Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/73/2022

Potvrdené rozhodnutím 25CoP/11/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., J. XXXX/X, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., J. XXXX/X, zastúpená: JUDr. Andrea Tóthová Peczarová, advokátka so sídlom v Nových Zámkoch, Žerotínova bašta 9A, IČO: 37 970 691 a O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., K. D. XXX, zastúpený: C.. Dana Hanková, advokátka so sídlom v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika 3, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, určenie výživného a úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. októbra 2022 pod č.k. 16P/73/2022-41 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v II., v III. výroku rozsudku p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., J. XXXX/X, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., J. XXXX/X a O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., K. D. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, určenie výživného a úpravu styku, takto

rozhodol:

I. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa maloleté dieťa: X. E., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od 06.09.2022 a otec je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne od 06.09.2022, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné od 06.09.2022 do 31.10.2022 vo výške 270 eur je vyrovnané.

Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

II. Otec je o p r á v n e n ý sa s maloletým dieťaťom: X. E., nar. XX.XX.XXXX stýkať každý nepárny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý párny týždeň utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska matky.

Matka je p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať a po skončení styku dieťa prevziať od otca.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka - matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 06.09.2022 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, pretože s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 31.08.2022. Dieťa žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 150 eur mesačne s tým, že otec má právo sa s mal. dieťaťom stýkať každý párny týždeň od piatku do pondelka. Počas sviatkov a mimoriadnych udalostí na základe dohody aspoň 2 dni.

2. Otec s návrhom ohľadne zverenia mal. dieťaťa a určenia výživného v celom rozsahu súhlasil, avšak mal výhrady voči navrhovanému styku, pretože sa chce s dieťaťom stretávať, aktívne sa podieľať na jeho výchove a žiadal upraviť styk na každý druhý víkend a pár dní cez týždeň.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov, a zistil tento skutkový a právny stav:

3.1 Mal. dieťa X. E., nar. XX.XX.XXXX v Nových Zámkoch je evidované v knihe narodení Matričného úradu Nové Zámky, vo zväzku 166, ročník 2020, na strane 59, pod por. č. 810. Matkou mal. dieťaťa je B. S., nar. XX.XX.XXXX a otcom O. E., nar. XX.XX.XXXX.

3.2 Z potvrdenia ÚPSVaR Nové Zámky o poberaní rodičovského príspevku matkou mal súd preukázané, že za rok 2021 od marca do decembra bol matke vyplatený rodičovský príspevok vo výške 3 781 eur, za rok 2022 mesačne vo výške 383,30 eur.

3.3 Z potvrdenia z ÚPSVaR Nové Zámky o poberaní prídavku na dieťa mal súd preukázané, že matke boli vyplatené prídavky za rok 2021 vo výške 380,50 eur, za rok 2022 od januára do júna vo výške 25,88 eur, od júla vo výške 30 eur mesačne, jednorazový príspevok v máji vo výške 100 eur.

3.4 Rozpis mesačných výdavkov matky: zálohové platby na bývanie: plyn 10 eur, elektrina 50 eur, nájomné 122 eur, RTVS 4,64 eur, ďalšie výdavky: hypotéka 200 eur mesačne, orange 58 eur.

3.4.1 Rozpis mesačných výdavkov na dieťa: plienky 46 eur, mlieko 25 eur, bežné hygienické potreby, ošatenie, lieky, strava.

3.5 Daňové priznanie otca za rok 2021, ktoré bolo podané 18.02.2022, z ktorého mal súd preukázané, že základom dane bola suma 1 601 eur a daň 0.

3.6 Potvrdenie o výdavkoch otca (č. l. 32): zálohové platby na bývanie elektrina 40 eur, plyn 60 eur, splátka hypotéky 250 eur, TV magio 35 eur, poistenie 32 a 27 eur, paušál orange 45 eur, poistné do zdravotnej poisťovne 79,31 eur.

4. Matka vo svojej výpovedi upresnila, že s otcom mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 31.08.2022. Býva v nehnuteľnosti, ktorú má vo výlučnom vlastníctve od roku 2018, na čo si zobrala hypotéku vo výške asi 46 000 eur, ktorú spláca mesačne splátkou v sume 200 eur. V spoločnej domácnosti býva len ona s mal. dieťaťom. Má ukončené vzdelanie stredoškolské s maturitou v odbore kozmetik a pracovala pred nástupom na materskú dovolenku v Galante, P distribučná. Jej príjem podľa vlastného vyhlásenia bol asi 600 eur. Má záujem naďalej bývať v uvedenej nehnuteľnosti s tým, že i mal. dieťa by tu navštevovalo predškolské zariadenie. Náklady na bývanie pozostávajú zo zálohových platieb: plyn 10 eur, elektrina 50 eur, nájomné 122 eur, RTVS 4,64 eur. Okrem toho platí mesačnú splátku hypotéky, životné poistenie 30 eur, TV a internet 58 eur (z toho paušál 30 eur). Nepoprela, že uvedené výdavky sú vyššie ako jej príjmy, finančne jej pomáhajú rodičia tak, že jej navaria, nakúpia, postrážia dieťa. Je evidovaná u gastroenterológa asi od roku 2017, pretože má celiakiu, s čím má zvýšené výdavky na stravu. Výdavky na mal. dieťa X.: plienky 46 eur, mlieko 25 eur. Okrem toho výdavky na hygienické potreby, ošatenie, lieky, stravu, primerané veku dieťaťa. Mal. dieťa je evidované v nefrologickej ambulancii od narodenia, ktorú navštevuje raz ročne, zatiaľ bez poplatkov. Je pravdou, že od opustenia spoločnej domácnosti si otec dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť v zmysle navrhovaného výživného 150 eur. Okrem toho mu nakupuje hračky, oblečenie. S dieťaťom sa stretáva každý druhý víkend od piatku do nedele a chodí za nimi cez týždeň, pretože pracuje v Nových Zámkoch. V spoločnej domácnosti žili 6 rokov, otec má rôznu pracovnú dobu. Vadí jej to, že keď je dieťa u otca, ona s ním nie je. A keď ho má ona v starostlivosti, otec o dieťa prejavuje záujem a príde hocikedy. Nevedela udať dni, kedy by bolo vhodné, aby sa otec s dieťaťom stretával i počas týždňa. Po vykonanom dokazovaní navrhla schváliť rodičovskú dohodu ohľadne zverenia mal. dieťaťa a výživného. Styk navrhla upraviť tak, aby bolo dieťa cez týždeň u nej a každý druhý víkend od piatku do nedele u otca. Ku styku otca s mal. dieťaťom počas týždňa sa nevyjadrila.

5. Otec vo svojej výpovedi upresnil, že so zverením mal. dieťaťa matke a určením výživného súhlasí. Navrhované výživné riadne platí, žiadne zročné nemá. Okrem toho prispieval i nad rámec výživného. Najlepšie by bolo, keby obnovili spolužitie. Má ukončenú Obchodnú akadémiu a pred pandémiou pracoval vo Volkswagene v Bratislave, kde mal príjem okolo 900 eur a ukončil pracovný pomer dohodou, pretože sa presťahovali do Nových Zámkov. Od 01.06.2020 podniká na základe koncesie ako taxikár a jeho príjem v roku 2022 podľa vlastného vyhlásenia je od 700 - 800 eur. V roku 2021 poberal príspevok od štátu v sume 870 eur 6 mesiacov a v sume 650 eur 6 mesiacov. Je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti

v K. D., ktorú zakúpili po odpredaji jeho bytu a jeho rodičov, na čo si zobral hypotéku v roku 2017 vo výške 70 000 eur, ktorú spláca splátkou v sume 250 eur. Celkové náklady na bývanie v nehnuteľnosti sú: zálohové platby na elektrinu 40 eur, plyn 60 eur, magio TV 35 eur. Okrem toho si platí poistenie 32 eur a 27 eur, paušál orange 45 eur. Okrem toho sú to výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby. Má záujem podieľať sa na starostlivosti a výchove mal. dieťaťa v polovici. Kým žili v spoločnej domácnosti, s dieťaťom bol sám len občas, keď matka odišla. Bol doma veľa, dieťa je na neho naviazané. Vie si zadeliť pracovné povinnosti tak, aby bol s dieťaťom v týždni v pondelok a utorok a bude pracovať vtedy cez víkend. Takýto styk navrhuje preto, aby nemal zvýšené výdavky ohľadne cestovného a s dieťaťom by mohol byť u neho doma. Predtým býval sám, vie sa o dieťa postarať. Odkedy nežijú v spoločnej domácnosti, styk sa realizoval tak, že si dieťa zobral v piatok o 15.00 hod. a vrátil pondelok o 11.00 hod., potom išiel pracovať. Počas styku mu so starostlivosťou pomáhala jeho matka. Navrhovaný styk matkou považoval za nedostatočný vzhľadom na vek dieťaťa. Po vykonanom dokazovaní navrhol schváliť dohodu, ktorú uzatvorili na pojednávaní ohľadne zverenia mal. dieťaťa a určenia výživného. Styk navrhol upraviť na každý druhý víkend a počas týždňa vtedy, keď nie je s dieťaťom, na pondelok a utorok. Mal za to, že konanie je čerstvé, chce byť čo najviac s dieťaťom a on to matke nezakazuje.

6. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa v záverečnej reči uviedol, že navrhuje schváliť dohodu rodičov, ktorá je v záujme dieťaťa. Ohľadne styku navrhol upraviť styk otca každý nepárny víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Vzhľadom na vek mal. dieťaťa, ktoré ešte nerozpráva, mal za to, že je potrebné rozvíjať citové väzby medzi otcom a mal. dieťaťom, a preto navrhol upraviť styk aj počas párneho týždňa utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod.

7. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b), c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin mal. dieťaťa, zastupovanie mal. dieťaťa, správa majetku mal. dieťaťa.

8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby, ale aj potreby duševné. Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať nielen náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ale aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.

12. Súd pri určení vyživovacej povinnosti nezohľadňuje do sumy mesačného výživného v plnej výške jednorazové výdavky, ktoré sa nevynakladajú pravidelne a taktiež výdavky, ktoré nie sú účelne vynaložené na potreby maloletého dieťaťa. Uplatňuje sa pravidlo, že dieťa má právo zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, čo však neznamená, že rodič povinný z vyživovacej povinnosti, má platiť neprimerane vysoké výživné vzhľadom na jeho finančné možnosti, navyše ak postačuje určenie nižšieho výživného, ktorým budú pokryté všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

13. Obaja rodičia sú si v starostlivosti o maloleté dieťa rovní, a preto sa majú aj spoločne a rovnakým dielom finančne podieľať na výdavkoch spojených s touto starostlivosťou. Samozrejme je dôvodné prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú vykonáva matka, avšak nie na úkor neprimerane vysokého výživného zo strany otca. Pokiaľ by súd mal za to, že je dôvodné, aby sa matka nepodieľala rovnakým dielom na výdavkoch na maloleté dieťa, toto svoje rozhodnutie súd musí dostačujúcom spôsobom zdôvodniť, aby bolo zrejmé, prečo súd vzhliadol spravodlivým určenie vyživovacej povinnosti rodičovi povinnému uhrádzať výživné.

14. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

15. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

24. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je

povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

25. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh matky mal. dieťaťa je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 31.08.2022. Od tohto obdobia starostlivosť o mal. dieťa zabezpečuje matka. Otec si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť vo výške 150 eur mesačne. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a určenia výživného rodičia na pojednávaní uzavreli dohodu tak, ako je uvedená vo výroku rozsudku. Súd uvedenú dohodu schválil podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, pretože mal za to, že je v záujme mal. dieťaťa, zohľadňuje jeho potreby a vychádza z finančných možností rodičov. Pri uzatváraní dohody boli zohľadnené všetky vyššie uvedené zákonné ustanovenia. Súd poznamenáva, že otec nemal výhrady voči starostlivosti matky o mal. dieťa, rovnako nespochybňoval potreby mal. dieťaťa. Z príjmu, ktorý otec mal. dieťaťa uznal a podľa jeho vyhlásenia je vo výške od 700 - 800 eur mesačne v roku 2022, bude schopný bez akejkoľvek ujmy dohodnuté výživné platiť. Mal. dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia.

26. Rodičia mal. dieťaťa sa nevedeli dohodnúť na úprave styku. Matka navrhovala upraviť styk otca s mal. dieťaťom na každý druhý víkend od piatku do nedele s tým, že nevedela presne špecifikovať dni, kedy by bolo vhodné, aby sa otec stýkal s dieťaťom počas týždňa, keď ho nebude mať cez víkend, vzhľadom na pracovné povinnosti otca. Poukazovala na to, že keď je dieťa u otca, ona s ním v kontakte nie je a keď má dieťa v starostlivosti ona, otec ho navštevuje i nad rámec dohodnutého styku, a preto jednoznačne na úprave styku trvala. Zároveň však nemala výhrady voči styku otca s mal. dieťaťom. Otec mal. dieťaťa mal záujem o čo najširší styk s dieťaťom, okrem navrhovaného styku každý druhý víkend od piatku do nedele, mal záujem o styk s dieťaťom nasledujúci týždeň v dňoch pondelok a utorok, čo odôvodňoval tým, že si vie takýmto spôsobom zariadiť pracovné povinnosti, pretože tieto dva dni by si odpracoval cez víkend a chce sa v čo najväčšej miere podieľať na výchove mal. dieťaťa.

27. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

28. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

29. Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv

a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).

30. Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá . Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (, , a ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. -15).

31. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

32. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).

32.1 Ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa odkázal na svoje uznesenie sp. zn. z 30. septembra 2014 (publikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu 2014 pod č. 57/2014), v ktorom uviedol, že na úrovni doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej Organizácie Spojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles) Dohovoru o právach dieťaťa (a nie sú teda priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do príslušnej vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe), možno zaradiť o. i. aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa (pozri Hodgkin, R. - Newell, P. Implementation Handbook for the Convention on the Rights of the

Child. Fully revised third edition. Ženeva: UNICEF Regional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the Rights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22). Ustanovenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je všeobecnou proklamáciou (princípom), ktorý je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov.

32.2 V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia sledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní konkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva o. i. aj z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

33. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. - bod 16, , ).

34. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča je najmä, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného, aby vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1997).

35. Súd upravil styk otca s mal. dieťaťom po vykonanom dokazovaní vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia tak, že otec má právo sa s mal. dieťaťom stýkať každý nepárny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., kde vychádzal z toho, že v podstate takýmto spôsobom sa už styk otca s dieťaťom realizoval bez problémovo, čo obaja rodičia potvrdili, nerozporovali a nemali výhrady voči tomu, aby bol takýmto spôsobom upravený styk i naďalej. Súd mal za to, že vzhľadom na vek mal. dieťaťa, ako aj schopnosti otca a vytvorené podmienky u otca, je takto upravený styk primeraný a počas tohto styku má otec právo a možnosť realizovať všetky rodičovské práva vyplývajúce mu z § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, ako aj rozvíjať citové väzby medzi ním a mal. dieťaťom. Rodičia takýmto spôsobom už styk realizovali, matka neuvádzala žiadne dôvody, pre ktoré by sa styk naďalej takto realizovať nemohol. Súd upravil vzhľadom na rozdielne názory rodičov styk otca i počas párneho týždňa utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., aby boli presne určené pravidlá, kedy má otec právo sa stýkať s dieťaťom a aby matka rovnako mohla dieťa na styk pripraviť a v neposlednom rade, aby sa opätovne v rámci styku rozvíjali i citové väzby medzi otcom a mal. dieťaťom. Súd považoval za potrebné upraviť styk i počas týždňa, keď otec nemá upravený styk cez víkend, pretože matka mala výhrady voči tomu, že ich otec navštevuje bez ohlásenia odôvodňujúc záujem o styk s dieťaťom. Súd neupravil styk otca s mal. dieťaťom počas párneho týždňa tak, ako navrhoval otec, pretože ak by tak urobil, otec by bol s dieťaťom v podstate 5 dní od piatka do utorka. Súd mal za to, že takto navrhovaný styk nie je v prospech mal. dieťaťa, ktoré vzhľadom na svoj vek by bolo bez matky 5 dní. Súd poznamenáva, že matka mal. dieťaťa je toho času na rodičovskej dovolenke a je jej povinnosťou zabezpečovať starostlivosť o mal. dieťa, ak jej v tom nič nebráni a riadne využívať všetky možnosti, ktoré sú jej poskytované. Záverom súd poznamenáva, že je samozrejmé a logické, že otec má právo rovnako byť v kontakte s mal. dieťaťom ako je matka, avšak je potrebné zohľadňovať vek dieťaťa, jeho denný režim, ako aj spôsob styku a stretnutí, čo je však na rodičoch, aby tieto skutočnosti zohľadnili, vedeli sa dohodnúť, prípadne realizovať styk i nad rámec upraveného styku, zohľadňujúc tú skutočnosť, že otec mal. dieťaťa pracuje v Nových Zámkoch a bolo by v rozpore so záujmom mal. dieťaťa, aby ho

prípadne nekontaktoval, keď sa stretnú na ulici alebo ak mu to umožňujú pracovné povinnosti. Súd však zdôrazňuje, že je to možné vždy len na základe rodičovskej dohody, tolerancii a v tom prípade je to stále v záujme mal. dieťaťa.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o mal. deti.

Poučenie:

Proti výroku rozsudku I, ktorým bola schválená dohoda rodičov, nie sú títo oprávnení podať odvolanie podľa .

Proti rozsudku nie sú oprávnení podať odvolanie matka a kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto práva výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku. ( ).

Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II, III je oprávnený podať odvolanie otec v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).