Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/146/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Q. F., nar. XX. XX. XXXX, B. T.. XX, S., zastúpeného JUDr. Ľubicou Masárovou, advokátkou, Landererova 6, Bratislava, IČO: 30 790 018, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 07. 10. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101203557/2020 zo dňa 21. 07. 2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane podaním zo dňa 22. 06. 2016 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty v zdaňovacom období január - december 2015. Dňa 22. 07. 2016 spísal správca dane so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní, pričom žalobca odovzdal na USB nosiči požadované dáta. Prítomná bola aj zamestnankyňa žalobcu U. O.. V súvislosti s prevzatím ďalších dokladov, potrebných na vykonanie daňovej kontroly za preverované obdobie, spísal správca dane zápisnicu o vykonaní úkonu zo dňa 08. 12. 2016.

2. Správca dane dňa 13. 01. 2017 spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní na predajnom mieste Hlohovecká 344, Nemčice spoločnosti Mozy Group, s.r.o. a dňa 27. 01. 2017 vykonali miestne zisťovanie v Priemyselnom areály 4, Poprad spoločnosti KOSMOS, s.r.o., o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní.

3. Ďalej správca dane požiadal Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky, a to prostredníctvom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra, Nové Zámky Trnava o oznámenie požadovaných údajov, pričom Regionálna veterinárna a potravinová správa Žiar nad Hronom uviedla, že spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. doručila dňa 12. 01. 2015 oznámenie o registrácii potravín, tabakových výrobkov a činností súvisiacich s ich umiestnením na trh. Okrem toho dodala, že prevádzkovateľ nemá v ich pôsobnosti žiadnu schválenú prevádzku a nie je zapísaný v systéme nahlasovania zásielok a do toho času žiadnu zásielku produktu živočíšneho pôvodu z iného členského štátu EU nenahlásil. Regionálna veterinárna a potravinová správa Trnava vo svojej odpovedi uviedla, že spoločnosť Mozy Group, s.r.o. nie je a ani nebola v sledovanom období zaregistrovaná do databázy RVPS Trnava ako sprostredkovateľ

- podnikateľ špecializovaný na obchod s potravinami, nebolo schválené tejto spoločnosti vykonávanie činností súvisiacich so spracovaním, výrobou alebo manipuláciou s produktami živočíšneho pôvodu, pri prezeraní databázy zaregistrovaných príjemcov bolo zistené, že sa uvedená spoločnosť v tejto databáze nachádza, ale bolo zistené, že žiadne produkty živočíšneho pôvodu neboli prijaté ako zásielky z iného členského štátu do prevádzkarní v územne pôsobnosti Trnava. Regionálna veterinárna správa Nitra v podaní zo dňa 31. 03. 2017 oznámila správcovi dane, že spoločnosť Konex SK plus s.r.o. nie je v súčasnosti registrovaná na účely obchodovania s potravinami a nemá schválenú prevádzkareň.

4. Dňa 05. 04. 2017 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom V. Q., konateľom spoločnosti Mozy Group, s.r.o., ktorý potvrdil spoluprácu so žalobcom i to, že vystavil faktúry v roku 2015. Uviedol, že spoločnosť ukončila činnosť v apríli 2016, osobne konateľa žalobcu nepoznám, kontakt bol telefonický. Nakupoval od spoločnosti Twardzyk Kunovice z ČR a mäso bolo vyskladnené u nich, tovaru bol naložený v Kunoviciach a následne prevzatý odberateľom - žalobcovi, prepravu zväčša platil dodávateľ, tovar však nevidel, faktúry vystavoval externý účtovník, ktorý ich aj podpisoval. Podaním zo dňa 10. 04. 2017 správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami počas výkonu daňovej kontroly za preverované obdobie.

5. Dňa 19. 04. 2017 spísal správca dane úradný záznam o nahliadnutí do spisu daňového subjektu NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o.) a zadovážil do spisu tam uvedené dôkazy a dňa 21. 04. 2017 spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisu daňového subjektu Líška Slovakia, s.r.o. a z neho zadovážil do spisu tam uvedené dôkazy. Dňa 24. 04. 2017 nahliadli do spisu daňového subjektu MIKROM s.r.o., ako i do spisu daňového subjektu ML TRADE EU s.r.o. Správca dane nahliadol do spisu daňového subjektu 21. 04. 2017 sa týkal nahliadnutia do spisu daňových subjektov LIŠKA Slovakia, s.r.o., o čom spísal úradný záznam zo dňa 21. 04. 2017, pričom tiež boli vyhotovené fotokópie relevantných dokladov (odpoveď DÚ Trenčín na dožiadanie ohľadom daňového subjektu JUING OIL s.r.o. predvolania Q. B. a žiadosť o jeho predvedenia a zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom Q. B., zo dňa 08. 08. 2016).

6. Rozhodnutím zo dňa 09. 05. 2017 v znení oznámenia o oprave chýb zo dňa 17. 05. 2017 správca dane v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“, resp. „“) prerušil daňovú kontrolu odo dňa 10. 05. 2017 do dňa získania informácie potrebnej pre správne určenie dane. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 30. 05. 2017.

7. Oznámením zo dňa 03. 01. 2018 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly ku dňu 29. 12. 2017. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 08. 01. 2018.

8. Správca dane dňa 10. 01. 2018 vyhotovil úradný záznam o nahliadnutí do spisu subjektu A.P.P.I spol. s r.o., ako aj za účelom dohodnutia termínu oboznámenia so zistenými skutočnosťami bol dňa 10. 01. 2018 žalobca telefonicky kontaktovaný a správca dane o tejto skutočnosti spísal úradný záznam. Rovnako tak bol spísaný záznam o nahliadnuté so spisu daňového subjektu MVandPM - STAV s.r.o., ako i Líška Slovakia s.r.o. a A.P.P.I spol. s r.o.

9. Správca dane spísal dňa 12. 01. 2018 zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo oboznámiť žalobcu a jeho splnomocnenú zástupkyňu so zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly, s pochybnosťami o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a údajov v nich uvedených a vyjadrenie žalobcu k zisteniam a k oznámeným pochybnostiam. Žalobca sa k uvedeným zisteniam vyjadril v podaní zo dňa 15. 02. 2018.

10. Dňa 30. 01. 2018 bola spísaná zápisnica o nazretí do spisu žalobcom a jeho splnomocnenou zástupkyňou a dňa 02. 02. 2018 úradný záznam o nazretí do spisu splnomocnenou zástupkyňou žalobcu.

11. Protokol z daňovej kontroly, okrem iného i za zdaňovacie obdobie apríl 2015, vyhotovil správca dane dňa 20. 02. 2018. V zdaňovacom období apríl 2015 uviedol vyššie spomenuté zistenia a konštatoval, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr dodávateľa Mozy Group, s.r.o., predmetom ktorých boli kuracie prsia mrazené, pričom konateľ spoločnosti - dodávateľ nevedel preukázal vznik daňovej povinnosti, nepredložil záznamy pred DPH, prepravu a ani nákup tovaru uvedeného a predmetných faktúrach (č. zo dňa 02. 02. 2015, z faktúry č. zo dňa 09.

10. 2015 a z faktúry č. zo dňa 13. 02. 2015 v celkovej výške 27.528,82 eur.) Ďalej si žalobca v tomto zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr spoločnosti NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o.) kuracie rezne GR z faktúry č. 50039/15 zo dňa 07. 04. 2015, z faktúry č. 50040/15 zo dňa 13. 04. 2015, z faktúry č. 50041/15 zo dňa 14. 04. 2015, z faktúry č. 50044/15 zo dňa 20. 04. 2015, z faktúry č.50046/15 zo dňa 24. 04. 2015, z faktúry č.50047/15 zo dňa 24. 04. 2015 a z faktúry č.50049/15 zo dňa 27. 04. 2015 v celkovej výške 84 201,49 Eur. Žalobca si uplatnil v zdaňovacom období apríl 2015 odpočítanie dane z dodávateľských faktúr spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. č. 201500045 zo dňa 13. 04. 2015, č. 201500047 zo dňa 14. 04. 2015, č. 201500048 zo dňa 15. 04. 2015, č. 201500049 zo dňa 16. 04. 2015, č. 201500050 zo dňa 17. 04. 2015, č. 201500052 zo dňa 21. 04. 2015, č. 201500053 zo dňa 24. 04. 2015, č. 201500054 zo dňa 24. 04. 2015, č. 201500053 zo dňa 27. 04. 2015, č. 201500056 zo dňa 28. 04. 2015 a č. 201500057 zo dňa 30. 04. 2015 za dodanie mrazených kuracích pŕs. Tovar mal byť dodaný v reťazci LABET s.r.o. - A.P.P.I spol. s r.o.

- žalobca, pričom spoločnosť LABET s.r.o. bola ex offo vymazaná a teda nebolo možné preveriť pôvod tovaru a to, či skutočne tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach. U uvedených subjektov nebol preukázaný reálny obsah, (t. j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdil žalobca), čím porušil ustanovenie v spojení s ustanovením Zároveň sa dopustil porušenia z dôvodu, že uplatnil právo odpočítať daň z faktúr, pri ktorých neboli splnené podmienky na odpočítanie dane.

12. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa bol doručený žalobcovi dňa 21. 02. 2018. Žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie k protokolu zo dňa 29. 06. 2018, doručené správcovi dane dňa 03. 07. 2018.

13. Po predĺžení lehoty na rozhodnutie veci vo vyrubovacom konaní správca dane vyzval žalobcu na preukázanie tvrdení na základe vyjadrenia k protokolu doplnením o presnú identifikáciu osôb, ktorých žiada vypočuť ako svedkov. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 19. 09. 2018, v dôsledku čoho bolo zaslané predvolanie na výsluch osobám: V. I., V. Q., pričom svedkovia si predvolanie neprevzali, U. S., V. P. (zásielka neprevzatá v odbernej lehote), pričom o všetkých výsluchoch bol upovedomený aj žalobca.

14. Okrem toho bolo aj cestou MVI požiadané preverenie obchodnej spolupráce spoločnosti Mozy Group s.r.o. spoločnosťou Twardzik CZ s.r.o. - Bola vyzvaná spoločnosť DAREKON, k.s. na predloženie dokladov dlžníka - úpadcu Mozy Group, s.r.o.

15. Následne rozhodnutím zo dňa 20. 12. 2018 správca dane v zmysle prerušil daňové konanie vo veci vydania rozhodnutia po vykonanej daňovej kontroly dani z pridanej hodnoty za preverované obdobie odo dňa 27. 12. 2018 do dňa získania informácie potrebnej pre správne určenie daňovej povinnosti. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 17. 01. 2019. Oznámením zo dňa 05. 03. 2019 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňového konania ku dňu 26. 02. 2019. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 12. 03. 2019.

16. Okrem toho bola opätovne predvolaná U. S., ako aj bolo požiadané o predvedenie V. P.. O nevypočutí U. S. bol spísaný úradný záznam, ako aj bol spísaný úradný záznam o nevypočutí V. P..

17. Následne správca dane realizoval žiadosť o predvedenie U. S., ktorá bola vypočutá dňa 27. 03. 2019, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti Ing. X. E.. Išlo o konateľku spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o., ktorá uviedla, že nevie, kde bol tovar skladovaný, mali dohodu s Ing. W., konateľom spoločnosti TENDERFOOD a.s., a v prípade potreby sa používali priestory v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Následne boli zaslané účtovné doklady.

18. Správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 23. 04. 2019, ktorým prerušil daňové konanie do získania požadovaných informácií na základe ktorých bude možné správne určiť daňovú povinnosť a rozhodnutie dňa 15. 06. 2019 doručil žalobcovi.

19. V administratívnom spise sa nachádzajú záznamy o nazretí do vyšetrovacieho spisu zo dňa 02. 05. 2019 vo veci trestného konania za pokračujúci zločin skrátenia dane a poistného a boli predložené

doklady vydané V. Q., zo dňa 03. 05. 2019 do vyšetrovacieho spisu vo veci pokračujúceho zločinu skrátenia dane a poistného, kedy boli predložené na nazretie doklady vydané V. Q. a následne vyhotovené kópie faktúr a dodacích listov a účtovný denník spoločnosti Mozy Group, s.r.o. k 31. 03. 2015. Zároveň správca dane písomne požiadal Národnú jednotku finančnej polície o zápisnicu o vypočutí svedka účtovníka spoločnosti Mozy Group, s.r.o. V. W..

20. Správca dane vyhotovil úradný záznam zo dňa 28. 05. 2019 o nazretí do spisu daňového subjektu A.P.P.I spol. s r.o., a vyhotovil z uvedených spisov kópie dokladov, najmä rozhodnutia o vyrubení dane z pridanej hodnoty spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie február 2015, fotokópiu zápisnice o výsluchu svedka V. W. a v podaní zo dňa 17. 06. 2019 oznámil žalobcovi pokračovanie v daňovom konaní od 06. 06. 2019.

21. Úradný záznam zo dňa 28. 05. 2019 spísal správca dane o nahliadnutí do spisu daňového subjektu NUBAKO s.r.o. a z neho vyhotovil kópie tam uvedené.

22. Opätovne správca dane požiadal o predĺženie lehoty vo veci vyrubovacieho konania a spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 18. 07. 2019, ktorá sa týkala pojednávania o priebehu a výsledkoch dokazovania, ako aj nazretia do spisu. Prítomný boli žalobca a jeho splnomocnená právna zástupkyňa.

23. O prerokovaní pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu č. 100419558/2018 zo dňa 20. 02. 2018 a k výsledkom dokazovania zisteným správcom dane vo vyrubovacom konaní po doručení protokolu bola správcom dane vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24. 09. 2019. Žalobca bol prítomný a na uvedené reagoval písomným podaním zo dňa 23. 09. 2019.

24. Rozhodnutím č. 102288155/2019 zo dňa 03. 10. 2019 správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 243.064,79 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2015 a znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy 284.007,11 eur na sumu 40.942,32 eur z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 22. 11. 2019, doplnené podaním zo dňa 03. 02. 2020, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II tohto odôvodenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

25. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101203557/2020 zo dňa 21. 07. 2020 tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 03. 10. 2019. Žalobca namietal postup správcu dane počas daňovej kontroly a v následnom daňovom konaní, namietal nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, hrubé porušenie práva na spravodlivý proces, zásady zákonnosti, zásady súčinnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov.

26. V bodoch 3 až 10 odvolania žalobca poukázal na judikaturu EÚ a uvádza, že vzhľadom k dôvodom, na ktorých správca dane založil odopretie práva na odpočítanie dane z ním predložených faktúr a vzhľadom na skutočnosť, že uvedená otázka jednoznačne spadá pod výklad práva EÚ, a to smernice Rady 2006/112/ES namieta, že výklad tohto práva vykonaný správcom dane je v absolútnom rozpore s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

27. Žalobca uviedol námietky týkajúce záverov správcu dane zo zistení ohľadom jeho dodávateľov a uviedol, že správca dane mu nepriznal v napadnutom rozhodnutí právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa Mozy Group, s. r. o. (body 11 až 51), Konex SK plus s. r. o. (body 52 až 95) a dodávateľa A.P.P.I s. r. o. (body 96 až 156) presne špecifikovaných a označených v napadnutom rozhodnutí.

28. Žalovaný v ďalšej časti rozhodnutia popísal skutkový stav zistený správcom dane, ktorý je uvedený v časti I. tohto rozhodnutia a preto ho súd nepovažuje za potrebné opakovať v tejto časti rozhodnutia.

29. Správca dane zistené skutočnosti ohľadne deklarovaného nadobudnutia tovaru od spoločnosti Mozy Group, s.r.o. vyhodnotil tak, že konateľ spoločnosti V. Q. nevedel preukázať vznik daňovej povinnosti, nevedel predložiť záznamy pre daň z pridanej hodnoty, prepravu a ani nákup tovaru uvedeného na sporných faktúrach, ani úhrady za dodaný tovar. Podľa vyjadrenia konateľa V. Q. tovar v skutočnosti nevidel. Žalobca deklaroval nákup tovaru - kuracích pŕs mrazených od spoločnosti Mozy Group, s.r.o., ktorá nebola registrovaná v súlade s platnou legislatívou na účely obchodovania s potravinami - mäso. Podľa názoru správcu dane, navyše bolo vykonaným preverovaním zistené, že je okrem prepravy spochybnené aj samotné nadobudnutie dispozičného práva k tovaru spoločnosťou Mozy Group, s. r. o., a podľa jednej zo základných zásad rímskeho práva, a to zásady nikto nemôže previesť viac práv, než má sám spochybňuje následne dodanie tohto tovaru uvedeným dodávateľom pre žalobcu. Takisto nebola ničím podložená reálna materiálna existencia tovaru fakturovaného spoločnosťou Mozy Group, s. r. o. Správca dane na základe vyššie uvedených zistených porušení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. zo dňa 02. 02. 2015, z faktúry č. zo dňa 09. 02. 2015 a z faktúry č. zo dňa 13. 02. 2015, znejúcich od dodávateľa Mozy Group, s. r. o. za deklarované dodanie kuracích pŕs mrazených, v celkovej výške 27.528,82 eur.

30. K odvolacím námietkam žalovaný konštatoval, že vnútroštátna úprava DPH je kompatibilná s právom EÚ a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní zobratú - spoločný systém DPH, ako aj smernicou Rady 2006 - 112 ES o spoločnom systéme DPH 28. novembra 2006. Okrem toho žalovaný zdôraznil, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutie neargumentuje pojmom „daňový podvod“, ale porušením hmotnoprávneho predpisu - zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný mal za to, že správca dane sa vysporiadal s uvedenými námietkami už vo svojom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že považuje za neopodstatnené poukazovanie daňového subjektu na predmetné rozsudky, nakoľko v rozsudkoch nie sú uvedené skutočnosti v takej forme, ako nastali pri daňovej kontrole k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 u žalobcu. Žalovaný tiež konštatoval, že správca dane za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2015 preveroval uplatnenie práva na odpočítanie dane daňovým subjektom v zmysle o DPH v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. a . Pri kontrole sa správca dane zameral na podmienku možnosti odpočítania dane podľa a o DPH v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Skutočné dodanie tovarov alebo služieb, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare, resp. službe, vznikla daňová povinnosť, a to nielen po formálnej stránke (vystavenie faktúry), ale je nevyhnutné preukázať aj vecné naplnenie.

31. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol námietky týkajúce porušenia zásad v daňovom konaní, porušenie ústavného práva daňového subjektu na spravodlivý proces a porušenia zásad správy daní. Žalovaný preskúmaním administratívneho spisu, ako aj napadnutého rozhodnutia správcu dane nezistil v postupe správcu dane žiadne porušenia právnych predpisov, preto považoval námietky, resp. pochybnosti, ktoré uviedol žalobca za nedôvodné. Správca dane pri výkone daňovej kontroly využil skutkové zistenia iných správcov dane, využil inštitút dožiadania podľa § 21 daňového poriadku a zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii, zároveň správca dane pri preverovaní obchodných transakcií u daňového subjektu v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku.

32. K námietkam žalobcu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Mozy Group, s.r.o. uviedol, že nebolo možné preveriť dodávky tovaru u dodávateľa spoločnosti Mozy Group, s.r.o. K nezákonným dôkazom - zápisnici o miestnom zisťovaní, ktorú namietal žalobca uviedol, že ide o účelovú námietku, poukázal na to, že žalobca sa na jednej strane odvoláva na výpoveď konateľa spoločnosti Mozy Group, s. r. o., pokiaľ sa v nej vyjadruje v jeho prospech a na druhej strane namieta jej nezákonnosť. I keď p. Q. potvrdil obchodovanie so žalobcom, tieto svoje tvrdenia vecne nepreukázal. Okrem toho poukázal na snahu správcu dane predvolať p. Q. na ústne pojednávanie za účasti žalobcu vo vyrubovacom konaní, avšak zistil, že p. Q. bol v tom čase vo výkone trestu a preto ho nemohol predvolať k výpovedi. Okrem toho bolo zistené vo vyrubovacom konaní, že na spoločnosť

Mozy Group, s.r.o. bol vyhlásený konkurz a správca konkurznej podstaty DAREKON, k.s. nemal žiadne doklady, ani žiadnu účtovnú dokumentáciu spoločnosti.

33. K ďalšej námietke žalobcu, že správca dane riadne nevyhodnotil dôkaz získaný MVI u spoločnosti TWARDZIK CZ s.r.o. žalovaný uviedol, že sa stotožňuje so správcom dane, že na základe zistených skutočností nie je možné identifikovať tovar od spoločnosti TWARDZIK CZ s.r.o. pre spoločnosť Mozy Group, s.r.o. a jedno následný predaj žalobcovi. Tiež sa stotožnil so stanoviskom správcu dane, že nekontaktnosť v prípade dodávateľa žalobcu vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov, ktorými sa deklaruje uskutočnenie obchodu.

34. K námietkam týkajúcim sa preverovania dodávok tovaru v súvislosti s dožiadaním na RVPS, žalovaný zdôraznil, že správca dane preveroval skutkové okolnosti k posudzovanej veci a za tým účelom požiadal o vyjadrenie orgány kompetentné t. j. RVPS, aby sa vyjadrili ku skutočnostiam uvedeným v zaslaných výzvach. Správca dane v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku použil vyjadrenia RVSP ako dôkaz pri správe daní. Správca dane však neposudzoval povinnosť daňového subjektu v zmysle príslušných právnych predpisov nahlasovať zásielky RVPS, len poukazoval na príslušnú legislatívu v tejto oblasti a to, že obchod s potravinami upravuje špeciálna legislatíva, v zmysle ktorej s potravinami môžu obchodovať len registrované subjekty v schválených prevádzkach príslušnou veterinárnou správou, pričom povinnosť registrácie sa vzťahuje na subjekty obchodujúce s potravinami na akomkoľvek stupni reťazca, t. j. vzťahuje sa aj na sprostredkovateľov, prepravcov a prevádzkovateľov internetového obchodu. V tejto súvislosti správca dane, podľa názoru žalovaného, správne poukázal tiež na to, že žalobca je plne zodpovedný za svoje konanie. Sám je zodpovedný za výber svojich obchodných partnerov a teda aj za prípadné následky, ktoré z týchto obchodných vzťahov vyplývajú. Žalovaný na základe zistených skutočností sa stotožnil so záverom správcu dane, že správca dane považuje za nepreukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou Mozy Group, s.r.o., v mene ktorej boli vyhotovené faktúry a teda zároveň aj za nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Správca dane nespochybnil nejaké materiálne pnenie pri nadobudnutí tovaru, ale spochybnil jeho dodanie dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t. j. spoločnosťou Mozy Group, s.r.o.

35. K námietkam žalobcu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa NUBAKO s.r.o. uviedol, že na základe zistených skutočností súhlasil so záverom správcu dane, že vznikli oprávnene pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o., do 01. 06. 2016), v mene ktorých boli vyhotovené faktúry a teda zároveň aj za nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Nebolo možné preveriť spoločnosť NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o., do 01. 06. 2016), pretože spoločnosť na písomnosti správcu dane nereaguje, so správcom dane nekomunikuje, poštové zásielky nepreberá a sídlo spoločnosti je len tzv. „registračným číslom“. Správca dane z iného konania získal informácie o dodávateľoch pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o.) a to ML TRADE EU s. r. o., a Rubano s. r. o. Spoločnosť Rubano s. r. o. podala posledné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014, za zdaňovacie obdobie rok 2015 nebolo podané daňové priznanie, na adrese sídla spoločnosti zásielky nepreberá, zásielky sa vracajú s označením „adresát neznámy“, spoločnosť sa vyhýba preukázaniu uskutočnenia zdaniteľných obchodov, z čoho je zrejmé, že uvedená spoločnosť nemohla dodať tovar spoločnosti NUBAKO s.r.o. a tá následne pre kontrolovaný daňový subjekt. Žalovaný sa stotožnil so správcom dane, že z výsledkov procesných úkonov zameraných práve na preverenie reálnosti vzniku daňovej povinnosti podľa faktúr z vyššie uvedeného vyplýva, že správca dane uvedené nevedel preveriť u dodávateľov NUBAKO s.r.o. a to Rubano s. r. o. a ML TRADE EU s. r. o.; a taktiež u samotného dodávateľa NUBAKO s. r. o. pre žalobcu. Žalovaný tiež zistil, že správca dane odôvodnil nevykonal vypočutia navrhovaných svedkov daňovým subjektom jednotlivých dodávateľov pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. z dôvodu, že boli vykonané preverenia u dodávateľov pre spoločnosť NUBAKO s.r.o., v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január - december 2015 a jednotlivé dodávky neboli potvrdené. Ďalšie navrhované svedecké výpovede a to konkrétne vypočutia svedkov zamestnancov TWS Vydrány p. F. E., p. X. I. a aj skladníkov Mraziarní Sládkovičovo ako aj p. Vavríkovej správca dane považoval za nadbytočné a nemali by vplyv na závery správcu dane vykonané

počas vyrubovacieho konania, pretože nie je možné reálne preukázať dodanie tovaru spoločnosťou NUBAKO s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt. Svedkovia by síce možno potvrdili existenciu tovaru, ktorý videli, ale nevedeli by predložiť žiadne dokumenty, ktoré preukazujú, že uvedený tovar bol dodaný od konkrétneho dodávateľa. Okrem toho správca dane počas vyrubovacieho konania dňa 18. 04. 2019 požiadal maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií a to - vypočutie svedka, konateľa pani U. O. spoločnosti NUBAKO s.r.o. Maďarská daňová správa vykonala kontrolu týkajúcu sa plnenia určitých daňových povinností u daňového subjektu za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2016, ale daňový subjekt nebol počas kontroly kontaktný. Podľa maďarskej databázy daňový subjekt nepredložil za kontrolované obdobie žiadne priznanie, pani U. O. bola zamestnaná v období od 15. 07. 2016 do 18. 07. 2016 a daňový subjekt bol jediným konateľom spoločnosti Total Gastro- ker Trade Kft. od 11. 11. 2016. Podľa obchodného registra mala zahraničnú adresu (UA 89510 Eszeny, Pászist utca 55). sprostredkovateľom/zástupcom počas konania je spoločnosť S&SZ CONSULING Kft,. Vzhľadom na to, že adresa daňového subjektu bola zaregistrovaná 12. 01. 2018 ako fiktívna adresa, bola zaslaná žiadosť orgánu vlády v Budapešti a podľa jej odpovede je daňový subjekt zaregistrovaný na spomínanej fiktívnej adrese a nie je tam žiadna iná adresa (miesto pobytu alebo adresa oznámenia). Z výsledku vykonaných zisťovaní maďarskou finančnou správou správca dane konštatoval, že nebolo možné vypočuť aktuálnu konateľku spoločnosti NUBAKO s.r.o. a z dokladov, ktoré boli odovzdané novej konateľke U. O. preveriť dodanie tovaru pre žalobcu. Správca dane úkonmi vykonanými vo vyrubovacom konaní zistil, že ani v jednom zdaňovacom období za január 2015 až december 2015 nemala spoločnosť NUBAKO s.r.o. žiadneho deklarovaného dodávateľa, ktorý by vedel predložiť účtovníctvo resp. ktorý by disponoval akýmkoľvek dôveryhodným dôkazom resp. nezanikol po začatí preverovaní správcom dane zlúčením s nekontaktnou, nezastihnuteľnou spoločnosťou (t. j. ktorý by nevykazoval znaky tzv. zmiznutého (nezvestného) obchodníka“). Najväčších deklarovaných dodávateľov pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. nebolo možné preveriť, vzhľadom k tomu, že na uvedenej adrese už spoločnosti nesídlia, nemajú tam kancelárske priestory a nemajú uzatvorenú zmluvu o prenájme priestorov. Správca dane uviedol, že v súvislosti s iným konaním - ukončenej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania - daň z pridanej hodnoty január 2015 až december 2015 v spoločnosti NUBAKO s.r.o. získal dokumenty, ktoré v zmysle § 24 zákona daňového poriadku použil ako dôkaz pri správe daní. Jedným z nich boli aj rozhodnutia za zdaňovacie obdobia 01-12/2015, v ktorých správca dane neuznal odpočítanie dane za nákup tovaru od priamych dodávateľov a to Rubano s. r. o., ML TRADE EU s. r. o. Žalovaný preto nepovažoval námietky žalobcu za dôvodné.

36. K námietkam žalobcu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. žalovaný uviedol, že ich nepovažoval za relevantné. Zistil, že správca dane preveroval reálnosť nadobudnutia tovaru - mrazené kuracie prsia deklarovaného dodávateľskými faktúrami od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., ktorého dodávateľom bola spoločnosť LABET, s. r. o., ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť SIAM FOOD s.r.o. a jej právnym nástupcom bola spoločnosť JUNG OIL s.r.o. Spoločnosť JUING OIL s.r.o. zanikla dňa 08. 11. 2016 v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť DcaLaser s.r.o., ktorá bola dňa 09. 11. 2016 vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu. Ani vykonaným dokazovaním správca dane nevedel preveriť uskutočnenie dodávateľsko- odberateľských vzťahov medzi spoločnosťami LABET, s. r. o. a A.P.P.I spol. s r.o. a následné dodanie tovaru pre žalobcu. Žalovaný mal za to, že správcovi dane oprávnene vznikli pochybnosti o reálnom dodaní tovaru v obchodnom reťazci LABET, s. r. o. - A.P.P.I spol. s r.o. - žalobca v zdaňovacom období apríl 2015. Svedkyňa U. S., konateľka spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. sa vyjadrila, že faktúry pre odberateľa - žalobcu vystavila, skutočne dodala tovar deklarovaný na faktúrach v takom množstve, ako je uvedené na faktúrach. Predmetné faktúry sú zaúčtované v účtovníctve spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o., sú uvedené v evidencii DPH, v knihe došlých a odoslaných faktúr, bola z nich priznaná a odvedená DPH do ŠR. Nevedela uviesť hlavných dodávateľov spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. v zdaňovacích obdobiach január až december 2015, nevedela uviesť, kde bol tovar skladovaný vzhľadom na to, že tovar bol objednávaný od dodávateľa, nevedela uviesť, kde ho skladovali. Svedok uviedol, že mali dohodu s Ing. W. konateľom spoločnosti TENDER FOOD a. s., v prípade potreby sa na skladovanie používali priestory v Mraziarňach Sládkovičovo a. s. Svedok uviedol, že tovar bol objednávaný s prepravou, prepravu zabezpečoval dodávateľ a preprava bola zahrnutá v cene tovaru a na dodávateľských faktúrach je uvedená ŠPZ, meno vodiča, prepravná spoločnosť. Miesto vykládky je označené na každej faktúre, buď na sídle spoločnosti žalobcu do Kolárova alebo do Mraziarní Sládkovičovo a. s., ďalej svedok uviedol, že osoby, ktoré sa zúčastnili fyzického odovzdania tovaru boli zamestnanci žalobcu a v Mraziarňach Sládkovičovo a. s. poverené osoby. Na otázku správcu dane, kto dojednával nákup tovaru za A.P.P.I spol. s r.o. s dodávateľom, kto vystupoval za dodávateľa, svedkyňa

uviedla, že za spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. zamestnanec pán P.. Na otázku kde sa nachádzajú účtovné doklady spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. za rok 2015, svedkyňa uviedla, že sa musí pozrieť, nevie či doklady za rok 2015 alebo 2016 neboli odovzdané NAKA alebo KÚFS.

37. K námietkam žalobcu o vypočutí navrhnutých svedkov žalovaný bol toho názoru, že správca dane odôvodnil nevykonal vypočutia navrhovaných svedkov jednotlivých dodávateľov pre spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. z dôvodu, že boli vykonané preverenia u dodávateľov pre spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2015 - december 2015 a jednotlivé dodávky neboli potvrdené. Ďalšie navrhované svedecké výpovede a to konkrétne vypočutia svedkov zamestnancov TWS Vydrány p. F. E., p. X. I. a aj skladníkov Mraziarní Sládkovičovo ako aj p. B. správca dane považoval za nadbytočné a nemali by vplyv na závery správcu dane vykonané počas vyrubovacieho konania, pretože nie je možné reálne preukázať dodanie tovaru spoločnosťou A.P.P.I spol. s r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt. Svedkovia by síce možno potvrdili existenciu tovaru, ktorý videli, ale nevedeli by predložiť žiadne dokumenty, ktoré preukazujú, že uvedený tovar bol dodaný od konkrétneho dodávateľa. Špecifikom dokazovania v daňovom konaní je, že svedeckými výpoveďami sa overuje existencia deklarovaných daňových prípadov.

38. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti dôkazov - zápisníc č. 20740027/2015 a č. 100598325/2017 žalovaný uviedol, že nie je dôvodná, pretože ako už aj správca dane v rozhodnutí uviedol, predmetné zápisnice boli spísané v inom konaní a žalobca nemal byť prečo upovedomený o vypočutí svedka. Žalovaný tiež k tvrdeniu daňového subjektu, že podľa správcu dane nebola zabezpečená vysledovateľnosť zásielky, dodal, že svoje tvrdenie nepreukázal.

39. Žalovaný konštatoval, že správca dane úkonmi vykonanými vo vyrubovacom konaní zistil, že ani v jednom zdaňovacom období za január 2015 až december 2015 nemal A.P.P.I spol. s r.o. žiadneho deklarovaného dodávateľa, ktorý by vedel predložiť účtovníctvo resp. ktorý by disponoval akýmkoľvek dôveryhodným dôkazom potvrdzujúcim tvrdenia konateľky A.P.P.I spol. s r.o. Ing. U. S. resp. nezanikol po začatí preverovaní správcom dane zlúčením s nekontaktnou, nezastihnuteľnou spoločnosťou (t. j. ktorý by nevykazoval znaky tzv. zmiznutého (nezvestného) obchodníka“). Štatutári deklarovaných dodávateľov pre spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. buď odmietli vypovedať, alebo vypovedali, že spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. nepoznajú. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že správca dane v súvislosti s iným konaním - ukončenej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania - daň z pridanej hodnoty január až december 2015 v spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. zistil, že spoločnosti nebolo priznané právo na odpočítanie dane od vyššie uvedených dodávateľov.

40. K dôkaznému bremenu, ktoré sa týka dodávateľa daňového subjektu správca dane uviedol, že nakoľko obchodného partnera si vyberá daňový subjekt slobodne, nepriamo za jeho konanie zodpovedá, a preto by si mal informácie a skutočnosti týkajúce sa obchodného partnera preveriť. Pokiaľ si daňový subjekt dane vybral za obchodného partnera spoločnosť, u ktorej nebolo možné dodanie tovaru preveriť, správca dane nemôže vysloviť záver, že tovar bolo dodaný, tak ako je uvedené na dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly.

41. Podľa názoru žalovaného, správca dane postupoval v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v zmysle platnej legislatívy a platných právnych predpisov za účelom objektívneho posúdenia skutkového stavu a vydania rozhodnutia. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacieho konania viedol dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vzniku daňovej povinnosti daňového subjektu. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa § 3 Daňového poriadku a v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, preto žalovaný rozhodol tak, ako uviedol vo svojom výroku.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

42. Žalobca podanou žalobou zo dňa 07. 10. 2020 žiadal preskúmať a zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 07. 2020 a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konania vytýkajúc nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov, hrubé porušenia zásady zákonnosti, zásady voľného hodnotenia dôkazov, zásady súčinnosti a ďalších zásad daňového konania, ako aj práva na spravodlivý proces a princípu legitímnych očakávaní pri posudzovaní skutkovo zhodných a podobných prípadov zo strany odvolacieho orgánu.

43. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že materiálna existencia tovaru v rámci daňovej kontroly a daňového konania nebola daňovými orgánmi spochybňovaná. Z uvedeného bolo teda zrejmé, že predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným je skutočnosť, či na základe zistení daňových orgánov a vykonaných dôkazov možno odoprieť právo žalobcu na odpočítanie DPH z ním predložených faktúr na základe argumentácie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že tovar mu bol dodaný práve na faktúrach uvedenými dodávateľmi, resp. že je účastníkom na daňovom podvode z dôvodu, že nepostupoval s náležitou starostlivosťou pri overovaní si obchodných partnerov, resp. z dôvodu údajného porušenia potravinárskych predpisov žalobcom.

44. Vzhľadom k dôvodom. na ktorých daňové orgány založili odopretie práva na odpočítanie dane zo žalobcom predložených faktúr a vzhľadom na skutočnosť, že uvedená otázka jednoznačne spadá pod výklad práva EÚ, a to smernice Rady 2006/112/ES žalobca namietal, že výklad tohto práva vykonaný žalovaným a správcom dane je v absolútnom rozpore s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, a to najmä C-80/11 a C-142/11 Mohagében a Dávid, C-324/11 Gábor Tóth. C-18/13 Maks Pen, C- 244/14 PPUH Stehcemp, C-563/11. Herst s.r.o. a tiež C-329/18 Altic. Spoločné pre všetky predmetné skutkové prípady bolo to, že existencia tovaru, resp. uskutočnenie služieb, neboli daňovými orgánmi spochybnené. Správca dane napriek námietke žalobcu ignoroval relevantnú judikatúru SD EÚ a s touto sa vôbec nevysporiadal, resp. odoprel aplikáciu právnych záverov v nej uvedených s tvrdením, že táto sa na skutkový stav daňového subjektu nevzťahuje. Žalobca preto v žalobe namieta, že rozhodnutie žalovaného aj správcu dane sú v tejto časti arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zároveň sa nevysporiadali s námietkou, že SD EÚ nie je súdom, ktorý posudzuje konkrétne skutkové okolnosti, ale je súdom ktorý poskytuje výklad príslušnej Smernice EÚ o spoločnom systéme DPH, pričom žalobca riadne odôvodnil, prečo ním uvádzaná judikatúra na jeho vec dopadá

45. Keďže nepriznanie práva na odpočítanie dane je u žalobcu odôvodnené najmä údajným nesplnením hmotnoprávnych podmienok, z dôvodov, že subjekty v dodávateľskom reťazci si buď nesplnili svoje daňové povinnosti, alebo nebolo možné overiť si ich daňové a účtovné evidencie, ako aj nedodržaním náležitej starostlivosti a „nepriamou zodpovednosť"' žalobcu za konanie jeho obchodných partnerov, pri posúdení skutočností či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že ním prijaté plnenie je súčasťou podvodu na DPH, žalobca poukazuje na zásadné závery SD EÚ, ktoré ako bude zrejmé z ďalšej časti žaloby daňové orgány ignorovali. SD EÚ najmä uviedol, že

- dôkazné bremeno na preukázanie, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že jeho transakcia je dotknutá daňovým podvodom a to predložením objektívnych dôkazov plne leží na daňových orgánoch (napr. bod 50 rozhodnutia C-277/14 bod 49 rozhodnutia C-80/11)

- nie je v rozpore s právom EÚ požadovať. aby subjekt prijal všetky opatrenia. ktoré od neho možno rozumne požadovať aby sa uistil, že plnenie. ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na podvode

- členské štáty môžu určiť rozsah povinností. ak ich považujú za potrebné, avšak tieto nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa riadneho výberu daní.

- ak zákon o DPH neuvádza konkrétne povinnosti, možno opatrenia požadoval iba v rozsahu riadnej starostlivosti, pričom ich rozsah potom vždy závisí od okolností konkrétneho prípadu. Následne z bodov 60 až 66 rozhodnutia C- 80/11 ale aj z ostatných vyššie uvádzaných rozhodnutí vyplýva pri uplatňovaní posudzovania splnenia riadnej starostlivosti nasledovné:

- ak existujú okolnosti umožňujúce predpokladať nezákonnosť, má obozretný subjekt považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti,

- daňový orgán však nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať najmä preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k

nezákonnostiam alebo daňovému podvodu, a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentami. V zásade totiž prináleží daňovým orgánom. aby vykonali u zdaniteľných osôb kontrolu nevyhnutnú na odhalenie nezákonností a uložili tresty zdaniteľnej osobe, ktorá sa dopustila takýchto nezákonností a daňových podvodov (napr. rozhodnutie C-80/11 body 60 až 62).

- týmito objektívnymi dôkazmi nie sú a nemôžu byt' nasledovné skutočnosti: že dodávateľ, alebo niektorý v rade subdodávateľov sú nekontaktní, nespolupracuje so správcom dane, resp. nevie preukázať pôvod nadobudnutého tovaru, resp. že správca dane nemá k dispozícii relevantné účtovné doklady tejto spoločnosti, dodávatelia si nesplnili si svoje daňové povinnosti a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia je nejasná, že spoločnosti v dodávateľskom reťazci, nemali vytvorené podmienky na ekonomickú činnosť alebo nemali oprávnenie na obchodovanie s danou komoditou, mali len virtuálne sídlo, nezamestnávali zamestnancov, prípadne, že subjekty v dodávateľskom reťazci nevedia preukázať, spôsob nadobudnutia tovaru, jeho prepravu, akákoľvek následná okolnosť, ktorá nastala v činnosti zisteného dodávateľského reťazca následne po realizácii transakcie

- objektívne dôkazy, ktoré majú povinnosť obstarať daňové orgány sú tie, ktoré svedčia o tom, že došlo k nezákonnosti, resp. daňovému podvodu, a že daňový subjekt disponoval informáciou, ktorá by ho oprávňovala predpokladať vznik nezákonnosti.

46. Žalobca namietal, že žalované rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

47. Žalobca ďalej namietal s poukazom na stanovisko generálneho advokáta vo veci C- 189/18, že v prípade dodávateľov KONEX SK plus a A.P.P.I. správca dane iba všeobecne odkazuje na protokoly z daňových kontrol u týchto subjektov a rozhodnutia po nich vydané, pričom vôbec neuviedol, ktoré skutočnosti v nich uvedené sú zásadné a o ktoré dôkazy uvedené v inom spise predmetné opiera, pričom práve spochybnenie subdodávateľov žalobcových dodávateľov na základe týchto kontrol je pripisované na ťarchu daňového subjektu. Zároveň namietal. že mu neboli sprístupnené pôvodné dokumenty z týchto konaní, na základe ktorých tieto rozhodnutia boli vydané, správca dane ich vôbec ani nešpecifikoval tak. aby daňový subjekt mohol konkretizovať svoje požiadavky na sprístupnenie týchto dokumentov. Žalovaný k uvedenej námietke vo svojim rozhodnutí iba stroho konštatuje, že „ Daňový poriadok ani interné predpisy FR SR správcovi dane neustanovujú povinnosť predkladať daňovému subjektu spísaný obsah spisu alebo čísla spisu.

48. V žalobe tiež namietal porušenia práva na informácie, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , z ktorého citoval. Možno teda aplikovať záver uvedený v tomto citovanom rozhodnutí NS SR, že pre daňový subjekt bolo vedenie spisovej dokumentácie prvostupňovými orgánom nezrozumiteľným výkonom verejnej moci, ktorá logicky viedla k vytvoreniu procesne neprehľadná situácii s následkom, že daňovému subjektu ako účastníkovi konania bolo odňaté právo v zmysle § 23 ods. 1 daňového poriadku nahliadnuť do spisu, nakoľko nahliadnutie do neúplného spisu, kde účastník si ani nevie overiť jeho úplnosť z dôvodu absencie zoznamu listín v spise nie je považované za naplnenie tohto práva. ako práva. ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces.

49. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou legitímnych očakávaní, kedy v skutkovo podobných prípadoch u žalobcu a prakticky pri obdobných zneniach odôvodnení rozhodnutí správcu dane, námietku žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné raz akceptuje a zruší rozhodnutie správcu dane, inokedy ju vyhodnotí ako nedôvodnú. Z rozhodnutia vôbec nevyplýva ako boli dôkazy hodnotené vo vzájomnej súvislosti, nemožno z rozhodnutia zistiť aký právny význam majú jednotlivé zistené skutočnosti, nie je zrejmé, ktoré konkrétne dôkazu a najmä ako preukazujú porušenie konkrétnych zákonných ustanovení. Zároveň je úplne ignorovaný relevantná výklad SD EÚ bez riadneho odôvodnenia vznesenej námietky. Tu na preukázanie žalobca ako dôkaz uvádza rozhodnutie žalovaného za zdaňovacie obdobie máj 2016 č. 102355428/2019 (obdobne ale postupoval žalovaný aj napr. v marci a apríli 2016). Poukazuje na str. 26 a nasl. odôvodnenia tohto rozhodnutia, a to že správca dane aj v rozhodnutí. ktoré touto žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil, použil úplne identické formulácie v prvej časti rozhodnutia. Z celého rozhodnutia je zjavné, že aj v napadnutom rozhodnutí správcu dane absentuje ucelená, jasná úvaha správcu dane, z ktorej by bolo zrejmé, ktoré dôkazy a na základe ktorej právnej normy preukazujú závery správcu dane a ako a ktoré jednotlivé dôkazy preukazujú nesplnenie tej-ktorej hmotnoprávnej podmienky, ktoré konštatuje správcu dane.

50. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Mozy Group, s.r.o. správca dane zistil. že uvedený dodávateľ bol v čase uskutočnenia plnenia žalobcovi v SR registrovaným platiteľom DPH. Za príslušné zdaňovacie obdobie roka 2015 podal daňové priznanie a kontrolný výkaz k DPH. v ktorom deklaroval dodanie tovaru pre žalobcu a odviedol daň vzťahujúcu sa k predmetným dodávkam, zároveň deklaroval nadobudnutie tovaru z iného čl. štátu od subdodávateľa označeného dodávateľom žalobcu. Žalobca pri spolupráci komunikoval so zamestnancami zodpovednými za obchodnú činnosť a účtovníkom spoločnosti. Tovar bol dodaný do prevádzky žalobou v Kolárove, kde bol vlastnými zamestnancami riadne skontrolovaný, čo do množstva, kvality, pôvodu, označenia v súlade s potravinárskymi normami (pôvod, výrobný závod, šarža, dátum expirácie atď.), následne bol dodávaný odberateľom alebo umiestnený v prenajatých skladoch. Správca dane nespochybnil existenciu plnenia

- tovaru. Žalobca predložil všetky zákonom požadované listiny - faktúry, dodací list. príjemku a výdajku tovaru, ako aj listiny preukazujúce dodanie tovaru odberateľom (tie neboli správcom dane spochybnené).

51. Žalobca v celom rozsahu napadol závery žalovaného, spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov ako aj odmietnutie vykonania ním navrhovaných dôkazov. Zároveň namietal, že právne posúdenie ignoruje relevantnú judikatúru SD EÚ týkajúcej sa posudzovaného prípadu.

52. Namieta tiež, že nie je pravdivý záver, že nebolo možné z dostupných listinných dôkazov overiť, či tovar od deklarovaného subdodávateľa TWARDZIK bol dodaný žalobcovi. Aj z účtovnej evidencie získanej od NAKA je zjavné, že v deň dodávok MOZY GROUP nadobudol tovar práve od tejto spoločnosti a v daný deň jedinú dodávku v takom objeme vykazoval práve voči žalobcovi. Všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti - evidencie žalobcu, výpoveď konateľa V. Q., účtovný denník, kontrolný výkaz - kde je ako samozdanenie dodávky od dodávateľa, tak aj dodanie pre žalobou preukazujú, že tovar bol obstaraný v deklarovanom obchodnom reťazci. Uvedené svedčí, že bola porušená zásada voľného hodnotenia dôkazov, nakoľko tieto neboli vyhodnocované vo vzájomnej súvislosti a najmä získanie niektorých dôkazov síce je konštatované, avšak tieto boli následne úplne ignorované a opomenuté. Žalobca navrhoval vypočutie konateľa V. Q. a namieta, že daňové orgány nevyčerpali všetky možnosti na to, aby umožnili realizácii tohto výsluchu a aby žalobca mohol svedkovi klásť otázky, najmä ak správca dane v rozpore so zásadou súčinnosti a zákonnosti prakticky dva nezákonne vykonané výsluchy, a to dňa 13. 01. 2017 a tiež 05. 04. 2017 formálne označil ako miestne zisťovanie a ústne pojednávanie, a tiež o nich žalobca nebol upovedomený.

53. Správca dane na základe vyššie uvedených zistení spochybnil nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník ako žalobcovým dodávateľom, tak aj žalobcom, pričom svoj záver odôvodnil poukazom na rímsku zásadu „nemo plus iuris...". Žalobca namietal, že takéto právne posúdenie je v priamom rozpore s judikatúrou SD EÚ, najmä bodmi 35 a 44 rozsudku C-277/14. Zároveň tu žalobca poukázal na rozsudok C-401/18 Herst ako i rozhodnutím SD EÚ vo veci C-354/03. C355/03 a C-484/03 Optigen.

54. Žalobca namieta, že samotná zistená nezákonná činnosť zo strany konateľa spoločnosti MOZY GROUP formou využívania fiktívnych dokladov v zmysle judikatúry SI) EÚ nie je dôkazom o tom, že tento dodávateľ nedodal žalobcovi tovar a ani o tom, žc o tom žalobca mohol vedieť. Z uvedeného je zrejmé, daňové orgány voči žalobcovi v rozpore s judikatúrou SD EÚ a princípom proporcionality vyvodili objektívnu zodpovednosť.

55. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa KONEX SK plus, s.r.o. uviedol, že správca dane nespochybnil existenciu plnenia - tovaru. Žalovaný nespochybnil ani skutočnosť, že žalobca bol zdaniteľnou osobou a použil predmetný tovar na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, že faktúra má všetky náležitosti a osoba, ktorá faktúru vystavila bola v danom čase platiteľom DPH. Žalobca preto tvrdí, že podmienky požadované smernicou 2006/112 tak, ako ich definoval SD EU splnil. Nepriznanie práva na odpočítanie dane správca dane založil na nekontaktnosti dodávateľa v čase preverovania a najmä na spochybňovaní „zistených" subdodávateľov Rubano, s.r.o. a ML TRADE EU s.r.o., ktorí boli v čase preverovania nekontaktní a nepodali daňové priznanie (Rubano), resp. nepriznali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (ML TRADE EU). Z týchto zistení správca dane dospel k záveru, že tieto spoločnosti nevykonávali ekonomickú činnosť. Správca dane ďalej rozhodnutie založil na konštatovaní, že zásielky neboli nahlásené na RVPS a teda nebola zabezpečená ich vysledovateľnosti došlo k porušeniu potravinárskych predpisov. V celom rozsahu napadol závery

žalovaného, spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov ako aj odmietnutie vykonania ním navrhovaných dôkazov.

56. Žalobca v tejto žalobe namieta, že vzhľadom na judikatúru SD EÚ takto zistený skutkový stav nie je dostatočný na prijatie záveru, že dodávateľ nedodal žalobcovi tovar deklarovaný na sporných faktúrach a žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že splnil podmienky stanovené v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, resp. že došlo k zneužitiu práva z jeho strany alebo k daňovému podvodu zo strany jeho dodávateľa, o ktorom vedel alebo mal vedieť, a preto je v tejto časti rozhodnutie žalovaného nezákonné a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľnosť. V zistenom reťazci RUBANO alebo ML TRADE EU - KONEX - žalobca bola zistená nezákonnosť z pohľadu splnenia si daňových povinnosti z dodania tovaru iba u subdodávateľov. Nekontaktnosť dodávateľa v čase preverovania v zmysle judikatúry SD EU nie je objektívnym dôkazom o nezákonnosti v reťazci dodávateľov a už vôbec nie o vedomosti žalobcu o nej.

57. Žalobca namieta porušenie práva na spravodlivý proces odoprením práva na výsluch navrhovaných svedkov bez náležitého odôvodnenia, pričom vždy uviedol, k čomu majú byt' navrhované osoby vypočuté. Žalobca z dôvodu preukázanosti, že sa jednalo o riadny funkčný subjekt navrhol výsluch odberateľov KONEX (dlhodobo pôsobiace spoločnosti na trhu napr. Ryba Košice, Deák atď.), ktoré sa mohli vyjadriť k tomu, či existovali v jeho činnosti akékoľvek indície spochybňujúce jeho spoľahlivosť, čo sú zásadné dôkazy pre posúdenie postupu v súlade s ustálenou obchodnou praxou a náležitou starostlivosťou. Žalovaný sa s uvedeným návrhom riadne nevysporiadal. Rovnako tak žalobca navrhol vypočutie konateľov zistených subdodávateľských spoločností. keďže práve zistenia u nich sú hlavnými dôvodmi na spochybnenie dodania tovaru dodávateľom. Poukázal na to, že zo spisu ani nevyplýva, či konatelia týchto spoločností boli vôbec vypočúvaní v konaní vo veci kontroly u dodávateľa. Žalovaný sa ani s touto námietkou riadne nevysporiadal. Rovnako tak žalobca namieta nevypočutie navrhovaných svedkov za skladovateľov, pričom týchto dostatočne identifikoval (objektívne nemôže poznať dátum narodenia ani bydlisko ním navrhovaných svedkov).

58. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa A.P.P.I s.r.o. uviedol, že uvedený dodávateľ bol v čase uskutočnenia plnenia žalobcovi v SR registrovaným platiteľom DPH. Za príslušné zdaňovacie obdobie roka 2015 podal daňové priznanie a kontrolný výkaz k DPH, v ktorom deklaroval dodanie tovaru pre žalobcu, spolupracoval so správcom dane, predložil všetky požadované evidencie, predložené faktúry mal riadne zaúčtované a daň z nich odviedol. Rovnako tak predložil doklady preukazujúce dodanie tovaru odberateľom. Uvedené dôkazy neboli správcom dane spochybnené.

59. Správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa A.P.P.I s.r.o. najmä na skutočnostiach zistených u subjektu LABET s.r.o., ktorý bol dodávateľ A.P.P.I s.r.o., jeho nekontaktnosti v čase preverovania, pričom z dôvodu výmazu z OR nie je možné preveriť pôvod tovaru, na spochybnení osoby konateľky tejto spoločnosti a jej spôsobilosti na výkon funkcie. Zároveň v rozpore s obsahom spisu konštatuje, že ani dodávateľ žalobcu nebol registrovaný na RVPS a že nebola zabezpečená vysledovateľnosť potravín a boli teda porušené potravinárske predpisy. Daňový subjekt v celom rozsahu napadol závery žalovaného, spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov ako aj odmietnutie vykonania ním navrhovaných dôkazov. Zároveň namietal, že právne posúdenie ignoruje relevantnú judikatúru SD EÚ týkajúce sa posudzovaného prípadu.

60. Žalobca namietol účelové hodnotenie výsluchu konateľky S., pričom žalovaný neuvádza, prečo práve výsluch konateľky subjektu, ktorý si neplní povinnosti a možno je teda účelový, považuje za dôveryhodný a výpoveď konateľky subjektu, ktorý si plnil svoje daňové povinnosti, je spochybňovaný. Zároveň je ignorované, že p. Kotálová potvrdila, že obchody mal dohadovať p. P., pričom na návrh žalobcu o jeho vypočutie nebol zastihnuteľný a ani nebol predvedený.

61. Žalobca uvádza, že v správcom dane zistenom reťazci spoločností (LABET - APPI žalobca), bola z dôkazov zistená zrejme nezákonnosť iba u subdodávateľa LABET s.r.o. (nepodanie daňového priznania).

62. Ak došlo k spáchaniu daňového podvodu zo strany dodávateľa A.P.P.I spoločnosťou LABET, žalobca uviedol, že tento subjekt nepozná a v zmysle judikatúry nie je jeho povinnosťou overovať si dodávateľa jeho dodávateľa, čo je objektívne nemožné.

63. Žalobca namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces a obhajobu, ak voči nemu boli použité informácie z výsluchov, ktoré vykonali iní správcovia dane vo veciach iných subjektov, pričom jeho návrh na výsluch týchto osôb, aby im aj on mohol klásť otázky, ku skutočnostiam kladeným na jeho ťarchu, nebolo vyhovené. Ak sú vyjadrenia týchto osôb použité na ťarchu daňového subjektu, potom mu pri dokazovaní musí byt' daná možnosť klásť týmto svedkom otázky, čo je súčasťou práva na obhajobu. Žalovaný sa nevysporiadal ani s návrhom na výsluch svedka X. Z., ktorého svedkyňa označila ako svojho splnomocneného zástupcu. Navrhované výsluchy nemožno odoprieť ani s argumentáciou, že sa údajne jedná o akési podporné dôkazy, pritom tieto sú podrobne opisované a vyvodzujú sa z nich zásadné závery.

64. Žalobca má za to, že preukázal všetkými v obchodnom styku obvyklými dokladmi nadobudnutie tovaru, toto bolo potvrdené aj jeho dodávateľom, nebola zistená žiadna nezákonnosť z pohľadu zákona o DPH u jeho dodávateľa a preto odopretie práva na odpočítanie dane z predmetnej faktúry je nezákonné, ak správca dane nepredložil dôkazy o tom, že u predmetnej dodávky došlo k daňovému podvodu. o ktorom žalobca vedel alebo mohol vedieť.

65. Žalobca argumentoval s poukazom na rozhodnutie C-78/12 Evita-K, z ktorého v abstrakte citoval. Keďže žalovaný svoje rozhodnutie o tom, že žalobca nedodržal náležitú starostlivosť pri výbere partnerov odôvodnil najmä s poukazom na údajne porušenie potravinárskych predpisov, žalobca namietal, že jeho právne posúdenie je v rozpore s najnovším rozhodnutím SD EÚ vo veci C- 329/18 Altic.

66. Z judikatúry je zrejmé, že je síce pravdou, že daňový subjekt má zo zákona povinnosť preukázať svoje tvrdenia ohľadom nároku na odpočet DPH. To znamená, že musí predložiť všetky dôkazné prostriedky, ktoré má v dispozícii a o ktorých má za to, že preukazujú jeho tvrdenia - listiny, účtovné a iné doklady, záznamy ap. Hoci správca dane nie je povinný vykonať každý navrhnutý dôkaz, avšak pri hodnotení o tom, či navrhovaný dôkaz vykoná alebo nevykoná musí byt' veľmi uvážlivý a nesmie vychádzať nikdy zo svojich predpokladov, ale z toho, čo o navrhovanom dôkaze skutočne vie. Len ak daňový subjekt vôbec nie je schopný vysvetliť, čo podstatné k jeho daňovej veci môže navrhovaný svedok uviesť, možno tento dôkazný prostriedok odmietnuť; v takom prípade však musí správca dane vysvetliť a odôvodniť, prečo tak postupoval. Nevykonanie dôkazov bez udania relevantného dôvodu jc radou dokazovania. porušením základných povinností správcu dane pri dokazovaní a vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uvedené napokon potvrdzuje aj judikatúra Krajského súdu v Nitre (napr. ).

IV. Vyjadrenie žalovaného

67. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08. 12. 2020 uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj napadnuté rozhodnutie správcu dane je zákonné, netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a je dostatočne odôvodnené. Podľa názoru žalovaného, správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých vydal rozhodnutie, pričom postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Na základe uvedeného, žalovaný považuje žalobné námietky žalobcu za nedôvodné.

68. Žalovaný nepovažoval námietky žalobcu uvedené v bodoch 8 až 26 za dôvodné a zároveň konštatuje, že žalobné námietky sa neodlišujú od námietok uvedených v odvolaní. Žalovaný má za to, že sa týmito námietkami dostatočne zaoberal, vyhodnotil a preto ich uvedenie v žalobe nepovažuje za opodstatnené.

69. Žalovaný k poukázaniu žalobcu na judikatúru EÚ a že uvedená otázka jednoznačne spadá pod výklad práva EÚ, a to smernice Rady 2006/112/ES uvádza, že dôvody, na ktorých správca dane založil odopretie práva na odpočítanie dane z ním predložených faktúr nie sú v rozpore s relevantnou

judikatúrou Súdneho dvora EÚ a ani so smernicou Rady 2006/112/ES. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok SD C-277/14 PPUH Stehcemp - uvedený rozsudok sa však týka konania medzi PPUH Stehcemp a poľskej daňovej komory, ktorá odmietla uznať právo na odpočet DPH z faktúr, ktoré vystavil neexistujúci dodávateľ.

70. Žalovaný trvá na svojom stanovisku uvedenom v napadnutom rozhodnutí, a to že vnútroštátna úprava DPH je kompatibilná s právom EÚ a je vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém DPH, ako aj smernicou Rady 2006 - 112 ES o spoločnom systéme DPH 28. novembra 2006. Žalovaný v súvislosti s poukázaním žalobcu na vyššie uvedenú judikatúru SD EÚ uvádza, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutie neargumentuje pojmom „daňový podvod“, ale porušením hmotnoprávneho predpisu - o dani z pridanej hodnoty, čo napokon nepopiera ani žalobca v odvolaní.

71. K námietke žalobcu, že žalovaný nepostupoval rovnako v podobných veciach, pričom poukazuje na rozhodnutie č. 102355428/2019 z 14. 10. 2019, ktoré predložil ako dôkaz svojho tvrdenia, žalovaný uviedol, že nie je opodstatnená, pretože uvedené rozhodnutie sa týka kontroly zdaňovacieho obdobia máj 2016 u žalobcu a v tomto napadnutom rozhodnutí správca dane vychádza z dokazovania a skutočností, ktoré nastali pri daňovej kontrole zdaňovacieho obdobia august 2015 (daňová kontrola dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015) u žalobcu.

72. K námietke žalobcu, že mu nebol predložený chronologicky zoznam listín v spise, žalovaný uvádza tak, ako vo svojom napadnutom rozhodnutí, že daňový poriadok ani interné predpisy Finančného riaditeľstva SR správcovi dane neustanovujú povinnosť predkladať daňovému subjektu spísaný obsah spisu alebo čísla spisu.

73. Žalobca ďalej v bodoch 27 až 43 žaloby uvádza námietky týkajúce sa nepriznania práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Mozy Group, s. r. o. Žalovaný uviedol, že uvedené námietky v bodoch 27 až 43 na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania správcom dane nepovažuje za dôvodné. Žalovaný uvádza, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu a tento zistený skutkový stav zopakoval. Podľa názoru žalovaného, žalobné námietky sú totožné s odvolacími námietkami. Žalovaný má za to, že sa s nimi dostatočne vysporiadal a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

74. Opakovane uviedol, že správca dane i žalovaný založili svoje rozhodnutie na porušení hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH ,a nie na ako uvádza žalobca v bode 33 žaloby a to časti, že došlo k zneužitiu práva z jeho strany alebo k daňovému podvodu.

75. Žalovaný k námietkam uvedeným v bodoch 44 až 57 na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania správcom dane nepovažoval za dôvodné. Žalovaný ako odvolací orgán ďalej zistil, že správca dane viedol dokazovanie vo vyrubovacom konaní v zmysle pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane spoločnosti Konex SK plus s. r. o. (NUBAKO s. r. o.) Žalovaný k námietke nevypočutia navrhovaných svedkov uvádza, že námietky považuje za nedôvodné. Žalovaný sa k uvedenej námietke už vyjadril vo svojom napadnutom rozhodnutí a považuje ho za dostatočné.

76. Žalovaný považuje tvrdenie žalobcu v bode 50 žaloby a to časti, že došlo k zneužitiu práva z jeho strany alebo k daňovému podvodu za účelové a v rozpore s rozhodnutím žalovaného i rozhodnutím správcu dane. Ako už žalovaný vyššie vo vyjadrení uviedol, správca dane i žalovaný založili svoje rozhodnutie na porušení hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH.

77. Žalovaný žalobné námietky uvedené v bodoch 58 až 93 na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania správcom dane nepovažuje za dôvodné. Žalovaný uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu. Podľa názoru žalovaného, ako uviedol v napadnutom rozhodnutí, na základe zistených skutočností vznikli správcovi dane oprávnene pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou A.P.P.I s. r. o., v mene ktorej boli vyhotovené faktúry a teda zároveň aj za nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalovaný ďalej uvádza, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie deklarovaných dodávok tovaru od

dodávateľa A.P.P.I s. r. o. a zopakoval skutkový stav popísaný v jeho rozhodnutí, ako i rozhodnutí správcu dane. Žalovaný sa k námietkam žalobcu k nevypočutiu navrhovaných svedkov sa už vyjadril vo svojom napadnutom rozhodnutí, ako aj v predchádzajúcej časti. Ďalšie navrhované svedecké výpovede a to konkrétne vypočutia svedkov zamestnancov TWS Vydrany p. F. E., p. X. I. a aj skladníkov Mraziarní Sládkovičovo ako aj p. B. správca dane považoval za nadbytočné a nemali by vplyv na závery správcu dane vykonané počas vyrubovacieho konania, pretože nie je možné reálne preukázať dodanie tovaru spoločnosťou A.P.P.I spol. s r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt. Svedkovia by síce možno potvrdili existenciu tovaru, ktorý videli, ale nevedeli by predložiť žiadne dokumenty, ktoré preukazujú, že uvedený tovar bol dodaný od konkrétneho dodávateľa.

78. Žalovaný vo veci námietky žalobcu veci overenia informácii z ISFS trval na svojom stanovisku v napadnutom rozhodnutí, a stotožnil sa s názorom správcu dane, že údaje v nich uvedené musia vychádzať z konkrétnej skutočnosti, t. j. z reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu medzi dvoma platiteľmi dane a toto uskutočnenie musí byť overiteľné a preukázateľné. Informácie uvedené v kontrolných výkazoch predstavujú iba formálnu deklaráciu uskutočnenia zdaniteľných obchodov.

79. Podľa názoru žalovaného, z vykonaného konania správcu dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplýva, že daňový subjekt nebol ukrátený na svojich zákonom garantovaných právach. Správca dane v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku môže využiť aj dôkazy získané z činnosti iných správcov dane. Predmetné dôkazné prostriedky neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Na základe uvedených skutočností, žalovaný trvá na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj zákonnosti rozhodnutia správcu dane a navrhuje súdu správnu žalobu, vedenú pod spisovou značkou zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia zo svojho.

V. Ďalší priebeh konania

82. Žalobca k zaslanému vyjadreniu žalovaného k žalobe podal vyjadrenie podaním zo dňa 07. 04. 2021.

81. Žalobca v podanej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného a správcu dane sú arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a tiež, že daňové orgány napriek jeho námietke ignorovali relevantnú judikatúru SD EÚ, ktorá je záväzná práve aj pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok upravených v § 49 a § 51 zákona o DPH. Poukázal na konkrétnu judikatúru a odôvodnil, prečo práve táto spadá na žalobcov prípad.

82. Žalobca poukázal na to, že žalovaný naďalej úplne ignoruje ďalšiu namietanú judikatúru SD EÚ, ktorá jednoznačne dáva odpovede na otázky, aké zistenia sú, resp. nie sú dostatočné na spochybňovanie osoby uvedenej ako dodávateľ na faktúre. Aj uvedené len potvrdzuje námietku žalobcu, že daňové orgány sa relevantnou judikatúrou SD EÚ a jej aplikáciou na žalobcov prípad vôbec riadne nezaoberali. Už len z obsahu rozhodnutia C-277/14 je zjavné, že právne závery súdu v ňom uvedené sa vôbec neohraničujú výlučne na posúdenie dodávateľa ako neexistujúceho iba na základe toho, že nebol registrovaný pre DPH. Z rozhodnutí žalovaného a správcu dane je zrejmé, že spochybňujú dodanie tovaru pre žalobcu dodávateľmi uvedenými na faktúrach tiež z obdobných zistení.

83. Žalovaný aj vo vyjadrení zdôrazňuje, že žalobca nesprávne poukazuje na relevantnú judikatúru SD EÚ, pretože správca dane neargumentoval pojmom „daňový podvod“. Uvedené vyjadrenie, tak ako žalobca uviedol v žalobe, neobstojí. Ak by správne správca dane aplikoval výklad SD EÚ týkajúci sa práve toho, čo je možné považovať za splnenie vecných a formálnych podmienok pre odpočítanie dane, pri ním uvádzaných skutkových zisteniach, by musel aplikovať práve uvádzanú judikatúru, pretože práve tá dáva na uvedené odpovede, vrátane tých, či možno spochybniť osobu dodávateľa na faktúre na základe skutkových zistení v zistenom reťazci dodávateľov, resp. na základe toho, že určité skutočnosti u nich overiť nie je možné, z dôvodu ich nekontaktnosti alebo nesplnenia si ich povinností, resp. z dôvodu, že svoju ekonomickú činnosť popierajú. Žalobca tu poukazuje aj na Uznesenie SD EÚ zo dňa 28.02.2013 vo veci C-563/11. Nie je možné sa vyhýbať výkladu práva zo strany SD EÚ len na základe toho, že správca dane sa účelovo vyhýba pojmom používaným SD EÚ v obdobných prípadoch.

84. Ďalej uviedol, že žalovaný len zopakoval svoju argumentáciu, ktorou opätovne potvrdil, že správca dane nikdy neviedol chronologický ažurovaný spis, a teda ani nevedel predložil zoznam listín nachádzajúcich sa v predmetnom spise.

85. Žalobca zotrval aj na námietke uvedenej v bode 26 žaloby. Žalovaný síce odmieta argumentáciu uvádzanú žalobcom, avšak len so všeobecným odkazom, že uvádzané rozhodnutie sa vzťahuje na iné zdaňovacie obdobie a teda na iný skutkový stav. Z obsahu rozhodnutia je však zrejmé, že ide o skutkovo podobné prípady a obdobné skutkové zistenia, pričom v danom prípade žalovaný v skutkovo podobných prípadoch postupoval v rozpore s vlastnými závermi a svojou ustálenou praxou pri posudzovaní dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia správcu dane.

86. V ďalšej časti zopakoval argumentáciu uvedenú v samotnej správnej žalobe k spochybneniu výsluchy V. Q. (konateľa MOZY) vykonané nezákonným spôsobom, zároveň sa na ne odvoláva. Ide o účelovú argumentáciu. Žalobca jasne uviedol, že sa k ním vyjadruje nakoľko sú súčasťou spisu a daňové orgány neuznali námietku nezákonnosti vykonania úkonov vo vzťahu k tejto osobe.

87. Vo vzťahu k dodávateľovi KONEX žalobca v žalobe podrobne odôvodnil, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia. Žalovaný vo vyjadrení prakticky len zopakoval svoju argumentáciu z rozhodnutia. Žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava svojej argumentácie v žalobe. Poukázal napr. na to, že ak žalovaný opakované spochybňuje možnosť aplikácie výkladu poskytnutého SD EÚ v rozsudku C-277/14, tak práve aj z uvedeného vyplýva, že pri výklade pojmu „dodanie tovaru“ absolútne nemožno aplikovať rímsku zásadu „nemo plus iuris ...“, na základe ktorej správca dane odôvodňoval, že dodávateľ nemohol dodať tovar žalobcovi na základe ním uvádzaných zistení.

88. Žalobca poukázal na to, že žalovaným uvádzaná argumentácia, že navrhovaní svedkovia za skladovateľa - Mraziarne Sládkovičovo, by nevedeli potvrdiť, či tovar dodal práve dodávateľ uvedený na faktúre, absolútne neobstojí. Skladovateľ má hmotnú zodpovednosť za tovar prijatý na skladovanie, t. j. tento tovar prijíma a vydáva z pozície ukladateľa výlučne na pokyn na to oprávnenej osoby za ukladateľa. Aj vzhľadom na skladové evidencie skladovateľa sa teda svedkovia určite mohli a vedeli vyjadriť k osobe, ktorá vydávala za ukladateľa pokyny na prijatie a vydanie tovaru zo skladovej pozície ukladateľa KONEX a aj k skutočnosti, či práve zo skladovaných zásob pre KONEX bol tovar dodaný pre žalobcu. 89. Vo vzťahu k dodávateľovi A.P.P.I je aj z vyjadrenia k žalobe zrejmé, že jediné dôvody na základe ktorých daňové orgány spochybnili dodanie tovaru od tohto dodávateľa sú zistenia u jeho subdodávateľov. Žalobca poukazoval, že daňové orgány v prípade rozporných vyjadrení dodávateľa a subdodávateľa sa bez náležitého odôvodnenia a posúdenia dôveryhodnosti výpovedí vždy prikláňajú k vyjadreniam osôb, ktoré sami seba označujú za „biele kone“ zjavne z dôvodu vyhnúť sa vlastnej zodpovednosti a zásadne odmietajú vyjadrenia daňových subjektov, ktoré si povinnosti plnia, spolupracujú so správcom dane. Ak žalovaný spochybňuje dodávky zo strany A.P.P.I pre žalobcu aj na základe výsledkov vykonaných daňových kontrol u tohto dodávateľa, potom žalobca poukazuje na skutočnosť, že z výsledkov týchto kontrol je zrejmé, že správca dane nespochybnil žiadnu z dodávok medzi A.P.P.I a žalobcom.

90. Žalovaný aj vo vyjadrení k žalobe ako rozhodujúce skutočnosti pre spochybnenie dodávok medzi žalobcom a jeho dodávateľom uvádza zistenia u subdodávateľa a popieranie ekonomickej činnosti zo strany jej konateľky, resp. splnomocnenca p. Z.. Aj z Uznesenia SD EÚ C-563/11 jednoznačne vyplýva, že samotné tieto zistenia vôbec nepostačujú na prijatie záverov, ktoré konštatujú daňové orgány a na odopretie práva na odpočítanie dane z faktúr dodávateľa.

91. V závere vyjadrenia žalobca poukázal na účelové vyjadrenie k námietke týkajúcej sa registrácie dodávateľa MOZY na RVPS, kde predmetom námietky bol úplne nesprávny záver, že dodávateľ na RVPS registrovaný nebol. Nie je ani pravdivé tvrdenie žalovaného, že daňové orgány neposudzovali porušenie povinnosti nahlasovať zásielky na RVPS a „len“ poukazovali na legislatívu v tejto oblasti. Daňové orgány opakované na ťarchu žalobcu uvádzali závery, že žalobca nenahlásil zásielky, čím nezabezpečil vysledovateľnosť a teda postupoval bez náležitej starostlivosti. Uvedené závery však zo žiadnych listín získaných od RVPS nevyplývajú. Žalovaný sa nevyjadril k posúdeniu týchto záverov na ťarchu žalobcu vzhľadom na rozhodnutie SD EÚ C-329/18.

92. Žalovaný písomné vyjadrenie v zmysle nepodal.

93. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu, žalobcu a žalovaného podľa , ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

94. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. , ust. , ďalej len "SSP") na konanie v predmetnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa zamietnuť.

95. Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

96. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v zdaňovacom období, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c/ odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad

podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

97. Podľa , , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2020, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

98. Podľa , o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

99. Podľa o potravinách v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, na trh je zakázané umiestňovať potraviny neznámeho pôvodu.

Podľa § 7b ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, prevádzkovateľ, ktorý dováža potraviny z tretích krajín alebo ktorý v mieste určenia prijíma dodávku produktov živočíšneho pôvodu, nespracovaného ovocia a nespracovanej zeleniny z iného členského štátu Európskej únie, je povinný podať informáciu o dovoze alebo informáciu o dodávke týchto potravín príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe do elektronického systému štátnej veterinárnej a potravinovej správy najneskôr 24 hodín po jej prijatí. Informácia o dovoze podľa odseku 1 alebo informácia o dodávke podľa odseku 1 musí obsahovať údaje o a) mieste určenia dovozu alebo dodávky potraviny, b) krajine pôvodu dovezenej alebo dodanej potraviny, c) druhu dovezenej alebo dodanej potraviny, d) množstve každého druhu dovezenej alebo dodanej potraviny, e) druhu obalu alebo druhu baliaceho materiálu, v ktorom sa dovezená alebo dodaná potravina nachádza alebo je zabalená, f) označení identifikujúcom dovezenú alebo dodanú potravinu.

100. Podľa o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, vlastník, držiteľ, sprostredkovateľ alebo dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa , zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu sú povinní a) ohlásiť začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti orgánom veterinárnej správy, ak ide o prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, oznámiť orgánom veterinárnej správy podľa a 8 spôsobom určeným štátnou veterinárnou a potravinovou správou začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti a každú prevádzkareň pod ich kontrolou, ktorá vykonáva akýkoľvek stupeň výroby, spracúvania a distribúcie produktov živočíšneho pôvodu okrem maloobchodných prevádzkarní pri poskytovaní stravovacích služieb a maloobchodných prevádzkarní, ktoré nevykonávajú výrobné činnosti uvedené v a a odseku 6 písm. d) a v ktorých sa vykonáva úradná kontrola potravín podľa osobitného predpisu, ) a zabezpečiť, aby mali príslušné orgány veterinárnej správy vždy k dispozícii aktuálne informácie o prevádzkarni vrátane oznámenia o každej závažnej zmene v činnostiach a uzavretí existujúcej prevádzkarne, a ohlásiť príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe zabíjanie hovädzieho dobytka alebo ošípaných na súkromné domáce použitie.

Podľa § 37 ods. 3 písm. f) - k) vyššie citovaného zákona, pri obchode so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, živočíšnymi vedľajšími produktmi a patogénmi a produktmi živočíšneho pôvodu s členskými štátmi sú osoby uvedené v odseku 1 ďalej povinné

f) pred uvedením na trh skontrolovať predpísané identifikačné značky zvierat, certifikáty alebo doklady a oznámiť orgánu veterinárnej správy všetky nezrovnalosti alebo odchýlky; ak ide o zmeny zdravotného stavu zvierat, izolovať podozrivé zvieratá, kým o ich uvedení na trh nerozhodne orgán veterinárnej správy, g) vopred oznámiť orgánu veterinárnej správy predpokladaný dátum príchodu zvierat alebo zárodočných produktov, alebo živočíšnych vedľajších produktov z členského štátu a ich druh, h) uchovávať po dobu určenú orgánom veterinárnej správy všetky certifikáty alebo predpísané dokumenty a predložiť ich príslušnému orgánu veterinárnej správy, ak o to požiada, i) zabezpečiť, aby boli produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod získané v súlade s týmto zákonom, skontrolované, osobitne označené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu priložené certifikáty alebo iné predpísané doklady, j) zabezpečiť nepretržitými vlastnými kontrolami, aby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod zodpovedali ustanoveniam tohto zákona; laboratórne analýzy na účely potvrdenia zdravotnej neškodnosti musia byť vykonávané v akreditovaných laboratóriách, k) zabezpečiť, aby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod vyhovovali veterinárnym požiadavkám podľa tohto zákona na všetkých stupňoch produkcie, skladovania, uvádzania na trh a prepravy produktov živočíšneho pôvodu.

101. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2015 v sume 243.064,79 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaných dodávateľov tovaru, t. j. spoločnosti Mozy Group, s.r.o., NUBAKO s. r. o. a A.P.P.I spol. s r.o.

102. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 pri ním tvrdenej dodávke tovarov od deklarovaných dodávateľov podľa predložených faktúr a to:

- faktúr dodávateľa Mozy Group, s.r.o. č. , č. 2015/04/06, č. , predmetom ktorých boli kuracie prsia mrazené;

- faktúr od dodávateľa NUBAKO s.r.o. (predtým Konex SK plus s.r.o.) č. 5003/15, č. 5004/15, č. 50041/15, č. 50044/15, č. 50046/15, č. 50047/15, č. 50049/15 s predmetom fakturácie Kuracie rezne BR;

- faktúr od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., č. 201500045, č. 201500047, č. 201500048, č. 201500049, č. 201500050, č. 201500052, č. 201500053, č. 201500054, č. 201500053, č. 201500056, č. 201500057 s predmetom dodávky mrazené kuracie prsia, pričom podľa daňových orgánov ani u jednej faktúry vyššie uvedených dodávateľských spoločností nebol preukázaný reálny obsah fakturácie, v dôsledku čoho bolo konštatované porušenie v spojení s ustanovením a porušenie (ďalej len „“).

103. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovarov od vyššie uvedených dodávateľských spoločností a tiež mal za to, že ak daňové orgány mu nepriznali odpočítanie dane z pridanej hodnoty v rámci podvodného konania, uvedené mali preukázať. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly predložil všetku dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť. Okrem toho navrhol doplniť dokazovanie o výsluch ním navrhnutých svedkov, ktorých však nevedel označiť dátumom narodenia, ani bydliskom, avšak uvedené bolo v možnostiach správcu dane dopátrať.

104. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. , ako i v ust. vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku

zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na jej odpočítanie, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach vystavených dodávateľmi v mesiaci apríl 2015. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru (služby), ktorý mu mali dodať ním deklarovaní a vyššie označení dodávatelia len v prípade, ak by pri tomto tovare (službe) vznikla týmto dodávateľom daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, dožiadaniami, výsluchmi svedkov, či už priamo alebo dožiadane, resp. prostredníctvom zápisníc o podaní vysvetlenia, ako aj zisteniami z iných daňových kontrol, v rámci ktorých preveroval nielen dodávateľov žalobcu, ale aj spoločnosti, ktoré mali byť dodávateľmi dodávateľov žalobcu.

105. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane účtovné doklady a tiež faktúry, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia apríl 2015, avšak v tomto ohľade správny súd dodáva, že predloženie dokladov - faktúr za zdaňovacie obdobie apríl 2015 je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.

106. Žalobca v priebehu daňovej kontroly tvrdil, že splnil podmienky požadované smernicou 2006/112 a to u dodávateľov Mozy Group, s.r.o., NUBAKO s.r.o. a A.P.P.I spol. s r.o. Okrem toho zdôraznil, že existencia tovaru nebola sporná. V predmetnej veci je však potrebné vychádzať z toho, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 pri deklarovaných dodávkach a správca dane vykonaným dokazovaním zistil nasledovné skutočnosti:

107. Pri preverovaní reálnosti nadobudnutia tovaru - mrazené kuracie prsia od deklarovaného dodávateľa Mozy Group, s.r.o., bolo potrebné v prvom rade konštatovať, že pri miestnom zisťovaní v uvedenej spoločnosti neboli predložené záznamy pre DPH, konateľ uviedol, že ich nemá k dispozícii, počítače, v ktorých sa nachádzalo účtovníctvo boli zaistené NAKOU. Konateľ spoločnosti V. Q. potvrdil obchodovanie so žalobcom, mäso, ktoré išlo priamo žalobcovi, nakupoval od spoločnosti TWARDZI z Českej republiky. Tovar konateľ Q. nevidel, faktúry za spoločnosť vystavoval externý účtovník V. W.. Konateľ spoločnosti Mozy Group teda nevedel preukázať vznik daňovej povinnosti a nepredložil záznamy pre DPH, nepreukázal ani prepravu tovaru a úhrady za dodaný tovar. Správca dane mal snahu predvolať V. Q. na ústne pojednávanie za účasti žalobcu vo vyrubovacom konaní, avšak zistil, že V. Q. bol v tom čase vo výkone trestu a preto ho nemohol predvolať k výpovedi. Okrem toho bolo zistené vo vyrubovacom konaní, že na spoločnosť Mozy Group, s.r.o. bol vyhlásený konkurz a správca konkurznej podstaty DAREKON, k.s. nemal žiadne doklady, ani žiadnu účtovnú dokumentáciu spoločnosti.

108. Pri preverovaní reálnosti nadobudnutia tovaru - mrazené kuracie prsia od deklarovaného dodávateľa Konex SK plus s. r. o., bolo potrebné v prvom rade konštatovať, že nebolo možné preveriť spoločnosť NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o., do 01. 06. 2016), pretože spoločnosť na písomnosti správcu dane nereagovala, so správcom dane nekomunikovala, poštové zásielky nepreberala a sídlo spoločnosti bolo len tzv. „registračným sídlom“. Správca dane z iného konania získal informácie o dodávateľoch pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o.) a to ML TRADE EU s. r. o., a Rubano s. r. o., pričom pri spoločnosti Rubano s. r. o. bolo zistené, že táto spoločnosť podala posledné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014, za zdaňovacie obdobie rok 2015 nebolo podané daňové priznanie, na adrese sídla spoločnosti zásielky nepreberá, zásielky sa vracajú s označením „adresát neznámy“, spoločnosť sa vyhýba preukázaniu uskutočnenia zdaniteľných obchodov, z čoho vznikli pochybnosti, či uvedená spoločnosť mohla dodať tovar spoločnosti NUBAKO s.r.o. a tá následne žalobcovi. Rovnako tak sa správcovi dane nepodarilo preveriť ani dodávateľa ML TRADE EU s. r. o., ktorý bol taktiež nekontaktný. Okrem toho správca dane počas vyrubovacieho konania dňa 18. 04. 2019 požiadal maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií v zmysle článku 7 Nariadenia Rady č. 2010/904/ES o administratívnej spolupráci a to - vypočutie svedka, konateľa pani U.

O. spoločnosti NUBAKO s. r. o., avšak ani s uvedenou osobou sa nebolo možné skonštatovať. Bývalý konateľ spoločnosti Konex SK plus s.r.o. na predvolanie správcu dane odpovedal podaním, v rámci ktorého uviedol, že jediná spoločníka sa rozhodla spoločnosť previesť, preto sa jeho funkcia skončila a všetky doklady odovzdal novému spoločníkovi. Následne aplikujúc § 24 Daňového poriadku správca dane použil v danom prípade aj informácie získané z inej daňovej kontroly, vykonávanej v spoločnosti NUBAKO s.r.o., kde boli vydané rozhodnutia za zdaňovacie obdobia 01-12/2015, z ktorých vyplývalo, že správca dane spoločnosti NUBAKO s.r.o. neuznal odpočítanie dane za nákup tovaru od priamych dodávateľov a to Rubano s. r. o., ML TRADE EU s. r. o.

109. Ohľadom dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. daňové orgány zistili, že dodávateľom tejto spoločnosti bola spoločnosť LABET, s. r. o., ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť SIAM FOOD s.r.o. a jej právnym nástupcom bola spoločnosť JUING OIL s.r.o. Spoločnosť JUING OIL s.r.o. zanikla dňa 08. 11. 2016 v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť DcaLaser s.r.o.,, ktorá bola dňa 09. 11. 2016 vymazaná z obchodného registra podľa o obchodnom registri v znení neskorších predpisov bez právneho nástupcu. Ani vykonaným dokazovaním správca dane nevedel preveriť uskutočnenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi spoločnosťami LABET, s. r. o. a A.P.P.I. spol. s r.o. a následné dodanie tovaru pre žalobcu v zdaňovacom období jún 2015. Správca dane ďalej počas vyrubovacieho konania na základe pripomienok žalobcu predvolal na vypočutie aj U. S., o čom upovedomil žalobcu a o jej výsluchu bola spísaná zápisnica a za žalobcu sa dostavil pán Ing. X. E., ktorý disponuje uvedenou zápisnicou. Svedkyňa U. S. sa síce vyjadrila, že faktúry pre odberateľa - žalobcu vystavila, skutočne dodala tovar deklarovaný na faktúrach v takom množstve, ako je uvedené na faktúrach. Predmetné faktúry sú zaúčtované v účtovníctve spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o., sú uvedené v evidencii DPH, v knihe došlých a odoslaných faktúr, bola z nich priznaná a odvedená DPH do ŠR, avšak nevedela uviesť hlavných dodávateľov spoločnosti. Taktiež nevedela uviesť, kde bol tovar skladovaný vzhľadom na to, že tovar bol objednávaný od dodávateľa, nevedela uviesť, kto ho skladoval. Na otázku, kde sa nachádzajú účtovné doklady spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. za rok 2015, svedkyňa uviedla, že sa musí pozrieť, nevie či doklady za rok 2015 alebo 2016 neboli odovzdané NAKA alebo KÚFS. Okrem toho bol na výsluch predvolaný aj V. P., ktorého sa nepodarilo ani predviesť. Z iného konania bol tiež zistený výsluch bývalej konateľky spoločnosti LABET, s. r. o. Z. S., ktorá uviedla, že za spoločnosť nič nerobila, a preto aj na základe uvedených skutočností boli konštatované zo strany správcu dane pochybnosti, ktoré žalobca neodstránil. Všetky tieto zistenia podľa názoru súdu nepreukazujú dodanie tovaru žalobcovi od deklarovaných dodávateľov v zdaňovacom období apríl 2015 podľa predložených sporných faktúr.

110. Žalobca bol s uvedenými zisteniami správcu dane písomne oboznámený v podaní zo dňa 10. 04. 2017. Zároveň bol tiež oboznámený zo zisteniami aj na ústnom pojednávaní konanom dňa 12. 01. 2018, o čom bola spísaná zápisnica a žalobca bol riadne poučený aj o svojich právach a povinnostiach. K uvedenému žalobca zaslal aj písomné vyjadrenie, ako aj bol nazrieť do spisu, o čom bola spísaná zápisnica o vykonaní úkonu a boli spísané všetky dokumenty, ktoré boli dané k nazeraniu. Po vykonaní predmetných úkonov správca dane vydal protokol, spolu s ktorým zaslal žalobcovi aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a žalobca svoje právo aj využil a zaslal písomné vyjadrenie. Následne správca dane pokračoval v navrhnutom dokazovaní aj vo vyrubovacom konaní a dňa 18. 07. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo pojednávanie o priebehu a výsledkoch dokazovania týkajúcich sa vyrubovacieho konania daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2015 - nazeranie do spisu. Poslednou zápisnicou v konaní bola zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24. 09. 2019, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok k protokolu, k čomu podal žalobca ešte písomné vyjadrenie a vysporiadanie sa s námietkami žalobcu bolo súčasťou prvostupňového rozhodnutia. Preskúmajúc uvedený postup správny súd bol toho názoru, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach a mal možnosť vyjadriť sa dostatočne k zisteným skutočnostiam, ako aj navrhovať dôkazy, nakoľko aj vo vyrubovacom konaní bolo doplnené dokazovanie, o ktorom bol žalobca riadne upovedomený. Rovnako tak bol upovedomený aj o výsluchoch svedkov a mal možnosť nahliadať so spisu. V tomto ohľade neobstojí argumentácia, že nie je zrejmé, či bol žalobcovi predložený celý administratívny spis, pretože dokumenty, s ktorými bol oboznámený boli číselne označené a splnomocnená zástupkyňa žalobcu si z nich urobila fotokópie. V tomto ohľade žalobca žiadne konkrétne listiny, ktoré by mu mali byť predložené a neboli nenamietal a to i napriek tomu, že súdu bol predložený administratívny spis žurnalizovaný s chronologickým obsahom a očíslovaním listov, a preto správnemu súdu nie je zrejmé, ktoré listiny nemali byť žalobcovi predložené. Ak je sporom len tá skutočnosť, že spis nebol žalobcovi predložený žurnalizovaný s označením listín a ich

chronologický zoznam, uvedená povinnosť zo zákona správcovi dane nevyplýva. Poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. v tomto ohľade neobstojí, pretože toto rozhodnutie sa netýka daňového konania a naviac v poukazovanom spore bol predložený neúplný administratívny spis.

111. Rovnako tak neobstálo tvrdenie žalobcu, že správca dane len poukázal na protokol a rozhodnutia týkajúce sa daňovej kontroly u subjektov NUBANO s.r.o. a A.P.P.I spol. s r.o. a žiadnym spôsobom nevyhodnotil z nich vyplývajúce skutočnosti, pretože je nepochybné, že týmto subjektom odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr nepriznal. Okrem toho je jasné, aj ktoré skutkové zistenia použil aj v predmetnom konaní, a v napadnutých rozhodnutiach sú uvedené v kontexte s ostatnými zistenými skutočnosťami tak, aby správca dane, aj žalovaný hodnotili dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti.

112. Skutočnosť, že žalovaný a správca dane v rámci dokazovania použili zistenia získané inými daňovými orgánmi, nespochybňuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale ide o postup, ktorý v plnej miere rešpektuje rozsah dokazovania, ktorý má správca dane k dispozícii v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku zo dňa 30. januára 2013 sp. zn. ... „vykonanie dokazovania je primerane rozložené medzi daňovníka a správcu dane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním preukáže daňovníkovi, že tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je povinnosťou daňovníka preukázať, že jeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa na základe nových dôkazov. Ak daňovník skutočného dodávateľa neoznačí alebo správcovi dane nenavrhne alebo nepredloží nové dôkazy, alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť skutočným dodávateľom tovaru alebo služby, tak potom musí niesť dôsledok tohto svojho konania, že riadne nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru alebo služby.“ 113. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach tovarov od vyššie označených dodávateľov v mesiaci apríl 2015, bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok týchto tovarov dodávateľskými spoločnosťami. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovaných dodávok tovarov zo strany vyššie uvedených spoločností. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú realizovanie deklarovaných dodávok tovarov.

114. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie tovarov od deklarovaných dodávateľov). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

115. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym dodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci apríl 2015 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie (dodávka tovarov) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr/dodacích listov za zdaňovacie obdobie apríl 2015) žiadnym spôsobom nepreukázal

uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany deklarovaných dodávateľov (resp. ich dodávateľov) ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. -61).

116. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie tovarov žalobcovi spoločnosťami Mozy Group, s.r.o., NUBAKO s.r.o. a A.P.P.I spol. s r.o. nie je preukázané predloženými faktúrami a dodacími listami vystavenými v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2015, ale ani výpoveďami svedkov, ktorí ak aj potvrdili obchodnú spoluprácu (napr. U. S.), nebol následne preukázaný subdodávateľ. Naviac, z vykonaného dokazovania vyplývalo, že sa nepodarilo preveriť buď subdodávateľské vzťahy, alebo ak sa podarilo preveriť subdodávateľské vzťahy, absentovalo preverenie dodávateľského vzťahu, v dôsledku čoho správcovi dane oprávnene vznikli pochybnosti, o ktorých informoval riadne a včas žalobcu, avšak ten relevantné dôkazy neprodukoval. Dôkazy produkované žalobcom sa týkali preverenia tovaru a nie dodávateľa, resp. subdodávateľa, a preto ani neboli vykonané zo strany daňových orgánov.

117. S poukazom na uvedené bolo potrebné dospieť k záveru, že nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade vyššie uvedených žalobcom deklarovaných dodávok tovarov správca dane správe odôvodnil tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenie, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane mu dodali ním deklarovaní dodávatelia, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane.

118. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri plnení, ktoré mu mali dodať deklarovaní dodávatelia, aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a jeho skutočné dodanie zo strany týchto dodávateľov. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. V tomto ohľade sa preto javí námietka žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za dodávateľov, s ktorými nebol v zmluvnom vzťahu za irelevantnú. Je potrebné prihliadnuť pritom na to, že do obchodného reťazca boli zapájané subjekty, ktoré nepreukázali uskutočnenie zdaniteľných plnení, nepredložili doklady, nepodávali daňové priznania, daň nepriznali a nezaplatili. Jednotlivé články obchodného reťazca a ani samotný žalobca nemal potrebu zisťovať pôvod tovaru, jeho odosielateľa a skutočného vlastníka. Nebolo vôbec zrejmé, kto potravinu uviedol na tuzemský trh a to i napriek tomu, že išlo o komodity, ako kuracie mäso, teda špecifické komodity, ktoré sú upravené špeciálnou legislatívou, ako napr. o potravinách a o veterinárnej starostlivosti, v rámci ktorého sú upravené povinnosti vlastníka, držiteľa, sprostredkovateľa alebo dovozcu, príjemcu, prepravcu, predávajúceho alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb oprávnených disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa , zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu. Medzi tieto povinnosti pritom patrí aj uchovávať po dobu určenú orgánom veterinárnej správy všetky certifikáty alebo predpísané dokumenty a predložiť ich príslušnému orgánu veterinárnej správy, ak o to požiada, ako aj tá povinnosť, že sú povinní zabezpečiť, aby boli produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod získané v súlade s týmto zákonom, skontrolované, osobitne označené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu priložené certifikáty alebo iné predpísané doklady. Z uvedeného teda vyplýva, že vyššie uvedené komodity mali byť riadne označené a to počas celej doby ich obehu, až po konečného príjemcu, ako aj mali byť k nim priložené certifikáty a iné predpísané doklady a to nielen na balíkoch, ale aj ako súčasť fakturácie, ktorú by bolo možné následne spárovať s existujúcim tovarom. Žalobca mal zákonné právo, ako aj povinnosť zisťovať tieto informácie a následne by vedel aj preukázať reálnosť obchodného reťazca, v rámci ktorého bol zapojený. Rovnako tak sú irelevantné námietky týkajúce sa presunu dôkazného bremena na správcu dane a tiež skutočnosť, že správca dane preveroval subjekty, ktoré on nepozná, nakoľko pri obozretnom podnikaní mal vedieť preukázať zákonom stanovené náležitosti komodít, s ktorými obchodoval. Rovnako tak je irelevantné, že žalovaný v inom zdaňovacom období zrušil rozhodnutie správcu dane, pričom v tomto ohľade správny súd dodáva, že išlo o iné daňové kontroly, ktoré obsahovali iné dôkazné prostriedky a naviac, je vždy potrebné hodnotiť dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia, pričom z rozhodnutia založeného

v súdnom spise vyplýva, že rozhodnutie správcu dane bolo zrušené pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, čo nemôže zakladať porušenie akéhokoľvek práva žalobcu v danom konaní. Naviac, správny súd zdôrazňuje, že správne orgány svoj záver o nepriznaní odpočítania dane z pridanej hodnoty neodôvodnili existenciou podvodného reťazca, ale skutočnosťou, že sa nepodarilo preveriť konkrétneho dodávateľa, a preto aj argumentácia žalobcu je v tomto ohľade irelevantná.

119. S poukazom na uvedené zistenia, na ktoré poukazovali i daňové orgány, potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturovaný tovar dodali ním tvrdení dodávatelia a platitelia dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľmi tejto dane. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.

120. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, čo však žalobca podľa názoru súdu jednoznačne nebol. Je pritom povinnosťou žalobcu, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

121. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

122. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania tovarov sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. ako i v ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EU. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaných zdaniteľných plnení (dodávka tovarov) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na

preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. ). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol preukázateľne vyzývaný, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období tam uvedenými dodávateľmi.

123. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označenými dodávateľmi tovarov a bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o dodaní tovarov deklarovanými dodávateľmi. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie tovarov od deklarovaných dodávateľov, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnení od týchto dodávateľov, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil.

124. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a tiež judikatúru Súdneho dvora EÚ, súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Samotné citovanie častí rozhodnutí bez ich presnej aplikácie na rovnaké skutkové a právne okolnosti nemožno považovať za aplikáciu rozhodnutia na daný prípad. Zároveň správny súd dodáva, že všetky citácie z rozhodnutí považuje za relevantné, avšak žalobca v žiadnom rozsahu neozrejmil, v akom rozsahu sa mali tieto závery, týkať právneho a skutkového posúdenia v danej veci, ako ani totožnosť výkladu na daný stav.

125. Okrem toho je potrebné poukázať aj na to, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).

126. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok

priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené.

127. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že používanie pojmu daňový podvod vo sfére daňového práva vychádza z nepochopenia citovanej judikatúry Súdneho dvora, ktorá jasne rozlišuje medzi zneužitím práva a podvodom na DPH, pričom pojem daňový podvod v danej súvislosti stabilne používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Je potrebné však poznamenať, že v týchto prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, ale o nedovolený daňový únik. Naviac, v danom prípade boli spochybnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH, a preto ani správne orgány nevychádzali z posudzovania podmienok nedovoleného daňového úniku, a preto aj väčšina argumentácie žalobcu, uvedená v žalobe, je z tohto dôvodu nedôvodná.

128. Okrem toho k argumentácii žalobcu je potrebné uviesť, že určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia, napriek tomu, že obchodovanie s takým druhom tovaru (kuracie rezne BR, kuracie prsia mrazené a pod.) si prijatie náležitých a potrebných opatrení vyžadovalo. Z tohto dôvodu nie je zrejmé a žalobca nepreukázal, či zisťoval pôvod predmetného tovaru a či skutočne pochádza od dodávateľov deklarovaných na faktúrach nimi vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období. V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov a subdodávateľov. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa podľa názoru súdu nemôže žalobca odvolávať na to, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal v dobrej viere.

129. Rovnako tak neobstojí poukazovanie na nevykonanie výsluchu odberateľov spoločnosti Konex SK plus s.r.o., svedkov zo skladovateľov, pričom v tejto súvislosti správny súd dodáva, že primárnym dôvodom nebolo nevykonanie výsluchu z dôvodu vady dokladov, ale tá skutočnosť, že ani jeden z navrhnutých svedkov by neosvedčil tú skutočnosť, že dodávateľom konkrétneho tovaru bol konkrétny dodávateľ. Uviedli by len, že tovar prevzali, od koho ho prevzali, ale skutočného dodávateľa sporného tovaru by neosvedčili. Pritom existencia tovaru sporná nebola. Čo sa týkalo konateľov subdodávateľov, uvedené bolo predmetom dokazovania, avšak sa s nimi nepodarilo skontaktovať, resp. výsluch odmietli, preto sa tieto úkony nevykonali. Ohľadom výsluchu konateľky spoločnosti LABET, s. r. o., táto bola vypočutá v rámci zisťovania dodávateľského vzťahu LABET, s.r.o. a A.P.P.I spol. s r.o., a preto uvedené bolo použité v danom konaní ako dôkaz podľa § 24 daňového poriadku, čo nie je zakázané. Žalobca v žiadnom rozsahu neodvodnil skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osvedčiť jej výsluchom vo vzťahu k nemu, nakoľko ako sám tvrdil, nepoznal ju, ani nevedel, kto je dodávateľom spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o., a preto vykonanie výsluchu svedka nebolo zo strany žalobcu dostatočne osvedčené. Naviac, nepreukázanie splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nebolo založené na mentálnom stave konateľky spoločnosti LABET, s. r. o., ale absencii dokladov. Uvedené bolo jednoznačne preukázané protokolom a rozhodnutím v daňovom konaní, týkajúcom sa spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. Rovnako tak ani odberatelia spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. nemohli preukázať konkrétneho dodávateľa konkrétneho tovaru a čo sa týkalo toho, či tento subjekt prejavoval akékoľvek známky nezákonnosti v jeho činnosti, uvedené nebolo predmetom daného sporu, preto vykonanie takého dôkazu by bolo nadbytočné. Taktiež nadbytočné sa javilo aj vykonanie výsluchu X. Z., keďže sa s touto osobou žalobca nikdy nestretol a samotné preukázanie vzťahu medzi subdodávateľom a dodávateľom ešte neznamená aj unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k žalobcovi. Overenie subjektu na začiatku zmluvného vzťahu nie je zárukou, že zmluvný partner vyplní dôkaznú núdzu žalobcu, nakoľko žalobca,

ak si chcel uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, mal si zabezpečiť ku každému obchodnému vzťahu dostatok dôkazov tak, aby nevznikli správcovi dane pochybnosti o existencii tovaru a totožnosti deklarovaného dodávateľa. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý aj rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná a tie, ktoré nevykoná odôvodní, prečo ich nevykonal. Ak má správca dane dostatok dôkazov na to, aby bola spochybnená transakcia tak, ako vyplýva z predložených dokladov, je na žalobcovi ako daňovom subjekte, aby vyvrátiť sporné tvrdenia. Uvedené však nemožno preukazovať existenciou tovaru, keď existencia tovaru spochybnená nebola.

130. V tejto súvislosti správny súd tiež dodáva, že výpovede osôb, akými sú bývalí konatelia, resp. splnomocnený zástupcovia deklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových subjektov, prípadne ich subdodávateľov, zo svojej podstaty nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsahom, vzhľadom na postavenie takýchto svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). Z uvedeného vyplýva, že daňové orgány správne označili opätovný výsluch konateľky spoločnosti LABET, s.r.o. a tiež jej splnomocneného zástupcu len ako podporné dôkazy. Takémuto dôkazu nie je možné pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť v súlade s ostatnými dôkazmi.

131. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 03. 10. 2019 určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 243.064,79 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 03. 10. 2019 potvrdil podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 21. 07. 2020. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

132. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia, resp. nebolo preukázané, kto vôbec tento tovar dodal). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s odôvodnením a závermi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, nemôže byť považovaná za nedostatok napadnutého rozhodnutia.

133. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. , správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

134. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

135. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.