Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-11-2023.pdf
PDF · 95.9 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., J. XXXX/X, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., J. XXXX/X, zastúpená: JUDr. Andrea Tóthová Peczarová, advokátka so sídlom v Nových Zámkoch, Žerotínova bašta 9A, IČO: 37 970 691 a O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., K. D. XXX, zastúpený: C.. Dana Hanková, advokátka so sídlom v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika 3, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, určenie výživného a úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. októbra 2022 pod č.k. 16P/73/2022-41 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v II., v III. výroku rozsudku p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa maloleté dieťa: X. E., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke od XX.XX.XXXX a otec je povinný prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne od 06.09.2022, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné od 06.09.2022 do 31.10.2022 vo výške 270 eur je vyrovnané. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Vo výroku II. upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnený stýkať sa s ním každý nepárny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý párny týždeň utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať a po skončení styku dieťa prevziať od otca. Tretím výrokom rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že rodičia uzavreli dohodu o zverení dieťaťa do výchovy matky, výživného a zastupovania dieťaťa. V časti úpravy styku uviedol, že sa nevedeli dohodnúť na úprave styku. Matka navrhovala upraviť styk otca s mal. dieťaťom na každý druhý víkend od piatku do nedele. Nevedela presne špecifikovať dni, kedy by bolo vhodné, aby sa otec stýkal s dieťaťom počas týždňa, keď ho nebude mať cez víkend, vzhľadom na pracovné povinnosti otca. Poukazovala na to, že keď je dieťa u otca, ona s ním v kontakte nie je, a keď má dieťa v starostlivosti ona, otec ho navštevuje nad rámec dohodnutého styku. Nemala výhrady voči styku otca s mal. dieťaťom. Otec mal. dieťaťa mal záujem o čo najširší styk s dieťaťom. Okrem navrhovaného styku každý druhý víkend od piatku do nedele, mal záujem o styk s dieťaťom nasledujúci týždeň v dňoch pondelok a utorok, čo odôvodňoval tým, že si vie takýmto spôsobom zariadiť pracovné povinnosti, pretože tieto dva dni by si odpracoval cez víkend a chce sa v čo najväčšej miere podieľať na výchove mal. dieťaťa.
1.3. Na zistený skutočný stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, čl. 41 ods. 4 ústavy, čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a uviedol, že v prípade rozhodovania súdov o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 2298/15 - bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11). Upravil styk otca tak, že otec má právo sa s mal. dieťaťom stýkať každý nepárny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Vychádzal z toho, že v podstate sa takýmto spôsobom styk otca s dieťaťom realizoval bezproblémovo, čo obaja rodičia potvrdili, nerozporovali a nemali výhrady voči tomu, aby bol takýmto spôsobom upravený styk i naďalej. Vzhľadom na vek mal. dieťaťa, ako aj schopnosti otca a vytvorené podmienky u otca, je takto upravený styk primeraný. Počas tohto styku má otec právo a možnosť realizovať všetky rodičovské práva vyplývajúce mu z § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, ako aj rozvíjať citové väzby medzi ním a mal. dieťaťom. Rodičia takýmto spôsobom už styk realizovali, matka neuvádzala žiadne dôvody, pre ktoré by sa styk naďalej takto realizovať nemohol. Vzhľadom na rozdielne názory rodičov styk otca počas párneho týždňa utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., upravil styk počas tohto obdobia. Neupravil styk počas párneho týždňa, pretože otec by bol s dieťaťom v podstate 5 dní od piatka do utorka. Dodal, že je samozrejmé a logické, že otec má právo rovnako byť v kontakte s mal. dieťaťom ako je matka. Je potrebné zohľadňovať vek dieťaťa, jeho denný režim, spôsob styku a stretnutí. Otec mal. dieťaťa pracuje v L.. Bolo by v rozpore so záujmom mal. dieťaťa, aby ho prípadne nekontaktoval, keď sa stretnú na ulici alebo ak mu to umožňujú pracovné povinnosti.
1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o mal. deti.
2. Otec podal proti rozsudku v časti úpravy styku odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stýkať každý nepárny víkend od piatka od 16.00 hod do pondelka do 09.00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 09.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod., každý rok od 25.12. od 16.00 hod. do 29.12. do 16.00 hod. a od 02.01. od 09. 00 hod. do 05.01. do 16.00 hod. tak, že si dieťa prevezme mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska matky. Uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že styk sa s maloletou bezproblémovo realizuje. Má s ňou výborné, nadštandardné vzťahy. Má záujem sa s ňou stretávať a bol by rád, keby u neho prespávala počas týždňa. Má vytvorené vhodné podmienky na prespanie. Býva so svojimi rodičmi v novostavbe rodinného domu, kde má k dispozícii svoju izbu. Pracuje ako živnostník, má koncesnú listinu, na základe ktorej prevádzkuje taxislužbu. Má pracovníkov na výpomoc, preto si vie prácu zadeliť nielen teraz, ale aj do budúcna tak, aby sa venoval dcére a trávil s ňou čas. Komunikácia s matkou je pomerne ťažká, nedvíha mu telefón a z toho dôvodu musel kontaktovať pracovníčku ÚPSVaR. Úpravu styku počas vianočných sviatkov a počas týždňa žiadal hlavne z dôvodu zimných mesiacoch, počas ktorých bude komplikované mať dcéru na 2 hodiny a plnohodnotne s ňou tráviť čas, pretože nebýva v mieste bydliska matky. Počas celého konania neboli preukázané dôvody pre obmedzenie styku s maloletou dcérou. Neboli zistené žiadne okolnosti ,pre ktoré by mal byť obmedzovaný vo výchove dcéry. Citoval ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine majúc za to, že súd má trvať na rešpektovaní práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Rozširovanie styku je v záujme dieťaťa, aby si vybudovalo na neho čo najväčšiu citovú väzbu. Z uvedených dôvodov mal za to, že nebol žiaden dôvod obmedzenia jeho styku počas týždňa 2 krát po 2 hodiny.
3. Matka podala k odvolaniu písomné vyjadrenie. Upravený styk považovala za dostatočný. Nesúhlasila s požiadavkou otca na rozšírenie úpravy styku, pretože dieťa je útleho veku a nie je zvyknuté bez nej tráviť viac nocí. Styk sa doposiaľ realizoval počas víkendov a počas týždňa. Táto úprava je vyhovujúca. Otcom navrhované prespatie dieťaťa u neho počas týždňa od stredy do štvrtka považovala za narúšajúce bežný režim a spôsob fungovania úpravy styku. Pre maloletú bude menej stresujúci určený styk rozsudkom súdu. Rozšírenie styku je vhodné až v budúcnosti, pokiaľ proces adaptácie zo strany dieťaťa
zahrňujúci prenocovanie v rozsahu dvoch nocí počas nepárnych víkendov prebehne bez problémov a bez zbytočnej psychickej záťaže maloletej. Upravený styk korešponduje právu dieťaťa na zachovanie vzťahu k rodičovi, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhla ako vecne správny potvrdiť.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na vyjadrení na pojednávaní, navrhol rozsudok potvrdiť vzhľadom na útly vek maloletej.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), viazaný skutočným stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP), s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci a vyvodil z neho správny právny záver týkajúci sa potreby úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom, právnym posúdením veci, rozsahom úpravy, preto napadnutý rozsudok ako vene správny potvrdil.
Podľa § 387 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
7. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine, je takto v priamom vzťahu k ust. § 24 až 26 ZoR, ktoré určujú povinnosť súdu rozhodovať o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu. V tých prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd preto upraví všetky otázky, ktoré sa týkajú výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t.j. určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, tiež kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a upraví aj styk s dieťaťom, pokiaľ rodičia úpravu styku žiadajú. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať starostlivo a zvážiť jednak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi atď.),
ako i okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a hospodárske možnosti, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča atď.). V prípade, že je to v záujme zdravého vývoja dieťaťa potrebné, súd styk dieťaťa s rodičmi obmedzí alebo ho celkom zakáže (§ 25 ods. 3 Zákona o rodine). Zároveň ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností sledoval vždy záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak dbal, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s nimi. Uvedená právna úprava takto v plnom rozsahu korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa, prijatému dňa 20.11.1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako tak Listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a obaja sú zodpovední za všestranný rozvoj dieťaťa. Každý z rodičov má celé rodičovské práva a povinnosti. Obidvaja rodičia ich nemusia vykonávať spolu, ale vo vzájomnom porozumení. Pri výkone rodičovských práv sú obidvaja rodičia rovnoprávni. Nezáleží na to, či sú manželia, ani na tom, či ide o ich dieťa narodené v manželstve alebo mimo manželstva. Rodičovské práva a povinnosti vznikajú narodením dieťaťa. Na to, aby rodič mohol realizovať svoje rodičovské práva v prípade, že dieťa nebolo zverené do jeho výchovy, je potrebné, aby mal upravený styk s mal. dieťaťom. Zmyslom úpravy styku otca s dieťaťom je dosiahnuť odstránenie doterajšieho stavu medzi otcom a dieťaťom bez nepriaznivého pôsobenia na psychiku a citovú stránku dieťaťa, súčasne so zreteľom na konkrétne pomery života otca. Preto súd pri úprave styku rodiča s dieťaťom predovšetkým skúma, či je styk mal. dieťaťa v prospech dieťaťa a je povinný veľmi starostlivo zvážiť, aká úprava tohto styku (časové vymedzenie, určenie prostredia a pod.) zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšie niektorej skutočnosti týkajúcej sa mal. dieťaťa a niektorej skutočnosti týkajúcej sa rodičov. Predovšetkým súd musí zvážiť vek a zdravotný stav mal. dieťaťa, jeho citový vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove a k prostrediu, v ktorom tento rodič žije, obvyklý denný režim mal. dieťaťa. Medzi ďalšie skutočnosti, ktoré súd skúma, patria osobné a rodinné pomery rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové a hospodárske možnosti (so zreteľom na pracovnú dobu, čerpanie dovolenky, dopravné spojenie a pod.). Hodnotenie týchto všetkých skutočností, predovšetkým v zhode so záujmom mal. dieťaťa vedú potom k najvhodnejšej úprave styku rodiča s mal. dieťaťom.
10. Otec v odvolaní podstatne žiadal rozšíriť styk s maloletou počas týždňa s prespatím zo stredy na štvrtok a počas vianočných, novoročných sviatkov. Návrh na úpravu práv a povinností podala matka. Žiadala zároveň upraviť styk. Otec návrh nepodal. Rodičia na prvom pojednávaní uzavreli dohodu ohľadne zverenia dieťaťa, výživného a zastupovanie dieťaťa. Matka vo výpovedi uviedla, že žiada styk upraviť, pretože počas týždňa otec chodí za dieťaťom nepravidelne a stretáva sa s ním každý druhý víkend od piatku do nedele. Nevedela uviesť najvhodnejšie dni stretávania počas týždňa. Otec uviedol, že si vie zariadiť povinnosti tak, aby vedel byť s dieťaťom v pondelok a utorok a mohol byť s ním doma. Keď si dieťa bral v piatok, vrátil ho v pondelok o 11.00 hodine. Matka mala výhrady voči styku počas pondelka a utorka, pretože ak sa zamestná, dieťa bude v škôlke.
11. Otec na pojednávaní nežiadal upraviť styk počas vianočných, novoročných sviatkov. Domáhal sa úpravy počas týždňa s prespatím dieťaťa u neho. Odvolanie zdôvodňoval neexistenciou dôvodov obmedzenia jeho styku s dieťaťom. Súd prvej inštancie upravil styk v pomerne širšom rozsahu počas celého víkendu a počas týždňa, preto námietka otca, že bol obmedzený vo svojich rodičovských právach, nie je dôvodná. Jedná sa o dieťa útleho veku, naviazané na matku. Otec potvrdil, že prácu vykonáva v mieste bydliska dieťaťa. Preto nemôže mať zvýšené cestovné výdavky počas týždňa. S dieťaťom bude v styku každý týždeň. Matka je na materskej dovolenke, dieťa bude mať v septembri 2023 3 roky veku. Je zrejmé, že matka nastúpi do zamestnania a dieťa do mimoškolského zariadenia. Z navrhovanej úpravy otcom by bolo vytrhnuté počas týždňa z výchovného prostredia. Je potrebné, aby bolo vychovávané
v stabilnom prostredí a malo pravidelný režim. Je útleho veku, preto podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutím upravený styk otca je dostatočný. Preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Rodičom nič nebráni časom sa dohodnúť na rozšírení styku.
12. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.2 v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ani jeden z účastníkov takýto návrh nepodal a súd rozhoduje o povinnosti nahradiť trovy konania len na návrh (§ 57 CMP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovoláte!' domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšejstrany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).