Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-1784-2021.pdf
PDF · 116.49 KB
Case nature
Area
Subarea
55Ek/1784/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnenej C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/ XX, XXX XX F. - F., právne zastúpená Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4E, 040 01 Košice, IČO 47 244 488 proti povinným 1./ E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX F. - F., 2./ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX F. - F., X./ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX F. - Kavečany, všetci právne zastúpení AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO 47 237 406, o vymoženie nepeňažného nároku s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, Exekútorský úrad Košice, Južná trieda 93, 040 01 Košice, o návrhu povinných v 1. až 3. rade na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinných v 1. až 3. triede proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/1784/2021 zo dňa 15.03.2022 takto
rozhodol:
I. M e n í I. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/1784/2021 zo dňa 15.03.2022 tak, že exekúciu zastavuje v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
II. Z r u š u j e II. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/1784/2021 zo dňa 15.03.2022.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 55Ek/1784/2021 zo dňa 15.03.2022, ktoré vydal vyšší súdny úradník, I. výrokom návrh povinných na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, so sídlom Južná trieda 93, 040 01 Košice, IČO 35 505 222 pod sp. zn. 88EX 949/2021 zamietol a II. výrokom povinným náhradu trov v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny zástupca povinných v odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k Exekučného poriadku. Podľa exekučného titulu bola povinným 1 a 2 uložená povinnosť strpieť užívanie pozemku evidovanom ako parcela registra „E“ parcelné č. XXXXX/XXX - záhrady o výmere XX m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., v okrese F. I, v obci F. - F., zapísaného S. úradom F. - F. odbor na liste vlastníctva č. XXX, žalobcami v 1. až 3. rade, a to prechod pešo a prejazd osobnými a nákladnými motorovými vozidlami v rozsahu vymedzenom v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovanom H. R., geodetickou kanceláriou, A. XX XXX XXX, sídlom XXX, M., XXX XX F. - okolie, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Podľa exekučného titulu bola povinnej 3 uložená povinnosť strpieť užívanie pozemku evidovanom ako parcela registra „E“, parcelné č. XXXXX - orná pôda o výmere XXX m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., v okrese F. I, v obci F. - F., zapísaného S. úradom F. - F. odbor, na liste vlastníctva č. XXX, žalobcami v 1. až 3. rade, a to prechod pešo a prejazd osobnými nákladnými motorovými vozidlami v rozsahu vymedzenom v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovanom H. R., geodetickou kanceláriou, A. XX XXX XXX, sídlom XXX, M., XXX XX F. - okolie, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia,
a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V zmysle ust. § 48 ods. 2 Exekučný poriadok: „Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.“ Právny zástupca povinných uviedol, že podmienkou pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie je, že povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá exekučný titul. Povinní X až X si dobrovoľne splnili, čo im ukladá exekučný titul. Povinní majú strpieť užívanie predmetných pozemkov. Povinní žiadnym spôsobom neznemožnili oprávnenej užívať pozemky spôsobom, ktorý určuje exekučný titul. Povinní rešpektujú vykonateľné a právoplatné rozhodnutie súdu a umožňujú oprávnenej užívanie pozemkov. Oprávnená nepredložila dôkaz o tom, že si povinní nesplnili svoju povinnosť. Exekúcia, ktorá je vedená proti povinným, nie je dôvodná, nakoľko povinnosť bola a je splnená. Povinní majú pred predmetnými pozemkami osadenú závoru, ktorá je ale otvorená a nie je žiadnym spôsobom znemožnené užívanie pozemku oprávnenou. Závora nie je ani zamknutá, ani iným spôsobom zabezpečená, aby oprávnená nemala možnosť užívať predmetné pozemky. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia nie je dôvodná, nakoľko od vydania neodkladného opatrenia dochádza k dobrovoľnému splneniu povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Oprávnená ani len nepreukázala, že nedošlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti zo strany povinných. Poukázal na ust. § 61k Exekučného poriadku. Inou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti, je aj taká skutočnosť, pre ktorú exekúcia nemala ani začať. Podľa ust. § 48 ods. 2 možno podať exekúciu, iba ak nedošlo k dobrovoľnému splneniu. K takému dobrovoľnému splneniu došlo zo strany povinných, preto je dôvod pre zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené žiadali exekučný súd, aby exekúciu zastavil a priznal povinným náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100 %.
3. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávnenej k návrhu povinných na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé podotkol, že dôvody pre exekučný výkon súdneho rozhodnutia trvajú z dôvodu, že závora, ktorú povinní zamedzili oprávnenej prístup k jej nehnuteľnosti, je uzavretá a zamknutá, teda nie je otvorená ako to uvádzali povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Zavretá a zamknutá závora, ktorú na pozemok umiestnili povinní, fyzicky bráni prístupu na pozemky oprávnenej, a to tak pešo ako aj prejazdom osobným motorovým vozidlom. Oprávnená predložila v prílohe fotodokumentáciu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá preukazuje, že povinní stále a naďalej porušujú súdne rozhodnutie a naďalej znemožňujú oprávnenej prístup k jej nehnuteľnostiam. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na fotodokumentáciu predkladanú oprávnenou v prílohe tohto vyjadrenia povinní nesplnili povinnosť, ktorú im ukladá právoplatný a vykonateľný exekučný titul a teda ich návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku nie je dôvodný. Oprávnená navrhla, aby súdny exekútor postupoval ďalej v zmysle Exekučného poriadku a vykonával úkony smerujúce k výkonu exekúcie.
4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
5. Súd po preskúmaní návrhu povinných na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, preštudovaní kompletného spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom konštatoval jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinnými nepokladal za okolnosti, na základe ktorých by mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Súd k uvedeným tvrdeniam povinných uviedol, že exekučným titulom je vykonateľné uznesenie súdu o neodkladnom opatrení, ktorým bola povinným uložená povinnosť presne špecifikovaná vo výroku rozhodnutia a to nasledovne - “...strpieť užívanie pozemku evidovanom ako parcela registra „E“, parcelné č. XXXXX/XXX
- záhrady o výmere XX m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., v okrese F. I, v obci F. - F., zapísaného S. úradom F. - F. odbor na liste vlastníctva č. XXX, žalobcami v X až 3. rade a to prechod pešo a prejazd osobnými a nákladnými motorovými vozidlami v rozsahu vymedzenom v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovanom H. R., geodetickou kanceláriou, A. XX XXX XXX, sídlom XXX, M., XXX XX F. - okolie... a ... strpieť užívanie pozemku evidovanom ako parcela registra „E“, parcelné č. XXXXX - orná pôda o výmere XXX m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., v okrese F. I, v obci F. - F., zapísaného S. úradom F. - F. odbor, na liste vlastníctva č. XXX, žalobcami v 1. až 3. rade a to prechod pešo a prejazd osobnými a nákladnými motorovými vozidlami v rozsahu vymedzenom v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovanom H. R., geodetickou kanceláriou, A. XX XXX XXX, sídlom XXX, M., XXX XX F. - 55Ek/1784/2021 6 okolie...“ a takto uloženú povinnosť sú povinní rešpektovať a plniť. Súd teda nemal za preukázané zo strany povinných, že došlo k splneniu uloženej povinnosti, nakoľko predložené podanie jednoznačne nepreukázalo, že povinní sa zdržali, resp. zdržiavajú akýchkoľvek zásahov do výkonu práva oprávnenej, teda trpia užívanie predmetných pozemkov, čím by oprávnenej umožnili prechod pešo a prejazd osobnými a nákladnými motorovými vozidlami v rozsahu vymedzenom v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Priložené fotografie zo strany oprávnenej preukazujú práve opak, a to že závora je uzavretá a zamknutá, teda nie je otvorená, ako to uvádzali povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na to ako je koncipovaný výrok exekučného titulu (a jeho odôvodnenie) k splneniu nároku oprávnenej vonkoncom nedošlo, nakoľko povinní mali strpieť užívanie pozemku a umožniť prechod pešo a prejazd osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, čo doposiaľ neurobili. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednal a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodal, že povinní sa okrem vyššie uvedeného neopierajú o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.
6. Na záver súd poznamenal, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Exekučný súd ďalej zdôraznil, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
7. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnili. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinných na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinných, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a súd nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, preto návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a povinným náhradu trov v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal vzhľadom na to, že súd návrh povinných na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
8. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 písm. a), § 61k ods. 1 písm. d), § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3, § 61l ods. 4, § 199a ods. 1, § 199a ods. 2, § 199b, § 199d ods. 1, § 199d ods. 2 a § 199e Exekučného poriadku a § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
9. Proti tomuto uzneseniu podali povinní v 1. až 3. rade prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedli, že s uznesením nesúhlasia. VSÚ uvádza: „Súd teda nemal za preukázané zo strany povinných, že došlo k splneniu uloženej povinnosti, nakoľko predložené podanie jednoznačne nepreukázalo, že povinní sa zdržali, resp. zdržiavajú akýchkoľvek zásahov do výkonu práva oprávnenej, teda trpia užívanie predmetných pozemkov, ...“ Dôkazné bremeno je na oprávnenej vzhľadom na to, že ona si uplatňuje a nárokuje povinnosť, ktorú má splniť povinný. Samotný exekučný titul nezakladá prezumpciu, že k splneniu povinnosti nedošlo. Podmienkou pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie je, že povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá exekučný titul. Oprávnená nijako nezdôvodnila, z akého dôvodu si povinní neplnia uloženú povinnosť a súd v napadnutom rozhodnutí v rozpore s cit. ustanovením § 48 ods. 2 EP dôkazné bremeno o tom, že k splneniu povinnosti došlo, zaťažuje povinných a to napriek tomu, že cit. ustanovenie jednoznačne dôkazným bremenom o dobrovoľnom neplnení povinnosti zaťažuje oprávnenú, čo je základnou podmienkou pre realizáciu exekúcie. Ak by platil výklad VSÚ v napadnutom rozhodnutí, tak akýkoľvek oprávnený z neodkladného opatrenia napriek tomu, že povinný neodkladné opatrenie dodržiava, podá bezdôvodne návrh na vykonanie exekúcie a súd bude zaťažovať povinných napriek tomu, že svoje povinnosti splnili dobrovoľne, aby preukazovali toto splnenie, aj keď táto povinnosť nie je pre nich v žiadnom ustanovení Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu preto VSU nesprávne vec právne posúdil, ak dôkazným bremenom o dobrovoľnom splnení povinností z neodkladného opatrenia zaťažuje povinných napriek presne opačného znenia ust. § 48 ods. 2 EP.
10. Povinní v 1. až 3. rade si dobrovoľne splnili, čo im ukladá exekučný titul. Povinní majú strpieť užívanie predmetných pozemkov. Povinní žiadnym spôsobom neznemožnili oprávnenej užívať pozemky spôsobom, ktorý určuje exekučný titul. Povinní rešpektujú vykonateľné a právoplatné rozhodnutie súdu a umožňujú oprávnenej užívanie pozemkov. Povinní majú pred predmetnými pozemkami osadenú
závoru, čo nijako nespochybňujú, ale táto závora je otvorená a nie je žiadnym spôsobom znemožnené užívanie pozemku oprávnenou. Závora nie je ani zamknutá, ani iným spôsobom zabezpečená, aby oprávnená nemala možnosť užívať predmetné pozemky. Fakt, že závora nie je zamknutá, dokonca ani nemôže dôkazne zaťažovať povinných, nakoľko v zmysle negatívnej dôkaznej teórie nie je možné zaťažovať dôkazným bremenom účastníka konania o skutočnosti, ktorá neexistuje (t. j. že závora nie je zamknutá). Ak by však súd posudzoval vec inak, navrhujú vykonanie dôkazu: Miestnu obhliadku na mieste na preukázanie faktu, že závora je otvorená. Samotné osadenie závory nijako neneguje fakt, že oprávnená má umožnený vstup cez závoru v zmysle exekučného titulu. V neodkladnom opatrení nie je uvedená žiadna povinnosť odstrániť závoru, ale len umožniť vstup. Z logiky neodkladného opatrenia preto vyplýva, že odstránenie závory sa ani nevyžaduje, napriek tomu toto vyvodzujú z napadnutého rozhodnutia VSÚ, že toto považuje za splnenie povinnosti z neodkladného opatrenia. Napriek tomu zasielajú ako dôkaz aj fotografiu otvorenej závory. Po celú dobu od nariadenia neodkladného opatrenia je závora otvorená.
11. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia nie je dôvodná, nakoľko od vydania neodkladného opatrenia dochádza k dobrovoľnému splneniu povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Oprávnená ani len nepreukázala, že nedošlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti zo strany povinných. Citujúc ust. § 61k ods. 1 a § 48 ods. 2 Exekučného poriadku právny zástupca povinných uviedol, že k dobrovoľnému splneniu došlo zo strany povinných, preto je dôvod pre zastavenie exekúcie. VSÚ ďalej uvádza: „Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnili. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne...“ Z rozhodnutie VSÚ nie je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru, že je podľa neho nesporné, že uvedená povinnosť nebola splnená, keďže neexistuje žiadne zdôvodnenie dobrovoľného nesplnenia povinnosti okrem faktického umiestnenia závory, ktorej umiestnenia sa neodkladné opatrenie nijako nedotýka. Fotodokumentácia, ktorá podľa VSÚ bola predložená súdu, nebola ani len doručená povinným. O. zo dňa XX.XX.XXXX nie je relevantným, hodnoverným dôkazom na preukázanie toho, že povinnosť nebola splnená.
12. Odôvodnenie rozhodnutia nie nedostatočné a nepresvedčivé. Poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX majú povinní za to, že z rozhodnutia nie sú zrejmé dôvody zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie. Súd sa nezaoberal tým, že exekúcia nie je dôvodná, pretože nie je naplnený predpoklad, a to že „povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá“. Bez naplnenia tohto predpokladu nemôže byť exekúcia dôvodná a zákonná. Súd sa nevysporiadal s argumentami povinných, ani sa len neodvoláva na dôkazy, ktoré boli rozhodné pre vydanie tohto rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedeného majú za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, svojvoľné a neodôvodnené. Súd sa nezaoberal predpokladmi výkonu exekúcie, argumentami povinných. Vzal do úvahy iba argumentáciu oprávnenej. Svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a neoprel o relevantné dôkazy. Vzhľadom na uvedené žiadajú súd, aby zmenil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.03.2022, sp. zn. 55Ek/1784/2021, a to tak že exekúciu zastavuje a priznáva povinným náhradu trov exekučného konania a sťažnostného konania v rozsahu 100 %.
13. Oprávnená vo vyjadrení k sťažnosti povinných prostredníctvom právneho zástupcu uvieda, že majú za to, že sťažnosť povinných je v rozpore so skutkovým stavom a dôkazmi predloženými oprávnenou v jej podaní zo dňa XX.XX.XXXX. Z nimi predložených dôkazov je zrejmé, že povinní si neplnia povinnosti z exekučného titulu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že dôkaz fotodokumentácia predložená povinnými je irelevantná a zároveň absurdná, keďže povinní fotia otvorenú závoru, od ktorej majú výlučne len oni kľúče. Uvedený dôkaz je tak absolútne nespôsobilý preukázať objektívnu pravdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnená žiada súd, aby sťažnosť povinných zamietol ako nedôvodnú a potvrdil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/1784/2021 zo dňa 15.03.2022.
14. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
15. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
16. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
17. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
18. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
19. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
20. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
21. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktorí bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
22. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinných v 1. až 3. rade je dôvodná.
24. Základnou námietkou, ktorou povinní odôvodnili svoj návrh na zastavenie exekúcie, resp. sťažnosť je, že dobrovoľne splnili, čo im ukladá exekučný titul, že ho rešpektujú, z ich strany nedochádza k porušovaniu povinností uložených v exekučnom titule a oprávnená nepreukázala neplnenie uloženej povinnosti z ich strany. V prvom rade je potrebné uviesť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom viedlo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť a dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti účastníkom tzv. bremeno tvrdenia, pričom medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi účastníkmi v spore rozdelené v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca (oprávnený) a okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (povinného). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania a v priebehu sporu sa môžu meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
25. Ďalej je potrebné zdôrazniť predovšetkým tú skutočnosť, že povinnosť, ktorá bola povinným uložená neodkladným opatrením, je nepeňažná povinnosť presne špecifikovaná vo výroku rozhodnutia a ktorej znenie je uvedené v bode 5 odôvodnenia tohto uznesenia. Základným predpokladom pre dôvodnosť začatia a vedenia exekúcie je ako správne uvádzajú povinní, že povinnosť uložená v exekučnom titule nebola splnená dobrovoľne, t. j. rozhodujúci je okamih začatia exekučného konania. Zo znenia uloženej povinnosti je nespochybniteľné, že ide o povinnosť (plnenie) trvalého omisívneho charakteru, ktorej trvanie je limitované skončením konania vo veci samej, a preto oprávnená nemusela preukazovať nejaké stále porušovanie tejto povinnosti, ale stačí, ak v rámci sporu o dôvodnosť začatia exekúcie preukáže čo i len jediné porušenie povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu. Uvedený záver vyplýva zo základných zásad logického uvažovania. Vyšší súdny úradník síce správne uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje povinného, ktorý návrh podal. Toto pravidlo však neplatí bezvýnimočne a povinní správne v sťažnosti poukázali na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu. Z pravidla, že každý preukazuje svoje vlastné skutkové tvrdenie, existuje totiž výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu existenciu určitej skutočnosti (negatívna skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné, čo rímske právo označovalo ako probatio diabolica. V týchto prípadoch dochádza potom k presunu dôkazného bremena na protistranu. Táto tzv. negatívna dôkazná teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná.
26. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických predpokladov ju nutné skonštatovať, že v prejednávanej veci povinní nemali dôkaznú povinnosť preukazovať, že si plnia svoje povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu, ale dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno k tejto skutočnosti o porušení povinnosti spočívala na oprávnenej, a to v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriu, v zmysle ktorej sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje, resp. inými slovami povedané ktorá hovorí, že určité negatívne skutočnosti (teda aj neporušovanie povinnosti) nie je možné dokázať. Pokiaľ povinní v rámci prejednávania sporu o dôvodnosť začatia exekúcie tvrdili, že oni plnia povinnosti uložené v exekučnom titule a oprávnená s týmto tvrdením nesúhlasila, došlo práve k takémuto presunu dôkazného bremena a vyšší súdny úradník nesprávne rozhodol, pokiaľ dospel k záveru, že povinní neuniesli dôkazné bremeno a svojimi tvrdeniami nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, t. j. nepreukázali existenciu dôvodov pre zastavenie exekúcie. Bola to práve oprávnená, ktorú po presune dôkazného bremena zaťažovala povinnosť preukázať, že povinní dobrovoľne neplnili povinnosti uložené im exekučným titulom a exekúcia sa začala dôvodne. Keďže v predmetnej exekúcii ide o nútené vymáhanie omisívnej povinnosti, v rámci incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie je rozhodujúce posúdenie, či je exekúcia dôvodná ku dňu začatia exekučného konania (deň doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu). Rozhodujúcim v tomto smere bol tak okamih začatia exekučného konania a teda oprávnenej stačilo preukázať aspoň jediné neplnenie uloženej povinnosti ku dňu XX.XX.XXXX. V tomto smere však oprávnená neuniesla dôkazné bremeno, keď k návrhu na vykonanie exekúcie nepripojila žiaden dôkaz, že povinní si povinnosti uložené exekučným titulom neplnia a za takýto dôkaz nemožno považovať ani oprávnenou predložené fotografie k jej vyjadreniu k návrhu povinných na zastavenie exekúcie, nakoľko tie boli vyhotovené až dňa XX.XX.XXXX, t. j. po začatí exekučného konania a je pritom irelevantné, že je z nich zrejmé, že sa na nich nachádza uzavretá závora. Bolo povinnosťou oprávnenej preukázať, že ku dňu XX.XX.XXXX povinní neplnia povinnosti uložené vykonateľným rozhodnutím. Nakoľko však oprávnená v tomto smere ani spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, ani v rámci prejednania sporu vyvolaného návrhom povinných na zastavenie exekúcie nepredložila žiaden dôkaz, čím neuniesla dôkazné bremeno, čoho následkom je rozhodnutie v jej neprospech. Na tomto závere nič nemení žiadne konanie povinných spočívajúce v osadení závory, či jej uzamknutí, keďže rozhodujúce bolo preukázanie neplnenia povinnosti oprávnenou ku dňu začatia exekučného konania. Preto exekučnému súdu neostávalo nič iné len exekúciu zastaviť, nakoľko nebol preukázaný základný predpoklad pre začatie exekučného konania, ktorým je neplnenie uloženej povinnosti, čo je inou skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu a zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Keďže súd exekúciu z tohto dôvodu (neunesenie dôkazného bremena o nesplnení uloženej povinnosti) zastavil, ďalšími dôvodmi uvedenými v sťažnosti sa z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal a z rovnakého dôvodu nevykonal ani povinnými navrhovaný dôkaz o zisťovaní pomerov na mieste samom ohliadkou.
27. Na záver súd poznamenáva, že vzhľadom na charakter povinnosti uloženej exekučným titulom, ktorá je trvalého a omisívneho charakteru ohraničená len skončením vo veci samej, zastavenie tejto exekúcie ešte neznamená, že oprávnená nemôže na základe tohto exekučného titulu podať nový návrh na vykonanie exekúcie, ak povinní porušia povinnosti uložené exekučným titulom. Súčasne súd upozorňuje povinných, že exekučný titul je stále právoplatný a vykonateľný, a preto sú povinní sa ním riadiť a riadne plniť povinnosti im v ňom uložené.
28. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a postupom podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil I. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/1784/2021 zo dňa 15.03.2022 tak, že exekúciu zastavuje v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súčasne súd zrušil II. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/1794/2021 zo dňa 15.03.2022 ako závislý výrok, nakoľko znenie uvedeného výroku po zmene rozhodnutia neobstojí. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník rozhodne o trovách exekúcie vrátane trov konania o sťažnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.