Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-13-2021.pdf
PDF · 241.53 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobkyne: D. G., nar. XX. XX. XXXX, R. XXXX/X, R. - D., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00 166 260, za účasti: T. M., nar. XX. XX. XXXX, M. A. XXX/XX, D. - U., o správnej žalobe zo dňa 13. 04. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. VoÚ 8/2021/Sl zo dňa 18. 02. 2021, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a pribratej účastníčke konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu vedeného pod sp. zn. V 5541/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa 09. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra katastrálnemu odboru (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) doručený návrh zo dňa 08. 07. 2015 (podaný T. M. ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/8/Luž/2641 zo dňa 08. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou a kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M., evidovanej na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 1.244 m2 vo vlastníctve predávajúcej v podiele 1/1.
2. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. V 5541/15 zo dňa 31. 07. 2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie označenej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 31. 07. 2015. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra protest pod č. Pd 203/15/4403-3 zo dňa 15. 10. 2015 (ktorý sa v administratívnom spise nenachádza). Následne správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. UP 56/2015-9 dňa 30. 10. 2015 (podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 12. 2015), ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 15. 10. 2015 a rozhodnutie zo dňa 31. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil. Podľa LV č. XXXX zo dňa 22. 01. 2016 bola ako vlastníčka parc. č. XXXX v katastrálnom území M. zapísaná T. M..
3. Následne rozhodnutím pod č. V 5541/2015-9 zo dňa 22. 01. 2016 správny orgán prvého stupňa prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že dňa 08. 07. 2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 175/1999 Z.z. alebo zákon o niektorých opatreniach). Táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil. Vyzval účastníkov konania, aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia. V prípade, ak v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny orgán konanie zastaví podľa ust. § 31b zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 162/1955 Z.z. alebo katastrálny zákon). V podaní zo dňa 29. 01. 2016 predávajúca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila správnemu orgánu prvého stupňa, že nehnuteľnosť nikdy neponúkla štátu na odpredaj, a preto nemôže doložiť listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Toto bolo preukázané aj v konaní, v ktorom bol zrušený vklad na základe protestu prokurátora. V konaní Z 5113/2015 sa štát domáha predkupného práva, ktorého realizácia bola porušená. Navrhla zastavenie vkladového konania v predmetnej veci. K rozhodnutiu o prerušení konania sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 15. 02. 2016 a uviedla, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúci touto listinou nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje. Považovala prerušenie konania za nedôvodné. Podľa LV č. XXXX zo dňa 17. 02. 2016 bola T. M. naďalej zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti s parc. č. XXXX v katastrálnom území M..
4. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. V 5541/2015-13 zo dňa 17. 02. 2016 zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z.z.. Na základe odvolania žalobkyne zo dňa 01. 03. 2016 proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 vo veci rozhodoval i odvolací orgán, t.j. Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností, ktorý rozhodnutím č. Vo 28/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/017435-2/Br k: V 5541/2015 zo dňa 24. 03. 2016 zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 potvrdil ako vecne správne.
5. Správnou žalobou zo dňa 02. 05. 2016 žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil vyššie označené rozhodnutie odvolacieho orgánu (Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností) zo dňa 24. 03. 2016. Konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/111/2016 a súd rozsudkom č.k. 11S/111/2016-127 zo dňa 24. 01. 2018 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov referátu katastra nehnuteľností č. Vo 28/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/017435-2/Br k: V 5541/2015 zo dňa 24. 03. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 27. 03. 2018, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/15/2018 zo dňa 18. 06. 2020 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 07. 2020.
6. Následne Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností opätovne rozhodoval o odvolaní žalobkyne zo dňa 01. 03. 2016 proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 5541/2015-13 zo dňa 17. 02. 2016 (ktorým správny orgán prvého stupňa zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z.z.) a rozhodol tak, že rozhodnutím č. Vo 28/2016-31/Br: OU-NR- OOP5-2020/000814-31 k: V 5541/2015 zo dňa 25. 09. 2020 vyhovel odvolaniu žalobkyne a rozhodnutie Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 5541/2015-13 zo dňa 17. 02. 2016 o zastavení konania zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
7. Súčasťou administratívneho spisu sú i tieto rozhodnutia:
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra pozemkový a lesný odbor č. OU-NR-PLO 2016/014064 zo dňa 24. 03. 2016, ktorým bola natrvalo odňatá poľnohospodárska pôda pre účely výstavby „Príprava strategického parku Nitra, II. etapa“ vo výmere 27,3032 ha v katastrálnom území M.L., v ktorej bola zahrnutá i parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 1.244 m2 s tým, že podľa nového stavu sa jedná o parc.
č. XXXX - ostatná plocha vo výmere 1.244 m2. Rozhodnutie bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod č. Z XXXX/XX.
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 3651/16 zo dňa 10. 06. 2016, ktorým tento ako správny orgán prvého stupňa povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k tam uvedenej nehnuteľnosti v katastrálnom území M. (parc. č. XXXX - ostatná plocha vo výmere 1.244 m2) v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 30203/4787/2015/ Lužianky/007/3407 zo dňa 02. 03. 2016 (v znení doložky o oprave zo dňa 09. 06. 2016) uzavretej medzi T. M. ako predávajúcou a spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako kupujúcim,
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 6219/16 zo dňa 24. 06. 2016, ktorým tento ako správny orgán prvého stupňa povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností okrem iného i k nehnuteľnosti v katastrálnom území M. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - ostatné plochy vo výmere 1.244 m2 v prospech spoločnosti MH Invest II, s. r. o. na základe kúpnej zmluvy č. 20160027 zo dňa 21. 06. 2016 uzavretej medzi predávajúcim MH Invest, s.r.o. a kupujúcim MH Invest II, s. r. o.,
- rozhodnutie o vyvlastnení, ktoré vydal Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky pod č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 dňa 18. 08. 2016, ktorým boli vlastníkovi (MH Invest II, s. r. o.) vyvlastnené tam uvedené nehnuteľnosti v katastrálnom území M. (okrem iných i nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - ostatné plochy vo výmere 1.244 m2 v katastrálnom území M.) v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnom území G., Q., N., M., Q., W.. Rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 18. 08. 2016 nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 03. 11. 2016 a do katastra nehnuteľností bolo zapísané pod č. Z 9320/16,
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 11357/2017 zo dňa 15. 02. 2018, ktorým tento ako správny orgán prvého stupňa povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností okrem iného i k nehnuteľnosti v katastrálnom území M. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. registra C KN č. XXXX - ostatná plocha vo výmere 1.244 m2 v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 20170079 zo dňa 12. 12. 2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 09. 02. 2018 uzavretej medzi predávajúcim MH Invest, s.r.o. a kupujúcim Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o..
8. Dňa 27. 06. 2019 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. o čiastočný zápis geometrického plánu a stavieb do katastra nehnuteľností. Jednalo sa o geometrický plán č. GDZV-120/2018 zo dňa 23. 01. 2019 na porealizačné zameranie stavebných objektov a spevnených plôch za účelom vydania kolaudačného rozhodnutia na parcelách uvedených vo výkaze výmer pre stavbu „Automotive Nitra Project“ (doterajší stav podľa LV č. XXXX ako parc. č. XXXX
- ostatná plocha vo výmere 1.244 m2, nový stav podľa LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere 1.141 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha vo výmere 103 m2). Geometrický plán bol zapísaný pod č. Z 4970/19 dňa 16. 08. 2019.
9. Podľa identifikácie stavu parcely registra C KN zo dňa 04. 11. 2020 bola parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 1.244 m2 v katastrálnom území M. identifikovaná ako parc. č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere 1.141 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere 103 m2, obe vo vlastníctve spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. podľa LV č. XXXX. Uvedené vyplýva aj z LV č. XXXX zo dňa 12. 11. 2020 pre katastrálne územie M..
10. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. V 5541/2015-33 zo dňa 12. 11. 2020, ktorým podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č. 2015/7/8/Luž/2641 uzavretej medzi T. M. ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 16. 12. 2020.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
11. O podanom odvolaní žalobkyne zo dňa 16. 12. 2020 rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. VoÚ 8/2021/Sl zo dňa 18. 02. 2021 tak, že odvolanie žalobkyne zo dňa 16. 12. 2020 zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 11. 2020.
12. V odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 18. 02. 2021 žalovaný okrem iného opísal priebeh správneho (katastrálneho) konania, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 11. 2020, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie a ktoré žalovaný po preskúmaní spisového materiálu posúdil tak, že nie je dôvodné.
13. Uviedol, že účastníci katastrálneho konania vedeného na správnom orgáne prvého stupňa pod č. V 5541/2015 sa domáhali povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou (T. M.) a kupujúcou (žalobkyňa). Povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa bolo posúdiť, či sú splnené podmienky na vklad vlastníckeho práva v zmysle účastníkmi konania predloženého návrhu na vklad a kúpnej zmluvy, pričom jednou z podmienok je oprávnenie prevodcu nakladať s predmetom prevodu, t.j. s prevádzaným pozemkom, a to ku dňu vydania rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa návrh na vklad zamietol, pretože predávajúci v čase rozhodovania o tomto návrhu na vklad už nebol vlastníkom prevádzaného pozemku a pozemok je evidovaný v operáte katastra nehnuteľností v rozpore s inými údajmi katastra nehnuteľností, ako je to uvedené v kúpnej zmluve. Pri skúmaní podmienok na povolenie vkladu v novom konaní správny orgán prvého stupňa zistil skutočnosti uvedené v 1. až 13. bode predchádzajúcej časti tohto rozsudku (ktoré z tohto dôvodu správny súd na tomto mieste svojho rozsudku neuvádza) a tieto skutočnosti a vykonané úkony žalovaný popísal. Konštatoval, že predmet prevodu je v zmluve označený neplatnými údajmi katastra nehnuteľností v rozpore s ust. § 42 ods. 2 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z.. Správny orgán prvého stupňa je v konaní o návrhu na vklad v zmysle ust. § 31 ods. 1 uvedeného zákona povinný skúmať aj oprávnenie prevodcu nakladať s predmetom prevodu, a to ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad. Skutočnosť, že prevodca nie v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu, je dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad. Splnenie podmienok na povolenie vkladu skúma správny orgán prvého stupňa (okresný úrad katastrálny odbor) ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad, t.j. ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad, kedy skúma, či prevodca je oprávnený nakladať s prevádzanou nehnuteľnosťou a či prevádzaná nehnuteľnosť je evidovaná v súbore popisných informácií zhodne tak, ako je uvedená v zmluve. Správny orgán teda skúma, či listina vychádza z platných údajov katastra. V predmetnej veci T. M. (prevodca) previedla kúpnou zmluvou evidovanou pod č. V 3651/16 predmetnú parcelu č. XXXX spoločnosti MH Invest, s.r.o., teda už nie je vlastníčkou prevádzaného pozemku. Na závere, že ak prevodca nie v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu, je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vklad, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že prevodca bol vlastníkom predmetu prevodu v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva. Predávajúca v čase rozhodovania o návrhu na vklad vo veci pod č. V 5541/15 nie je vlastníčkou prevádzaného pozemku registra C KN parc. č. XXXX, ktorý je už evidovaný v operáte katastra nehnuteľností s inými údajmi ako v zmluve, a preto nie je možné považovať zmluvu za vkladu schopnú, čo znamená, že podmienky na vklad vlastníckeho práva nie sú splnené. Správny orgán prvého stupňa svoje právne a skutkové závery v dostatočnej miere a zrozumiteľným spôsobom uviedol a na dostatočne zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, pričom tieto aj správne vyložil a správne aplikoval na zistený skutkový stav. T. M. (prevodca) nebola ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti vlastníkom predmetu prevodu, a preto bolo potrebné návrh na vklad zamietnuť. Na závere, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech, nemohli nič zmeniť ani odvolacie námietky uvedené v odvolaní, nakoľko rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad je vecne správne a odôvodnené v súlade so zákonom.
14. K námietkam žalobkyne uvedeným v odvolaní, žalovaný uviedol že správny orgán prvého stupňa, t.j. okresný úrad katastrálny odbor, nie je v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť svojich skorších rozhodnutí o povolení vkladu, ale je týmito rozhodnutiami viazaný a musí z nich vychádzať. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu nie je zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť, platí prezumpcia jeho správnosti a zákonnosti. Správny orgán je taktiež povinný rešpektovať rozhodnutie o vyvlastnení, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť. Samotné začatie súdneho konania nevyvracia hodnovernosť a záväznosť údajov katastra nehnuteľností o vlastníckom práve a súčasne právne následky začatia tohto konania pokrýva inštitút subjektívnej záväznosti rozsudku upravený v ust. § 228 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. Údajom o vlastníckom práve zapísanom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva je viazaný v rámci konania o návrhu na vklad aj samotný okresný úrad katastrálny odbor, keďže záväzné údaje katastra slúžia ako podklad pre vydávanie verejných listín, t.j. i pre účely rozhodovania v konaní o návrhu na vklad. Vyjadrenia žalobkyne k problematike predkupného práva podľa zákona č. 175/1999 Z.z. sú pre rozhodovanie o odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bez právneho významu. Týmto rozhodnutím totiž nebol návrh na vklad zamietnutý z dôvodu týkajúceho
sa predkupného práva podľa zákona č. 175/1999 Z.z., ale z dôvodu, že prevodca nebol v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu. S prihliadnutím na tieto skutočnosti žalovaný považoval za nadbytočné a neúčelné bližšie sa vyjadrovať k námietkam, resp. vyjadreniam žalobkyne k problematike predkupného práva.
III. Zhrnutie argumentov žalobkyne v podanej žalobe
15. V podanej žalobe zo dňa 13. 04. 2021 (ktorá bola súdu doručená dňa 14. 04. 2021) žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného č. VoÚ 8/2021/Sl zo dňa 18. 02. 2021 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 5541/2015-33 zo dňa 12. 11. 2020 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie nepovažuje za správne a zákonné.
16. V III. časti žaloby žalobkyňa stručne uviedla dôvody rozhodnutia žalovaného (uvedené v II. časti tohto rozsudku).
17. V IV. časti žaloby (žalobné body) žalobkyňa namietala:
- nesprávne posúdenie nových skutočností. Správny orgán prvého stupňa poukázal na zmenu vlastníka nehnuteľnosti. Vec nesprávne právne posúdil a nesprávne sa vysporiadal s existenciou konania o určenie vlastníckeho práva. Žalovaný neprihliadal na záväznosť rozhodnutia v konaní o určenie vlastníckeho práva, keď ust. § 228 ods. 2 rozširuje subjektívnu záväznosť na každého ďalšieho nadobúdateľa, ak je na liste vlastníctva zapísaná poznámka o súdnom konaní. Na liste vlastníctva bola zapísaná aj poznámka o konaní pod sp. zn. 11S/111/2016. V nadväznosti na tieto skutočnosti sa žalovaný nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov, v dôsledku čoho nemohol návrh zamietnuť z dôvodu, že po zastavení vkladového konania (a medzi zrušením tohto rozhodnutia) došlo k ďalším prevodom pozemku. V posudzovanom prípade bola na LV zapísaná poznámka o správnom konaní, ale i o konaní pred všeobecným súdom, z čoho je zrejmé, že k nadobudnutiu pozemku v dobrej viere nemohlo dôjsť ani u jedného z nadobúdateľov. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6 Cdo 71/2011 s tým, že správny orgán je v tomto smere povinný rešpektovať hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy. V dôsledku vyhovenia správnej žalobe vedenej pod sp. zn. 11S/111/2016 na Krajskom súde v Nitre sa na rozhodnutie o zastavení vkladového konania nazerá ako na neprávoplatné a všetky rozhodnutia, ktoré boli vydané po (zrušenom) rozhodnutí o zastavení vkladového konania, stratili svoje opodstatnenie. Iný záver by znamenal len formálne zopakovanie administratívneho konania v rozpore s právom na spravodlivý proces. Pre nezákonnosť rozhodnutia o zastavení vkladového konania došlo k jeho zrušeniu a táto skutočnosť musí byť zohľadnená, aj čo sa týka nadväzujúcich rozhodnutí. Len taký postup je súladný s právom na spravodlivý proces, pričom takýto záver nie je v rozpore s úpravou v ust. § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, nakoľko dôvod nezákonnosti bol daný už v dobe vydania nadväzujúcich rozhodnutí, ale táto nezákonnosť dovtedy nebola autoritatívne zistená. V súlade s právom na spravodlivý proces možno považovať taký postup správneho orgánu, keď vyčká na výsledok konania o žalobe, aby z neho mohol pri svojom rozhodnutí vychádzať. Žalovaný aj vzhľadom na zapísanú poznámku o súdnom konaní nemôže dôjsť k záveru, že nemožno návrhu na vklad vyhovieť z dôvodu, že došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti. Ďalej žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1 M Obdo V 11/2019 zo dňa 30. 11. 2019 a uviedla, že údaj o vlastníkovi v katastri je hodnoverný, ale nie záväzný. V dôsledku zrušenia pôvodného rozhodnutia o zastavení konania stratili opodstatnenie všetky ďalšie rozhodnutia o vklade a teda v rámci tohto konania už na prezumpciu správnosti správnych rozhodnutí prihliadať nemožno. Podľa ust. § 282 ods. 2 CSP možno dospieť k záveru, že rozhodnutie správneho súdu o zrušení rozhodnutia je záväzné aj pre osoby, ktorých sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Uvedené sa týka každého ďalšieho nadobúdateľa. Zrušenie rozhodnutia správnym súdom má účinky ex tunc, obnovuje sa vecnoprávna dispozícia pôvodného predávajúceho, ktorý je viazaný svojím obligačným prejavom. Všetky následné právne úkony sú neplatné, pretože nikto nemôže previesť viac práva než má on sám, na čo by mal správny orgán prihliadať ex offo.
- nezákonnosť rozhodnutia.
Rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom žalovaný nevenoval pozornosť otázke predkupného práva, keď túto považoval za nadbytočnú vzhľadom k dôvodom rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa skúmal, či štát využil svoje predkupné právo, ale vec nesprávne právne posúdil a žalovaný pochybil, keď tejto otázke nevenoval pozornosť. Ak by štát využil svoje predkupné právo, k vyvlastneniu nemohlo dôjsť. Vyvlastnenie má subsidiárny charakter a teda, ak cieľ vyvlastnenia bolo možné dosiahnuť využitím predkupného práva, neexistoval by zákonný dôvod na vyvlastnenie pozemkov, čo vyplýva z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ohľadne predkupného práva štátu boli vydané viaceré rozsudky Najvyššieho súdu SR (napr. v konaní pod sp. zn. 8Sžrk/10/2018 zo dňa 16. 05. 2019), ktoré však vec nesprávne právne posúdili. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, na jeho výklad podaný Ústavným súdom SR v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 3/98 zo dňa 05. 02. 1998 zverejnenom v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 49/1998 Z.z. a konštatovala, že správny orgán ako orgán verejnej moci nemôže v rámci správneho konania v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi chrániť záujem štátu, ktorý možno chrániť rovnako ako záujem akejkoľvek inej osoby. Zákonom o niektorých opatreniach nedošlo k zmene zákonnej úpravy predkupného práva, ktorá sa nachádza v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka je zákonným príkazom k analógii, pokiaľ nie je určitý právny vzťah riešený v právnej norme, je potrebné vychádzať z obdobnej právnej normy.
- nesprávne právne posúdenie (rozpor s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach). Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 a v nadväznosti potom Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona o niektorých opatreniach vydalo osvedčenie o významnej investícii dňa 13. 07. 2015, pričom súčasťou návrhu osvedčenia bol aj zoznam pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba. Kúpna zmluva, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva, bola uzavretá dňa 08. 07. 2015 a v tom čase predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri. Rozhodnutie žalovaného je i v tomto smere nezákonné a arbitrárne. V tejto časti sa žalobkyňa zaoberala otázkou pravej a nepravej retroaktivity s tým, že i podľa názoru Ústavného súdu SR je nevyhnutné si všímať nadobudnuté práva, ktoré by mali byť pre budúcnosť zlepšované a nie rušené, príp. zhoršované. Správny orgán prvého stupňa pôvodne spojil v súlade s názorom prokurátora porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou. Následne po zrušení rozhodnutia správnym súdom skúmal, či bolo predkupné právo uplatnené, pričom dôvody uvádzané v odvolaní ohľadne predkupného práva vyhodnotil ako nadbytočné, lebo zmluva nie je vkladu schopná z iných dôvodov. Odôvodnenie rozhodnutia je tak logicky rozporné, arbitrárne a jeho následkom je porušenie páva na súdnu ochranu.
- nesprávne právne posúdenie (absolútna neplatnosť a dodatočná nemožnosť plnenia ako následky porušenia predkupného práva). V tejto súvislosti sa žalobkyňa zaoberala legálnou definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti, resp. absolútnej neplatnosti, ktorá musí vyplývať priamo z textu právnej normy. Zmluva, ktorou dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní účastníkmi a jej účinnosť nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Od daného okamihu sú účastníci viazaní prejavom vôle. Žalobkyňa mala za to, že predávajúci po uzavretí zmluvy už nemal povinnosť ponúknuť pozemok štátu vzhľadom na viazanosť svojim obligačným prejavom, pričom túto povinnosť nemal ani v priebehu vkladového konania a opačný výklad by znamenal neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené v čl. 20 Ústavy SR. Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením „inak je právny úkon neplatný“ a ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri, žalobkyňa považovala za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne konštatuje. Zákon č.
175/1999 Z.z. teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je ako inštitút vymedzené komplexne v Občianskom zákonníku a môže mať vecno-právny alebo záväzkovo-právny charakter. Predkupné právo štátu je upravené i v ust. 23 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatňovaní predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvné predkupné právo. Z predkupného práva v zmysle zákona o niektorých opatreniach možno vyvodiť povinnosť pôvodného kupujúceho ako i jeho nástupcov, ponúknuť vec na predaj oprávnenej osobe a v prípade porušenia predkupného práva má oprávnený právo domáhať sa svojich práv voči nadobúdateľovi (tretej osobe), ktorý vec kúpil. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa dala do pozornosti správneho súdu i návod Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 a odpoveď na otázku číslo 37. Z ust. § 3 ods. 7 zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že predkupné právo zaniká, pokiaľ nedôjde k splneniu zákonných podmienok - do dvoch rokov sa nevykoná alebo nezačne vyvlastňovacie konanie. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť aj po dohodnutej dobe. Dodatočná (právna) nemožnosť nastáva v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok, teda na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje také správanie, na ktoré by bol v zmysle právneho úkonu povinný. Nemôže sa jednať o také správanie (resp. konanie), ktoré možno odvrátiť inými spôsobilými prostriedkami. Dôležitou skutočnosťou je, že predkupné právo štátu zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi. Výklad dodatočnej nemožnosti plnenia musí byť reštriktívny, aby nedošlo k spochybneniu zásady pacta sunt servanda a tým i k podlomeniu princípu právnej istoty. Pojmovým znakom dodatočnej nemožnosti plnenia je trvalá zmena okolností, ktorá je dotknutou stranou neovplyvniteľná. Nakoľko z ust. § 3 ods.7 zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že trvanie predkupného práva je časovo ohraničené a predovšetkým preto, lebo nároky z porušenia predkupného práva rieši osobitná (kogentná) právna úprava, nemôže sa jednať o dodatočnú nemožnosť plnenia. Dodatočná nemožnosť plnenia je pri predkupnom práve pojmovo vylúčená. V posudzovanom prípade štát nadobudol pozemok vyvlastnením (rozhodnutie o vyvlastnení je napadnuté správnou žalobou, o ktorej koná Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 11S/261/2016, k čomu žalovaný nezaujal žiadne relevantné stanovisko) po tom, čo správny orgán vkladové konanie zastavil z dôvodu, že právny úkon posúdil ako absolútne neplatný. Ak by došlo k uplatneniu predkupného práva zákonným spôsobom, žalobkyni by uhradená kúpna cena bola vykompenzovaná tým, že by jej túto kúpnu cenu zaplatil štát. K vôli arbitrárnym záverom správneho orgánu došlo k situácii, že žalobkyňa nie je vlastníčkou pozemku, predávajúci kúpnu cenu nevrátil a žalobkyňa sa jej vrátenia musí domáhať v súdnom konaní. Predkupné právo štátu má vecné účinky, ale neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka. Ten, v koho prospech bolo zapísané (v tomto prípade štát), sa môže domáhať, aby mu nehnuteľnosť bola ponúknutá ku kúpe, pričom ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, oprávnená osoba sa môže domáhať, aby mu táto povinnosť bola uložená súdom. Po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a K. H. však takáto povinnosť neexistovala, nakoľko účastníci záväzkovo-právneho vzťahu sú prejavmi vôle viazaní a na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníctvo sa nadobúda vkladom, keďže sa jedná o vecno- právne následky, pričom záväzkovo-právne následky nastávajú dňom podpisu zmluvy.
18. Rozhodnutie žalovaného vychádza z argumentácie správneho orgánu prvého stupňa, a preto žalobkyňa navrhla, aby správny súd zrušil obidve rozhodnutia.
IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
19. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 07. 2021 opísal skutkový stav v predmetnej veci (I. časť vyjadrenia) tak, ako je uvedený v I. časti tohto rozsudku a uviedol dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (II. časť vyjadrenia), pričom sa pridržiaval odôvodnenia svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 18. 02. 2021.
20. Ďalej žalovaný v II. časti svojho vyjadrenia zdôraznil, že správny orgán prvého stupňa skúmal splnenie podmienok na povolenie vkladu, vrátane oprávnenia prevodcu nakladať s predmetom prevodu, t.j. s prevádzaným pozemkom, a to ku dňu vydania svojho rozhodnutia. Tento postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny a v súlade s právnou úpravou v ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. Správny orgán prvého stupňa návrh na vklad zamietol, pretože predávajúci v čase rozhodovania o tomto
návrhu na vklad nie je vlastníkom prevádzaného pozemku a tiež z dôvodu, že prevádzaný pozemok je evidovaný v operáte katastra nehnuteľností v rozpore s inými údajmi katastra nehnuteľností, ako je to uvedené v kúpnej zmluve. Splnenie podmienok na povolenie vkladu správny orgán prvého stupňa skúma ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad, pričom skúma, či je prevodca oprávnený nakladať s prevádzanými nehnuteľnosťami a či prevádzané nehnuteľnosti sú evidované v súbore popisných a v súbore geodetických informácií, resp., či listina vychádza z platných údajov katastra. Správny orgán prvého stupňa zistil, že predávajúca T. M. kúpnou zmluvou č. 30203/4787/2015/ Lužianky/007/3407 previedla parcelu, ktorá je predmetom tohto vkladového konania v celosti spoločnosti MH Invest, s.r.o.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím pod č. V 3651/16 dňa 10. 06. 2016, ktorým dňom sa jej vlastníkom stala spoločnosť MH Invest, s.r.o., a teda predávajúca už nie je vlastníčkou prevádzaného pozemku. Na závere, že ak prevodca nie v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu, je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vklad, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že prevodca bol vlastníkom predmetu prevodu v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva. Jednou z podmienok na povolenie vkladu na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti je skutočnosť, že prevodca je vlastníkom predmetu prevodu ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad. Žalovaný ďalej uviedol, že predávajúci v čase rozhodovania o návrhu na vklad pod č. V 5541/15 už nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je evidovaná v operáte katastra nehnuteľností s inými údajmi katastra nehnuteľností ako v zmluve, a preto nepovažuje zmluvu za vkladu schopnú, a teda podmienky na vklad vlastníckeho práva nie sú splnené. T. M. (prevodca) nebola ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti vlastníkom predmetu prevodu, a preto bolo potrebné návrh na vklad zamietnuť. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na vklad preto nemožno považovať za arbitrárne, ako to tvrdí žalobkyňa vo svojej žalobe. Správny orgán prvého stupňa nie je v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť svojich skorších rozhodnutí o povolení vkladu, ale je týmito rozhodnutiami viazaný a musí z nich vychádzať. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu nie je zmenené alebo zrušené pre jeho nezákonnosť, platí prezumpcia jeho správnosti a zákonnosti. Správny orgán prvého stupňa taktiež nie je v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení, ale je povinný toto rozhodnutie rešpektovať, pokiaľ nie je zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť. Žalovaný sa nestotožnil s vyjadreniami žalobkyne uvedenými v žalobe, že vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, či nesprávne právne posúdil zistené skutočnosti. Žalobkyňa sa v žalobe zaoberala aj problematikou zákonného predkupného práva, ale žalovaný s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10Sžrk/7/2008 zo dňa 21. 11. 2018 nepovažoval za potrebné sa k otázke skúmania splnenia podmienok predkupného práva ďalej vyjadrovať. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že samotné začatie súdneho konania nevyvracia hodnovernosť a záväznosť údajov katastra nehnuteľností o vlastníckom práve. Práve prostredníctvom inštitútu hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností, ktorý sa týka i vlastníckych údajov zapísaných na liste vlastníctva, sa realizuje ochranná funkcia katastra nehnuteľností, ktorá je vymedzená v ust. § 2 a § 71 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. Údajom o vlastníckom práve zapísanom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva je v rámci konania o návrhu na vklad viazaný aj samotný správny orgán prvého stupňa, pretože záväzné údaje katastra slúžia ako podklad pre vydávanie verejných listín, t.j. i pre účely rozhodovania v konaní o návrhu na vklad.
21. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
22. Uznesením č.k. 21S/13/2021-57 zo dňa 15. 03. 2022 súd pribral do konania účastníčku administratívneho konania, a to T. M., ktorej následne zaslal výzvu, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadrila. Pribratá účastníčka konania písomné vyjadrenie nepodala.
23. Tunajší súd si pripojil súdny spis z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/111/2016 a pod sp. zn. 11S/261/2016 (ktoré žalobkyňa uvádzala v podanej žalobe), z ktorých si vyhotovil úradný záznam.
24. Na pojednávaní konanom dňa 11. 10. 2022 sa vyjadrila substitučná právna zástupkyňa žalobkyne v zmysle podanej žaloby a uviedla, že zákon o niektorých opatreniach nespája s predkupným právom štátu sankciu absolútnej neplatnosti, ani dodatočnú nemožnosť plnenia. Po zrušení rozhodnutia o zastavení konania súdom v konaní pod sp. zn. 11S/111/2016 stratilo svoje opodstatnenie každé ďalšie rozhodnutie o vklade v prospech ďalších subjektov, pričom na liste vlastníctva bola zapísaná poznámka o tomto konaní, čo vylučuje dobromyseľnosť každého ďalšieho nadobúdateľa.
25. Žalovaný a pribratá účastníčka konania svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, ani nepožiadali o jeho odročenie, pričom doručenie predvolania na pojednávanie mali riadne a včas vykázané.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
26. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 02. 2021 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
27. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
28. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 10. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je úrad.
Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 5a) Podľa § 12 ods. 1 písm. a/, f/ vyššie citovaného zákona, úrad a/ riadi, kontroluje a usmerňuje výkon štátnej správy na úseku katastra, f/ rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu, Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad a/ rozhoduje v katastrálnom konaní, Podľa § 22 ods. 1, 2, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným úradom. Podľa § 79l ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2018), katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018. K zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti alebo k zápisu údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 je potrebné pripojiť aj geometrický plán, ak bol geometrický plán úradne overený do 30. septembra 2018.
29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2018, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 5a) Podľa § 18 ods. 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad
a/ rozhoduje v katastrálnom konaní, Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 31 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným úradom. Podľa § 34 ods. 1 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. _________________ 7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 10b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
30. Podľa § 1 ods. 1, 12 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07. 2015, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a) usporiadanie vlastníckych vzťahov, b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e) iné obdobné prípravné činnosti. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7 vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2.
Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne. Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, 1b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2) a k návrhu na začatie stavebného konania. 1c) Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.1d) Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie. Podľa § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
31. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 162/1995 Z.z. alebo katastrálny zákon) účinnom do 30. 09. 2018 (ktoré bolo potrebné použiť, nakoľko konanie vedené na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5541/2015 nebolo právoplatne ukončené do 30. 09. 2018) obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny orgán posudzoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto ustanovenia zákona bolo zrejmé, že zmluvu bolo potrebné preskúmať zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Prípadné porušenie zákona z procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia správnym orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň predstavujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s Ústavou SR, pričom by mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy SR.
32. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 18. 02. 2021 zamietol odvolanie žalobkyne zo dňa 16. 12. 2020 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru zo dňa 12. 11. 2020 a toto rozhodnutie (ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/8/Luž/2641 zo dňa 08. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou - T. M. a kupujúcou - žalobkyňou) potvrdil ako vecne správne.
33. Pri posudzovaní vyššie uvedeného a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 02. 2021 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 11. 2020 sa správny súd oboznámil s celým priebehom administratívneho (katastrálneho) konania, pričom zistil nasledovné. O návrhu zo dňa 08. 07. 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu (ďalej aj návrh na vklad zo dňa 08. 07. 2015) na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/8/Luž/2641 zo dňa 08. 07. 2015 (ďalej aj kúpna zmluva zo dňa 08. 07. 2015) rozhodol správny orgán prvého stupňa prvýkrát dňa 31. 07. 2015 tak, že povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území M. zapísanej ako parc. registra C KN č. XXXX v prospech žalobkyne. Po podaní protestu prokurátora zo dňa 15. 10. 2015 rozhodol správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. UP 56/2015-9 zo dňa 30. 10. 2015 (ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 12. 2015) tak, že protestu vyhovel a zrušil svoje protestom napadnuté rozhodnutie zo dňa 31. 07. 2015. Následne, po zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 07. 2015 bola T. M. naďalej zapísaná ako vlastníčka parc. č. XXXX v katastrálnom území M., čo preukazuje LV č. XXXX zo dňa 22. 01. 2016 a 17. 02. 2016, pričom v tento deň správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým konanie vo veci návrhu na vklad zo dňa 08. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.
07. 2015 zastavil podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z.z., teda z dôvodu, že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Na základe odvolania žalobkyne zo dňa 01. 03. 2116 vo veci rozhodoval odvolací orgán, t.j. Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností, ktorý rozhodnutím zo dňa 24. 03. 2016 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie zo dňa 17. 02. 2016. Žalobkyňa podala na tunajšom súde žalobu (konanie sa viedlo pod sp. zn. 11S/111/2016) proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu zo dňa 24. 03. 2016, o ktorej súd rozhodol rozsudkom č.k. 11S/111/2016-127 zo dňa 24. 01. 2018 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 03. 2018) tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu správnemu orgánu (Okresný úrad Nitra) na ďalšie konanie, čo znamená, že katastrálne konanie nebolo právoplatne ukončené a povinnosťou odvolacieho orgánu bolo opätovne rozhodnúť o podanom odvolaní žalobkyne zo dňa 01. 03. 2016 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016. Následne Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 25. 09. 2020 vyhovel odvolaniu žalobkyne zo dňa 01. 03. 2016 proti rozhodnutiu zo dňa 17. 02. 2016, toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa, t.j. Okresnému úradu Nitra katastrálnemu odboru na ďalšie konanie. Jeho úlohou tak bolo opätovne (tretíkrát) rozhodnúť v konaní o návrhu na vklad zo dňa 08. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015, ktoré konanie sa viedlo na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5541/2015.
34. Správny orgán prvého stupňa, t.j. Okresný úrad Nitra katastrálny odbor rozhodol opätovne (tretíkrát) vo veci návrhu na vklad zo dňa 08. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 rozhodnutím pod č. V 5541/2015-33 dňa 12. 11. 2020 tak, že návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností zamietol podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z..
35. Pri svojom opätovnom rozhodovaní musel prihliadať na nasledovné skutočnosti, ktoré sa týkali parc. č. XXXX v katastrálnom území M. a ktoré nastali po podaní návrhu na vklad zo dňa 08. 07. 2015, o ktorom sa viedlo konanie pod zn. V 5541/2015. Jednou z najdôležitejších skutočností bolo zistenie, že v priebehu začatého katastrálneho konania pod zn. V 5541/2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., Q., G., M. (medzi ktorými bol uvedený i pozemok registra „C“ ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1.244 m2 v katastrálnom území M., čo nebolo sporné). Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so zákonom č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 175/1999 Z.z.) k tam uvedeným pozemkom bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. Z 5113/2015 a tento spis Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor správnemu súdu i predložil v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/16/2016, pričom táto skutočnosť je súdu známa z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vo veciach správnych žalôb týkajúcich sa žalobkyne a žalovaného, ktorým bol Okresný úrad Nitra, resp. správnych žalôb, kde ako žalobca vystupovala spoločnosť Poľnohospodárska Pôda s.r.o. a žalovaným bol Okresný úrad Nitra. Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na ust. § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 07. 07. 2015 vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia a ktoré boli identifikované v prílohe č. 1 k osvedčeniu zo dňa 13. 07. 2015, pričom je nesporné, že sa medzi nimi nachádzal i pozemok registra „C“ KN ako parc. č. XXXX v katastrálnom území M. a správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva najneskôr dňa 22. 07. 2015. Napriek tejto nespornej skutočnosti vyplývajúcej zo spisu zn. Z 5113/2015, správny orgán prvého stupňa postupoval tak, že dňa 31. 07. 2015 vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území M. zapísanej ako pozemok registra „C“ parc. č. XXXX v prospech žalobkyne a bez toho, aby sa zaoberal existenciou predkupného práva štátu, resp. z predloženého administratívneho spisu nevyplýva a nie je zdokumentované, či vôbec pri svojom rozhodovaní posudzoval i túto skutočnosť. Z ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 vyplývali pre okresný úrad katastrálny odbor ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri
rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie pri rozhodovaní o vklade patrilo okrem iného skúmať i to, či predávajúca bola oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež bolo jeho povinnosťou prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie v znení účinnom do 30. 06. 2016 obsahovalo odkaz napr. na zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Predkupné právo štátu k nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území M. vzniklo zo zákona dňa 08. 07. 2015, teda v deň uzavretia kúpnej zmluvy medzi T. M. a žalobkyňou, pričom správny orgán prvého stupňa sa o jeho existencii dozvedel dňa 22. 07. 2015, napriek tomu však z týchto skutočností pri svojom rozhodovaní dňa 31. 07. 2015 (keď povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne) vyvodil záver o dôvodnosti povolenia vkladu. Pokiaľ sa správny orgán prvého stupňa s existenciou zákonného predkupného práva štátu k vyššie označenej nehnuteľnosti, ktoré vzniklo dňa 08. 07. 2015 priamo na základe vyššie citovaného zákona č. 175/1999 Z.z., žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadal, resp. vysporiadanie sa s touto skutočnosťou z predloženého administratívneho spisu a ani z rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva nevyplývalo, podľa názoru správneho súdu pochybil, čo znamená, že protest prokurátora bol potom podaný dôvodne a v záujme odstránenia tohto pochybenia. Otázkou predkupného práva štátu sa zaoberal i Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku v konaní pod sp. zn. 1Sžr/103/2012 zo dňa 09. 04. 2013 (i keď sa jednalo o predkupné právo štátu podľa zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov), z ktorého jednoznačne vyplýva, že správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je povinný prihliadať i na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať (v kontexte s iným hľadiskami a kritériami, ktoré je povinný skúmať) ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Najvyšší súd SR sa otázkou predkupného práva zaoberal i v ďalších svojich rozsudkoch (napr. v konaní pod sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. 05. 2018, sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. 07. 2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018 zo dňa 24. 10. 2018, sp. zn. 2Sžrk/18/2018 zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn. 8Sžrk/8/2018 zo dňa 12. 12. 2018), v ktorých tento súd ako kasačný súd zaujal jednotný právny názor k problematike predkupného práva štátu, pričom tieto rozsudky vychádzali z rozsudku v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18. 05. 2018 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018, z ktorého vyplýva, že „I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušením zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“ V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa (rovnako ako i žalovaný) vychádzali z rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/15/2018 zo dňa 18. 06. 2020, ktorý sa týkal práve nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území M. a konania vedeného na správnom orgáne prvého stupňa pod č. V 5541/2015 (vo veci návrhu na vklad zo dňa 08. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 medzi predávajúcou T. M. a kupujúcou D. G.). V tomto rozsudku Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval nasledovné: „54. Kasačný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle dôvodovej správy bola do ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prevzatá formulácia, ktorá poisťuje absenciu prípadného porušenia zákona z procesného hľadiska tým, že je povinnosťou okresného úradu prihliadať na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj po podaní návrhu. V preskúmavanej veci nakoľko v čase rozhodovania správny orgán zistil, že predmetom prevodu podľa predloženej kúpnej zmluvy bol pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území, na ktorom sa má realizovať významná investícia v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 8. júla 2015, išlo o skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá nastala po podaní návrhu, a ktorá má vplyv na povolenie vkladu, nie o nedostatok návrhu alebo jeho príloh, preto správny orgán nemal účastníkov vyzvať na odstránenie vád návrhu alebo jeho príloh a rozhodnúť v zmysle § 31b písm. f/ predmetného zákona. 55. Pretože medzičasom už bola vyjasnená otázka, či si štát predkupné právo k danej nehnuteľnosti aj reálne uplatní, nie je už potrebné v ďalšom konaní túto okolnosť zisťovať, ale bude už možné bez ďalšieho vydanie meritórneho rozhodnutia o návrhu žalobcu na vklad v zmysle § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. Vzhľadom na uplatnené námietky kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade. Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade. Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona povinný prihliadať (obdobne rozhodnutia kasačného súdu sp.zn. 3Sžrk/5/2017 z 30. mája 2018, sp.zn. 10Sžrk/8/2017 z 19. júna 2018, sp.zn. 10Sžrk/6/2018 z 24. októbra 2018).“ Ďalej musel správny orgán prvého stupňa prihliadať i na tú skutočnosť, že po zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. V 5541/15 zo dňa 31. 07. 2015 (o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne) rozhodnutím č. UP 56/2015-9 zo dňa 30. 10. 2015 bola ako vlastníčka parc. č. XXXX v katastrálnom území M. opätovne zapísaná jej pôvodná vlastníčka T. M., čo preukazuje i LV č. XXXX zo dňa 22. 01. 2016 a zo dňa 17. 02. 2016. T. M. ako predávajúca uzavrela kúpnu zmluvu č. 30203/4787/2015/Lužianky/007/3407 dňa 02. 03. 2016 so spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej bola parc. registra C KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 1244 m2 v spoluvlastníckom podiele predávajúcej 1/1 a správny orgán prvého stupňa, t.j. Okresný úrad Nitra katastrálny odbor rozhodnutím pod č. V 3651/16 zo dňa 10. 06. 2016 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území Lužianky zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok registra C KN parc. č. XXXX - ostatné plochy vo výmere 1244 m2 v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Vyššie uvedenému povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predchádzalo rozhodnutie Okresného úradu Nitra pozemkový a lesný odbor č. OU-NR-PLO 2016/014064 zo dňa 24. 03. 2016 (zapísané do katastra nehnuteľností pod zn. Z 2438/16 dňa 02. 05. 2016), ktorým bola natrvalo odňatá poľnohospodárska pôda pre účely výstavby „Príprava strategického parku Nitra, II. etapa“ vo výmere 27,3032 ha v katastrálnom území M., pričom trvalé vyňatie sa týkalo i nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 1244 m2 (doterajší stav) a podľa nového stavu sa jednalo o parc. č. XXXX - ostatná plocha vo výmere 1244 m2. Rozhodnutie podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 03. 2016. Ďalším rozhodnutím pod č. V 6219/16 zo dňa 24. 06. 2016 správny orgán prvého stupňa povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností i k nehnuteľnostiam v katastrálnom území M. zapísaným na LV č. XXXX, medzi ktorými bol i pozemok registra C KN parc. č. XXXX - ostatné plochy v prospech spoločnosti MH Invest II, s. r. o. na základe kúpnej zmluvy č. 20160027 zo dňa 21. 06. 2016 uzavretej medzi spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou MH Invest II, s. r. o. ako kupujúcim. Súčasťou administratívneho spisu je i právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení, ktoré vydal Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky pod č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 dňa 18. 08. 2016 a ktorým bolo vo verejnom záujme vyvlastnené vlastnícke právo vlastníkovi MH Invest II, s. r. o. k tam uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území M., medzi ktorými je i nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - ostatná plocha v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnom území G., Q., N., M., Q., W..
Rozhodnutím pod č. V 11357/2017 zo dňa 15. 02. 2018 správny orgán prvého stupňa povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností i k nehnuteľnostiam v katastrálnom území M. zapísaným na LV č. XXXX, medzi ktorými bol i pozemok registra C KN parc. č. XXXX - ostatné plochy vo výmere 1244 m2 v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 20170079 zo dňa 12. 12. 2017 v znení dodatku č. zo dňa 09. 02. 2018 uzavretej medzi spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. ako kupujúcim. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. v podaní zo dňa 25. 06. 20198 požiadala o čiastočný zápis geometrického plánu č. GDZV-120/2018 zo dňa 23. 01. 2019 na porealizačné zameranie stavebných objektov a spevnených plôch za účelom vydania kolaudačného rozhodnutia na parcelách uvedených vo výkaze výmer pre stavbu „Automotive Nitra Project“ (doterajší stav podľa LV č. XXXX ako parc. č. XXXX
- ostatná plocha vo výmere 1.244 m2, nový stav podľa LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere 1.141 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha vo výmere 103 m2). Geometrický plán bol zapísaný pod č. Z 4970/19 dňa 16. 08. 2019. Podľa identifikácie (zo dňa 04. 11. 2020) stavu parcely registra C KN č. XXXX v katastrálnom území M. bola táto zidentifikovaná ako parc. č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere 1141 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere 103 m2, pričom vlastníkom oboch parciel je spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. podľa LV č. XXXX. Na všetky vyššie uvedené skutočnosti musel prihliadať a správne aj prihliadal správny orgán prvého stupňa pri opätovnom rozhodovaní o návrhu na vklad zo dňa 08. 07. 2015 (na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015) k parc. č. XXXX v katastrálnom území M., výsledkom čoho bolo zistenie, že štát uplatnil svoje predkupné právo (na základe kúpnej zmluvy č. 30203/4787/2015/Lužianky/007/3407 zo dňa 02. 03. 2016 medzi T. M. ako predávajúcou a spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako kupujúcim) k nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území M., ktorá bola uvedená v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR a ktorá následne prešla viacerými zmenami v osobe vlastníka ako i zmenou (druh pozemku - kultúra, rozčlenenie na dve samostatné parcely) v údajoch katastra nehnuteľností.
36. Je potrebné zdôrazniť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp zn. 1Sžr/15/2012). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobkyňa uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 nenadobudla vlastnícke právo k tam uvedenej nehnuteľnosti a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okrem iného skúmať i to, či predávajúca bola dňa 08. 07. 2015 oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či kúpna zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom a taktiež mal prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania (t.j. prvýkrát dňa 31. 07. 2015) a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu, čo znamená, že vzhľadom na existenciu podkladov, ktoré mu boli doručené dňa 22. 07. 2015 mal taktiež preveriť, či sa významná investícia bude nachádzať i na pozemku, ktorý bol predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 a v kladnom prípade k tomuto pozemku vzniklo zo zákona predkupné právo štátu a správny orgán prvého stupňa mal pri svojom rozhodovaní dňa 31. 07. 2015 túto skutočnosť skúmať. Nakoľko tak neurobil, prokurátor podal proti jeho rozhodnutiu zo dňa 31. 07. 2015 protest zo dňa 15. 10. 2015, o ktorom rozhodol správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. UP 56/2015-9 dňa 30. 10. 2015 tak, že vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 15. 10. 2015 a svoje rozhodnutie zo dňa 31. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil. Následne potom správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. V 5541/2015-13 zo dňa 17. 02. 2016 zastavil predmetné katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 a o odvolaní žalobkyne zo dňa 01. 03. 2016 proti tomuto rozhodnutiu rozhodol ako odvolací orgán Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností rozhodnutím č. Vo 28/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/017435-2/Br k V 5541/2015 zo dňa 24. 03. 2016 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie o zastavení konania č. V 5541/2015-13 zo dňa 17. 02. 2016 potvrdil. Tieto skutočnosti sú správnemu súdu známe z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 11S/111/2016 (predmetom ktorého bola správna žaloba žalobkyne zo dňa 02. 05. 2016, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov referátu katastra nehnuteľností č. Vo 28/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/017435-2/Br k V 5541/2015 zo dňa 24. 03. 2016 a toto rozhodnutie tunajší súd rozsudkom č.k. 11S/111/2016-127 zo dňa 24. 01. 2018 zrušil a vec vrátil odvolaciemu orgánu na ďalšie konanie. Výsledkom ďalšieho konania bolo, že odvolací orgán, t.j.
Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností vydal rozhodnutie č. Vo 28/2016-31/Br: OU-NR-OOP5-2020/000814-31 k V 5541/2015 zo dňa 25. 09. 2020, ktorým vyhovel odvolaniu žalobkyne zo dňa 01. 03. 2016 a rozhodnutie o zastavení konania č. V 5541/2015-13 zo dňa 17. 02. 2016 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
37. Správny orgán prvého stupňa o návrhu na vklad zo dňa 08. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 opätovne (tretíkrát) rozhodol dňa 12. 11. 2020 tak, že návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností zamietol. Správne postupoval i žalovaný ako odvolací správny orgán, keď rozhodnutím zo dňa 18. 02. 2021 zamietol odvolanie žalobkyne zo dňa 16. 12. 2020 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 11. 2020. Správny súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe návrhu na vklad zo dňa 08. 07. 2015 a kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015. Nepochybili preto ani správne orgány v konaní v predmetnej veci, teda správny orgán prvého stupňa, ktorý rozhodnutím zo dňa 12. 11. 2020 zamietol návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 a ani žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 18. 02. 2021 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 11. 2020 potvrdil. Správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva správne skúmal, či predávajúca mohla dňa 08. 07. 2015 nakladať s nehnuteľnosťou, či jej zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli už v uvedený deň obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež prihliadal i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia a dospel k záveru, že vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 nemožno povoliť, čo správne konštatoval vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 18. 02. 2021 i žalovaný.
38. Nemohlo byť úlohou súdu v tomto súdnom konaní na základe žaloby podanej žalobkyňou riešiť otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia, resp. otázku platnosti alebo neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ani z hľadiska námietok žalobkyne v podanej žalobe. V predmetnej veci súd nemohol skúmať ani iné (následné) rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sa týkali pôvodnej nehnuteľnosti s parc. č. XXXX v katastrálnom území M. a ktoré boli vydané počas trvania katastrálneho konania vedeného na správnom orgáne prvého stupňa pod sp. zn. V 5541/2015, nakoľko to žalobkyňa ani nežiadala a tieto skôr vydané rozhodnutia bolo možné samostatne preskúmať správnym súdom v inom konaní (napr. rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 18. 08. 2016, ktoré sa týkalo katastrálneho územia M. je predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/259/2016, pričom žalobkyňa v žalobe nesprávne uvádza sp. zn. 11S/261/2016).
39. K námietkam žalobkyne správny súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o tomto návrhu bol povinný vychádzať zo stavu v čase svojho tretieho rozhodovania (t.j. 12. 11. 2020), čo i urobil a v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal všetky skutočnosti a právne úkony, ku ktorým musel prihliadať a ktoré mu bránili v tom, aby povolil vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015. Rovnako postupoval i žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 11. 2020. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne o nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem, naopak bol toho názoru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočného stavu, ktorý vyplýval z administratívneho spisu a na tento stav správne aplikovali i predpisy procesného ako i hmotného práva. V súvislosti s touto námietkou správny súd dáva do pozornosti žalobkyne rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Sžrk 8/2018 zo dňa 28. 05. 2020, v ktorom okrem iného uviedol: „Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR (pozri § 1 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 154/2015 Z.z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba taký výklad § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. môže byť v súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z.. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. a porušením § 31 ods.
1 zákona č. 162/1995 Z.z. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. K námietke týkajúcej sa nesprávneho posúdenia nových skutočností správny súd uvádza, že súdnemu konaniu v predmetnej veci predchádzalo iné súdne konanie, čo vyplýva z administratívneho spisu a z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11S/111/2016. Z tohto spisu súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02. 05. 2016 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného (Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností) č. Vo 28/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/017435-2/Br k: V 5541/2015 zo dňa 24. 03. 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne zo dňa 01. 03. 2016 a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5541/2015-13 zo dňa 17. 02. 2016 o zastavení konania. Tunajší súd rozsudkom č.k. 11S/111/2016-127 zo dňa 24. 01. 2018 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 03. 2018) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 03. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 27. 03. 2018, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/15/2018 zo dňa 18. 06. 2018 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 07. 2020. Z vyššie uvedeného vyplýva, že potom, ako krajský súd vyššie uvedeným rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného (Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov) zo dňa 24. 03. 2016 bolo jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne zo dňa 01. 03. 2016 proti rozhodnutiu o zastavení konania zo dňa 17. 02. 2016, čo aj urobil rozhodnutím zo dňa 25. 09. 2020, ktorým zrušil rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 17. 02. 2016 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o návrhu na vklad zo dňa 08. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015, pričom sa tak stalo práve rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 11. 2020, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 16. 12. 2020, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 18. 02. 2021 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie zo dňa 12. 11. 2020 potvrdil. Je pravdou, že na tunajšom súde prebiehalo spojené konanie vedené pod sp. zn. 11S/261/2016, na ktoré žalobkyňa poukazovala vo svojej žalobe, v ktorom sa (spolu s ďalšími žalobcami) správnou žalobou zo dňa 21. 11. 2016 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, t.j. Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 24731/2016/B624-SV/63515/Ho zo dňa 10. 10. 2016, t.j. rozhodnutia vydaného vo vyvlastňovacom konaní, ktoré sa týkalo katastrálneho územia N.. Tunajší súd rozsudkom č.k. 11S/261/2016-1213 zo dňa 29. 03. 2022 zamietol žalobu žalobcov (Poľnohospodárska Pôda, s.r.o., D. G., D. D., N. W. a spol.) a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24. 06. 2022. Proti rozsudku podala spoločnosť Poľnohospodárska Pôda, s.r.o. a D. G. kasačnú sťažnosť zo dňa 08. 07. 2022 a D. D. podal kasačnú sťažnosť zo dňa 19. 07. 2022. Žalobu v uvedenej veci ako i vyššie označené rozhodnutie zo dňa 10. 10. 2016 mal tunajší súd pri rozhodovaní v predmetnej veci k dispozícii a je toho názoru, že konanie vedené pod sp. zn. 11S/261/2016 nemá a ani nemôže mať vplyv na rozhodovanie o tejto žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 02. 2021, ktorým bolo právoplatne ukončené konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k parc. č. XXXX v katastrálnom území M. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015, nakoľko žalovaný ako odvolací správny orgán svojim rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne zo dňa 16. 12. 2020 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 11. 2020 (o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva k parc. č. XXXX v katastrálnom území M.) a toto rozhodnutie potvrdil. Správny súd je toho názoru, že výsledok súdneho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/261/2016 nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť správne konanie vo veci návrhu na vklad zo dňa 08. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 týkajúcej sa parc. č. XXXX v katastrálnom území M. a ani súdne konanie v tejto predmetnej veci, t.j. veci pod sp. zn. 21S/13/2021. Predmetom správnej žaloby vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/261/2016 (na ktoré žalobkyňa v žalobe poukazovala) bolo rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 24731/2016/B624-SV/63515/Ho zo dňa 10. 10. 2016, ktorým tento správny orgán potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32 zo dňa 18. 08. 2016, ktoré sa týkalo vyvlastnenia pozemkov v katastrálnom území N.. Katastrálneho územia M. sa týkalo rozhodnutie o vyvlastnení, ktoré vydal Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 dňa 18. 08. 2016 a ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR pod č. 24929/2016/B624-SV/64203/To zo dňa 10. 10. 2016, pričom toto rozhodnutie bolo napadnuté správnou žalobou, o ktorej sa vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/259/2016, ktoré k dnešnému dňu nie je ukončené, pričom žalobkyňa na toto konanie nepoukazovala. Ani po prípadnom zrušení tohto rozhodnutia vydaného vo vyvlastňovacom konaní by žalobkyňa nemohla byť zapísaná
ako vlastníčka uvedenej nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území M., vzhľadom na to, že táto nehnuteľnosť nebola vyvlastnená z jej vlastníctva (žalobkyňa nebola vlastníčkou nehnuteľnosti v čase bezprostredne predchádzajúcom vyvlastneniu) ako i vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti (opakované zmeny v osobe vlastníka, zmenu druhu - kultúry a rozdelenie pozemku parc. č. XXXX v katastrálnom území M.) vyplývajúce z administratívneho spisu, ktoré existovali v čase rozhodovania správnych orgánov a ktoré teda nebolo možné opomenúť. K námietke spočívajúcej v tom, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov predmetného pozemku s poukazom na zápis poznámky o správnom konaní, ale i o konaní pred všeobecným súdom správny súd uvádza, že v katastrálnom konaní začatom na základe návrhu na vklad zo dňa 08. 07. 2015 nebol dôvod posudzovať existenciu, resp. neexistenciu dobrej viery u tých subjektov (nadobúdateľov), ktoré predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe samostatných úkonov (kúpne zmluvy, vyvlastnenie) realizovaných po začatí predmetného katastrálneho konania a v jeho priebehu. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. je podľa LV č. XXXX vlastníkom parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X v katastrálnom území M., pričom jednotlivé právne tituly postupného nadobudnutia vlastníckeho práva zo strany nadobúdateľov a rozdelenia pozemku parc. č. XXXX sú súčasťou administratívneho spisu a správny orgán prvého stupňa musel pri svojom rozhodovaní dňa 12. 11. 2020 vychádzať okrem iného i z týchto skutočností. Otázku dobrej viery nadobúdateľov týchto pozemkov správny orgán prvého stupňa neposudzoval a ani tak nemohol urobiť, nakoľko posudzovanie dobrej viery nadobúdateľov nehnuteľnosti nie je a ani nemôže byť predmetom katastrálneho konania. Posudzovanie otázky, či práva v správnom konaní boli nadobudnuté v dobrej viere, prichádza do úvahy až v súdnom prieskume, a to až v momente, keď je konštatovaná nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Až v takom prípade je v súlade s účelom právnej úpravy na rade zváženie, či dobromyseľnosť nadobudnutých práv bude „liberačným dôvodom“ a správny súd aj napriek nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu toto ponechá v platnosti a nerozhodne o jeho zrušení. O takýto prípad sa ale v predmetnej veci nejedná. Správny súd dospel k záveru o súlade napadnutého rozhodnutia so zákonom a nebol dôvod, aby posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí správneho orgánu, ktoré boli vydané v iných samostatných konaniach, ktoré sa uskutočnili počas trvania katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 08. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015, ako tomu bolo v tomto prípade a potom už logicky nie je dôvod skúmať, či podanou žalobou neboli práva nadobudnuté v dobrej viere neprimerane dotknuté. Za nedôvodnú považoval správny súd i námietku týkajúcu sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, resp. nevenovania pozornosti otázke predkupného práva. S touto námietkou sa súd vysporiadal v predchádzajúcich častiach tohto bodu odôvodenia rozsudku. Nemožno súhlasiť ani s konštatovaním žalobkyne o chránení záujmu štátu v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi. Postup správneho orgánu, ktorý má oporu v predpisoch procesného a hmotného práva nemožno označiť za nezákonný, chrániaci prednostne záujmy štátu. Naviac žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jej námietku o porušení zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní a rozhodnutí považovať za odôvodnenú. K potrebe postupovať vo vzťahu k účastníkovi konania predvídateľným spôsobom, správny súd poukazuje na množstvo predchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú mu známe z jeho rozhodovacej činnosti a ktoré sa týkali priamo žalobkyne a predkupného práva štátu, pričom správne orgány postupovali i v tejto veci vo vzťahu k žalobkyni obdobným spôsobom a v intenciách svojich predchádzajúcich rozhodnutí. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia (rozpor s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach) správny súd uvádza, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom by ňou tvrdený rozpor mal spočívať, resp. čo by malo byť v rozpore s uvádzanými ustanoveniami zákona. Predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území M. vzniklo na základe ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spájal porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou a následne skúmal, či bolo predkupné právo uplatnené, ale žalovaný toto vyhodnotil ako nadbytočné, lebo zmluva nie je vkladu schopná z iných dôvodov, pričom podľa jej názoru je odôvodnenie logicky rozporné a arbitrárne, dôsledkom čoho je porušenie práva na súdnu ochranu. Ani túto námietku žalobkyne nemožno považovať za dôvodnú a tvrdenie žalobkyne nezodpovedá skutočnosti. Správny orgán prvého stupňa rovnako ako i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/15/2018 (35. bod tohto rozsudku), nakoľko tento sa týka predmetného katastrálneho konania a priamo parc. č. XXXX v katastrálnom území M.. V zmysle ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v
znení neskorších predpisov je povinnosťou správneho orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení, pričom správny orgán je zároveň povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Medzi tieto skutočnosti podľa názoru súdu patria i zmeny, ku ktorým došlo po začatí katastrálneho konania vedeného pod zn. V 5541/2015 a ktoré sa týkali parc. č. XXXX v katastrálnom území M. (opakovaná zmena vlastníka pozemku, zmena druhu - kultúry pozemku a jeho rozdelenie) a ktoré správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne opísali. Na tieto zmeny musel správny orgán prvého stupňa prihliadať a nepochybne boli dôvodom, pre ktorý nebolo možné vyhovieť návrhu zo dňa 08. 07. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Za nedôvodné správny súd považoval i námietky žalobkyne spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci (absolútna neplatnosť právneho úkonu a dodatočná nemožnosť plnenia). Správny súd je toho názoru, že pri rozhodovaní dňa 31. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zo dňa 08. 07. 2015 jednoznačne došlo k pochybeniu na strane správneho orgánu prvého stupňa, keď povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností napriek tomu, že z listín, ktoré mu boli doručené dňa 22. 07. 2015 vyplývalo, že pozemky na realizáciu významnej investície sa nachádzajú i v katastrálnom území M., resp. že predkupné právo štátu sa priamo týka i pozemku parc. č. XXXX, ktorý bol predmetom prevodu podľa vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015. Predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia, vzniká zo zákona dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou, čo bolo v predmetnej veci dňa 08. 07. 2015. Existencia predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je samoúčelná a správny orgán sa pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nemôže správať tak, že toto právo neexistuje, resp. že neexistuje, pokiaľ nebolo zapísané do katastra nehnuteľností. Úlohou vyššie citovaného zákona je okrem iného upraviť zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a k tomuto zjednodušeniu vlastníckych vzťahov má podľa názoru súdu prispieť i existencia predkupného práva štátu, ktoré vzniká na základe zákona dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii a zapisuje sa do katastra nehnuteľností, čím sa odlišuje napr. od predkupného práva spoluvlastníkov a jeho trvanie je obmedzené zákonom. Už len skutočnosť, že trvanie tohto predkupného práva je ohraničené zákonom stanovenou lehotou, je podľa názoru súdu dôvodom toho, aby sa správny orgán s existenciou predkupného práva štátu zaoberal (skúmal napr. trvanie tohto práva) a posudzoval ju ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva.
40. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a vyššie uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne obdobných veciach súd nemal pochybnosti o tom, že postup správnych orgánov pri rozhodovaní v predmetnej veci bol správny a súladný so zákonom. Žalovaný sa v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 18. 02. 2021 náležite vysporiadal s námietkou žalobkyne týkajúcou sa predkupného práva štátu (keď uviedol, že táto námietka žalobkyne je bez právneho významu, nakoľko dôvodom zamietnutia návrhu na vklad do katastra nehnuteľností nebola existencia predkupného práva štátu, ale skutočnosť, že predávajúca nebola v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníčkou predmetu prevodu) ako i s ďalšími skutočnosťami, na ktoré bolo potrebné prihliadať v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015. Namietanie zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov (v nadväznosti na zrušenie rozhodnutia o zastavení katastrálneho konania a na zápis poznámok o prebiehajúcom súdnom konaní) je, vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu, celkom irelevantné.
41. Po oboznámení sa s námietkami žalobkyne, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný, ako i s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 11. 2020 a rozhodnutím žalovaného zo dňa 18. 02. 2021 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobkyne vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 02. 2021 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšej (pribratej) účastníčke konania T. M., a to s poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli naplnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšiu účastníčku. Správny súd uznesením č.k. 21S/13/2021-57 zo dňa 15. 03. 2022 pribral do súdneho konania túto účastníčku administratívneho konania, ale neuložil jej žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by jej vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 13. 04. 2022 zaslanú pribratej účastníčke konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrila v určenej lehote (ktorá márne uplynula, nakoľko pribratá účastníčka súdneho konania vyjadrenie k žalobe nepodala) a ani predvolanie na pojednávanie, ktorého sa pribratá účastníčka konania nezúčastnila.
43. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.