o byty, tak by prišli k záveru, že tieto sú zámerne skreslené. Žalovaný uviedol, že úpadca nespĺňal podmienky pre podpísanie úverovej zmluvy, jeho konanie od začiatku smerovalo len k získaniu úverových zdrojov, bez úmyslu tieto úverové prostriedky aj reálne vrátiť. Postup pracovníkov žalobcu bol nepochybne ovplyvnený osobnou známosťou štatutárneho zástupcu úpadcu Z.. Y. R. so štatutárnymi zástupcami žalobcu, ktorými v čase poskytnutia úveru boli Z.. J. X. O.. a Z.. Z. J.. Žalovaný poukázal na to, že v trestnom konaní bol pribratý znalec z odboru stavebných prác Z.. R. T., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 83/2016 zo dňa 09.11.2016, pričom z uvedeného posudku vyplynulo, že Ing. Pirk predložil k čerpaniu úverových prostriedkov faktúry na práce a materiály, ktoré zo strany dodávateľa spoločnosti P4Y s.r.o. neboli zrealizované. Súčinnosť pracovníkov žalobcu podľa žalovaného nespočívala len v nesplnení podmienok úverovej zmluvy ale priamo aj v odobrení podkladov predložených úpadcom, ktoré boli v rozpore so skutočnosťou. Žalovaný bol presvedčený, že úverová zmluva ako aj záložná zmluva uzatvorené medzi žalobcom a úpadcom, sú právne neúčinné úkony, pretože ide o ukracujúce úkony podľa § 60 ods. 1 ZKR. Z konania pracovníkov žalobcu, ktorí odobrili podklady k žiadosti o úver so zjavne nepravdivými údajmi, ktorí umožnili odčerpať úverové prostriedky v rozpore s podmienkami úverovej zmluvy a na základe faktúr za fiktívne dodávky stavebných prác a materiálov vyplýva, že žalobcovi bol známy úmysel úpadcu nesplatiť úver, neuspokojiť veriteľov úpadcu a ponechať rozostavanú stavbu na výkon záložného práva. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ako banka má úplne iné možnosti preverovať skutočnosti uvádzané dlžníkom ako iné subjekty pôsobiace na trhu. V danom prípade bol však žalovaný so svojím vstupom do projektu a poskytnutím financovania zneužitý v tom, že jeho finančné prostriedky neboli použité na financovanie projektu a o tieto v podstate prišiel ale bol zneužitý v tom, že jeho finančné prostriedky vytvorili klamlivú predstavu o tom, že úpadca má prostredníctvom bankového financovania a za použitia vlastných zdrojov záujem postaviť bytový dom, hoci peniaze z banky na stavbu z veľkej časti použité neboli a nikdy neexistovali ani žiadne vlastné zdroje úpadcu. Za daných okolností žalovaný považoval za neprijateľné, aby to bol žalobca, kto bude ako jediný zo všetkých veriteľov uspokojený z majetku úpadcu. Žalovaný mal za to, že vyšetrovaním bolo preukázané, že postup banky a jej pracovníkov bol v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, čo v celom rozsahu platí aj pre výkon záložného práva zo strany žalobcu, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný mal za to, že nie je prípustné, aby banka postupovala takýmto spôsobom, že umožní dlžníkovi, aby za jej aktívnej účasti predstieral realizáciu projektu, výsledkom ktorej mala byť nedokončená stavba, na ktorú fiktívne odčerpá z banky úverové prostriedky za práce, ktoré reálne neboli zrealizované a tovar v skutočnosti nebol dodaný a následne prenechá banku, nech časť svojej pohľadávky uspokojí výkonom záložného práva za zlomkovú cenu, čo vedie k súčasnému poškodeniu všetkých ostatných veriteľov. Žalobca podľa názoru žalovaného takýmto hrubým porušením zákona o bankách, konaním nezodpovedajúcim obozretnému podnikaniu, ako sa očakáva od banky, nemôže požívať ochranu svojej pohľadávky poskytnutú záložným právom., ale mal by sa dostať na roveň ostatných veriteľov a výťažok zo speňaženia stavby by sa mal pomerne rozdeliť podľa výšky pohľadávok.
5. Na vyjadrenia žalovaného v spore reagoval žalobca v podaniach doručených súdu dňa 03.04.2019 a dňa 25.10.2019. Žalobca uviedol, že v popieracom prejave žalovaného je len deklarovaná domnienka žalovaného, že úverová zmluva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jej účelom bolo vytvorenie fiktívneho rámca pre poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany žalobcu úpadcovi a úmyslom zmluvných strán bolo od počiatku poskytnúť úpadcovi peňažné prostriedky, ktoré úpadca žalobcovi nevráti a žalobca pristúpi k výkonu záložného práva v zmysle záložnej zmluvy. Zo žalovaným deklarovanej neplatnosti úverovej zmluvy mala podľa názoru žalovaného následne vyplývať aj neplatnosť záložnej zmluvy. Žalobca poukázal na to, že predmetom incidenčného konania je len preskúmanie popieracieho prejavu správcu, teda nie preskúmanie celej popretej pohľadávky. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V zmysle uvedeného by tak pre predmetné konanie mal byť relevantný len ten dôvod na popretie pohľadávky uvedený v samotnom popieracom prejave a predmetom súdneho konania by malo byť len preskúmavanie samotného popieracieho prejavu žalovaného, a to len s poukazom na skutočnosť, či tento popierací prejav sám o sebe vylučuje uspokojovanie pohľadávky žalobcu voči úpadcovi. Žalobca zdôraznil, že v prihláškach pohľadávok do konkurzu sú veritelia povinní špecifikovať ich pohľadávky podľa ich stavu ku dňu vyhlásenia konkurzu, a teda špecifikovať právny stav pohľadávky, právny dôvod vzniku pohľadávky, výšku pohľadávky, zabezpečenie pohľadávky zabezpečovacími právami a poradím zabezpečovacích práv ku dňu vyhlásenia konkurzu. Uviedol, že ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, ani následne, nebol stav pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, a to vrátane platnosti úverovej zmluvy, rozporovaný úpadcom, reštrukturalizačným správcom úpadcu ani správcom konkurznej podstaty. Rovnako nebolo rozhodnuté o neplatnosti úverovej alebo záložnej zmluvy. Žalobca poukázal na zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Žalobca zdôraznil, že tvrdenia žalovaného nie sú spôsobilé privodiť neplatnosť úverovej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že účel poskytnutého úveru na základe úverovej zmluvy bol jednoznačne vymedzený v čl. II bod 2.1 úverovej zmluvy a iný účel úverovej zmluvy nebol preukázaný. Splácanie úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy bolo jednoznačne vymedzené v čl. V bod 5.1 úverovej zmluvy. Žalobca mal za to, že z ustanovení úverovej zmluvy tak nie je možné dovodiť žalovaným tvrdené skutočnosti ohľadom „fiktívnosti“ úverovej zmluvy a jej žalovaným deklarovaného „skutočného“ účelu. Žalobca mal za to, že konanie úpadcu, resp. za úpadcu konajúcich osôb, ktoré podľa tvrdení žalovaného a výsledkov trestného konania deklarovali pri poskytovaní úveru zo strany žalobcu nepravdivé skutočnosti, nie je spôsobilé zapríčiniť neplatnosť úverovej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ale zakladá len oprávnenie žalobcu domáhať sa nad rámec úverovej zmluvy náhrady škody voči týmto osobám a oprávnenie žalobcu domáhať sa vyslovenia neplatnosti úverovej zmluvy pre uvedenie do omylu zo strany úpadcu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka. Rovnako tak prípadné porušenie povinností zo strany zamestnancov žalobcu pri kontrole podkladov pre čerpanie úveru na podklade úverovej zmluvy, ktoré nebolo žiadnym spôsobom, a to ani v rámci trestných konaní preukázané, by spôsobilo len prípadný vznik postihových nárokov žalobcu voči týmto osobám. Žalobca uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi konaním a úmyslom žalobcu ako právnickej osoby, ktoré sa zhmotnilo v uzatvorení úverovej zmluvy a záložnej zmluvy a konaním jej jednotlivých zamestnancov. Podľa žalobcu bolo nepochybné, že uzatvorením úverovej zmluvy s úpadcom žalobca prejavil vôľu byť viazaný vo vzťahu k úpadcovi ustanoveniami úverovej zmluvy a týmito sa pri riešení vzťahu s úpadcom riadiť. Žalobca poukázal na uznesenie KRPZ v Košiciach zo dňa 30.05.2017 o vznesení obvinenia Z.. Y. R. a mal za to, že konanie úpadcu pri realizácii výstavby bytového domu, ktoré bolo opísané v odôvodnení uvedeného uznesenia pravdepodobne zapríčinilo, že nebol realizovaný podnikateľský zámer zo strany úpadcu. Nesplnenie záväzkov úpadcu voči žalobcovi z úverovej zmluvy tak bolo spôsobené konaním samotného úpadcu, nie konaním, alebo aj konaním žalobcu. Žalobca mal za to, že zo samotného priebehu trestného konania vyplynulo, že zo strany žalobcu sa nemohlo v danej veci konať o žiadny úmysel a žalobca postupoval v zmysle úverovej zmluvy a záložnej zmluvy. Žalobca uviedol, že z priebehu trestného konania vyplýva, že naopak žalobca bol zavedený úmyselným konaním úpadcu, resp. osôb oprávnených konať za úpadcu a najmä pri preukazovaní splnenia podmienok pre čerpanie úveru úpadcom od žalobcu na základe úverovej zmluvy. Žalobca tiež spochybňoval tvrdenie žalovaného, že neplatnosť úverovej zmluvy spôsobuje aj neplatnosť záložnej zmluvy. Žalobca uviedol, že obe zmluvy sú samostatné zmluvné vzťahy medzi žalobcom a úpadcom a nejedná sa ani o závislé zmluvy podľa § 275 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k tvrdeniu o odporovateľnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy žalobca uviedol, že mu nie je
zrejmé, ako mohlo uvedenými právnymi úkonmi dôjsť k ukráteniu veriteľov úpadcu, pokiaľ boli úpadcovi preukázateľne a reálne zo strany žalobcu poskytnuté peňažné prostriedky - úver, v dôsledku ktorých došlo k zvýšeniu hodnoty majetku úpadcu a na druhej strane bolo vrátenie preukázateľne poskytnutých peňažných prostriedkov zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam, výťažok zo speňaženia ktorých nepostačuje ani len na plné uhradenie pohľadávky žalobcu voči úpadcovi z úverovej zmluvy. Žalobca považoval za nepreukázané, že úpadca pri uzatváraní úverovej zmluvy a záložnej zmluvy konal v úmysle ukrátiť svojich veriteľov a už vôbec nepovažoval za preukázané, že by tento úmysel úpadcu bol alebo musel byť žalobcovi známy. Žalobca zdôraznil, že úverová zmluva aj záložná zmluva boli platne uzatvorené, na základe úverovej zmluvy došlo k poskytnutiu úveru úpadcovi v celkovej výške 562.314,61 EUR, zo strany žalobcu uplatnené záložné právo vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností. Žalobca zároveň zdôraznil, že ani z podanej obžaloby a realizovaných svedeckých výpovedí aj zamestnancov banky v trestnom konaní, odborných posudkov a vyjadrení v trestnom konaní, nevyplynulo, že žalobca alebo jeho zamestnanci by sa nejakým spôsobom mali podieľať na trestnej činnosti. Skutočnosť uvedená v obžalobe, teda, že Z.. Y. R. deklaroval nepravdivé údaje o vlastných finančných prostriedkoch vo výške 200.953,- EUR s doložením nepravdivej účtovnej závierky k 30.09.2011 nemôže mať podľa žalobcu vplyv na neplatnosť zmlúv, pretože, ako vyplýva aj z výsledkov vyšetrovania/obžaloby, práve žalobca bol uvedeným konaním uvedený do omylu v otázke splnenia podmienok úveru. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo/3620/2010 zo dňa 08.12.2010. Žalobca považoval popretie pohľadávky žalobcu žalovaným za nedôvodné. Žalobca mal za to, že nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaný ako podnikateľský subjekt poskytol finančné prostriedky vo výške 250.000,- EUR úpadcovi bez adekvátneho zabezpečenia a preverenia prípadu. Poukázal na to, že v trestnom konaní (v rámci ktorého bola podaná obžaloba na Z.. Y. R.) žalobca vystupuje v úlohe poškodeného, rovnako ako žalovaný.
6. Žalovaný sa v priebehu konania k veci a vyjadreniam žalobcu vyjadril v podaniach doručených súdu dňa 10.05.2019, dňa 03.10.2019 a dňa 04.11.2019, v ktorých nad rámec už uvádzanej argumentácie žalovaný zdôraznil, že síce nepoprel samotný fakt uzatvorenia úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, avšak od začiatku popiera platnosť týchto zmlúv. Uviedol, že neplatnosť uvedených právnych úkonov bola jediným dôvodom popretia pohľadávky žalobcu. Žalovaný mal za to, že prebiehajúce vyšetrovanie v rámci trestného konania potvrdilo všetky tvrdenia žalovaného a všetky popieracie dôvody žalovaného boli naplnené. Žalovaný mal ďalej za to, že žalobca ako právnická osoba sa nemôže zbaviť zodpovednosti za konanie svojich zamestnancov, ani poukazovať na údajný rozpor medzi vôľou žalobcu ako inštitúcie a konaním jej jednotlivých zamestnancov. Poukázal na to, že právny úkon robí a zmluvu podpisuje za banku vždy konkrétna osoba, pričom podpis zakladá nielen zodpovednostný vzťah medzi touto osobou a bankou, ale aj zodpovednostné a zmluvné vzťahy právnickej osoby navonok. Ak vôľa konajúcich - podpisujúcich fyzických osôb smeruje od počiatku k účelu, ktorý odporuje zákonu, tak sa ani na zmluve uvedené právnické osoby nemôžu tváriť, že ich vôľa bola iná. Žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu a jeho pracovníkov išlo o hrubé porušenie povinností a odbornej starostlivosti vyplývajúcej zo zákona o bankách v prospech úpadcu, ktorým výrazne napomohli k spáchaniu úverového podvodu a podvodu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca schválil poskytnutie úveru pre dlžníka napriek tomu, že jeho štatutárom bola riziková osoba, ktorá nesplácala iné úvery poskytnuté bankou a u ktorej bolo vopred zrejmé, že poskytnutý úver nesplatí. Žalobca, resp. jeho pracovníci náležite nepreverili žiadosť o poskytnutie úveru a v nej uvedené skutočnosti, účtovné doklady predložené úpadcom a podklady o preinvestovaní vlastných zdrojov úpadcu alebo o získaní potenciálnych záujemcov o byty, ktoré boli zámerne nepravdivé a zámerne skreslené a smerovali len k podpísaniu úverovej zmluvy a následnému odčerpaniu úverových prostriedkov bez úmyslu ich vrátiť. Žalobca náležite nepreveril, či sú splnené podmienky pre poskytnutie úveru a následné čerpanie úveru dlžníka a pracovníci banky sa priamo podieľali na skresľovaní týchto podmienok, ktoré nikdy splnené neboli. Žalobca napomáhal pri čerpaní úveru mimo účelu úverovej zmluvy a pracovníci banky priamo napomáhali pri čerpaní úveru na základe fiktívnych dokladov predložených úpadcom. Žalobca napomáhal pri odčerpaní úveru akceptovaním nadhodnotených a nepravdivých znaleckých posudkov. Žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu a jeho pracovníkov išlo od začiatku o konanie „in fraudem legis“, teda postup keď sa niekto správa formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Žalovaný mal za to, že z výsledkov policajného vyšetrovania a zápisníc o výsluchoch svedkov Z.. Michala X. a Ing. Z. J. vyplýva, že pri posudzovaní žiadosti o úver a následnom čerpaní úveru postupoval Z.. Y. R. ako blízky priateľ členov vedenia žalobcu, čo ovplyvnilo konanie pracovníkov banky na všetkých stupňoch a vyradilo systém vnútornej kontroly žalobcu. Pracovníci žalobcu prehliadali nedostatky podkladov pripojených k žiadosti o poskytnutie úveru so zámerom, aby neohrozili podpísanie
úverovej zmluvy a tiež nedostatky podkladov predložených k čerpaniu úveru, čo umožnilo tieto úverové prostriedky odčerpať mimo účel úverovej zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že záložnou zmluvou sa zabezpečuje pohľadávka z úverovej zmluvy, jedná sa teda o vzťah akcesorický a subsidiárny vo vzťahu k hlavnému právnemu vzťahu. Žalovaný úverovú zmluvu ako aj záložnú zmluvu považoval za neplatné a ukracujúce právne úkony, pretože konanie žalobcu od počiatku smerovalo k tomu, že dlžník poskytnuté peňažné prostriedky použije mimo účel úveru, tieto nevráti, stavbu ponechá rozostavanú a zo strany veriteľa bude nasledovať výkon záložného práva k zálohu, ktorého hodnota nepostačuje ani na pokrytie dlžnej sumy úveru. Žalovaný ďalej zdôraznil, že právo žalovaného ako veriteľa poprieť pohľadávku žalobcu nie je v ničom závislé od názoru správcu konkurznej podstaty a okolnosť, či správca pohľadávku poprel alebo nie, nemá v ničom význam pre predmetné konanie. Žalovaný poukázal na to, že Okresná prokuratúra Košice I v konaní sp. zn. 4Pv 12/15/8802-143 podala na Okresnom súde Košice I obžalobu zo dňa 18.06.2019 na Z.. Y. R., ktoré konanie je na Okresnom súdu Košice I vedené pod sp. zn. 8T/17/2019. Žalovaný mal za to, že nakoľko k uzatvoreniu úverovej zmluvy a záložnej zmluvy došlo v dôsledku trestnej činnosti, nemôže sa jednať o platné právne úkony a popierací úkon spočívajúci v namietnutí ich neplatnosti bol dôvodný. Uviedol, že žalobca síce tiež v trestnom konaní vystupuje ako poškodený, avšak miera jeho zodpovednosti za uzatvorenie týchto právnych úkonov je mimoriadne vysoká, vzhľadom na to, že sa jedná o banku, ktorá má zákonom uloženú povinnosť podnikať obozretne a preverovať všetky skutočnosti. Ak by si žalobca riadne plnil svoje zákonné povinnosti, tak by úpadcovi nikdy nemohol poskytnúť úver. Tým, že žalobca tieto povinnosti porušil a na strane jeho zamestnancov došlo k hrubým pochybeniam naznačujúcim spoluprácu s obžalovaným Z.. R., bol to žalobca, kto uviedol všetkých ostatných veriteľov do omylu o tom, že úpadca realizuje seriózny investičný zámer financovaný bankou, hoci v skutočnosti sa jednalo o koordinovaný postup ako peniaze banky odčerpať. Dôvody neplatnosti právneho úkonu preto neboli len na strane úpadcu ale aj na strane žalobcu. Zdôraznil, že žalobca porušil svoje povinnosti ustanovené § 27 zákona o bankách, najmä porušil zákonný zákaz uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre banku. Žalovaný uviedol, že v danom prípade žalobca nebol oklamaný konaním úpadcu, pretože k podvodu by nemohlo dôjsť, ak by pracovníci žalobcu nekonali buď úmyselne v prospech podvodníka alebo hrubo nedbanlivo akceptovali podklady k podanej žiadosti ako aj k čerpaniu úveru napriek tomu, že tieto nezodpovedali skutočnosti. Žalovaný tiež poukázal na rozpor s dobrými mravmi, ako aj na výkon práva (záložného práva) zo strany žalobcu, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
7. Súd vo veci vykonal pojednávania dňa 04.03.2019, dňa 09.10.2019, dňa 04.11.2019 a dňa 09.09.2022, na ktorých spor prejednal. Strany sporu na uvedených pojednávaniach zotrvali na svojich argumentoch uvedených v písomných podaniach.
8. Súd sa oboznámil so žalobou a s vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä: Prihláškou pohľadávky zo dňa 10.03.2015, Úverovou zmluvou č. 79265-2011 zo dňa 11.01.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami pre úvery a bankové záruky SZRB, a.s., Dodatkom č. 1 k Úverovej zmluve č. 79265-2011 zo dňa 24.04.2012, Dodatkom č. 2 k Úverovej zmluve č. 79265-2011 zo dňa 11.07.2012, listom žalobcu zo dňa 15.02.2013 - Výzva na zaplatenie, listom žalobcu zo dňa 15.02.2013 - Výzva - vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, Zmluvou o pristúpení k záväzku č. 79265-2011 zo dňa 11.01.2012, Zmluvou o pristúpení k záväzku č. 79265-2011/2 zo dňa 11.01.2012, Zmluvou o podriadenosti dlhu č. 79265-2011 zo dňa 11.01.2012, Notárskou zápisnicou č. N39/2012, Nz 1961/2012, NCRls 2044/2012 zo dňa 19.01.2012, prehľadom stavu pohľadávky z úverovej zmluvy č. 79265 ku dňu 20.02.2015, zobrazením finančného toku k zmluve č. 79265, výpisom v listu vlastníctva č. XXX, rozhodnutím Správy katastra Piešťany zo dňa 30.01.2012 číslo vkladu: V XXX/XXXX, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXX- XXXX zo dňa 27.01.2012, vyhlásením veriteľa zo dňa 10.03.2015, oznámením správcu o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 07.05.2015, fotokópiou žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov zo dňa 17.09.2014, potvrdením o prijatí kaucie v sume 350,00 EUR zo dňa 30.04.20215, tlačivom - Popretie pohľadávky veriteľom zo dňa 30.04.2015, Zmluvou o krátkodobej finančnej výpomoci zo dňa 21.09.2011, súvahou úpadcu k 31.12.2011, výkazom ziskov a strát úpadcu k 31.12.2011, súvahou spoločnosti BioEkoTech, Sk s.r.o. k 02.07.2012, výkazom ziskov a strát spoločnosti BioEkoTech, Sk s.r.o. k 02.07.2012, pokladničnými dokladmi z 27.09.2011 a z 31.12.2011, Notárskou zápisnicou č. N 405/2011, Nz 44002/2011, NCRls 45080/2011 zo dňa 10.11.2011, oznámením o dražbe zn. 807/2013 zo dňa 13.09.2013, oznámením o zmarení dražby zn. 807/2013 zo dňa 09.12.2013, znaleckým posudkom č. 84/2013, zápisnicou z prvej schôdze veriteľov zo dňa 26.05.2015, listom žalobcu zo dňa 26.09.2018
- Obvinený Z.. Y. R. - žiadosť o poskytnutie informácií - zaslanie, prehľadom čerpaní ÚZ č. 79265
Urbareal s.r.o., uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Odbor kriminálnej polície, ČVS: KRP-185/2-VYS-KE-2014 zo dňa 30.05.2017, znaleckým posudkom č. 7/2015, zápisnicou o výsluchu svedka Z.. Z. J. v konaní ČVS: KRP-185/2-VYS-KE-2014 zo dňa 21.11.2017, znaleckým posudkom č. 83/2016, uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/244/2014 - 135 zo dňa 27.06.2016, uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 6R/5/2014 - 291 z dňa 19.05.2015, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017, nálezom Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/38/2017, listom žalovaného zo dňa 21.05.2015 - Vyjadrenie správcu k popretej pohľadávke iným veriteľom - uplatnenie námietky popierajúceho veriteľa, záznamom z obhliadky nehnuteľného a hnuteľného majetku pre účely aktualizácie AHZ k čerpaniu tranže č. obchodu 79265-2011 zo dňa 21.05.2012, zápisnicou o výsluchu svedka Z.. G. X. v konaní ČVS: KRP-185/2-VYS-KE-2014 zo dňa 21.11.2017, zápisnicou o výsluchu svedka Ing. R. U. v konaní ČVS: KRP-185/2-VYS-KE-2014 zo dňa 04.06.2018, listom žalobcu zo dňa 06.10.2017 - Poskytnutie súčinnosti podľa § 91 ods. 4 písm. b) zákona č. 483/2001 Zákona o bankách, obžalobou zo dňa 18.06.2019 podanou Okresnou prokuratúrou Košice I, listom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 19.07.2018 v konaní ČVS: KRP-185/2-VYS-KE-2014, rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/3620/2010 zo dňa 08.12.2010, Úplným znením spoločenskej zmluvy spoločnosti Urbareal, s.r.o., Žiadosťou spoločnosti Urbareal, s.r.o. o poskytnutie priameho úveru zo dňa 30.09.2011, čestným vyhlásením úpadcu zo dňa 30.09.2011, tlačivom - Ďalšie informácie o žiadateľovi zo dňa 30.09.2011, Podnikateľským plánom úpadcu, Podnikateľským zámerom
- Bytový dom Dubovany, súvahou úpadcu k 31.12.2009, súvahou úpadcu k 31.12.2010, výkazom ziskov a strát úpadcu k 31.12.2009, výkazom ziskov a strát úpadcu k 30.09.2011, súvahou úpadcu k 30.09.2011, daňovým priznaním úpadcu za rok 2010, daňovým priznaním úpadcu za rok 2009, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu.
9. Na pojednávaní konanom dňa 09.09.2022 strany sporu po poučení podľa § 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP“) uviedli, že vo veci nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný zároveň vyhlásil, že netrvá na svojich návrhoch na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov Z.. R. U., Z.. G. X., Z.. J. X., O. a Z.. Z. J..
10. Súd spor právne posúdil nasledovne.
11. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
12. Podľa § 32 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 28.04.2015 prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
13. Podľa § 32 ods. 3 ZKR v znení účinnom do 28.04.2015 pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
14. Podľa § 32 ods. 5 ZKR v znení účinnom do 28.04.2015 ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
15. Podľa § 32 ods. 6 ZKR v znení účinnom do 28.04.2015 popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
16. Podľa § 32 ods. 7 ZKR v znení účinnom do 28.04.2015 popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak a) bolo podané na predpísanom tlačive a b) na bankový účet správcu bola pripísaná kaucia 350 eur s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu; na ten účel správca zverejní v Obchodnom vestníku bankový účet, na ktorý možno skladať kauciu; kauciu možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložená samostatná kaucia; kaucia tvorí súčasť všeobecnej podstaty; v prípade úplnej alebo čiastočnej dôvodnosti popretia má popierajúci veriteľ právo na vrátenie kaucie, ktoré môže uplatniť ako pohľadávku proti podstate.
17. Podľa § 32 ods. 9 ZKR v znení účinnom do 28.04.2015 veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
18. Podľa § 32 ods. 11 ZKR v znení účinnom do 31.12.2015 súd uloží navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť preddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby podľa osobitného predpisu. Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Ak popierajúci veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne, že popretie pohľadávky je neúčinné.
19. Podľa § 32 ods. 15 ZKR v znení účinnom do 31.12.2015 v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
20. Podľa § 32 ods. 15 ZKR rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov („Obchodný zákonník“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
22. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
23. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
25. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov („Občiansky zákonník“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
28. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
29. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov („zákon o bankách“) v znení účinnom ku dňu zatvorenia Úverovej zmluvy č. 79265-2011 zo dňa 11.01.2012 banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká.
30. Podľa § 27 ods. 2 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu zatvorenia Úverovej zmluvy č. 79265-2011 zo dňa 11.01.2012 banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v záujme zabránenia vzniku strát vrátane škôd v dôsledku nesprávneho výkonu svojich bankových činností dodržiavať postupy výkonu svojich bankových činností a zriadiť a udržiavať účinný systém riadenia rizík. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upravovať systém riadenia rizík na základe pravidelného preverovania jeho účinnosti a primeranosti tak, aby zohľadňoval schopnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky vystaviť sa riziku a meniace sa ekonomické prostredie pre banku alebo pobočku zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upraviť systém riadenia rizík a spôsob jeho aktualizácie vnútorným predpisom, v súlade s ktorým banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné postupovať.
31. Podľa § 27 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu zatvorenia Úverovej zmluvy č. 79265-2011 zo dňa 11.01.2012 banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.
32. Podľa § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
33. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom.
34. Oprávneným poprieť prihlásenú pohľadávku je (popri správcovi) veriteľ prihlásenej pohľadávky bez ohľadu na to, či ním prihlásená pohľadávka bola alebo nebola popretá, pričom právo popierať pohľadávky iných prihlásených veriteľov patrí len veriteľom prihlásených pohľadávok. Pohľadávku môže veriteľ poprieť len v zákonom stanovenej lehote, v prípade pohľadávok, ktoré boli prihlásené v základnej prihlasovacej lehote, tieto možno poprieť do 30 dní odo dňa uplynutia základnej prihlasovacej lehoty. Konkurz na majetok úpadcu - spoločnosti Urbareal s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 5-9, 821 06 Bratislava, IČO: 44 501 641, bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.02.2015, sp. zn. 6R/5/2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 20.02.2015, pričom súd vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Žalobca si do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu prihlásil svoju pohľadávku prihláškou zo dňa 10.03.2015. Žalobca si prihláškou pohľadávky č. 1 prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu pohľadávku v celkovej výške 675.836,36 EUR, ktorá vznikla z titulu Úverovej zmluvy č. 79265-2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2012 a Dodatku č. 2 zo dňa 11.07.2012, uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 602.865,- EUR. Žalobca vzhľadom na neplnenie zmluvných podmienok vyhlásil úver z úverovej zmluvy za predčasne splatný ku dňu 15.02.2013. Celková výška pohľadávky ku dňu vyhlásenia konkurzu bola vyčíslená vo výške 675.836,36 EUR, z toho istina vo výške 562.314,61 EUR, úroky vo výške 55.667,37 EUR, úroky z omeškania vo výške 57.636,34 EUR, poplatky vo výške 202,75 EUR a ostatné príslušenstvo vo výške 15,29 EUR. Žalobca si pohľadávku prihlásil ako zabezpečenú zabezpečovacím právom, a to záložným právom zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 79265-2011 zo dňa 27.01.2012 a záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k pohľadávke z účtu č. 79265-2011 zo dňa 11.01.2012. Lehota na popieranie pohľadávok, ktoré boli prihlásené v základnej prihlasovacej lehote uplynula dňa 08.05.2015. Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu prihlásenú do
konkurzu úpadcu podaním zo dňa 30.04.2015, doručeným správcovi dňa 03.05.2015, teda v zákonom stanovenej lehote. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobcovi bolo oznámenie o popretí pohľadávky zo strany žalovaného doručené správcom konkurznej podstaty dňa 11.05.2015. Žaloba o určenie popretej pohľadávky bola súdu doručená dňa 27.05.2015, a teda v lehote podľa § 32 ods. 9 ZKR. Zároveň súd poukazuje na to, že incidenčné konanie je povahou určovacie konanie, v rámci ktorého sa naliehavý právny záujem nezisťuje, keďže ide o určovacie konanie predpokladané zákonom.
35. Veriteľ popiera pohľadávku iného veriteľa písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive. Popretie pohľadávky je právne účinné len vtedy, ak budú splnené kumulatívne všetky podmienky, a to popretie pohľadávky na predpísanom tlačive, odôvodnenie popretia v rozsahu stanovenom v § 32 ods. 5 ZKR, zaplatenie kaucie v stanovenej výške za každú pohľadávku, ktorá je uplatnená samostatnou prihláškou, s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok, zaplatenie kaucie do konca popieracej lehoty. V prípade nesplnenia ktorejkoľvek podmienky je popretie veriteľom neúčinné a správca ani konkurzný súd na toto popretie neprihliadajú.
36. Súd mal preukázané, že kauciu v zmysle § 32 ods. 7 písm. b) ZKR žalovaný zložil na účet správcu dňa 30.04.2015.
37. Preddavok v zmysle § 32 ods. 11 ZKR bol žalobcom zložený na účet súdu dňa 02.03.2016 a žalovaným ako popierajúcim veriteľom dňa 26.02.2016.
38. Incidenčné konanie (konanie o určenie popretej pohľadávky) je osobitným druhom sporového konania, v ktorom sa postup súdu spravuje jednotlivými ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Zároveň sa však incidenčné konanie vyznačuje určitými špecifikami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu (resp. popierajúceho veriteľa) obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu (veriteľa) zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom (veriteľom) v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu (veriteľa) uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú (k tomu viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017).
39. Reflektujúc uvedené súd následne pristúpil k skúmaniu dôvodov, pre ktoré žalovaný ako veriteľ úpadcu poprel pohľadávku žalobcu prihlásenú žalobcom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, a to v rozsahu dôvodov veriteľom - žalovaným uvedených v popieracom prejave.
40. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný ako veriteľ úpadcu poprel pohľadávku žalobcu prihlásenú do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, a to čo do výšky v sume 55.667,37 EUR, právneho dôvodu, nakoľko žalovaný mal za to, že Úverová zmluva č. 79265-2011 zo dňa 11.01.2012 je neplatná a čo do zabezpečenia, nakoľko žalovaný mal za to, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 79265-2011 zo dňa 27.01.2012 je postihnutá tým istým dôvodom neplatnosti ako úverová zmluva. Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu, čo do výšky z dôvodu, že v dôsledku neplatnosti úverovej zmluvy nie je možné uplatňovať nároky vyplývajúce zo zmluvy, a teda ani dohodnutý úrok, nakoľko peňažné prostriedky poskytnuté úpadcovi predstavujú bezdôvodné obohatenia na strane úpadcu. Žalovaný ďalej v popieracom prejave poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu, pričom ako dôvod uviedol, že s odvolaním na § 39 Občianskeho zákonníka popiera platnosť úverovej zmluvy zo dňa 11.01.2012 ako aj záložnej zmluvy, ktoré po formálnej stránke síce obsahujú zákonom predpísané náležitosti, ale úmysel zmluvných strán nesmeroval k naplneniu zákonného ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ale od začiatku smeroval k tomu, že dlžník poskytnuté peňažné prostriedky nevráti a zo strany žalobcu bude nasledovať výkon záložného práva k zálohu, ktorého reálna hodnota nepostačí ani len na pokrytie úveru a už vôbec nie na uspokojenie pohľadávok ostatných zabezpečených veriteľov, ktorí sa podieľali na výstavbe bytového domu v Dubovanoch. Účelom týchto právnych úkonov bolo vytvorenie fiktívneho právneho rámca pre to, aby žalobca ako banka mohol poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky s
vedomím, že prevažnú väčšinu vyčerpaných prostriedkov dlžník nikdy nesplatí a že dôjde k poškodeniu žalobcu ako banky aj ostatných veriteľov. Žalobca je banka s majetkovou účasťou štátu, ktorá ako veriteľ postupovala v rozpore s obvyklými pravidlami pri poskytovaní úverov, v rozpore s požiadavkou na vynaloženie odbornej starostlivosti a obozretné podnikanie. Úpadca deklaroval v žiadosti o poskytnutie úveru celý rad skutočností, ktoré neboli pravdivé, počnúc vlastnou finančnou spôsobilosťou, pričom zatajil krátkodobú finančnú pôžičku zo strany popierajúceho veriteľa, doložil nepravdivé účtovné doklady aby formálne naplnil podmienky pre podpísanie úverovej zmluvy a následne predložil k čerpaniu úveru niekoľko fiktívnych faktúr o vykonaní prác a zakúpení materiálu na stavbe, ktoré v skutočnosti použité alebo realizované neboli, pričom si bol vedomý, že k vráteniu vyčerpaných úverových prostriedkov nedôjde a že žalobca ako záložný veriteľ bude realizovať výkon záložného práva a že dôjde k poškodeniu banky ako aj ostatných veriteľov podieľajúcich sa na výstavbe bytového domu v Dubovanoch. Žalovaný poprel záložné právo žalobcu - nehnuteľnosti založené v prospech žalobcu na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 79265-2011 zo dňa 27.01.2012 ako zabezpečovacieho prostriedku k Úverovej zmluve č. 79265-2011 zo dňa 11.07.2012. Žalovaný v popieracom prejave uviedol, že záložná zmluva je zabezpečovacím prostriedkom k úverovej zmluve a táto zmluva je postihnutá tým istým dôvodom neplatnosti ako samotná úverová zmluva, pričom ak je úverová zmluva neplatná v dôsledku obchádzania zákona a konania v rozpore s dobrými mravmi zo strany zmluvných strán žalobcu a úpadcu, sú neplatné aj všetky právne úkony nadväzujúce na neplatný právny úkon.
41. Súd mal v konaní preukázané, že dňa 11.01.2012 uzatvorili žalobca v postavení veriteľa a úpadca v postavení dlžníka Úverovú zmluvu č. 79265-2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2012 a Dodatku č. 2 zo dňa 11.07.2012, na základe ktorej sa žalobca na základe žiadosti úpadcu zo dňa 18.10.2011 zaviazal poskytnúť úpadcovi peňažné prostriedky ako úver v sume 602.865,00 EUR, pri úrokovej sadzbe špecifikovanej v bode 6.1 úverovej zmluvy a úpadca sa zaviazal, že úver použije dohodnutým spôsobom, na dohodnutý účel, poskytnuté peňažné prostriedky spolu s príslušenstvom vráti a splní ďalšie záväzky uvedené v úverovej zmluve (čl. I bod 1.1. úverovej zmluvy). V zmysle čl. II bod 2.1. úverovej zmluvy si zmluvné strany dojednali účel úveru, a to že žalobca poskytol úpadcovi úver podľa úverovej zmluvy na dohodnutý účel, a to na výstavbu bytového domu v Dubovanoch, okres Piešťany. V prípade nedodržania tejto podmienky účelového použitia poskytnutých peňažných prostriedkov bol žalobca oprávnený postupovať podľa bodu 8.1 úverovej zmluvy. V čl. III úverovej zmluvy si zmluvné strany dojednali podmienky čerpania úveru, v čl. IV úverovej zmluvy si zmluvné strany dojednali spôsob čerpania úveru a v čl. V úverovej zmluvy si zmluvné strany dojednali splácanie úveru. Nebolo sporné, že na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalobca vyplatil úpadcovi peňažné prostriedky vo výške 562.314,61 EUR. Nebolo sporné, že žalobca vzhľadom na neplnenie zmluvných podmienok vyplývajúcich z úverovej zmluvy úpadcom podľa čl. VIII bod 8.1. úverovej zmluvy vyhlásil úver poskytnutý úpadcovi za predčasne splatný k termínu 15.02.2013. Súd mal ďalej preukázané, že žalobca a úpadca uzatvorili dňa 27.01.2012 Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 79265-2011, na základe ktorej sa zriadilo záložné právo na záloh uvedený v bode 1.2. záložnej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej žalobcovi z Úverovej zmluvy č. 79265-2011 voči úpadcovi na vrátenie úveru, úrokov a iného príslušenstva a splnenia ďalších záväzkov uvedených v úverovej zmluve (čl. I bod 1.1. a čl. II bod 2.1. záložnej zmluvy). Nebolo sporné a bolo preukázané predloženými listinnými dôkazmi, že predmetné záložné právo vzniklo zápisom záložného práva Správou katastra Piešťany na liste vlastníctva č. XXX, vklad V XXX/XX účinný dňa 30.01.2012.
42. Žalovaný poprel právny dôvod pohľadávky žalobcu, a to s odvolaním sa na § 39 Občianskeho zákonníka - namietol platnosť úverovej zmluvy zo dňa 11.01.2012 ako aj záložnej zmluvy, ktoré podľa žalovaného po formálnej stránke síce obsahujú zákonom predpísané náležitosti, ale úmysel zmluvných strán nesmeroval k naplneniu zákonného ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ale od začiatku smeroval k tomu, že dlžník poskytnuté peňažné prostriedky nevráti a zo strany žalobcu bude nasledovať výkon záložného práva k zálohu, ktorého reálna hodnota nepostačí ani len na pokrytie úveru a už vôbec nie na uspokojenie pohľadávok ostatných zabezpečených veriteľov, ktorí sa podieľali na výstavbe bytového domu v Dubovanoch. Účelom týchto právnych úkonov bolo podľa žalovaného vytvorenie fiktívneho právneho rámca pre to, aby žalobca ako banka mohol poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky s vedomím, že prevažnú väčšinu vyčerpaných prostriedkov dlžník nikdy nesplatí a že dôjde k poškodeniu žalobcu ako banky aj ostatných veriteľov.
43. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený. Nedovolenosť je teda
daná, ak obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu, obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, alebo ak sa právny úkon prieči dobrým mravom. Následkom naplnenia jednej zo skutkových podstát § 39 Občianskeho zákonníka je absolútna neplatnosť právneho úkonu, pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva automaticky aj bez autoritatívneho rozhodnutia súdu, musia však existovať dôvody tejto neplatnosti. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka možno posudzovať len vzhľadom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktoré je alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. O rozpor so zákonom z hľadiska účelu ide vtedy, ak účel právneho úkonu smeruje k porušeniu zákona, ak je tento účel obom účastníkom zmluvy známy. Ak jedna zo strán sleduje dosiahnutie účelu, ktorý v obsahu právneho úkonu nie je vyjadrený a o ktorom druhá strana nevie a nemôže vedieť, ide o pohnútku, ktorá je právne bezvýznamná a nemá vplyv na platnosť úkonu. Súd mal z predloženej úverovej zmluvy zo dňa 11.01.2012 preukázané, že v zmysle čl. II sa žalobca zaviazal poskytnúť úpadcovi úver na dohodnutý účel, a to na výstavbu bytového domu v Dubovanoch, okres Piešťany a v prípade nedodržania tejto podmienky účelového použitia poskytnutých peňažných prostriedkov bol žalobca oprávnený postupovať podľa bodu 8.1. úverovej zmluvy. Takto vymedzený účel úverovej zmluvy nijako neodporuje zákonu, ani zákon neobchádza, ani sa neprieči dobrým mravom. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že skutočným úmyslom zmluvných strán bolo, že úpadca poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi nevráti, nepoužije ich v súlade s účelom dojednaným v zmluve a zo strany žalobcu bude nasledovať výkon záložného práva k zálohu s vedomím, že dôjde k poškodeniu žalobcu aj ostatných veriteľov banky, tak dôkazné bremeno na preukázanie tohto úmyslu žalobcu zaťažovalo v konaní žalovaného. Súd mal v konaní preukázané, že na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach, pod. č. KRP-185/2-VYS-KE-2014 bolo vedené trestné konanie, v ktorom bolo uznesením zo dňa 30.05.2017 vznesené obvinenie Z.. Y. R. (teda jednému z konateľov úpadcu) pre obzvlášť závažný zločin podvodu a pre obzvlášť závažný zločin úverového podvodu, v rámci ktorého následne došlo k podaniu obžaloby, ktoré konanie je vedené na Okresnom súdu Košice I pod sp. zn. 8T/17/2019 na obvineného Ing. Y. R. pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a pre obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona. Súd mal z obžaloby podanej na Okresný súd Košice I preukázané, že Z.. R. bol obžalovaný v bode 2 obžaloby, nakoľko sa mal dopustiť konania, kedy od iného vylákal úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a spôsobil mu tak škodu veľkého rozsahu. Súd mal tiež preukázané, že vo vzťahu k obžalobe pre trestný čin úverového podvodu žalobca vystupuje v trestnom konaní v postavení poškodeného. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že z listinných dôkazov predložených v konaní žalovaným, nebol preukázaný taký úmysel žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy, ktorý smeroval k tomu, aby nebola naplnená dikcia ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ale naopak, aby bol dosiahnutý výsledok touto právnou normou nepredpokladaný a nežiaduci, teda, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy konal s úmyslom, že úpadca žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky z úveru žalobcovi nevráti (nesplatí) a následne žalobca pristúpi k výkonu záložného práva k zálohu, ktorého hodnota nepostačí na pokrytie úveru, čím dôjde k poškodeniu žalobcu aj ostatných veriteľov úpadcu. Z predložených zápisníc z výsluchov svedkov - pracovníkov a bývalých štatutárov žalobcu v trestnom konaní takýto úmysel nevyplýva, zo žiadneho listinného dôkazu súd nemal preukázaný taký úmysel žalobcu, ktorý by smeroval k tomu, že účel dojednaný v úverovej zmluve nebude dodržaný, že žalobca konal pri uzatváraní úverovej zmluvy v úmysle, že úver nebude zo strany úpadcu splatený a žalobca pristúpi k výkonu záložného práva, čo v konečnom dôsledku poškodí aj samotného žalobcu. Pokiaľ by aj bolo možné konštatovať pochybenia alebo porušenie povinností žalobcu (jeho zamestnancov) pri uzatváraní úverovej zmluvy, tak ako boli tieto tvrdené žalovaným v konaní, tak vykonaným dokazovaním nebolo možné dospieť k záveru o preukázaní úmyslu žalobcu, aby úverová zmluva plnila iný účel, než na aký bola uzatvorená. Súd tiež konštatuje, že prípadné nekonanie s odbornou starostlivosťou zo strany žalobcu (resp. jeho zamestnancov) alebo porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o bankách nespôsobuje absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy, nakoľko nie každé porušenie zákona spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Úmysel žalobcu, aby úverová zmluva plnila iný účel, než aký bol v texte zmluvy zmluvnými stranami deklarovaný, nebol v konaní žalovaným preukázaný, nevyplynul ani z výsluchov zamestnancov žalobcu v trestnom konaní, pričom prípadné porušenie alebo zanedbanie povinností žalobcu alebo zo zápisníc o výsluchoch vyplývajúca známosť štatutárnych zástupcov žalobcu s obžalovaným konateľom žalovaného nepreukazujú, že účel úverovej zmluvy bol iný, ako si zmluvné strany dojednali a že úmysel žalobcu smeroval k obchádzaniu zákona. Z listinných dôkazov, a to konkrétne z obžaloby zo dňa 18.06.2019 a z uznesenia o vznesení obvinenia Ing. Y. R. zo dňa 30.05.2017 mal súd naopak na účely predmetného konania preukázané, že žalobca mal byť konaním
konateľa úpadcu uvedený do omylu v otázke splnenia podmienok úpadcu na poskytnutie úveru alebo na vyplácanie úveru.
44. Ak žalovaný zároveň tvrdil, že k uzatvoreniu úverovej zmluvy a záložnej zmluvy došlo v dôsledku trestnej činnosti a preto sa nemôže jednať o platné právne úkony, súd konštatuje, že toto v konaní preukázané nebolo. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalobca v trestnom konaní vystupuje ako poškodený a ku dňu rozhodnutia súdu neexistuje ani právoplatné rozhodnutie o vine obžalovaného Ing. Y. R.. Nie je úlohou súdu v predmetnom konaní rozhodovať o vine a treste a vyvodiť prípadný záver o trestnej činnosti tvrdený žalovaným z listinných dôkazov predložených v predmetnom konaní o určenie popretej pohľadávky. Toto tvrdenie žalovaného a tento dôvod neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy tak nebol v konaní preukázaný.
45. Pojem „dobré mravy" Občiansky zákonník nedefinuje, vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. O nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ide okrem iného tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi, resp. subjektmi práva. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadne v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z celkového charakteru dojednania - v zmysle obsahu, pohnútky a účelu, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by sa úverová zmluva alebo záložná zmluva, či už svojím obsahom, účelom alebo pohnútkou, s ktorou boli uzatvorené zo strany žalobcu priečili dobrým mravom. V konaní nebol preukázaný taký úmysel žalobcu, ktorý by smeroval k nesplneniu obsahu a účelu dojednaného v úverovej zmluve medzi zmluvnými stranami. Súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že aj v trestnom konaní má žalobca postavenie poškodeného, kedy konateľ úpadcu mal podľa obžaloby od žalobcu vylákať úver tým, že žalobcu uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, čím mala byť žalobcovi spôsobená škoda veľkého rozsahu. Súd v danom prípade prisvedčil žalobcovi, že v takom prípade by žalobca sám mohol namietať neplatnosť úverovej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka, ide však o neplatnosť relatívnu, ktorej sa môže domáhať len účastník zmluvného vzťahu, ktorým žalovaný nebol.
46. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nie je prijateľné, aby v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu bol ako zabezpečený veriteľ uspokojený len žalobca, ak tento (resp. jeho zamestnanci) konal pri uzatváraní úverovej zmluvy a pri čerpaní úveru v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a odbornou starostlivosťou banky, nakoľko by tým došlo k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu, súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný ako veriteľ nevyužil svoje právo odporovať právnemu úkonu dlžníka (úpadcu) podľa § 42a Občianskeho zákonníka, nemôže tento výsledok dosiahnuť námietkou neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka (k tomu viď napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 20 Cdo/2886/2006 zo dňa 25.04.2007). Súd tiež poukazuje na to, že pohľadávka žalobcu nebola žalovaným popretá z dôvodu prípadnej odporovateľnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy.
47. S poukazom na uvedené súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a úpadcom dňa 11.01.2012, ako aj záložná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a úpadcom dňa 27.01.2012, nie sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, nakoľko dôvody absolútnej neplatnosti v rozsahu uvedenom v popieracom prejave žalovaného neboli v konaní preukázané, keď nebol z predložených listinných dôkazov preukázaný úmysel žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy, aby úverová zmluva plnila iný účel, než na aký bola uzatvorená. Keďže žalovaný v popieracom prejave odvodzoval dôvody neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 27.01.2012 od dôvodov neplatnosti úverovej zmluvy, ktoré v konaní neboli preukázané, nemožno dospieť ani k záveru o absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na zásadu, že neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou, keďže vždy je potrebné uprednostniť výklad smerujúci v prospech platnosti právneho úkonu a nie v prospech jeho neplatnosti (k tomu viď aj nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014).
48. Žalovaný mal tiež za to, že výkon záložného práva realizovaný žalobcom na základe záložnej zmluvy zo dňa 27.01.2012 je výkonom v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V obchodnoprávnych vzťahoch platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Súd poukazuje na to, že uplatnenie zásady poctivého obchodného styku má byť poslednou možnosťou (ultima racio), ako vo výnimočných prípadoch zmierniť, či odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, kedy by sa priznanie uplatňovaného nároku javilo krajne nespravodlivé. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi praktikami a tendenciami pri obchodovaní. O šikanovanie pôjde najmä vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov. Súd konštatuje, že takéto konanie žalobcu nebolo zo strany žalovaného nijakým spôsobom preukázané, a to za situácie, kedy súd nemal preukázané dôvody absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 27.01.2012. Výkon záložného práva zo strany žalobcu je naopak v takom prípade realizáciou jeho oprávnenia vyplývajúceho z platnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nie je možné dospieť k záveru o výkone práva žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom ani o šikanóznom výkone práva zo strany žalobcu.
49. Sumarizujúc uvedené súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu prihlásenú do konkurzu vedeného na majetok úpadcu, a to čo do výšky, právneho dôvodu vzniku a zabezpečenia zabezpečovacím právom. Pri popretí právneho dôvodu pohľadávky súd musí zistiť, či pohľadávka podľa hmotného práva vznikla, a ak áno, tak v akej výške. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu vznikla, a to na základe platnej Úverovej zmluvy č. 79265-2011 uztavorenej medzi žalobcom a úpadcom dňa 11.01.2012, v celkovej výške 675.836,36 EUR a je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, ktoré bolo zriadené platnou Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 79265-2011 uzatvorenou medzi žalobcom a úpadcom dňa 27.01.2012 a ktoré vzniklo jeho zápisom v katastri nehnuteľností dňa 30.01.2012. Po vykonanom dokazovaním tak súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno, že dôvody, ktoré uviedol v popieracom prejave vylučujú čo do výšky, právneho dôvodu vzniku a zabezpečenia pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu a popretie pohľadávky žalobcu považoval za neúčinné. V zmysle uvedeného súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Žalobca bol v predmetnom konaní úplne úspešný, keď súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).