Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/38/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu AFISS venture capital, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 74/28, IČO: 44 186 461, zastúpeného TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 74/28, IČO: 47 235 888 proti žalovanému JUDr. Petrovi Tonhauserovi, PhD., so sídlom kancelárie v Banskej Bystrici, Jána Cikkera 8, správcovi konkurznej podstaty úpadcu S. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom v E., Z. XXX, zastúpenému JUDr. Ivanou Špánikovou, advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici, J. Cikkera 8, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 60Cbi/11/2015-70 zo dňa 16. júna 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 60CbI/11/2015- 70 zo dňa 16. júna 2017 potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 60Cbi/11/2015-70 zo dňa 16.júna 2017 vyhovel žalobe žalobcu a určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 28.538,52 Eur uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 18.12.2014 do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu S. X., nar. XX.X.XXXXX, bytom Z. XXX, XXX XX E., vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, pod sp.zn. 1K/51/2014, zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 1 je v celom prihlásenom rozsahu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poriadia a výšky nesporná. Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica, uznesením sp.zn. 1K/51/2014 zo dňa 20.11.2014 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka S. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX E. a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Petra Tonhausera.

3. Z predložených a označených listinných dôkazov okresný súd zistil, že žalobca si v zákonnej lehote prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu vo výške 28.538,52 Eur prihláškou pod poradovým číslom 1 zo dňa 18.12.2014 spolu s prílohami. Prihlásená pohľadávka predstavovala istinu vo výške 28.000,-Eur a úroky vo výške 538,52 Eur. Žalobca ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol vlastná zmenka bez protestu, vystavená a podpísaná vo L. dňa 7. marca 2014 úpadcom S. X., r.č. XXXXXX/XXXX, ako zmenkový dlžník, obsahujúca platobný prísľub zaplatiť majiteľovi zmenky - obchodnej spoločnosti AFISS venture capital, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 74/28, Zvolen, zmenkovú sumu 28.000,-Eur, splatnú 1. augusta 2014 s miestom platenia v meste L.. Úroky žalobca vypočítal podľa § 48 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový so zákonnou úrokovou sadzbou 6 % p.a. zo sumy istiny

odo dňa omeškania zmenkového dlžníka so zaplatením zmenky do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok zmenkového dlžníka.

4. Okresný súd zistil, že podľa § 32 ods. 6 správca poprel prihlásenú pohľadávku v celej výške z dôvodu, že veriteľ nepredložil originál zmenky a z dôvodu, že podľa zoznamu záväzkov má pochybnosti o existencii pohľadávky nakoľko táto nebola v zozname záväzkov uvedená. Následne podaním, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 23.2.2015, správca žalovanému oznámil popretie prihlásenej pohľadávky.

5. Správca ani dodatočne pohľadávku neuznal na základe žalobcom predloženého originálu zmenky vystavenej úpadcom dňa 7. Marca 2014 a ani na základe doplneného zoznamu záväzkov, v ktorom je uvedená pohľadávka žalobcu v celej prihlásenej výške. Naviac nespornosť prihlásenej pohľadávky vyplýva aj z uznania záväzku úpadcom.

6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že postupoval s odbornou starostlivosťou a poukazoval na to, že v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzťah žalobcu a úpadcu je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, preto je súd povinný ex offo vykonávať súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. V tomto prípade ide o zmenku a podľa na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C 243/08, vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky. Namietal tiež, že v čase, keď žalobca podal prihlášku pohľadávky do konkurzu nemal k dispozícii úpadkyňou predložený zoznam záväzkov, ktorý mu bol doručený až dňa 18.2.2015. Preto nemal s čím porovnávať prihlásenú pohľadávku a preto poprel.

7. Okresný súd po právnej stránke vec posúdil podľa § 32 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 6, 9, 15 a 16 v znení účinnom do 31.12.2014. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ako veriteľ si v zákonnej lehote prihláškou pod poradovým číslom 1 zo dňa 18.12.2014 uplatnil do konkurzu pohľadávku vo výške 28.538,52 Eur spolu s prílohou notársky overenou fotokópiou zmenky vystavenej úpadcom vo Zvolene dňa 7. marca 2014 na sumu 28.000,-Eur. Dňa 18.2.2015 doručil žalovanému originál zmenky. Konštatoval, že žalovaný poprel pohľadávku dňa 6.2.2015, popretie zapísal do zoznamu pohľadávok a písomným podaním zo dňa 19.2.2015 oznámil žalobcovi popretie pohľadávky, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 23.2.2015. Žalobca si svoje právo na súde uplatnil dňa 24.3.2015, t.j. v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote.

8. Ďalej okresný súd preskúmal a vyhodnotil dôvody popretia prihlásenej pohľadávky a v tejto súvislosti uviedol, že žalovanému bol dňa 18.2.2015 doručený doplnený zoznam záväzkov a originál zmenky. Žalovaný preto mohol prehodnotiť dôvody popretia uvádzané v popieracom prejave a predísť súdnemu konaniu. Pokiaľ žalovaný v tomto súdnom konaní ako dôvod neuznania žalobou uplatneného nároku v rámci prostriedkov procesnej obrany uviedol posúdenie spotrebiteľského vzťahu, na ktorý mal súd ex offo prihliadnuť, okresný súd uviedol, že žalovaný z toho dôvodu pohľadávku nepoprel, preto nemôže byť tento dôvod popretia predmetom incidenčného konania. Pokiaľ žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany mienil tento dôvod považovať za popierací, urobil tak po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty, preto súd na tento popierací dôvod nemohol prihliadnuť s poukazom na § 32 ods. 3 ZKR.

9. Na základe vyššie zistených skutočností a po vykonanom dokazovaní a preskúmaní dôvodov popretia uvedených v popieracom prejave správcu, okresný súd mal za to, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný, a preto žalobe vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v prospech žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, z dôvodu že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

11. Žalobca predovšetkým poukazoval na to, že dňa 30.6.2014 uzatvoril úpadca ako predávajúci so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX evidované Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, katastrálne územie L. N. a katastrálne územie E.. Kúpna cena za prevod vlastníckeho práva bola dohodnutá vo výške 6.000,-Eur bez DPH. Žalovaný dňa 30.4.2014, rovnako ako v deň uzavretia kúpnej zmluvy, uzatvoril s úpadcom dodatok č. 1 ku kúpnej

zmluve, v ktorom okrem iného bola zmenená kúpna cena a termín splatnosti tak, že nová kúpna cena na nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 28.000,-Eur. Podpis úpadcu ako predávajúceho bol na dodatku osvedčený dňa 2.10.2014, v deň kedy úpadca doplnil svoj zoznam záväzkov o záväzok voči žalobcovi, ktorý vznikol z titulu vystavenia vlastnej zmenky bez protestu, dňa 7.3.2014 vo Zvolene na sumu 28.000,- Eur, ktorá sa zhoduje s kúpnou cenou dohodnutou v dodatku. Žalobca vystupoval voči úpadcovi v rámci svojej obchodnej činnosti v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako dodávateľ, poskytovateľ finančnej služby a úpadca fyzická osoba vystupovala podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľ. Tento vzťah je potrebné subsumovať pod spotrebiteľskú zmluvu, ktorú definuje § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z konania žalobcu jednoznačne vyplynulo, že žalobca zabezpečil svoju pohľadávku voči úpadcovi zmenkou, čím spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ, na čo sa hľadí ako na neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nepožíva právnu ochranu, čoho dôsledkom je jej neplatnosť. V tejto súvislosti poukázal na súdnu prax, podľa ktorej, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý použil, že tento je ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. V tejto súvislosti vytýkal okresnému súdu, že napriek úradnej povinnosti sa otázkou spotrebiteľského vzťahu medzi žalobcom a úpadcom nezaoberal, preto prejednávanú vec nesprávne posúdil. Z úradnej povinnosti je súd povinný posúdiť tento vzťah , a poskytnúť ak na strane žalovaného vystupuje spotrebiteľ ochranu, ktorá v konečnom dôsledku môže vyústiť až do absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v tomto prípade zmenky.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

13. Incidenčné konanie ( konanie o určenie popretej pohľadávky ) je osobitným druhom sporového konania, v ktorom sa postup súdu spravuje jednotlivými ustanoveniami ( do 30.6.2016 Občianskeho súdneho poriadku ). Zároveň sa však incidenčné konanie vyznačuje určitými špecifikami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

14. Podľa § 32 ods. 1 v znení platnom a účinnom do 28. apríla 2015, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenie úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

15. Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie ( § 32 ods. 2 v znení platnom a účinnom do 28. apríla 2015).

16. Z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní ( § 32 ods. 4 v znení platnom a účinnom do 28. apríla 2015) .

17. Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacie práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou ( § 35 ods. 5 v znení platnom a účinnom do 28. apríla 2015).

18. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá ( § 32 ods. 6 v znení platnom a účinnom do 28. apríla 2015).

19. Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žalobu musí podať voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola žaloba podaná v lehote na nepríslušnom súde ( § 32 ods. 9 v znení platnom a účinnom do 28. apríla 2015 ).

20. Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola sporná, považuje za zistenú ( § 32 ods. 17 v znení platnom a účinnom do 28. apríla 2015 ).

21. V súvislosti s otázkou predmetu incidenčného konania odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu z 11.9.2014, č.k. IIÚS/409/2013-49 a v zmysle záverov Ústavného súdu uvedených v predmetnom náleze je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmavať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení popierať alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojení v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovne preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a ktorom by tak predmetom konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné rozhodnutie o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 konkurzného zákona je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnosti, resp. neopodstatnosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný, alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky.

22. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty ( zákonnej alebo súdom predĺženej ) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje následne v spornom rozsahu za zistenú ( uznesenie Najvyššie súdu SR z 30. januára 2017, sp. zn. 3 Obdo/70/2016 ).

23. V rozhodovanej veci správca poprel právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky, výšku prihlásenej pohľadávky z dôvodu, že veriteľ nepredložil originál zmenky a podľa zoznamu záväzkov má pochybnosť o existencii pohľadávky nakoľko nebola uvedená v zozname záväzkov. Popieracím prejavom správca vymedzil predmet súdneho konania, v popieracom prejave uviedol všetky právne a relevantné skutočnosti, pre ktoré nemá byť riadne prihlásená pohľadávka uspokojená v rámci konkurzu. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd sú povinné prihliadať na skutočnosti uvádzané sporovými stranami len vo vzťahu k predmetu konania a k dôvodom popretia žalobcom prihlásených pohľadávok uvedených v popieracom prejave správcom. Z tohto dôvodu uvádzanie nových dôvodov pre popretie prihlásených pohľadávok správcom po uplynutí prekluzívnej lehote nemôže byť predmetom súdneho konania o určenie popretých pohľadávok. Opačný postup súdu spočívajúci v preskúmavaní existencie prihlásenej pohľadávky v súvislosti s postavením úpadcu ako spotrebiteľa vo vzťahu k žalobcovi, ak bola správcom popretá len z dôvodu nepredloženia originálu zmenky a z dôvodu, že nebola uvedená v zozname záväzkov, by totiž nahrádzal nečinnosť správcu , čo je neprípustné ( § 32 ods. 5 a ods. 17 ) a aj v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko zákon o konkurze preskúmavanie prihlásených pohľadávok zveruje správcovi a nie konkurznému súdu. Správca nemôže zodpovednosť za svoju činnosť prenášať na konkurzný súd.

24. Z uvedeného je zrejmé, že pod pojmom „ súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo“ ( ustanovenie § 132 O.s.p. účinného do 30.6.2016, resp. ustanovenie § 191 ods. 1 účinného od 1.7.2016 ), je potrebné rozumieť tie skutočnosti, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu z hľadiska

predmetu konania. Súdy nemôžu pri svojom rozhodovaní prihliadať na tie skutočnosti, ktoré síce vyšli najavo, ale boli uplatnené po uplynutí prekluzívnej lehoty, v dôsledku čoho nemali dosah na predmet konania. Tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení popretej pohľadávky žalobcu skúmal popretú pohľadávku iba z dôvodu uvedeného v popieracom prejave správcu, nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v nadväznosti na § 262 ods. 1 tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .