Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-69-2021.pdf
PDF · 105.95 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/69/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Stredoslovenská energetika, a.s., IČO : 51865467, so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, zastúpeného M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO : 04329724, so sídlom Tallerova 4/4, Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému J. L., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom O. XXX/X, L., o zaplatenie sumy 531,56 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 493,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 402,79 eur od 4. 6. 2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 90,37 eur od 24. 11. 2020 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 47,39 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 85,54 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica 7. 7. 2021, a následne postúpenou na tunajší súd 20. 12. 2021 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 531,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 402,79 eur od 4. 6. 2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 38,40 eur od 8. 9. 2020 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 90,37 eur od 24. 11. 2020 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania (vrátane náhrady trov konania spojenej s úkonom právnej služby jeho advokáta
- predžalobná výzva vo výške 47,39 ktorá zahŕňala odmenu advokáta vo výške 36,52 eur a režijný paušál vo výške 10,87 eur.) Tento žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o združenej dodávke elektriny č. 9100502756 pre odberné miesto s adresou L., I. XXX/X, pričom predmetom tejto zmluvy (čl. 1, ods. 1.1.) bol záväzok žalobcu ako dodávateľa dodať elektrinu žalovanému ako odberateľovi, ktorý ju odoberal pre vlastnú spotrebu v domácnosti v dohodnutom množstve, vrátane súvisiacich služieb, a záväzok žalovaného - odberateľa zaplatiť dodávateľovi za dodávku elektriny cenu podľa tejto zmluvy a cenníka dodávky elektriny pre domácnosti žalobcu, ktorý je podľa tejto zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou. Žalobca poukázal na § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z.
- o energetike v znení neskorších predpisov podľa ktorého sa zmluvou o dodávke elektriny dodávateľ zaväzuje dodávať elektrinu v dohodnutom množstve odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zase zaväzuje zaplatiť mu za dodanú elektrinu dohodnutú cenu. Žalovaný na základe tejto zmluvy odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektriny na dohodnutom odbernom mieste elektrinu. Na základe faktúry za dodávku elektriny č. 3040334027, splatnej 3. 6. 2020 vo výške 402,79 eur si žalobca uplatnil nárok vo výške 402,79 eur. Žalobca si tiež v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil nárok
aj zákonné úroky z omeškania v úrokovej sadzbe 5 % ročne zo sumy 402,79 eur od 4. 6. 2020 do zaplatenia. Na základe faktúry za dodávku elektriny č. 4192023156, splatnej 7. 9. 2020 vo výške 38,40 eur si žalobca uplatnil nárok vo výške 38,40 eur. Žalobca si tiež v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil nárok aj zákonné úroky z omeškania v úrokovej sadzbe 5 % ročne zo sumy 38,40 eur od 8. 9. 2020 do zaplatenia. Na základe faktúry za dodávku elektriny č. 3040334028, splatnej 23. 11. 2020 vo výške 90,37 eur si žalobca uplatnil nárok vo výške 90,37 eur. Žalobca si tiež v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil nárok aj zákonné úroky z omeškania v úrokovej sadzbe 5 % ročne zo sumy 90,37 eur od 24. 11. 2020 do zaplatenia. Dňa 29. 6. 2021 zaslal žalobca žalovanému predžalobnú upomienku - posledný pokus o zmier, ktorou ho vyzval na vysporiadanie záväzkov vzniknutých z titulu vyššie uvedenej zmluvy, avšak žalovaný si aj napriek tomu svoju povinnosť nesplnil. Na záver žalobca (z neznámeho dôvodu, keďže zmluvu so žalovaným uzatváral on a nie jeho právny predchodca) dodal, že s účinnosťou od 1. 1. 2019 došlo ku vkladu časti podniku spoločnosti Stredoslovenská energetika Holding, a.s. (do 31. 12. 2018 pod obchodným menom Stredoslovenská energetika, a.s.), so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO : 36403008 do spoločnosti Stredoslovenská energetika, Obchod a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO : 51865467 (ktorá s účinnosťou od 1. 1. 2019 zmenila obchodné meno na Stredoslovenská energetika, a.s.) Stredoslovenská energetika, a.s. (do 31. 12. 2018 pod obchodným menom Stredoslovenská energetika Obchod, a.s.), IČO : 51865467 ako nadobúdateľ vloženej časti podniku vstúpila k 1. 1. 2019 do všetkých záväzkov a pohľadávok, práv a povinností, nárokov, ako aj uzatvorených zmlúv, ktoré sú spätné s vkladanou časťou podniku, a ktorých zmluvnou stranou predtým bola Stredoslovenská energetika Holding, a.s. (do 31. 12. 2018 pod obchodným menom Stredoslovenská energetika, a.s.), IČO : 36403008.
2. Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe nijako písomne nevyjadril.
3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko vzhľadom na absenciu vyjadrenia žalovaného bolo možné konštatovať, že skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 27. 9. 2022 súd podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 11. 10. 2022.
4. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal nasledovné žalobcom navrhnuté a pripojené dôkazy (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.)
5. Zo zmluvy o združenej dodávke elektriny uzatvorenej medzi žalobcom (nie jeho právnym predchodcom uvedeným v žalobe) ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom 2. 8. 2019 (č.l. 29) v spojení s Obchodnými podmienkami dodávky elektriny príslušnými k tejto zmluve, účinnými od 1. 1. 2019 (č.l. 34 až 37) súd zistil, že žalobca ako dodávateľ sa zaviazal dodávať žalovanému ako odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa, vrátane súvisiacich služieb, pričom žalovaný ako odberateľ sa zaviazal zaplatiť dodávateľovi za dodávku elektriny, distribúciu elektriny a súvisiace služby cenu podľa rozhodnutia úradu a cenníka žalobcu. V tejto zmluve bola dohodnutá cena na základe dojednanej sadzby „DD5“ a s odkazom na cenník elektriny pre domácnosti.
6. Z faktúry s por. č. 4192023156 z 24. 8. 2020 (č.l. 38 a nasl. spisu) vyplynulo, že v súvislosti s predmetnou zmluvou žalobca vyfakturoval žalovanému so splatnosťou k 7. 9. 2020 poplatok za odpojenie odberného miesta pre neplatenie - priamy elektromer vo výške 38,40 eur (aj s DPH.)
7. Z faktúry s por. č. 9202407875 z 20. 5. 2020 (č.l. 39, zadná strana a nasl.) mal súd za preukázané, že v súvislosti s predmetnou zmluvou žalobca vyfakturoval žalovanému so splatnosťou k 3. 6. 2020 cenu za dodávku a distribúciu elektriny vo fakturačnom období od 18. 5. 2019 do 13. 5. 2020 sumu 402,79 eur (aj s DPH.)
8. Z faktúry s por. č. 9205765709 z 9. 11. 2020 (č.l. a nasl.) súd zistil, že v súvislosti s predmetnou zmluvou žalobca vyfakturoval žalovanému so splatnosťou k 23. 11. 2020 cenu za dodávku a distribúciu elektriny vo fakturačnom období od 14. 5. 2020 do 30. 10. 2020 sumu 90,37 eur (aj s DPH.)
9. Z „predžalobnej upomienky - posledného pokusu o zmier“ z 29. 6. 2021 (č.l. 21 spisu) mal súd preukázané, že 29. 6. 2021 advokát (zástupca žalobcu v tomto konaní) vyhotovil pre žalobcu túto listinu adresovanú žalovanému, v ktorej ho upozorňuje na výšku jeho dlhu (v sume 557,31 eur) z titulu neplnenie si povinností žalovaného vyplývajúcich z nedoplatku za dodávku elektriny vo výške 531,56 eur (a ďalších právnych titulov), pričom ho vyzval na úhradu tejto dlžnej sumy na určený účet a v určenej lehote 5 pracovných dní od doručenia tejto výzvy, pričom táto výzva tiež obsahuje upozornenie na možnosť uplatnenia nároku súdnou cestou a jeho následného vymáhania v exekučnom konaní a s tým spojených zvýšených nákladov.
10. Podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP bolo možné mať (pre účinné nepopretie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným) za nesporné, že žalobca dodal a distribuoval žalovanému do vyššie uvedeného odberného miesta elektrinu vo vyfakturovanom rozsahu (vo faktúrach s por. č. 9202407875 a 9205765709), a že tieto faktúry boli doručené žalovanému pred nadobudnutím ich splatnosti, ako aj to, že doteraz neboli v nich vyúčtované (a uplatnené) sumy ani čiastočne uhradené. Taktiež bolo (pre nepopretie žalovaným) nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovanému odoslal do jeho dispozičnej sféry predžalobnú upomienku z 29. 6. 2021. Vo vzťahu k nesporným skutkovým zisteniam sa dokazovanie nevykonáva a súd si ich osvojí ako zistený skutkový stav (z. hospodárnosti konania - čl. 17 Základných princípov CSP.)
11. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné vysvetliť, že vychádzajúc z únijného práva, v zmysle ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľa nezaťažuje (inak pre stranu sporu obvyklé) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany, avšak to platí (len) vo vzťahu k nekalým (neprijateľným) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách (k obsahu spotrebiteľskej zmluvy.) Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom spore, únijné právo bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany (vo vzťahu k spotrebiteľovi ako strane sporu) nijako neupravuje, a preto možno mať za to, že v zmysle vnútroštátneho práva (§ 150 a § 151 CSP v spojení s § 300 CSP) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení strany spotrebiteľa zaťažuje (tak ako každú inú stranu v civilnom spore.) Prípadný argument poukazujúci na ust. § 295 CSP neobstojí, pretože toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania a dokazovanie prichádza do úvahy až v prípade, ak nemožno skonštatovať nespornosť skutkových tvrdení strán sporu (viď obdobne aj komentár k CSP, C.H.BECK, 2016, Števček a kol., str. 1030 až 1031, resp aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018, sp. zn. : 17Co 364/2017.)
12. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil pričom aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
13. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. - o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy) zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy, ďalej len „OZ“) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku z úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Q. S. X. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“.) To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
23. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd riadil nasledovnými úvahami.
24. Žalobca uzatvoril so žalovaným 2. 8. 2019 zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorá je zmluvou podľa § 26 ods. 1 zákona o energetike, v ktorej sa ako dodávateľ elektriny zaviazal dodávať žalovanému elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu ako odberateľovi elektriny a tento sa zase zaviazal zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu.
25. Keďže žalovaný v rozpore s obsahom zmluvy a § 26 ods. 1 zákona o energetike nezaplatil žalobcovi cenu za dodanú elektrinu, ktorá mu bola vyfakturovaná v rámci faktúry s por. č. 9202407875 vo výške 402,79 eur, so splatnosťou 3. 6. 2020, za fakturačné obdobie od 18. 5. 2019 do 13. 5. 2020 a vo faktúre s por. č. 9205765709 vo výške 90,37 eur, so splatnosťou 23. 11. 2020, za fakturačné obdobie od 14. 5. 2020 do 30. 10. 2020, súd v tejto časti (pre sumu 493,16 eur) žalobe vyhovel a podľa § 26 ods. 1 zákona o energetike zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy 493,16 eur v prospech žalobcu.
26. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na poplatok za odpojenie pre neplatenie vo výške 38,40 eur, súd poukazuje na to, že ide o zmluvné dojednanie, ktoré predstavuje tzv. neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože je obsiahnuté vo všeobecne koncipovaných obchodných podmienkach (v spojení s cenníkom poplatkov), ktoré ako všeobecne koncipované formulárové dokumenty, ktorých obsah žalovaný síce vopred poznal, ale nemohol ich reálne vopred ovplyvniť, sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 OZ), a súčasne ide o zmluvné dojednanie spôsobujúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, a to z hľadiska jeho výšky, vzhľadom na reálne nižšie náklady spojené s týmto úkonom, pretože tento poplatok vôbec nevystihuje a nepokrýva možné reálne náklady súvisiace s vykonaním takéhoto úkonu, a v podstate predstavuje len ďalšiu skrytú sankciu pre spotrebiteľa za porušenie povinnosti včas a riadne platiť úhrady za poskytnuté služby spočívajúce v dodávke elektrickej energie. Vzhľadom na uvedené súd, keďže išlo o neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná, nárok na tento poplatok žalobcovi nepriznal, a teda v tejto časti žalobu podľa § 53 ods. 5 OZ zamietol.
27. V tejto súvislosti súd len na okraj dodáva, že cenník a obchodné podmienky žalobcu, ktoré sú internými dokumentmi žalobcu a (podľa žalobcu) sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o združenej dodávke elektriny z 2. 8. 2019, ktoré upravujú konkrétnu výšku ceny za dodávku a distribúciu elektriny sa síce podľa § 53 ods. 2 OZ nepovažujú za individuálne dojednania, avšak keďže pokiaľ ide o uplatnený nárok na cenu za dodávku a distribúciu elektriny možno hovoriť o otázke primeranosti ceny za poskytnuté plnenie, ktoré bolo hlavným predmetom zmluvy z 2. 8. 2019 v zmysle § 53 ods. 1 OZ, nemôže tak ísť v týchto dojednaniac o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, a to ani keby spôsobovala hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (čo preto už súd z dôvodu hospodárnosti konania neposudzoval), keďže možno mať v týchto dokumentoch vyjadrenie ceny za určené dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne.
28. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania, tak súd podľa § 517 ods. 2 OZ priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania z uplatnených a priznaných súm dlžnej ceny za dodanú a distribuovanú elektrinu, teda zo sumy 402,79 eur, z ktorej si žalobca uplatňoval nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, v rámci ktorej bola táto suma vyúčtovaná, t.j. od 4. 6. 2020 do zaplatenia, a zo sumy 90,37 eur, z ktorej si žalobca takisto uplatňoval nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, v rámci ktorej bola táto suma vyúčtovaná, t.j. od 24. 11. 2020 do zaplatenia. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby priznaných úrokov z omeškania, táto bola určená v súlade s § 3 nariadenia v sadzbe 5 % ročne, vzhľadom na to, že základná úroková sadzba Q. platná v čase začatia omeškania pri obidvoch sumách bola 0 % ročne.
29. Súd však priznal (vo veci samej) žalobcovi (aj) uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (ako druh príslušenstva) podľa § 121 ods. 3 OZ, a to konkrétne nákladov zastúpenia žalobcu advokátom pred začatím súdneho konania pri úkone právnej služby - predžalobnej výzvy (upomienky) - posledného pokusu o zmier z 29. 6. 2021 vo výške 47,39 eur (odmena advokáta vo výške 36,52 eur podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a režijný paušál vo výške 10,87 eur podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky), ktoré náklady si žalobca uplatňoval v žalobe, hoci pritom vychádzal z nesprávnej právnej kvalifikácie týchto nákladov ako trov konania podľa § 251 CSP (trov právneho zastúpenia), nakoľko súd mal vyhotovenie a odoslanie tejto predžalobnej výzvy do dispozičnej sféry žalovaného (opísaný skutkový stav) za preukázané a nesporné, a pretože súd nie je viazaný právnym posúdením opísaného skutkového stavu, na základe ktorého si žalobca uplatňuje nárok (v zmysle zásady „iura novit curia“) a je oprávnený si aj nesprávne žalobcom právne kvalifikovaný skutkový stav správne právne prekvalifikovať (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. : 5 Cdo 196/2009.) Žalobcom zvolená cesta uplatnenia tohto nároku ako nároku na náhradu trov konania podľa § 251 CSP v spojení s § 262 CSP pritom nebola správna z toho dôvodu, že tu išlo o nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením práva podľa § 121 ods. 3 OZ (viď aj uznesenie Ústavného súdu SR z 30. 11. 2021, sp. zn. : III. ÚS 642/2021, ods. 17.) Podľa § 251 CSP trovami konania sú totiž všetky výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. V prípade výdavkov spojených s predžalobnou výzvou však nejde o výdavky, ktoré by vznikli počas konania. Súd sa pritom (v súvislosti s prípadnou argumentáciou poukazujúcou na ust. § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) takisto stotožnil s právnym názorom ústavného súdu vyjadrenom v ods. 19 uvedeného uznesenia, že táto vyhláška je len podzákonným predpisom, ktorý nie je vykonávací predpisom k zákonnému ustanoveniu § 251 CSP, a teda nemôže zmeniť jeho znenie (rozširovať v ňom uvedenú zákonnú definíciu trov konania, podľa ktorej úspešnej strane sporu možno priznať nárok na náhradu len tých trov konania, ktoré vznikli v čase od začatia súdneho konania do jeho skončenia.) Navyše, treba povedať, že ustanovenia tejto vyhlášky neupravujú obsah procesných právnych vzťahov medzi sporovými stranami v civilnom konaní, ale obsah hmotnoprávnych vzťahov medzi klientom a advokátom, keďže táto vyhláška vykonáva ustanovenia zákonných predpisov o advokácii, a nie ustanovenia CSP. Pre prípad námietok, ktoré by poukazovali na iné vyhláškou odmeňované úkony právnej služby, ktoré tiež časovo predchádzajú začatiu súdneho konania, no súdy napriek tomu výdavky na ne vynaložené považujú za súčasť trov konania, súd poukazuje na právny názor uvedený v ods. 20 uvedeného uznesenia ústavného súdu (s ktorým sa tunajší súd takisto v plnom rozsahu stotožňuje), a kde sa uvádza, že pokiaľ ide o úkony podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky, tak v písomnom podaní na súd (napr. podanie žaloby) alebo protistrane týkajúce sa veci samej, ide druhovo o také úkony právnej služby, ktoré sami o sebe bezprostredne vedú k začatiu konania, a teda majú za následok vznik procesnoprávnych vzťahov alebo o úkony adresované protistrane, čiže subjektu nie hmotnoprávnych, ale procesnoprávnych vzťahov, ktoré bez prebiehajúceho súdneho konania nemôžu existovať, a pokiaľ ide o úkony podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom) aj v tomto prípade je vecou odôvodnenej úvahy konajúceho súdu, či takýto úkon právnej služby bude považovať za spĺňajúci parametre uvedené v § 251 CSP, pričom výsledok tejto úvahy sa môže odlišovať podľa toho, či zastúpenie bolo realizované výlučne s cieľom poskytovania právnej pomoci v pripravovanom súdnom konaní alebo ide o zastupovanie začaté v právnej veci, čo indikuje, že v momente realizácie neboli tieto úkony právnej služby motivované iniciovaním súdneho konania, ktorého potreba vznikla až neskôr.
30. Porovnajúc žalobný petit a výrok rozsudku súd dospel k záveru, že žalobca bol úspešný v rozsahu 92,77 %, a tým žalovaný v rozsahu 7,23, a preto súd po pomernom rozdelení náhrady trov konania priznal žalobcovi ako relatívne úspešnejšej strane sporu proti žalovanému podľa § 255 ods. CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,54 % s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP súčasne vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.