Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/114/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XX, zast. Advokátskou kanceláriou VEREB, s.r.o., so sídlom Košice, Hrnčiarska 3, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Miroslav Vereb, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -213 zo dňa 6.2.2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Mestského súdu Košice č.k. -259 zo dňa 15.6.2023

rozhodol:

M e n í rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch (II. a III.) o trovách konania tak, že žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 96,18%.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súvislosti s odvolaním žalovanej podaným proti rozsudku -213 zo dňa 6.2.2023.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 6.2.2023 č.k. -213 (ďalej len „rozsudok“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 375,11 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.), žalovanej priznal právo proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 96,18 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II.) a žalobcovi priznal právo proti žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (III.). 2. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 15.6.2023, č.k. -259 Mestský súd Košice doplnil rozsudok o výrok IV., ktorým žalobu o zaplatenie sumy 1.624,89 € zamietol. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „“), , , , vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. “) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok titulom náhrady trov obhajoby v trestnom konaní je dôvodný len vo výške 375,11 €, preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu a v prevyšujúcom rozsahu žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovení , a , a (ďalej len „“) tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v pomernom rozsahu 96,18 % vzhľadom na to, že žalobe vyhovel v časti sumy 375,11 €, čo predstavuje úspech žalobcu v miere 1,91 % a žalobu zamietol o zaplatenie sumy 19.224,89 €, teda žalovaná bola úspešná v miere 98,09 %, a preto priznal žalovanej proti žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 96,18 % (98,09 – 1,91 %). O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. a samostatným výrokom

(III.), ktorým žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný.

4. Rozsudok vo výroku o trovách odvolacieho konania (III.) napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa ust. a a navrhla, aby ho odvolací súd v tomto výroku zrušil podľa v spojení s bez ďalšieho postupu. V odvolaní sa nestotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie o vzniku nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania a mala za to, že súd prvej inštancie túto otázku nesprávne právne posúdil. Citovala ustanovenia , , a , z ktorých vyplýva, že základným kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním petitu žalobného návrhu a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Taktiež platí, že ak strana sporu mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.6.2011). Inak povedané, pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Žalovaná mala za to, že bola celkom zjavne úspešnejšou stranou v spore, keď od jej úspechu ako víťaznej strany (98,09 %) súd prvej inštancie odpočítal jej neúspech, tzn. úspech žalobcu v miere 1,91 %, a teda je zrejmé, že čistý úspech žalovanej v konaní bol v miere 96,18 %. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie v rozpore s uvedeným priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % vzhľadom na jeho úspech v odvolacom konaní. Uvedený záver súdu prvej inštancie nemôže podľa názoru žalovanej obstáť, nakoľko súd prvej inštancie neprípustným spôsobom diferencuje (v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov konania) medzi konaním na súde prvej inštancie a odvolacím konaním, to znamená, že nevyhodnotil mieru úspechu strán sporu ku konaniu ako takému a k celkovému výsledku konania, ale naopak vyhodnotil mieru úspechu/neúspechu po jednotlivých štádiách/úsekoch konania prejednávanej veci (t.j. separátne konanie na súde prvej inštancie a odvolacie konanie). Zdôraznila v tejto súvislosti, že z celkovej úpravy inštitútu náhrady trov konania v je nepochybné, že má výsledkový charakter, tzn. určujúcim je konečný výsledok sporu. Nie je preto podstatné, ktorá zo strán bola úspešná v niektorej dielčej časti konania (napr. o neodkladnom opatrení, v odvolacom konaní a pod.). V nadväznosti na uvedené zastávala žalovaná názor, že o náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v rozpore so zásadou úspechu v konaní, teda v rozpore so zákonom, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie neposudzoval úspech, resp. neúspech žalobcu v kontexte celého konania, ale prihliadal len na čiastkový úspech žalobcu v odvolacom konaní, ktorý však nemal žiaden vplyv na konečné rozhodnutie vo veci samej. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že časový interval, v rámci ktorého trovy konania vznikajú, je striktne ohraničený začatím konania a právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd je tak povinný rozhodnúť o náhrade trov celého konania, ktoré vznikli počas vymedzeného časového intervalu, teda aj o náhrade trov odvolacieho konania a aplikovať zásadu úspechu vo veci. Žalovaná podotkla, že jej argumentácia reflektuje skutočnosť, že odvolacie konanie netvorí samostatnú časť konania, čo by zakladalo súdu možnosť nezávisle od výsledku konania ako celku rozhodnúť len o trovách odvolacieho konania v závislosti od čiastkového úspechu strany iba v odvolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu. Práve preto nepriznáva odvolaciemu súdu právo rozhodnúť o trovách odvolacieho konania v prípade zrušenia rozhodnutia vo veci samej (bez znalosti výsledku sporu), ale naopak ukladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť o trovách konania v nadväznosti na výsledok sporu. Žalovaná mala za to, že nakoľko súd prvej inštancie mieru úspechu strán sporu posúdil separátne vo vzťahu k trovám prvoinštančného konania a trovám odvolacieho konania bez ohľadu na celkový výsledok sporu v jej prospech, neaplikoval ust. a , hoci naň odkázal, čo zakladá odvolací dôvod podľa ust. . Na podporu uvedeného záveru žalovaná poukázala na rozsudky Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.4.2021 a zo dňa 11.10.2022 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 6.5.2021. V dôsledku nesprávnej interpretácie a aplikácie ustanovení o trovách konania považovala rozsudok v napadnutom výroku za svojvoľný, arbitrárny, popierajúci jej úspech v spore a porušujúci jej práva v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá odvolací dôvod podľa .

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

6. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo veci samej, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 375,11 € (I. výrok) a vo výroku doplňujúceho rozsudku, ktorým žalobu o zaplatenie sumy 1.624,89

€ zamietol, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť ( ), a preto v tejto časti nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas ( ) a oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario , a to v súlade s ust. aj vo vzťahu k závislému výroku II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorým nebol napadnutý odvolaním, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, nakoľko pre vydanie napadnutého rozhodnutia (výrok III. rozsudku), ktorým súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, neboli dané zákonné dôvody.

8. Žalovaná namietala odvolacie dôvody podľa ust. a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/).

9. Odvolací súd po preskúmaní veci z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu skutočností namietaných v podanom odvolaní dospel k záveru, že žalovaná opodstatnene uplatnila odvolací dôvod podľa , lebo súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom po právnej stránke posúdil otázku náhrady trov odvolacieho konania.

10. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

11. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacie konanie pre účely rozhodnutia o trovách konania (nároku strán na náhradu trov) tvoria jeden celok. Z ust. vyplýva, že súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu. Výrok o nároku na náhradu trov konania má povahu tzv. závislého výroku, a to z dôvodu vzájomnej väzby medzi výsledkom sporu a priznaním, či nepriznaním nároku na náhradu trov konania. Pritom pre rozhodnutie o nároku strany na náhradu trov konania a priznanie/nepriznanie náhrady trov je rozhodujúci celkový (konečný) výsledok sporu a procesný úspech či neúspech strany vo veci, a nie len čiastkový úspech strany v jednotlivých štádiách konania, ktoré bolo vedené pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom; odvolacie konanie v tomto smere nepredstavuje samostatnú fázu konania, ale s konaním na súde prvej inštancie do vydania konečného rozhodnutia tvorí jeden celok, a preto súd nemôže nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť samostatným výrokom len o trovách odvolacieho konania, ale rozhoduje o trovách celého konania, teda vrátane trov, ktoré vznikli v konaní na odvolacom súde (porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

13. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom, t.j. víťazstvom strany v spore. U žalobcu ide o plný úspech vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. U žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak podaná žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá (pozri Števček, M. a kol.: . Komentár, Praha: C.H. Beck, 2016, k ust. , s. 925

- 926).

14. Z uvedeného vyplýva, že v prípade zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, opätovne o nároku na náhradu trov celého konania ( ), pričom v novom rozhodnutí bude premietnutý úspech strany v celom spore, ktorý bude závisieť od konečného rozhodnutia a výsledku sporu. Žalovaná v odvolaní celkom správne argumentuje, že pre rozhodnutie o trovách konania je rozhodujúci jeho meritórny výsledok, a nie prípadný úspech strany v jeho parciálnych častiach konania (odvolacie konanie nevynímajúc). To znamená, že v prejednávanej veci v celom konaní, teda v jeho prvoinštančnom štádiu i v odvolacom konaní, v ktorom Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením -165 zo dňa 30.5.2022 zrušil rozsudok súdu prvej

inštancie č.k. -138 zo dňa 30.9.2019 v napadnutej časti zamietavého výroku, v ktorej bola zamietnutá žaloba o zaplatenie sumy 2.000,- € a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie - mali strany sporu úspech/neúspech rovnaký, a to v miere ustálenej súdom prvej inštancie tak, že žalovaná mala v konaní úspech 98,09 % (19.224,89 €) a neúspech v miere 1,91 % (375,11 €), a teda vo výslednom pomere 96,18 % (98,09 – 1,91 %) má žalovaná proti žalobcovi právo na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že trovy konania zahŕňajú tak trovy konania pred súdom prvej inštancie ako aj trovy odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. a tvoria jeden celok, nesprávne súd prvej inštancie o trovách odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. rozhodol osobitným výrokom III. napadnutého rozsudku a podľa čiastkového výsledku tohto odvolacieho konania, a teda inak správne zvolené právne normy – ustanovenia , a nesprávne interpretoval a aplikoval na daný prípad a postupoval tak v rozpore s princípom jednotnosti civilného sporového konania.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku III. ako aj v závislom výroku II. o trovách prvoinštančného konania postupom podľa ust. zmenil tak, že žalovanej priznal jedným výrokom nárok na náhradu trov celého konania (t.j. prvoinštančného i odvolacieho vedeného pod sp. zn. ) v rozsahu 96,18 %.

17. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a vzhľadom na to, že úspešná žalovaná si nárok na náhradu trov konania v súvislosti s odvolaním podaným proti rozsudku -213 zo dňa 6.2.2023 neuplatnila a žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. a nasl. . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. .